40/1964 Zb.
Občiansky zákonník
z 26. februára 1964
Zmena: 58/1969 Zb.
Zmena: 131/1982 Zb.
Zmena: 131/1982 Zb.
Zmena: 94/1988 Zb.
Zmena: 188/1988 Zb.
Zmena: 87/1990 Zb.
Zmena: 105/1990 Zb., 116/1990 Zb.
Zmena: 87/1991 Zb.
Zmena: 509/1991 Zb.
Zmena: 264/1992 Zb.
Zmena: 278/1993 Z.z.
Zmena: 249/1994 Z.z.
Zmena: 153/1997 Z.z.
Zmena: 211/1997 Z.z.
Zmena: 252/1999 Z.z.
Zmena: 218/2000 Z.z.
Zmena: 261/2001 Z.z.
Zmena: 281/2001 Z.z.
Zmena: 23/2002 Z.z.
Zmena: 34/2002 Z.z., 95/2002 Z.z.
Zmena: 215/2002 Z.z.
Zmena: 184/2002 Z.z.
Zmena: 526/2002 Z.z.
Zmena: 504/2003 Z.z., 515/2003 Z.z.
Zmena: 150/2004 Z.z.
Zmena: 526/2002 Z.z., 150/2004 Z.z.
Zmena: 404/2004 Z.z.
Zmena: 635/2004 Z.z.
Zmena: 171/2005 Z.z.
Zmena: 266/2005 Z.z.
Zmena: 336/2005 Z.z.
Zmena: 118/2006 Z.z.
Zmena: 188/2006 Z.z.
Zmena: 84/2007 Z.z.
Zmena: 209/2007 Z.z.
Zmena: 335/2007 Z.z.
Zmena: 568/2007 Z.z.
Zmena: 379/2008 Z.z.
Zmena: 214/2008 Z.z., 477/2008 Z.z.
Zmena: 186/2009 Z.z.
Zmena: 575/2009 Z.z.
Zmena: 129/2010 Z.z.
Zmena: 546/2010 Z.z.
Zmena: 130/2011 Z.z.
Zmena: 161/2011 Z.z.
Zmena: 69/2012 Z.z.
Zmena: 180/2013 Z.z.
Zmena: 106/2014 Z.z.
Zmena: 102/2014 Z.z.
Zmena: 335/2014 Z.z.
Zmena: 102/2014 Z.z.
Zmena: 117/2015 Z.z.
Zmena: 239/2015 Z.z.
Zmena: 273/2015 Z.z.
Zmena: 438/2015 Z.z.
Zmena: 39/2015 Z.z.
Zmena: 91/2016 Z.z., 125/2016 Z.z.
Zmena: 184/2018 Z.z.
Zmena: 213/2018 Z.z.
Zmena: 343/2018 Z.z.
Zmena: 170/2018 Z.z.
Zmena: 25/2019 Z.z.
Zmena: 394/2019 Z.z.
Zmena: 108/2024 Z.z.
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo
na tomto zákone:.
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Prvá hlava
OBČIANSKOPRÁVNE VZŤAHY A ICH OCHRANA
§ 1
(1) Úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych
práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.
(2) Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických
osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z
práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
1)
(3) Občiansky zákonník upravuje aj právne vzťahy z duševného vlastníctva,
ak tieto vzťahy neupravujú iné zákony.
§ 2
(1) Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností,
s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.
(2) V občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.
(3) Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti
upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
§ 3
(1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v
rozpore s dobrými mravmi.
(2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy
dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych
vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
§ 4
Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu,
ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom
súd.
Druhá hlava
ÚČASTNÍCI OBČIANSKOPRÁVNYCH VZŤAHOV
Prvý oddiel
Fyzické osoby
§ 7
(1) Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
(2) Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným
spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho
súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno
usúdiť, že už nežije.
§ 8
(1) Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva
a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.
(2) Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím
tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť
sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.
§ 9
Maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou
primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.
§ 10
(1) Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná,
nie je vôbec schopný robiť právne úkony, súd ho pozbaví spôsobilosti na právne úkony.
(2) Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná,
alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či
jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na
právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
(3) Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak
sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli.
Ochrana osobnosti
§ 11
Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a
zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.
§ 12
(1) Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové
a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa
smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.
(2) Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti
osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy
na úradné účely na základe zákona.
(3) Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu
bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na
vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo.
Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
§ 13
(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1
najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho
vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch.
(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
§ 15
Po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti
manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.
Druhý oddiel
Právnické osoby
§ 18
(1) Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
(2) Právnickými osobami sú:
a) združenia fyzických alebo právnických
osôb,
b) účelové združenia majetku,
c) jednotky územnej samosprávy,
d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
§ 19
(1) Na zriadenie právnickej osoby je potrebná písomná zmluva alebo zakladacia
listina, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
(2) Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného
alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich
vznik inak.
§ 19a
(1) Spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti môže byť
obmedzená len zákonom.
(2) Právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom
určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do
tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
§ 19b
(1) Právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený pri ich zriadení.
(2) Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať
na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav;
možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.
(3) Odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti
právnickej osoby.
§ 20
(1) Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí
sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo
zákonom (štatutárne orgány).
(2) Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci
alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo
je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje
oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon
týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom
druhý účastník nemohol vedieť.
§ 20a
(1) Právnická osoba sa zrušuje dohodou, uplynutím doby alebo splnením
účelu, na ktorý bola zriadená, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
(2) Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom
určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú
inak.
(3) Pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ
celé jej imanie nenadobúda právny nástupca alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
(4) Ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii obchodných spoločností
sa primerane použijú aj na likvidáciu inej právnickej osoby, pokiaľ z ustanovení
upravujúcich tieto právnické osoby nevyplýva niečo iné.
Nadpis zrušený od 1.3.2002
Záujmové združenia právnických osôb
§ 20f
Na ochranu svojich záujmov alebo na dosiahnutie iného účelu môžu právnické
osoby vytvárať záujmové združenia právnických osôb (ďalej len "združenia").
§ 20g
Na založenie združenia sa vyžaduje písomná zakladateľská zmluva uzavretá
zakladateľmi alebo schválenie založenia združenia na ustanovujúcej členskej schôdzi.
O založení združenia na tejto schôdzi sa spíše zápisnica obsahujúca zoznam zakladajúcich
členov združenia s uvedením ich mena (názvu) a bydliska (sídla) a podpisy členov.
K zmluve alebo zápisnici o ustanovujúcej členskej schôdzi musia byť priložené stanovy
a určenie osôb oprávnených konať v mene združenia, ktoré schvália zakladatelia alebo
ustanovujúca schôdza.
§ 20h
(1) Stanovy združenia určia názov, sídlo a predmet činnosti združenia,
úpravu majetkových pomerov, vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov, orgány
združenia a vymedzenie ich pôsobnosti, spôsob zrušenia združenia a naloženie s jeho
likvidačným zostatkom. Členstvo v združení možno viazať na určitý členský príspevok.
(2) Stanovy schvaľujú zakladatelia alebo ustanovujúca členská schôdza.
Stanovy určia spôsob, ktorým sa stanovy menia a dopĺňajú.
§ 20i
(1) Združenie je právnickou osobou, ktorá zodpovedá svojím majetkom
za nesplnenie svojich povinností.
(2) Združenie nadobúda právnu spôsobilosť zápisom do registra združení
vedeného na okresnom úrade v sídle kraja, príslušnom podľa sídla združenia. Do registra
sa zapisuje názov a sídlo združenia, predmet jeho činnosti, orgány, prostredníctvom
ktorých združenie koná, a mená osôb vykonávajúcich ich pôsobnosť, ako aj údaje o
nezahladených trestoch uložených združeniu v trestnom konaní a nevykonaných trestoch
postihujúcich právnych nástupcov združenia.
(3) K návrhu na zápis do registra sa prikladá zakladateľská zmluva
alebo zápisnica o ustanovujúcej členskej schôdzi spolu so stanovami. Návrh podáva
osoba splnomocnená zakladateľmi alebo ustanovujúcou členskou schôdzou.
Tretia hlava
ZASTÚPENIE
§ 22
(1) Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia
vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
(2) Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon,
o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
§ 23
Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
§ 24
Zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak
je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov
ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Zákonné zastúpenie
§ 27
(1) Kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, upravuje Zákon o rodine.
(2) Zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil
spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím
obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
(3) Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani
iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za
opatrovníka orgán miestnej správy, prípadnej jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať
svojím menom ( § 18 ods. 1).
§ 28
Ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých
zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie
súdu.
Zastúpenie na základe plnomocenstva
§ 31
(1) Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou
osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
(2) Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za
splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí
plnomocenstvo.
(3) Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne.
Ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať
všetci spoločne.
(4) Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí
sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak
sa netýka len určitého právneho úkonu.
§ 32
(1) Ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí,
že koná vo vlastnom mene.
(2) Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia
zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi,
ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by
boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.
(3) Ak je splnomocniteľ dobromyseľný alebo ak vedel alebo musel vedieť
o určitej okolnosti, prihliada sa na to aj u splnomocnenca, ibaže ide o okolnosti,
o ktorých sa splnomocnenec dozvedel pred udelením plnomocenstva. Splnomocniteľ, ktorý
nie je dobromyseľný, sa nemôže dovolávať dobromyseľnosti splnomocnenca.
§ 33
(1) Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva,
je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ
neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu
po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.
(2) Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa
alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám,
ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli.
Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva,
môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku,
alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.
(3) Ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku
plnomocenstva vedela.
§ 33a
(1) Splnomocnenec je oprávnený udeliť plnomocenstvo inej osobe, aby
namiesto neho konala za splnomocniteľa,
a) ak je výslovne oprávnený podľa plnomocenstva
udeliť plnomocenstvo inej osobe,
b) ak je splnomocnencom právnická osoba.
(2) Z právnych úkonov ďalšieho splnomocnenca je zaviazaný priamo splnomocniteľ.
§ 33b
(1) Plnomocenstvo zanikne
a) vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,
b) ak ho splnomocniteľ odvolal,
c) ak ho vypovedal splnomocnenec,
d) ak splnomocnenec zomrie.
(2) Plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva
niečo iné. Zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom,
zaniká plnomocenstvo len vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.
(3) Splnomocniteľ sa nemôže platne vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek
odvolať.
(4) Dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú
jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo. Na toto ustanovenie
sa však nemôže odvolávať ten, kto o odvolaní plnomocenstva vedel alebo musel vedieť.
(5) Ak splnomocniteľ oznámil inej osobe, že udelil plnomocenstvo splnomocnencovi
na určité úkony, môže sa voči nemu dovolávať odvolania plnomocenstva, len ak jej
toto odvolanie oznámil pred konaním splnomocnenca, alebo keď táto osoba v čase konania
splnomocnenca o tomto odvolaní vedela.
(6) Ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo,
je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ
alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené
majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu,
čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho právni nástupcovia.
Štvrtá hlava
PRÁVNE ÚKONY
§ 34
Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku
tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
§ 35
(1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa
nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo
spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny
úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
§ 36
(1) Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie
podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný,
sa neprihliada.
(2) Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky
úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky,
ktoré už nastali, pominú.
(3) Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie
zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.
(4) Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne
účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.
(5) Ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva niečo iné, predpokladá
sa, že podmienka je odkladacia.
§ 37
(1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.
(2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
(3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho
význam nepochybný.
§ 38
(1) Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť
na právne úkony.
(2) Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche,
ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
§ 39
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
§ 39a
Úžera
Neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom
niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť,
ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany
a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je
vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
§ 40
(1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.
(2) Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
(3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak
právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami
v prípadoch, keď je to obvyklé.
(4) Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky,
ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná
vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným
elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.
(5) Na právne úkony uskutočnené elektronickými prostriedkami, podpísané
zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou a opatrené
časovou pečiatkou sa osvedčenie pravosti podpisu nevyžaduje.
(6) Na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná
úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo
písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo
špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný
vlastnoručne listinu podpísať.
§ 40a
Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140,
§ 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol
urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore
so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom
odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
§ 41
Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou
len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností,
za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
§ 41a
(1) Ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý
je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej
osoby.
(2) Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný
úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za
nezastretý.
§ 42
Ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa
ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
Odporovateľné právne úkony
§ 42a
Nadpis zrušený od 30.7.1997
(1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony
podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi
z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
(2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných
troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo
ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď
druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.
(3) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou
jemu blízkou ( § 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú
účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym
orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň
34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a),
b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej
starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
(4) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou
osobou, a
a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo
spoločníkom,
b) osobou blízkou ( § 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),
c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b)
majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom
alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň
34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a),
b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri
náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
(5) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných
troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a
to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom 2b) alebo odborným odhadom, a ktorý
a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným,
2c) alebo
b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi,
alebo
c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase
jeho splatnosti.
§ 42b
(1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
(2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
(3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám,
ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo
právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.
(4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný
a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu
voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
Zmluvy
Návrh na uzavretie zmluvy
§ 43a
(1) Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej
alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"),
ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade
jeho prijatia.
(2) Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj
keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej
je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.
(3) Dokiaľ nebola zmluva uzavretá, môže byť návrh odvolaný, ak odvolanie
dôjde osobe, ktorej je určený, skôr, než táto osoba odoslala prijatie návrhu.
(4) Návrh nemôže byť odvolaný
a) počas lehoty, ktorá je v ňom určená
na prijatie, ibaže z jeho obsahu vyplýva právo ho odvolať aj pred uplynutím tejto
lehoty, alebo
b) ak je v ňom vyjadrená neodvolateľnosť.
§ 43b
(1) Návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká
a) uplynutím lehoty, ktorá
v ňom bola určená na prijatie,
b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť
prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo
c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.
(2) Ústny návrh zaniká, ak sa neprijal ihneď, ibaže z jeho obsahu vyplýva
niečo iné.
(3) Lehota na prijatie návrhu určená navrhovateľom v telegrame začína
plynúť od okamihu, keď je telegram podaný na odoslanie, a lehota určená v liste od
dátumu v ňom uvedenom, a ak dátum v ňom nie je uvedený, od dátumu uvedeného na obálke.
Lehota na prijatie návrhu určená navrhovateľom telefonicky, ďalekopisne alebo inými
prostriedkami umožňujúcimi okamžité oznámenie začína plynúť od okamihu, keď návrh
dôjde osobe, ktorej je určený.
Prijatie návrhu
§ 43c
(1) Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo
iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
(2) Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie
súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie
dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
(3) Neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ
o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním
správy.
(4) Ak z listu alebo inej písomnosti, ktoré vyjadrujú prijatie návrhu,
vyplýva, že boli odoslané za takých okolností, že by došli navrhovateľovi včas, keby
ich preprava prebiehala obvyklým spôsobom, má neskoré prijatie účinky včasného prijatia,
ibaže navrhovateľ bez odkladu upovedomí ústne osobu, ktorej bol návrh určený, že
považuje návrh za zaniknutý, alebo jej v tomto zmysle odošle správu.
§ 44
(1) Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
(2) Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo
iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je
však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede
nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
(3) Ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva,
že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou
zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú.
§ 45
(1) Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
(2) Ak prejav vôle dôjde zmenený vplyvom prostriedkov, ktoré navrhovateľ
použil, alebo iných okolností, ktoré nastali počas jeho prepravy, posudzuje sa podľa
ustanovení o omyle ( § 49a).
§ 46
(1) Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj
iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
(2) Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému
návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia
byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
§ 47
(1) Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného
orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.
(2) Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie
podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.
§ 47a
Účinnosť povinne zverejňovaných zmlúv
(1) Ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná
dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia.
(2) Účastníci si môžu dohodnúť, že zmluva nadobúda účinnosť neskôr po
jej zverejnení.
(3) Zmluva uzavretá na účely odstránenia následkov mimoriadnej udalosti
bezprostredne ohrozujúcej život, zdravie, majetok alebo životné prostredie, je účinná
bez zverejnenia. Rovnako je bez zverejnenia účinné aj ustanovenie zmluvy, ktoré obsahuje
informáciu, ktorá sa podľa osobitného zákona nesprístupňuje.
(4) Ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu,
ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí,
že k uzavretiu zmluvy nedošlo.
§ 48
(1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom
zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
(2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
§ 49
Účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,
má právo od zmluvy odstúpiť.
§ 49a
Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom
zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto
neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon
neplatným.
§ 50
(1) Účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby.
(2) Ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak,
je táto osoba zo zmluvy oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti
nej tie isté námietky ako proti tomu, s kým zmluvu uzavrel. Ak sa táto osoba vzdá
svojho práva, zanikne dlh, ak nebolo dohodnuté, že v tomto prípade má sa plniť tomu,
s kým dlžník zmluvu uzavrel.
(3) Dokiaľ tretia osoba nedá súhlas, platí zmluva len medzi tými, ktorí
ju uzavreli; právo na plnenie má účastník, ktorý plnenie v prospech tretej osoby
vyhradí, ak nebolo dohodnuté inak. To isté platí, ak tretia osoba súhlas odoprela.
§ 50a
(1) Účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú
zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
(2) Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného
roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo
na náhradu škody tým nie je dotknuté.
(3) Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku
záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby
sa zmluva uzavrela.
Piata hlava
SPOTREBITEĽSKÉ ZMLUVY
Nadpis zrušený od 1.1.1992
§ 52
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného
práva.
(3) Obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej
činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene
alebo na jej účet.
(4) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci
svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania.
§ 52a
(1) Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní
alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
(2) Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených
v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé,
vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z
týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje
zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
§ 53
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré
sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také,
s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah.
(3) Ak obchodník nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
obchodníkom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú obchodníkovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na tretiu
osobu bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom mohlo dôjsť k zhoršeniu vymožiteľnosti
alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť obchodníka za konanie alebo
opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti
za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú obchodníkovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté
plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s obchodníkom zmluvu alebo od nej
odstúpi,
f) umožňujú obchodníkovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného
dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú obchodníka, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa
vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak
obchodník nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú obchodníkovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez
dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia,
alebo obchodníka oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ
mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne
prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti
niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala
niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany
obchodníka neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich
práv vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči obchodníkovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí
obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú
neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) oprávňujú obchodníka rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade
so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba obchodníkovi,
p) obmedzujú zodpovednosť obchodníka, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom,
alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní
bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho
záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej
zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie obchodníkom
v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou
aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne
kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ
nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená
v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie,
w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe
alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho
záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
(6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa
pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení
odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje
vykonávací predpis.
(7) Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečovacím
prevodom práva, zmenkou alebo šekom je neplatné. Neplatné je aj jeho zabezpečenie
zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, ibaže by bolo dohodnuté písomne v osobitnej listine,
spotrebiteľ bol výslovne poučený o jeho dôsledkoch a mal možnosť ho odmietnuť.
(8) Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zaväzujú spotrebiteľa vo
vlastnom mene alebo v zastúpení inou osobou uznať svoj dlh pre prípad neplnenia záväzkov
vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné.
(9) Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže obchodník uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
(10) Ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy,
môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu
na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.
(11) Obchodník nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať,
vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie zmluvy, ktorá súvisí
so spotrebiteľskou zmluvou a ktorej predmetom je čo i len sčasti plnenie, ktoré je
obchodník povinný podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti
poskytovať spotrebiteľovi aj bez takejto zmluvy.
(12) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace
s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy
alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
(13) Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa
ktorých si obchodník, ktorý dodáva finančnú službu podľa osobitného predpisu vyhradzuje
právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia výpovednej lehoty
vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm.
g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý obchodník nezapríčinil, nemohol predvídať
ani odvrátiť a ktorý obchodníkovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom obchodník sa
v tejto zmluve zaviazal, že o vypovedaní a dôvode vypovedania tejto zmluvy bez zbytočného
odkladu písomne informuje spotrebiteľa.
(14) Ustanovenia odseku 4 písm. g) a i) o neprijateľných podmienkach
sa nepoužijú na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a
inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na
regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré obchodník nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo
medzinárodné peňažné príkazy vystavené v cudzej mene.
(15) Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje
podmienka, podľa ktorej si
a) obchodník, ktorý dodáva finančnú službu podľa osobitného predpisu
vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu
alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa osobitného predpisu, ktoré má
platiť spotrebiteľ alebo obchodník, ak súčasne sa obchodník zaviaže bez zbytočného
odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne informovať
spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať
túto zmluvu,
b) obchodník vyhradzuje právo jednostranne meniť podmienky spotrebiteľskej
zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, ak sa od obchodníka vyžaduje, aby o tom a o možnosti
spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu písomne informoval spotrebiteľa v primeranej dobe
vopred, a ak spotrebiteľ má právo bezplatne vypovedať túto zmluvu ku dňu účinnosti
zmeny.
(16) Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa
nepoužije na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a
inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na
regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré obchodník nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo
medzinárodných peňažných príkazov vystavených v cudzej mene,
c) doložka o cenových indexoch, ak takáto doložka nie je v rozpore
so zákonom a ak spôsob úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.
(17) Obchodník nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak určiť osobu, ktorá
má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy
alebo so zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme
spotrebiteľa. Právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu určenú v
rozpore s predchádzajúcou vetou na uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, vykonanie právnych
úkonov súvisiacich s plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo na uzavretie dohody o zabezpečení
splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.
§ 53a
(1) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú
z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie obchodníkovi
z dôvodu takejto podmienky, obchodník je povinný zdržať sa používania takejto podmienky
alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Obchodník
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať
spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca obchodníka.
(2) Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky,
obchodník je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.
§ 53b
(1) Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu
nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.
(2) Ak spotrebiteľ vypovedal zmluvu alebo odstúpil od zmluvy z dôvodu,
že obchodník zmenil zmluvné podmienky a spotrebiteľovi tým vznikla povinnosť vrátiť
jednorazovo finančné prostriedky, obchodník je povinný ponúknuť spotrebiteľovi plnenie
v primeraných splátkach, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak sa na podmienkach
úhrady plnenia nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Rovnakú povinnosť
má obchodník, ak jednostranne vypovedal zmluvu podľa § 53 ods. 12.
§ 53c
Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú
byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení
jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných
obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so
spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným
a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto
ustanovením je neplatná.
§ 53d
Spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku
v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté
za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná.
§ 53e
Ak sa obchodník v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bezdôvodne obohatil,
premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia neuplynie skôr ako za
tri roky od posledného plnenia spotrebiteľa.
§ 54
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.
(3) V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší
pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba
založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
§ 54a
Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne
zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť
možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Siedma hlava
Zrušená od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Ôsma hlava
PREMLČANIE
§ 100
(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka.
(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo
na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Premlčacia doba
§ 101
Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
§ 102
Pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej
osoby začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.
§ 103
Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky.
§ 105
Ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva ( § 485), začína
plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie
skončilo.
§ 106
(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak
ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
(3) Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie
podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr
za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.
§ 107
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď
k nemu došlo.
(3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom
si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len
vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
§ 108
Práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu
škody pri preprave osôb.
§ 110
(1) Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo
dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie
premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
(2) Rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré
bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri
jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť desaťročná premlčacia doba
od zročnosti nesplnenej splátky.
(3) Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však
ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba,
len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti
rozhodnutia alebo po uznaní.
Plynutie premlčacej doby
§ 112
Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného
orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po
dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre
ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
§ 113
Ak ide o práva osôb, ktoré musia mať zákonného zástupcu, alebo o práva
proti týmto osobám, premlčanie nezačne, dokiaľ im nie je ustanovený zástupca. Už
začaté premlčanie prebieha ďalej, avšak sa neskončí, dokiaľ neuplynie rok po tom,
keď bude týmto osobám ustanovený zákonný zástupca alebo keď prekážka inak pominie.
Deviata hlava
VYMEDZENIE NIEKTORÝCH POJMOV
Domácnosť
Blízke osoby
Veci a práva
§ 118
(1) Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé zvieratá, a pokiaľ
to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.
(2) Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové
priestory.
§ 119
(1) Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
(2) Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
(3) Živé zviera má osobitný význam a hodnotu ako živý tvor, ktorý je
schopný vnímať vlastnými zmyslami a v občianskoprávnych vzťahoch má osobitné postavenie.
Na živé zviera sa vzťahujú ustanovenia o hnuteľných veciach; to neplatí ak to odporuje
povahe živého zvieraťa ako živého tvora.
§ 119a
(1) Vecou s digitálnymi prvkami je akákoľvek hnuteľná vec, ktorá obsahuje
digitálny obsah alebo digitálnu službu alebo je s digitálnym obsahom alebo digitálnou
službou prepojená takým spôsobom, že absencia digitálneho obsahu alebo digitálnej
služby by bránila tomu, aby vec plnila svoje funkcie.
(2) Digitálnym obsahom sú údaje, ktoré sa vytvárajú a dodávajú v digitálnej
forme.
(3) Digitálnou službou je služba, ktorá spotrebiteľovi umožňuje vytvárať,
spracúvať alebo uchovávať údaje v digitálnej forme alebo mať k takýmto údajom prístup,
alebo ktorá umožňuje výmenu alebo akúkoľvek interakciu údajov v digitálnej forme,
ktoré nahrávajú alebo vytvárajú užívatelia služby.
(4) Digitálnym plnením je digitálny obsah a digitálna služba.
§ 120
(1) Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže
byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
(2) Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.
§ 121
(1) Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci
a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na
to, aby sa s bytom užívali.
(3) Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Počítanie času
§ 122
(1) Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti,
ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
(2) Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá
na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť,
od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec
lehoty na jeho posledný deň.
(3) Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok,
je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
DRUHÁ ČASŤ
VECNÉ PRÁVA
Prvá hlava
VLASTNÍCKE PRÁVO
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
§ 127
(1) Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby
na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby
alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom,
popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením
a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne,
prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať
vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
(2) Ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich
pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť,
že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť.
(3) Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu
a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace,
pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.
Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný
ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.
§ 128
(1) Vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom
verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá
jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak.
(2) Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť,
ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za
náhradu.
Držba
Nadpis zrušený od 1.1.1992
§ 130
(1) Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá,
že držba je oprávnená.
(2) Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako
vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
(3) Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov,
ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom
zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou
sa však nenahrádzajú.
§ 131
(1) Neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s
jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si
odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci.
(2) Neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady
zhodnotil, pokiaľ je to možné bez zhoršenia podstaty veci.
Nadobúdanie vlastníctva
§ 132
(1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.
(2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda
sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Nadpis zrušený od 1.1.1992
§ 133
(1) Ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
inak.
(2) Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje
inak. 2a)
§ 134
Vydržanie
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.
(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom
určených právnických osôb ( § 125).
(3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.
(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia
o plynutí premlčacej doby.
§ 135
(1) Kto nájde stratenú vec, je povinný ju vydať vlastníkovi. Ak vlastník
nie je známy, je nálezca povinný odovzdať ju príslušnému štátnemu orgánu. Ak sa o
ňu vlastník neprihlási do jedného roka od jej odovzdania, pripadá vec do vlastníctva
štátu.
(2) Nálezca má právo na náhradu potrebných výdavkov a na nálezné, ktoré
tvorí desať percent ceny nálezu. Osobitný právny predpis môže inak upraviť oprávnenie
toho, kto vec našiel alebo ohlásil.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane aj na skryté veci, ktorých
vlastník nie je známy, a na opustené veci.
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
§ 135b
(1) Ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa
vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť
druhému vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké
a účastníci sa nedohodnú, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.
(2) Ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže
vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie
do predošlého stavu nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností,
kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi
nimi nedôjde k dohode.
§ 135c
(1) Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo,
môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").
(2) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu
do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
(3) Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom
stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné
na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
Druhá hlava
SPOLUVLASTNÍCTVO
§ 136
(1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
(2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo
môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podielové spoluvlastníctvo
§ 137
(1) Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
(2) Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
§ 139
(1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní
všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
(2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
(3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci
žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
§ 140
Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné
právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú
o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
§ 141
(1) Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
(2) Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie
písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.
§ 142
(1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na
účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú
náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec
mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným
spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj
a výťažok rozdelí podľa podielov.
(2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo
prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
(3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd
zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej
nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
§ 143
V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia
osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v
rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo
vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu
nástupcovi pôvodného vlastníka. 3)
§ 143a
(1) Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah
bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného
majetku.
(2) Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva
ku dňu zániku manželstva.
(3) Dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia
sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.
§ 144
Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne;
spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
§ 145
(1) Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov.
V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
(2) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní
obaja manželia spoločne a nerozdielne.
§ 146
(1) Ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich
z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
(2) Ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého
násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome
alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov
obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového
spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
§ 147
(1) Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania
manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
(2) To neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí
sa dohodli podľa ustanovení § 143a, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní
majetku, ktorý nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
§ 148
(1) Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
(2) Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva
odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo
zrušiť i za trvania manželstva.
§ 148a
(1) Na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje
podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace
s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje.
(2) Súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade,
že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať
ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie
majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
(3) Ak podnikateľskú činnosť po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vykonáva podnikateľ spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom,
rozdelia sa medzi nich príjmy z podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou; ak
taká zmluva nebola uzavretá, rozdelia sa príjmy rovným dielom.
§ 149
(1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie
podľa zásad uvedených v § 150.
(2) Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na
požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
(3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého
z manželov súd.
(4) Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom
každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny
a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných
veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre
manželov spoločné.
(5) Ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím
súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí
preň domnienka uvedená v odseku 4.
§ 149a
Pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a 149 týkajú nehnuteľností,
musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.
§ 150
Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo
na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí,
na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie
a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na
starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Tretia hlava
PRÁVA K CUDZÍM VECIAM
Záložné právo
§ 151a
Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým,
že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky
z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas
splnená.
§ 151b
(1) Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov
o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej
forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
(2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa
záložným právom zabezpečuje, a záloh.
(3) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny,
do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje
hodnotu zabezpečenej pohľadávky.
(4) Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo,
čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania
záložného práva bolo možné záloh určiť.
§ 151c
(1) Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú
pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva
určiteľná.
(2) Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti
alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.
(3) Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej
záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu
v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.
§ 151d
(1) Záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový
priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. 3a) Záloh môže byť aj
súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo
iná hromadná vec.
(2) Záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky
a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje alebo zákon neustanovuje
inak. Na plody a úžitky sa záložné právo vzťahuje až do ich oddelenia od zálohu,
ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.
(3) Záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo
vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.
(4) Záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu,
byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy,
ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti
alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky.
(5) Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložným právom zriadeným na niekoľko
samostatných zálohov.
(6) Akákoľvek dohoda zakazujúca zriadiť záložné právo je neúčinná voči
tretím osobám.
§ 151e
(1) Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom
centrálnom registri záložných práv (ďalej len "register záložných práv") zriadenom
podľa osobitného zákona, 3b) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
(2) Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká
zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon 3c) neustanovuje inak.
(3) Záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkovým
hodnotám ustanoveným osobitným zákonom vzniká jeho registráciou v osobitnom registri,
3d) ak osobitný zákon neustanovuje inak.
(4) Záložné právo, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností podľa
odseku 2 alebo ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri podľa odseku 3 (ďalej
len "registrácia v osobitnom registri"), nepodlieha registrácii v registri záložných
práv podľa tohto zákona.
(5) Záložné právo na hnuteľnú vec vzniká jej odovzdaním záložnému veriteľovi
alebo tretej osobe do úschovy, ak sa na tom záložca a záložný veriteľ dohodli. Takto
vzniknuté záložné právo môže byť kedykoľvek počas trvania záložného práva registrované
v registri záložných práv; ak sa zmluva o zriadení záložného práva neuzatvorila v
písomnej forme, vyžaduje sa písomné vyhotovenie potvrdenia o obsahu zmluvy podpísané
záložcom a záložným veriteľom pred registráciou záložného práva.
§ 151f
(1) Na vznik záložného práva k súboru vecí, práv alebo iných majetkových
hodnôt, podniku alebo časti podniku ako celku sa vyžaduje registrácia v registri
záložných práv. Na vznik záložného práva k jednotlivým súčastiam zálohu, pre ktoré
to tento zákon alebo osobitný zákon ustanovuje, sa vyžaduje aj registrácia v osobitnom
registri.
