Fakturácia

Podnikateľ - platiteľ DPH má v obchodnom majetku nehnuteľnosť (budovu - výrobné a administratívne priestory). Tieto nebytové priestory prenajíma inej firme - platiteľ DPH. Nájomca raz ročne na základe rozhodnutia mesta prefakturuje poplatky za komunálne odpady a drobné stavebné odpady nájomcovi ako služby spojené s nájmom. Je toto dodanie služby podľa § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty predmetom dane - poskytnutie služby za protihodnotu ..., kde sa na faktúre pri prefakturovaní uvedie základ dane a k tomu DPH?

Zahraničná súkromná vysoká škola bude zaisťovať akreditované vzdelávanie na Slovensku (za účelom dosiahnutia zisku). Akreditáciu už získala. Výučba bude prebiehať dennou formou štúdia v Bratislave (teda existuje konkrétne miesto na poskytnutie služby), ako aj online formou. Všetky úlohy s prevádzkovaním činnosti, ako aj organizovanie vzdelávania sú zabezpečené slovenskou spoločnosťou (platiteľ DPH), ktorá bola poverená výkonom týchto úloh zahraničnou súkromnou vysokou školou na základe zmluvy. Aj všetky profesori sú v zmluvnom vzťahu so slovenskou spoločnosťou. Slovenská spoločnosť môže fakturovať služby súvisiace so vzdelávacími službami bez DPH, môže si uplatniť oslobodenie podľa § 31 zákona o DPH, a tým pádom nevzniká jej nárok na odpočet DPH z tovarov a služieb, ktoré boli použité na horeuvedené služby?

Dobrý deň prajem, sme právnická osoba, platiteľ DPH účtujúca v PÚ. Máme uzatvorenú nájomnú zmluvu na nebytový priestor s nájomcom, právnickou osobou, platiteľom DPH. Predmetom nájomnej zmluvy je len na nájomné. Spotreba energie - vodné sa fakturuje nájomcovi raz ročne na základe vyúčtovacej faktúry od dodávateľa energií. Preddavkové platby dodávateľovi energií sa platia mesačne, účtujeme na základe predpisu 502,343 MD, 325 D. Prefakturovanie vodného nájomcovi účtujeme 311 MD, 602,343 D. Vyúčtovacie obdobie je kalendárny rok, od júna do júna. Od nájomcu máme informáciu o zvýšenej spotrebe vody za rok 2023, očakávame teda nedoplatok a vytvorili sme rezervu 502/323. Moja otázka znie, či máme v roku 2023 účtovať aj o výnosoch budúceho obdobia, keďže spotreba vody za rok 2023 sa bude fakturovať až v júni 2024?

Hlavné mesto SR vyrubuje komunálny odpad rozhodnutím podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach v z. n. p., platiteľ DPH komunálny odpad ďalej refakturuje nájomníkom. Má vystaviť sumu s DPH alebo bez DPH?

Vie mi niekto vysvetliť, ako sa účtuje príjem cez WOLT ? Príde mi Fa za sprostredkovanie, výkaz predaja a Výplatná správa, kde je vyčíslený predaný tovar celkom + výkaz predaja - provízia. Všetko je účtované s DPH a výsledná suma vyplatená na účte. Fa je iba za sprostredkovanie, ako ostatné zaúčtovať?

Sme slovenský platiteľ DPH, českým platiteľom DPH nám bola vyfakturovaná "cestovní služba podle § 89 zákona o dani z přidané hodnoty" za účasť na kongrese v Poľsku. Sazdba DPH uvedená na FA je 0 % , DPH je 0 Kč - vniká nám daňová povinnosť k DPH z tejto služby na Slovensku alebo v ČR?

