55/2017 Z.z.
ZÁKON
z 1. februára 2017
o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zmena: 55/2017 Z.z., 333/2017 Z.z. (nepriama novela), 334/2017 Z.z. (nepriama
novela)
Zmena: 63/2018 Z.z., 112/2018 Z.z.
Zmena: 55/2017 Z.z., 177/2018 Z.z., 318/2018 Z.z., 347/2018 Z.z., 389/2018
Z.z. (nepriama novela)
Zmena: 6/2019 Z.z.
Zmena: 314/2018 Z.z. (nepriama novela), 54/2019 Z.z.
Zmena: 35/2019 Z.z.
Zmena: 90/2019 Z.z.
Zmena: 35/2019 Z.z.
Zmena: 389/2018 Z.z. (nepriama novela), 319/2019 Z.z., 397/2019 Z.z., 470/2019
Z.z.
Zmena: 126/2020 Z.z.
Zmena: 134/2020 Z.z.
Zmena: 423/2020 Z.z.
Zmena: 76/2021 Z.z.
Zmena: 453/2021 Z.z.
Zmena: 485/2021 Z.z.
Zmena: 395/2021 Z.z.
Zmena: 82/2022 Z.z.
Zmena: 186/2022 Z.z.
Zmena: 221/2022 Z.z. (nepriama novela)
Zmena: 350/2022 Z.z.
Zmena: 509/2022 Z.z.
Zmena: 222/2022 Z.z., 295/2022 Z.z. (nepriama novela)
Zmena: 55/2017 Z.z., 470/2019 Z.z.
Zmena: 295/2022 Z.z. (nepriama novela)
Zmena: 192/2023 Z.z. (nepriama novela)
Zmena: 395/2021 Z.z.
Zmena: 99/2024 Z.z.
Zmena: 142/2024 Z.z.
Zmena: 201/2024 Z.z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl.I
PRINCÍPY ŠTÁTNEJ SLUŽBY
Čl.1
Princíp politickej neutrality
Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby a služobný úrad v štátnozamestnaneckých
vzťahoch uprednostňujú verejný záujem pred politickým záujmom a konajú spôsobom,
ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, že zvýhodňujú ktorúkoľvek politickú stranu alebo
politické hnutie. Princíp politickej neutrality sa uplatňuje najmä prostredníctvom
povinnosti štátneho zamestnanca konať politicky neutrálne, zdržať sa konania, ktoré
by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s politickými záujmami, nezneužívať
informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby v prospech politickej
strany alebo politického hnutia a prostredníctvom povinnosti služobného úradu rozhodovať
v štátnozamestnaneckých vzťahoch politicky neutrálne.
Čl.2
Princíp zákonnosti
Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby a služobný úrad v štátnozamestnaneckých
vzťahoch konajú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právne záväznými aktmi Európskej
únie, právnymi predpismi Slovenskej republiky, služobnými predpismi a ostatnými vnútornými
predpismi. Ochranu štátneho zamestnanca voči konaniu, ktoré sa považuje za nezákonné,
zaručujú zákonom ustanovené práva štátneho zamestnanca.
Čl.3
Princíp transparentného zamestnávania
Služobný úrad zabezpečuje verejný prístup k informáciám o výberovom konaní
a uchádzač o štátnu službu má právo na verejný prístup k týmto informáciám. Každý
uchádzač o štátnu službu má rovnakú možnosť prihlásiť sa do výberového konania na
štátnozamestnanecké miesto a po splnení zákonom ustanovených podmienok prijatia do
štátnej služby má právo na prijatie do štátnej služby. Služobný úrad vyhlasuje, uskutočňuje
a zrušuje výberové konanie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.
Čl.4
Princíp efektívneho riadenia
Služobný úrad riadi štátnych zamestnancov efektívne a hospodárne. Princíp
efektívneho riadenia štátnych zamestnancov sa uplatňuje najmä riadením a kontrolou
štátnych zamestnancov vedúcimi štátnymi zamestnancami, vytváraním podmienok na riadne
vykonávanie štátnej služby prostredníctvom systemizácie štátnozamestnaneckých miest
a služobného hodnotenia.
Čl.5
Princíp nestrannosti
Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby uprednostňuje verejný záujem
pred osobným záujmom a služobný úrad pri rozhodovaní v štátnozamestnaneckých vzťahoch
koná objektívne. Princíp nestrannosti sa uplatňuje najmä povinnosťou štátneho zamestnanca
pri výkone štátnej služby konať a rozhodovať nestranne, zdržať sa konania, ktoré
by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s osobnými záujmami, a nezneužívať
informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby vo vlastný prospech
alebo v prospech iného.
Čl.6
Princíp profesionality
Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby koná odborne, svedomito, v súlade
s Etickým kódexom štátneho zamestnanca a služobný úrad mu poskytuje alebo zabezpečuje
zodpovedajúce vzdelávanie na dosiahnutie takej úrovne odborných kompetencií, ktorá
mu umožní kvalitný výkon štátnej služby. Princíp profesionality sa uplatňuje najmä
dlhodobým profesionálnym rozvojom štátneho zamestnanca, podporou kariérneho rastu,
pravidelným služobným hodnotením, právom a povinnosťou štátneho zamestnanca vzdelávať
sa, ako aj povinnosťou služobného úradu vzdelávať štátneho zamestnanca.
Čl.7
Princíp transparentného a rovnakého odmeňovania
Pri odmeňovaní štátneho zamestnanca je služobný úrad povinný rozhodovať len
na základe podmienok ustanovených zákonom.
Čl.8
Princíp stability
Služobný úrad vytvára pre štátnych zamestnancov stabilné prostredie pre vykonávanie
štátnej služby. Štátny zamestnanec je chránený pred skončením štátnozamestnaneckého
pomeru z iných ako zákonom ustanovených dôvodov. Princíp stability sa uplatňuje najmä
prostredníctvom stálej štátnej služby, odvolania z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca
len spôsobom ustanoveným zákonom a prostredníctvom inštitútu bývalého štátneho zamestnanca.
K jednostrannej zmene štátnozamestnaneckého pomeru môže dôjsť len v prípadoch ustanovených
zákonom.
Čl.9
Princíp rovnakého zaobchádzania
Služobný úrad postupuje v štátnozamestnaneckých vzťahoch vo vzťahu k štátnemu
zamestnancovi a uchádzačovi o štátnu službu podľa zásady rovnakého zaobchádzania
a rešpektuje ich súkromie, ústavné práva a zákonné práva.
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Predmet a pôsobnosť zákona
§ 1
(1) Tento zákon upravuje štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním
štátnej služby štátnymi zamestnancami.
(2) Štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu.
(3) Na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce, ak to ustanovuje
tento zákon.
(4) Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy justičných čakateľov, odborných
justičných stážistov a súdnych úradníkov, ak osobitný predpis1) neustanovuje inak.
(5) Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy štátnych zamestnancov v
zahraničnej službe a na právne vzťahy štátnych zamestnancov v služobnom úrade, ktorým
je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej
len "ministerstvo zahraničných vecí"), ak osobitný predpis2) neustanovuje inak.
(6) Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy právnych čakateľov prokuratúry
a asistentov prokurátora, ak osobitný predpis3) neustanovuje inak.
(7) Tento zákon sa nevzťahuje na štátnu službu
a) príslušníkov Policajného
zboru,
b) príslušníkov Slovenskej informačnej služby,
c) príslušníkov Národného bezpečnostného úradu,
d) príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže,
e) príslušníkov finančnej správy,
f) profesionálnych vojakov,
g) príslušníkov Hasičského a záchranného zboru,
h) príslušníkov Horskej záchrannej služby.
(8) Tento zákon sa nevzťahuje na
a) poslanca Národnej rady Slovenskej
republiky (ďalej len "poslanec národnej rady"),
b) prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len "prezident"),
c) člena vlády Slovenskej republiky (ďalej len "člen vlády"),
d) sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len "sudca ústavného súdu"),
e) predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "predseda súdnej rady") a
ostatných členov Súdnej rady Slovenskej republiky,
f) sudcu vrátane sudcu vykonávajúceho stáž podľa osobitného predpisu,
g) prokurátora, ak § 88 až 93 a § 118 neustanovujú inak,
h) verejného ochrancu práv,
i) predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len "predseda
najvyššieho kontrolného úradu") a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej
republiky (ďalej len "podpredseda najvyššieho kontrolného úradu"),
j) riaditeľa Národného bezpečnostného úradu,
k) komisára pre deti,
l) komisára pre osoby so zdravotným postihnutím,
m) člena Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
n) zrušené od 31.3.2022
§ 2
Štátny občan Slovenskej republiky, občan iného členského štátu Európskej
únie, občan štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
ako aj občan Švajčiarskej konfederácie (ďalej len "občan") má právo uchádzať sa o
prijatie do štátnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom a za ďalších podmienok,
ak tak ustanovuje osobitný predpis.
§ 3
(1) Ak oprávnené záujmy Slovenskej republiky vyžadujú, aby štátnu službu
na štátnozamestnaneckom mieste vykonával štátny občan Slovenskej republiky, má právo
uchádzať sa o prijatie do štátnej služby len štátny občan Slovenskej republiky.
(2) Štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže štátnu službu vykonávať
len štátny občan Slovenskej republiky, ustanoví vláda Slovenskej republiky (ďalej
len "vláda") nariadením.
§ 4
Zákaz diskriminácie
(1) Služobný úrad je povinný zaobchádzať so štátnym zamestnancom v súlade
so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou antidiskriminačným zákonom, najmä
ak ide o podmienky vykonávania štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenia peňažnej
hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s vykonávaním štátnej služby,
vzdelávanie, príležitosti na funkčný postup v štátnej službe a o skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru.
(2) Právo na prijatie do štátnej služby vrátane podmienok a spôsobu uskutočňovania
výberového konania na štátnozamestnanecké miesto sa zaručuje rovnako všetkým občanom
za podmienok ustanovených týmto zákonom a za ďalších podmienok, ak tak ustanovuje
osobitný predpis.
(3) V štátnozamestnaneckých vzťahoch sa zakazuje diskriminácia štátneho
zamestnanca a občana z dôvodu pohlavia, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania
alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine, farby pleti,
jazyka, sociálneho pôvodu, majetku, rodu, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného
postihnutia, veku, manželského stavu, rodinného stavu, politického zmýšľania, členstva
v odborovej organizácii alebo činnosti v odborovej organizácii, v inom združení,
z dôvodu iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej
činnosti.4)
(4) Služobný úrad a štátny zamestnanec konajú v štátnozamestnaneckých
vzťahoch v súlade s dobrými mravmi, nesmú zneužívať vykonávanie práv a povinností
vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru na ujmu iného štátneho zamestnanca
alebo inej fyzickej osoby alebo na ponižovanie jej ľudskej dôstojnosti. Štátny zamestnanec
nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný
za to, že podá na iného štátneho zamestnanca alebo na vedúceho štátneho zamestnanca
(ďalej len "vedúci zamestnanec") sťažnosť, žalobu, oznámenie o skutočnostiach, že
bol spáchaný trestný čin alebo iné oznámenie o kriminalite, alebo oznámenie o inej
protispoločenskej činnosti.
(5) Služobný úrad nesmie štátneho zamestnanca akýmkoľvek spôsobom postihovať
alebo znevýhodňovať z dôvodu, že sa zákonným spôsobom domáha svojich práv vyplývajúcich
zo štátnozamestnaneckého pomeru.
(6) Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, sa môže
domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde. Rovnako sa môže ochrany podľa prvej
vety domáhať občan, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby.
§ 5
Ochrana súkromia
(1) Služobný úrad nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej
povahe činností služobného úradu narúšať súkromie štátneho zamestnanca na pracovisku
a v spoločných priestoroch služobného úradu tým, že ho monitoruje, vykonáva záznam
telefonických hovorov uskutočňovaných technickými pracovnými zariadeniami služobného
úradu a kontroluje elektronickú poštu odoslanú zo služobnej elektronickej adresy
a doručenú na túto adresu bez toho, aby ho na to vopred písomne upozornil. Ak služobný
úrad zavádza kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov
rozsah kontroly, spôsob jej uskutočnenia, dobu jej trvania a informovať o tom štátnych
zamestnancov.
(2) Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho súkromie na pracovisku
alebo v spoločných priestoroch služobného úradu bolo narušené nedodržaním podmienok
podľa odseku 1, sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde.5)
§ 6
Štátna služba
(1) Štátna služba na účely tohto zákona je činnosť, ktorou štátny zamestnanec
v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom plní úlohy štátneho
orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo plní úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí
v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej
služby a ktorá zahŕňa
a) riadenie,
b) rozhodovanie,
c) odbornú prípravu návrhov zákonov, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov
vrátane odborných činností súvisiacich s ich prerokúvaním, schvaľovaním a podpisovaním,
ako aj odborných činností súvisiacich s vrátením zákonov prezidentom,
d) odbornú prípravu koncepčných dokumentov a strategických dokumentov,
e) odbornú prípravu podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí,
f) právne zastupovanie,
g) kontrolu, dozor alebo inšpekciu,
h) vnútorný audit alebo vládny audit alebo
i) odbornú prípravu rozhodnutí.
(2) Štátnou službou na účely tohto zákona je aj výkon práce v aktivite
krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky.6)
(3) Vykonávaním štátnych záležitostí podľa odseku 1 na účely tohto
zákona je činnosť, ktorá nie je plnením úloh štátnej správy, ale ktorá je vykonávaná
štátnym zamestnancom
a) výlučne v štátnom záujme v súvislosti s plnením úloh
1. štátneho
orgánu alebo
2. služobného úradu pre štátny orgán,
b) ktorou vytvára podmienky na riadne vykonávanie súdnictva, alebo sa podieľa na
výkone súdnictva,
c) ktorou vytvára podmienky na riadne vykonávanie úloh prokuratúry alebo
d) ktorou plní úlohy osobného úradu podľa tohto zákona.
§ 7
Štátny zamestnanec
(1) Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je občan, ktorý vykonáva
štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere v služobnom úrade v príslušnom odbore
štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby.
(2) Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj fyzická osoba,
ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom úrade na základe
a) zvolenia do funkcie
Národnou radou Slovenskej republiky (ďalej len "národná rada") podľa osobitného predpisu,
b) vymenovania do funkcie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu
1. predsedom
Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "predseda národnej rady"),
2. prezidentom,
3.
vládou,
4. predsedom Ústavného súdu Slovenskej republiky,
5. predsedom súdnej rady,
6.
predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
7. predsedom Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky,
8. predsedom Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky,
9.
vedúcim Úradu vlády Slovenskej republiky (ďalej len "vedúci úradu vlády").
10. predsedom
Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
(3) Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj občan, ktorý je
odborníkom plniacim úlohy pre predsedu národnej rady, podpredsedu Národnej rady Slovenskej
republiky, prezidenta, člena vlády, sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo
pre sudcu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "odborník ústavného
činiteľa"). Odborník ústavného činiteľa vykonáva štátnu službu bez určenia odboru
štátnej služby.
(4) Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj mimoriadny a splnomocnený
veľvyslanec poverený prezidentom výkonom funkcie (ďalej len "veľvyslanec"); na tohto
štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 35, § 38 až 44, § 52, § 71 až 81,
§ 82 ods. 1 písm. b) až l) a ods. 3 až 5, § 83, § 84, § 87 až 96, § 102, § 103, §
117 až 121 a § 161 až 165, ak tento zákon neustanovuje inak.
(5) Štátny zamestnanec podľa odseku 2, okrem riaditeľa kancelárie Bezpečnostnej
rady Slovenskej republiky (ďalej len "riaditeľ kancelárie bezpečnostnej rady"), je
na účely tohto zákona štátny zamestnanec vo verejnej funkcii. Štátny zamestnanec
vo verejnej funkcii vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby.
(6) Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj štatutárny orgán,
ktorý je do tejto funkcie vymenovaný podľa osobitného predpisu;7) na tohto štátneho
zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 44, § 51, § 52, § 55 až 69, § 71 ods.
1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87 až 96, § 102, § 103, § 117 až 123,
§ 163, § 164 ods. 3 až 9 a § 165, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje
inak. Za štatutárny orgán vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu sa na účely
tohto zákona považuje aj riaditeľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vymenovaný
podľa osobitného predpisu, 7a) riaditeľ inšpektorátu životného prostredia vymenovaný
podľa osobitného predpisu, 7b) a riaditeľ regionálneho úradu pre územné plánovanie
a výstavbu vymenovaný podľa osobitného predpisu. 7c)
(7) Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj občan, ktorý vykonáva
štátnu službu v služobnom pomere podľa osobitného predpisu8) a ktorý v služobnom
úrade vykonáva štátnu službu na účely dočasného vyslania podľa tohto zákona; na tohto
štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 34, § 38 až 44, § 52 a § 163.
(8) Na odborníka ústavného činiteľa sa nevzťahujú ustanovenia § 38 ods.
1 písm. f), § 39 až 44, § 122, § 123, § 163, § 164 ods. 3 až 9 a § 165.
(9) Na štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii a na riaditeľa kancelárie
bezpečnostnej rady sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 44, § 51, § 52, § 55 až 69,
§ 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87 až 96, § 102, § 103, §
117 až 123, § 163, § 164 ods. 3 až 9 a § 165, ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak.
(10) Na prednostu okresného úradu sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 44,
§ 51, § 52, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87
až 96, § 102, § 103, § 116 ods. 3 tretej vety, § 117 až 123, § 126 ods. 4, § 150,
§ 163, § 164 ods. 3 až 9, § 165 a § 167 ods. 3 štvrtej vety, ak tento zákon neustanovuje
inak.
(11) Na základe vyslania podľa osobitného predpisu8a) môže úlohy štátneho
zamestnanca podľa odseku 2 písm. b) ôsmeho bodu plniť aj občan, ktorý vykonáva štátnu
službu podľa osobitného predpisu.8b) Na občana podľa prvej vety sa primerane vzťahujú
ustanovenia § 20 ods. 1 a 2, § 22 ods. 3, § 54, § 111 až 113, § 118 ods. 1, § 122,
§ 123, § 132 ods. 4, § 142 ods. 2, § 162 ods. 6, § 163 ods. 6, 8 a 9 a § 164 ods.
3.
§ 8
Bývalý štátny zamestnanec
Štátny zamestnanec, ktorý nedovŕšil 65 rokov veku, sa po skončení štátnozamestnaneckého
pomeru, ktorý trval najmenej 1 rok, považuje za bývalého štátneho zamestnanca. Bývalý
štátny zamestnanec môže požiadať o zaradenie do registra bývalých štátnych zamestnancov
podľa osobitného predpisu.8c) Ustanovenia prvej a druhej vety sa nevzťahujú na štátneho
zamestnanca podľa § 7 ods. 2 až 7 a na štátneho zamestnanca, ktorého štátnozamestnanecký
pomer skončil výpoveďou alebo dohodou z dôvodu podľa § 75 ods. 1 písm. e) až g),
okamžite podľa § 78 ods. 1 alebo na základe zákona podľa § 82 ods. 1 písm. b) až
g), i), k) alebo písm. l).
§ 9
Absolvent
(1) Absolventom na účely tohto zákona je občan, ktorý
a) dosiahol vek
najmenej 18 rokov a nedovŕšil 30 rokov veku a
b) od skončenia jeho prípravy na povolanie podľa osobitného predpisu9) neuplynuli
viac ako dva roky.
(2) Štátnozamestnanecké miesto určené v systemizácii štátnozamestnaneckých
miest (ďalej len "systemizácia") ako štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa
sa obsadzuje absolventom podľa odseku 1.
(3) Splnenie podmienok podľa odseku 1 sa posudzuje
a) ku dňu podania
žiadosti o prijatie na štátnozamestnanecké miesto (ďalej len "žiadosť o prijatie")
vhodné pre absolventa obsadzované bez výberového konania,
b) ku dňu prihlásenia sa do výberového konania podľa § 44, alebo
c) na účel evidencie v registri absolventov.9a)
§ 10
Odbor štátnej služby
(1) Odbor štátnej služby na účely tohto zákona je odborný úsek, v ktorom
štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Štátny zamestnanec môže vykonávať štátnu
službu na tom istom štátnozamestnaneckom mieste najviac v dvoch odboroch štátnej
služby.
(2) Odbory štátnej služby ustanoví vláda nariadením. Odbory štátnej služby
v služobných úradoch uvedených v § 15 ods. 2 písm. a) až d), i) a j) určia služobné
predpisy, ktoré vydajú a zverejnia na svojom webovom sídle tieto služobné úrady.
Nadpis zrušený od 23.7.2024
§ 14a
Etický kódex štátneho zamestnanca
(1) Etický kódex štátneho zamestnanca upravuje zásady etického správania
štátneho zamestnanca v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a postup štátneho
zamestnanca, služobného úradu a Úradu vlády Slovenskej republiky (ďalej len "úrad
vlády") pri ich dodržiavaní a uplatňovaní. Etický kódex štátneho zamestnanca vydáva
úrad vlády vykonávacím právnym predpisom.
(2) Generálny tajomník služobného úradu (ďalej len "generálny tajomník")
môže vymenovať štátneho zamestnanca s jeho súhlasom za poradcu pre etické správanie
v štátnej službe. Úlohou poradcu pre etické správanie v štátnej službe je najmä nezávislé
a nestranné posudzovanie súladu konania, vystupovania a postupu štátneho zamestnanca
a postupu služobného úradu s Etickým kódexom štátneho zamestnanca na základe podnetu
štátneho zamestnanca alebo služobného úradu, navrhovanie opatrení na rozvoj etiky
v služobnom úrade a opatrení na prevenciu porušovania Etického kódexu štátneho zamestnanca.
§ 15
Služobný úrad
(1) Služobným úradom na účely tohto zákona je
a) ministerstvo a ostatný ústredný orgán štátnej správy, okrem Národného bezpečnostného
úradu,
b) orgán miestnej štátnej správy, ak odsek 3 alebo osobitný predpis neustanovuje
inak,
c) iný orgán štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
d) organizačná zložka ozbrojených síl Slovenskej republiky určená Ministerstvom obrany
Slovenskej republiky,
e) Slovenská informačná služba,
f) organizačná zložka Zboru väzenskej a justičnej stráže.
(2) Služobným úradom na účely tohto zákona je aj
a) Kancelária Národnej
rady Slovenskej republiky (ďalej len "kancelária národnej rady"),
b) Kancelária prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len "kancelária prezidenta"),
c) Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len "kancelária ústavného
súdu"),
d) Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "kancelária súdnej rady"),
e) Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "kancelária najvyššieho
súdu"),
f) Kancelária Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "kancelária
najvyššieho správneho súdu"),
g) Špecializovaný trestný súd, krajský súd, okresný súd, mestský súd a správny súd,
h) generálna prokuratúra a krajská prokuratúra,
i) Kancelária verejného ochrancu práv,
j) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší kontrolný úrad").
(3) Služobným úradom štátneho zamestnanca na okresnom úrade je Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky.
(4) Služobným úradom justičného čakateľa a odborného justičného stážistu
je krajský súd.
(5) Služobným úradom štátneho zamestnanca na okresnej prokuratúre je
krajská prokuratúra.
(6) Nadriadeným služobným úradom na účely tohto zákona je služobný úrad,
ktorý vykonáva k služobnému úradu zriaďovateľskú funkciu,12) ak odsek 8 alebo osobitný
predpis 12a) neustanovuje inak.
(7) Nadriadeným služobným úradom na účely tohto zákona vo vzťahu k služobnému
úradu, ktorým je krajská prokuratúra, je generálna prokuratúra.
(8) Najvyšším služobným úradom je služobný úrad, ktorý nemá nadriadený
služobný úrad.
§ 16
Kontrolná činnosť
(1) Kontrolu dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych
predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov vykonáva v každom služobnom
úrade okrem služobného úradu, ktorým je kancelária národnej rady, úrad vlády. Kontrolu
podľa prvej vety v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady vykonáva tento
služobný úrad.
(2) Kontrolu podľa odseku 1 môže vykonať v služobnom úrade aj nadriadený
služobný úrad.
(3) Na kontrolu vykonávanú úradom vlády sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu,13) ak odsek 4 neustanovuje inak. Na kontrolu vykonávanú nadriadeným
služobným úradom sa použijú základné pravidlá kontrolnej činnosti podľa osobitného
predpisu.13a)
(4) Na základe výsledku kontroly môže úrad vlády v zápisnici o prerokovaní
protokolu určiť opatrenia potrebné na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin
a uložiť kontrolovanému služobnému úradu povinnosť informovať úrad vlády v určenej
lehote o ich splnení.
Generálny tajomník
§ 17
(1) Generálnym tajomníkom je služobne najvyšší vedúci zamestnanec všetkým
štátnym zamestnancom v príslušnom služobnom úrade; to neplatí vo vzťahu k vedúcemu
zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo
ostatný ústredný orgán štátnej správy.
(2) Generálny tajomník je oprávnený konať v príslušnom služobnom úrade
vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov, ako aj vo veciach právnych vzťahov upravujúcich
služobný pomer, ak to ustanovuje osobitný predpis.14) V služobnom predpise je možné
poveriť konaním podľa predchádzajúcej vety vedúceho zamestnanca.
(3) Generálny tajomník písomne poverí vedúceho zamestnanca v služobnom
úrade ako svojho zástupcu, ktorý ho zastupuje v čase jeho neprítomnosti v rozsahu
určenom v poverení, ak osobitný predpis14a) neustanovuje inak.
(4) Generálny tajomník môže písomne poveriť vedúceho zamestnanca v služobnom
úrade výkonom svojich oprávnení podľa odseku 2 prvej vety v rozsahu určenom v poverení.
(5) Funkciu generálneho tajomníka vo veciach štátnozamestnaneckých
vzťahov
a) k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade,
ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, plní minister
alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy,
b) ku generálnemu tajomníkovi v služobnom úrade podľa § 15 ods. 1 písm.
b) alebo písm. c) plní generálny tajomník nadriadeného služobného úradu, ak tento
zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
c) k veľvyslancovi plní generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým
je ministerstvo zahraničných vecí,
d) k odborníkovi ústavného činiteľa plní ten, pre koho odborník ústavného
činiteľa plní úlohy; k odborníkovi ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu
najvyššieho súdu, plní funkciu generálneho tajomníka vedúci kancelárie najvyššieho
súdu, a k odborníkovi ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho
správneho súdu, plní funkciu generálneho tajomníka vedúci kancelárie najvyššieho
správneho súdu,
e) k riaditeľovi kancelárie bezpečnostnej rady plní vedúci úradu vlády.
§ 18
(1) Generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo,
vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministra.
(2) Generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný
orgán štátnej správy, vymenúva a odvoláva vláda na návrh vedúceho príslušného ostatného
ústredného orgánu štátnej správy.
(3) Predpokladom vymenovania do funkcie generálneho tajomníka podľa odsekov
1 a 2 je bezúhonnosť, dosiahnutie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa a päť
rokov praxe v riadiacej funkcii. Na preukázanie bezúhonnosti podľa prvej vety sa
primerane použijú ustanovenia § 38 ods. 4 až 6.
(4) Generálny tajomník v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 1 písm.
b) alebo písm. c) je jeho štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu.15)
(5) Generálny tajomník v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 1 písm.
d) až f) je vymenovaný alebo ustanovený podľa osobitného predpisu.16)
(6) Generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je
a) kancelária národnej
rady, je vedúci kancelárie národnej rady,
b) kancelária prezidenta, je vedúci kancelárie prezidenta,
c) kancelária ústavného súdu, je vedúci kancelárie ústavného súdu,
d) kancelária súdnej rady, je vedúci kancelárie súdnej rady,
e) kancelária najvyššieho súdu, je vedúci kancelárie najvyššieho súdu,
f) kancelária najvyššieho správneho súdu, je vedúci kancelárie najvyššieho správneho
súdu,
g) Špecializovaný trestný súd, je predseda Špecializovaného trestného súdu,
h) krajský súd, je predseda krajského súdu,
i) okresný súd, je predseda okresného súdu,
j) mestský súd, je predseda mestského súdu,
k) správny súd, je predseda správneho súdu,
l) generálna prokuratúra, je generálny prokurátor Slovenskej republiky,
m) krajská prokuratúra, je krajský prokurátor,
n) Kancelária verejného ochrancu práv, je vedúci Kancelárie verejného ochrancu práv,
o) najvyšší kontrolný úrad, je predseda najvyššieho kontrolného úradu.
(7) zrušený od 1.1.2020
(8) zrušený od 1.1.2020.
§ 19
Osobný úrad
(1) Osobný úrad má spravidla postavenie organizačného útvaru v priamej
riadiacej pôsobnosti generálneho tajomníka. Osobný úrad zabezpečuje plnenie úloh,
ktoré vyplývajú služobnému úradu zo štátnozamestnaneckých vzťahov a z právnych vzťahov
upravujúcich služobný pomer.
(2) Osobný úrad štátneho zamestnanca je osobný úrad služobného úradu,
v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, ak odsek 3 neustanovuje inak.
(3) Osobný úrad vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy,
ktorého vymenúva a odvoláva vláda, je osobný úrad úradu vlády. Osobný úrad generálneho
tajomníka v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 1 písm. b) a c) je osobný úrad nadriadeného
služobného úradu.
§ 20
Vedúci zamestnanec
(1) Vedúcim zamestnancom na účely tohto zákona je priamy nadriadený
štátny zamestnanec, ktorý je podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu oprávnený
a) určovať a ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy na vykonávanie
štátnej služby a dávať mu na tento účel pokyny,
b) organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej
služby podriadeného štátneho zamestnanca.
(2) Organizovať, riadiť a kontrolovať vykonávanie štátnej služby podriadených
štátnych zamestnancov, určovať a ukladať im úlohy a dávať pokyny môže aj štátny zamestnanec
na vyššom stupni riadenia, ak jeho postavenie nadriadeného štátneho zamestnanca vyplýva
z organizačnej štruktúry služobného úradu.
(3) Vedúci zamestnanec môže riadiť aj zamestnancov pri výkone práce vo
verejnom záujme;18) ustanovenia odseku 1 sa použijú primerane.
(4) Odborník ústavného činiteľa môže byť vedúcim zamestnancom vo vzťahu
k iným odborníkom ústavného činiteľa.
(5) Vedúci zamestnanec, ktorý je na čele zastupiteľského úradu Slovenskej
republiky v zahraničí (ďalej len "zastupiteľský úrad"), zabezpečuje jednotný výkon
štátnej služby v prijímajúcom štáte.
(6) V služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra alebo krajská
prokuratúra, je vedúci zamestnanec na účely tohto zákona nadriadený štátny zamestnanec,
ktorý má k podriadenému štátnemu zamestnancovi oprávnenia podľa odseku 1 alebo odseku
2. Vedúci zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorej postavenie
nadriadeného upravuje osobitný predpis,19) a ktorá má k podriadenému štátnemu zamestnancovi
oprávnenia podľa odseku 1 alebo odseku 2.
(7) Funkciu vedúceho zamestnanca k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej
funkcii a k riaditeľovi kancelárie bezpečnostnej rady v služobnom úrade, ktorým je
ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, plní minister alebo vedúci
ostatného ústredného orgánu štátnej správy. Minister alebo vedúci ostatného ústredného
orgánu štátnej správy plní úlohu vedúceho zamestnanca aj k štátnemu zamestnancovi,
ktorého priamo riadi podľa organizačnej štruktúry služobného úradu.
(8) Funkciu vedúceho zamestnanca k veľvyslancovi plní generálny tajomník
v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí.
(9) Funkciu vedúceho zamestnanca k odborníkovi ústavného činiteľa plní
ten, pre koho odborník ústavného činiteľa plní úlohy, alebo iný odborník ústavného
činiteľa podľa odseku 4.
§ 21
Úrad vlády
(1) Úrad vlády v oblasti štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje
inak,
a) zabezpečuje jednotný postup služobných úradov pri uplatňovaní tohto
zákona,
b) vydáva všeobecne záväzné právne predpisy na vykonanie tohto zákona,
c) kontroluje dodržiavanie tohto zákona, všeobecne záväzných právnych
predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov,
d) spravuje centrálny informačný systém štátnej služby (ďalej len "centrálny
informačný systém") a vykonáva ďalšie činnosti podľa osobitného predpisu,20)
e) môže vykonať kontrolu v služobnom úrade na základe upovedomenia
rady,
f) prešetruje výpoveď danú štátnemu zamestnancovi najvyššieho služobného
úradu,
g) vykonáva ďalšie činnosti ustanovené týmto zákonom.
(2) Služobný úrad poskytuje úradu vlády pri výkone jeho pôsobnosti podľa
tohto zákona požadovanú súčinnosť.
(3) zrušený od 26.6.2024
§ 22
Služobné predpisy
(1) Služobný úrad vydáva služobné predpisy, ktoré upravujú podrobnosti
vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami podľa tohto zákona.
(2) Služobné predpisy služobného úradu nesmú byť v rozpore so služobnými
predpismi nadriadeného služobného úradu. Nadriadený služobný úrad zabezpečí sprístupnenie
ním vydaného služobného predpisu podriadenému služobnému úradu.
(3) So služobnými predpismi musí byť štátny zamestnanec riadne oboznámený
spôsobom, ktorý určí služobný úrad.
§ 23
Systemizácia
(1) Služobný úrad je povinný viesť systemizáciu. Systemizácia je usporiadanie
určeného počtu štátnozamestnaneckých miest podľa organizačnej štruktúry služobného
úradu. Počet štátnozamestnaneckých miest v služobných úradoch určuje príslušný správca
rozpočtovej kapitoly v rámci limitu počtu zamestnancov schváleného na príslušný rozpočtový
rok.
(2) Služobný úrad na účely tohto zákona vypracuje opis každého štátnozamestnaneckého
miesta okrem štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom vykonáva štátnu službu štátny
zamestnanec, ktorému patrí funkčný plat podľa § 126 ods. 4 alebo podľa osobitného
predpisu.6a)
(3) Služobný úrad, ktorý má najmenej 150 štátnozamestnaneckých miest,
je povinný podľa svojich prevádzkových možností určovať v systemizácii štátnozamestnanecké
miesta vhodné pre absolventov, ak tento zákon neustanovuje inak. Služobný úrad, ktorý
má menej ako 150 štátnozamestnaneckých miest, služobný úrad, ktorým je kancelária
národnej rady, a služobný úrad, ktorým je najvyšší kontrolný úrad, môžu určovať v
systemizácii štátnozamestnanecké miesta vhodné pre absolventov.
(4) Ako štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa možno určiť
štátnozamestnanecké miesto, na ktorom sa nevyžaduje odborná prax podľa § 38 ods.
2 písm. d).
(5) Ako štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa nemožno určiť
štátnozamestnanecké miesto
a) podľa § 36 ods. 2,
b) vedúceho zamestnanca alebo
c) na zastupiteľskom úrade.
(6) Podrobnosti o obsahu systemizácie, opise štátnozamestnaneckého miesta,
štátnozamestnaneckom mieste vhodnom pre absolventa a o minimálnom počte štátnozamestnaneckých
miest v organizačných útvaroch ministerstiev a ostatných ústredných orgánoch štátnej
správy ustanoví vykonávací právny predpis, ktorý vydá úrad vlády.
§ 24
Organizačná zmena
Za organizačnú zmenu sa na účely tohto zákona považuje
a) zrušenie štátnozamestnaneckého miesta bez vytvorenia nového štátnozamestnaneckého
miesta,
b) zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého
miesta s inou najnáročnejšou činnosťou, bližšie určenou najnáročnejšou činnosťou,
ďalšou činnosťou alebo bližšie určenou ďalšou činnosťou,
c) zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého
miesta s iným pravidelným miestom výkonu štátnej služby; to neplatí, ak ide o zmenu
pravidelného miesta výkonu štátnej služby v rámci obce, alebo
d) zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého
miesta v inom služobnom úrade na základe zániku služobného úradu alebo na základe
prevodu časti služobného úradu.
Nadpis zrušený od 26.6.2024
§ 29
Vhodné štátnozamestnanecké miesto
(1) Vhodným štátnozamestnaneckým miestom pre štátneho zamestnanca,
ktorý môže vykonávať štátnu službu na tomto štátnozamestnaneckom mieste, ak spĺňa
všetky kvalifikačné predpoklady a požiadavky podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta
na účely tohto zákona, je voľné štátnozamestnanecké miesto v stálej štátnej službe
v nasledujúcom poradí:
a) v tom istom odbore štátnej služby v tej istej funkcii podľa
§ 53,
b) v inom odbore štátnej služby v tej istej funkcii podľa § 53,
c) v tom istom odbore štátnej služby v inej funkcii podľa § 53 alebo
d) v inom odbore štátnej služby v inej funkcii podľa § 53.
(2) Vhodným štátnozamestnaneckým miestom pre odborníka, ktorý je dočasne
potrebný na plnenie úloh štátnej služby na účely tohto zákona, je voľné štátnozamestnanecké
miesto v dočasnej štátnej službe podľa § 36 ods. 4 písm. a), ak tento odborník môže
vykonávať štátnu službu na tomto štátnozamestnaneckom mieste, ak spĺňa všetky kvalifikačné
predpoklady a požiadavky podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta v nasledujúcom
poradí:
a) v tom istom odbore štátnej služby v tej istej funkcii podľa § 53,
b) v inom odbore štátnej služby v tej istej funkcii podľa § 53,
c) v tom istom odbore štátnej služby v inej funkcii podľa § 53 alebo
d) v inom odbore štátnej služby v inej funkcii podľa § 53.
(3) Vhodným štátnozamestnaneckým miestom podľa odsekov 1 a 2 je aj štátnozamestnanecké
miesto, na ktorého obsadenie je vyhlásené výberové konanie, do uskutočnenia výberového
konania.
(4) Za vhodné štátnozamestnanecké miesto podľa odsekov 1 a 2 sa nepovažuje
štátnozamestnanecké miesto na zastupiteľskom úrade alebo štátnozamestnanecké miesto
vhodné pre absolventa.
§ 30
Dohoda o sporných nárokoch
Služobný úrad a štátny zamestnanec si môžu upraviť svoje sporné nároky
dohodou o sporných nárokoch, ktorá musí byť písomná, inak je neplatná.
§ 31
Lehota
(1) Ak je to potrebné, služobný úrad určí na vykonanie úkonu primeranú
lehotu, ak ju neustanovuje tento zákon.
(2) Lehota je zachovaná, ak sa podanie v posledný deň lehoty podá na
príslušnom služobnom úrade, odovzdá na poštovú prepravu poštovému podniku alebo odošle
prostredníctvom centrálneho informačného systému príslušnému služobnému úradu. Ustanovenie
prvej vety sa primerane použije aj na podanie odoslané úradu vlády.
(3) V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, pokiaľ sa nepreukáže
opak.
Doručovanie
§ 32
(1) Služobný úrad doručuje štátnemu zamestnancovi do vlastných rúk
písomnosti týkajúce sa
a) vzniku, zmeny alebo skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,
b) vzniku, zmeny alebo zániku práv alebo povinností vyplývajúcich zo služobnej zmluvy,
c) prešetrenia výpovede,
d) vyhodnotenia majetkového priznania,
e) disciplinárnej zodpovednosti štátneho zamestnanca,
f) služobného hodnotenia,
g) odstúpenia od služobnej zmluvy.
(2) Služobný úrad doručuje štátnemu zamestnancovi písomnosti v sídle
služobného úradu, v mieste výkonu štátnej služby alebo kdekoľvek bude štátny zamestnanec
zastihnutý. Ak to nie je možné, písomnosť možno doručiť štátnemu zamestnancovi poštovým
podnikom na poslednú adresu štátneho zamestnanca, ktorá je služobnému úradu známa.
(3) Služobný úrad zasiela všetky písomnosti, doručované poštovým podnikom,
ako doporučené zásielky s vyznačenou poznámkou "uložiť 10 dní" a písomnosti podľa
odseku 1 aj s doručenkou a vyznačenou poznámkou "do vlastných rúk".
(4) Údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti sa považujú za pravdivé,
pokiaľ sa nepreukáže opak.
(5) Štátny zamestnanec doručuje všetky písomnosti v sídle služobného
úradu alebo v mieste výkonu štátnej služby, ak nie je totožné so sídlom služobného
úradu, a ak to nie je možné, poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.
(6) Povinnosť služobného úradu alebo štátneho zamestnanca doručiť písomnosť
je splnená v deň, keď si štátny zamestnanec alebo služobný úrad písomnosť prevezme,
alebo keď písomnosť poštový podnik vráti služobnému úradu alebo štátnemu zamestnancovi
ako nedoručiteľnú, alebo keď doručenie písomnosti bolo zmarené konaním, alebo opomenutím
štátneho zamestnanca alebo služobného úradu. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak
štátny zamestnanec alebo služobný úrad prijatie písomnosti odmietne, a to dňom odmietnutia
prijatia písomnosti.
(7) Ak štátny zamestnanec oznámil služobnému úradu zástupcu na doručovanie
písomností doručovaných do vlastných rúk, služobný úrad doručuje všetky písomnosti
uvedené v odseku 1 len zvolenému zástupcovi. Na doručovanie písomnosti zvolenému
zástupcovi sa primerane použijú odseky 1 až 4 a odsek 6.
(8) Ak sa doručuje písomnosť prostredníctvom centrálneho informačného
systému, považuje sa za doručenú dňom jej odoslania.
(9) Na doručovanie písomností radou sa primerane použijú ustanovenia
odsekov 1 až 4 a odsek 6.
DRUHÁ ČASŤ
DRUHY ŠTÁTNEJ SLUŽBY A OBSADZOVANIE ŠTÁTNOZAMESTNANECKÝCH MIEST
Prvá hlava
DRUHY ŠTÁTNEJ SLUŽBY
Stála štátna služba
§ 34
Stála štátna služba je štátna služba na neurčitý čas. Súčasťou stálej
štátnej služby je skúšobná doba, ak § 52 ods. 2 neustanovuje inak. Štátneho zamestnanca,
ako aj občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, je možné prijať do
stálej štátnej služby len na základe výberového konania, ak § 35 neustanovuje inak.
§ 35
Občana, ktorý bol v štátnej službe podľa osobitného predpisu,22)
je možné prijať do stálej štátnej služby bez výberového konania, ak požiadal o prijatie
na štátnozamestnanecké miesto, ktoré vzniklo bezprostredne zo služobného miesta v
štátnej službe podľa osobitného predpisu,22) ak takýto občan
a) bezprostredne predtým vykonával činnosť v štátnej službe podľa osobitného predpisu22)
na tomto mieste a
b) spĺňa predpoklady podľa § 38 ods. 1 písm. a) až e) a požiadavky podľa § 38 ods.
2,
c) zrušené od 1.1.2020.
Dočasná štátna služba
§ 36
(1) Dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu. Súčasťou
dočasnej štátnej služby je skúšobná doba, ak § 52 ods. 2 neustanovuje inak.
(2) Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, riaditeľ kancelárie bezpečnostnej
rady, štatutárny orgán, ktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu, veľvyslanec,
odborník ústavného činiteľa, odborný justičný stážista a štátny zamestnanec podľa
§ 7 ods. 7 vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe; to sa nevzťahuje na
štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý uvedenú funkciu vykonáva na základe
zmeny štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55.
(3) Do dočasnej štátnej služby je možné aj bez výberového konania
prijať
a) občana, ktorý sa uchádza o prijatie na zastupovanie štátneho
zamestnanca, ktorý
1. je na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke, rodičovskej
dovolenke alebo na dovolenke, ktorá na ne nadväzuje,
2. čerpá služobné voľno,
3. je
dočasne preložený,
4. u ktorého došlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa §
55 ods. 1 písm. r),
5. je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny,
6.
je uznaný za dočasne práceneschopného,
7. vykonáva mimoriadnu službu alebo alternatívnu
službu,
8. je uvoľnený na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy,
9. je zaradený mimo
činnej štátnej služby alebo
10. bol vzatý do väzby,
b) odborníka ústavného činiteľa,
c) štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 7,
d) občana, ktorý úspešne absolvoval štipendijný program na posilnenie
analytických kapacít vo verejnej správe alebo
e) občana na voľné štátnozamestnanecké miesto.
(4) Do dočasnej štátnej služby je možné prijať len na základe výberového
konania občana, ktorý sa uchádza o prijatie na
a) voľné štátnozamestnanecké miesto odborníka, ktorý je dočasne potrebný
na plnenie úloh štátnej služby,
b) voľné štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca odborníka,
ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, alebo
c) zastupovanie vedúceho zamestnanca z dôvodu podľa odseku 3 písm.
a).
(5) zrušený od 1.1.2020
(6) zrušený od 1.1.2020
(7) zrušený od 1.1.2020.
§ 37
Dočasná štátna služba
a) štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii
a riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady trvá po dobu vykonávania tejto funkcie,
b) štátneho zamestnanca vo funkcii štatutárneho orgánu, ktorý bol vymenovaný do funkcie
podľa osobitného predpisu, trvá po dobu vykonávania tejto funkcie,
c) štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 7 trvá po dobu vyslania,
d) odborníka ústavného činiteľa trvá počas vykonávania funkcie toho, pre koho plní
úlohy,
e) štátneho zamestnanca, ktorý zastupuje štátneho zamestnanca podľa § 36 ods. 3 písm.
a) alebo ods. 4 písm. c), trvá, ak trvá dôvod na zastupovanie a štátnozamestnanecké
miesto nebolo zrušené,
f) odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, trvá po dobu
dohodnutú v služobnej zmluve,
g) štátneho zamestnanca vo funkcii veľvyslanca trvá po dobu dohodnutú v služobnej
zmluve,
h) štátneho zamestnanca podľa § 36 ods. 3 písm. d) trvá po dobu dohodnutú v služobnej
zmluve,
i) štátneho zamestnanca podľa § 36 ods. 3 písm. e) trvá do obsadenia tohto miesta
na základe výberového konania, najviac šesť mesiacov,
j) odborného justičného stážistu trvá po dobu ustanovenú v osobitnom predpise,22a)
k) štátneho zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje § 38 ods. 19, trvá najviac do uplynutia
kalendárneho mesiaca, v ktorom štátny zamestnanec dovŕši vek 68 rokov.
Druhá hlava
PODMIENKY PRIJATIA DO ŠTÁTNEJ SLUŽBY
§ 38
(1) Do štátnej služby je možné prijať na základe písomnej žiadosti
o prijatie občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, ak spĺňa tieto
predpoklady:
a) dosiahol vek najmenej 18 rokov a nedovŕšil vek 65 rokov, ak tento
zákon neustanovuje inak,
b) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
c) je bezúhonný,
d) spĺňa kvalifikačné predpoklady,
e) ovláda štátny jazyk,
f) bol úspešný a vybraný vo výberovom konaní, ak tento zákon alebo
osobitný predpis neustanovuje inak.
(2) Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto je možné
prijať občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, ak okrem splnenia predpokladov
podľa odseku 1 spĺňa tieto požiadavky:
a) je zdravotne spôsobilý na vykonávanie štátnej
služby, ak zdravotnú spôsobilosť vyžaduje osobitný predpis,
b) ovláda cudzí jazyk na požadovanej úrovni, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej
služby ustanoví služobný úrad v opise štátnozamestnaneckého miesta,
c) spĺňa ďalšie požiadavky ustanovené osobitným predpisom23) alebo požiadavky určené
služobným úradom potrebné na riadne vykonávanie štátnej služby podľa opisu štátnozamestnaneckého
miesta,
d) má odbornú prax, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby ustanoví služobný
úrad v opise štátnozamestnaneckého miesta; odbornou praxou na účely tohto zákona
je vykonávanie činnosti, ktorá má rovnaký charakter alebo obdobný charakter ako činnosť
vykonávaná na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste podľa opisu štátnozamestnaneckého
miesta.
(3) Žiadosť o prijatie je možné podať na služobný úrad písomne v listinnej
podobe alebo prostredníctvom verejného portálu.23a) K žiadosti o prijatie sa na účel
osvedčenia splnenia podmienok prijatia na obsadzované štátnozamestnanecké miesto
pripoja potrebné dokumenty, ktoré požaduje služobný úrad. V žiadosti o prijatie sa
uvedie názov služobného úradu a v prípade občana, ktorý sa uchádza o prijatie do
štátnej služby,
a) titul, meno a priezvisko,
b) kontaktné údaje,
c) rodné číslo alebo iné identifikačné číslo,
d) dátum narodenia,
e) pohlavie,
f) občianstvo,
g) údaje potrebné na zabezpečenie jeho výpisu z registra trestov alebo odpisu registra
trestov podľa osobitného predpisu,24) ak ide o občana Slovenskej republiky,
h) adresa trvalého pobytu,
i) korešpondenčná adresa, ak sa líši od adresy trvalého pobytu,
j) údaj, či bol úspešný a vybraný na základe výberového konania; ak áno, aj jeho
identifikátor uchádzača vo výberovom konaní a ak nie, aj názov funkcie alebo štátnozamestnaneckého
miesta a jeho zaradenie v organizačnej štruktúre.
(4) Za bezúhonného na účely odseku 1 písm. c) sa nepovažuje ten, kto
bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené.
Bezúhonnosť sa preukazuje pred založením štátnozamestnaneckého pomeru výpisom z registra
trestov nie starším ako tri mesiace, ak odsek 6 neustanovuje inak.
(5) Občan Slovenskej republiky, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej
služby, poskytne na účel preukázania bezúhonnosti podľa odseku 4 v žiadosti o prijatie
údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.24) Údaje podľa prvej vety
služobný úrad zašle pred založením štátnozamestnaneckého pomeru prostredníctvom centrálneho
informačného systému generálnej prokuratúre; služobný úrad, ktorým je generálna prokuratúra
alebo krajská prokuratúra, zašle pred založením štátnozamestnaneckého pomeru údaje
podľa prvej vety registru trestov prostredníctvom informačného systému generálnej
prokuratúry.
(6) Občan, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a uchádza
sa o prijatie do štátnej služby, preukazuje bezúhonnosť výpisom z registra trestov
vydaným príslušným orgánom krajiny, ktorej je štátnym príslušníkom; ak sa taký doklad
v danej krajine nevydáva, nahrádza výpis z registra trestov rovnocenná listina vydaná
príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom alebo čestné vyhlásenie
osvedčené príslušným orgánom krajiny. Výpis z registra trestov alebo listina, ktorá
ho nahrádza, nesmú byť pri ich predložení staršie ako tri mesiace, musia byť opatrené
osvedčením podľa osobitného predpisu25) a predložené spolu s osvedčeným prekladom
do štátneho jazyka; u občana Českej republiky sa osvedčený preklad výpisu z registra
trestov alebo listiny, ktorá ho nahrádza, do štátneho jazyka nevyžaduje.
(7) Ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto uvedené v odseku 8,
za bezúhonného na účely odseku 1 písm. c) sa nepovažuje ten,
a) kto ako obvinený uzavrel zmier v konaní o úmyselnom trestnom čine,
ak od nadobudnutia právoplatnosti zmieru neuplynuli viac ako dva roky,
b) proti komu bolo trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin podmienečne
zastavené, ak neuplynula skúšobná doba,
c) kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak nebolo
odsúdenie zahladené, a ak ide o zločin, trestný čin zneužívania právomoci verejného
činiteľa, trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania, trestný čin nepriamej
korupcie alebo trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe
aj vtedy, ak bolo odsúdenie zahladené alebo
d) kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin z nedbanlivosti na trest
odňatia slobody, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený a ak
odsúdenie nebolo zahladené.
(8) Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov, ak sa obsadzuje
štátnozamestnanecké miesto
a) vedúceho zamestnanca alebo
b) na ktorom štátny zamestnanec vykonáva činnosť spojenú s nakladaním s verejnými
finančnými prostriedkami a ktoré služobný úrad určí v služobnom predpise.
(9) Štátny zamestnanec alebo občan Slovenskej republiky, ktorý sa uchádza
o prijatie do štátnej služby, poskytne na účel preukázania bezúhonnosti podľa odseku
8 v žiadosti o prijatie alebo pred preložením na štátnozamestnanecké miesto uvedené
v odseku 8 údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov.24) Údaje podľa prvej
vety služobný úrad zašle pred založením štátnozamestnaneckého pomeru alebo pred preložením
štátneho zamestnanca prostredníctvom centrálneho informačného systému generálnej
prokuratúre. Služobný úrad, ktorým je generálna prokuratúra alebo krajská prokuratúra,
zašle pred založením štátnozamestnaneckého pomeru alebo pred preložením štátneho
zamestnanca údaje podľa prvej vety registru trestov prostredníctvom informačného
systému generálnej prokuratúry.
(10) Preukázanie bezúhonnosti odpisom registra trestov sa nevyžaduje,
ak sa prekladá štátny zamestnanec zo štátnozamestnaneckého miesta uvedeného v odseku
8 alebo ak ide o dočasné preloženie podľa § 60 ods. 2.
(11) Odsekmi 4 až 10 nie sú dotknuté ustanovenia o bezúhonnosti podľa
osobitných predpisov.
(12) Kvalifikačný predpoklad na účely tohto zákona je
a) vzdelanie,
b) osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu,26)
c) študijný odbor, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby ustanoví služobný
úrad v služobnom predpise,
d) odborná prax podľa prílohy č. 2.
(13) Vzdelanie na účely tohto zákona je
a) úplné stredné všeobecné
vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len "úplné stredné vzdelanie"),
b) vyššie odborné vzdelanie,
c) vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,
d) vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
e) vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.
(14) Kvalifikačné predpoklady sú uvedené
a) v prílohe č. 2,
b) v osobitnom predpise26 alebo
c) v služobnom predpise.
(15) Splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odseku 12 písm. a) a
c) sa preukazuje kópiou dokladu o získaní požadovaného vzdelania. Úplné stredné vzdelanie
a vyššie odborné vzdelanie získané v cudzine sa preukazuje kópiou dokladu o jeho
získaní spolu s kópiou jeho osvedčeného prekladu do štátneho jazyka. Vysokoškolské
vzdelanie získané v cudzine sa preukazuje kópiou dokladu o jeho získaní spolu s kópiou
dodatku k vysokoškolskému diplomu26a) a s kópiou ich osvedčeného prekladu do štátneho
jazyka. Kópia osvedčeného prekladu dokladov v českom jazyku sa nevyžaduje. Vzdelanie
získané v cudzine je možné preukázať aj predložením kópie dokladu o jeho získaní
spolu s kópiou rozhodnutia podľa osobitného predpisu.26b) V odôvodnených prípadoch
môže služobný úrad vyžadovať predloženie kópie rozhodnutia podľa osobitného predpisu.26b)
Splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odseku 12 písm. a) a c) sa preukazuje
pred založením štátnozamestnaneckého pomeru, ak odsek 16 neustanovuje inak.
(16) Ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto na základe výberového
konania, preukazuje sa splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odseku 12 písm.
a) a c) najneskôr ku dňu prihlásenia sa do výberového konania. Ak služobný úrad vyžaduje
predloženie kópie rozhodnutia podľa odseku 15 šiestej vety, preukazuje sa splnenie
kvalifikačných predpokladov podľa odseku 12 písm. a) a c) najneskôr pred založením
štátnozamestnaneckého pomeru.
(17) Osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu a ďalšie
požiadavky ustanovené osobitným predpisom 26c) získava štátny zamestnanec v lehote
ustanovenej osobitným predpisom, ak takej niet v lehote určenej služobným úradom.
(18) Predpoklady podľa odseku 1 písm. b) až e), ako aj predpoklad občianstva
podľa § 2 alebo § 3 a požiadavku podľa odseku 2 písm. a) musí štátny zamestnanec
spĺňať po celý čas vykonávania štátnej služby.