(2) Záložné právo k veci, bytu, nebytovému priestoru, k právu a k inej
majetkovej hodnote, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti
alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky, vznikne nadobudnutím vlastníckeho
práva k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo nadobudnutím iného práva, alebo
inej majetkovej hodnoty záložcom; to neplatí, ak záložné právo, na ktorého vznik
sa vyžaduje jeho registrácia v registri záložných práv, nebolo registrované pred
nadobudnutím vlastníckeho práva k veci, iného práva alebo inej majetkovej hodnoty
záložcom.
(3) Záložné právo k veci, bytu, nebytovému priestoru, právu a k inej
majetkovej hodnote, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti
alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky, na ktorého vznik sa vyžaduje podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona jeho registrácia v osobitnom registri,
zapíše sa vznik záložného práva do tohto registra ku dňu nadobudnutia vlastníckeho
práva k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo nadobudnutia iného práva, alebo
inej majetkovej hodnoty záložcom.
§ 151g
(1) Žiadosť o registráciu záložného práva v registri záložných práv alebo
žiadosť o registráciu v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje
podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri,
podáva v prípade vzniku záložného práva na základe písomnej zmluvy záložca, v ostatných
prípadoch záložný veriteľ, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak záložné právo
vzniká rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, registrácia sa vykoná na základe
rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý záložné právo zriadil.
(2) Ak nastanú zmeny údajov týkajúce sa záložného práva, je osoba, ktorej
to ukladá zákon, inak osoba, ktorej sa zmena údajov týka, povinná požiadať o zmenu
registrácie v registri záložných práv alebo v osobitnom registri. Ak nemožno určiť
osobu, ktorej sa zmena údajov týka, má túto povinnosť záložca, ak zákon neustanovuje
inak.
(3) Povinnosť podľa odseku 2 splní povinná osoba bez zbytočného odkladu
odo dňa, keď nastala skutočnosť, z ktorej vyplýva zmena údajov o záložnom práve.
Ak návrh na registráciu zmeny údajov sú povinné podať viaceré osoby, považuje sa
táto povinnosť za splnenú, ak ju splní jedna z nich, ak zákon neustanovuje, že návrh
na registráciu zmeny údajov sú tieto osoby povinné podať spoločne.
(4) Osoba, ktorá poruší povinnosti podľa odsekov 2 a 3, zodpovedá za
škodu, ktorú tým spôsobí.
Nadpis zrušený od 1.1.2003
§ 151h
(1) Pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi
zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo
časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný
zákon neustanovuje inak.
(2) Na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú
účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení
záložného práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný
strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu.
(3) Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu, ak záložca previedol
záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania. Záložné právo
nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu
zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený
záložným právom. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv, predpokladá
sa, že nadobúdateľ zálohu nie je dobromyseľný, ak nepreukáže opak.
(4) Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na záložné právo, ktoré vzniká
registráciou v osobitnom registri, ak sa na jeho vznik vyžaduje podľa tohto zákona
alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri.
(5) Záložca a nadobúdateľ zálohu sú povinní zaregistrovať zmenu v osobe
záložcu do registra záložných práv alebo do osobitného registra, ak na vznik záložného
práva sa vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona registrácia v
osobitnom registri; za škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti zodpovedajú spoločne
a nerozdielne.
(6) Konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na záloh možno
viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s výkonom
rozhodnutia alebo s exekúciou súhlasí.
§ 151i
(1) Záložca môže záloh používať zvyčajným spôsobom; je však povinný zdržať
sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, ak zmluva
o zriadení záložného práva neurčuje inak.
(2) Ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol odovzdaný záložnému veriteľovi,
záložný veriteľ je povinný zverený záloh chrániť pred poškodením, stratou a zničením;
zverený záloh je oprávnený užívať len so súhlasom záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje
inak.
(3) Ak záložnému veriteľovi vzniknú v dôsledku plnenia povinností podľa
odseku 2 náklady, má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených
nákladov.
§ 151j
(1) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva
sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu
na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu
podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.)
(2) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy,
keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.
(3) Akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej
záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne
vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú
hodnotu, na ktoré je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak.
(4) Ak je na zabezpečenie tej istej pohľadávky zriadené záložné právo
k viacerým samostatným zálohom, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať
sa uspokojenia pohľadávky z ktoréhokoľvek z nich, ktorý postačuje na uspokojenie
pohľadávky, inak zo všetkých zálohov.
(5) Ak je zálohom podnik alebo jeho časť, záložný veriteľ je oprávnený
uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia z podniku alebo z jeho časti ako celku,
iba ak záložné právo vzniklo ku všetkým súčastiam podniku alebo k jeho časti.
Nadpis zrušený od 1.1.2003
§ 151k
(1) Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce
poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej
registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.
(2) Ak vznikne na hnuteľnej veci viac záložných práv a niektoré z nich
vznikne odovzdaním veci, na uspokojenie záložných práv majú prednosť záložné práva
registrované v registri záložných práv podľa poradia ich registrácie.
(3) Ak vznikne na zálohu viac záložných práv, môžu sa záložní veritelia
dohodnúť o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. Taká dohoda
nadobúda účinnosť registráciou dohodnutého poradia v registri záložných práv alebo
registráciou v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje registrácia
v osobitnom registri, na základe žiadosti všetkých na dohode zúčastnených záložných
veriteľov. Dohoda, na ktorej základe by sa mohla záložnému veriteľovi, ktorý nie
je jej účastníkom, zhoršiť vymožiteľnosť pohľadávky pri výkone záložného práva, je
neúčinná voči tejto osobe.
§ 151l
(1) Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne
oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,
a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať
začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon
neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ
uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.
(2) Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu
záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré
nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu
okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť,
že sa začal výkon záložného práva.
(3) Záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne
vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.
(4) Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ
je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému
okresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.
§ 151m
(1) Predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva
alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia
o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná
s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované
v registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri
záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi
a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína
plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv.
(2) Záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámení o začatí výkonu záložného
práva dohodnúť, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom dohodnutým
v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe aj pred uplynutím lehoty podľa
odseku 1.
(3) Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva s cieľom uspokojiť
svoju pohľadávku spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva, môže kedykoľvek
počas výkonu záložného práva zmeniť spôsob výkonu záložného práva a predať záloh
na dražbe alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov.
Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva.
(4) Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť
záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný
vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie
zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva.
Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie,
prevod a užívanie zálohu u seba.
(5) Osoba, ktorá má počas výkonu záložného práva záloh u seba, je povinná
zdržať sa všetkého, čím by sa hodnota zálohu zmenšila, okrem bežného opotrebovania.
(6) Pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.
(7) Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o priebehu výkonu záložného
práva, najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu zálohu pri jeho
predaji.
(8) Ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že záložný veriteľ
je oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný
pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za
cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných
podmienok v čase a mieste predaja zálohu.
(9) Záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone
záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje
o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie
záložného práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti
s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať.
(10) Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný
veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja,
ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených
nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.
§ 151ma
(1) Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný veriteľ je povinný
písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí
sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim
záložné právo. V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie
spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.
(2) Záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo môže predať záloh najskôr
po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva všetkým
záložným veriteľom podľa odseku 1.
(3) Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo
je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé (ďalej
len "prednostný záložný veriteľ"), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami
ostatných záložných veriteľov. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku zabezpečenú
v prospech prednostného záložného veriteľa, ostatní záložní veritelia majú právo,
aby ich pohľadávky zabezpečené záložným právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní
nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov prednostným záložným veriteľom v súvislosti
s výkonom záložného práva uspokojené z výťažku z predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho
na uspokojenie záložných práv.
(4) Hodnota výťažku z predaja zálohu, ktorá prevyšuje zabezpečené pohľadávky
po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného
práva, sa vydá záložcovi.
(5) Pri výkone záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa odseku
3 uloží prednostný záložný veriteľ do notárskej úschovy v prospech ostatných záložných
veriteľov a záložcu hodnotu výťažku z predaja zálohu prevyšujúcu pohľadávku zabezpečenú
v jeho prospech po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti
s výkonom záložného práva.
(6) Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie
prednostného záložného veriteľa, sa záloh prevádza zaťažený záložným právom prednostného
záložného veriteľa a ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom
na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo;
vo vzťahu k ostatným záložným veriteľom sa použijú primerane ustanovenia odsekov
3 až 5.
(7) Záložný veriteľ, ktorý vykonáva záložné právo podľa odseku 6, je
povinný informovať nadobúdateľa zálohu, že záloh sa prevádza zaťažený záložným právom.
Záložný veriteľ, ktorý vykonáva záložné právo podľa odseku 6, a nadobúdateľ zálohu
sú povinní zaregistrovať zmenu v osobe záložcu v registri záložných práv alebo v
osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva podľa tohto zákona alebo podľa
osobitného zákona vyžaduje jeho registrácia v osobitnom registri; za škodu spôsobenú
porušením tejto povinnosti zodpovedajú spoločne a nerozdielne.
(8) Ak pohľadávka prednostného záložného veriteľa alebo niektorého z
ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných
práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo podľa odseku 6, je v čase
výkonu záložného práva splatná, môže tento záložný veriteľ začať výkon záložného
práva alebo uplatňovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z výťažku z predaja zálohu.
(9) Ak prednostný záložný veriteľ alebo iný záložný veriteľ, ktorý je
v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložného práva pred záložným veriteľom vykonávajúcim
záložné právo, začne výkon záložného práva podľa odseku 8, začatie výkonu záložného
práva oznámi aj záložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo. Ak prednostný
záložný veriteľ alebo iný záložný veriteľ, ktorý je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie
záložného práva pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo, oznámi začatie
výkonu záložného práva záložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo pred uplynutím
lehoty podľa odseku 2, nemôže záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo pokračovať
vo výkone záložného práva.
(10) Záložný veriteľ, ktorý po začatí výkonu záložného práva iným záložným
veriteľom splní za dlžníka pohľadávku, na ktorej uspokojenie sa začal výkon záložného
práva, nadobúda jej splnením všetky práva záložného veriteľa k tejto pohľadávke vrátane
poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv. Záložný veriteľ, ktorý začal
výkon záložného práva, nemôže splnenie pohľadávky iným záložným veriteľom odmietnuť.
§ 151mb
(1) Záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné
jej príslušenstvo.
(2) Záložné právo na peňažnú pohľadávku je účinné voči poddlžníkovi,
len ak vznik záložného práva záložca písomne oznámi poddlžníkovi alebo ak mu vznik
záložného práva preukáže záložný veriteľ; na preukázanie vzniku záložného práva stačí
výpis z registra záložných práv.
(3) Ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi oznámený alebo preukázaný,
poddlžník je povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi alebo
inej osobe určenej záložným veriteľom. Splnenie peňažného záväzku poddlžníka je záložný
veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi.
(4) Ak poddlžník splní svoj peňažný záväzok záložnému veriteľovi, záložný
veriteľ je oprávnený prijaté plnenie držať u seba. Ak zabezpečená pohľadávka nie
je riadne a včas splnená, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa z peňažného plnenia
poddlžníka, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.
(5) Ak peňažné plnenie poddlžníka prijaté záložným veriteľom prevyšuje
zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného
odkladu peňažné plnenie prevyšujúce zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne
a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.
(6) Ak poddlžník nesplní svoj záväzok, môže sa záložný veriteľ uspokojiť
aj s výkonom záložného práva podľa § 151j až 151ma.
(7) Ak osoba poddlžníka je totožná s osobou záložného veriteľa, ustanovenie
§ 584 sa nepoužije.
§ 151mc
(1) Záložca je povinný záloh poistiť, len ak tak určuje zmluva o zriadení
záložného práva.
(2) Ak záložca písomne oznámi alebo záložný veriteľ preukáže poisťovateľovi
najneskôr do výplaty plnenia z poistnej zmluvy vznik záložného práva, poisťovateľ
plní v prípade poistnej udalosti plnenie z poistnej zmluvy záložnému veriteľovi alebo
inej osobe určenej záložným veriteľom; na preukázanie vzniku záložného práva stačí
výpis z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného
práva vyžaduje registrácia v osobitnom registri. Výplatu plnenia z poistnej zmluvy
je záložný veriteľ povinný bez zbytočného odkladu písomne oznámiť záložcovi.
(3) Ak poisťovateľ vyplatí plnenie z poistnej zmluvy záložnému veriteľovi,
záložný veriteľ je oprávnený prijaté plnenie držať u seba. Ak zabezpečená pohľadávka
nie je riadne a včas splnená, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa z plnenia
z poistnej zmluvy, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.
(4) Ak plnenie z poistnej zmluvy prijaté záložným veriteľom prevyšuje
zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného
odkladu plnenie z poistnej zmluvy prevyšujúce zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní
nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.
§ 151md
(1) Záložné právo zaniká
a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,
b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré
sa záložné právo vzťahuje,
c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,
d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,
e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,
f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu
predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ
zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený
záložným právom,
g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje,
že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,
h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo
vyplývajúcim z osobitného predpisu,
i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.
(2) Po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra
záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje
podľa zákona registrácia v osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v
žiadosti na výmaz záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva.
(3) Záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva
bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva; ustanovenia § 151g ods. 2 až 4
sa použijú primerane. Ak bolo zrušené záložné právo zriadené rozhodnutím súdu alebo
správneho orgánu, vykoná sa výmaz na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho
orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o zrušení záložného práva. Žiadosť o výmaz záložného
práva je oprávnený podať aj záložca; záložca je povinný žiadosť doložiť písomným
potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva
vystavenou záložným veriteľom.
(4) Ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol podľa zmluvy o zriadení záložného
práva odovzdaný záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu
po zániku záložného práva záloh vrátiť záložcovi.
§ 151me
Osobitné ustanovenia k záložnému právu k pohľadávke z účtu, z inej formy
vkladu alebo k pohľadávke z úveru
(1) Zmluvné záložné právo k pohľadávke z účtu, vkladu, ak nejde o cenný
papier, z inej formy vkladu alebo k pohľadávke z úveru medzi osobami uvedenými v
odseku 8 vzniká uzatvorením zmluvy o zriadení záložného práva; písomná forma zmluvy
sa nevyžaduje; to sa nevzťahuje na zriadenie zmluvného záložného práva k pohľadávke
z úveru. Takto vzniknuté záložné právo možno kedykoľvek počas jeho trvania zaregistrovať
v registri záložných práv.
(2) Ak vznikne na zálohu viac záložných práv, uspokoja sa prednostne
záložné práva vznikom najstaršie, ak ďalej tento zákon neustanovuje inak. Ak vznikne
na zálohu viac záložných práv a niektoré z nich nie sú registrované v registri záložných
práv, záložné práva registrované v registri záložných práv sa uspokoja prednostne
podľa poradia ich registrácie pred ostatnými záložnými právami.
(3) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená
alebo ak nastane iná skutočnosť určená v zmluve o zriadení záložného práva ako skutočnosť
rozhodná pre výkon záložného práva, záložný veriteľ môže záložné právo vykonať spôsobom
ustanoveným zákonom alebo dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva. Ustanovenia
§ 151l ods. 1, § 151m ods. 1, 2, 3 posledná veta, ods. 7 a 9 a § 151ma ods. 1 a 2
sa nepoužijú.
(4) Dohodnutým spôsobom výkonu záložného práva môže byť najmä započítanie
proti zabezpečenej pohľadávke alebo použitie zálohu na vyrovnanie zabezpečenej pohľadávky.
(5) Ak sa tak zmluvné strany dohodli v zmluve o zriadení záložného práva,
záložný veriteľ je oprávnený v medziach zmluvy so zálohom nakladať; pritom koná v
mene záložcu a na svoj účet. Ak záložný veriteľ záloh previedol, záložné právo voči
nadobúdateľovi nepôsobí.
(6) Ak záložný veriteľ so zálohom nakladal pred tým, ako nastala skutočnosť
rozhodná pre výkon záložného práva, je povinný najneskôr v posledný deň splatnosti
zabezpečenej pohľadávky obstarať v mene záložcu a na svoj účet rovnocenný záloh,
ktorý vstúpi na miesto pôvodného zálohu, ibaže sa so záložcom dohodol inak; na posúdenie
poradia záložného práva vzťahujúceho sa na rovnocenný záloh je rozhodujúci čas vzniku
alebo registrácie záložného práva. Rovnocenný záloh, ktorý vstúpil na miesto pôvodného
zálohu, je predmetom toho istého záložného práva. Rovnocenným zálohom sa rozumie,
ak sa zmluvné strany nedohodli inak, pohľadávka z účtu alebo inej formy vkladu znejúca
na tú istú sumu v tej istej mene voči tomu istému dlžníkovi. Ak záložný veriteľ so
zálohom nakladal tak, že na ňom zriadil záložné právo, vstupom rovnocenného zálohu
na miesto pôvodného zálohu pôvodný záloh prechádza zo záložcu na záložného veriteľa.
(7) Ak sa tak zmluvné strany dohodli v zmluve o zriadení záložného práva,
záložný veriteľ môže namiesto postupu podľa odseku 6 rovnocenný záloh započítať proti
zabezpečenej pohľadávke alebo rovnocenný záloh použiť na jej vyrovnanie.
(8) Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa použijú, len ak zmluvu o zriadení
záložného práva uzatvorili tieto osoby:
a) orgány verejnej moci členského štátu Európskej únie alebo iných
štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
b) Národná banka Slovenska alebo centrálna banka iného štátu, Európska
centrálna banka, Medzinárodný menový fond, Európska investičná banka, medzinárodná
rozvojová banka a Banka pre medzinárodné zúčtovanie,
c) banka, zahraničná banka, obchodník s cennými papiermi, zahraničný
obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, zahraničná poisťovňa, poisťovňa z iného
členského štátu, správcovská spoločnosť, zahraničná správcovská spoločnosť, inštitúcia
elektronických peňazí, zahraničná inštitúcia elektronických peňazí, subjekt kolektívneho
investovania a zahraničný subjekt kolektívneho investovania,
d) iná osoba ako osoba podľa písmena c) podliehajúca obozretnému dohľadu,
ktorá v rámci svojho podnikania vykonáva ako hlavný predmet podnikania niektorú z
činností, ktoré môže podľa osobitného predpisu vykonávať banka, ako aj osoba so sídlom
v zahraničí s obdobným predmetom činnosti,
e) iná osoba ako osoba podľa písmena c) podliehajúca obozretnému dohľadu,
ktorej hlavným predmetom podnikania je nadobúdanie podielov na majetku podľa osobitného
predpisu, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti,
f) centrálny depozitár cenných papierov, prevádzkovateľ platobného
systému, zúčtovací agent, clearingový ústav, spoločný zástupca majiteľov dlhopisov
alebo iných dlhových cenných papierov, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným
predmetom činnosti vrátane osoby, ktorej predmetom činnosti je zúčtovanie a vyrovnanie
obchodov s finančnými nástrojmi alebo výkon činností ústrednej protistrany, aj keď
nie je zahraničným centrálnym depozitárom,
g) iná osoba, ako je uvedená v písmenách a) až f), ak sú splnené
tieto podmienky:
1. druhou zmluvnou stranou je niektorá z osôb uvedených v písmenách
a) až d) a f),
2. záložné právo zabezpečuje pohľadávku zo zmluvy o záverečnom vyrovnaní
ziskov a strát alebo pohľadávku z obchodov, ktorých vysporiadanie môže byť predmetom
zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát podľa osobitného predpisu.3faa)
(9) Ustanovenia odsekov 1 až 8 sa nevzťahujú na pohľadávky zo spotrebiteľských
úverov poskytnutých spotrebiteľovi podľa osobitného zákona, to neplatí, ak účastníkom
zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam z úverov je niektorá z osôb podľa
odseku 8 písm. b).
Vecné bremená
§ 151n
(1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti,
alebo patria určitej osobe.
(2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s
vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
(3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane
náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný
tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
§ 151o
(1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež
výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
(2) Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ
osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
(3) Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a
prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý
pozemok.
§ 151p
(1) Vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra
nehnuteľností.
(2) Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže
slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti;
prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.
(3) Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou
oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje
alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže
súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
(4) Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné
bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.
Zádržné právo
§ 151s
(1) Kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil
svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno
však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.
(2) Zádržné právo nemá ten, komu oprávnená osoba pri odovzdaní veci uložila,
aby s ňou naložil spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom zádržného práva.
(3) Ak je však vyhlásený konkurz, alebo pri výkone rozhodnutia zistená
platobná neschopnosť dlžníka, má veriteľ zádržné právo aj k zabezpečeniu pohľadávky
dosiaľ nesplatnej a bez ohľadu na to, či sa veriteľovi uložilo naložiť s vecou spôsobom
nezlučiteľným a výkonom zádržného práva.
(4) Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť dlžníka o zadržaní
veci a jeho dôvodoch.
§ 151t
Ohľadne opatrovania zadržanej veci a úhrady nákladov s tým spojených
má ten, kto vec zadržuje, postavenie aké má záložný veriteľ ohľadne zálohu.
TRETIA ČASŤ
ZRUŠENÁ OD 1.1.1992
Prvá hlava
Zrušená od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
ŠTVRTÁ ČASŤ
ZRUŠENÁ OD 1.1.1992
PIATA ČASŤ
ZRUŠENÁ OD 1.1.1992
ŠIESTA ČASŤ
ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU A ZA BEZDÔVODNÉ OBOHATENIE
Prvá hlava
PREDCHÁDZANIE HROZIACIM ŠKODÁM
§ 415
Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,
na majetku, na prírode a životnom prostredí.
§ 417
(1) Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným
okolnostiam ohrozenia.
(2) Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil
vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
§ 418
(1) Kto spôsobil škodu, keď odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo, ktoré
sám nevyvolal, nie je za ňu zodpovedný, okrem ak toto nebezpečenstvo za daných okolností
bolo možné odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo
ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil.
(2) Takisto nezodpovedá za škodu, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti
hroziacemu alebo trvajúcemu útoku. O nutnú obranu nejde, ak bola zrejme neprimeraná
povahe a nebezpečnosti útoku.
Druhá hlava
ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU
Prvý oddiel
Všeobecná zodpovednosť
Nadpis zrušený od 1.1.1992
§ 420
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby
samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť
podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
§ 420a
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
(2) Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená
a)
činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,
b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,
c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda
na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.
(3) Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže,
že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo
vlastným konaním poškodeného.
Druhý oddiel
Prípady osobitnej zodpovednosti
Nadpis zrušený od 1.1.1992
§ 421
Každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku,
zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.
§ 421a
(1) Každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod
v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti
sa nemôže zbaviť.
(2) Zodpovednosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych,
sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb.
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zodpovednosť za škodu spôsobenú tými, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho
konania
§ 422
(1) Maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá
za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky;
spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad.
Ak ten, kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný
ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je
povinný vykonávať nad ním dohľad.
(2) Kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže,
že náležitý dohľad nezanedbal.
(3) Ak vykonáva dohľad právnická osoba, jej pracovníci dohľadom poverení
sami za škodu takto vzniknutú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť
podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom
Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov
§ 427
(1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
(2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
§ 428
Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,
že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
§ 429
Prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak
za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení
možnosť ich opatrovať.
§ 430
(1) Namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok
bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním,
ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.
(2) Ak je dopravný prostriedok v oprave, zodpovedá po čas opravy prevádzateľ
podniku, v ktorom sa oprava vykonáva, a to rovnako ako prevádzateľ dopravného prostriedku.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú zvlášť nebezpečnou prevádzkou
Zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach
§ 433
(1) Prevádzkovateľ poskytujúci ubytovacie služby zodpovedá za škodu
na veciach, ktoré boli ubytovanými fyzickými osobami alebo pre ne vnesené, ibaže
by ku škode došlo aj inak. Vnesené sú veci, ktoré boli prinesené do priestorov, ktoré
boli vyhradené na ubytovanie alebo na uloženie vecí alebo ktoré boli za tým účelom
odovzdané prevádzkovateľovi alebo niektorému z pracovníkov prevádzkovateľa.
(2) Ak je s prevádzkou niektorej činnosti spravidla spojené odkladanie
vecí, zodpovedá ten, kto ju vykonáva, fyzickej osobe za škodu na veciach odložených
na mieste na to určenom alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú, okrem ak by ku
škode došlo aj inak.
(3) Zodpovednosti podľa odseku 1 a 2 sa nemožno zbaviť jednostranným
vyhlásením ani dohodou.
§ 434
(1) Za klenoty, peniaze a iné cennosti sa takto zodpovedá len do výšky
ustanovenej vykonávacím predpisom. Ak však bola škoda na týchto veciach spôsobená
tými, ktorí v prevádzke pracujú, uhradzuje sa bez obmedzenia.
(2) Bez obmedzenia sa uhradzuje škoda aj vtedy, ak boli veci prevzaté
do úschovy.
§ 435
Rovnako ako prevádzkovateľ poskytujúci ubytovacie služby zodpovedajú
i prevádzatelia garáží a iných podnikov podobného druhu, pokiaľ ide o dopravné prostriedky
v nich umiestnené a ich príslušenstvo.
Tretí oddiel
Spoločné ustanovenia o náhrade škody
Spoločná zodpovednosť
§ 438
(1) Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
(2) V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu
spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.
Zavinenie poškodeného
Spôsob a rozsah náhrady
§ 442
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
(2) Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza
aj nemajetková ujma v peniazoch.
(3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a
ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
(4) Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal
páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno
uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak
podľa ustanovení Exekučného poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo
na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými
vecami nakladať.
§ 442a
(1) Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva sa uhrádza
aj nemajetková ujma v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia, najmä ospravedlnenie
alebo zverejnenie rozsudku súdu na náklady osoby, ktorá porušila alebo ohrozila právo
duševného vlastníctva, nezdalo postačujúce.
(2) Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré
môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak,
určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná
v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva
duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.
§ 444
Pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a
sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
§ 445
Strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa
peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred
poškodením dosahoval.
§ 446
Zrušený od 30.1.2019 *) do 30.11.2019
Náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného
sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného,
ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená
v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov.
§ 447
Náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo
pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom,
ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje
po skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného
poškodenému podľa osobitných predpisov.
§ 447a
Náhrada za stratu na dôchodku patrí v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi
výškou dôchodku, na ktorý poškodenému vznikol nárok, a výškou dôchodku, na ktorý
by mu vznikol nárok, ak by do priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol vymeraný
dôchodok, bola zahrnutá náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti,
ktorú fyzická osoba poberala v období rozhodnom pre vymeranie dôchodku.
§ 447b
Ak o to požiada poškodený a je na to dôležitý dôvod, prizná súd namiesto
peňažného dôchodku jednorazové odškodné.
§ 448
Pri usmrtení uhrádza ten, kto spôsobil škodu, formou peňažného dôchodku
náklady na výživu pozostalým, ktorým bol poškodený ku dňu svojej smrti povinný poskytovať
výživu. Peňažný dôchodok pre pozostalých sa uhrádza vo výške rozdielu medzi tým,
čo by poškodený mal podľa primeraného očakávania pozostalým na nákladoch na výživu
poskytovať, ak by k usmrteniu nebolo došlo, a dávkami podľa osobitného predpisu poskytovanými
z rovnakého dôvodu.
§ 449
(1) Pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.
(2) Pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom,
pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.
(3) Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.
Zníženie náhrady
§ 450
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži.
Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové
pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej
osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
Tretia hlava
BEZDÔVODNÉ OBOHATENIE
§ 451
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
§ 455
(1) Za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného
dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.
(2) Takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry
alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry
alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.
§ 456
Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
§ 457
Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
§ 458
(1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť
peňažná náhrada.
(2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho,
pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
(3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu
potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
§ 458a
Ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť
bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie
§ 442a ods. 2.
§ 459
Ak je predmet bezdôvodného obohatenia povinný vydať ten, kto nebol dobromyseľný,
môže súd rozhodnúť, že možno právo uspokojiť aj z vecí, ktoré z bezdôvodného obohatenia
nadobudol, a to aj vtedy, ak inak podľa ustanovení Exekučného poriadku výkonu rozhodnutia
nepodliehajú. Dokiaľ nie je právo na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia uspokojené,
nesmie dlžník s takými vecami uvedenými v rozhodnutí nakladať.
SIEDMA ČASŤ
DEDENIE
Prvá hlava
NADOBÚDANIE DEDIČSTVA
§ 461
(1) Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
(2) Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia
zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť
dedičia zo zákona.
Odmietnutie dedičstva
§ 463
(1) Dedič môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie sa musí stať ústnym vyhlásením
na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným.
(2) Zástupca dediča môže za neho dedičstvo odmietnuť len podľa plnomocenstva,
ktoré ho na to výslovne oprávňuje.
§ 464
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca
odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený.
Z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť.
§ 465
Dedičstvo nemôže odmietnuť dedič, ktorý svojím počínaním dal najavo,
že dedičstvo nechce odmietnuť.
§ 466
K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť výhrady alebo podmienky;
takisto nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti. Takéto vyhlásenia nemajú účinky odmietnutia
dedičstva.
§ 467
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať. To isté platí, ak
dedič vyhlási, že dedičstvo neodmieta.
§ 468
Na neznámeho dediča alebo na dediča, ktorého pobyt nie je známy, ktorý
bol o svojom dedičskom práve upovedomený vyhláškou súdu a ktorý v určenej lehote
nedal o sebe vedieť, sa pri prejednaní dedičstva neprihliada. Jeho opatrovník nemôže
vyhlásenie o odmietnutí či neodmietnutí dedičstva urobiť.
Dedičská nespôsobilosť
Vydedenie
§ 469a
(1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi
neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných
prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej
jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.
(2) Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú
sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.
(3) O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne
ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
Prechod dlhov
§ 470
(1) Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané
náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou.
(2) Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu
a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
§ 471
(1) Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť,
že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje
zákonu alebo dobrým mravom.
(2) Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, spravuje sa povinnosť
dedičov plniť tieto dlhy ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku o likvidácii
dedičstva. Dedičia pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili
i napriek tomu, že ich na to súd na návrh dedičov vyzval, pokiaľ je uspokojením pohľadávok
ostatných veriteľov cena nimi nadobudnutého dedičstva vyčerpaná.
§ 472
(1) Štát, ktorému dedičstvo pripadlo, zodpovedá za poručiteľove dlhy
a za primerané náklady jeho pohrebu rovnako ako dedič.
(2) Ak nemožno uhradiť peňažný dlh celkom alebo sčasti peniazmi z dedičstva,
môže štát použiť na úhradu i veci, ktoré sú predmetom dedičstva a ktoré svojou hodnotou
zodpovedajú výške dlhu. Ak veriteľ odmietne prijatie týchto vecí, môže štát navrhnúť
likvidáciu dedičstva.
Druhá hlava
DEDENIE ZO ZÁKONA
§ 473
(1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým
dielom.
(2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým
dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým
dielom ich potomci.
§ 474
(1) Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi
rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho
smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť
alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
(2) Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej
polovicu dedičstva.
§ 475
(1) Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým
dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného
roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú
domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
(2) Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský
podiel rovnakým dielom jeho deti.
Tretia hlava
DEDENIE ZO ZÁVETU
§ 476
(1) Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v
inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
(2) V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný,
inak je neplatný.
(3) Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.
§ 476b
Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať
a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho
poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.
§ 476c
(1) Poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu
pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými
svedkami podpísaná. Pritom musí pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú
vôľu. Pisateľom a predčitateľom môže byť aj svedok; pisateľ však nesmie byť zároveň
predčitateľom.
(2) V listine sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto
listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina
obsahuje jeho pravú vôľu. Listinu musia svedkovia podpísať.
§ 476d
(1) Poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice;
osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.
(2) Maloletí, ktorí dovŕšili 15. rok, môžu prejaviť poslednú vôľu iba formou
notárskej zápisnice.
(3) Nevidomé osoby môžu prejaviť poslednú vôľu tiež pred tromi súčasne
prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná.
(4) Nepočujúce osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, môžu prejaviť poslednú
vôľu formou notárskej zápisnice alebo pred tromi súčasne prítomnými svedkami ovládajúcimi
znakovú reč, a to v listine, ktorá sa musí tlmočiť do znakovej reči.
(5) V listine musí byť uvedené, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať,
kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že
listina obsahuje jeho pravú vôľu. Obsah listiny sa musí po jej spísaní pretlmočiť
do znakovej reči; aj toto sa musí v listine uviesť. Listinu musia svedkovia podpísať.
