Daňová povinnosť

V prípade posúdenia zdanenia príjmov z predaja nehnuteľností, ale aj predaja hnuteľných vecí je potrebné rozlíšiť, či predávané nehnuteľnosti a hnuteľné veci sú v čase ich predaja zaradené v obchodnom majetku daňovníka fyzickej osoby, o ktorom by táto účtovala alebo viedla daňovú evidenciu pri dosahovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo je o nich účtované alebo vedená evidencia ako o obchodnom majetku pri príjmoch z prenájmu alebo z použitia diela alebo umeleckého výkonu resp. ich predáva až v čase ich vyradenia z tohto obchodného majetku resp. nikdy v jeho obchodnom majetku ani neboli zahrnuté.

V marci 2024 daňovník podal oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania za rok 2023 do 30. 9. 2024 z dôvodu dosahovania príjmov zo zdrojov v zahraničí. Po získaní všetkých potrebných podkladov k vypracovaniu daňového priznania však daňovník zistil, že jeho celkové zdaniteľné príjmy za rok 2023 nepresiahli sumu 2 461,41 €, a teda mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2023. Mal aj napriek tomu povinnosť podať daňové priznanie, keďže bolo podané oznámenie o predĺžení lehoty na jeho podanie?

Sme PO pod VÚC a nie sme platiteľmi DPH. Uzatvorili sme zmluvu o dielo s poľským umelcom, nemá u nás daňovú rezidenciu, na základe ktorej mu vyplatíme autorský honorár. V Zmluve o dielo sme dali klauzulu, že si AUTOR VYSPORIADA SVOJE DAŃOVE POVINNOSTI SAM V ZMYSLE PLATNEJ LEGISLATÍVY. Sme povinní platiť DPH, a ak áno, sme chránení touto klauzulou? 

Pre tých, ktorí si predĺžili zákonom stanovenú lehotu na podanie daňového priznania (DP) sa blíži hraničný dátum. Pozor, tento rok vychádza na pondelok 1. júla 2024.

Sme slovenský platiteľ DPH, českým platiteľom DPH nám bola vyfakturovaná "cestovní služba podle § 89 zákona o dani z přidané hodnoty" za účasť na kongrese v Poľsku. Sazdba DPH uvedená na FA je 0 % , DPH je 0 Kč - vniká nám daňová povinnosť k DPH z tejto služby na Slovensku alebo v ČR?

Preddavok na daň z príjmov je povinná platba, ktorú daňovník poukazuje daňovému úradu počas aktuálne prebiehajúceho zdaňovacieho obdobia. Táto platba sa vykonáva, ak skutočná výška dane za toto obdobie ešte nie je známa. Preddavok na daň z príjmov je definovaný v § 2 písm. u) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). Platenie preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby je komplexne upravené v ustanovení § 42 ZDP.

S blížiacim sa koncom kalendárneho roka je v oblasti daňových povinností tých platiteľov DPH, ktorí uplatňovali pomerné odpočítanie DPH, nevyhnutne spojená povinnosť podľa § 50 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba "zákon o DPH") vypočítať koeficient z údajov z tohto skončeného kalendárneho roka a vypočítať odpočítateľnú daň za príslušný kalendárny rok. Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a daňou vypočítanou podľa prvej vety vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu.

Regionálna investičná pomoc je formou štátnej pomoci na podporu konkurencieschopnosti a znižovania regionálnych rozdielov na území Slovenskej republiky. Poskytovanie regionálnej investičnej pomoci riadi a koordinuje Ministerstvo hospodárstva SR, pričom na poskytnutie nie je právny nárok.

Lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu upravuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) v ustanovení § 79, a to v závislosti od toho, či sa nadmerný odpočet odpočítava od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, alebo platiteľ spĺňa podmienky na skoršie vrátenie nadmerného odpočtu, alebo či je predmetom daňovej kontroly. Na vrátenie nadmerného odpočtu má tiež vplyv skutočnosť, či správca dane vyzve platiteľa na odstránenie nedostatkov v podanom daňovom priznaní, dodatočnom daňovom priznaní, kontrolnom výkaze alebo v dodatočnom kontrolnom výkaze.

