V druhej časti sa autori, okrem iného, zamerali na postup správcu dane pri svedeckej výpovedi, formu a priebeh výpovede, čitateľ sa dozvie napr., aké sú zakázané otázky pri výpovedi a pod.
Postup správcu dane pri svedeckej výpovedi
Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. upravuje inštitút svedka na účely správy daní v ust. § 25. Uvedené ustanovenie neupravuje presný postup správcu dane vypočutia svedka. Skôr ide o rámcový postup správcu dane pri vypočutí svedka, podľa ktorého sa nevyžaduje, aby svedok na výzvu správcu dane najprv vypovedal všetko, čo vie o predmete vypočutia, a aby mu až potom boli kladené otázky, potrebné k doplneniu alebo vyjasneniu odpovedí. Preto možno uviesť, že takýto postup správcu dane je z praktického hľadiska nanajvýš vhodným spôsobom vypočutia svedka. Na druhej strane zasa platí tiež, že pri vypočutí svedka nemožno klásť úskočné otázky alebo otázky napovedajúce odpoveď.
Daňový poriadok pred vypočutím svedka ukladá správcovi dane len povinnosť poučiť svedka o možnosti odoprieť vypovedať, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčovať. Poučí ho aj o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.
Výpoveď svedka sa môže uskutočniť z podnetu správcu dane, alebo z podnetu inej osoby a aj z podnetu daňového subjektu, ktorý je oprávnený v rámci svojej dôkaznej povinnosti navrhnúť správcovi dane vypočutie, resp. výsluch svedka na podporu svojich tvrdení. Pre osobu v postavení svedka pri správe daní ide o osobu, ktorá je povinná vypovedať. Svedecká výpoveď je osobným úkonom viazaným na určitú osobu, ktorú nemôže vykonať nikto iný; svedok sa považuje za osobu nezastupiteľnú pri správe daní, daňový poriadok jednoznačne nevylučuje ako svedka osobu, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony a pokiaľ je táto osoba schopná vnímať a má spôsobilosť vnímať skutočnosti v rámci charakteru procesu správy daní.
Správca dane následne dôkladne zhodnotí túto výpoveď z hľadiska jej hodnovernosti a závažnosti uplatňované pri hodnotení dôkazov v rámci dokazovania podľa § 24 daňového poriadku. Správca dane by mal takúto osobu vypovedať len v ojedinelých v prípadoch, ak si to situácia naozaj vyžaduje. Osoby, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony nemôžu pri správe daní v plnom rozsahu nadobúdať práva a brať na seba právne povinnosti, a ak vypovedajú tak len v prítomnosti ich zákonn