§ 476e
Svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkami
nemôžu byť nevidomé, nepočujúce, nemé osoby, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom
sa prejav vôle robí, a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť.
§ 476f
Závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní
závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.
§ 477
V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci
a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené,
platí, že podiely sú rovnaké.
§ 478
Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky; ustanovenie
§ 484 ods. 1 druhej vety tým nie je dotknuté.
Štvrtá hlava
POTVRDENIE DEDIČSTVA A VYPORIADANIE DEDIČOV
§ 482
(1) Ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve
dohodou.
(2) Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.
§ 483
Ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské
právo bolo preukázané.
§ 484
Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení
zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho
bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení
§ 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov
predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ
príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení
§ 479 neodôvodnene zvýhodnený.
Piata hlava
OCHRANA OPRÁVNENÉHO DEDIČA
§ 485
(1) Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto
iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok,
ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový
prospech na ujmu pravého dediča.
(2) Nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený dedič nahradil náklady, ktoré
na majetok z dedičstva vynaložil; takisto mu patria úžitky z dedičstva. Ak však vedel
alebo mohol vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný, má právo len na náhradu
nevyhnutných nákladov a je povinný oprávnenému dedičovi okrem dedičstva vydať i jeho
úžitky.
ÔSMA ČASŤ
ZÁVÄZKOVÉ PRÁVO
Prvá hlava
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Prvý oddiel
§ 488
Záväzkový právny vzťah
Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo
na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Vznik záväzkov
§ 489
Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej
škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
§ 490
(1) Vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje ustanoveniami
§ 43 a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak.
(2) Ak zákon neustanovuje inak, neplatné je ustanovenie zmluvy podľa
§ 47a, podľa ktorého zmluva uzavretá na dobu určitú trvá aj po uplynutí tejto doby.
§ 491
(1) Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;
môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných
zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
(2) Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť
ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje
inak.
(3) Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia
zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje
inak.
Obsah záväzkov
§ 494
Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať
alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
§ 495
Platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého
je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou
cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom
ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá.
§ 496
(1) Za dohodu o vlastnostiach, účele a akosti sa pri spotrebiteľských
zmluvách považuje také plnenie, o ktoré prejavil spotrebiteľ záujem a ktoré sa zhoduje
s popisom poskytnutým obchodníkom, výrobcom alebo jeho zástupcom v akejkoľvek verejne
prístupnej forme, najmä reklamou, propagáciou a označením tovaru.
(2) Ak akosť nie je výslovne dojednaná, je dlžník povinný plniť určité
množstvo vecí určených v priemernej strednej akosti.
Druhá hlava
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zodpovednosť za vady
§ 499
(1) Kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase
plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa
povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne
vady.
(2) Ak sa vada prejaví do uplynutia šiestich mesiacov od plnenia, považuje
sa za vadu, ktorá existovala už v čase plnenia. To neplatí, ak sa preukáže opak alebo
ak je tento predpoklad nezlučiteľný s povahou veci alebo vady.
§ 500
(1) Ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno zistiť z príslušnej
evidencie nehnuteľností, nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže
scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád.
(2) Za dlhy viaznuce na veci je zodpovedný scudziteľ.
§ 501
(1) Ak má vec vady, o ktorých scudziteľ vie, upozorní na ne nadobúdateľa
pred uzavretím zmluvy.
(2) Ak sa vec prenechá ako stojí a leží, nezodpovedá scudziteľ za jej
vady, ibaže vec nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú
si nadobúdateľ výslovne vymienil.
§ 502
(1) Zákon, jeho vykonávací predpis, dohoda účastníkov alebo jednostranné
vyhlásenie poskytovateľa záruky môžu ustanoviť, v ktorých prípadoch sa zodpovedá
za vady, ktoré sa vyskytujú do určenej alebo dojednanej doby po splnení.
(2) Dohodou účastníkov alebo jednostranným vyhlásením poskytovateľa záruky
možno určiť zodpovednosť za vady podľa prísnejších zásad, než ustanovuje zákon.
(3) Poskytovateľ záruky vydá o dohode alebo o jednostrannom vyhlásení
podľa odseku 1 alebo odseku 2 oprávnenej osobe písomné potvrdenie (ďalej len "záručný
list"). Záručný list obsahuje meno a priezvisko, obchodné meno alebo názov poskytovateľa
záruky, jeho sídlo alebo miesto podnikania, označenie veci, na ktorú sa záruka vzťahuje,
podmienky záruky a postup, ktorý musí oprávnená osoba dodržať, aby dosiahla plnenie
záruky. Ak záručný list neobsahuje všetky náležitosti, nespôsobuje to neplatnosť
záruky.
§ 503
Ak chce nadobúdateľ uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, pretože
si tretie osoby robia nárok na vec, musí to bez zbytočného odkladu oznámiť svojmu
predchodcovi. Ak tak neurobí, nestratí síce svoj nárok zo zodpovednosti za vady,
ale jeho predchodca môže proti nemu uplatniť všetky námietky, ktoré neboli uplatnené
proti tretej osobe.
§ 504
Nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde len
vtedy, ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť.
Nadobúdateľ môže vadu vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje
inak. Ak v tejto lehote nevytkne vadu, právo zanikne.
§ 505
(1) Ak ide o vady, za ktoré sa zodpovedá podľa § 502, vadu treba vytknúť
do šiestich mesiacov od zistenia vady, najneskôr do uplynutia určenej záručnej doby,
ak nie je v záručnom liste určené inak.
(2) Čas od vytknutia vady až do vykonania opravy sa do záručnej doby
nepočíta. Poskytovateľ záruky je povinný vydať nadobúdateľovi potvrdenie o tom, kedy
právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy a čase jej trvania.
§ 506
(1) Len čo nadobúdateľ zistí vadu prevzatej veci, je povinný vec uschovať
po primeranú dobu, ktorú určí scudziteľ na preskúmanie vady.
(2) Ak ide o vec podliehajúcu rýchlej skaze, môže ju nadobúdateľ po upozornení
scudziteľa bez meškania predať.
§ 507
(1) Ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, môže nadobúdateľ požadovať
jej bezplatné odstránenie. Scudziteľ vadu odstráni v primeranej lehote. Primeranou
lehotou sa rozumie najkratší čas, ktorý scudziteľ potrebuje na posúdenie vady a na
opravu alebo výmenu veci s prihliadnutím na povahu veci a povahu a závažnosť vady.
(2) Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla
podľa § 499 riadne užívať ako vec bez vady, má nadobúdateľ právo od zmluvy odstúpiť.
To isté právo má nadobúdateľ pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie
sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád nemôže vec riadne užívať.
(3) Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá nebráni riadnemu užívaniu veci
podľa § 499, má nadobúdateľ právo na primeranú zľavu z ceny.
(4) Nadobúdateľ má právo odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak ho scudziteľ
výslovne ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené nadobúdateľom,
alebo že vec nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.
(5) Práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady môžu byť pri jednotlivých
záväzkoch upravené zákonom alebo dohodnuté účastníkmi inak.
§ 508
(1) Nárok zo zodpovednosti za vady je potrebné uplatniť na súde vo všeobecnej
premlčacej lehote (§ 101), ktorá začína plynúť odo dňa, keď nadobúdateľ vytkol vadu
u scudziteľa.
(2) Ak zákon ustanovuje, že nadobúdateľ môže uplatňovať práva zo zodpovednosti
za vady aj bez toho, aby vadu vytkol, premlčacia lehota podľa odseku 1 začína plynúť
odo dňa plnenia. Ak ide o nepretržité plnenie, premlčacia lehota začína plynúť odo
dňa prejavenia vady a neuplynie skôr, ako za dva mesiace po tom, čo sa s plnením
prestalo.
§ 509
(1) Nadobúdateľ má voči scudziteľovi právo na náhradu účelne vynaložených
nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s vytknutím vady, za ktorú zodpovedá scudziteľ,
a uplatnením práv zo zodpovednosti za vadu.
(2) Nadobúdateľ musí právo podľa odseku 1 uplatniť u scudziteľa najneskôr
do dvoch mesiacov od dodania opravenej alebo náhradnej veci, vyplatenia zľavy z ceny
alebo vrátenia ceny po odstúpení od zmluvy, inak právo zanikne.
(3) Súd môže nadobúdateľovi na jeho návrh priznať primerané finančné
zadosťučinenie, ak svoje práva zo zodpovednosti za vady úspešne uplatnil na súde.
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Druhý oddiel
Spoločné záväzky a spoločné práva
Spoločné záväzky
§ 511
(1) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu
istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať
plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
(2) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere
rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu,
je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť,
aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa
podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.
(3) Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený
požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov
svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
Spoločné práva
§ 512
(1) Ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o deliteľné
plnenie, môže každý veriteľ požadovať len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník
oprávnený plniť každému z veriteľov rovnaký diel.
(2) Ak ide o plnenie viacerým veriteľom, ktoré je nedeliteľné, je dlžník
oprávnený plniť ktorémukoľvek z veriteľov, ak nebolo dohodnuté niečo iné. Splnením
jednému z veriteľov dlh zanikne. Dlžník však nie je povinný plniť jednému zo svojich
spoluveriteľov bez súhlasu ostatných spoluveriteľov. Ak sa všetci spoluveritelia
nedohodnú, môže dlžník to, čo je dlžný, zložiť do notárskej úschovy na účely splnenia
záväzku.
§ 513
Ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí
sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne
a nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný
splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý.
Tretí oddiel
Zmeny v obsahu záväzkov
Dohoda strán
§ 516
(1) Účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti.
(2) Ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku
má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú
pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti.
(3) Zabezpečenie práv, ktorých sa dohoda týka, trvá naďalej. Ak však
k dohode došlo bez súhlasu ručiteľa, môže proti veriteľovi namietať všetko, čo by
mohol namietať, keby dohoda nebola.
Omeškanie dlžníka
§ 517
(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa
za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.
(3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu,
poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.
§ 518
Ak bol v zmluve určený presný čas plnenia a zo zmluvy alebo z povahy
veci vyplýva, že na oneskorenom plnení nemôže mať veriteľ záujem, musí veriteľ oznámiť
dlžníkovi bez zbytočného odkladu, že na plnení trvá; ak tak neurobí, zmluva sa od
začiatku zrušuje.
§ 519
Právo veriteľa na náhradu škody spôsobenej omeškaním dlžníka nie je
dotknuté; pri omeškaní s plnením peňažného dlhu možno však náhradu škody požadovať,
len pokiaľ nie je krytá úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania.
Omeškanie veriteľa
§ 522
Veriteľ je v omeškaní, ak neprijal riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytol
v čase plnenia súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. V takých prípadoch je veriteľ
najmä povinný nahradiť dlžníkovi náklady, ktoré mu tým vznikli. Ďalej naňho prechádza
nebezpečenstvo náhodnej skazy veci. Okrem toho je dlžník oprávnený žiadať od veriteľa
náhradu iných škôd spôsobených mu omeškaním, ak možno veriteľovi pripočítať zavinenie.
Štvrtý oddiel
Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka
Postúpenie pohľadávky
§ 524
(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.
(2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.
§ 525
(1) Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
(2) Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu
alebo dohode s dlžníkom.
§ 526
(1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu
oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.
(2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
§ 527
(1) Ak sa dojednalo postúpenie pohľadávky za odplatu, zodpovedá postupca
postupníkovi, ak
a) postupník sa nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky s
dohodnutým obsahom,
b) dlžník splnil postupcovi záväzok skôr, než bol povinný ho splniť postupníkovi,
c) postúpená pohľadávka alebo jej časť zanikla započítaním nároku, ktorý mal dlžník
voči postupcovi.
(2) Za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky postupca ručí do výšky prijatej
odplaty spolu s úrokmi, len keď sa na to postupníkovi písomne zaviazal; toto ručenie
však zaniká, ak postupník nevymáha postúpenú pohľadávku od dlžníka bez zbytočného
odkladu na súde.
§ 528
(1) Ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené záložným právom,
ručením alebo iným spôsobom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky bez zbytočného
odkladu podať správu osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla.
(2) Postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť
všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.
§ 529
(1) Námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia,
mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.
(2) Dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na
započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené
alebo preukázané postúpenie pohľadávky ( § 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu
postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia
alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné.
§ 530
(1) Na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať postúpený nárok sám
vo svojom mene na účet postupníka. Ak postúpenie pohľadávky sa oznámilo alebo preukázalo
dlžníkovi ( § 526), môže postupca pohľadávku vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha
postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním.
(2) Ak postupca vymáha pohľadávku, môže dlžník použiť svoje na započítanie
spôsobilé pohľadávky, ktoré má dlžník voči postupcovi v čase jej vymáhania, nie však
pohľadávky, ktoré má voči postupníkovi.
Prevzatie dlhu
§ 531
(1) Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník
na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému
dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.
(2) Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane
sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi.
(3) Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.
(4) Námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť
aj osoba, ktorá dlh prevzala.
Pristúpenie k záväzku
Poukážka
§ 535
Poukážkou sa oprávňuje poukazník vybrať plnenie u poukázanca a poukázanec
sa splnomocňuje, aby splnil poukazníkovi na účet poukazcu. Priamy nárok nadobudne
poukazník proti poukázancovi len vtedy, ak dostane prejav poukázanca, že poukážku
prijíma.
§ 536
(1) Pokiaľ je poukázanec to, čo má plniť, už poukazcovi dlžný, je voči
nemu povinný poukážke vyhovieť. Jeho záväzok zanikne, ak nie je inak dohodnuté, iba
tým, že splní podľa poukážky poukazníkovi. Ak sa má poukážkou splniť dlh poukazcu
u poukazníka, ktorý s tým súhlasil, je poukazník povinný poukázanca vyzvať, aby plnil.
(2) Ak poukazník nechce použiť poukážku alebo ak poukázanec odopiera
poukážku prijať alebo podľa nej plniť, je poukazník povinný oznámiť to bez zbytočného
odkladu poukazcovi.
§ 537
Ak prijme poukázanec poukážku voči poukazníkovi, môže uplatniť len
také námietky, ktoré sa týkajú platnosti prijatia alebo ktoré vyplývajú z obsahu
poukážky alebo z jeho vlastných vzťahov k poukazníkovi.
§ 538
(1) Dokiaľ poukázanec ešte neprijal poukážku voči poukazníkovi, môže
ju poukazca odvolať.
(2) Ak medzi poukazcom a poukázancom nie je iný právny dôvod, platia
o právnom vzťahu medzi oboma ustanovenia o príkaznej zmluve; ale poukážka nezanikne
smrťou poukazcu alebo poukázanca. Či a pokiaľ zrušenie poukážky pôsobí aj proti poukazníkovi,
spravuje sa právnym vzťahom medzi ním a poukazcom.
Poukážka na cenné papiere
§ 540
Banka a pobočka zahraničnej banky (ďalej len "peňažný ústav") môže
vystaviť na tretiu osobu alebo na seba písomnú poukážku znejúcu na plnenie cenných
papierov bez toho, že by v nej uviedol dôvod záväzku.
§ 541
(1) Ak taká poukážka znie na rad, môže sa previesť rubopisom.
(2) Rubopisom prechádzajú všetky práva z poukážky na osobu oprávnenú
z rubopisu.
§ 542
(1) Kto prijme poukážku vystavenú peňažným ústavom, je povinný plniť
tomu, v koho prospech bola vystavená alebo na koho bola prevedená.
(2) Osoba zaviazaná poukážkou je povinná plniť, len ak sa jej vydá
kvitovaná poukážka. Proti osobe oprávnenej rubopisom z poukážky môže robiť iba také
námietky, ktoré vyplývajú z obsahu poukážky alebo z vlastných vzťahov k oprávnenému.
Piaty oddiel
Zabezpečenie záväzkov
Zmluvná pokuta
§ 544
(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť
určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
(3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre
porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
§ 545
(1) Ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník
zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj
po jej zaplatení.
(2) Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením
povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej
pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej
zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
(3) Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú
pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
§ 545a
Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na
hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje,
súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o
koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Ručenie
§ 546
Dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká
písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku
uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
§ 547
Veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi
na požiadanie výšku svojej pohľadávky.
§ 551
Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
(1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom
a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky
pri výkone rozhodnutia.
(2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom,
keď sa platiteľovi dohoda predložila.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa
pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
§ 552
Záložná zmluva
Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka
zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.
Zabezpečovací prevod práva
§ 553
Nadpis zrušený od 1.1.2008
(1) Splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka
alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len "zabezpečovací prevod práva").
Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej
veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou ( § 133).
(2) Ak je prevádzané právo zapísané v katastri nehnuteľností alebo
v inom verejnom registri, veriteľ je povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva v katastri
nehnuteľností alebo v inom verejnom registri.
(3) Uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho,
kto ho previedol.
(4) Pri zabezpečovacom prevode práva spojeného s cenným papierom sa
postupuje primerane podľa osobitného predpisu. 3fa)
§ 553a
(1) Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť písomne.
(2) Zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať vymedzenie
zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa, práva
a povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho
prevodu práva, jeho ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu
práva a najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby; ak sa prevádza právo inej
osoby ako dlžníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať aj označenie
dlžníka.
§ 553b
(1) Až do zániku zabezpečovacieho prevodu práva veriteľ nie je oprávnený
prevedené právo previesť ďalej na inú osobu ani ho inak zaťažiť v prospech inej osoby.
Ak je predmetom zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nehnuteľnosť, okresný úrad
túto skutočnosť vyznačí v katastri nehnuteľností. 3g)
(2) Ak zabezpečovací prevod práva spočíva v prevode vlastníckeho práva
k veci a veriteľ je jej držiteľom, je povinný prevedenú vec chrániť pred poškodením,
stratou a zničením. Ak je držiteľom veci dlžník, táto povinnosť platí pre neho obdobne.
§ 553c
(1) Ak zabezpečený záväzok nie je riadne a včas splnený, veriteľ je
oprávnený začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo speňažiť spôsobom
uvedeným v zmluve alebo dražbou podľa osobitného zákona.
(2) Dohody, ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa tým,
že si natrvalo ponechá prevedené právo uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky,
sú neplatné.
(3) Začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva je veriteľ povinný
písomne oznámiť osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, a dlžníkovi aspoň 30 dní vopred.
(4) Ak je dohodnutý iný spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva
ako speňažením na dražbe podľa osobitného predpisu, 3e) veriteľ je pri výkone svojho
práva povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby právo previedol za
cenu, za akú sa rovnaké alebo porovnateľné právo za porovnateľných podmienok zvyčajne
prevádza, inak zodpovedá osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, za škodu, ktorú tým
spôsobí.
(5) Ak výťažok dosiahnutý vykonaním zabezpečovacieho práva prevyšuje
zabezpečenú pohľadávku a jej príslušenstvo, veriteľ je bez zbytočného odkladu povinný
vydať osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, tú časť výťažku, ktorá po odpočítaní nevyhnutne
a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva
prevyšuje zabezpečenú pohľadávku a jej príslušenstvo.
§ 553d
(1) Zánikom zabezpečovaného záväzku právo prechádza späť na osobu,
ktorá zabezpečenie poskytla. Veriteľ je bez zbytočného odkladu povinný vec v jeho
držbe vydať, a ak niet odlišnej dohody, spolu s tým, čo k nej pribudlo.
(2) Veriteľ má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených v súvislosti
s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva.
§ 554
Zabezpečovacie postúpenie pohľadávky
Pohľadávku možno zabezpečiť postúpením pohľadávky dlžníka alebo pohľadávky
tretej osoby na veriteľa (ďalej "zabezpečovacie postúpenie pohľadávky"), ak to osobitný
zákon nevylučuje.
Zábezpeka
§ 555
Záväzok dať zábezpeku možno splniť najmä zriadením záložného práva
alebo spôsobilými ručiteľmi.
§ 556
Nikto nie je povinný prijať vec alebo právo ako zábezpeku do sumy vyššej,
než koľko sú dve tretiny ich odhadnej ceny.
Šiesty oddiel
Zánik záväzkov
Splnenie dlhu
§ 560
Ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia
záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť.
I ten, kto je povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď
bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka
ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe,
keď zmluvu uzavrel.
§ 561
(1) Ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, má právo voľby dlžník,
ak nebolo dohodnuté inak. Od vykonanej voľby však nemožno odstúpiť.
(2) Ak sa náhodným zánikom niektorej veci voľba zmarila, môže účastník,
ktorý mal právo voľby, od zmluvy odstúpiť.
§ 562
Dlžník splní dlh aj vtedy, ak plní tomu, kto je oprávnený prijať podľa
osobitného zákona plnenie, alebo tomu, kto predloží veriteľovo potvrdenie o tom,
že je oprávnený prijať plnenie; to však neplatí, ak dlžník vedel, že ten, kto potvrdenie
predložil, nie je oprávnený plnenie prijať.
§ 563
Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.
§ 564
Ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa
súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.
§ 565
Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.
§ 566
(1) Veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje
dohode alebo povahe pohľadávky.
(2) Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava
najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
§ 567
(1) Dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto
plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.
(2) Peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom
poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave
alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje
inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.
§ 568
Ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je
neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je
veriteľom, alebo veriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet
dlžník uloží do notárskej úschovy na účely splnenia záväzku. Vynaložené potrebné
náklady s tým spojené znáša veriteľ.
Dohoda
§ 570
(1) Ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza
novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.
(2) Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda
o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný
záväzok.
§ 571
Doterajší záväzok sa pokladá za nahradený iba v rozsahu, ktorý nepochybne
vyplýva z dohody o novom záväzku.
§ 572
(1) Ručenie a záložné právo zabezpečujúce zaniknutý záväzok zabezpečujú
aj záväzok, ktorý nahrádza pôvodný záväzok. Ak však ručiteľ alebo osoby, voči ktorým
sa môžu uvedené práva uplatniť, neprejavia súhlas s tým, aby sa zabezpečil nový záväzok,
trvá zabezpečenie len v rozsahu pôvodného záväzku a všetky námietky proti doterajšiemu
záväzku zostávajú zachované.
(2) Strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť sa
zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný
záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.
(3) Dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne, ak sa zrušuje
záväzok dojednaný písomne.
§ 573
Ak výslovne z písomnej dohody o zrušení záväzku nevyplýva niečo iné,
zaniká súčasne aj záväzok druhej strany, a ak už bol splnený, má druhá strana nárok
na jeho vrátenie, a to pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi. Ak sa strany dohodnú
na zrušení časti záväzku, zaniká záväzok druhej strany v rozsahu zodpovedajúcom zrušovanej
časti záväzku.
Nemožnosť plnenia
§ 575
(1) Ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.
(2) Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených
podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.
(3) Ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, zanikne povinnosť, len
pokiaľ ide o túto časť; veriteľ má však právo ohľadne zvyšujúceho plnenia od zmluvy
odstúpiť. Ak však z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia, ktorý bol dlžníkovi známy
v čase uzavretia zmluvy, vyplýva, že plnenie zvyšku záväzku nemá pre veriteľa žiaden
hospodársky význam, zaniká záväzok v celom rozsahu, ibaže veriteľ bez zbytočného
odkladu po tom, čo sa o nemožnosti časti plnenia dozvedel, oznámi dlžníkovi, že na
zvyšku plnenia trvá.
§ 579
Smrť dlžníka alebo veriteľa
(1) Smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie,
ktoré mal osobne vykonať dlžník.
(2) Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho
osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Započítanie
§ 580
Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého
druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí
voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli
pohľadávky spôsobilé na započítanie.
§ 581
(1) Započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody
spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého
druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť
výkonom rozhodnutia.
(2) Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa
nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno
započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
(3) Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené
v odsekoch 1 a 2.
(4) Započítanie proti pohľadávkam na výživné upravuje Zákon o rodine.
§ 582
Výpoveď
(1) Ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok
na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti
alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej
výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.
(2) Výpoveď je však neúčinná ohľadne záväzku zdržať sa určitej činnosti,
ak z jeho povahy alebo zo zmluvy vyplýva, že záväzok je časovo neobmedzený.
§ 582a
Ustanovenia zmluvy podľa § 47a dojednanej na dobu neurčitú, ktorej
predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať
sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, ktoré vylučujú možnosť vypovedať
zmluvu, sú neplatné. Rovnako sú neplatné ustanovenia zmluvy podľa prvej vety, ktoré
umožňujú zmluvu vypovedať v lehote dlhšej, ako je uvedená v § 582 ods. 1; to neplatí,
ak zákon ustanovuje dlhšiu výpovednú lehotu.
Urovnanie
§ 585
(1) Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné
alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa
netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
(2) Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda
o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.
(3) Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
§ 586
(1) Omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje
neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže
sa druhá strana neplatnosti dovolať.
(2) Urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v prípade,
že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania
urovnania nemala.
Druhá hlava
KÚPNA A ZÁMENNÁ ZMLUVA
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve
§ 588
Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.
§ 589
Cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
§ 590
Ak nie je dohodnuté inak, prechádza na kupujúceho nebezpečenstvo náhodnej
skazy a náhodného zhoršenia predmetu kúpy, včítane úžitkov, súčasne s nadobudnutím
vlastníctva. Ak kupujúci nadobudne vlastníctvo skôr, než dôjde k odovzdaniu predmetu
kúpy, má predávajúci až do odovzdania práva a povinnosti uschovávateľa.
§ 591
Ak nie je dohodnuté inak ani ak to nie je obvyklé, sú účastníci povinní
plniť bez zbytočného odkladu. Predávajúci je oprávnený odovzdanie predmetu kúpy odoprieť,
ak kupujúci nezaplatí cenu včas. Ak sa odosiela predmet kúpy na miesto plnenia alebo
určenia, nie je kupujúci povinný zaplatiť cenu, dokiaľ nemá možnosť si predmet kúpy
prezrieť.
§ 592
Ak je kupujúci v omeškaní s prevzatím, môže predávajúci predmet kúpy
uložiť na náklady kupujúceho vo verejnom skladišti alebo u iného uschovávateľa alebo
ho môže po upozornení predať na účet kupujúceho. Ak ide o vec podliehajúcu rýchlej
skaze a ak nie je na upozornenie čas, upozornenie nie je potrebné.
§ 593
Ak nie je dohodnuté inak, znáša náklady spojené s odovzdaním predmetu
kúpy, najmä náklady merania, váženia a balenia, predávajúci a náklady spojené s prevzatím
kupujúci; ak sa vec odosiela na miesto, ktoré nie je miestom splnenia, znáša náklady
odoslania kupujúci.
§ 594
Ak má predávajúci predmet kúpy odoslať na miesto splnenia alebo určenia,
platí, že vec bola odovzdaná v čase, keď bola odovzdaná na prepravu, pokiaľ nebolo
dohodnuté inak.
§ 595
Tomu, kto kúpi budúce úžitky nejakej veci vcelku alebo s nádejou na neisté
budúce úžitky, patria všetky úžitky riadne vyťažené. Znáša však stratu, ak bolo jeho
očakávanie zmarené.
§ 597
(1) Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil,
má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu
vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.
(2) Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci
ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo
že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.
Druhý oddiel
Vedľajšie dojednania pri kúpnej zmluve
§ 601
Výhrada vlastníctva
Ak má vlastníctvo k predanej hnuteľnej veci prejsť na kupujúceho až po
zaplatení ceny, musí sa táto výhrada dohodnúť písomne. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo
iné, prechádza nebezpečenstvo náhodnej skazy a náhodného zhoršenia na kupujúceho
odovzdaním veci.
Predkupné právo
§ 602
(1) Kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj,
keby ju chcel predať, má predkupné právo.
(2) Také právo možno dohodnúť aj pre prípad iného scudzenia veci než
predajom.
§ 603
(1) Predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť
na predaj.
(2) Predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí
aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa
nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú
kupujúcim, zostáva mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi.
(3) Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa
domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
§ 605
Ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená
osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke.
Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých
podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.
Právo spätnej kúpy
§ 607
(1) Kto predá hnuteľnú vec s výhradou, že má právo žiadať vrátenie
veci do určitej doby po kúpe, ak vráti kupujúcemu zaplatenú cenu, má právo spätnej
kúpy.
(2) Zmluva o práve spätnej kúpy sa musí uzavrieť písomne.
§ 608
(1) Právo spätnej kúpy musí predávajúci uplatniť písomnou formou, a
ak nie je dohodnuté inak, najneskôr do jedného roka od odovzdania veci kupujúcemu,
inak právo spätnej kúpy zanikne.
(2) Ak predávajúci využije právo spätnej kúpy, musí kupujúci vrátiť
vec bez zbytočného odkladu a každá strana má práva a povinnosti, ktoré mala druhá
strana z pôvodnej kúpnej zmluvy.
§ 609
(1) Ak sa právo spätnej kúpy týka veci určenej podľa druhu, vzniká
uplatnením tohto práva kupujúcemu záväzok vrátiť vec toho istého druhu.
(2) Ak sa právo spätnej kúpy týka veci jednotlivo určenej, je kupujúci
povinný vrátiť tú istú vec, ktorú kúpil. Zmluva o scudzení veci, ktorou sa porušilo
právo spätnej kúpy, je neplatná.
§ 610
Iné vedľajšie dojednania
(1) Účastníci môžu písomnou zmluvou dohodnúť aj iné vedľajšie dojednania
majúce povahu výhrad a podmienok pripúšťajúcich zánik právneho vzťahu založeného
kúpnou zmluvou.
(2) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, zanikajú tieto výhrady a podmienky
najneskôr uplynutím jedného roka od uzavretia kúpnej zmluvy, ak ich predávajúci v
tejto lehote neuplatnil.
Tretí oddiel
Zámenná zmluva
Štvrtý oddiel
Osobitné ustanovenia o spotrebiteľskej kúpnej zmluve
§ 612
Spotrebiteľská kúpna zmluva
(1) Spotrebiteľskou kúpnou zmluvou je kúpna zmluva uzavretá medzi obchodníkom
ako predávajúcim a spotrebiteľom ako kupujúcim, ak je predmetom kúpy akákoľvek hnuteľná
vec, vrátane veci s digitálnymi prvkami (§ 119a ods. 1), vody, plynu alebo elektriny
predávaných v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve, a to aj vtedy, ak sa má
vec ešte len vyrobiť alebo vyhotoviť, okrem iného aj podľa špecifikácií kupujúceho.
(2) Pri pochybnostiach platí, že predmetom spotrebiteľskej kúpnej zmluvy
o kúpe veci s digitálnymi prvkami je aj dodanie digitálneho obsahu alebo poskytnutie
digitálnej služby.
(3) Ustanovenia § 615 až 626 sa nevzťahujú na kúpu
a) živého zvieraťa,
b) hmotného nosiča, ktorý slúži výlučne ako nosič digitálneho obsahu alebo digitálnej
služby,
c) v rámci exekúcie alebo pri obdobnom spôsobe výkonu verejnej moci,
d) použitej veci na verejnej dražbe, ak bol kupujúci vopred oboznámený, že sa na
kúpu nevzťahujú § 615 až 626; verejnou dražbou je spôsob predaja, pri ktorom predávajúci
prostredníctvom transparentného konkurenčného ponukového konania uskutočneného dražobníkom
ponúka tovar alebo službu spotrebiteľom, ktorí sa na dražbe osobne zúčastnia alebo
majú možnosť sa na nej osobne zúčastniť, a vydražiteľ je povinný tovar alebo službu
kúpiť.
§ 613
Dodanie predanej veci
(1) Predávajúci dodá kupujúcemu predanú vec bez zbytočného odkladu, najneskôr
do 30 dní odo dňa uzavretia zmluvy, ak sa strany nedohodli inak.
(2) Vec je dodaná v okamihu, keď ju prevezme kupujúci alebo ním určená
osoba, alebo keď ju predávajúci odovzdá prepravcovi, ktorého poveril kupujúci mimo
možností prepravy, ktoré ponúkol kupujúcemu predávajúci.
(3) Ak si vec vyžaduje montáž alebo inštaláciu predávajúcim, vec sa považuje
za dodanú až dokončením montáže alebo inštalácie.
(4) Vec s digitálnymi prvkami sa považuje za dodanú okamihom, keď je
kupujúcemu sprístupnený na stiahnutie a inštaláciu príslušný digitálny obsah alebo
digitálna služba, alebo ak ide o nepretržité dodávanie digitálneho obsahu alebo poskytovanie
digitálnej služby počas dohodnutej doby, okamihom začatia jeho sprístupňovania kupujúcemu.