Exekútor má naakumulované zdroje na tzv. depozitnom účte. Ide o účet, kde mu zasielajú oprávnené osoby v exekučnom konaní preddavok na trovy exekúcie. Daný preddavok slúži na úhradu kolkov, poštovného a ostatných výdavkov vznikajúcich v exekúcii v súvislosti s vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi. Tieto výdavky sú platené v mene a na účet oprávneného. Tento preddavok je neskôr požadovaný od povinného a ak je exekúcia úspešná, je vrátený oprávnenej osobe. Podlieha prijatý depozit režimu DPH a je exekútor povinný odviesť z neho DPH?

Dodávateľ vystavil preddavkovú faktúru, ktorú odberateľ uhradil. Vystavil doklad k prijatej platbe a odberateľ si odpočítal daň z pridanej hodnoty (DPH). Nasledujúci mesiac došlo k plneniu, kde bola odpočítaná len časť preddavku. Časť preddavku zostala otvorená, ku ktorej nedošlo k plneniu a ani nedôjde. Dodávateľ s odberateľom uzavrel dohodu o vrátení zostávajúcej časti preddavku, v ktorej sa obe strany dohodli, že postupujú podľa ustanovenia § 25 ods. 6 zákona o DPH a nebude sa upravovať základ dane a daň. Môže odberateľ toto vrátenie časti preddavku považovať za opravu základu dane podľa ustanovenia § 25 a uplatniť aj ustanovenie § 25 ods. 6 zákona o DPH?

Celý článok sme uverejnili už v predošlom čísle  Uplatňovanie nezdaniteľných častí základu dane v roku 2023  ...

V daňovej oblasti platí, že daňové subjekty si môžu zorganizovať svoje podnikanie tak, aby si znížili svoju daňovú povinnosť. Neexistuje žiadna povinnosť podnikať takým spôsobom, aby sa zvýšil daňový príjem štátu. Základnou zásadou je sloboda vybrať si čo najmenej zdaniteľný spôsob prevádzkovania podnikania, aby sa minimalizovali náklady. Takáto sloboda voľby však existuje len v rozsahu legálnych možností stanovených režimom DPH – tomu nezodpovedá zistenie podvodu na DPH.

Platiteľ podľa § 4 prenajíma nebytový priestor zdaniteľným osobám. V zmluve je uvedená mesačná suma nájomného samostatne (podľa dohody strán a podľa m2). Pri nájme platiteľ v tomto prípade sa môže rozhodnúť, že nájom oslobodí podľa § 38 ods. 3 a 5 zákona o DPH alebo zdaní. Takže toto je jasné. Samotný nájom pravdepodobne oslobodí. Spolu s nájomným bude nájomca uhrádzať mesačne aj preddavkové platby za služby poskytované s nájmom, zjednodušene energie. Takže každý mesiac nájomcovia vlastne budú platiť paušálnu sumu za energiu a raz ročne, na konci roka sa energia vyúčtuje na základe skutočnej spotreby (takto je to uvedené aj v zmluve). Tu sme sa stretli s rôznymi názormi. Otázkou je, že pri refakturácií týchto mesačných preddavkových platieb za energie vzniká prenajímateľovi daňová povinnosť 20 % každý mesiac (takže ak keď oslobodí samotný nájom, tu pri energiách musí fakturovať mesačne s DPH, lebo to oslobodené nie je) a vykonanie vyúčtovania je potom považované za opravu základu dane podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH, alebo v tomto prípade sa nejedná o presnú spotrebu energií a máme postupovať inak? 

Cieľom článku je všeobecne vymedziť orgán verejnej správy ako zdaniteľnú osobu podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), určiť základnú podmienku uplatnenia jeho práva na odpočítanie DPH a situáciu ilustrovať na príkladoch.