Firma A (sprostredkovateľ- slovenská s.r.o., reg. 7A) pomohol firme B (Kft., platiteľ v HU) uzatvoriť zmluvu s firmou C (Kft., platiteľ v HU). Zmluva je o vykonávaní daňového poradenstva medzi firmou B a C. Takže firma B bude fakturovať firme C na základe mandátnej zmluvy o poradenstve. Firma A (naša firma) zas uzatvorí s firmou B zmluvu o sprostredkovaní, v ktorej bude uvedené, že mesačne dostane x % z mesačne fakturovanej sumy firmy B vzťahujúcu sa na zmluvu č. xxx (medzi firmou B a C). Takže firma A toto bude fakturovať firme B. Je toto v súlade so zákonmi? Nevadí že sprostredkovateľská odmena je opakujúca sa (nie jednorazová) a na základe mesačného vyúčtovanie (nie pevná suma)? Ďakujeme

Slovenská spoločnosť, ktorá nie je platiteľ dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH") je na Slovensku registrovaná len podľa ustanovenia § 7a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") dodáva služby zahraničným subjektom so sídlom v Českej republike. Niektoré zahraničné subjekty pochádzajúce Českej republiky za účelom fakturácie služieb poskytujú v rámci fakturačných údajov len číslo IČO. To znamená, že zahraničný subjekt pravdepodobne nemá k dispozícii alebo nevie poskytnúť číslo IČDPH (alebo tzv. VAT number). Preto slovenská spoločnosť (registrovaná podľa ustanovenia § 7a zákona o DPH) vystaví faktúru subjektu pochádzajúcemu z Českej republiky, na ktorej je uvedené len číslo IČO. Predpokladá sa, že slovenská spoločnosť si nie je vedomá daňových povinností zahraničných subjektov, preto vystavuje faktúry spĺňajúce podmienky určené slovenskými zákonmi. Je v súlade so zákonom, ak zahraničný subjekt z Európskej únie nevie poskytnúť číslo IČDPH (VAT number) a slovenský neplatiteľ DPH vystaví faktúru danému českému subjektu len s finálnou sumou (bez informácii o výpočtoch DPH)?

Spoločnosť A poskytovala oslobodené sociálne služby, ktoré fakturovala na klientov (zväčša zahraničných partnerov). V spoločnosti dochádza k zmene štruktúry a tieto služby už bude poskytovať iná spoločnosť B. Niektorí partneri ešte nesúhlasia s priamou fakturáciou z B na nich. Náklady na zamestnancov tak už musí znášať spoločnosť B, ale fakturovať ich podľa uzatvorených zmlúv je oprávnená ešte spoločnosť A. Ak by spoločnosť B prefakturovala výkon opatrovateľských služieb na spoločnosť A, mohla by svoje služby naďalej fakturovať ako oslobodené od DPH? Pôvodná spoločnosť A aj nová spoločnosť B majú poskytovanie sociálnych služieb zapísané ako svoje podnikateľské činnosti, obe spoločnosti sú registrovanými poskytovateľmi sociálnych služieb podľa zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o sociálnych službách") a zo všetkých hľadísk a na všetky účely sme vždy pristupovali k ich službám ako k oslobodeným od DPH.

Slovenská spoločnosť (nie je platiteľ DPH na Slovensku) registrovaná len podľa § 7a zákona  č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") dodáva služby zahraničným subjektom so sídlom v Českej republike. Niektoré zahraničné subjekty pochádzajúce Českej republiky za účelom fakturácie služieb poskytujú vrámci fakturačných údajov len číslo IČO. To znamená, že zahraničný subjekt pravdepodobne nemá k dispozícii alebo nevie poskytnúť číslo IČDPH (alebo tzv. VAT number). Tým pádom slovenská spoločnosť (registrovaná podľa § 7a zákona o DPH) vystaví faktúru subjektu pochádzajúcemu z Českej republiky, na ktorej je uvedené len číslo IČO. Predpokladá sa, že slovenská spoločnosť si nie je vedomá daňových povinností zahraničných subjektov, preto vystavuje faktúry spĺňajúce podmienky určené slovenskými zákonmi. Preto v prípade, ak zahraničný subjekt z Európskej únie nevie poskytnúť číslo IČDPH (VAT number), je v poriadku, ak slovenský neplatiteľ DPH vystaví faktúru danému českému subjektu len s finálnou sumou (bez informácii o výpočtoch DPH)?