(5) Ak predávajúci nedodá vec včas, kupujúci môže od zmluvy odstúpiť
aj bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty podľa § 517 ods. 1, ak
a) predávajúci
odmietol vec dodať,
b) včasné dodanie bolo mimoriadne dôležité vzhľadom na všetky okolnosti uzavretia
zmluvy, alebo
c) kupujúci pred uzavretím zmluvy predávajúceho oboznámil, že včasné dodanie je mimoriadne
dôležité.
(6) Na spotrebiteľskú kúpnu zmluvu sa § 518 nevzťahuje.
(7) Po odstúpení od zmluvy podľa odseku 5 predávajúci vráti kupujúcemu
bez zbytočného odkladu všetko, čo od neho na základe zmluvy dostal.
§ 614
Nadobudnutie vlastníckeho práva a prechod nebezpečenstva
(1) Vlastnícke právo k predanej veci a nebezpečenstvo náhodnej skazy,
náhodného zhoršenia a straty veci prechádza na kupujúceho okamihom dodania.
(2) Pri samoobslužnom predaji nadobúda kupujúci vlastnícke právo k veci
až zaplatením kúpnej ceny. Do tohto okamihu môže kupujúci vec vrátiť na pôvodné miesto.
Zodpovednosť kupujúceho za škodu na veci tým nie je dotknutá.
Akosť a množstvo
§ 615
Požiadavky na predanú vec
(1) Predaná vec musí byť v súlade s dohodnutými požiadavkami (§ 616)
a všeobecnými požiadavkami (§ 617). Pri veci s digitálnymi prvkami musia spĺňať dohodnuté
požiadavky a všeobecné požiadavky aj digitálny obsah a digitálna služba bez ohľadu
na to, či ich dodáva alebo poskytuje predávajúci alebo iná osoba.
(2) Vec nemusí byť v súlade so všeobecnými požiadavkami, ak predávajúci
pri uzavretí zmluvy výslovne oboznámil kupujúceho, že určitá vlastnosť veci nezodpovedá
všeobecným požiadavkám, a kupujúci s nesúladom výslovne a osobitne súhlasil.
Nadpis zrušený od 1.7.2024
§ 616
Dohodnuté požiadavky
Predaná vec je v súlade s dohodnutými požiadavkami, ak najmä
a) zodpovedá
opisu, druhu, množstvu a kvalite vymedzeným v zmluve,
b) je vhodná na konkrétny účel, s ktorým kupujúci oboznámil predávajúceho najneskôr
pri uzavretí zmluvy a s ktorým predávajúci súhlasil,
c) vyznačuje sa v zmluve vymedzenou schopnosťou plniť funkcie s ohľadom na svoj účel
(ďalej len "funkčnosť"),
d) vyznačuje sa v zmluve vymedzenou schopnosťou fungovať s hardvérom alebo softvérom,
s ktorými sa vec rovnakého druhu bežne používa, bez potreby zmeny predanej veci,
hardvéru alebo softvéru (ďalej len "kompatibilita"), a v zmluve vymedzenou schopnosťou
fungovať s hardvérom alebo softvérom odlišnými od tých, s ktorými sa vec rovnakého
druhu bežne používa (ďalej len "interoperabilita"),
e) vyznačuje sa ďalšími vlastnosťami vymedzenými v zmluve,
f) je dodaná so všetkým príslušenstvom vymedzeným v zmluve,
g) je dodaná s návodom na použitie, vrátane návodu na montáž a inštaláciu, ako bolo
vymedzené v zmluve a
h) sú dodané aktualizácie vymedzené v zmluve, ak ide o vec s digitálnymi prvkami.
§ 617
Všeobecné požiadavky
(1) Predaná vec je v súlade so všeobecnými požiadavkami, ak
a) je
vhodná na všetky účely, na ktoré sa vec rovnakého druhu bežne používa s prihliadnutím
najmä na právne predpisy, technické normy alebo na kódexy správania platné pre príslušné
odvetvie, ak technické normy neboli vypracované,
b) zodpovedá opisu a kvalite vzorky alebo modelu, ktoré predávajúci sprístupnil kupujúcemu
pred uzavretím zmluvy,
c) je dodaná s príslušenstvom, obalom a návodmi vrátane návodu na montáž a inštaláciu,
ktoré môže kupujúci dôvodne očakávať, a
d) je dodaná v množstve, kvalite a s vlastnosťami vrátane funkčnosti, kompatibility,
bezpečnosti a schopnosti zachovať si pri bežnom používaní svoju funkčnosť a výkonnosť
(ďalej len "životnosť"), aké sú bežné pre vec rovnakého druhu a aké môže kupujúci
dôvodne očakávať vzhľadom na povahu predanej veci a s prihliadnutím na akékoľvek
verejné vyhlásenie predávajúceho alebo inej osoby v rovnakom dodávateľskom reťazci
vrátane výrobcu, alebo v ich mene, a to najmä pri propagácii veci alebo na jej označení;
za výrobcu sa považuje zhotoviteľ veci, dovozca veci na trh Európskej únie z tretej
krajiny alebo iná osoba, ktorá sa označuje za výrobcu tým, že na vec umiestni svoje
meno, ochrannú známku alebo iné rozlišujúce označenie.
(2) Predávajúci nie je viazaný verejným vyhlásením podľa odseku 1 písm.
d), ak si z opodstatneného dôvodu nebol vedomý ani nemohol byť vedomý verejného vyhlásenia,
do času uzavretia zmluvy bolo verejné vyhlásenie opravené rovnakým alebo porovnateľným
spôsobom, akým bolo vyhlásené, alebo rozhodnutie kupujúceho uzavrieť zmluvu nemohlo
byť verejným vyhlásením ovplyvnené; dôkazné bremeno o týchto skutočnostiach nesie
predávajúci.
(3) Predávajúci zabezpečí, aby počas doby podľa odseku 4 alebo odseku
5 bol kupujúci upovedomený o aktualizáciách vrátane bezpečnostných aktualizácií,
a aby boli kupujúcemu dodané aktualizácie, ktoré sú potrebné na zachovanie súladu
predanej veci s digitálnymi prvkami s požiadavkami podľa § 615.
(4) Ak sa má podľa zmluvy dodať digitálny obsah alebo poskytnúť digitálna
služba jednorazovo, dobou podľa odseku 3 je doba, počas ktorej môže kupujúci dôvodne
očakávať, že predaná vec bude spĺňať požiadavky podľa § 615 s prihliadnutím na druh
a účel veci a digitálnych prvkov, povahu a okolnosti uzavretia zmluvy.
(5) Ak sa má podľa zmluvy dodávať digitálny obsah alebo poskytnúť digitálna
služba nepretržite počas dohodnutej doby, dobou podľa odseku 3 je táto dohodnutá
doba, najmenej však dva roky od dodania veci s digitálnymi prvkami.
Zodpovednosť za vady
Nadpis zrušený od 1.7.2024
§ 619
Zodpovednosť za vady
(1) Predávajúci zodpovedá za akúkoľvek vadu, ktorú má predaná vec v
čase jej dodania a ktorá sa prejaví do dvoch rokov od dodania veci.
(2) Ak je predmetom kúpy vec s digitálnymi prvkami, pri ktorej sa má
digitálny obsah dodávať alebo digitálna služba poskytovať nepretržite počas dohodnutej
doby, predávajúci zodpovedá za každú vadu digitálneho obsahu alebo digitálnej služby,
ktorá sa vyskytne alebo prejaví počas celej dohodnutej doby, najmenej však počas
dvoch rokov od dodania veci s digitálnymi prvkami.
(3) Pri použitej veci sa strany môžu dohodnúť na kratšej dobe zodpovednosti
predávajúceho za vady ako v odsekoch 1 a 2, nie však kratšej ako jeden rok od dodania
veci.
(4) Predávajúci zodpovedá za vadu, ktorá bola spôsobená nesprávnou
montážou alebo inštaláciou veci, digitálneho obsahu alebo digitálnej služby, ak
a)
montáž alebo inštalácia bola súčasťou kúpnej zmluvy a bola vykonaná predávajúcim
alebo na jeho zodpovednosť, alebo
b) montáž alebo inštaláciu, ktorú mal vykonať kupujúci, vykonal kupujúci nesprávne
v dôsledku nedostatkov návodu na montáž alebo inštaláciu, ktorý mu poskytol predávajúci
alebo dodávateľ digitálneho obsahu alebo digitálnej služby.
(5) Predávajúci nezodpovedá za vadu veci s digitálnymi prvkami, ktorá
bola spôsobená výlučne nenainštalovaním aktualizácie podľa § 617 ods. 3, ak si kupujúci
aktualizáciu nenainštaloval v primeranej lehote po jej dodaní a
a) predávajúci oboznámil
kupujúceho o dostupnosti aktualizácie a následkoch jej nenainštalovania, a
b) nenainštalovanie alebo nesprávna inštalácia aktualizácie kupujúcim neboli spôsobené
nedostatkami v poskytnutom návode na inštaláciu.
§ 620
Dôkazné bremeno
(1) Ak sa vada prejaví do uplynutia doby podľa § 619 ods. 1 až 3, predpokladá
sa, že ide o vadu, ktorú mala vec už v čase dodania. To neplatí, ak sa preukáže opak
alebo ak je tento predpoklad nezlučiteľný s povahou veci alebo vady.
(2) Ak je predmetom kúpy vec s digitálnymi prvkami, pri ktorej sa má
digitálny obsah dodávať alebo digitálna služba poskytovať nepretržite počas dohodnutej
doby, predávajúci nesie dôkazné bremeno, že digitálny obsah dodal alebo digitálnu
službu poskytol bez vád počas doby podľa § 619 ods. 2.
§ 621
Práva zo zodpovednosti za vady
(1) Ak predávajúci zodpovedá za vadu predanej veci, kupujúci má voči
nemu právo na odstránenie vady opravou alebo výmenou (§ 623), právo na primeranú
zľavu z kúpnej ceny alebo právo od kúpnej zmluvy odstúpiť (§ 624).
(2) Kupujúci môže odoprieť zaplatiť kúpnu cenu alebo jej časť, kým
si predávajúci nesplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zodpovednosti za vady, ibaže
kupujúci je v čase vytknutia vady v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny alebo jej
časti. Kupujúci zaplatí kúpnu cenu bez zbytočného odkladu po splnení povinností predávajúcim.
(3) Kupujúci môže uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady vrátane
práva podľa odseku 2, len ak vytkol vadu do dvoch mesiacov od zistenia vady, najneskôr
do uplynutia doby podľa § 619 ods. 1 až 3. Ustanovenie § 509 sa použije rovnako.
(4) Uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady nevylučuje právo kupujúceho
na náhradu škody, ktorá mu z vady vznikla.
§ 622
Vytknutie vady
(1) Vadu možno vytknúť v ktorejkoľvek prevádzkarni predávajúceho, u
inej osoby, o ktorej predávajúci oboznámil kupujúceho pred uzavretím zmluvy alebo
pred odoslaním objednávky, alebo prostriedkami diaľkovej komunikácie na adrese sídla
alebo miesta podnikania predávajúceho alebo na inej adrese, o ktorej predávajúci
oboznámil kupujúceho pri uzavretí zmluvy alebo po uzavretí zmluvy.
(2) Ak kupujúci vytkol vadu poštovou zásielkou, ktorú predávajúci odoprel
prijať, zásielka sa považuje za doručenú v deň odopretia.
(3) Predávajúci poskytne kupujúcemu písomné potvrdenie o vytknutí vady
bezodkladne po vytknutí vady kupujúcim. Predávajúci v potvrdení o vytknutí vady uvedie
lehotu, v ktorej vadu v súlade s § 507 ods. 1 odstráni. Lehota oznámená podľa predchádzajúcej
vety nesmie byť dlhšia ako 30 dní odo dňa vytknutia vady, ak dlhšia lehota nie je
odôvodnená objektívnym dôvodom, ktorý predávajúci nemôže ovplyvniť.
(4) Ak predávajúci odmietne zodpovednosť za vady, dôvody odmietnutia
písomne oznámi kupujúcemu. Ak kupujúci znaleckým posudkom alebo odborným stanoviskom
vydaným akreditovanou osobou, autorizovanou osobou alebo notifikovanou osobou preukáže
zodpovednosť predávajúceho za vadu, môže vytknúť vadu opakovane a predávajúci nemôže
odmietnuť zodpovednosť za vadu; na opakované vytknutie vady sa § 621 ods. 3 nevzťahuje.
Na náklady spotrebiteľa spojené so znaleckým posudkom a odborným stanoviskom sa vzťahuje
§ 509 ods. 2.
(5) Ak pred uzavretím zmluvy alebo, ak sa zmluva uzatvára na základe
objednávky kupujúceho, pred odoslaním objednávky, predávajúci oboznámil kupujúceho,
že vady možno vytknúť aj u inej osoby, konanie alebo opomenutie tejto osoby sa na
účely zodpovednosti za vady považuje za konanie alebo opomenutie predávajúceho.
§ 623
Odstránenie vady
(1) Kupujúci má právo zvoliť si odstránenie vady výmenou veci alebo
opravou veci. Kupujúci si nemôže zvoliť spôsob odstránenia vady, ktorý nie je možný
alebo ktorý by v porovnaní s druhým spôsobom odstránenia vady spôsobil predávajúcemu
neprimerané náklady s ohľadom na všetky okolnosti, najmä na hodnotu, ktorú by mala
vec bez vady, na závažnosť vady a na skutočnosť, či by druhý spôsob odstránenia vady
spôsobil kupujúcemu značné ťažkosti.
(2) Predávajúci môže odmietnuť odstránenie vady, ak oprava ani výmena
nie sú možné alebo ak by si vyžadovali neprimerané náklady s ohľadom na všetky okolnosti
vrátane okolností podľa odseku 1 druhej vety.
(3) Predávajúci opraví alebo vymení vec v primeranej lehote (§ 507
ods. 1) po tom, čo kupujúci vytkol vadu, bezplatne, na vlastné náklady a bez spôsobenia
závažných ťažkostí kupujúcemu s ohľadom na povahu veci a účel, na ktorý kupujúci
vec požadoval.
(4) Na účely opravy alebo výmeny kupujúci odovzdá alebo sprístupní
vec predávajúcemu alebo osobe podľa § 622 ods. 5. Náklady prevzatia veci znáša predávajúci.
(5) Predávajúci dodá opravenú vec alebo náhradnú vec kupujúcemu na
vlastné náklady rovnakým alebo obdobným spôsobom, akým mu kupujúci dodal vadnú vec,
ak sa strany nedohodnú inak. Ak kupujúci neprevezme vec v lehote šiestich mesiacov
odo dňa, kedy ju mal prevziať, môže predávajúci vec predať. Ak ide o vec väčšej hodnoty,
predávajúci kupujúceho o zamýšľanom predaji vopred upovedomí a poskytne mu primeranú
dodatočnú lehotu na prevzatie veci. Predávajúci bezodkladne po predaji vyplatí kupujúcemu
výťažok z predaja veci po odpočítaní nákladov, ktoré účelne vynaložil na jej úschovu
a predaj, ak kupujúci uplatní právo na podiel z výťažku v primeranej lehote uvedenej
predávajúcim v oznámení o zamýšľanom predaji veci. Predávajúci môže vec na vlastné
náklady zničiť, ak sa ju nepodarilo predať alebo ak predpokladaný výťažok z predaja
nebude postačovať ani na úhradu nákladov, ktoré predávajúci účelne vynaložil na úschovu
veci, a nákladov, ktoré by predávajúci musel nevyhnutne vynaložiť na jej predaj.
(6) Predávajúci pri odstránení vady zabezpečí odstránenie veci a inštaláciu
opravenej veci alebo náhradnej veci, ak si výmena alebo oprava vyžaduje odstránenie
vadnej veci, ktorá bola nainštalovaná v súlade s jej povahou a účelom pred tým, ako
sa vada prejavila. Predávajúci a kupujúci sa môžu dohodnúť, že odstránenie veci a
inštaláciu opravenej alebo náhradnej veci zabezpečí kupujúci na náklady a nebezpečenstvo
predávajúceho.
(7) Pri odstránení vady výmenou veci nemá predávajúci právo na náhradu
škody spôsobenú bežným opotrebovaním veci a na odplatu za bežné užívanie veci pred
jej výmenou.
(8) Predávajúci zodpovedá za vady náhradnej veci podľa § 619.
§ 624
Zľava z kúpnej ceny a odstúpenie od zmluvy
(1) Kupujúci má právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo môže
odstúpiť od kúpnej zmluvy aj bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty podľa §
517 ods. 1, ak
a) predávajúci vec neopravil ani nevymenil,
b) predávajúci vec neopravil ani nevymenil v súlade s § 623 ods. 4 a 6,
c) predávajúci odmietol odstrániť vadu podľa § 623 ods. 2,
d) vec má rovnakú vadu napriek oprave alebo výmene veci,
e) vada je takej závažnej povahy, že odôvodňuje okamžitú zľavu z kúpnej ceny alebo
odstúpenie od kúpnej zmluvy, alebo
f) predávajúci vyhlásil alebo je z okolností zrejmé, že vadu neodstráni v primeranej
lehote alebo bez spôsobenia závažných ťažkostí pre kupujúceho.
(2) Pri posudzovaní práva kupujúceho na zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpenie
od kúpnej zmluvy podľa odseku 1 písm. d) a e) sa zohľadnia všetky okolnosti, najmä
druh a hodnota veci, povaha a závažnosť vady a možnosť od kupujúceho objektívne žiadať,
aby dôveroval v schopnosť predávajúceho odstrániť vadu.
(3) Zľava z kúpnej ceny musí byť primeraná rozdielu hodnoty predanej
veci a hodnoty, ktorú by vec mala, ak by bola bez vád.
(4) Kupujúci nemôže odstúpiť od kúpnej zmluvy podľa odseku 1, ak sa
kupujúci spolupodieľal na vzniku vady alebo ak je vada zanedbateľná. Dôkazné bremeno,
že sa kupujúci spolupodieľal na vzniku vady a že vada je zanedbateľná, nesie predávajúci.
(5) Ak sa zmluva týka kúpy viacerých vecí, kupujúci môže od nej odstúpiť
len vo vzťahu k vadnej veci. Vo vzťahu k ostatným veciam môže odstúpiť od zmluvy,
len ak nemožno dôvodne očakávať, že bude mať záujem ponechať si ostatné veci bez
vadnej veci.
(6) Kupujúci po odstúpení od zmluvy alebo jej časti vráti vec predávajúcemu
na náklady predávajúceho. Predávajúci zabezpečí odstránenie veci, ktorá bola nainštalovaná
v súlade s jej povahou a účelom pred tým, ako sa vada prejavila. Ak predávajúci vec
v primeranej lehote neodstráni, môže kupujúci zabezpečiť odstránenie a doručenie
veci predávajúcemu na náklady a nebezpečenstvo predávajúceho.
(7) Predávajúci po odstúpení od zmluvy vráti kupujúcemu kúpnu cenu
najneskôr do 14 dní odo dňa vrátenia veci predávajúcemu alebo po preukázaní, že kupujúci
zaslal vec predávajúcemu, podľa toho, ktorý okamih nastane skôr.
(8) Predávajúci vráti kúpnu cenu kupujúcemu alebo mu vyplatí zľavu
z kúpnej ceny rovnakým spôsobom, aký použil kupujúci pri zaplatení kúpnej ceny, ak
kupujúci výslovne nesúhlasí s iným spôsobom úhrady. Všetky náklady spojené s úhradou
znáša predávajúci.
(9) Predávajúci nemá právo na náhradu škody spôsobenú bežným opotrebovaním
veci a na odplatu za bežné užívanie veci pred odstúpením od kúpnej zmluvy.
§ 625
Náhrada nákladov predávajúceho
Ak je vada, za ktorú zodpovedá predávajúci, dôsledkom konania alebo
opomenutia inej osoby v rovnakom dodávateľskom reťazci vrátane opomenutia dodať aktualizácie
pre vec s digitálnymi prvkami, predávajúci má voči tejto osobe právo na náhradu účelne
vynaložených nákladov, ktoré mu vznikli v dôsledku vytknutia vady a uplatnenia práva
zo zodpovednosti za vady kupujúcim podľa § 621.
§ 626
Spotrebiteľská záruka
(1) Výrobca [§ 617 ods. 1 písm. d)] alebo predávajúci môže poskytnúť
kupujúcemu spotrebiteľskú záruku, ktorou sa zaviažu vrátiť kupujúcemu kúpnu cenu,
vymeniť alebo opraviť predanú vec alebo zabezpečiť jej údržbu nad rozsah práv vyplývajúcich
zo zodpovednosti za vady. Kupujúci má právo požadovať od výrobcu alebo predávajúceho,
ktorý poskytol spotrebiteľskú záruku, plnenie zo spotrebiteľskej záruky za podmienok
uvedených v záručnom liste alebo v súvisiacej reklame dostupnej v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy alebo pred jej uzatvorením.
(2) Ak výrobca ponúkne spotrebiteľskú záruku na životnosť veci, kupujúci
má počas trvania spotrebiteľskej záruky voči výrobcovi práva na odstránenie vady
podľa § 623, ak výrobca neposkytol v spotrebiteľskej záruke na životnosť výhodnejšie
podmienky.
(3) Výrobca alebo predávajúci, ktorý poskytol spotrebiteľskú záruku,
poskytne kupujúcemu záručný list na trvanlivom médiu najneskôr v čase dodania veci
v slovenskom jazyku alebo so súhlasom spotrebiteľa v inom jazyku. Výrobca alebo predávajúci,
ktorý poskytol spotrebiteľskú záruku, v záručnom liste jasným a zrozumiteľným spôsobom
uvedie náležitosti podľa § 502 ods. 3 a poučenie, že kupujúci má voči predávajúcemu
práva zo zodpovednosti za vady podľa § 621, ktoré nie sú spotrebiteľskou zárukou
dotknuté.
(4) Porušenie povinnosti výrobcu alebo predávajúceho, ktorý poskytol
spotrebiteľskú záruku, podľa odseku 3 nemá vplyv na platnosť spotrebiteľskej záruky.
(5) Ak sú podmienky spotrebiteľskej záruky v súvisiacej reklame pre
kupujúceho priaznivejšie ako podmienky podľa záručného listu, platia podmienky uvedené
v reklame. To neplatí, ak výrobca alebo predávajúci, ktorý poskytol spotrebiteľskú
záruku, pred uzavretím zmluvy s kupujúcim súvisiacu reklamu zosúladil so záručným
listom rovnakým alebo obdobným spôsobom, akým bola reklama uskutočnená.
Tretia hlava
DAROVACIA ZMLUVA
§ 628
(1) Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému
a ten dar alebo sľub prijíma.
(2) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť,
a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
(3) Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej
smrti.
Štvrtá hlava
ZMLUVA O DIELO
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
§ 631
Zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané
(zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
§ 632
Ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať
objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať
označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas
jeho zhotovenia.
§ 633
(1) Zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom
čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie
zodpovedať tejto norme.
(2) Od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je zhotoviteľ povinný
vykonať ho osobne alebo či je oprávnený dať dielo vykonať na svoju zodpovednosť.
§ 634
(1) Ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými
predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.
(2) Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak
sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady,
je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa
primerané preddavky.
§ 635
(1) Ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa
zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil
objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal.
(2) Ak v čase od uzavretia zmluvy do jej splnenia došlo k zmene cenového
predpisu, podľa ktorého sa cena dohodla, je zhotoviteľ na to povinný objednávateľa
bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novú cenu.
(3) Objednávateľ je oprávnený po oznámení novej ceny od zmluvy odstúpiť;
ak bez zbytočného odkladu od zmluvy neodstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi
novú cenu, ibaže k zvýšeniu ceny došlo po prekročení dohodnutej doby vykonania diela.
(4) Ak objednávateľ odstúpi od zmluvy, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi
sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne dohodnutej ceny,
iba ak mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech.
§ 636
(1) Ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou sumou, musí sa
určiť aspoň odhadom. Ak zhotoviteľ dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú odhadom
podstatne prekročiť, je povinný na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť
a oznámiť mu novourčenú cenu; inak nemá právo za zaplatenie rozdielu v cene.
(2) Objednávateľ je oprávnený po oznámení novourčenej ceny od zmluvy
odstúpiť; ak od zmluvy odstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu
na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne určenej ceny, len pokiaľ mal
z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech. Odstúpením od zmluvy nie je dotknuté
právo objednávateľa na náhradu škody.
(3) Ak objednávateľ neodstúpi od zmluvy bez zbytočného odkladu, je povinný
zaplatiť za poskytnutú službu novourčenú vyššiu cenu.
§ 637
(1) Ak má objednávateľom dodaný materiál nedostatky, ktoré bránia riadnemu
vyhotoveniu diela, zhotoviteľ je povinný na to objednávateľa bez zbytočného odkladu
upozorniť. Rovnakú povinnosť má zhotoviteľ aj vtedy, ak objednávateľ žiada, aby bolo
dielo vykonané podľa pokynov, ktoré sú nevhodné.
(2) Ak objednávateľ napriek upozorneniu zhotoviteľa trvá na objednávke,
zhotoviteľ môže od zmluvy odstúpiť.
§ 638
(1) Ak je na vykonanie diela potrebná súčinnosť objednávateľa, je zhotoviteľ
oprávnený určiť na to primeranú lehotu a po jej márnom uplynutí môže od zmluvy odstúpiť,
ak na taký následok upozorní.
(2) To isté platí, ak sa dielo vykonáva u objednávateľa a ten nevykoná
potrebné zdravotné a bezpečnostné opatrenia pre osoby vykonávajúce dielo.
§ 639
Ak objednávateľ poskytne riadne a včas potrebnú súčinnosť, zhotoviteľ
však v určený čas nepristúpi k vykonaniu diela, patrí mu právo na náhradu potrebných
nákladov, ktoré mu tým vznikli. Toto právo musí uplatniť u zhotoviteľa najneskôr
do jedného mesiaca od prevzatia veci; ak z tohto dôvodu odstúpi od zmluvy, musí ho
uplatniť najneskôr do jedného mesiaca od odstúpenia; inak právo zanikne.
§ 641
(1) Aj keď sa dielo nevykonalo, patrí zhotoviteľovi dojednaná cena, ak
bol ochotný dielo vykonať a ak mu v tom zabránili okolnosti na strane objednávateľa.
Je však povinný dať si započítať to, čo ušetril nevykonaním diela, čo zarobil inak
alebo čo úmyselne zameškal zarobiť.
(2) Ak zhotoviteľa zdržali vo vykonávaní diela okolnosti na strane objednávateľa,
patrí mu za to primeraná náhrada.
§ 642
(1) Až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však
povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ
nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.
(2) Objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé,
že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí
nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.
§ 643
(1) Ak vykonanie diela závisí od osobitných osobných vlastností zhotoviteľa,
zrušuje sa zmluva jeho smrťou. Dedičia zhotoviteľa sa môžu domáhať iba zaplatenia
upotrebiteľnej hmoty pripravenej na dielo a časti odmeny primeranej upotrebiteľným
výsledkom vykonanej práce.
(2) Smrť objednávateľa sama o sebe zmluvu nezrušuje.
Druhý oddiel
Osobitné ustanovenia o zhotovení veci na zákazku
§ 644
Ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby
mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi
cenu za zhotovenie veci.
§ 645
Prevzatie veci
(1) Objednávateľ prevezme vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia
času, keď mala byť vec zhotovená, a ak bola vec zhotovená neskôr, do jedného mesiaca
od jej zhotovenia. Ak objednávateľ vec neprevezme, zaplatí dohodnutý poplatok za
uskladnenie.
(2) Ak si objednávateľ vec neprevezme do šiestich mesiacov od jej zhotovenia,
môže s ňou zhotoviteľ voľne nakladať. Ak sa mu nepodarí vec speňažiť alebo inak s
ňou účelne naložiť, má zhotoviteľ právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu zhotovenia
diela. Objednávateľ má právo na vrátenie ceny za použitý materiál, ktorý dodal na
zhotovenie veci. Pri zhotovení stavby má zhotoviteľ vždy právo na zaplatenie ceny
za zhotovenú stavbu.
§ 646
Osobitné ustanovenia o zodpovednosti za vady
(1) Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec pri jej prevzatí objednávateľom.
(2) Ak sa vada prejaví do uplynutia 24 mesiacov odo dňa, kedy si mal
objednávateľ vec prevziať, predpokladá sa, že ide o vadu, ktorú mala vec už v čase
prevzatia. To neplatí, ak sa preukáže opak alebo ak je tento predpoklad nezlučiteľný
s povahou veci alebo vady.
(3) Ak ide o zhotovenie stavby, zhotoviteľ zodpovedá aj za vady, ktoré
sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Pri zhotovení stavby je záručná doba
tri roky odo dňa, kedy si mal objednávateľ stavbu prevziať. Vykonávací predpis môže
ustanoviť, že pri niektorých častiach stavieb môže byť záručná doba kratšia, najmenej
však osemnásť mesiacov.
(4) Zhotoviteľ nezodpovedá za vady, ktorých príčinou je vadnosť materiálu
dodaného objednávateľom alebo nevhodnosť jeho pokynov, ak objednávateľa na vadnosť
materiálu alebo nevhodnosť jeho pokynov upozornil.
(5) Ak zhotoviteľ odmieta zodpovednosť za vady, dôvody odmietnutia písomne
oznámi objednávateľovi.
§ 647
Zodpovednosť za zničenie alebo poškodenie stavby
Zhotoviteľ zodpovedá za poškodenie alebo zničenie stavby zhotovenej na
zákazku až do prevzatia zhotovenej stavby objednávateľom, ibaže by ku škode došlo
aj inak.
§ 648
Spotrebiteľská zmluva o zhotovení veci na zákazku
Ak je zmluva o zhotovení veci na zákazku spotrebiteľskou zmluvou, podľa
ktorej je predmetom zhotovenia akákoľvek hnuteľná vec vrátane veci s digitálnymi
prvkami (§ 119a ods. 1), vzťahuje sa na zmluvu úprava spotrebiteľskej kúpnej zmluvy
podľa § 613 až 626.
Tretí oddiel
Osobitné ustanovenia o zmluve o oprave a úprave veci
§ 652
(1) Ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo,
aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi
vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.
(2) Opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky
jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä
mení povrch veci alebo jej vlastnosti.
§ 653
(1) Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava alebo úprava
pri prevzatí veci objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci
v záručnej dobe.
(2) Zhotoviteľ zodpovedá tiež za vady, ktorých príčinou je vadnosť veci,
ktorá sa má opraviť alebo upraviť, alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa, ak ho
na vadnosť veci alebo nevhodnosť pokynov neupozornil.
§ 654
(1) Záručná doba je tri mesiace, ak nie je dojednaná alebo osobitnými
predpismi ustanovená inak; pri stavebných prácach je záručná doba najmenej osemnásť
mesiacov.
(2) Ak účelom opravy alebo úpravy je, aby sa vec mohla aj naďalej po
dlhší čas užívať, ustanovia osobitné predpisy pre opravu alebo úpravu veci záručnú
dobu dlhšiu ako tri mesiace, ak sa nedojednalo inak. Záručná doba presahujúca tri
mesiace sa môže týkať i len niektorej súčiastky. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi
záručný list s vyznačením záručnej doby.
(3) Vyhlásením v záručnom liste vydanom objednávateľovi môže zhotoviteľ
poskytnúť záruku presahujúcu rozsah záruky ustanovenej v tomto zákone. V záručnom
liste určí zhotoviteľ podmienky a rozsah tejto záruky.
§ 655
(1) Ak je vec opravená alebo upravená vadne, má objednávateľ právo na
bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť najdlhšie v dohodnutej
lehote. Ak vadu nemožno odstrániť alebo ak ju zhotoviteľ neodstráni v dohodnutej
lehote alebo ak sa vada vyskytne znovu, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy
alebo na primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy.
(2) Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v
záručnej dobe; inak zaniknú. Čas od uplatnenia práva až po vykonanie opravy alebo
úpravy sa do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi
potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy alebo úpravy a o
čase jej trvania.
§ 656
(1) Objednávateľ je povinný vyzdvihnúť si vec najneskôr do jedného mesiaca
od uplynutia času, keď sa oprava alebo úprava mala vykonať, a ak bola vykonaná neskôr,
do jedného mesiaca od upovedomenia o jej vykonaní. Ak tak neurobí, je povinný zaplatiť
poplatok za uskladnenie.
