Odpočet daňovej straty od základu dane právnickej osoby

Definícia daňovej straty

Daňová strata je definovaná v § 2 písm. k) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) a treba ňou rozumieť rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.

Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 2 písm. i) ZDP].

Zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený podľa zákona o dani z príjmov ani medzinárodnej zmluvy [§ 2 písm. h) ZDP].

Pri výpočte daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia vykázaného v účtovnej závierke za príslušné účtovné obdobie, u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.

Výsledok hospodárenia (ďalej len „VH“), ktorým môže byť zisk alebo strata, sa v podvojnom účtovníctve zistí ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 – Výnosy a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 – Náklady. Ak je rozdiel medzi výnosmi a nákladmi záporný, ide o účtovnú stratu. V jednoduchom účtovníctve sa účtovná strata zistí ako záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami.

♦ Príklad č. 1:

Ako sa zisťuje výsledok hospodárenia v podvojnom účtovníctve?

Výsledok hospodárenia je ocenený výsledný efekt činnosti účtovnej jednotky dosiahnutý v účtovnom období. V podvojnom účtovníctve sa zistí tak, že od výnosov sa odpočítajú náklady, pričom ním môže byť zisk alebo strata.

V podvojnom účtovníctve sa VH zisťuje na účte 710, a to:

• ako VH pred zdanením daňou z príjmov – zistí sa ako rozdiel výnosov účtovaných na účtochúčtovej triedy 6 a nákladov účtovej triedy 5 okrem účtov 591, 592, 595 a vnútroorganizačných nákladov a výnosov,
• ako VH po zdanení daňou z príjmov – účtovný VH, ktorý sa zisťuje ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5.

Výsledok hospodárenia sa člení na:

• VH z hospodárskej činnosti: výnosy z hospodárskej činnosti (účtová skupina 60 až 65) – náklady na hospodársku činnosť (účtová skupina 50 až 55)
• VH z finančnej činnosti: finančné výnosy (účtovná skupina 66) – finančné náklady (účtovná skupina 56).

Základ dane z príjmov, resp. daňová strata sa v daňovom priznaní zisťuje z VH pred zdanením.

* * *

Daňovú stratu je potrebné odlíšiť od účtovnej straty. Skutočnosť, že daňovník vyčísli účtovnú stratu ešte neznamená, že bude mať aj daňovú stratu. Daňová strata sa za príslušné zdaňovacie obdobie zistí v daňovom priznaní, a to úpravou VH alebo rozdielu medzi príjmami a výdavkami o položky zvyšujúce alebo znižujúce VH alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami.Podľa § 17 ods. 2 ZDP týmito položkami sú sumy, ktoré:

• nemožno podľa zákona o dani z príjmov zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,
• nie sú súčasťou VH, ale podľa zákona o dani z príjmov sú zahrňované do základu dane,
• sú súčasťou VH, ale podľa zákona o dani z príjmov sa nezahrnú do základu dane.

Na zistenie daňovej straty, rovnako ako na zistenie základu dane, platia ustanovenia § 17 až § 29 ZDP.

Odpočet daňovej straty

Od 1. januára 2014 si daňovník môže podľa § 30 ZDP daňový základ znížiť počas štyroch zdaňovacích období po sebe nasledujúcich o pomernú časť daňovej straty, ktorou môže byť najviac jedna štvrtina. Ak bude základ dane vyšší ako pomerná časť daňovej straty, daňovník zaplatí daň z príjmu. Ak bude základ dane nižší ako pomerná časť straty, daňovník prichádza o možnosť odpočítať pomernú časť daňovej straty presahujúcu základ dane.

Daňovník môže doumorovať podľa prechodného ustanovenia § 52za ods. 4 ZDP aj daňové straty, ktoré „zbieral“ v rokoch 2010 až 2013. Aj v tomto prípade sa odpočet uplatní v rovnakom režime, t. j. rovnomerne počas štyroch zdaňovacích období.

Podmienky odpočtu daňovej straty

Daňovú stratu vykázanú za zdaňovacie obdobia začínajúce po 31. 12. 2013 je možné odpočítať:

• počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom bola daňová strata vykázaná,
• rovnomerne, t. j. najviac vo výške 1/4 za zdaňovacie obdobie, maximálne však do výšky vyčísleného základu dane.

V prípade, že daňovník vykáže v zdaňovacom období, v ktorom by si mohol uplatniť odpočet daňovej straty za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, daňovú stratu alebo základ dane nižší ako je 1/4 tejto odpočítavanej daňovej straty, definitívne stráca nárok na odpočet tejto neuplatnenej časti daňovej straty. To znamená, že neuplatnenú časť z 1/4 daňovej straty nemôže prenášať do odpočtu v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

Nárok na odpočet daňovej straty daňovníkovi zaniká aj ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie alebo ku dňu vyhlásenia konkurzu. V tomto prípade si daňovník môže uplatniť daňovú stratu poslednýkrát za zdaňovacie obdobie predchádzajúce vstupu daňovníka do likvidácie alebo dňu vyhlásenia konkurzu.

Ak zdaňovacie obdobie, v ktorom si daňovník uplatňuje odpočet daňovej straty, je kratšie ako rok, t. j. kratšie ako dvanásť bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, môže si uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty, ak vykáže dostatočný základ dane. V tomto prípade nedochádza ku kráteniu odpočtu daňovej straty podľa počtu mesiacov tohto zdaňovacieho obdobia.

Treba tiež uviesť, že daňová strata každého zdaňovacieho obdobia sa posudzuje samostatne.

♦ Príklad č. 2:

Daňovník (právnická osoba) vykázal v jednotlivých zdaňovacích obdobiach daňovú stratu, resp. základ dane v nasledujúcej výške: