Pohľadávka je právo, ktoré vzniká jednému účastníkovi právneho vzťahu – veriteľovi, požadovať určité plnenie od druhého účastníka – dlžníka, a to z určitého právneho dôvodu. Veriteľom je ten, kto je oprávnený niečo požadovať. Toto oprávnenie sa nazýva pohľadávka. Dlžníkom je ten, kto je povinný niečo plniť. Táto povinnosť sa nazýva dlhom alebo záväzkom. Vzťah medzi veriteľom a dlžníkom upravuje záväzkové právo, a to v Občianskom zákonníku a v Obchodnom zákonníku.
Pohľadávka a záväzok vyjadrujú jednu obchodnú operáciu medzi dvoma účastníkmi vzťahu. Vznik pohľadávky u jedného účastníka obchodného vzťahu je vždy spojený so vznikom záväzku u druhého účastníka obchodného vzťahu. Nemôže nastať situácia, kedy by existovala pohľadávka bez súvisiaceho záväzku. Pohľadávky sú súčasťou majetku podnikateľského subjektu.
Vznik a zánik pohľadávok
Pohľadávka vzniká vtedy, keď dochádza k časovému posunu medzi dodávkou hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, poskytnutím služby alebo prevodom práva a úhradou za ne. Rozsah časového posunu pre vznik pohľadávky nie je rozhodujúci. Pri akomkoľvek časovom posune u veriteľa vzniká pohľadávka a u dlžníka záväzok. Pri bezprostrednej úhrade pohľadávka nevzniká. Bezprostrednou úhradou sa rozumie taký spôsob úhrady, keď k úhrade dochádza pri prevzatí veci, služby alebo práva bez akéhokoľvek časového odkladu.
♦ Príklad č. 1:
Účtovná jednotka vo svojom veľkosklade predáva tovar.
V prípade, že kupujúci, bez ohľadu na to či je súkromná fyzická osoba alebo podnikajúca fyzická osoba alebo osoba zastupujúca inú fyzickú alebo právnickú osobu, pri prevzatí tovaru za tovar hneď aj zaplatí, pohľadávka nevzniká a tržbu je potrebné evidovať cez elektronickú registračnú pokladnicu.
V prípade, že kupujúci tovar prevezme, ale hneď zaň nezaplatí, okamihom prevzatia tovaru vzniká u predávajúceho pohľadávka a u kupujúceho záväzok. Prevzatie potvrdí, napr. na dodacom liste, na základe ktorého mu predávajúci vystaví faktúru s dohodnutou dobou splatnosti.
* * *
Pohľadávky vznikajú prevažne v obchodnom styku za uskutočnené výkony, pri predaji tovaru, pri poskytovaní služieb. Pohľadávky vznikajú aj pri reklamáciách dodávok tovaru alebo služieb, pri uplatňovaní pracovnoprávnych vzťahov voči zamestnancom, vo vzťahu k daňovému úradu, Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam a rôznym iným inštitúciám.
Z účtovného pohľadu sú pohľadávky súčasťou majetku účtovnej jednotky, t. j. aktív, ktoré sú výsledkom minulých udalostí a je takmer isté, že v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky prevažne formou finančných prostriedkov a dajú sa spoľahlivo oceniť. Vznik pohľadávky má aj svoje daňové aspekty. Pohľadávka súvisí s realizáciou podnikateľskej činnosti a výnosy z nej sú predmetom zdanenia daňou z príjmu. V súvislosti s podnikateľskou činnosťou vznikajú aj ďalšie pohľadávky, výnos ktorých predstavuje zdaniteľný príjem, ale aj pohľadávky, inkaso ktorých predstavuje nedaňový príjem, napr. pohľadávky v titulu poskytnutia pôžičky. K pohľadávke sa viažu aj nepriame dane – daň z pridanej hodnoty, ktorá je súčasťou pohľadávky.
Preukaznými dokladmi vzniku pohľadávok sú písomnosti o uskutočnení dodávok vecí, služieb a práv, napr. dodacie listy o dodávkach tovaru, výrobkov a iných vecí, súpisy vykonaných prác, preberacie protokoly, protokoly o škode, zmluvy, faktúry, rozhodnutia súdu a pod. Na základe týchto písomností sa o pohľadávkach účtuje v účtovníctve, preto musia mať náležitosti účtovného dokladu v zmysle § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“), faktúry musia mať náležitosti podľa § 74 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.
Pohľadávky zanikajú predovšetkým ich uspokojením. Okrem inkasa pohľadávky, pohľadávky môžu zaniknúť aj odpisom, vkladom pohľadávky do majetku spoločnosti, započítaním pohľadávky, postúpením pohľadávky alebo zánikom záväzku (napr., odstúpením od zmluvy, odpustením záväzku).
Lehota, do ktorej má byť pohľadávka uspokojená, sa všeobecne nazýva lehota splatnosti. Lehotu splatnosti si zúčastnené strany navzájom dohodnú v súlade s § 340a a § 340b Obchodného zákonníka s prihliadnutím na skutočnosť, že maximálna lehota splatnosti peňažného záväzku nesmie presiahnuť 60 dní, ak je dlžníkom subjekt verejného práva 30 dní, odo dňa doručenia dokladu (faktúry) alebo odo dňa dodania tovaru alebo poskytnutia služby.
V súvislosti s omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi nárok na úrok z omeškania, na paušálnu náhradu nákladov s uplatnením pohľadávky a na náhradu škody spôsobenej omeškaním. Úroky z omeškania sú náhradou škody za stratu možnosti disponovať dlžnou čiastkou. Nárok na ne vzniká veriteľovi bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo oneskorenie spôsobené dlžníkom. V obchodných záväzkových vzťahoch sa platenie úrokov z omeškania dlžníka riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 365 – § 369). V zmysle § 365 je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Obchodný zákonník ponecháva na vôli zmluvných strán, či dojednanie o úrokoch z omeškania a ich výške zahrnú do zmluvy (na rozdiel od zmluvnej pokuty, ktorá musí byť písomne dojednaná). Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je v zmysle § 369 Obchodného zákonníka povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve alebo, ak výška úrokov nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky v sadzbe ustanovenej n