(2) Ak si objednávateľ nevyzdvihne vec v lehote šiestich mesiacov odo
dňa, keď bol povinný ju vyzdvihnúť, má zhotoviteľ právo vec predať. Ak zhotoviteľ
pozná adresu objednávateľa a ak ide o vec väčšej hodnoty, je zhotoviteľ povinný o
zamýšľanom predaji objednávateľa vopred upovedomiť a poskytnúť mu primeranú dodatočnú
lehotu na vyzdvihnutie veci.
(3) Ak dôjde k predaju nevyzdvihnutej veci, vyplatí zhotoviteľ objednávateľovi
výťažok predaja po odpočítaní ceny opravy alebo úpravy, poplatku za uskladnenie a
nákladov predaja. Právo na výťažok predaja musí objednávateľ uplatniť u zhotoviteľa.
Piata hlava
ZMLUVA O PÔŽIČKE
Šiesta hlava
ZMLUVA O VÝPOŽIČKE
§ 660
Požičiavateľ je povinný odovzdať vypožičiavateľovi vec v stave spôsobilom
na riadne užívanie. Ustanovenie § 617 platí primerane aj pre užívanie veci.
§ 661
(1) Vypožičiavateľ je oprávnený užívať vec riadne a v súlade s účelom,
ktorý sa v zmluve dohodol alebo ktorému obvykle slúži; je povinný chrániť ju pred
poškodením, stratou alebo zničením.
(2) Ak nie je dohodnuté inak, nesmie vypožičiavateľ prenechať vec na užívanie
inému.
§ 662
(1) Vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť, len čo ju nepotrebuje, najneskôr
však do konca určenej doby zapožičania.
(2) Požičiavateľ môže požadovať vrátenie veci aj pred skončením určenej
doby zapožičania, ak vypožičiavateľ neužíva vec riadne alebo ak ju užíva v rozpore
s účelom, ktorému slúži.
Siedma hlava
NÁJOMNÁ ZMLUVA
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
§ 663
Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby
ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
§ 664
Prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom
na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a
v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
§ 665
(1) Nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa
nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať
prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.
(2) Nájomca je povinný vec užívať iba v prípade, že sa tak dohodlo alebo
že neužívaním by sa vec znehodnotila viac než jej užívaním.
§ 666
(1) Nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje
inak.
(2) Ak nájomca dá vec do podnájmu v rozpore so zmluvou, prenajímateľ
má právo odstúpiť od zmluvy.
§ 667
(1) Zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa.
Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to
prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov
až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí
došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal
sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho,
o čo sa zvýšila hodnota veci.
(2) Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný
po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných
zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť
od zmluvy.
§ 668
(1) Nájomca je povinný oznámiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu
potreby opráv, ktoré má vykonať prenajímateľ. Pri porušení tejto povinnosti zodpovedá
nájomca za škodu tým spôsobenú a nemá nároky, ktoré by mu inak prislúchali pre nemožnosť
alebo obmedzenú možnosť užívať vec pre vady veci, ktoré sa včas prenajímateľovi neoznámili.
(2) Nájomca je povinný znášať obmedzenie v užívaní prenajatej veci v
rozsahu potrebnom na vykonanie opráv a udržiavanie veci.
§ 669
Ak nájomca vynaložil na vec náklady pri oprave, na ktorú je povinný prenajímateľ,
má nárok na náhradu týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom prenajímateľa
alebo ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila
jej potreba. Inak môže nájomca požadovať len to, o čo sa prenajímateľ obohatil.
Druhý oddiel
Nájomné
§ 671
(1) Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé
v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
(2) Ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí
sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla
a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu.
§ 672
(1) Na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo
k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám,
ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.
(2) Záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané
osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ
ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak
sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené,
môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí
žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou súdom
môže byť aj súdny exekútor.
§ 673
Nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil,
nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol
primerane povahe a určeniu veci.
Tretí oddiel
Skončenie nájmu
§ 676
(1) Nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ
nedohodne s nájomcom inak.
(2) Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu
nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní,
obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.
Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na
kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
§ 677
(1) Zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde
k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.
(2) Ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať
pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej
lehote.
§ 678
Ustanovenia o výpovednej dobe, vyprataní a odovzdaní platia iba vtedy,
ak zmluva alebo osobitné predpisy neustanovujú inak.
§ 679
(1) Nájomca je oprávnený odstúpiť od zmluvy kedykoľvek, ak bola prenajatá
vec odovzdaná v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie alebo ak sa
stane neskôr - bez toho, aby nájomca porušil svoju povinnosť - nespôsobilou na dohodnuté
alebo obvyklé užívanie, ak sa stane neupotrebiteľnou alebo ak sa mu odníme taká časť
veci, že by sa tým zmaril účel zmluvy.
(2) Ak sú miestnosti, ktoré boli prenajaté na obývanie alebo na to, aby
sa v nich zdržiavali ľudia, zdraviu závadné, má nájomca toto právo aj vtedy, ak o
tom vedel pri uzavretí zmluvy. Práva odstúpiť od zmluvy sa nemožno vopred vzdať.
(3) Prenajímateľ môže kedykoľvek odstúpiť od zmluvy, ak nájomca napriek
písomnej výstrahe užíva prenajatú vec alebo ak trpí užívanie veci takým spôsobom,
že prenajímateľovi vzniká škoda alebo že mu hrozí značná škoda. Ak nejde o byt alebo
nebytový priestor, môže prenajímateľ tiež odstúpiť od zmluvy, ak nájomca, hoci upomenutý,
nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného, a ak je táto doba
kratšia ako tri mesiace, do troch mesiacov, alebo ak s ohľadom na právoplatné rozhodnutie
príslušného orgánu treba prenajatú vec vypratať.
§ 680
(1) Zničením prenajatej veci nájomná zmluva zaniká.
(2) Ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ
do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov
voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.
(3) Ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu
vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu
určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom
alebo dohodou ustanovené. Pri zmene vlastníctva k hnuteľnej veci môže zmluvu vypovedať
aj nadobúdateľ.
§ 681
Po podanej výpovedi alebo tri mesiace pred skončením nájmu a odovzdaním
veci je nájomca nehnuteľnej veci povinný, ak sa nedohodlo inak, umožniť záujemcovi
o prenajatie jej prehliadku v prítomnosti prenajímateľa alebo jeho zástupcu. Nájomca
nesmie byť prehliadkou zbytočne obťažovaný.
§ 682
Ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom
dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave,
v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
§ 683
(1) Ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu prenajatej veci
v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým
umožnil k prenajatej veci prístup, za náhodu však nezodpovedá.
(2) Domáhať sa náhrady možno len do šiestich mesiacov od vrátenia prenajatej
veci; inak nárok zanikne.
Štvrtý oddiel
Osobitné ustanovenia o nájme bytu
§ 685
(1) Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia
doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu
bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov
ustanovených v zákone.
(2) Nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok
upravených v stanovách bytového družstva.
(3) Zákony národných rád ustanovia, čo sa rozumie služobným bytom, bytom
osobitného určenia a bytom v domoch osobitného určenia a za akých podmienok možno
uzavrieť nájomnú zmluvu o nájme služobného bytu, o nájme bytu osobitného určenia
a o nájme bytu v domoch osobitného určenia.
§ 686
(1) Nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania,
výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich
výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná
zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
(2) Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme
sa uzavrela na dobu neurčitú.
Práva a povinnosti z nájmu bytu
§ 687
(1) Prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom
na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s
užívaním bytu.
(2) Ak nájomná zmluva neurčuje inak, drobné opravy v byte súvisiace
s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou uhrádza nájomca. Pojem drobných
opráv a nákladov spojených s bežnou údržbou bytu upravuje osobitný predpis.
(3) Práva a povinnosti nájomcu - člena družstva - pokiaľ ide o vykonávanie
drobných opráv v byte a pokiaľ ide o úhradu nákladov spojených s bežnou údržbou bytu,
upravujú stanovy družstva.
§ 688
Nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti,
majú popri práve užívať byt aj právo užívať spoločné priestory a zariadenie domu,
ako aj požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.
§ 689
Nájomca je povinný užívať byt, spoločné priestory a zariadenie domu
riadne a riadne požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.
§ 690
Nájomcovia sú povinní pri výkone svojich práv dbať, aby sa v dome vytvorilo
prostredie zabezpečujúce ostatným nájomcom výkon ich práv.
§ 691
Ak prenajímateľ nesplní svoju povinnosť odstrániť závady brániace riadnemu
užívaniu bytu, alebo ktorými je výkon nájomného práva ohrozený, má nájomca právo
po predchádzajúcom upozornení prenajímateľa závady odstrániť v nevyhnutnej miere
a požadovať od neho náhradu účelne vynaložených nákladov. Právo na náhradu musí uplatniť
u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo do šiestich
mesiacov od odstránenia závad.
§ 692
(1) Nájomca je povinný oznámiť bez zbytočného odkladu prenajímateľovi
potrebu tých opráv v byte, ktoré má znášať prenajímateľ, a umožniť ich vykonanie;
inak zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla.
(2) Ak sa nájomca nepostará o včasné vykonanie drobných opráv a bežnú
údržbu bytu, má prenajímateľ právo tak urobiť po predchádzajúcom upozornení nájomcu
na svoje náklady sám a požadovať od neho náhradu.
§ 693
Nájomca je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré spôsobil v
dome sám alebo tí, ktorí s ním bývajú. Ak sa tak nestane, má prenajímateľ právo po
predchádzajúcom upozornení nájomcu závady a poškodenia odstrániť a požadovať od nájomcu
náhradu.
§ 694
Nájomca nesmie vykonávať stavebné úpravy ani inú podstatnú zmenu v
byte bez súhlasu prenajímateľa, a to ani na svoje náklady.
§ 695
Prenajímateľ je oprávnený vykonávať stavebné úpravy bytu a iné podstatné
zmeny v byte iba so súhlasom nájomcu. Tento súhlas možno odoprieť len z vážnych dôvodov.
Ak prenajímateľ vykonáva také úpravy na príkaz príslušného orgánu štátnej správy,
je nájomca povinný ich vykonanie umožniť; inak zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením
tejto povinnosti vznikla.
Nájomné a úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu
§ 696
(1) Spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním
bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne
zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky
nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.
(2) Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na
ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje
inak.
§ 697
Ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s
užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi
poplatok z omeškania.
§ 698
(1) Nájomca má právo na primeranú zľavu z nájomného, dokiaľ prenajímateľ
napriek jeho upozorneniu neodstráni v byte alebo v dome závadu, ktorá podstatne alebo
po dlhší čas zhoršuje ich užívanie. Právo na primeranú zľavu z nájomného má nájomca
aj vtedy, ak sa neposkytovali plnenia spojené s užívaním bytu alebo sa poskytovali
vadne, a ak sa v dôsledku toho užívanie bytu zhoršilo.
(2) Rovnaké právo má nájomca, ak stavebnými úpravami v dome sa podstatne
alebo po dlhší čas zhoršia podmienky užívania bytu alebo domu.
(3) Nájomca má právo na primeranú zľavu z úhrady za plnenia poskytované
s užívaním bytu, pokiaľ ich prenajímateľ riadne a včas neposkytuje.
Spoločný nájom bytu
§ 700
(1) Byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia
majú rovnaké práva a povinnosti.
(2) Spoločný nájom vzniká tiež dohodou medzi doterajším nájomcom, ďalšou
osobou a prenajímateľom.
(3) Pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.
§ 701
(1) Bežné veci týkajúce sa spoločného nájmu bytu môže vybavovať každý
zo spoločných nájomcov. V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je
právny úkon neplatný.
(2) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného nájmu bytu sú oprávnení
a povinní všetci spoloční nájomcovia spoločne a nerozdielne.
§ 702
(1) Ak medzi spoločnými nájomcami dôjde k nezhode o právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoločného nájmu bytu, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
(2) Súd môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa na návrh spoločného
nájomcu zrušiť právo spoločného nájmu bytu, ak vznikne ním nezavinený stav, ktorý
bráni spoločnému užívaniu bytu spoločnými nájomcami. Zároveň určí, ktorý zo spoločných
nájomcov alebo ktorí z nich budú byt ďalej užívať.
Spoločný nájom bytu manželmi
§ 703
(1) Ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami
bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
(2) Ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na
uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi
aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení
a povinní spoločne a nerozdielne.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu trvale nežijú.
§ 704
(1) Ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva,
vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva.
(2) To isté platí, ak vzniklo pred uzavretím manželstva niektorému
z manželov právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu.
§ 705
(1) Ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného
z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z
manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.
(2) Ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu
jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného
nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo
na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného
bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o
zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom
bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
(3) Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy
maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
§ 705a
Ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby
takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému
užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie
spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených
manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
Prechod nájmu bytu
§ 706
(1) Ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov,
stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci,
zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú
vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali
o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s
ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný
byt.
(2) Ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu
nájmu bytu podľa odseku 1, môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nich
dozvedel, najneskôr však v lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde,
aby určil, že k prechodu nájmu bytu nedošlo.
(3) Ak zomrie nájomca družstevného bytu a ak nejde o byt v spoločnom
nájme manželov, prechádza smrťou nájomcu jeho členstvo v družstve a nájom bytu na
toho dediča, ktorému pripadol členský podiel.
§ 707
(1) Ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými nájomcami bytu,
stane sa jediným nájomcom pozostalý manžel.
(2) Ak ide o družstevný byt, zanikne smrťou jedného z manželov spoločný
nájom bytu manželmi. Ak sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva,
zostáva členom družstva pozostalý manžel a jemu patrí členský podiel; na to prihliadne
súd v konaní o dedičstve. Ak zomrel manžel, ktorý nadobudol právo na družstevný byt
pred uzavretím manželstva, prechádza jeho smrťou členstvo v družstve a nájom družstevného
bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel. Ak ide o viac predmetov nájmu,
môže členstvo poručiteľa prejsť na viacerých dedičov.
(3) Ak zomrie jeden zo spoločných nájomcov, prechádza jeho právo na
ostatných spoločných nájomcov.
Zánik nájmu bytu
§ 710
(1) Nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom
alebo písomnou výpoveďou.
(2) Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím
tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
(3) Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej
lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi
písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu
sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. 5a)
(4) Ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d), že nájomca
nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže,
že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, 5b) výpovedná
lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.
§ 711
(1) Prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
a) prenajímateľ potrebuje
byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich rodičov
alebo súrodencov,
b) nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný,
c) nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje prenajatý byt,
jeho príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne
narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť
alebo porušuje dobré mravy v dome,
d) nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že
nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas
ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez
písomného súhlasu prenajímateľa,
e) je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom alebo s domom naložiť tak, že byt
nemožno užívať, alebo ak byt alebo dom vyžaduje opravy, pri ktorých vykonávaní nemožno
byt alebo dom najmenej počas šiestich mesiacov užívať,
f) nájomca prestal spĺňať predpoklady užívania bytu osobitného určenia 5c) alebo
predpoklady užívania bytu vyplývajúce z osobitného určenia domu, 5d)
g) nájomca využíva byt bez súhlasu prenajímateľa na iné účely ako na bývanie.
(2) Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho
nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.
(3) Výpoveď z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b), e) a f) je neplatná,
ak prenajímateľ nepriložil k výpovedi listinu, ktorá preukazuje dôvod výpovede.
(4) Ak ide o byt osobitného určenia alebo o byt v dome osobitného určenia,
možno vypovedať nájom podľa odseku 1 len po predchádzajúcom súhlase toho, kto svojím
nákladom takýto byt zriadil, alebo jeho právneho nástupcu, alebo príslušného orgánu,
ktorý uzavretie zmluvy o jeho nájme odporučil.
(5) Ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pred
uplynutím ochrannej lehoty ( § 710 ods. 4) zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné
alebo sa písomne dohodne s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým,
že dôvod výpovede nájmu bytu zanikol.
(6) Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov
odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu
bytu.
Bytové náhrady
§ 712
Nadpis zrušený od 20.6.1997
(1) Bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.
(2) Náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje
ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.
(3) Náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo
obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé
bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu.
Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia.
(4) Prístreším je prechodné ubytovanie, najmä v spoločnej nocľahárni
alebo v iných zariadeniach na to určených, 5e) a priestor na uskladnenie bytového
zariadenia a ostatných vecí domácej a osobnej potreby.
§ 712a
(1) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov podľa § 711 ods. 1 písm.
a), e) alebo písm. f) alebo z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. b) nájomcovi, ktorý
prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, z dôvodu na strane
zamestnávateľa 5f) alebo z dôvodu, za ktorý zamestnávateľ zodpovedá podľa osobitných
predpisov, 5g) nájomca má právo na náhradný byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy,
vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu, ktorý má vypratať, a to
s prihliadnutím na jeho životné a pracovné potreby. Nájomca má tiež právo na úhradu
nevyhnutných výdavkov spojených so sťahovaním. V iných prípadoch skončenia vykonávania
práce, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, nemá nájomca, ktorému bola daná
výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. b), právo na bytovú náhradu.
(2) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. c),
nájomca nemá právo na bytovú náhradu. Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa
§ 711 ods. 1 písm. c) a ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na
prístrešie.
(3) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d)
nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca
má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru
z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide
o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.
(4) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov uvedených v odseku 3 nájomcovi,
ktorý sa stará o maloleté dieťa alebo o bezvládnu osobu, ktorí sú členmi jeho domácnosti,
a ak to pomery prenajímateľa umožňujú, poskytne sa mu namiesto náhradného ubytovania
náhradný byt. Náhradný byt môže mať horšiu kvalitu a menšiu obytnú plochu, ako má
byt, ktorý má nájomca vypratať. Náhradný byt mu možno poskytnúť aj mimo obce, v ktorej
sa nachádza ním vypratávaný byt. Vzdialenosť náhradného bytu musí však umožniť dennú
dochádzku do práce.
(5) Ak sa nájomný pomer skončil opätovne z dôvodu podľa § 711 ods.
1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov,
poskytne sa nájomcovi namiesto náhradného bytu alebo náhradného ubytovania iba prístrešie.
(6) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. g),
nájomca nemá právo na bytovú náhradu.
(7) Ak ide o prípady podľa § 705 ods. 2 prvej vety, stačí rozvedenému
manželovi, ktorý je povinný byt vypratať, poskytnúť náhradné ubytovanie; súd však
z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo
na náhradný byt.
(8) Ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak
sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo
len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania
manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej
osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia
alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.
(9) Pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na
bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca
právo na bytovú náhradu. 5h)
§ 712c
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať
sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada.
Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.
(2) Ustanovenia osobitného zákona 5i) o zabezpečení bytovej náhrady
a prístrešia platia primerane.
(3) Nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej
náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady;
ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.
§ 713
(1) Ak služobný byt po smrti nájomcu alebo po rozvode jeho manželstva
užívajú ďalej manžel, prípadne osoby uvedené v § 706 ods. 1, nie sú povinné sa z
bytu vysťahovať, dokiaľ im nie je zabezpečený primeraný náhradný byt, ak nestačí
podľa osobitného zákona poskytnutie náhradného ubytovania. To platí aj v prípade,
ak nájomca služobného bytu opustí trvale spoločnú domácnosť.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj na byty osobitného
určenia a na byty v domoch osobitného určenia.
§ 714
Zánikom členstva osoby v bytovom družstve zanikne jej nájom bytu. Nájomca
družstevného bytu nie je povinný sa z bytu vysťahovať, dokiaľ mu nie je zabezpečený
primeraný náhradný byt. Vrátenia členského podielu sa môže člen domáhať až po vysťahovaní
z bytu, a to v lehote danej stanovami družstva.
Úprava práv nájomcov pri vzájomnej výmene bytu
§ 715
So súhlasom prenajímateľov sa môžu nájomcovia dohodnúť o výmene bytu.
Súhlas aj dohoda musia mať písomnú formu. Ak prenajímateľ odoprie bez závažných dôvodov
súhlas s výmenou bytu, môže súd na návrh nájomcu rozhodnutím nahradiť prejav vôle
prenajímateľa.
§ 716
(1) Právo na splnenie dohody o výmene bytu sa musí uplatniť na súde
do troch mesiacov odo dňa, keď bol s dohodou vyslovený súhlas; inak právo zanikne.
(2) Ak nastanú dodatočne u niektorého z účastníkov také závažné okolnosti,
že nemožno od neho splnenie dohody spravodlivo požadovať, môže od dohody odstúpiť;
musí tak však urobiť bez zbytočného odkladu. Povinnosť na náhradu škody tým nie je
dotknutá.
Piaty oddiel
Nájom obytných miestností v zariadeniach určených na trvalé bývanie
§ 717
(1) V zariadeniach určených na trvalé bývanie vzniká nájom obytnej miestnosti
nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom.
(2) Ak sú na užívanie tej istej miestnosti uzavreté nájomné zmluvy s
viacerými nájomcami, je každý z nich samostatným nájomcom, a to v rozsahu, ktorý
mu bol v dohode vymedzený.
Šiesty oddiel
Podnájom bytu (časti bytu)
§ 719
(1) Prenajatý byt alebo jeho časť možno inému prenechať do podnájmu na
dobu určenú v zmluve o podnájme alebo bez časového určenia len s písomným súhlasom
prenajímateľa. Zmluva o podnájme upravuje podmienky skončenia podnájmu, najmä možnosť
dať výpoveď zo strany prenajímateľa; ak sa nedohodlo inak, platí, že podnájom možno
vypovedať bez uvedenia dôvodov v lehote podľa § 710 ods. 3.
(2) Ak nájomca nemôže zo závažných dôvodov po dlhšiu dobu byt užívať
a ak prenajímateľ nesúhlasí bez závažných dôvodov s tým, aby prenajatý byt alebo
jeho časť nájomca prenechal inému do podnájmu, môže súd na návrh nájomcu rozhodnutím
nahradiť prejav vôle prenajímateľa.
(3) Ak bol podnájom dojednaný na určitú dobu, skončí sa tiež uplynutím
tejto doby.
(4) Po skončení podnájmu podnájomník nemá právo na náhradný podnájom.
Siedmy oddiel
Nájom a podnájom nebytových priestorov
Ôsmy oddiel
Osobitné ustanovenia o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí
§ 721
(1) Ak má vec, ktorá bola prenajatá, vady, pre ktoré ju nemožno riadne
užívať alebo ktoré také užívanie sťažujú, má nájomca právo, aby sa mu poskytla iná
vec slúžiaca tomu istému účelu. Okrem toho má právo na odpustenie nájomného alebo
na zľavu z nájomného za dobu, po ktorú nemohol vec pre jej vadu riadne užívať buď
vôbec, alebo len za sťažených podmienok.
(2) Právo na odpustenie alebo na zľavu z nájomného sa musí uplatniť u
prenajímateľa najneskôr do konca doby, na ktorú bol nájom dojednaný.
§ 722
(1) Za opotrebenie veci spôsobené riadnym užívaním nájomca nezodpovedá.
(2) Vzniknuté poškodenie, stratu alebo zničenie veci je nájomca povinný
ohlásiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu. Povinnosť nájomcu nahradiť škodu
sa spravuje ustanoveniami tohto zákona o zodpovednosti za škodu; nájomca však nezodpovedá
za škodu, ktorá vznikla tým, že ten, kto vec prenajal, nesplnil povinnosť uloženú
ustanovením § 617.
§ 723
(1) Ak nájomca vráti vec po dobe dohodnutej v zmluve, je povinný platiť
nájomné až do vrátenia veci. Ak je nájomca s vrátením veci v omeškaní, je povinný
zaplatiť aj poplatok z omeškania.
(2) Ak sa vec stratila alebo bola zničená, je nájomca povinný platiť
nájomné a poplatok z omeškania, ak sa jeho platenie dohodlo, dokiaľ stratu alebo
zničenie veci prenajímateľovi neohlásil alebo dokiaľ sa o tom prenajímateľ inak nedozvedel.
Ôsma hlava
PRÍKAZNÁ ZMLUVA
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
§ 724
Príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú
vec alebo vykoná inú činnosť.
Povinnosti príkazníka
§ 725
Príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností
a znalostí. Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to
nevyhnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá
za škodu.
Povinnosti príkazcu
§ 728
Príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi vopred
na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi
potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok
nedostavil.
§ 729
(1) Príkazca je ďalej povinný nahradiť príkazníkovi okrem zavinenej
škody aj tú škodu, ktorá vznikla v súvislosti s výkonom príkazu.
(2) Ak príkazník utrpí pri výkone príkazu škodu len náhodou, môže sa
domáhať náhrady iba vtedy, ak sa zaviazal vykonať príkaz bezplatne; nedostane však
viac, než by mu patrilo ako obvyklá odmena, keby bola dojednaná.
Zánik príkaznej zmluvy
§ 732
Ak príkazná zmluva zanikla odvolaním, je príkazca povinný nahradiť
príkazníkovi náklady vzniknuté do odvolania, utrpenú škodu, a ak prislúcha príkazníkovi
odmena, aj jej časť zodpovedajúcu vykonanej práci. To platí aj vtedy, ak sa dokončenie
príkazného konania zmarilo náhodou, na ktorú nedal príkazník podnet.
Druhý oddiel
Zmluva o obstaraní veci
§ 733
Zmluvou o obstaraní veci sa obstarávateľ zaväzuje objednávateľovi obstarať
určitú vec. Obstarávateľ má právo vec obstarať aj prostredníctvom inej osoby. Objednávateľ
je povinný obstarávateľovi za obstaranie veci poskytnúť odmenu.
§ 734
O uzavretí zmluvy musí obstarávateľ vydať objednávateľovi písomné potvrdenie,
v ktorom musí byť uvedený predmet obstarania, jeho cena a doba obstarania.
§ 735
Objednávateľ môže až do obstarania veci od zmluvy odstúpiť; musí však
obstarávateľovi nahradiť účelne vynaložené náklady a inú ujmu vzniknutú obstarávateľovi,
pokiaľ jej obstarávateľ nemohol zabrániť. Tým nie je dotknutý nárok na uplatnenie
práv vyplývajúcich z omeškania alebo z vadného plnenia obstarávateľa.
Tretí oddiel
Zmluva o obstaraní predaja veci
§ 737
Zmluvou o obstaraní predaja veci vznikne objednávateľovi právo, aby obstarávateľ
prevzal od neho do predaja zverenú vec a urobil potrebné opatrenia na predaj.
§ 738
Zmluva musí byť uzavretá písomne. Musí obsahovať najmä predmet predaja,
cenu, za ktorú sa má predmet predať, odmenu obstarávateľa za obstaranie predaja a
poplatok pre prípad odstúpenia od zmluvy pred dohodnutou dobou určenou na predaj
veci.
§ 739
(1) Obstarávateľ má právo na odmenu iba vtedy, ak sa zverená vec predala.
(2) Objednávateľ má právo, aby mu obstarávateľ vyplatil po zrážke odmeny
sumu, za ktorú vec predal.
§ 740
Ak obstarávateľ nepredá vec do troch mesiacov odo dňa, keď mu bola vec
zverená do predaja, zmluva sa zrušuje, ak sa medzi objednávateľom a obstarávateľom
nedohodlo inak. Účastníci sa môžu dohodnúť, že sa po uplynutí určenej doby predá
vec za nižšiu cenu.
§ 741
(1) Pri predaji veci zverenej do predaja zodpovedá obstarávateľ predaja
kupujúcemu za vady predanej veci; obstarávateľ predaja zodpovedá aj za to, že predaná
vec má vlastnosti, ktoré obstarávateľ pri predaji uviedol.
(2) Inak pre túto zodpovednosť platia obdobne ustanovenia týkajúce sa
predaja použitých vecí.
Štvrtý oddiel
Zrušený od 1.1.2019
Deviata hlava
KONANIE BEZ PRÍKAZU
§ 742
Ak niekto bez toho, aby bol na to oprávnený, obstará cudziu záležitosť,
aby odvrátil hroziacu škodu, je ten, ktorého záležitosť bola obstaraná, povinný nahradiť
konateľovi bez príkazu nevyhnutné náklady, aj keď sa výsledok bez zavinenia konajúceho
nedostavil.
§ 743
(1) Ak nejde o odvrátenie hroziacej škody, musí ten, kto chce obstarať
záležitosť iného, upovedomiť ho o tom a vyčkať na jeho súhlas.
(2) Ak tak neurobí a ak ide o záležitosť v prospech iného, má konateľ bez
príkazu nárok na náhradu nákladov, ktorými sa ten, v ktorého záujme konal, v čase
skončenia konania obohatil.
§ 744
(1) Kto zasiahne do záležitostí iného bez toho, aby šlo o odvrátenie hroziacej
škody, zodpovedá za vzniknutú škodu; v rámci tejto zodpovednosti zodpovedá aj za
náhodu, ibaže by vznikla aj bez jeho zásahu.
(2) To isté platí, ak zasiahne niekto do záležitostí iného proti jeho prejavenej
vôli.
Desiata hlava
ZMLUVA O ÚSCHOVE
§ 747
(1) Zmluvou o úschove vznikne zložiteľovi právo, aby uschovávateľ hnuteľnú
vec prevzatú od neho do úschovy riadne opatroval. Zmluvu o úschove možno uzavrieť
aj tak, že sa odovzdanie aj prevzatie veci zabezpečí mechanickými prostriedkami.
(2) V zmluve možno dohodnúť, že uschovávateľ môže vec odovzdať do úschovy
ďalšiemu uschovávateľovi.
§ 748
Zložiteľ je povinný nahradiť uschovávateľovi nevyhnutné náklady, ktoré
na vec pri jej opatrovaní vynaložil; odmenu za úschovu je povinný zaplatiť len vtedy,
ak sa tak dohodol alebo ak to zodpovedá predmetu podnikania uschovávateľa alebo zvyklostiam.
§ 749
(1) Uschovávateľ je povinný prevzatú vec opatrovať dohodnutým spôsobom,
a ak sa dohoda o spôsobe úschovy neuzavrela, je povinný ju opatrovať starostlivo,
najmä je povinný dať ju poistiť, ak je to obvyklé, a po uplynutí doby úschovy prevzatú
vec vrátiť spolu s tým, čo k nej pribudlo.
(2) Uschovávateľ je povinný vrátiť vec zložiteľovi na požiadanie aj pred
uplynutím dojednanej doby úschovy, ale sám nie je oprávnený vrátiť ju skôr, ibaže
vec nemôže pre nepredvídateľnú okolnosť bezpečne alebo bez vlastnej škody opatrovať.
§ 750
Ak nie je dojednané a ani z okolností zrejmé, ako dlho má byť vec v úschove,
môže zložiteľ kedykoľvek žiadať vrátenie veci a uschovávateľ môže vec kedykoľvek
vrátiť.
§ 751
Ak uschovávateľ použije prevzatú vec, ak umožní jej použitie inému, ak
ju dá bez dovolenia zložiteľa alebo bez nevyhnutnej potreby niekomu inému do úschovy
alebo ak je v omeškaní s jej vrátením, zodpovedá aj za náhodnú škodu, ibaže by táto
škoda postihla uschovanú vec aj inak.
Jedenásta hlava
ZMLUVA O UBYTOVANÍ
§ 754
(1) Zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ
poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu
ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia).
(2) Za ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ povinný zaplatiť
ubytovateľovi cenu v lehotách určených ubytovacími poriadkami.
§ 755
Ubytovaný má právo užívať priestory, ktoré mu boli na ubytovanie vyhradené,
ako aj užívať spoločné priestory ubytovacieho zariadenia a používať služby, ktorých
poskytovanie je s ubytovaním spojené.
§ 756
Ubytovateľ je povinný odovzdať ubytovanému priestory vyhradené mu na ubytovanie
v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť mu nerušený výkon jeho práv spojených
s ubytovaním.
§ 757
Ubytovaný je povinný užívať priestory vyhradené mu na ubytovanie a plnenia
spojené s ubytovaním riadne; v týchto priestoroch nesmie ubytovaný bez súhlasu ubytovateľa
vykonávať žiadne podstatné zmeny.
§ 758
O zodpovednosti ubytovateľa za veci vnesené do ubytovacích priestorov ubytovaným
alebo pre neho platia ustanovenia § 433 a 436.
§ 759
(1) Ubytovaný môže odstúpiť od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby; ujmu
vzniknutú ubytovateľovi predčasným zrušením ubytovania je ubytovaný povinný nahradiť,
iba ak nemohol ubytovateľ ujme zabrániť.
(2) Ubytovateľ môže od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby odstúpiť,
ak ubytovaný v ubytovacom zariadení aj napriek výstrahe hrubo porušuje dobré mravy
alebo inak hrubo porušuje svoje povinnosti zo zmluvy.