(19) Občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, a ktorý dovŕšil
vek 65 rokov a nedovŕšil vek 68 rokov, možno prijať do dočasnej štátnej služby podľa
§ 36 ods. 3 písm. a), b), e) alebo ods. 4 písm. c).
(20) Na štátneho zamestnanca sa primerane vzťahujú odseky 1 až 8, 11
až 16 a 19.
Tretia hlava
OBSADZOVANIE ŠTÁTNOZAMESTNANECKÝCH MIEST
§ 39
(1) Štátnozamestnanecké miesto obsadzuje služobný úrad na základe výberového
konania, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, a to
a) štátnym
zamestnancom alebo
b) občanom, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby.
(2) Štátnozamestnanecké miesto, na ktorom skončil štátnozamestnanecký
pomer v skúšobnej dobe štátny zamestnanec prijatý na základe výberového konania,
môže služobný úrad obsadiť bez výberového konania aj štátnym zamestnancom, ktorý
bol úspešný v tom istom výberovom konaní, alebo iným občanom, ktorý bol úspešný v
tom istom výberovom konaní; ustanovenia § 41 ods. 23 a 27 sa použijú primerane.
Výberové konanie
§ 40
(1) Služobný úrad vyhlasuje výberové konanie na obsadenie voľného alebo
dočasne uvoľneného štátnozamestnaneckého miesta v tomto služobnom úrade.
(2) Služobný úrad môže vyhlásiť výberové konanie aj na obsadené štátnozamestnanecké
miesto, ak je zrejmé, že toto štátnozamestnanecké miesto sa dočasne uvoľní alebo
sa stane voľným štátnozamestnaneckým miestom.
(3) Výberové konanie na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta sa
uskutočňuje ako
a) vnútorné výberové konanie
1. zo štátnych zamestnancov a bývalých štátnych zamestnancov
služobného úradu, ktorý vyhlasuje výberové konanie (ďalej len "užšie vnútorné výberové
konanie") alebo
2. zo štátnych zamestnancov a bývalých štátnych zamestnancov všetkých
služobných úradov (ďalej len "širšie vnútorné výberové konanie") alebo
b) vonkajšie výberové konanie zo štátnych zamestnancov všetkých služobných úradov
a občanov, ktorí sa uchádzajú o prijatie do štátnej služby (ďalej len "vonkajšie
výberové konanie").
(4) Bývalý štátny zamestnanec sa môže prihlásiť do vnútorného výberového
konania, ak je evidovaný v registri bývalých štátnych zamestnancov.8c) Štátny zamestnanec
a občan, ktorí dovŕšili vek 65 rokov a nedovŕšili vek 68 rokov, sa môžu zúčastniť
výberového konania, ktorým sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto podľa § 36 ods.
3 písm. a) alebo ods. 4 písm. c).
(5) Štátny zamestnanec prijatý do dočasnej štátnej služby bez výberového
konania sa nemôže prihlásiť do užšieho vnútorného výberového konania.
(6) Výberové konanie pozostáva z
a) písomnej časti a ústnej časti
alebo
b) ústnej časti.
(7) V písomnej časti výberového konania môže služobný úrad použiť formy
overenia podľa § 41 ods. 11 písm. a) až g) a v ústnej časti výberového konania formy
overenia podľa § 41 ods. 11 písm. g) až i). Forma overenia podľa § 41 ods. 11 písm.
g) môže pozostávať z písomnej časti alebo ústnej časti.
(8) Štátny zamestnanec, bývalý štátny zamestnanec a občan, ktorý sa
uchádza o prijatie do štátnej služby sa na účely výberového konania považuje za uchádzača
o štátnu službu (ďalej len "uchádzač").
(9) Výberovým konaním na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta sa
overujú
a) všeobecné vedomosti uchádzača,
b) odborné vedomosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na opis štátnozamestnaneckého
miesta a povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať na príslušnom štátnozamestnaneckom
mieste (ďalej len "odborné vedomosti"),
c) schopnosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na opis štátnozamestnaneckého
miesta a povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať na príslušnom štátnozamestnaneckom
mieste (ďalej len "schopnosti"),
d) osobnostné vlastnosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na opis
štátnozamestnaneckého miesta a povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať
na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste (ďalej len "osobnostné vlastnosti").
(10) Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia zložená z predsedu
a najmenej z ďalších dvoch členov. Počet členov musí byť nepárny. Výberovú komisiu
služobného úradu zriaďuje a o počte jej členov rozhoduje generálny tajomník, ktorý
vymenúva jej členov a náhradníka, ak to je potrebné. Generálny tajomník nie je povinný
zriaďovať výberovú komisiu, ak je výberové konanie neúspešné z dôvodu podľa § 41
ods. 25 písm. b) alebo písm. c), alebo ak bolo výberové konanie zrušené.
(11) Člen výberovej komisie, ktorý vedie osobný pohovor, je povinný
pred jeho vykonaním absolvovať vzdelávanie zamerané na osvojenie si metód riadeného
osobného rozhovoru a jeho vyhodnotenia.
(12) Členovia výberovej komisie posudzujú výsledky jednotlivých foriem
overenia požadovaných všeobecných vedomostí, odborných vedomostí, schopností a osobných
vlastností uchádzača, overujú požadované odborné vedomosti, schopnosti a osobnostné
vlastnosti uchádzača a vyjadrujú svoje preferencie v diskusii za účelom zosúladenia
ich hodnotení a pri určovaní poradia uchádzačov umiestnených na rovnakom mieste v
poradí úspešnosti. Predseda výberovej komisie organizačne riadi priebeh výberového
konania a má rozhodujúci hlas pri rovnakom počte hlasov v hlasovaní.
(13) Člen výberovej komisie je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach,
ktoré sa dozvedel v súvislosti s výkonom jeho funkcie.
§ 41
(1) Výberové konanie vyhlasuje služobný úrad prostredníctvom registra
výberových konaní26d) najmenej 15 pracovných dní pred jeho uskutočnením. Služobný
úrad môže vyhlásiť výberové konanie aj v tlači alebo v iných verejnosti všeobecne
prístupných prostriedkoch masovej komunikácie.
(2) Lehota na prihlásenie sa do výberového konania trvá najmenej päť
pracovných dní a plynie odo dňa, ktorý nasleduje po dni vyhlásenia výberového konania.
Lehotu možno predĺžiť, ak je zrejmé, že vyhlásené výberové konanie bude neúspešné
z dôvodu podľa odseku 25 písm. c), alebo ak sa do výberového konania neprihlásili
aspoň dvaja uchádzači. Uchádzač sa prihlasuje do výberového konania podaním žiadosti
o zaradenie do výberového konania (ďalej len "žiadosť o zaradenie") spolu s ďalšími
požadovanými dokumentmi na príslušný služobný úrad. Služobný úrad môže v odôvodnených
prípadoch zmeniť v registri výberových konaní vybrané údaje žiadosti o zaradenie.
Na opakovane podanú totožnú žiadosť o zaradenie s totožnými dokumentmi sa neprihliada.
(3) Žiadosť o zaradenie a ďalšie požadované dokumenty môže uchádzač
podať v písomnej forme
a) v listinnej podobe alebo
b) v elektronickej podobe prostredníctvom verejného portálu po autentifikácii27)
na verejnom portáli.
(4) V žiadosti o zaradenie si uchádzač môže zvoliť požadovanú podobu
doručovania písomností služobným úradom; elektronickú podobu doručovania písomností
podľa § 43 ods. 1 písm. b) druhého bodu si možno zvoliť v žiadosti o zaradenie podanej
podľa odseku 3 písm. b) po autentifikácii občianskym preukazom s elektronickým čipom.
Uchádzač môže počas výberového konania požiadať v písomnej forme v listinnej podobe
služobný úrad o zmenu podoby doručovania písomností; primerane platí postup podľa
prvej vety.
(5) Uchádzač osvedčuje splnenie predpokladov a požiadaviek uvedených
vo vyhlásení výberového konania žiadosťou o zaradenie a ďalšími požadovanými dokumentmi.
(6) Uchádzač doručuje všetky písomnosti služobnému úradu formou podľa
odseku 3. Povinnosť doručiť písomnosť služobnému úradu sa považuje za splnenú dňom
a) odovzdania písomnosti do rúk povereného zamestnanca služobného
úradu,
b) odovzdania písomnosti do podateľne príslušného služobného úradu,
c) odovzdania písomnosti na poštovú prepravu alebo
d) odoslania písomnosti, ktorá má charakter elektronického formulára,
služobnému úradu prostredníctvom verejného portálu.23a)
(7) Služobný úrad môže v odôvodnených prípadoch zmeniť obsah vyhláseného
výberového konania.
(8) Ak sa žiadosť o zaradenie podá v listinnej podobe, služobný úrad
ju zaeviduje do registra výberových konaní. Každému uchádzačovi prihlásenému do výberového
konania je pridelený identifikátor v tvare reťazca zloženého z písmen, čísel a znakov,
ktorý slúži na jeho identifikáciu v procese výberového konania; pridelený identifikátor
sa uchádzačovi oznámi najneskôr v pozvánke na výberové konanie.
(9) Služobný úrad pozve najmenej sedem pracovných dní pred uskutočnením
výberového konania uchádzača, ktorý spĺňa predpoklady a požiadavky vyhláseného výberového
konania a včas podal žiadosť o zaradenie s ďalšími požadovanými dokumentmi, na výberové
konanie.
(10) Služobný úrad nezaradí do výberového konania uchádzača, ktorý
nespĺňa predpoklady a požiadavky vyhláseného výberového konania alebo ktorý podal
žiadosť o zaradenie alebo ďalšie požadované dokumenty po uplynutí lehoty na prihlásenie
sa do výberového konania; služobný úrad túto skutočnosť oznámi nezaradenému uchádzačovi.
(11) Overenie požadovaných všeobecných vedomostí, odborných vedomostí,
schopností a osobnostných vlastností uchádzača sa môže uskutočniť týmito formami:
a) písomným testom na overenie odborných vedomostí uchádzača (ďalej len "odborný
test"),
b) písomným testom na overenie všeobecných vedomostí najmä o ústavnom zriadení, o
organizácii štátnej správy a o štátnej službe (ďalej len "všeobecný test"),
c) písomným testom na overenie ovládania štátneho jazyka (ďalej len "test zo štátneho
jazyka") uchádzačom, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky; test zo štátneho
jazyka sa nevyžaduje, ak uchádzač, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky,
úspešne absolvoval maturitnú skúšku alebo štátnu skúšku zo štátneho jazyka a ku dňu
prihlásenia sa do výberového konania predložil služobnému úradu kópiu dokladu o jej
úspešnom absolvovaní,
d) písomným testom na overenie úrovne ovládania cudzieho jazyka, ak požiadavkou na
vykonávanie štátnej služby je ovládanie cudzieho jazyka podľa opisu štátnozamestnaneckého
miesta (ďalej len "test z cudzieho jazyka"); test z cudzieho jazyka sa nevyžaduje,
ak uchádzač ku dňu prihlásenia sa do výberového konania predložil služobnému úradu
kópiu dokladu o ovládaní cudzieho jazyka na požadovanej úrovni a od získania tohto
dokladu neuplynuli viac ako dva roky,
e) písomným testom na overenie úrovne ovládania práce s informačnými technológiami
pomocou informačných a komunikačných technológií, ak požiadavkou na vykonávanie štátnej
služby je ovládanie práce s informačnými technológiami podľa opisu štátnozamestnaneckého
miesta,
f) písomným testom na overenie požadovaných schopností a osobnostných vlastností
uchádzača (ďalej len "test na overenie schopností a vlastností"),
g) prípadovou štúdiou, ak to služobný úrad určí v služobnom predpise, v ktorom upraví
najmä postup služobného úradu pri overení požadovaných odborných vedomostí a schopností
uchádzača prípadovou štúdiou, podmienky na úspešné absolvovanie prípadovej štúdie
a spôsob hodnotenia prípadovej štúdie; ak požiadavkou na vykonávanie štátnej služby
je ovládanie cudzieho jazyka podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta, prípadovú
štúdiu možno realizovať aj v cudzom jazyku,
h) osobným pohovorom s uchádzačom na overenie požadovaných schopností a osobnostných
vlastností alebo
i) posúdením požadovaných schopností a osobnostných vlastností uchádzača metódou
hodnotiaceho centra.
