V podnikateľskej praxi dochádza k prípadom, keď platiteľ DPH uplatní daň aj vtedy, keď plnenie nemá byť zaťažené DPH, keďže nie je predmetom dane podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). V prípade opravy nesprávne fakturovanej DPH priznanej v daňovom priznaní môže byť oprava vykonaná už len prostredníctvom dodatočného daňového priznania, keďže v týchto prípadoch nie je dôvod aplikácie ustanovenia § 25 zákona o DPH, keď sa oprava základu dane a dane uplatní v riadnom daňovom priznaní.
V príspevku uvádzame aj prípad, kedy následne po uskutočnení zdaniteľného obchodu -prenájmu - je zistené nezákonné konanie alebo súd rozhodne o neplatnosti zmluvy o prenájme. Uvedené však nemá vplyv na daňovú povinnosť, a teda nie je dôvodom na zníženie DPH.
Právny základ pre opravu nesprávne fakturovanej DPH
Článok 203 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len "smernica o DPH") stanovuje, že DPH platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre.
Uvedený článok smernice bol premietnutý do ustanovenia § 69 ods. 5 zákona o DPH.
V súvislosti s otázkou, či vznikne povinnosť odviesť DPH omylom
uvedenú na faktúre osobou konajúcou vo vzťahu podriadenosti
(teda nejde o nezávislú osobu), z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že smernica o DPH neuvádza výslovne prípad, keď je DPH uvedená na faktúre omylom a nie je splatná.Z toho vyplýva, že kým tento nedostatok nebude odstránený európskym zákonodarcom, prináleží členským štátom nájsť riešenie.
Podľa Súdneho dvora EÚ s cieľom zabezpečiť neutralitu DPH prináleží členským štátom zakotviť vo svojich vnútorných právnych poriadkoch možnosť opravy každej neprávom fakturovanej dane, a to hneď ako vystavovateľ faktúry preukáže svoj dobrý úmysel.
V každom prípade, keď vystavovateľ faktúry v dostatočnej lehote úplne eliminoval riziko straty príjmov z daní, neprávom fakturovaná daň má byť vyrovnaná a vyrovnanie ani nemusí byť podmienené dobrým úmyslom vystavovateľa uvedenej faktúry.
V prípade
,ak osoba nevykonáva nezávislú hospodársku činnosť, a teda nie je zdaniteľnou osobou, služby, ktoré vykonáva, nepodliehajú DPH.
Z toho vyplýva, že ak uvedie na faktúre za tieto služby omylom sumu ako DPH, táto suma nemôže byť považovaná za DPH.V prípade DPH uvedenej na faktúre a neuskutočneného zdaniteľného obchodu Súdny dvor EÚ uviedol, že zmienka o dani zodpovedajúcej dodávke tovaru a služieb je náležitosťou faktúry, od ktorej sa odvíja právo odpočtu. Z toho vyplýva, že tento nárok nemožno uplatniť, pokiaľ ide o daň, ktorá nezodpovedá určitému plneniu buď z titulu, že je daň vyššia ako tá právoplatne splatná, alebo z titulu, že predmetné plnenie nepodlieha DPH.
Právo na odpočítanie možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam
, t.j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti.Právo na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Princíp neutrality DPH vyžaduje, aby DPH, ktorá bola nesprávne fakturovaná, mohla byť upravená bez toho, aby takéto konanie bolo podmieňované tým, či vystavovateľ príslušnej faktúry konal v dobrej viere.
V prípade neuskutočneného zdaniteľného obchodu, ak dodávateľovi nevznikla povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, pretože nedodal tovar ani službu v tuzemsku, vznikla mu povinnosť platiť daň uvedenú na faktúre podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH.
Prípady z praxe
Neplatný právny úkon
Skutkový stav
Prenajímateľ ako správca konkurznej podstaty úpadcu prenajímal nehnuteľnosti (zapísané na LV) zahrnuté do konkurznej podstaty úpadcu v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v z. n. p. Nájomné prenajímateľ fakturoval v zmysle dohody s nájomcom spolu s DPH, ktorú priznával v jednotlivých daňových priznaniach počínajúc začiatkom trvania nájomného pomeru.
Prenajímateľ prijal za obdobie dvoch rokov spolu sumu 108 000 eur