Dvanásta hlava
ZMLUVY O PREPRAVE
Prvý oddiel
Zmluva o preprave osôb
§ 760
Zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné
použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia
riadne a včas.
§ 761
Dopravca je povinný starať sa pri preprave najmä o bezpečnosť a pohodlie
cestujúcich a pri hromadnej preprave im umožniť používanie spoločenských a kultúrnych
zariadení. Podrobnosti upravia prepravné poriadky.
§ 762
(1) Ak má cestujúci batožinu, prepravuje ju dopravca buď spoločne s ním
a pod jeho dohľadom, alebo oddelene.
(2) Ak sa batožina prepravuje oddelene, je dopravca povinný dbať, aby
sa prepravila do miesta určenia najneskôr v rovnaký čas s cestujúcim.
Zodpovednosť
§ 763
(1) Pri pravidelnej preprave osôb určujú prepravné poriadky, aké práva
má cestujúci voči dopravcovi, ak sa preprava nevykonala včas.
(2) Pri nepravidelnej preprave osôb je dopravca povinný nahradiť škodu
vzniknutú cestujúcemu tým, že preprava nebola vykonaná včas; podmienky a rozsah náhrady
určujú prepravné poriadky.
(3) Práva podľa odsekov 1 a 2 musí cestujúci uplatniť u dopravcu bez
zbytočného odkladu; ak sa práva neuplatnili najneskôr do šiestich mesiacov, zaniknú.
§ 764
(1) Ak cestujúcemu vznikne počas prepravy škoda na zdraví alebo škoda
na batožinách prepravovaných spoločne s ním alebo na veciach, ktoré mal pri sebe,
zodpovedá za ňu dopravca podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravných prostriedkov ( § 427 až 431).
(2) Za škodu spôsobenú na batožinách prepravovaných oddelene od cestujúcich
zodpovedá dopravca podľa ustanovení o zodpovednosti pri nákladnej preprave.
Druhý oddiel
Zmluva o preprave nákladu
§ 765
(1) Zmluvou o preprave nákladu vzniká odosielateľovi právo, aby mu dopravca
za prepravné zásielku prepravil do určeného miesta a vydal ju určenému príjemcovi.
(2) Odosielateľ je povinný dopravcovi na požiadanie objednávku prepravy
písomne potvrdiť.
(3) Dopravca je povinný na požiadanie odosielateľa prevzatie zásielky
písomne potvrdiť.
§ 766
(1) Až do vydania zásielky má odosielateľ právo dávať za podmienok ustanovených
prepravnými poriadkami dopravcovi nové príkazy.
(2) Kedy a za akých podmienok právo dávať dopravcovi nové príkazy patrí
príjemcovi, určujú prepravné poriadky.
§ 768
(1) Dopravca môže použiť na vykonanie prepravy aj iné fyzické alebo právnické
osoby; pritom zodpovedá, akoby prepravu vykonal sám.
(2) Ak vykonáva prepravu spoločne niekoľko dopravcov podľa prepravného
poriadku ako združenú prepravu, určujú prepravné poriadky, ktorý z dopravcov a za
akých podmienok za túto prepravu zodpovedá.
Zodpovednosť
§ 769
(1) Dopravca zodpovedá za škodu, ktorá vznikla na prepravovanej zásielke
v čase od prevzatia na prepravu až do vydania, ibaže škoda bola spôsobená odosielateľom
alebo príjemcom, vadnosťou zásielky, jej obalu alebo balenia, osobitnou povahou zásielky
alebo okolnosťou, ktorú dopravca nemohol odvrátiť.
(2) Prepravné poriadky môžu určiť, za akých podmienok sa predpokladá,
že škoda vznikla niektorou z príčin uvedených v odseku 1.
(3) Na škody vzniknuté na prepravovaných zásielkach sa nevzťahujú ustanovenia
§ 427 až 431.
§ 770
(1) Pri strate alebo zničení zásielky je dopravca povinný nahradiť
cenu, ktorú mala stratená alebo zničená zásielka v čase, keď bola prevzatá na prepravu.
Okrem toho je povinný znášať účelne vynaložené náklady vzniknuté v súvislosti s prepravou
stratenej alebo zničenej zásielky. Pri poškodení alebo čiastočnej strate zásielky
uhrádza dopravca sumu, o ktorú bola zásielka znehodnotená; ak je účelné vykonať opravu,
uhrádza dopravca náklady opravy.
(2) Za iné škody z nákladnej prepravy, ako sú škody na prepravovanej
zásielke, zodpovedá dopravca, len ak boli spôsobené prekročením dodacej lehoty; podmienky
a rozsah náhrady určujú prepravné poriadky.
Tretí oddiel
Spoločné ustanovenia k zmluvám o preprave
§ 772
Podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy určujú osobitné predpisy,
najmä prepravné poriadky a tarify. V rámci tejto úpravy môžu prepravné poriadky tiež
prevziať ustanovenia platné v medzinárodnej preprave pre vnútroštátnu prepravu; zodpovednosť
za škodu na zdraví ustanovená týmto zákonom nesmie byť obmedzená.
Trinásta hlava
SPROSTREDKOVATEĽSKÁ ZMLUVA
§ 774
Sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi
za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu
vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
§ 775
Sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa
§ 40a.
§ 776
Sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov iba vtedy, ak je
to výslovne dohodnuté; pri pochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu.
§ 777
Záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité
okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie
záujemcu uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu
konať alebo prijímať čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.
Štrnásta hlava
VKLADY
Všeobecné ustanovenia
§ 778
Zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou alebo právnickou osobou (ďalej
len "vkladateľ") a peňažným ústavom zložením vkladu v peňažnom ústave a jeho prijatím
peňažným ústavom.
§ 779
Vkladateľ má právo na úroky alebo na iné majetkové výhody dohodnuté s
peňažným ústavom, a ak neboli dohodnuté, v obvyklej výške s prihliadnutím na dĺžku
doby, v ktorej boli peňažné prostriedky viazané na účte.
§ 780
(1) Vkladateľ a v zákonom ustanovených prípadoch aj iná oprávnená osoba
má právo s vkladom nakladať po preukázaní svojej totožnosti v zákonom ustanovených
prípadoch.
(2) Vkladateľ môže po dohode s peňažným ústavom viazať (vinkulovať) výplatu
vkladu na oznámenie hesla alebo na splnenie inej podmienky.
(3) Ak vkladateľ nepozná heslo, musí preukázať, že mu vklad patrí.
Vklady na vkladných knižkách
§ 781
(1) Prijatie vkladu potvrdí peňažný ústav vkladnou knižkou upravenou
tak, aby z nej bola zrejmá výška vkladu, jeho zmeny a konečný stav.
(2) Ak nie je preukázaná iná výška vkladu, je rozhodujúci zápis vo vkladnej
knižke.
§ 783
(1) Bez predloženia vkladnej knižky nemožno s vkladom nakladať, ak tento
zákon neustanovuje inak.
(2) S vkladom na vkladnej knižke na meno je oprávnený nakladať ten, na
koho meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, rodné číslo alebo dátum narodenia
fyzickej osoby alebo názov, adresu sídla a pridelené identifikačné číslo právnickej
osoby je vkladná knižka vystavená, ak tento zákon neustanovuje inak. S vkladom na
cestovnej vkladnej knižke je však v určených prípadoch oprávnený nakladať každý,
kto predloží vkladnú knižku a preukazný lístok.
(3) S vkladom na vkladnej knižke na meno alebo s jeho časťou, ku ktorému
bolo zriadené záložné právo, je oprávnený nakladať aj záložný veriteľ, v prospech
ktorého bolo zriadené záložné právo, a to po predložení písomnej zmluvy o zriadení
záložného práva na vklad na vkladnej knižke na meno alebo na jeho časť uzatvorenej
medzi vkladateľom ako záložcom a záložným veriteľom banke alebo pobočke zahraničnej
banky, ktorá vkladnú knižku na meno vystavila.
§ 784
(1) Pri strate alebo zničení vkladnej knižky môže vkladateľ s vkladom
nakladať, len ak vyhlási peňažný ústav na jeho návrh alebo na návrh toho, kto má
na tom právny záujem, vkladnú knižku za umorenú.
(2) Po umorení vydá peňažný ústav vkladateľovi novú vkladnú knižku alebo
na požiadanie vyplatí celý vklad.
(3) Vykonávací predpis ustanovuje postup pri umorovaní vkladných knižiek
a prípady, kedy môže peňažný ústav vykonať výplatu vkladu alebo vydať novú vkladnú
knižku aj bez umorenia pôvodnej vkladnej knižky, ak je oprávnený známy.
§ 786
Vkladové listy
(1) Vkladový list je potvrdením peňažného ústavu o pevnom jednorazovom
vklade. Výška vkladu je uvedená na vkladovom liste. Inak sa na vkladový list vzťahujú
primerane ustanovenia tohto zákona o vkladných knižkách.
(2) Vkladový list je cenný papier.
(3) Listinný vkladový list môže mať len formu cenného papiera na meno.
Na náležitosti vkladových listov sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o náležitostiach
cenných papierov a primerane ustanovenia osobitného zákona o náležitostiach dlhopisov;
náležitosťou vkladového listu je aj záväzok peňažného ústavu ako emitenta vyplácať
dohodnuté výnosy v určených termínoch, spôsob týchto výplat a určenie platobného
miesta.
(4) Vkladový list na meno je prevoditeľný rubopisom, ak peňažný ústav ako
emitent výslovne v texte vkladového listu neuviedol, že je neprevoditeľný. Pri neprevoditeľnom
vkladovom liste na meno sa musí v texte vkladového listu v emisných podmienkach uviesť,
ako bude emitent postupovať pri úmrtí ich majiteľa. Ak sa peňažný ústav ako emitent
zaväzuje na odkúpenie neprevoditeľného vkladového listu na meno pred uplynutím doby
jeho splatnosti, je povinný podmienky tohto odkúpenia uviesť v emisných podmienkach.
Pätnásta hlava
POISTNÉ ZMLUVY
Prvý oddiel
Poistná zmluva
§ 788
(1) Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická
osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
(2) Poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade
poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba
podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera
poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri
predčasnom ukončení poistenia.
(3) Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa
(poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
(4) V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v
prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to
na prospech poisteného.
§ 789
(1) Osobitný predpis môže ustanoviť, že poistenie vznikne bez uzavretia
poistnej zmluvy na základe inej skutočnosti a za podmienok v ňom uvedených (zákonné
poistenie).
(2) Osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe
povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).
(3) Ak osobitný predpis členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý
je súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len "členský štát"), ustanoví
povinné zmluvné poistenie, táto povinnosť je splnená, ak je poistná zmluva uzavretá
v súlade s osobitnými predpismi členského štátu, ktoré sa týkajú tohto poistenia.
(4) Ak osobitný predpis členského štátu ustanovuje povinné zmluvné poistenie
a súčasne právo tohto členského štátu ukladá poisťovateľovi povinnosť oznámiť oprávneným
orgánom zánik poistného plnenia, môže tento zánik poisťovateľ uplatniť voči poškodeným
tretím osobám len za podmienok ustanovených osobitným predpisom tohto členského štátu.
§ 790
Poistiť možno najmä
a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia,
straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku);
b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého
veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb);
c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť
za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
§ 791
(1) Pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma,
ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
(2) Poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako
písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu
poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a
náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť
na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka
pred vydaním druhopisu umorila.
(3) Ak poistka týkajúca sa medzinárodnej dopravy tovaru obsahuje oprávnenie
toho, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, previesť právo z poistnej zmluvy rubopisom,
a to aj nevyplneným, na ďalšie osoby, ktoré sú oprávnené na ďalší prevod, sú tieto
osoby oprávnené na ďalší prevod (poistka na rad). Tento prevod dopravnej poistky
rubopisom (indosamentom) má účinky postúpenia pohľadávky, aj keď poistiteľ nebol
o postupe upovedomený. Poistiteľ nie je povinný skúmať platnosť rubopisu.
Druhý oddiel
Uzavretie poistnej zmluvy
§ 792
(1) Na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v
lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď
druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ
dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.
(2) Návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške
uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom
prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené.
§ 792a
(1) Pred uzavretím poistnej zmluvy poisťovateľ poskytne tomu, kto s
ním uzaviera poistnú zmluvu, najmä tieto údaje:
a) obchodné meno poisťovateľa a jeho
právnu formu,
b) názov štátu, kde sa nachádza sídlo poisťovateľa a názov štátu, kde sa nachádza
pobočka poisťovateľa, ktorá uzaviera poistnú zmluvu,
c) sídlo poisťovateľa a adresu umiestnenia pobočky poisťovateľa, ktorá uzaviera poistnú
zmluvu.
(2) Pri poistení osôb okrem poistenia pre prípad úrazu poisťovateľ
poskytne pred uzavretím poistnej zmluvy tomu, kto s ním uzaviera poistnú zmluvu,
okrem údajov podľa odseku 1 aj tieto ďalšie údaje:
a) obsah všetkých poistných plnení
a všetkých nárokov vyplývajúcich z poistnej zmluvy,
b) poistnú dobu,
c) spôsob zániku poistnej zmluvy,
d) spôsob platenia poistného a doba platenia poistného,
e) spôsob výpočtu a rozdelenia podielov na výnosoch, ak sú súčasťou poistnej zmluvy,
f) spôsob stanovenia odkupnej hodnoty, výšku odkupnej hodnoty a výšku poistnej sumy
pri zúžení rozsahu poistenia a rozsah, v akom sú garantované,
g) výšku poistného za každé poistenie, osobitne za hlavné poistenie a prípadné doplnkové
poistenie,
h) pri poistných zmluvách spojených s investičnými fondmi určenie podielových jednotiek,
s ktorými je poistné plnenie spojené,
i) povahu podkladových aktív pre poistné zmluvy spojené s investičnými fondmi,
j) poučenie o práve na odstúpenie od zmluvy vrátane určenia náležitostí a formy oznámenia
o odstúpení, spôsobe a mieste doručenia oznámenia o odstúpení a o označení osoby,
ktorej sa toto oznámenie doručuje,
k) všeobecné informácie o daňových predpisoch, ktoré sa vzťahujú na danú poistnú
zmluvu,
l) spôsob vybavovania sťažností toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
poisteného a oprávnenej osoby,
m) právo štátu, ktoré platí pre poistnú zmluvu tam, kde zmluvné strany nemajú možnosť
zvoliť si právo platné pre poistnú zmluvu, alebo právo štátu, ktoré navrhuje poisťovateľ,
ak zmluvné strany majú možnosť zvoliť si právo,
n) miesto zverejnenia správy o finančnom stave poisťovateľa podľa osobitného predpisu,
o) ďalšie informácie a poučenia umožňujúce správne pochopiť riziká spojené s poistnou
zmluvou, ktoré preberá ten, ktorý s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu.
(3) Pri poistení, ktoré nie je poistením osôb a pri poistení pre prípad
úrazu, poisťovateľ poskytne pred uzavretím poistnej zmluvy tomu, kto s ním uzaviera
poistnú zmluvu, okrem údajov podľa odseku 1 aj údaje podľa odseku 2 písm. l) a m).
(4) Počas trvania poistnej zmluvy poisťovateľ poskytuje tomu, kto s
ním uzavrel poistnú zmluvu, najmä tieto údaje:
a) zmenu obchodného mena poisťovateľa,
jeho právnej formy a sídla a zmenu adresy umiestnenia pobočky poisťovateľa, s ktorým
bola poistná zmluva uzavretá,
b) zmenu údajov uvedených v odseku 2 písm. a) až j),
c) stav podielov na výnosoch za každý rok,
d) zmenu všeobecných poistných podmienok a osobitných poistných podmienok.
(5) Ak v súvislosti s návrhom na uzavretie poistnej zmluvy poistenia
osôb okrem poistenia pre prípad úrazu poisťovateľ poskytne údaje týkajúce sa možných
platieb nad rámec dohodnutých platieb podľa poistnej zmluvy, poisťovateľ musí poskytnúť
tomu, kto s ním uzaviera poistnú zmluvu, vzorový prepočet, pri ktorom sa možné poistné
plnenie bez zmeny iných častí výpočtu vypočíta s troma rôznymi úrokovými sadzbami;
to neplatí, ak ide o poistenie, pri ktorom nevzniká právo na odkupnú hodnotu. Poisťovateľ
musí jasným a zrozumiteľným spôsobom informovať toho, kto s ním uzaviera poistnú
zmluvu, že vzorový prepočet je modelovým výpočtom, a zo vzorového prepočtu nevyplývajú
osobe žiadne nároky.
(6) Pri poistných zmluvách s podielom na výnosoch, musí poisťovateľ každoročne
písomne informovať toho, s kým uzavrel poistnú zmluvu, o stave jeho nárokov vyplývajúcich
z poistnej zmluvy vrátane stavu podielu na výnosoch. Ak poisťovateľ poskytol údaje
o možnom vývoji podielov na zisku podľa odseku 5, musí toho, s kým uzavrel poistnú
zmluvu, informovať aj o rozdieloch medzi skutočným stavom a vzorovým prepočtom.
§ 792b
Údaje podľa § 792a musia byť úplné, presné, pravdivé a zrozumiteľné a
poskytujú sa písomne v štátnom jazyku Slovenskej republiky. Tieto údaje sa môžu poskytnúť
aj v jazyku, ktorý požaduje ten, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, alebo
v jazyku štátu, ktorého právo platí pre poistnú zmluvu, ak zmluvné strany majú možnosť
zvoliť si právo.
§ 793
(1) Kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo
a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia.
To platí tiež, ak ide o zmenu poistenia.
(2) Túto povinnosť má aj ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie
alebo zodpovednosť za škody sa má poistenie vzťahovať, aj keď poistnú zmluvu sám
neuzaviera.
§ 794
(1) Poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech inej osoby.
(2) Na poistné zmluvy uzavreté v prospech inej osoby sa primerane použijú
ustanovenia o zmluve v prospech tretej osoby ( § 50) s tým, že súhlas inej osoby
môže byť daný aj dodatočne pri uplatnení práv vyplývajúcich z poistnej udalosti.
Tretí oddiel
Práva a povinnosti z poistenia
§ 795
(1) Povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým
dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím
poistnej zmluvy alebo neskôr.
(2) V poistení týkajúcom sa medzinárodnej dopravy tovaru možno dohodnúť,
že sa poistenie vzťahuje aj na dobu pred uzavretím poistnej zmluvy. Poistiteľ však
nie je povinný poskytnúť poistné plnenie, pokiaľ ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú
zmluvu, v čase uzavretia poistnej zmluvy vedel alebo musel vedieť, že poistná udalosť
už nastala.
§ 796
(1) Ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť
poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť,
že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové
poistné).
(2) Ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného
obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.
(3) Ak nie je v poistení týkajúcom sa medzinárodnej dopravy tovaru zaplatené
poistné a ak nejde o prípad uvedený v § 795 ods. 2, nie je poistiteľ povinný poskytnúť
poistné plnenie z poistných udalostí, ku ktorým došlo pred zaplatením poistného.
Poistiteľ nemá právo na poistné, ak v čase uzavretia poistnej zmluvy vedel, že poistná
udalosť nemôže nastať.
(4) Ak tak určujú poistné podmienky, je ten, kto s poistiteľom uzavrel
poistnú zmluvu, zbavený povinnosti platiť poistné bez toho, aby tým bola dotknutá
výška poistného plnenia.
§ 797
(1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných
podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo
na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
(2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený
vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
(3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ
o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie
primeraný preddavok.
(4) Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod
neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
§ 798
Poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak
na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede ( § 793) bolo určené nižšie
poistné.
§ 799
(1) Poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo
ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
(2) Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi
písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku
a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada.
Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
(3) Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný
vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti,
je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo
toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas
trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo
riadne a včas zaplatené.
Štvrtý oddiel
Zánik poistenia
§ 800
(1) Poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou
ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím.
Ak došlo k zmene výšky poistného a poistiteľ výšku poistného neoznámil tomu, kto
s ním uzavrel poistnú zmluvu, najneskôr desať týždňov pred uplynutím poistného obdobia,
neuplatní sa lehota podľa prvej vety.
(2) Možno tiež dohodnúť, že poistenie môže vypovedať každý z účastníkov
do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Výpovedná lehota je osemdenná; jej
uplynutím poistenie zanikne.
(3) Poistiteľ nemôže podľa odseku 1 vypovedať poistenie osôb s výnimkou
poistenia pre prípad úrazu.
§ 801
(1) Poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo
jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
(2) Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo
zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie,
ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje
upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená
len časť poistného. Poisťovateľ je povinný doručiť výzvu podľa prvej vety do jedného
mesiaca odo dňa splatnosti poistného. Ak nebola výzva podľa predchádzajúcej vety
doručená, poistenie zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa
jeho splatnosti.
(3) Lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť.
§ 802
(1) Pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach § 793 môže
poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok
by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov
odo dňa, keď takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne.
(2) Ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je
skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri
dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený
plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.
§ 802a
(1) V prípade poistenia osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu môže
osoba, ktorá s poistiteľom uzavrela poistnú zmluvu, najneskôr do tridsať dní odo
dňa uzavretia poistnej zmluvy od tejto zmluvy odstúpiť.
(2) Prejav vôle osoby, ktorá s poistiteľom uzavrela poistnú zmluvu, urobený
do tridsať dní odo dňa uzavretia poistnej zmluvy a smerujúci k jej zrušeniu sa považuje
za odstúpenie od zmluvy podľa odseku 1.
§ 803
(1) Poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Ak poistenie
zaniklo z dôvodu podľa § 801 ods. 1 alebo § 801 ods. 2, výška poistného, na ktoré
má poistiteľ nárok, sa určí z poistného za predchádzajúce obdobie.
(2) Ak zanikne poistenie pred uplynutím doby, za ktorú bolo bežné poistné
zaplatené, je poistiteľ povinný zvyšujúcu časť poistného vrátiť.
(3) Ak nastala poistná udalosť a dôvod ďalšieho poistenia tým odpadol,
patrí poistiteľovi poistné do konca poistného obdobia, v ktorom poistná udalosť nastala;
jednorazové poistné patrí poistiteľovi aj v týchto prípadoch vždy celé.
(4) Ak zanikne poistenie odstúpením od zmluvy podľa § 802a, vráti poistiteľ
osobe, ktorá s poistiteľom uzavrela poistnú zmluvu, bez zbytočného odkladu, najneskôr
však do tridsať dní od odstúpenia, zaplatené poistné; pritom má právo si od zaplateného
poistného odpočítať, čo už plnil. Ak poskytnuté poistné plnenie, presahuje výšku
zaplateného poistného, vráti osoba, ktorá s poistiteľom uzavrela zmluvu alebo poistený,
poistiteľovi výšku poistného plnenia, ktorá presahuje zaplatené poistné.
Piaty oddiel
Zmena poistenia
§ 805
Poistné podmienky pre poistenie majetku a pre poistenie zodpovednosti
za škodu týkajúce sa poistenia majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
určujú, za akých predpokladov zaniká poistenie majetku alebo poistenie zodpovednosti
za škodu, na koho prechádzajú a na ktoré veci sa vzťahuje, ak zaniklo bezpodielové
spoluvlastníctvo.
Šiesty oddiel
Poistenie majetku
§ 806
Z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie
vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú
sa poistenie vzťahuje.
§ 807
Ak je tá istá vec poistená pre rovnaký prípad u viacerých poistiteľov
a ak prevyšuje úhrn poistných súm poistnú hodnotu veci alebo ak prevyšuje úhrn súm,
ktoré by z uzavretých zmlúv z tej istej udalosti poistitelia boli povinní plniť (viacnásobné
poistenie), je každý z poistiteľov povinný poskytnúť plnenie do výšky hodnoty veci
alebo dohodnutej poistnej sumy len v pomere sumy, ktorú by bol povinný plniť podľa
svojej zmluvy, k sumám, ktoré by boli úhrnom povinní plniť všetci poistitelia.
§ 808
Pokiaľ je vec poistená pre tú istú dobu zároveň iným poistením proti
jednotlivým osobitným nebezpečenstvám, poskytne poistiteľ plnenie z poistnej udalosti
spôsobenej takým osobitným nebezpečenstvom - ak má vôbec povinnosť nahradiť škodu
- pokiaľ poistený nemohol dosiahnuť plnenie z poistenia pre prípad takého osobitného
nebezpečenstva.
§ 809
(1) Poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie
porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré
sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou.
(2) Ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových
látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku
vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený
plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti
vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným
žije v spoločnej domácnosti.
§ 810
Poistený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených na odvrátenie
poistnej udalosti, ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. Takisto má právo
na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti.
§ 812
Zmenou v osobe vlastníka poistenej veci poistenie zanikne, ak poistné
podmienky neurčujú inak.
§ 813
(1) Ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ
poskytol.
(2) Ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej osobe,
platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450.
(3) Na poistiteľa neprechádzajú nároky poisteného proti osobám, ktoré
s ním žijú v spoločnej domácnosti alebo ktoré sú na neho odkázané svojou výživou.
To však neplatí, ak tieto osoby spôsobili škodu úmyselne.
§ 814
Ak poistiteľ nahradil poistenému len časť škody, je osoba, proti ktorej
má poistený právo na úhradu zvyšujúcej časti škody, povinná uspokojiť poistiteľa
až po uspokojení poisteného.
§ 815
(1) Poistenie sa môže vzťahovať na majetok iného než toho, kto poistnú
zmluvu s poistiteľom uzavrel. Poistné podmienky určujú, kedy v tomto prípade nevzniká
právo na plnenie z poistnej udalosti poistenému, ale inej osobe.
(2) Ak fyzická osoba zomrie alebo ak zanikne právnická osoba, ktorá dojednala
poistenie vzťahujúce sa na majetok inej osoby, vstupuje táto osoba do poistenia na
miesto toho, kto s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrel.
Siedmy oddiel
Poistenie osôb
§ 816
Z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma
alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie
vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.
§ 817
(1) Ak je dohodnuté, že poistnou udalosťou je smrť poisteného, môže ten,
kto poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrel, určiť osobu, ktorej má poistnou udalosťou
vzniknúť právo na plnenie, a to menom alebo vzťahom k poistenému. Až do vzniku poistnej
udalosti môže určenie osoby zmeniť; ak nie je ten, kto zmluvu uzavrel, sám poisteným,
môže tak urobiť len so súhlasom poisteného. Zmena určenia osoby je účinná doručením
oznámenia poistiteľovi.
(2) Ak nie je oprávnená osoba v čase poistnej udalosti určená alebo ak
nenadobudne právo na plnenie, nadobúdajú toto právo manžel poisteného, a ak ho niet,
deti poisteného.
(3) Ak niet osôb uvedených v odseku 2, nadobúdajú toto právo rodičia
poisteného, a ak ich niet, osoby, ktoré žili s poisteným po dobu najmenej jedného
roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktoré sa z toho dôvodu starali o spoločnú
domácnosť alebo boli odkázané výživou na poisteného; ak niet ani týchto osôb, nadobúdajú
toto právo dedičia poisteného.
§ 818
Ak vznikne právo na plnenie niekoľkým osobám a ak nie sú podiely určené,
má každý z nich právo na rovnaký diel.
§ 819
Ak zomrie ten, kto uzavrel s poistiteľom poistnú zmluvu, podľa ktorej
je poistený niekto iný, vstupuje do poistenia na jeho miesto poistený. To isté platí,
ak zanikne právnická osoba, ktorá poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrela.
Ôsmy oddiel
Poistenie zodpovednosti za škody
§ 822
Z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej
udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený
zodpovedá.
§ 823
Náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie
proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
§ 824
Poistné podmienky môžu určiť, v ktorých prípadoch zmenou v osobe vlastníka
veci nezaniká poistenie zodpovednosti za škody.
§ 825
Poistiteľ nemá právo znížiť podľa ustanovenia § 799 ods. 3 náhradu, ktorú
za poisteného vypláca poškodenému; sumu, o ktorú poistiteľ takto nemohol svoje plnenie
znížiť, je povinný mu uhradiť poistený.
§ 826
Ak poistený spôsobí škodu následkom požitia alkoholu alebo návykových
látok, má poistiteľ proti nemu právo na primeranú náhradu toho, čo za neho plnil.
§ 827
Pokiaľ poistiteľ nahradil za poisteného škodu, prechádza na neho právo
poisteného na náhradu škody alebo iné obdobné právo, ktoré mu v súvislosti s jeho
zodpovednosťou za škodu vzniklo proti inému. Ak prešlo na poistiteľa právo na náhradu
škody proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450.
§ 828
(1) Poistenie sa môže vzťahovať aj na zodpovednosť iného než toho, kto
poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrel.
(2) Ak zomrie fyzická osoba alebo ak zanikne právnická osoba, ktorá dojednala
poistenie vzťahujúce sa na zodpovednosť inej osoby, vstupuje táto osoba do poistenia
na miesto toho, kto s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrel.
Deviaty oddiel
§ 828a
Poistenie právnej ochrany
(1) Poistnou zmluvou pri poistení právnej ochrany sa poisťovateľ zaväzuje
uhradiť náklady poisteného spojené s uplatnením jeho práva v rozsahu vymedzenom v
poistnej zmluve a poskytovať služby priamo spojené s týmto poistením za podmienok
dohodnutých v poistnej zmluve.
(2) Poistná zmluva nemôže obmedziť poisteného v práve výberu svojho právneho
zástupcu pri jeho zastupovaní a pri ochrane jeho práv.
(3) Poisťovateľ je povinný uzavrieť rozhodcovskú zmluvu podľa osobitného
predpisu na riešenie sporov vyplývajúcich z poistenia právnej ochrany, ak ten, kto
s poisťovateľom poistnú zmluvu uzaviera, pri uzavretí poistnej zmluvy o to požiada.
Údaj o uzavretí rozhodcovskej zmluvy podľa prvej vety sa uvedie v poistnej zmluve
o poistení právnej ochrany. Ak vznikne spor vyplývajúci z poistenia právnej ochrany,
poisťovateľ je povinný informovať poisteného o jeho práve podľa odseku 2 a o možnosti
riešiť spor v rozhodcovskom konaní.
(4) Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nevzťahujú na
a) poistenie právnej
ochrany, ktoré sa týka používania námorného dopravného prostriedku alebo poistných
rizík vznikajúcich v súvislosti s jeho používaním,
b) zastupovanie poisteného, ak je táto činnosť súčasne vykonávaná vo vlastnom záujme
poisťovateľa v rámci poistenia zodpovednosti za škodu,
c) poistenie právnej ochrany vykonávané poisťovateľom ako doplnkové poistenie k poisteniu
pomoci osobám v núdzi počas cestovania alebo pobytu mimo miesta svojho trvalého pobytu.
(5) Poistenie právnej ochrany musí byť upravené samostatnou poistnou
zmluvou alebo v samostatnej, zreteľne oddelenej časti poistnej zmluvy, v ktorej sa
spresní najmä rozsah krytia právnej ochrany a výška poistného.
Šestnásta hlava
ZMLUVA O ZDRUŽENÍ
§ 829
(1) Niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie
dojednaného účelu.
(2) Združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.
§ 830
Každý z účastníkov je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie dojednaného
účelu spôsobom určeným v zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť
alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu.
§ 831
Popri pracovnej činnosti môžu byť účastníci združenia podľa zmluvy povinní
poskytnúť na účely združenia peniaze alebo iné veci. Ak v zmluve nie je určená výška,
predpokladá sa, že účastníci sú povinní poskytnúť rovnaké hodnoty.
§ 832
(1) Majetkové hodnoty je účastník povinný poskytnúť na účely zmluvy v dobe
určenej v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy.
(2) Pokiaľ nie je poverený niektorý účastník správou vecí uvedených v odseku
1, nakladá s nimi za účelom dosiahnutia účelu zmluvy účastník, ktorý ich poskytol;
je však povinný oddeliť ich od ostatného svojho majetku dohodnutým spôsobom alebo
spôsobom, ktorý oznámi ostatným účastníkom zmluvy o združení.
§ 833
Poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu sú v spoluvlastníctve
všetkých účastníkov v pomere k ich výške, a to oznámením o ich oddelení od ostatného
majetku účastníka alebo odovzdaním poverenému účastníkovi. Veci jednotlivo určené
sú v bezplatnom užívaní všetkých účastníkov.
§ 835
(1) Podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú rovnaké, ak zmluva
neurčuje inak.
(2) Zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne.
§ 836
(1) Ak nie je v zmluve určené inak, rozhodujú účastníci o obstarávaní spoločných
vecí jednomyseľne.