(12) Užšie vnútorné výberové konanie pozostáva z testu z cudzieho jazyka,
ak sa vyžaduje, a z osobného pohovoru.
(13) Širšie vnútorné výberové konanie pozostáva z odborného testu,
testu z cudzieho jazyka, ak sa vyžaduje, a z osobného pohovoru.
(14) Vonkajšie výberové konanie pozostáva z odborného testu, testu
zo štátneho jazyka, ak sa podľa odseku 11 písm. c) vyžaduje, testu z cudzieho jazyka,
ak sa vyžaduje, a z osobného pohovoru.
(15) Vonkajšie výberové konanie na obsadenie štátnozamestnaneckého
miesta vedúceho zamestnanca sekcie pozostáva z odborného testu, testu zo štátneho
jazyka, ak sa podľa odseku 11 písm. c) vyžaduje, testu z cudzieho jazyka, ak sa vyžaduje,
z osobného pohovoru a z posúdenia požadovaných schopností a osobnostných vlastností
uchádzača metódou hodnotiaceho centra.
(16) Služobný úrad môže overenie požadovaných všeobecných vedomostí,
odborných vedomostí, schopností a osobnostných vlastností uchádzača podľa odsekov
12 až 15 doplniť ďalšou z foriem podľa odseku 11. Test z cudzieho jazyka možno nahradiť
prípadovou štúdiou realizovanou v cudzom jazyku.
(17) Na zabezpečenie profesionálneho postupu pri overovaní všeobecných
vedomostí, odborných vedomostí, schopností a osobnostných vlastností a pri hodnotení
výsledkov výberového konania môže služobný úrad spolupracovať s odborníkmi alebo
inštitúciami pôsobiacimi v oblasti personalistiky, psychológie, pedagogiky, lingvistiky
alebo iného vedného odboru.
(18) Služobný úrad môže požiadať úrad vlády o overenie alebo posúdenie
schopností a osobnostných vlastností uchádzača formou podľa odseku 11 písm. f) alebo
písm. i). Na účel podľa prvej vety poskytne služobný úrad úradu vlády meno, priezvisko,
titul, dátum narodenia, kontaktné údaje a iné osobné údaje uchádzača nevyhnutné na
dosiahnutie účelu podľa prvej vety.
(19) Uchádzač je úspešný vo výberovom konaní, ak vyhovel podmienkam
v oboch častiach výberového konania. Ak sa výberové konanie skladá len z ústnej časti,
uchádzač je úspešný vo výberovom konaní, ak vyhovel podmienkam ústnej časti výberového
konania.
(20) Výberová komisia vyhodnotí výsledky výberového konania a určí
poradie úspešnosti uchádzačov na základe súčtu bodového hodnotenia jednotlivých častí
výberového konania. Výsledok overenia uchádzača formou podľa odseku 11 písm. c),
d), f) a i) sa v súčte bodového hodnotenia nezohľadňuje.
(21) Ak sa na rovnakom mieste v poradí úspešnosti uchádzačov umiestnil
viac ako jeden uchádzač, predseda výberovej komisie otvorí diskusiu, v ktorej členovia
výberovej komisie vyjadria preferencie pre jedného z týchto uchádzačov a odôvodnia
ich; odôvodnenie sa uvedie v zápisnici. Po diskusii predseda výberovej komisie dá
hlasovať o novom poradí úspešnosti uchádzačov tak, aby na každom poradovom mieste
bol len jeden úspešný uchádzač. Každý člen výberovej komisie má jeden hlas. Ak je
počet hlasov členov výberovej komisie rovnaký, rozhodujúci je hlas predsedu výberovej
komisie.
(22) O výberovom konaní sa vyhotovuje zápisnica, ktorú podpisujú všetci
členovia výberovej komisie. O výberovom konaní, ktoré bolo neúspešné z dôvodu podľa
odseku 25 písm. b) alebo písm. c), sa vyhotovuje záznam, ktorý podpisuje určený štátny
zamestnanec služobného úradu. O výberovom konaní, ktoré bolo neúspešné z dôvodu podľa
odseku 25 písm. d), sa vyhotovuje záznam, ktorý podpisuje predseda výberovej komisie.
O výberovom konaní, ktoré bolo zrušené, sa vyhotovuje záznam, ktorý podpisuje určený
štátny zamestnanec služobného úradu alebo predseda výberovej komisie.
(23) Poradie úspešnosti uchádzačov určené výberovou komisiou je pri
obsadzovaní štátnozamestnaneckého miesta záväzné.
(24) Služobný úrad vyhlási výsledok výberového konania prostredníctvom
registra výberových konaní do desiatich dní od jeho uskutočnenia alebo od jeho neuskutočnenia
z dôvodov podľa odseku 25 písm. b) až d). Vybranému úspešnému uchádzačovi oznámi
služobný úrad výsledok výberového konania do desiatich dní od jeho uskutočnenia.
(25) Výberové konanie je neúspešné, ak
a) žiadny z uchádzačov nebol úspešný vo výberovom konaní,
b) sa do výberového konania neprihlásil žiadny uchádzač,
c) žiadny uchádzač prihlásený do výberového konania nespĺňa predpoklady
a požiadavky vyhláseného výberového konania,
d) sa žiadny z pozvaných uchádzačov nezúčastnil na výberovom konaní.
(26) Ak nie je vyhlásený výsledok výberového konania alebo vyhodnotenie
uchádzačov vyhlásené spolu s výsledkom výberového konania v súlade so zápisnicou
alebo záznamom, môže služobný úrad bezodkladne po tom, ako sa o tejto skutočnosti
dozvedel, vyhlásiť prostredníctvom registra výberových konaní zmenu výsledku výberového
konania v súlade so zápisnicou alebo záznamom. Ak dôjde v dôsledku zmeny výsledku
výberového konania k zmene vybraného úspešného uchádzača, služobný úrad bezodkladne
po vyhlásení zmeny výsledku výberového konania oznámi výsledok výberového konania
vybranému úspešnému uchádzačovi.
(27) Obsadzované štátnozamestnanecké miesto ponúkne služobný úrad ďalšiemu
úspešnému uchádzačovi v poradí, ak je zrejmé, že nedôjde k jeho obsadeniu vybraným
úspešným uchádzačom.
(28) Služobný úrad vráti uchádzačovi, okrem uchádzača, ktorý bol prijatý
na obsadzované štátnozamestnanecké miesto, originály dokladov alebo ich osvedčené
kópie, ktoré predložil v listinnej podobe.
§ 42
(1) Služobný úrad zruší vyhlásené výberové konanie, ak do jeho uskutočnenia
a) došlo k zrušeniu obsadzovaného štátnozamestnaneckého miesta,
b) odpadol dôvod na zastupovanie štátneho zamestnanca na obsadzovanom
štátnozamestnaneckom mieste alebo
c) bol na obsadzované štátnozamestnanecké miesto preložený štátny
zamestnanec z dôvodu splnenia ponukovej povinnosti vhodného štátnozamestnaneckého
miesta,
d) zistí, že výberové konanie nebolo vyhlásené v súlade so všeobecne
záväzným právnym predpisom; tým nie je dotknuté ustanovenie § 41 ods. 7.
(2) Služobný úrad neprijme do štátnej služby vybraného úspešného uchádzača
alebo nevykoná zmenu jeho štátnozamestnaneckého pomeru, ak po uskutočnení výberového
konania došlo k zrušeniu obsadzovaného štátnozamestnaneckého miesta alebo ak zanikol
dôvod na jeho obsadenie, nakoľko odpadol dôvod na zastupovanie štátneho zamestnanca
na tomto štátnozamestnaneckom mieste.
(3) Zrušenie výberového konania, zrušenie obsadzovaného štátnozamestnaneckého
miesta alebo zánik dôvodu na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta služobný úrad
bezodkladne vyhlási prostredníctvom registra výberových konaní.
(4) Zrušenie výberového konania sa bezodkladne oznámi všetkým uchádzačom
a zrušenie obsadzovaného štátnozamestnaneckého miesta alebo zánik dôvodu na obsadenie
štátnozamestnaneckého miesta všetkým uchádzačom, ktorí sa zúčastnili výberového konania.
(5) Ak sa na základe výberového konania obsadzuje viacero štátnozamestnaneckých
miest a po uskutočnení výberového konania bola časť z nich zrušená, oznámi sa bezodkladne
zrušenie obsadzovaného štátnozamestnaneckého miesta dotknutému úspešnému uchádzačovi.
§ 43
(1) Služobný úrad doručuje uchádzačovi všetky písomnosti pri výberovom
konaní v písomnej forme
a) v listinnej podobe
1. osobne alebo
2. poštovým podnikom
alebo
b) v elektronickej podobe prostredníctvom registra výberových konaní
1. do e-mailovej
schránky uchádzača alebo
2. do zriadenej elektronickej schránky uchádzača.
(2) Služobný úrad doručuje uchádzačovi písomnosti v podobe, ktorú si
uchádzač zvolil v žiadosti o zaradenie, alebo o ktorú požiadal vo výberovom konaní.
Ak nemožno doručovať písomnosti podľa prvej vety, služobný úrad doručuje uchádzačovi
písomnosti v inej podobe podľa odseku 1. Ak si uchádzač v listinnej žiadosti o zaradenie
nezvolil podobu doručovania, doručuje mu služobný úrad písomnosti spravidla v listinnej
podobe.
(3) Povinnosť služobného úradu doručiť písomnosť uchádzačovi sa považuje
za splnenú dňom
a) odovzdania doručovanej písomnosti
1. uchádzačovi alebo
2. na poštovú
prepravu,
b) odoslania doručovanej písomnosti prostredníctvom registra výberových konaní
1.
do e-mailovej schránky uchádzača aj vtedy, ak sa uchádzač o tom nedozvie, alebo
2.
do zriadenej elektronickej schránky uchádzača aj vtedy, ak sa uchádzač o jej uložení
nedozvie.
(4) Uložením podľa odseku 3 písm. b) druhého bodu sa rozumie okamih,
odkedy je písomnosť dostupná uchádzačovi v jeho zriadenej elektronickej schránke.
(5) Na účely doručovania písomností súvisiacich s výberovým konaním
podľa tohto zákona sa nevyžaduje, aby zriadená elektronická schránka uchádzača bola
aktivovaná.29)
Nadpis zrušený od 1.1.2020
§ 44
Nadpis zrušený od 26.6.2024
Ak sa štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa obsadzuje na
základe výberového konania, obsadzuje sa na základe vonkajšieho výberového konania
z absolventov. Na výberové konanie podľa prvej vety sa primerane vzťahujú ustanovenia
§ 40 až 43.