Slovenská spoločnosť uskutočňuje predaj tovaru na diaľku do Maďarska už od roku 2015. V roku 2021 sa zaregistrovala do MOSS. Maďarský daňový úrad vykonávala kontrolu u spomenutej spoločnosti a prišiel na to, že slovenská spoločnosť už presiahla limit pre zásielkový predaj platný v Maďarsku ešte v roku 2017, t. j. od tohto roku by bola povinná vystavovať svoje faktúry do Maďarska s maďarskou 27 % DPH. Maďarský daňový úrad teraz vyzval spoločnosť na zaplatenie 27 % DPH z hodnoty tovarov dodaných do Maďarska. Spoločnosť fakturovala tovar do Maďarska do roku 2021 so slovenskou 20 % DPH. Môže slovenská spoločnosť získať späť slovenskú DPH z hodnoty tovarov, pri ktorých by bola povinná platiť maďarskú DPH, alebo už nemá žiadne možnosti z dôvodu uvedeného v ustanovení § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) a daň z týchto tovarov bude zaplatená aj na Slovensku aj v Maďarsku.

Mám kamiónovú dopravu a nakupujem naftu v DE,AT,CZ na FA. Môžem dávať prenos DP ako ZDF, alebo fakturovať DF bez DPH? Na konci roka budem žiadať refundáciu dane. Nechápem, ak mi vyfakturujú FA s DPH, či ju mám tak isto zaúčtovať s DPH a zahraničnú DPH dať na účet 548 a pri refundácii - vrátenie na 648. Alebo ten prenos? Mám obavy, ak zle začnem, tak budem pokračovať, preto by som potrebovala vysvetliť.

Stavebná spoločnosť je platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH). Na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku plánuje prenajať automobil inej spoločnosti, ktorá bude pre prenajímanú spoločnosť vykonávať stavebné práce v rámci Slovenskej republiky. Môžu sa zmluvné strany dohodnúť na paušálnom mesačnom nájomnom, v ktorom bude zahrnutá aj suma za spotrebované pohonné látky (PHL)? Prenajímateľ automobilu bude platiť nájomcovi celú sumu za zakúpené / spotrebované PHL. Prenajímateľ náklady vo svojej spoločnosti za spotrebované PHL bude účtovať v pomere 80:20, lebo nebude viesť knihu jázd. Môže takto prenajímateľ postupovať a do nákladov si zahrnúť 80 % a 20 % budú nedaňové náklady? Nájomca bude prenajaté auto používať pri presunoch na stavbách a prevoze materiálu podľa potreby. Nájomca má všetky náklady v cene mesačného paušálu. Môže takto postupovať a účtovať spotrebované PHL?

Mateřská společnost , s. r. o., česká firma, plátce DPH dceřiná společnost, s. r. o., slovenská firma, plátce DPH. Dceřiná slovenská společnost má pouze jednoho zaměstnance, který získává obchodní kontakty na Slovensku. Mateřská česká společnost zajišťuje prostřednictvím svých zaměstnanců v Česku kompletní agendu pro slovenskou společnost, t.j. vytváří smlouvy, komunikuje s klienty a zajišťuje veškeré právní a účetní dokumenty. Česká společnost fakturuje každý měsíc slovenské společnosti 40 % z obchodní marže jako přefakturaci nákladů (mzdové, obchodní, legislativní aj náklady). Jak to bude s DPH? Bude české s. r. o. uvádět, vyčíslovat a platit DPH v Česku nebo bude faktura s 0 % DPH a větou "daň odvede zákazník"? Pokud bude faktura bez DPH a DPH bude odvádět a zároveň nárokovat slovenská s. r. o., podle jakého § bude DPH odváděno a nárokováno a na jaký řádek daňového přiznání k DPH a kontrolního výkazu bude DPH vstupovat? Ještě jen rekapitulace, jedná se o přefakturaci služeb, které jsou vykonávány v ČR, ovšem pro klienty (výhradně podnikatele - firmy) s IČEM a adresou podnikání v SR. Obchodní smlouvy jdou uzavírány mezi dvěma slovenskými subjekty, t. j. dceřinou společností a slovenským klientem.

Spoločnosť zaoberajúca sa predajom stravných kupónov fakturovala doteraz nominálnu hodnotu stravných kupónov vrátane služby sprostredkovania stravovania s 20 % daňou z pridanej hodnoty slovenskej organizačnej zložke českého odberateľa. Organizačná zložka je v Slovenskej republike registrovaná pre DPH podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Z českej materskej spoločnosti však prišla požiadavka, aby už nefakturovali ich slovenskej organizačnej zložke, ale priamo na českú materskú spoločnosť (matku), ktorá je registrovaná pre DPH v Českej republike (dodanie podľa § 15 ods. 1 s prenosom daňovej povinnosti). Bolo by z hľadiska DPH zákonné správne fakturovať priamo spoločnosti z Českej republiky bez DPH, aj keď je predpoklad, že má v Slovenskej republike organizačnú zložku (stálu prevádzkareň), resp., je slovenská spoločnosť povinná zo zákona obdobne pri všetkých svojich zahraničných partneroch, ktorým fakturuje s prenosom daňovej povinnosti, zisťovať, či majú v Slovenskej republike organizačnú zložku (stálu prevádzkareň) a či budú stravné kupóny využívať v rámci stálej prevádzkarne v Slovenskej republike?