Maďarská Kft. A (platiteľ dane z pridanej hodnoty v Maďarsku) dodáva tovar s inštaláciou a montážou [podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“)] slovenskej firme B, ktorá je platiteľ v Slovenskej republike podľa ustanovenia § 4 zákona o DPH). Montáž tovaru sa fyzicky vykoná na území Slovenskej republiky a zabezpečuje ju Maďarská spoločnosť prostredníctvom subdodávateľa C. Spoločnosť C je slovenská firma a platiteľ dane z pridanej hodnoty v Slovenskej republike podľa ustanovenia § 4 zákona o DPH. Ďalším subdodávateľom je spoločnosť D (belgická firma, ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty v Belgicku). Ide o hnuteľné veci a ich montáž (takže nebudú súčasťou nehnuteľnosti), presnejšie o automatizovaný skladový systém hotových výrobkov, ktorý obsahuje dodávku a montáž regálového systému, dodávku a montáž automatického nakladača do regálového systému, dodávku a montáž chladiacej techniky do skladového priestoru. Chladiacu techniku dodáva a montuje slovenská firma C. Belgická firma D zase dodáva a montuje ten automatizovaný regálový systém. Takže subdodávatelia dodávajú aj tovar, aj montáž. Ani firma A, ani firma D nie je registrovaná v Slovenskej republike podľa ustanovenia § 5 zákona o DPH. Tiež ani firma A, ani firma D nemajú stálu prevádzkareň v Slovenskej republike podľa zákona o DPH (to znamená, že nebudú v tuzemsku registrovaní podľa ustanovenia § 4 zákona o DPH). Maďarská firma A nie je povinná registrovať sa pre DPH v tuzemsku podľa ustanovenia § 5 zákona o DPH, a dodávku tovaru s jeho montážou vykonanú na území Slovenskej republiky fakturuje v cene bez DPH s uvedením slovnej informácie „prenesenie daňovej povinnosti pre firmu B podľa § 69 ods. 2. Maďarská firma A, aj keby sa registrovala podľa § 5 zákona o DPH, nemôže fakturovať túto dodávku so slovenskou daňou, lebo jej nevzniká daňová povinnosť podľa ustanovenia § 69 ods. 1 zákona o DPH. Slovenská firma B musí fakturovať dodávku firme A podľa § 69 ods. 1 (pretože, podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH nemôže) a následne firma A bude žiadať túto daň prostredníctvom refundácie. Belgická firma D sa musí registrovať na Slovensku podľa ustanovenia § 5 zákona o DPH a fakturovať dodávku firme A podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH (pretože, podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH nemôže) a následne firma A bude žiadať túto daň prostredníctvom refundácie. Sú uvedené úvahy správne?

Preddavok na daň z príjmov je definovaný v § 2 písm. u) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) ako povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa.

Daňový subjekt má daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby, a daňový úrad nechce uznať odpisy vozidla za daňový výdavok za obdobie január – jún daného roka – čo je podľa nás veľmi spochybniteľné. Je potrebné dodať, že vozidlo bolo v júli predané za predajnú cenu vyššiu, ako jeho daňová zostatková cena, a predajná cena bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov. Z nášho názoru, ak správca dane neuzná daňové odpisy vozidla pred predajom, to vedie k zvýšeniu daňovej zostatkovej ceny, vzniká rozdiel medzi účtovnou a daňovou zostatkovou cenou. Ak je zostatková cena zaúčtovaná do nákladov nižšia ako daňová zostatková cena, rozdiel sa od výsledku hospodárenia odpočíta, teda tvorí odpočítateľnú položku a to vo výške neuznaných odpisov. To znamená, že neuznanie odpisov by nemal žiadny vplyv na základ dane daňovníka, a nevznikla by dodatočná daňová povinnosť. Je náš predpoklad správny?

Za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2022 podávajú daňovníci dane z príjmov právnických aj fyzických osôb daňové priznanie na novom tlačive, ktoré je aktualizované v nadväznosti na zmeny v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

S účinnosťou od 1. 1. 2018 sa aj do slovenskej daňovej legislatívy zaviedli pre právnické osoby pravidlá pre oslobodenie príjmov z predaja majetkovej účasti v obchodnej spoločnosti vo forme akcií a obchodných podielov. Slovenskí daňoví rezidenti – podnikateľské právnické osoby a zahraničné právnické osoby so stálou prevádzkarňou na Slovensku môžu vzhľadom na prechodné ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) z tejto úpravy benefitovať od roku 2020. V druhej časti článku sa autorka venuje oslobodeniu príjmov z predaja akcií obchodných podielov.