Účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva sú povinné účtovať náklady a výnosy do období, s ktorými vecne a časovo súvisia. Dodržanie tohto pravidla sa, okrem iného, dosahuje časovým rozlíšením. Predmetom článku je objasnenie základných pravidiel na príkladoch účtovania na konkrétnych účtoch časového rozlíšenia na konci i v priebehu účtovného obdobia, načrtnutie daňových súvislostí ako i analýza zmien pre rok 2014.
Povinnosť časovo rozlišovať účtované náklady a výnosy ustanovujú:
- Zákon o č. 431/2002 Z. z. účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) v § 3 ods. 1 – podľa neho vykazuje účtovná jednotka účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. Zároveň stanovuje rozdiel medzi pojmami náklady a výnosy na jednej strane a príjmami a výdavkami na strane druhej.
- Opatrenie MF SR č. 23054/2002–92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“) v § 5 – definujú základné podmienky pre časové rozlišovanie a konkrétne účty časového rozlíšenia.
- Postupy účtovania v PÚ v § 56 – definujú presný postup účtovania na konkrétnych účtoch, zúčtovania súm na účtoch časového rozlíšenia v príslušnom účtovnom období (rozpustenie) a definujú niektoré konkrétne druhy nákladov, ktoré sa časovo rozlišujú a ktoré sa naopak nerozlišujú.
Základné zásady a východiská pre časové rozlišovanie nákladov a výnosov:
- Účtovné prípady sa vykazujú v období, s ktorým časovo a vecne súvisia.
- Náklady a výnosy sa účtujú v účtovnom období, v ktorom vznikli – bez ohľadu na deň ich úhrady, inkasa alebo vyrovnania iným spôsobom. Ak teda náklad patrí do r. 2015, no výdavok bol uhradený v r. 2014, je potrebné zaúčtovať daný náklad do r. 2015, rovnako sa postupuje aj v prípade výnosov. Tento princíp je rozdielny oproti jednoduchému účtovníctvu, resp. zdaňovaniu príjmov fyzických osôb (t. j. aj tých, ktorí nie sú účtovnými jednotkami) – tu sa účtujú príjmy a výdavky na hotovostnom princípe, teda v období, v ktorom boli zinkasované či vynaložené.
- Výdavky a príjmy sa účtujú v účtovnom období, v ktorom došlo k ich úhrade resp. inkasu – a to bez ohľadu na to, že príslušné náklady a výnosy sa účtujú v inom účtovnom období.
- Časový nesúlad medzi vznikom nákladu a výdavku a vznikom výnosu a príjmu sa v účtovníctve zachytáva prostredníctvom účtov časového rozlíšenia – ide o účty pohľadávok a záväzkov, ktoré sa použijú ako preklenovacie účty medzi dvoma účtovnými obdobiami.
Účtovný prípad je potrebné rozlíšiť, ak sú súčasne splnené 3 podmienky:
- je známy vecný obsah účtovného prípadu,
- je určená suma účtovného prípadu,
- je určené obdobie, ktoré sa účtovný prípad a suma týkajú.
Časovo sa rozlišujú:
- náklady budúcich období (účty 381 a 382) – výdavok v bežnom období, náklad v budúcom období,
- výnosy budúcich období (účet 384) – príjem v bežnom období, výnos v budúcom období,
- výdavky budúcich období (účet 383) – náklad v bežnom období, výdavok v budúcom období,
- príjmy budúcich období (účet 385) – výnos v bežnom období, príjem v budúcom období.
Náklady budúcich období
Ide o náklady, ktoré sa vzťahujú na budúce obdobie, no výdavky na ne boli vynaložené v priebehu bežného účtovného obdobia. V zmysle Postupov účtovania v PÚ môže ísť napr. o vopred platené nájomné a predplatné, v praxi sa časovo rozlišujú, napr. poistné či náklady na rôzne internetové služby. Postupy účtovania v PÚ v § 56 ods. 6 vymenúvajú (na rozdiel od ostatných prípadov časového rozlíšenia) dokonca niektoré príklady nákladov, ktoré sa časovo nerozlišujú aj v prípade, ak sú splnené vyššie uvedené 3 podmienky a účtujú sa do nákladov bežného účtovného obdobia (v období, v ktorom vznikli). Ide o napríklad o:
- náklady na prípravu a zábeh výkonov,
- náklady spojené so zlúčením, splynutím a rozdelením spoločnosti, príp. zmenou jej právnej formy,
- náklady na získanie vlastného imania (napr. upisovanie vlastných akcií) a náklady na iné zvyšovanie vlastného imania, vrátane súvisiacich nákladov (notárske a súdne poplatky),
- provízie maklérom,
- prospekt emitenta cenných papierov,
- náklady na školenia a semináre,
- náklady na získanie noriem a certifikátov,
- náklady na uvedenie výrobkov na trh,
- náklady na reštrukturalizáciu a reorganizáciu podniku, resp. jeho časti,
- náklady na rozšírenie výroby,
- náklady na reklamu a propagáciu,
- pokuty a penále,
- manká a škody,
- prípadné ostatné náklady podobného charakteru – citovaný zoznam teda nie je vyčerpávajúci.
Ak je však niektorý z vymenovaných nákladov platený vopred, časovo sa rozlišujú, napr. náklady na reklamu.
Náklady budúcich období sa v bežnom období účtujú na pohľadávkový účet 381 – Náklady budúcich období, ktorého zostatok sa v príslušnom budúcom období (teda v období, s ktorým náklady vecne súvisia) rozúčtuje, resp. rozpustí do nákladov daného obdobia (teda konkrétnych nákladových účtov účtovnej triedy 5).
Základná schéma účtovania:
- vznik účtovného prípadu – výdavok v bežnom účtovnom období 381 / 321 (resp. 379, 221, 211 atď.)
- zúčtovanie nákladov v budúcom účtovnom období 5xx / 381
♦ Príklad č. 1:
Účtovná jednotka dostala dňa 5. 12. 2013 od komerčnej poisťovne predpis na štvrťročnú splátku povinného zmluvného poistného vzťahujúceho sa na firemný automobil. Splátka poistného v sume 250 € sa vzťahuje na obdobie 15. 1. 2014 až 14. 4. 2014 – poistné sa teda platí vopred.
Účtovná jednotka zaúčtuje účtovný prípad do roku 2013 s dátumom 5. 12. 2013, t. j. v deň uskutočnenia účtovného prípadu. Účtovaný náklad však patrí do roku 2014, nie je teda možné zaúčtovať ho do nákladov bežného roka 2013:
Dátum |
Obsah účtovného pr |
---|