(2) Ak má podľa zmluvy rozhodovať väčšina hlasov, patrí každému účastníkovi
jeden hlas; veľkosť podielu nerozhoduje.
§ 837
Každý účastník, aj keď nevykonáva správu, má právo sa presvedčiť o hospodárskom
stave združenia. Ustanovenia zmluvy, ktoré tomu odporujú, sú neplatné.
§ 838
(1) Každý účastník môže zo združenia vystúpiť, nie však v nevhodnej dobe
a na ujmu ostatných účastníkov združenia. Z vážnych dôvodov však môže zo združenia
vystúpiť kedykoľvek, a to aj keď bola dohodnutá výpovedná lehota.
(2) Z vážnych dôvodov možno účastníka zo združenia vylúčiť, a to iba jednomyseľným
uznesením ostatných účastníkov združenia, ak zmluva neurčuje inak.
§ 839
Účastníkovi, ktorý vystúpil alebo bol vylúčený, sa veci vnesené do združenia
vrátia. Podiel majetku podľa stavu v deň vystúpenia alebo vylúčenia sa mu vyplatí
v peniazoch.
Sedemnásta hlava
ZMLUVA O DÔCHODKU
Osemnásta hlava
STÁVKA A HRA
Devätnásta hlava
VEREJNÁ SÚŤAŽ
§ 847
Ak fyzická alebo právnická osoba (ďalej len "vyhlasovateľ súťaže") vyhlási
verejnú súťaž na určité dielo alebo výkon, musí vo vyhlásení uviesť presné vymedzenie
predmetu a lehoty súťaže, výšku cien a ostatné súťažné podmienky; taktiež musí vyhlásiť,
kto, v akej lehote a podľa akých kritérií posúdi splnenie podmienok súťaže a vykoná
ocenenie.
§ 848
(1) Vyhlasovateľ súťaže je povinný poskytnúť ceny vyhlásené verejnou súťažou
tým, ktorí podľa vykonaného ocenenia splnili podmienky súťaže určené pre udieľanie
cien.
(2) Ak sa výsledok dosiahol činnosťou niekoľkých súťažiacich, rozdelí sa
cena, ak sa nevyhlásil iný postup a ak nedôjde k dohode, podľa toho, v akom pomere
sa každý na dosiahnutom výsledku podieľal.
§ 849
(1) Verejnú súťaž možno odvolať len zo závažných dôvodov. Odvolanie sa
musí vykonať rovnakým spôsobom, akým došlo k vyhláseniu súťaže, alebo iným rovnako
účinným spôsobom.
(2) Ak dôjde k odvolaniu verejnej súťaže, vyhlasovateľ súťaže je povinný
poskytnúť primerané odškodnenie súťažiacim, ktorí pred odvolaním súťaže jej podmienky
prevažne alebo sčasti už splnili. Na toto právo musí vyhlasovateľ súťaže súťažiacich
pri odvolaní súťaže upozorniť.
Dvadsiata hlava
VEREJNÝ PRÍSĽUB
Dvadsiata prvá hlava
Osobitné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách s digitálnym plnením
§ 852a
Zmluva s digitálnym plnením
(1) Zmluvou s digitálnym plnením je každá spotrebiteľská zmluva, na základe
ktorej obchodník dodáva alebo sa zaväzuje dodať digitálne plnenie, a spotrebiteľ
platí alebo sa zaväzuje zaplatiť cenu vrátane digitálne vyjadrenej hodnoty, alebo
poskytuje alebo sa zaväzuje poskytnúť obchodníkovi svoje osobné údaje, a to aj vtedy,
ak sa digitálne plnenie vyvíja podľa špecifikácií spotrebiteľa.
(2) Za zmluvu s digitálnym plnením sa nepovažuje zmluva, na základe ktorej
obchodník dodáva alebo sa zaväzuje dodať digitálne plnenie a spotrebiteľ poskytne
alebo sa zaviaže poskytnúť len osobné údaje, ktoré obchodník spracúva výlučne na
účely dodania digitálneho plnenia alebo splnenia zákonnej povinnosti.
(3) Ustanovenia § 852b až 852n sa nevzťahujú na zmluvu, ktorej predmetom
je
a) služba, ktorá nie je digitálnou službou, bez ohľadu na to, či obchodník používa
digitálne formy alebo prostriedky na vytvorenie výstupu služby, na jeho dodanie alebo
prenos spotrebiteľovi,
b) elektronická komunikačná služba okrem interpersonálnej komunikačnej služby nezávislej
od čísel,
c) poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služby súvisiacej s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti,
d) služba v oblasti hazardných hier, ktoré obchodník poskytuje na individuálnu žiadosť
spotrebiteľa prostredníctvom elektronických prostriedkov alebo inej technológie na
uľahčenie komunikácie, ktoré zahŕňajú peňažné stávky vrátane hazardných hier, ktoré
obsahujú prvok zručnosti, najmä lotériové, kasínové alebo pokrové hry alebo stávky,
e) finančná služba,
f) softvér, ktorý obchodník ponúka spotrebiteľovi bezodplatne v rámci voľnej licencie
s otvoreným zdrojovým kódom, ak obchodník spracúva osobné údaje spotrebiteľa výlučne
na účely zvýšenia bezpečnosti, kompatibility alebo interoperability tohto softvéru,
g) digitálny obsah, ktorý sa sprístupňuje verejnosti v rámci predstavenia alebo podujatia,
ako je najmä digitálne audiovizuálne predstavenie okrem prenosu signálu,
h) digitálny obsah, ktorý sú orgány verejnej moci povinné sprístupňovať,
i) digitálne plnenie, ktoré je súčasťou veci s digitálnymi prvkami alebo je s ňou
prepojené podľa § 119a ods. 1.
(4) Ustanovenia § 852c až 852n o digitálnom plnení sa vzťahujú aj na hmotný
nosič, ktorý slúži výhradne ako nosič digitálneho obsahu.
(5) Ak je okrem digitálneho plnenia predmetom tej istej zmluvy aj iné plnenie,
ustanovenia § 852b až 852n sa použijú len na tú časť zmluvy, ktorá sa týka digitálneho
plnenia. Ak spotrebiteľovi vznikne právo odstúpiť od zmluvy v časti týkajúcej sa
digitálneho plnenia, spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy aj v časti, ktorá sa
týka iného plnenia, ktoré je predmetom tej istej zmluvy medzi tým istým obchodníkom
a tým istým spotrebiteľom a ktoré je potrebné na riadne využívanie dotknutého digitálneho
plnenia.
(6) Ustanovenie § 612 nie je odsekom 5 dotknuté.
(7) Ustanoveniami tohto zákona o digitálnom plnení nie sú dotknuté ustanovenia
osobitných predpisov o ochrane osobných údajov.
§ 852b
Dodanie digitálneho plnenia
(1) Obchodník dodá digitálne plnenie bez zbytočného odkladu po uzavretí
zmluvy, ak sa strany nedohodli inak. Obchodník znáša dôkazné bremeno, že dodal digitálne
plnenie spotrebiteľovi.
(2) Digitálny obsah sa považuje za dodaný, keď sa digitálny obsah alebo
akékoľvek prostriedky vhodné na prístup k nemu, alebo jeho stiahnutie sprístupnia
alebo sa umožní prístup k nim spotrebiteľovi alebo do fyzického priestoru alebo virtuálneho
priestoru, ktorý si spotrebiteľ na tento účel zvolil.
(3) Digitálna služba sa považuje za dodanú, keď sa digitálna služba sprístupní
spotrebiteľovi alebo do fyzického priestoru alebo virtuálneho priestoru, ktorý si
spotrebiteľ na tento účel zvolil.
(4) Ak obchodník nedodá digitálne plnenie včas, spotrebiteľ môže od zmluvy
odstúpiť aj bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty podľa § 517 ods. 1, ak
a)
obchodník vyhlási alebo je z okolností zrejmé, že digitálne plnenie nedodá, alebo
b) zo zmluvy alebo z okolností uzavretia zmluvy vyplýva, že včasné dodanie bolo pre
spotrebiteľa dôležité.
(5) Na zmluvu s digitálnym plnením sa § 518 nevzťahuje.
§ 852c
Zmena digitálneho plnenia
(1) Ak sa má digitálne plnenie dodávať alebo sprístupňovať spotrebiteľovi
počas určitej doby, obchodník môže z opodstatnených dôvodov dohodnutých v zmluve
zmeniť digitálne plnenie nad rozsah toho, čo je potrebné na zachovanie súladu s požiadavkami
podľa § 852d, ak
a) spotrebiteľovi nevzniknú dodatočné náklady,
b) spotrebiteľ bol o zmene oboznámený jasným a zrozumiteľným spôsobom a
c) v prípadoch podľa odseku 2 sa spotrebiteľovi v dostatočnom predstihu poskytli
na trvanlivom médiu údaje o vlastnostiach a čase vykonania zmeny a o práve odstúpiť
od zmluvy podľa odseku 2 alebo o možnosti ponechať digitálne plnenie bez zmeny podľa
odseku 3.
(2) Ak zmena digitálneho plnenia negatívne ovplyvňuje prístup spotrebiteľa
k digitálnemu plneniu alebo jeho užívanie, spotrebiteľ môže od zmluvy odstúpiť bez
povinnosti poskytnúť obchodníkovi akúkoľvek náhradu, ibaže je negatívny vplyv zanedbateľný.
Ak spotrebiteľ od zmluvy neodstúpi do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku
1 písm. c) alebo odo dňa zmeny digitálneho plnenia, podľa toho, ktorý okamih nastane
neskôr, právo spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy zaniká. Na odstúpenie od zmluvy
sa vzťahuje § 852n.
(3) Spotrebiteľ nemá právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 2, ak mu obchodník
umožní ponechať si nezmenené digitálne plnenie bez dodatočných nákladov pre spotrebiteľa
a neuskutočnenie zmeny nebude viesť k vzniku vady digitálneho plnenia.
(4) Ak je predmetom tej istej zmluvy digitálne plnenie a poskytnutie služby
prístupu na internet alebo interpersonálnej komunikačnej služby založenej na číslach,
na časť zmluvy, ktorá sa týka digitálneho plnenia, sa nevzťahujú odseky 1 až 3.
Akosť a množstvo
§ 852d
Požiadavky na digitálne plnenie
(1) Digitálne plnenie musí byť v súlade s dohodnutými požiadavkami (§
852e) a všeobecnými požiadavkami (§ 852f).
(2) Digitálne plnenie nemusí byť v súlade so všeobecnými požiadavkami,
ak obchodník pri uzavretí zmluvy výslovne oboznámil spotrebiteľa, že určitá vlastnosť
digitálneho plnenia nezodpovedá všeobecným požiadavkám, a spotrebiteľ s nesúladom
výslovne a osobitne súhlasil.
§ 852e
Dohodnuté požiadavky
Digitálne plnenie je v súlade s dohodnutými požiadavkami, ak najmä
a) zodpovedá opisu, množstvu a kvalite vymedzeným v zmluve,
b) je vhodné na konkrétny účel, s ktorým spotrebiteľ oboznámil obchodníka najneskôr
pri uzavretí zmluvy a s ktorým obchodník súhlasil,
c) vyznačuje sa v zmluve vymedzenou funkčnosťou, kompatibilitou, interoperabilitou
a inou dohodnutou vlastnosťou,
d) je dodané so všetkým príslušenstvom vymedzeným v zmluve,
e) je dodané s asistenčnými službami a s návodom na použitie vrátane návodu na inštaláciu,
ako bolo vymedzené v zmluve, a
f) je aktualizované v súlade so zmluvou.
§ 852f
Všeobecné požiadavky
(1) Digitálne plnenie je v súlade so všeobecnými požiadavkami, ak
a)
je vhodné na účely, na ktoré sa digitálne plnenie rovnakého druhu bežne používa s
prihliadnutím najmä na právne predpisy, technické normy alebo na kódexy správania
platné pre príslušné odvetvie, ak technické normy neboli vypracované,
b) zodpovedá skúšobnej verzii alebo ukážke digitálneho plnenia, ktorú obchodník sprístupnil
spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy,
c) je dodané s príslušenstvom a návodmi, ktoré môže spotrebiteľ dôvodne očakávať,
d) je dodané v množstve, má vlastnosti a výkon vrátane funkčnosti, kompatibility,
prístupnosti, kontinuity a bezpečnosti, aké sú bežné pre digitálne plnenie rovnakého
druhu a aké môže spotrebiteľ dôvodne očakávať vzhľadom na povahu digitálneho plnenia
a s prihliadnutím na akékoľvek verejné vyhlásenie obchodníka alebo inej osoby v rovnakom
dodávateľskom reťazci alebo v ich mene, a to najmä pri propagácii digitálneho plnenia
alebo na jeho označení.
(2) Obchodník nie je viazaný vyhlásením podľa odseku 1 písm. d), ak si
z opodstatneného dôvodu nebol a nemohol byť vedomý verejného vyhlásenia, do času
uzavretia zmluvy bolo verejné vyhlásenie opravené rovnakým alebo porovnateľným spôsobom,
akým bolo vyhlásené, alebo rozhodnutie spotrebiteľa uzavrieť zmluvu nemohlo byť verejným
vyhlásením ovplyvnené; dôkazné bremeno o týchto skutočnostiach nesie obchodník.
(3) Obchodník dodá digitálne plnenie v najnovšej verzii, ktorá je dostupná
v čase uzavretia zmluvy, ak sa strany nedohodnú inak.
(4) Obchodník zabezpečí, aby počas doby podľa odseku 5 alebo odseku 6
bol spotrebiteľ upovedomený o aktualizáciách digitálneho plnenia vrátane bezpečnostných
aktualizácií, a aby boli spotrebiteľovi dodané aktualizácie, ktoré sú potrebné na
zachovanie súladu digitálneho plnenia s požiadavkami podľa § 852d.
(5) Ak sa má podľa zmluvy dodať digitálne plnenie jednorazovo alebo ako
súbor jednotlivých plnení, dobou podľa odseku 4 je doba, počas ktorej môže spotrebiteľ
dôvodne očakávať, že digitálne plnenie bude spĺňať požiadavky podľa § 852d s prihliadnutím
na druh a účel digitálneho plnenia a na povahu a okolnosti uzavretia zmluvy.
(6) Ak sa má podľa zmluvy dodávať digitálne plnenie nepretržite počas
dohodnutej doby, dobou podľa odseku 4 je táto dohodnutá doba.
Zodpovednosť za vady
§ 852g
Vady digitálneho plnenia
Digitálne plnenie má vady, ak nie je v súlade s požiadavkami podľa §
852d alebo ak jeho užívanie znemožňujú alebo obmedzujú práva tretej osoby vrátane
práv duševného vlastníctva.
§ 852h
Zodpovednosť za vady
(1) Obchodník zodpovedá za akúkoľvek vadu, ktorú má digitálne plnenie
v čase jeho dodania a ktorá sa prejaví do dvoch rokov od jeho dodania, ak ide o digitálne
plnenie, ktoré sa dodáva jednorazovo alebo ako súbor jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o digitálne plnenie, ktoré sa dodáva nepretržite počas dohodnutej
doby, obchodník zodpovedá za každú vadu digitálneho plnenia, ktorá sa vyskytne alebo
prejaví počas tejto dohodnutej doby.
(3) Obchodník zodpovedá za vadu, ktorá bola spôsobená nesprávnym prepojením
digitálneho plnenia so zložkami digitálneho prostredia spotrebiteľa alebo začlenením
digitálneho plnenia do zložiek digitálneho prostredia spotrebiteľa (ďalej len "integrácia"),
ak
a) bola integrácia vykonaná obchodníkom alebo na jeho zodpovednosť, alebo
b) integráciu, ktorú mal vykonať spotrebiteľ, vykonal spotrebiteľ nesprávne v dôsledku
nedostatkov návodu na integráciu, ktorý mu poskytol obchodník.
(4) Digitálnym prostredím je hardvér, softvér a akékoľvek sieťové pripojenie
používané spotrebiteľom na prístup alebo užívanie digitálneho plnenia.
(5) Obchodník nezodpovedá za vadu digitálneho plnenia, ktorá bola spôsobená
výlučne nenainštalovaním aktualizácie podľa § 852f ods. 4, ak si spotrebiteľ aktualizáciu
nenainštaloval v primeranej lehote po jej dodaní a
a) obchodník oboznámil spotrebiteľa
o dostupnosti aktualizácie a následkoch jej nenainštalovania, a
b) nenainštalovanie alebo nesprávna inštalácia spotrebiteľom neboli spôsobené nedostatkami
v návode na inštaláciu poskytnutom spotrebiteľovi obchodníkom.
(6) Obchodník poskytne spotrebiteľovi písomné potvrdenie o vytknutí vady
bezodkladne po vytknutí vady spotrebiteľom. Obchodník v potvrdení o vytknutí vady
uvedie lehotu, v ktorej vadu v súlade s § 507 ods. 1 odstráni. Lehota oznámená podľa
predchádzajúcej vety nesmie byť dlhšia ako 30 dní odo dňa vytknutia vady, ak dlhšia
lehota nie je odôvodnená objektívnym dôvodom, ktorý obchodník nemôže ovplyvniť.
(7) Ak obchodník odmieta zodpovednosť za vady, dôvody odmietnutia písomne
oznámi spotrebiteľovi.
§ 852i
Dôkazné bremeno
(1) Obchodník nesie dôkazné bremeno, že bolo digitálne plnenie dodané
v súlade s § 852d.
(2) Ak sa do uplynutia jedného roka po dodaní digitálneho plnenia, ktoré
sa dodáva jednorazovo alebo ako súbor jednotlivých plnení, prejaví vada, obchodník
nesie dôkazné bremeno, že digitálne plnenie v čase dodania túto vadu nemalo.
(3) Ak sa digitálne plnenie dodáva nepretržite počas dohodnutej doby,
obchodník nesie dôkazné bremeno, že digitálne plnenie je počas dohodnutej doby bez
vád.
(4) Obchodník nenesie dôkazné bremeno podľa odsekov 2 a 3, ak preukáže,
že digitálne prostredie spotrebiteľa nie je kompatibilné s technickými požiadavkami
digitálneho plnenia, ak s nimi obchodník oboznámil spotrebiteľa jasným a zrozumiteľným
spôsobom pred uzavretím zmluvy.
(5) Spotrebiteľ poskytne obchodníkovi primeranú súčinnosť potrebnú na
zistenie, či dôvod vady digitálneho plnenia je v digitálnom prostredí spotrebiteľa.
Povinná súčinnosť spotrebiteľa sa obmedzuje na technicky dostupné prostriedky, ktoré
najmenej zaťažujú spotrebiteľa. Ak obchodník pred uzavretím zmluvy jasným a zrozumiteľným
spôsobom oboznámi spotrebiteľa o povinnosti poskytnúť súčinnosť a spotrebiteľ súčinnosť
neposkytne, musí spotrebiteľ na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady preukázať,
že digitálne plnenie malo vadu v čase dodania, ak ide o digitálne plnenie, ktoré
sa dodáva jednorazovo alebo ako súbor jednotlivých plnení, alebo v dohodnutej dobe,
ak ide o digitálne plnenie, ktoré sa dodáva nepretržite počas dohodnutej doby.
§ 852j
Práva zo zodpovednosti za vady
(1) Ak obchodník zodpovedá za vadu digitálneho plnenia, spotrebiteľ má
voči nemu právo na odstránenie vady (§ 852k), právo na primeranú zľavu z ceny (§
852l) alebo právo od zmluvy odstúpiť (§ 852l).
(2) Spotrebiteľ môže uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady aj bez
toho, aby ich vytkol.
(3) Spotrebiteľ môže po vytknutí vady u obchodníka odoprieť zaplatiť
cenu alebo jej časť, kým si obchodník nesplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zodpovednosti
za vady, ibaže je spotrebiteľ v čase vytknutia vady v omeškaní so zaplatením ceny
alebo jej časti. Spotrebiteľ uhradí cenu bez zbytočného odkladu po splnení povinností
obchodníkom.
(4) Ustanovenie § 509 sa primerane použije aj na zodpovednosť za vady
digitálneho plnenia.
(5) Uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady nevylučuje právo spotrebiteľa
na náhradu škody, ktorá mu z vady vznikla.
§ 852k
Odstránenie vady
(1) Obchodník odstráni vadu digitálneho plnenia v primeranej lehote (§
507 ods. 1) po tom, čo spotrebiteľ vytkol vadu, bezplatne a bez spôsobenia závažných
ťažkostí spotrebiteľovi s ohľadom na povahu digitálneho plnenia a účel, na ktorý
spotrebiteľ digitálne plnenie požadoval.
(2) Obchodník môže odstránenie vady odmietnuť, ak odstránenie nie je
možné alebo ak by mu spôsobilo neprimerané náklady s ohľadom na všetky okolnosti,
najmä na hodnotu, ktorú by malo digitálne plnenie bez vady a na závažnosť vady.
§ 852l
Zľava z ceny a odstúpenie od zmluvy
(1) Spotrebiteľ má právo na primeranú zľavu z ceny, ak sa digitálne
plnenie dodáva za protiplnenie, ktoré spočíva v zaplatení ceny, alebo môže odstúpiť
od zmluvy aj bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty podľa § 517 ods. 1, ak
a) odstránenie vady nie je možné alebo by spôsobilo obchodníkovi neprimerané náklady,
b) obchodník neodstránil vadu podľa § 852k ods. 1,
c) digitálne plnenie má rovnakú vadu napriek snahe obchodníka vadu odstrániť,
d) vada je takej závažnej povahy, že odôvodňuje právo spotrebiteľa na okamžitú zľavu
z ceny alebo odstúpenie od zmluvy, alebo
e) obchodník vyhlásil alebo je z okolností zrejmé, že vadu neodstráni v primeranej
lehote alebo bez spôsobenia závažných ťažkostí pre spotrebiteľa.
(2) Zľava z ceny musí byť primeraná rozdielu hodnoty digitálneho plnenia
a hodnoty, ktorú by digitálne plnenie malo, ak by bolo bez vád. Ak sa digitálne plnenie
dodáva počas dohodnutej doby, spotrebiteľ má právo na zľavu z ceny len za čas, v
ktorom digitálne plnenie nespĺňalo požiadavky podľa § 852d.
(3) Obchodník vyplatí spotrebiteľovi zľavu z ceny do 14 dní od uplatnenia
práva spotrebiteľa na zľavu z ceny rovnakým spôsobom, aký spotrebiteľ použil pri
zaplatení ceny, ak spotrebiteľ výslovne nesúhlasí s iným spôsobom úhrady. Všetky
náklady spojené s úhradou znáša obchodník.
(4) Ak sa digitálne plnenie dodáva za protiplnenie, ktoré spočíva v zaplatení
ceny, spotrebiteľ nemôže od zmluvy odstúpiť, ak je vada digitálneho plnenia zanedbateľná.
Dôkazné bremeno, že vada je zanedbateľná, nesie obchodník.
§ 852m
Práva a povinnosti pri odstúpení od zmluvy
(1) Po odstúpení od zmluvy obchodník vráti spotrebiteľovi všetky platby
prijaté na základe zmluvy do 14 dní od oznámenia odstúpenia od zmluvy rovnakým spôsobom,
aký spotrebiteľ použil pri zaplatení ceny, ak spotrebiteľ výslovne nesúhlasí s iným
spôsobom úhrady. Všetky náklady spojené s vrátením znáša obchodník.
(2) Spotrebiteľ nie je povinný platiť cenu za čas pred odstúpením od
zmluvy, v ktorom digitálne plnenie nespĺňalo požiadavky podľa § 852d. Ak však bolo
v zmluve dohodnuté dodávanie digitálneho plnenia nepretržite počas dohodnutej doby,
obchodník v súlade s odsekom 1 vráti spotrebiteľovi len pomernú časť zaplatenej ceny
za čas, v ktorom digitálne plnenie nespĺňalo požiadavky podľa § 852d, a časť ceny,
ktorú spotrebiteľ zaplatil vopred za dodávanie digitálneho plnenia za čas po odstúpení
od zmluvy.
(3) Po odstúpení od zmluvy je spotrebiteľ povinný zdržať sa užívania
digitálneho plnenia a jeho poskytovania tretím osobám.
(4) Obchodník môže do 14 dní po oznámení spotrebiteľa o odstúpení od
zmluvy požiadať spotrebiteľa o vrátenie hmotného nosiča, na ktorom mu dodal digitálny
obsah. Spotrebiteľ vráti hmotný nosič na náklady obchodníka a bez zbytočného odkladu
po doručení žiadosti obchodníka.
(5) Po odstúpení od zmluvy sa obchodník zdrží používania obsahu, ktorý
spotrebiteľ poskytol alebo vytvoril pri užívaní digitálneho plnenia. To neplatí,
ak tento obsah
a) nemožno využiť inak ako vo väzbe na digitálne plnenie obchodníka,
b) sa vzťahuje výlučne na aktivity spotrebiteľa pri užívaní digitálneho plnenia obchodníka,
c) obchodník zlúčil s iným obsahom, od ktorého ho nemožno oddeliť vôbec alebo bez
vynaloženia neprimeraného úsilia,
d) spotrebiteľ vytvoril spolu s inými spotrebiteľmi, ktorí sú oprávnení ďalej obsah
užívať.
(6) Po odstúpení od zmluvy obchodník sprístupní spotrebiteľovi na jeho
žiadosť všetok obsah, ktorý spotrebiteľ poskytol alebo vytvoril pri užívaní digitálneho
plnenia, okrem obsahu podľa odseku 5 písm. a) až c). Obchodník sprístupní obsah spotrebiteľovi
v primeranej lehote, bezplatne, v bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte
a bez závažných ťažkostí pre spotrebiteľa.
(7) Odseky 5 a 6 sa nevzťahujú na osobné údaje, ktoré poskytol alebo
vytvoril spotrebiteľ.
(8) Po odstúpení od zmluvy môže obchodník zamedziť spotrebiteľovi v ďalšom
užívaní digitálneho plnenia, najmä zamedziť mu prístup k digitálnemu plneniu alebo
zrušiť mu užívateľský účet. Odsek 6 tým nie je dotknutý.
§ 852n
Náhrada nákladov predávajúceho
Ak je nedodanie digitálneho plnenia včas alebo vada, za ktorú zodpovedá
obchodník, dôsledkom konania alebo opomenutia inej osoby v rovnakom dodávateľskom
reťazci, obchodník má voči tejto osobe právo na náhradu účelne vynaložených nákladov,
ktoré mu vznikli v dôsledku vytknutia vady a uplatnenia práv z nedodania digitálneho
plnenia podľa § 852b ods. 4 alebo práv zo zodpovednosti za vady podľa § 852j.
DEVIATA ČASŤ
ZÁVEREČNÉ, PRECHODNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA
Prvá hlava
Všeobecné ustanovenia
§ 853
(1) Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom
aj účelom im najbližšie.
(2) Podľa odseku 1 nemožno použiť ustanovenia o ochrane nájmu bytov podľa
§ 711 až 712c ani ustanovenie § 3 na právne vzťahy medzi záložnými veriteľmi a vlastníkom
bytu alebo rodinného domu pri zániku jeho vlastníctva na základe uplatnenia záložného
práva.
(3) Ustanovenia § 47a, § 490 ods. 2, § 582a a § 879n sa použijú bez ohľadu
na právo, ktoré je inak podľa predpisov medzinárodného práva súkromného rozhodným
pre zmluvu.
Druhá hlava
Prechodné a zrušovacie ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 1964 (zákon
č. 40/1964 Zb.)
§ 854
Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona
aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako
aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov.
§ 855
(1) Občania, ktorí boli podľa doterajších predpisov celkom pozbavení svojprávnosti,
sa po 31. marci 1964 považujú za osoby pozbavené podľa tohto zákona spôsobilosti
na právne úkony.
(2) Občania, ktorí boli podľa doterajších predpisov čiastočne pozbavení
svojprávnosti, sú aj naďalej spôsobilí na právne úkony v rozsahu ustanovenom doterajšími
predpismi, pokiaľ súd nerozhodne o rozsahu ich spôsobilosti podľa ustanovenia § 10
ods. 2.
§ 856
(1) Majetkové spoločenstvá medzi manželmi vzniknuté podľa prvších predpisov
zanikajú 1. aprílom 1964. Týmto dňom vznikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
ku všetkému, čo podľa tohto zákona do ich bezpodielového spoluvlastníctva patrí.
(2) Ak boli v zaniknutom majetkovom spoločenstve veci, ktoré nie sú predmetom
osobného vlastníctva, vzťahujú sa na ne primerane ustanovenia o bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov.
(3) Pokiaľ zákon č. 140/1961 Zb. (Trestný zákon) ustanovuje, že výrokom
o prepadnutí majetku zaniká zákonné majetkové spoločenstvo, rozumie sa tým od 1.
apríla 1964 zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
§ 857
Ak pred 1. aprílom 1964 nadobudol právo užívať byt jeden z manželov, vznikne
týmto dňom právo spoločného užívania bytu obom manželom. Toto právo však nevznikne,
ak manželia spolu trvale nežijú.
§ 858
(1) Ak zmluvy o poistení osôb boli uzavreté pred účinnosťou tohto zákona
v prospech majiteľa alebo doručiteľa poistky, má od 1. apríla 1964 právo na plnenie
poistený ( § 355 ods. 1 v znení zákona č. 40/1964 Zb.); ak je poistnou udalosťou
smrť poisteného, vznikne právo na plnenie osobám uvedeným v § 372 v znení zákona
č. 40/1964 Zb.
(2) Pokiaľ sa ustanovenie § 61 zákona č. 47/1956 Zb. o civilnom letectve,
dovoláva pre poistenie proti následkom zodpovednosti ustanovení § 58 až 60 toho istého
zákona, rozumejú sa tým od 1. apríla 1964 ustanovenia § 427 až 431 v znení zákona
č. 40/1964 Zb.
§ 859
(1) Pri dedení sa použije právo platné v deň smrti poručiteľa; ak však
bol závet zriadený pred 1. aprílom 1964, posudzuje sa jeho platnosť podľa doterajších
predpisov.
(2) Dňom 1. apríla 1964 zanikajú všetky obmedzenia vyplývajúce zo zvereneckého
náhradníctva.
(3) Pokiaľ zákon neustanovuje inak, dedí pozostalý manžel, ktorý žil s
poručiteľom v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti, popri svojom podiele nedoplatky
poručiteľovej odmeny za prácu a opakujúcich sa dôchodkov až do výšky jednomesačného
príjmu.
§ 860
Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú lehoty
a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred 1. aprílom 1964.
§ 861
Ak ide o právo na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo o právo na vrátenie
neoprávneného majetkového prospechu získaného úmyselne, platí desaťročná premlčacia
doba počítaná odo dňa, keď začala plynúť pôvodná lehota; toto ustanovenie nemožno
použiť, ak ide o právo, ktoré sa už pred 1. aprílom 1964 premlčalo podľa doterajších
predpisov.
§ 862
Práva a povinnosti zo záložných práv vzniknutých pred 1. aprílom 1964 sa
spravujú ustanovením § 495 v znení zákona č. 40/1964 Zb., pokiaľ nie sú upravené
osobitnými predpismi. To platí aj o záložných právach vzniknutých zo zmluvy.
§ 863
Majetkové vyporiadanie spoločností zrušených ustanovením § 563 ods. 2 zákona
č. 141/1950 Zb. (Občianskeho zákonníka) sa spravuje naďalej tými predpismi, ktorými
sa spravovalo dosiaľ.
§ 864
Zrušujú sa:
1. Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. s výnimkou ustanovenia § 12 ods.
