Právna úprava krízy a povinnosti štatutárneho orgánu spoločnosti v kríze sú od 1. januára 2016 upravené v § 67a až § 67i zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“). Podstatou legislatívnej úpravy je zákaz uspokojovania nárokov členom spoločnosti a štatutárnych orgánov pred uspokojovaním pohľadávok veriteľov v období krízy. Ustanovenia o spoločnosti v kríze sa vzťahujú len na spoločnosť s ručením obmedzeným, akciovú spoločnosť, jednoduchú spoločnosť na akcie a komanditnú spoločnosť, ktorej komplementárom nie je žiadna fyzická osoba. Spoločnosťou v kríze nemôžu byť banky, poisťovne, správcovské spoločnosti a podobné finančné inštitúcie.
Vymedzenie spoločnosti v kríze
Podľa § 67a ods. 1 Obchodného zákonníka je spoločnosť v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Úpadok spoločnosti je upravený v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“). Podľa § 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa spoločnosť nachádza v úpadku, ak je predlžená alebo platobne neschopná.
Predlžený je ten, kto:
- je povinný viesť účtovníctvo podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“),
- má viac ako jedného veriteľa,
- hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku (má záporné vlastné imanie).
Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť, a prihliada sa aj na očakávané výsledky správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky. Záväzok podriadenosti upravuje § 408a Obchodného zákonníka, ide o zmluvné dojednanie, na základe ktorého bude veriteľova pohľadávka v prípade úpadku uspokojená až po uspokojení pohľadávok ostatných veriteľov.
Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej neschopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Ak peňažnú pohľadávku nie je možné voči dlžníkovi vymôcť exekúciou, alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii (aby sa vyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu a osvedčil svoju platobnú neschopnosť), predpokladá sa, že je platobne neschopný.
Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 643/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia, platobne neschopným sa rozumie ten, kto má viac ako jedného veriteľa, v