Materská dovolenka, otcovská dovolenka a rodičovská dovolenka sú tri samostatné pracovnoprávne inštitúty, ktoré sú upravené v § 166 až § 169 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „ZP“). Právo na čerpanie materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky je individuálne právo zamestnanca, ktoré si muž a žena uplatňuje samostatne (žena za seba, muž za seba). To znamená, že ak obaja rodičia pracujú, každý z nich môže čerpať túto dovolenku, prípade obaja súčasne.
Prekážka v práci pod názvom
otcovská dovolenka
sa do pracovnoprávnej oblasti zaviedla od 1.11.2022, a to z dôvodu transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158z 20.6.2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami (ďalej len "smernice EÚ č. 2019/1158"). Predchodcom tejto smernice bola smernica č. 2010/18/EÚ z 8.3.2010, podľa ktorej sa rodičovská dovolenka považovala za osobné neprenosné právo každého z rodičov, ktoré má umožniť, aby sa o dieťa starala nielen matka, ale aj otec, príp. obaja naraz. Napriek tomu, že smernica č. 2010/18/EÚ bola nahradená novou smernicou EÚ č. 2019/1158, právo každého rodiča na minimálne štyri mesiace rodičovskej dovolenky zostalo zachované. Podľa novej smernice boli členské štáty naviac povinné zabezpečiť, aby pri príležitosti narodenia dieťaťa bolo garantované právo aj na platenú otcovskú dovolenku, na ktorú budú mať nárok otcovia detí alebo rovnocenní druhí rodičia, ak sú vo vnútroštátnom práve uznaní. Rozsah otcovskej dovolenky je v smernici stanovený na 10 pracovných dní, pričom členské štáty si môžu vo vnútroštátnych predpisoch určiť, že sa otcovská dovolenka vyjadrí v pracovných dňoch, v týždňoch alebo v iných časových jednotkách pri zohľadnení toho, že 10 pracovných dní zodpovedá dvom kalendárnym týždňom.Účelom poskytovania otcovskej dovolenky je najmä podpora rovnomernejšieho rozdelenia opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi a možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi už v ranom veku detí. Aby bol tento účel naplnený, otcovská dovolenka by sa mala čerpať v čase okolo narodenia dieťaťa a mala by byť jasne spojená s narodením na účely poskytovania starostlivosti.
Nárok na čerpanie materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky má zamestnanec, ktorý má u zamestnávateľa uzatvorený pracovný pomer (uzavretá pracovná zmluva). Právo na čerpanie materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky majú aj zamestnanci vykonávajúci zárobkovú činnosť na polovičný (čiastočný) pracovný úväzok, zamestnanci s pracovnou zmluvou na dobu určitú a aj zamestnanci v skúšobnej dobe; nárok na materskú, otcovskú a rodičovskú dovolenku nie je podmienený odpracovaním určitého času.
Naopak zamestnanci, ktorí vykonávajú u zamestnávateľa zárobkovú činnosť na základe jednej z dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študenta a dohoda o pracovnej činnosti), právny nárok na čerpanie materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky nemajú nakoľko ustanovenia siedmej časti Zákonníka práce vrátane časti "Podmienky žien a mužov starajúcich sa o deti" sa na dohodárov nevzťahujú (§ 223 ods. 2 ZP). Avšak, ak dôvodom neprítomnosti dohodára na pracovisku v čase, keď mu zamestnávateľ určil výkon práce, je starostlivosť o dieťa pre osobnú prekážku v práci podľa § 141 ods. 1 ZP, zamestnávateľ je povinný túto neprítomnosť dohodára v práci ospravedlniť. Ide o dve protichodné ustanovenia Zákonníka práce.
Materská a otcovská dovolenka
V súvislosti
so starostlivosťou o narodené dieťa
rozlišujeme v pracovnom práve dva druhy ospravedlneného pracovného voľna. Ak ide o osobnú prekážku v práci na strane zamestnankyne (ženy), ide o materskú dovolenku a ak ide o osobnú prekážku v práci na strane zamestnanca (muža), ide o otcovskú dovolenku. Rodičovská dovolenka sa zamestnancovi/zamestnankyni poskytuje z iného z dôvodu, a tým je
prehĺbenie starostlivosti o dieťa.
| Osobná prekážka v práci na strane zamestnanca, tzv. rodičovské voľno | |
| dôvod: pôrod a starostlivosť o narodené dieťa | dôvod: |