2, pokiaľ upravuje uzavieranie pracovných zmlúv, a § 22 a 352;
2. zákon č. 126/1946 Zb. o úprave poľnohospodárskych nájomných pomerov;
3. zákon č. 139/1947 Zb. o rozdelení pozostalostí s poľnohospodárskymi
podnikmi a o zamedzení drobenia poľnohospodárskej pôdy;
4. zákon č. 45/1948 Zb., ktorým sa mení a doplňuje zákon č. 139/1947
Sb. o rozdelení pozostalostí s poľnohospodárskymi podnikmi a o zamedzení drobenia
poľnohospodárskej pôdy;
5. zákon č. 207/1948 Zb. o ochrane nájomníkov poľnohospodárskych podnikov
a nájomníkov poľnohospodárskych pozemkov;
6. zákon č. 189/1950 Zb. o poistnej zmluve;
7. zákon č. 63/1951 Zb. o zodpovednosti za škody spôsobené dopravnými
prostriedkami;
8. zákon č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľností a prenájmoch poľnohospodárskej
a lesnej pôdy;
9. ustanovenia § 18 ods. 2 a § 20 zákona č. 84/1952 Zb. o organizácii
peňažníctva;
10. ustanovenia § 95 a 96 zákona č. 115/1953 Zb. o autorskom práve;
11. ustanovenia § 55 ods. 2 písm. a), § 58, § 59 ods. 1 a § 60 zákona
č. 47/1956 Zb. o civilnom letectve;
12. ustanovenie § 50 ods. 6 zákona č. 41/1957 Zb. o využití nerastného
bohatstva (banského zákona);
13. ustanovenie § 32 zákona č. 150/1961 Zb. o náhradách pri úrazoch a
chorobách z povolania;
14. vládne nariadenie č. 366/1940 Zb. o plavárňach a kúpaliskách;
15. vládne nariadenie č. 183/1947 Zb., ktorým sa určujú poľnohospodárske
výrobné oblasti;
16. vládne nariadenie č. 53/1955 Zb., ktorým sa doplňuje a mení vládne
nariadenie č. 183/1947 Zb., ktorým sa určujú poľnohospodárske výrobné oblasti;
17. nariadenie ministra spravodlivosti č. 157/1950 Zb., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení nariadenia ministra spravodlivosti
č. 37/1955 Sb.;
18. nariadenie ministra spravodlivosti č. 179/1950 Zb. o dôležitých dôvodoch
na výpoveď chránených nájmov alebo na ich zrušenie bez výpovede;
19. vládna vyhláška č. 113/1956 Ú.l. ( Ú.v.) o vyberaní nedoplatkov nájomného
s výnimkou ustanovení § 5 až 7;
20. vládna vyhláška č. 211/1957 Ú.l. ( Ú.v.) o vykonávaní drobných opráv
v bytoch;
21. príloha vyhlášky Ministerstva financií č. 157/1954 Ú.l. (č. 183/1954
Ú.v.), ktorou sa vydávajú poistné podmienky pre rodinné dôchodkové poistenie;
22. prílohy 1 až 11 vyhlášky Ministerstva financií č. 237/1955 Ú.l. (
Ú.v.) o poistných podmienkach pre poistenie majetku a osôb dojednávané so Štátnou
poisťovňou;
23. vyhláška ministra financií č. 206/1957 Ú.l. ( Ú.v.) o vkladných knižkách;
24. vyhláška Ministerstva financií č. 33/1958 Ú.l. ( Ú.v.) o poistných
podmienkach pre poistenie majetku a osôb dojednávané so Štátnou poisťovňou;
25. ustanovenia čl. 22 až 25 vyhlášky Ministerstva vnútorného obchodu
č. 125/1959 Ú.l. ( Ú.v.) o základných predpisoch pre prácu predajní.
Tretia hlava
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 1983
(zákon č. 131/1982 Zb.)
§ 865
(1) Pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona
aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983.
(2) Na právne vzťahy z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré
zaniklo v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983, použije sa ustanovenie § 149
ods. 4, pokiaľ k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo dohodou uzavretou
do troch rokov od 1. apríla 1983 alebo rozhodnutím súdu na návrh podaný do troch
rokov od 1. apríla 1983.
(3) Do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb.
sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite
v držbe ( § 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému
bremenu ( § 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než
uplynutím jedného roka od tohto dňa.
(4) Ak ide o právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu z dôvodu uvedeného
v ustanovení § 40a v znení zákona č. 131/1982 Zb., ku ktorému došlo pred 1. aprílom
1983, neskončí sa premlčacia doba skôr než uplynutím troch rokov od tohto dňa.
(5) Ak ide o právo na náhradu škody alebo o právo na vydanie neoprávnene
získaného majetkového prospechu, platí dvojročná premlčacia doba počítaná odo dňa,
keď začala plynúť pôvodná lehota; toto ustanovenie nemožno použiť, ak ide o právo,
ku ktorému premlčacia doba uplynula podľa doterajších predpisov.
(6) Na práva a povinnosti z vecných bremien vzniknutých pred 1. aprílom
1964 sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 135b a § 135c ods. 3 až 7 v znení zákona č.
131/1982 Zb.
§ 866
Zvýšenie základnej sumy, ktorá sa nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy
pri výkone rozhodnutia, a určenie hranice, nad ktorú je mzda postihnuteľná zrážkami
bez obmedzenia, ku ktorým dôjde začínajúc 1. aprílom 1983, nedotýka sa dohôd o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov ( § 57 v znení zákona č. 40/1964 Zb.) uzavretých pred týmto
dňom.
Piata hlava
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 1992
(zákon č. 509/1991 Zb.)
§ 868
Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona
aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov,
ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov.
§ 869
Odporovať možno právnym úkonom urobeným v čase troch rokov pred účinnosťou
tohto zákona, pokiaľ dôvod odporovateľnosti trval aj po účinnosti tohto zákona; toto
právo však treba uplatniť do jedného roka po účinnosti tohto zákona, inak zanikne.
§ 870
Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú lehoty
a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred účinnosťou tohto zákona.
§ 871
(1) Právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností
a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré
trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona
na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný
nájom.
(2) Právo užívania časti bytu sa mení na podnájom s tým, že ho nemožno
vypovedať po dobu jedného roka od účinnosti tohto zákona.
(3) Obdobne to platí pri osobnom užívaní iných obytných miestností a miestností
neslúžiacich na bývanie.
(4) Osobné užívanie bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie
sa mení na nájom služobného bytu, pokiaľ tieto byty spĺňajú kritériá ustanovené zákonom
pre služobné byty; pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, mení sa také osobné užívanie
na nájom.
§ 872
(1) Právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov,
ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto
zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb.
o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku tým nie je
dotknuté.
(2) Ak právo osobného užívania rovnakého nezastavaného pozemku vzniklo
viacerým občanom spoločne (spoločným užívateľom), stávajú sa s účinnosťou tohto zákona
podielovými spoluvlastníkmi s rovnakými podielmi.
(3) Ak právo osobného užívania rovnakého zastavaného pozemku vzniklo viacerým
občanom spoločne (spoločným užívateľom zastavaného pozemku), stávajú sa s účinnosťou
tohto zákona podielovými spoluvlastníkmi s podielmi, ktorých veľkosť je rovnaká ako
veľkosť ich spoluvlastníckych podielov na stavbe postavenej na pozemku v spoločnom
osobnom užívaní. V prípade pochybností určí veľkosť spoluvlastníckych podielov dohoda
spoluvlastníkov, a ak k nej nedôjde, súd na návrh niektorého z nich.
(4) Ak právo osobného užívania k zastavanému alebo nezastavanému pozemku
vzniklo manželom, stávajú sa dňom účinnosti tohto zákona bezpodielovými spoluvlastníkmi
pozemku, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá; ak zaniklo, stávajú sa podielovými
spoluvlastníkmi rovným dielom.
(5) Ak predo dňom účinnosti tohto zákona vzniklo občanovi právo, aby s
ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku, ale do účinnosti tohto zákona
už nedošlo k dohode, prípadne k jej registrácii právoplatným rozhodnutím štátneho
notárstva, vzniká oprávnenému právo na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku, ktorého
sa týkalo rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania. Ak oprávnený neuplatní
svoje právo do jedného roka od účinnosti tohto zákona, právo zanikne. Ak k uzavretiu
kúpnej zmluvy nedôjde, nie je dotknuté právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (
§ 451 a nasl.).
(6) Ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona,
kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie
dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý
jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.
(7) Ak občanovi (občanom) vzniklo za podmienok uvedených v zákone č. 52/1966
Zb. o osobnom vlastníctve bytov v znení zákona č. 30/1978 Zb. osobné vlastníctvo
k bytu, mení sa dňom účinnosti tohto zákona osobné vlastníctvo na vlastníctvo fyzickej
osoby (fyzických osôb); takisto právo spoločného osobného užívania pozemku, na ktorom
stojí obytný dom s bytom (bytmi) vo vlastníctve občana (občanov), mení sa dňom účinnosti
tohto zákona na podielové spoluvlastníctvo fyzických osôb.
(8) Za podmienok ustanovených v zákone č. 52/1966 Zb. o osobnom vlastníctve
bytov v znení zákona č. 30/1978 Zb. môžu od účinnosti tohto zákona nadobúdať byty
a nebytové priestory do vlastníctva aj právnické osoby.
§ 873
Pri dedení sa použije právo platné v deň smrti poručiteľa. Ak sa však závet
vyhotovil pred účinnosťou tohto zákona, posudzuje sa jeho platnosť podľa doterajších
predpisov. To platí aj o platnosti vydedenia.
§ 874
Práva a povinnosti z obmedzenia prevodu nehnuteľnosti, ktoré vzniklo pred
účinnosťou tohto zákona, sa spravujú doterajšími predpismi.
§ 875
(1) Záujmové združenia, ktoré vznikli podľa 360b Hospodárskeho zákonníka,
záujmové organizácie, ktoré vznikli podľa § 42 zákona č. 162/1990 Zb. o poľnohospodárskom
družstevníctve, a záujmové organizácie a spoločné záujmové organizácie, ktoré vznikli
podľa § 35 a 36 zákona č. 176/1990 Zb. o bytovom, spotrebnom, výrobnom a inom družstevníctve,
sa považujú za združenia podľa § 20f tohto zákona. Tieto združenia sú povinné sa
registrovať podľa § 20i do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.
(2) Doterajšie nadácie sa považujú za nadácie podľa § 20b až 20e tohto
zákona.
§ 876
Hospodárske zmluvy o dočasnom užívaní majetku za odplatu podľa § 348 Hospodárskeho
zákonníka sa menia od účinnosti tohto zákona na nájomné zmluvy. Ak je užívanie majetku
podľa § 348 Hospodárskeho zákonníka dojednané bezodplatne, mení sa odo dňa účinnosti
tohto zákona na zmluvu o výpožičke.
§ 877
(1) Ceny, odplaty a iné peňažné plnenia, ktoré sú predmetom úpravy podľa
tohto zákona a na ktoré sa vzťahuje všeobecne záväzný právny predpis o cenách, sa
považujú za ceny podľa tohto predpisu.
(2) Pokiaľ sa v tomto zákone používa pojem "všeobecne záväzný právny predpis
o cenách", rozumie sa tým zákon č. 526/1990 Zb. o cenách.
Šiesta hlava
§ 879
(1) Vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam vyskytujúcim sa len na území Českej
republiky alebo Slovenskej republiky (najmä napr. tzv. osadnícke vzťahy, urbariáty
a komposesoráty) upraví zákon národnej rady príslušnej republiky.
(2) Zákony národných rád ustanovia, kto a akým spôsobom zabezpečuje bytové
náhrady (náhradné byty a náhradné ubytovanie).
§ 879a
Podrobnejšie predpisy na vykonanie Občianskeho zákonníka vydajú príslušné
ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy. Vláda Českej republiky a vláda
Slovenskej republiky môžu vydať podrobnejšie predpisy na vykonanie Občianskeho zákonníka,
ak ide o veci, ktoré patria do pôsobnosti Českej republiky a do pôsobnosti Slovenskej
republiky.
Ôsma hlava
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2001
§ 879c
(1) Začaté konanie o privolenie súdu k výpovedi z nájmu bytu do nadobudnutia
účinnosti tohto zákona dokončí súd podľa doterajších predpisov. Na zabezpečenie bytovej
náhrady sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.
(2) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. b), nájomca
má do piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona právo na bytovú náhradu
podľa doterajších predpisov; to neplatí, ak nájomca je vlastníkom bytu alebo mu vznikol
nájomný vzťah k bytu u iného prenajímateľa.
§ 879d
(1) Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemôžu banky a pobočky zahraničných
bánk prijímať vklady na doručiteľa. Vklad na doručiteľa uložený v banke alebo pobočke
zahraničnej banky pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona možno iba premeniť na
vklad na meno alebo vykonávať z neho výbery. Tým nie je dotknuté pripisovanie úrokov
alebo iných peňažných výhod spojených s vkladom na doručiteľa, ktoré vykonáva banka
alebo pobočka zahraničnej banky; do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto
zákona nie je dotknuté ani pripisovanie bezhotovostných platieb zo zahraničia poukázaných
na vkladnú knižku na doručiteľa za predpokladu, že pripisujúcej banke alebo pobočke
zahraničnej banky je známa totožnosť odosielateľa, ktorého upovedomí o možnostiach
pripisovania platieb len v tejto lehote. Právo na výplatu vkladu na doručiteľa má
doručiteľ, ktorý predloží vkladnú knižku na doručiteľa alebo iný cenný papier na
doručiteľa potvrdzujúci uloženie tohto vkladu, ak preukáže svoju totožnosť dokladom
totožnosti a splní podmienky podľa § 780 ods. 2 a 3.
(2) Na žiadosť doručiteľa predloženú banke alebo pobočke zahraničnej banky
do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona je banka a pobočka zahraničnej
banky povinná bezplatne premeniť vklad na doručiteľa na vklad na meno uložený v tejto
banke alebo pobočke zahraničnej banky.
Deviata hlava
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2003
§ 879e
(1) Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred
1. januárom 2003; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred
1. januárom 2003 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené
inak.
(2) Záložné práva, ktoré vznikli pred 1. januárom 2003 a na vznik ktorých
sa podľa tohto zákona vyžaduje registrácia v registri záložných práv, musia sa registrovať
v registri záložných práv do 30. júna 2003, inak zanikajú. Žiadosť o registráciu
v registri záložných práv podáva veriteľ po oznámení dlžníkovi.
(3) Záložné práva podľa odseku 2 sa zaregistrujú s uvedením dňa ich vzniku.
Na určenie poradia na uspokojenie záložných práv, ktoré vznikli pred 1. januárom
2003, je rozhodujúci deň ich vzniku.
(4) Záložné práva na hnuteľné veci, ktoré vznikli odovzdaním veci pred
1. januárom 2003, možno registrovať v registri záložných práv k 1. januáru 2003,
ak sa žiadosť o ich registráciu podá do 31. marca 2003.
(5) Vkladový vzťah pri vklade na doručiteľa, ktorý bol uložený pred 1.
januárom 2003, sa zrušuje 31. decembra 2003; právo na výplatu zostatku zrušeného
vkladu možno uplatniť počas premlčacej lehoty podľa § 101.
Desiata hlava
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2004
§ 879f
(1) Práva zo zodpovednosti za vady, pri ktorých záručná doba začala plynúť
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa posudzujú podľa doterajších právnych
predpisov.
(2) Práva zo zodpovednosti za vady pri použitej veci, pri ktorých záručná
doba začala plynúť predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa posudzujú podľa
doterajších právnych predpisov, ak k prevzatiu veci došlo predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona.
(3) Spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské
zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením §
55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch
mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(4) Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami
§ 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov
odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej
zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa
odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti
zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.
Jedenásta hlava
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. augusta 2004
§ 879h
Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného
alebo pri invalidite priznaná pred 1. augustom 2004, ktorá sa vyplácala k 31. júlu
2004 a nárok na jej výplatu trvá, sa zvýši podľa všeobecných predpisov o sociálnom
poistení. V roku 2004 sa táto náhrada zvýši od 1. októbra 2004.
Dvanásta hlava
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2005
§ 879i
(1) Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred
1. januárom 2005; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred
1. januárom 2005 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené
inak.
(2) Právo na výplatu zostatkov zrušených vkladov na doručiteľa podľa §
879d ods. 1 a § 879e ods. 5, ktoré si vkladatelia alebo iné oprávnené osoby neuplatnili
a nepreukázali najneskôr do 31. decembra 2006, prechádza 31. decembra 2006 na štát
vrátane práva na vydanie bezdôvodného obohatenia z nevyplatených zostatkov zrušených
vkladov podľa § 879d ods. 1 a § 879e ods. 5, ako aj práva na úroky a iné majetkové
výhody patriace k týmto vkladom a zostatkom vrátane majetkového prospechu, ktorý
získala banka alebo pobočka zahraničnej banky v prípade využívania týchto zostatkov
bez poskytovania primeraných úrokov; za primerané úroky sa na tento účel považujú
priemerné úroky z vkladov na vkladných knižkách. Všetky takéto aktíva je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná previesť k 31. decembru 2006 podľa pokynov Ministerstva
financií Slovenskej republiky na ním určený účet štátnych finančných aktív, pričom
sa nepoužije § 458 ods. 3; prevedené aktíva sa vedú na účte štátnych finančných aktív
určenom Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
(3) Ak sa banka alebo pobočka zahraničnej banky pred 31. decembrom 2006
zruší s likvidáciou, je povinná aktíva zo zostatkov zrušených vkladov na doručiteľa
podľa § 879d ods. 1 a § 879e ods. 5 a ostatné aktíva podľa odseku 2 bezodkladne previesť
podľa pokynov Ministerstva financií Slovenskej republiky na ním určený účet štátnych
finančných aktív; prevedené aktíva sa vedú na účte štátnych finančných aktív určenom
Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
(4) Okamihom prevodu aktív podľa odsekov 2 a 3 a v rozsahu prevodu týchto
aktív zaniká záväzok banky alebo pobočky zahraničnej banky na výplatu zostatkov zrušených
vkladov podľa § 879d ods. 1 a § 879e ods. 5 a vzniká záväzok štátu na výplatu náhrad
osobám, ktoré do prevodu týchto aktív mali právo na výplatu zostatkov zrušených vkladov
podľa § 879d ods. 1 a § 879e ods. 5, a to náhrad vo výške zostatkov zrušených vkladov,
najviac však vo výške prevedených aktív zo zostatkov zrušených vkladov. Nárok na
výplatu týchto náhrad si oprávnené osoby môžu uplatniť najneskôr 31. decembra 2011;
márnym uplynutím tejto lehoty zaniká záväzok štátu na výplatu týchto náhrad. Na účely
vyplácania týchto náhrad a preukazovania práva na ich výplatu sa rovnako použijú
ustanovenia § 879d ods. 1 štvrtej vety a všeobecné predpisy o ochrane pred legalizáciou
príjmov z trestnej činnosti; vyplácanie týchto náhrad zabezpečí Ministerstvo financií
Slovenskej republiky alebo ním poverená právnická osoba.
(5) Kontrolu správnosti a opodstatnenosti vyplácania zostatkov zrušených
vkladov na doručiteľa podľa § 879d ods. 1 a § 879e ods. 5 a využívania zostatkov
zrušených vkladov na doručiteľa vrátane majetkového prospechu z využívania týchto
zostatkov za obdobie od ich zrušenia je oprávnené vykonávať Ministerstvo financií
Slovenskej republiky. Na výkon tejto kontroly sa použijú všeobecné predpisy o kontrole
v štátnej správe a o bankovom tajomstve. Na účely kontroly vykonávanej Ministerstvom
financií Slovenskej republiky a na účely vyplácania náhrad podľa odseku 4 je banka
alebo pobočka zahraničnej banky, v ktorej sú uložené zostatky zrušených vkladov na
doručiteľa podľa § 879d ods. 1 a § 879e ods. 5, povinná odovzdať Ministerstvu financií
Slovenskej republiky podľa jeho požiadaviek a v ním určenej lehote zoznam zrušených
vkladov na doručiteľa vrátane prehľadov o výške zostatkov týchto vkladov, o výške
úrokov a iných majetkových výhod z týchto vkladov a ich zostatkov a o výške majetkového
prospechu, ktorý získala banka alebo pobočka zahraničnej banky pri využívaní týchto
zostatkov bez poskytovania primeraných úrokov, ako aj ďalšie informácie, doklady,
podklady a vysvetlenia o zrušených vkladoch na doručiteľa, o zostatkoch zrušených
vkladov na doručiteľa, o uplatnených nárokoch na ich vyplatenie a o ich vyplácaní.
OSEMNÁSTA HLAVA
§ 879o
Prechodné ustanovenia účinné od 1. marca 2012
(1) Ak si oprávnená osoba neuplatnila nárok na výplatu náhrady podľa §
879i ods. 4, môže požiadať o výplatu peňažných prostriedkov v rozsahu tejto náhrady
najneskôr 31. decembra 2013. Na účely vyplácania peňažných prostriedkov podľa prvej
vety a preukazovania práva na ich výplatu sa rovnako použijú ustanovenia § 879d ods.
1 štvrtej vety a všeobecné predpisy o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej
činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu; vyplácanie týchto peňažných prostriedkov
oprávnenej osobe zabezpečí Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo ním poverená
právnická osoba. Tri mesiace pred uplynutím lehoty podľa prvej vety je Ministerstvo
financií Slovenskej republiky povinné zverejniť informáciu o jej uplynutí v denníku
s celoštátnou pôsobnosťou.
(2) Kontrolu správnosti a opodstatnenosti vyplácania peňažných prostriedkov
podľa odseku 1 je oprávnené vykonávať Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
Pri výkone tejto kontroly sa postupuje podľa všeobecných predpisov o kontrole v štátnej
správe a použijú sa ustanovenia osobitného predpisu o bankovom tajomstve. Na účely
kontroly vykonávanej Ministerstvom financií Slovenskej republiky je banka alebo pobočka
zahraničnej banky, v ktorej boli uložené zostatky zrušených vkladov na doručiteľa
podľa § 879d ods. 1 a § 879e ods. 5, povinná predložiť Ministerstvu financií Slovenskej
republiky podľa jeho požiadaviek a v ním určenej lehote doklady, podklady, vysvetlenia
a ďalšie informácie o predložených požiadavkách na výplatu peňažných prostriedkov
a o vyplatených peňažných prostriedkoch podľa odseku 1.
DVADSIATA HLAVA
PRECHODNÉ USTANOVENIA K ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 1. JÚNA 2014
§ 879r
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred
1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však
posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014. Na výkon záložného práva, ktoré
vzniklo pred 1. júnom 2014, sa použijú ustanovenia tohto zákona.
DVADSIATA ŠIESTA HLAVA
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2024
§ 879x
Ustanovenia tohto zákona sa použijú na právne vzťahy vzniknuté po 30. júni
2024. Ustanoveniami § 852a, § 852b, § 852d až 852m sa spravujú aj právne vzťahy,
ktorých obsahom je dodávanie digitálneho plnenia, ktoré vznikli pred 1. júlom 2024,
ak k dodaniu digitálneho plnenia dochádza po 30. júni 2024; vznik týchto právnych
vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa právnych predpisov
účinných do 30. júna 2024.
Účinnosť zákona
§ 880
Tento zákonník nadobúda účinnosť 1. aprílom 1964.
Zákon č. 58/1969 Zb. nadobudol účinnosť 1. júlom 1969.
Zákon č. 131/1982 Zb. nadobudol účinnosť 1. aprílom 1983, s výnimkou ustanovenia
§ 489a, ktoré nadobudlo účinnosť už 1. januárom 1983.
Zákon č. 94/1988 Zb. nadobudol účinnosť 1. júlom 1988.
Zákon č. 188/1988 Zb. nadobudol účinnosť 1. januárom 1989.
Zákon č. 87/1990 Zb. nadobudol účinnosť 29. marcom 1990.
Zákon č. 105/1990 Zb. nadobudol účinnosť 1. májom 1990.
Zákon č. 116/1990 Zb. nadobudol účinnosť 1. májom 1990.
Zákon č. 87/1991 Zb. nadobudol účinnosť 1. aprílom 1991.
Zákon č. 509/1991 Zb. nadobudol účinnosť 1. januárom 1992.
Zákon č. 264/1992 Zb. nadobudol účinnosť 1. januárom 1993.
Zákon č. 278/1993 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 1994.
Zákon č. 249/1994 Z.z. nadobudol účinnosť 1. októbrom 1994.
Zákon č. 153/1997 Z.z. nadobudol účinnosť 20. júnom 1997.
Zákon č. 211/1997 Z.z. nadobudol účinnosť 30. júlom 1997.
Zákon č. 252/1999 Z.z. nadobudol účinnosť 11. októbrom 1999.
Zákon č. 218/2000 Z.z. nadobudol účinnosť 1. augustom 2000.
Zákon č. 261/2001 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2001.
Zákon č. 281/2001 Z.z. nadobudol účinnosť 1. októbrom 2001.
Zákon č. 23/2002 Z.z. nadobudol účinnosť 7. februárom 2002.
Zákony č. 34/2002 Z.z. a č. 95/2002 Z.z. nadobudli účinnosť 1. marcom 2002.
Zákon č. 215/2002 Z.z. nadobudol účinnosť 1. májom 2002.
Zákon č. 184/2002 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júnom 2002.
Zákon č. 526/2002 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2003 okrem ustanovení
uvedených v čl. I v trinástom bode, § 789 ods. 3 a 4, ktoré nadobudli účinnosť dňom
nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám
a k Európskej únii.
Zákony č. 504/2003 Z.z. a č. 515/2003 Z.z. nadobudli účinnosť 1. januárom
2004.
Zákon č. 150/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom 2004 okrem § 60, ktorý
nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky
k Európskej únii.
Zákon č. 404/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. augustom 2004.
Zákon č. 635/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2005 s výnimkou ustanovení
čl. I bodu 73 a bodov 94 až 96 a čl. III, ktoré nadobudli účinnosť 1. decembra 2004,
a s výnimkou čl. I bodu 13 a čl. IV bodu 5, ktoré nadobudli účinnosť 1. júla 2005.
Zákon č. 171/2005 Z.z. nadobudol účinnosť 1. májom 2005.
Zákon č. 266/2005 Z.z. nadobudol účinnosť 30. júnom 2005.
Zákon č. 336/2005 Z.z. nadobudol účinnosť 1. augustom 2005.
Zákon č. 118/2006 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom 2006.
Zákon č. 188/2006 Z.z. nadobudol účinnosť 13. aprílom 2006.
Zákon č. 84/2007 Z.z. nadobudol účinnosť 1. marcom 2007.
Zákon č. 209/2007 Z.z. nadobudol účinnosť 1. májom 2007.
Zákon č. 335/2007 Z.z. nadobudol účinnosť 1. októbrom 2007.
Zákon č. 568/2007 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2008.
Zákon č. 379/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 1. novembrom 2008.
Zákony č. 214/2008 Z.z. a č. 477/2008 Z.z. nadobudli účinnosť 1. januárom
2009.
Zákon č. 186/2009 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2010.
Zákon č. 575/2009 Z.z. nadobudol účinnosť 1. marcom 2010.
Zákon č. 129/2010 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júnom 2010.
Zákon č. 546/2010 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2011.
Zákon č. 130/2011 Z.z. nadobudol účinnosť 30. júnom 2011.
Zákon č. 161/2011 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2011.
Zákon č. 69/2012 Z.z. nadobudol účinnosť 1. marcom 2012.
Zákon č. 180/2013 Z.z. nadobudol účinnosť 1. októbrom 2013.
Zákon č. 106/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júnom 2014.
Zákon č. 102/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 13. júnom 2014 okrem čl. II bod
1 (v znení zákona č. 151/2014 Z.z.), ktorý nadobudol účinnosť 1. aprílom 2015.
Zákon č. 335/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2015.
Zákon č. 117/2015 Z.z. nadobudol účinnosť 1. októbrom 2015.
Zákon č. 239/2015 Z.z. nadobudol účinnosť 15. októbrom 2015.
Zákon č. 273/2015 Z.z. nadobudol účinnosť 1. novembrom 2015.
Zákon č. 438/2015 Z.z. nadobudol účinnosť 23. decembrom 2015.
Zákon č. 39/2015 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2016.
Zákony č. 91/2016 Z.z. a č. 125/2016 Z.z. nadobudli účinnosť 1. júlom 2016.
Zákon č. 184/2018 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2018.
Zákon č. 213/2018 Z.z. nadobudol účinnosť 1. októbrom 2018.
Zákon č. 343/2018 Z.z. nadobudol účinnosť 5. decembrom 2018.
Zákon č. 170/2018 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2019.
Nález Ústavného súdu uverejnený pod č. 25/2019 Z.z. nadobudol účinnosť 30.
januárom 2019.
Zákon č. 394/2019 Z.z. nadobudol účinnosť 1. decembrom 2019.
Zákon č. 108/2024 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2024.
Novotný v.r.
Fierlinger v.r.
Lenárt v.r.
Čl.1
(Zavedený zákonom č. 131/1982 Zb.)
Štátne socialistické organizácie môžu zriadiť cudzím právnickým osobám so
súhlasom Federálneho ministerstva financií a Federálneho ministerstva zahraničných
vecí zmluvou právo trvalého užívania pozemku. Zmluva obsahuje najmä označenie pozemku,
ku ktorému sa právo trvalého užívania zriaďuje, účel, na ktorý sa pozemok prenecháva
do trvalého užívania, spôsob tohto užívania, ako aj podmienky, za ktorých právo trvalého
užívania pozemku zaniká.
PRÍL.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (Ú.v. ES L 95, 21.4.1993; Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 2).
2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách
o finančných zárukách (Ú.v. ES L 168, 27.6.2002; Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.
10/zv. 3).
3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti
práv duševného vlastníctva (Ú.v. EÚ L 157, 30.4.2004; Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ,
kap. 17/zv. 2).
4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/44/ES zo 6. mája 2009, ktorou
sa mení a dopĺňa smernica 98/26/ES o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a
zúčtovacích systémoch cenných papierov a smernica 2002/47/ES o dohodách o finančných
zárukách, pokiaľ ide o prepojené systémy a úverové pohľadávky (Ú.v. EÚ L 146, 10.6.2009).
5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009
o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (prepracované znenie)
(Ú.v. EÚ L 335, 17.12.2009) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/89/EÚ
zo 16. novembra 2011 (Ú.v. EÚ L 326, 8.12.2011), v znení smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2012/23/EÚ z 12. septembra 2012 (Ú.v. EÚ L 249, 14.9.2012), v znení smernice
Rady 2013/23/EÚ z 13. mája 2013 (Ú.v. L 158, 10.6.2013), v znení smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2013/58/EÚ z 11. decembra 2013 (Ú.v. EÚ L 341, 18.12.2013), v znení
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/51/EÚ zo 16. apríla 2014 (Ú.v. EÚ L 153,
22.5.2014).
6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o
právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica
Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS
a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú.v. EÚ L 304, 22.11.2011) v znení
smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 (Ú.v. EÚ
L 326, 11.12.2015), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2161
z 27. novembra 2019 (Ú.v. EÚ L 328, 18.12.2019).
7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 z 20. mája 2019 o
určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych
služieb (Ú.v. EÚ L 136, 22.5.2019).
8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 z 20. mája 2019 o
určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ktorou sa mení nariadenie
(EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES a zrušuje smernica 1999/44/ES (Ú.v. EÚ L 136,
22.5.2019).
9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2161 z 27. novembra 2019,
ktorou sa menia smernica Rady 93/13/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES,
2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o lepšie presadzovanie a modernizáciu predpisov
Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa (Ú.v. EÚ L 328, 18.12.2019).
*) Poznámka redakcie ASPI:
Nález Ústavného súdu uverejnený pod č. 25/2019 Z.z.
s účinnosťou od 30.1.2019 rozhodol o tom, že ustanovenie § 446 Občianskeho zákonníka
nie je v súlade s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy.
1) Napr. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka.
2) § 1 zákona SNR č. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy.
2a) Zákon č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam.
Zákon SNR č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike.
2b) Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch.
2c) § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov.
3) Napr.: zákon 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd
v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách,
zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku.
3a) Napríklad § 13 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993
Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, § 7a ods. 4 zákona Slovenskej
národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, § 8 ods.
4 zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov, zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.
3b) Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
3c) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení
neskorších predpisov.
3d) Napríklad zákon č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001
Z.z., zákon č. 435/2001 Z.z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon).
3e) Zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)
v znení neskorších predpisov.
3f) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z.
3fa) Zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
3faa) § 180 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 117/2015 Z.z.
3g) § 44 ods. 1 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny
zákon) v znení neskorších predpisov.
5) § 1 zákona č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení
zákona č. 75/1976 Zb.
§ 2 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch.
5a) § 106 a 112 Civilného sporového poriadku.
5b) § 7 až 9 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších
predpisov.
5c) § 2 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých
pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami.
5d) § 3 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb.
5e) § 754 Občianskeho zákonníka.
5f) § 46 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
§ 32 ods. 1 písm. c) zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v znení neskorších
predpisov.
§ 192 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej
republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
§ 183 ods. 1 písm. a) zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene
a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
5g) Napríklad § 190 až 192 Zákonníka práce.
5h) § 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb.
5i) § 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb.
6) Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.
7a) Zákon č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.