Platiteľ fakturuje elektrickú energiu za obdobie január 2022. (mesačne) Vystavili sme výzvu k úhrade, splátkový kalendár (nedaňový doklad), v ktorom sú predpísané mesačné preddavkové platby. Každý mesiac budeme musieť vystaviť aj daňový doklad, lebo za deň dodania tovaru, ak sa uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas trvania zmluvy, sa považuje najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodaný tovar vzťahuje. Takže za január 2022 musíme vystaviť aj daňový doklad na preddavkové platby. Pri týchto mesačných daňových dokladoch nie je smerodajné pre vznik daňovej povinnosti, že kedy uhradili splátku (daňový doklad k prijatej platbe nie je potrebný), lebo dátum vzniku daňovej povinnosti – dodania je vždy posledný deň aktuálneho mesiaca. Tiež predpokladáme, že splátku neuhradia skôr, ako aktuálny mesiac. (Takže, napr. splátku za január 2022 neuhradia v decembri 2021, ale uhradia ju v januári 2022 alebo vo februári 2022) Vyučovacia, konečná faktúra bude vždy na konci roka. Sú tieto uvedené úvahy správne?

Zdaniteľná osoba je obchodníkom s elektrickou energiou. Fakturuje elektrickú energiu mesačne. Za 01/2022 fakturovala elektrickú energiu bez DPH za 50 000 EUR, takže prekročila obrat pre povinnú registráciu podľa par.4. V 01/2022 mala aj prijatú faktúru za túto elektrickú energiu 36 000 EUR (30 000+ DPH). Zdaniteľná osoba sa stala platiteľom 01.03.2022. Môže podľa § 55 odpočítať daň z tejto prijatej faktúry pri registrácii v DPH priznaní za 03/2022?

Právnická osoba, ako zdaniteľná osoba prenajímateľ, ktorá má v majetku nehnutelnosť (kancelárske priestory) časť týchto priestorov prenajíma SZČO (zadniteľná osoba neplatiteľ DPH) má povinnosť vo vystavenej faktúre tejto SZČO uviesť sumu nájmu za takýto priestor aj s DPH, alebo má možnosť faktúrovať bez DPH, aj napriek tomu, že prenajímateľ je platitľ DPH? Je možné aplikovať § 38 ods. 5 zákon o DPH, a teda neuviesť vo faktúre výšku DPH.

Slovinská spoločnosť priamo dodáva výrobky do Rakúska. Ale fakturácia ide cez slovenskú spoločnosť. Slovinská a slovenská spoločnosť sú prepojené osoby. Je správne, ak sa DPH uplatňuje ako oslobodené plnenie? Prepravu si zabezpečuje zákazník z Rakúska. Tovar ide zo Slovinska do Rakúska, mimo Slovenska. Prípadne, pohľad z dane z príjmov, nie je potrebné, aby sa slovenská spoločnosť registrovala pre daň z príjmov v Slovinsku? 

Spoločnosť s r. o., platiteľ dane, predáva platobné terminály (ide o platobné terminály, ktoré sú ako medzičlánok medzi kartovými spoločnosťami, ktoré sú členmi kartovej asociácie). Za každý predaný platobný terminál si spoločnosť účtuje jednorazovú odmenu + DPH. Okrem tejto jednorazovej odmeny spoločnosť fakturuje aj províziu za finančné služby, to znamená províziu z každej uskutočnenej finančnej transakcie cez tento terminál. Ide pri fakturácii provízie z každej uskutočnenej finančnej transakcie cez tento terminál o finančné služby v zmysle § 39 ods. 1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), (činnosti týkajúce sa platieb). Bude sa táto provízia za finančné služby fakturovať bez dane z pridanej hodnoty?