§ 46
(1) Úrad vlády ustanoví vykonávacím právnym predpisom podrobnosti
o výberových konaniach, najmä o
a) vyhlásení výberového konania vrátane zmeny obsahu vyhláseného výberového konania,
b) prihlásení sa do výberového konania, rozsahu údajov vyžadovaných v žiadosti o
zaradenie a o zmene údajov žiadosti o zaradenie,
c) pozvaní na výberové konanie,
d) nezaradení uchádzača do výberového konania,
e) spôsobe vykonania výberového konania,
f) výberovej komisii,
g) písomnej časti výberového konania a ústnej časti výberového konania,
h) priebehu výberového konania,
i) výsledku výberového konania,
j) zrušení výberového konania, zrušení obsadzovaného štátnozamestnaneckého miesta
a zániku dôvodu na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta.
k) zrušené od 26.6.2024
(2) Služobný úrad, ktorým je kancelária národnej rady, si ustanoví
podrobnosti o výberových konaniach podľa odseku 1 v služobnom predpise.
§ 47
(1) Ustanovenia § 40 až 46 sa nevzťahujú na obsadzovanie štátnozamestnaneckých
miest v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra a krajská prokuratúra, a
na služobný úrad, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, pri obsadzovaní štátnozamestnaneckých
miest na zastupiteľských úradoch. Spôsob vyhlásenia a vykonania výberového konania,
spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania, spôsob vytvorenia a rozhodovania
výberovej komisie, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač predložiť, a ďalšie požiadavky
na vykonávanie štátnej služby vzhľadom na povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec
vykonávať v štátnej službe, upraví služobný predpis, ktorý vydá
a) generálna prokuratúra na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest
v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra a krajská prokuratúra,
b) ministerstvo zahraničných vecí na obsadzovanie štátnozamestnaneckých
miest na zastupiteľských úradoch.
(2) Ustanovenia § 40 až 46 sa nevzťahujú na služobný úrad, ktorým
je kancelária najvyššieho súdu, na služobný úrad, ktorým je kancelária najvyššieho
správneho súdu, a na služobný úrad, ktorým je Špecializovaný trestný súd, krajský
súd, okresný súd, mestský súd a správny súd. Spôsob vyhlásenia a vykonania výberového
konania, spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania, spôsob vytvorenia a rozhodovania
výberovej komisie, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač predložiť, a ďalšie požiadavky
na vykonávanie štátnej služby vzhľadom na povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec
vykonávať v štátnej službe,
a) upraví služobný predpis, ktorý vydá
1. kancelária najvyššieho
súdu na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade, ktorým je kancelária
najvyššieho súdu,
2. kancelária najvyššieho správneho súdu na obsadzovanie štátnozamestnaneckých
miest v služobnom úrade, ktorým je kancelária najvyššieho správneho súdu,
b) ustanoví vykonávací právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest okrem štátnozamestnaneckých
miest odborných justičných stážistov v služobnom úrade, ktorým je Špecializovaný
trestný súd, krajský súd, okresný súd, mestský súd a správny súd.
TRETIA ČASŤ
ŠTÁTNOZAMESTNANECKÝ POMER
Prvá hlava
VZNIK ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU
§ 48
(1) Štátnozamestnanecký pomer sa zakladá
a) služobnou zmluvou,
b) zvolením alebo vymenovaním na štátnozamestnanecké miesto vo verejnej funkcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu alebo vymenovaním do funkcie riaditeľa
kancelárie bezpečnostnej rady,
c) vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu.
(2) Ak je štátny zamestnanec v stálej štátnej službe zvolený alebo vymenovaný
podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c), postupuje sa u neho podľa § 55 ods. 1 písm.
r).
§ 50
(1) Štátnozamestnanecký pomer založený služobnou zmluvou vzniká dňom
dohodnutým v služobnej zmluve.
(2) Štátnozamestnanecký pomer riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady
alebo štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii založený zvolením alebo vymenovaním
vzniká dňom uvedeným v oznámení o zvolení alebo dňom uvedeným v oznámení o vymenovaní
do funkcie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.
(3) Štátnozamestnanecký pomer veľvyslanca sa zakladá služobnou zmluvou.
Predpokladom založenia štátnozamestnaneckého pomeru veľvyslanca je poverenie výkonom
funkcie veľvyslanca. Oznámenie o poverení zasiela kancelária prezidenta služobnému
úradu ministerstva zahraničných vecí bezodkladne po poverení výkonom funkcie prezidentom.
Ak je výkonom funkcie veľvyslanca poverený štátny zamestnanec v stálej štátnej službe,
postupuje sa u neho podľa § 55 ods. 1 písm. p).
(4) Štátnozamestnanecký pomer štatutárneho orgánu vzniká dňom uvedeným
v oznámení o vymenovaní do funkcie podľa osobitného predpisu.
(5) Štátny zamestnanec v stálej štátnej službe, ktorý je do funkcie zvolený
alebo vymenovaný podľa § 48 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), vykonáva túto funkciu
odo dňa uvedeného v oznámení podľa odseku 2 alebo odseku 4.
§ 51
Služobná zmluva
(1) Služobnú zmluvu so štátnym zamestnancom uzatvára generálny tajomník.
S odborníkom ústavného činiteľa uzatvára služobnú zmluvu ten, pre koho plní úlohy;
s odborníkom ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, uzatvára
služobnú zmluvu vedúci kancelárie najvyššieho súdu a s odborníkom ústavného činiteľa,
ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho správneho súdu, uzatvára služobnú zmluvu vedúci
kancelárie najvyššieho správneho súdu. Služobná zmluva musí byť uzatvorená najneskôr
v deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Služobná zmluva musí byť písomná, inak
je neplatná. Jedno písomné vyhotovenie služobnej zmluvy je služobný úrad povinný
odovzdať štátnemu zamestnancovi.
(2) Služobná zmluva obsahuje
a) názov služobného úradu vrátane sídla
služobného úradu,
b) meno, priezvisko a titul štátneho zamestnanca, dátum narodenia a miesto trvalého
pobytu,
c) funkciu štátneho zamestnanca podľa § 53,
d) funkciu vedúceho zamestnanca, ak ide o štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca,
e) deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,
f) skúšobnú dobu, ak podľa § 52 plynie,
g) druh štátnej služby,
h) organizačný útvar alebo iný údaj o zaradení v organizačnej štruktúre služobného
úradu,
i) označenie pravidelného miesta výkonu štátnej služby, ktorým je obec, časť obce
alebo inak určené miesto,
j) dĺžku určeného služobného času alebo dĺžku kratšieho služobného času, ak bol dohodnutý,
k) čas trvania dočasnej štátnej služby, ak ide o dočasnú štátnu službu,
l) odbor štátnej služby, ak sa určuje,
m) údaj o tom, či ide o štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti,
n) údaj o výmere dovolenky odkazom na príslušné ustanovenie zákona alebo kolektívnej
zmluvy,
o) najnáročnejšiu činnosť, ďalšiu činnosť, bližšie určenú najnáročnejšiu činnosť
a bližšie určenú ďalšiu činnosť podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta,
p) údaj o dĺžke výpovednej doby odkazom na príslušné ustanovenie zákona.
(3) V služobnej zmluve možno osobitne dohodnúť pravidelné miesto výkonu
štátnej služby, ktorým je obec, časť obce alebo inak určené miesto, na účely poskytovania
náhrad výdavkov súvisiacich so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou.
(4) Služobný úrad odovzdá štátnemu zamestnancovi spolu so služobnou zmluvou
aj opis štátnozamestnaneckého miesta a oznámenie o výške a zložení funkčného platu.
(5) Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi do siedmich dní odo
dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru písomnú informáciu o
a) spôsobe rozvrhnutia
služobného času,
b) prestávkach v práci, dennom odpočinku a nepretržitom odpočinku v týždni,
c) splatnosti a výplatnom termíne platu a
d) pravidlách skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.
(6) Informáciu podľa odseku 5 možno poskytnúť aj formou odkazu na príslušné
ustanovenie zákona, kolektívnej zmluvy, služobného poriadku alebo služobného predpisu.
§ 52
Skúšobná doba
(1) Skúšobná doba plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru
a trvá tri mesiace, ak odsek 2 neustanovuje inak.
(2) Skúšobná doba neplynie, ak vznik štátnozamestnaneckého pomeru nadväzuje
na skončenie predchádzajúceho štátnozamestnaneckého pomeru, počas ktorého skúšobná
doba uplynula.
(3) Do skúšobnej doby sa nezapočítava čas celodenných prekážok v práci
na strane štátneho zamestnanca a čas služobného voľna podľa § 102 ods. 1 písm. c)
a d).
§ 53
Funkcia štátneho zamestnanca
(1) Štátnemu zamestnancovi patrí funkcia v 1. platovej triede až 9. platovej
triede podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy alebo
podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta, ak ide o štátneho zamestnanca podľa § 7
ods. 2 alebo ods. 6, ktorému nepatrí funkčný plat podľa § 126 ods. 4 alebo podľa
osobitného predpisu.6a)
Funkcia Platová trieda odborný referent 1. hlavný referent 2. radca 3. samostatný radca 4. odborný radca 5. hlavný radca 6. štátny radca 7. hlavný štátny radca 8. generálny štátny radca 9.
(2) Štátnemu zamestnancovi v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej
rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, Kancelária verejného ochrancu
práv a najvyšší kontrolný úrad patrí funkcia v 1. platovej triede až 9. platovej
triede podľa osobitného predpisu30) podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva
podľa služobnej zmluvy.
(3) Služobný úrad pri určovaní najnáročnejšej činnosti vychádza z charakteristík
platových tried uvedených v prílohe č. 2. Služobný úrad, ktorým je kancelária národnej
rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, Kancelária verejného ochrancu
práv a najvyšší kontrolný úrad vychádza pri určovaní najnáročnejšej činnosti z charakteristík
platových tried uvedených v osobitnom predpise.30)
(4) Vedúcemu zamestnancovi patrí funkcia v platovej triede podľa najnáročnejšej
činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy alebo podľa opisu štátnozamestnaneckého
miesta, ak ide o štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 2 alebo ods. 6, ktorému nepatrí
funkčný plat podľa § 126 ods. 4 alebo podľa osobitného predpisu,6a) najmenej v platovej
triede, v ktorej je zaradená najnáročnejšia činnosť vykonávaná štátnym zamestnancom
v ním riadenom organizačnom útvare.
(5) zrušený od 1.1.2019.
§ 54
Zaradenie blízkych osôb
(1) Štátnych zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami, nie je možné zaradiť
do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal
kontrole pokladničných operácií alebo kontrole účtovných operácií druhého, okrem
štátnych zamestnancov dočasne vyslaných na vykonávanie štátnej služby do cudziny.
(2) Uchádzač je povinný oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené
v odseku 1 pred prijatím do štátnej služby.
(3) Štátny zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť služobnému
úradu skutočnosti uvedené v odseku 1, ktoré vznikli počas vykonávania štátnej služby.
(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa primerane vzťahujú na zaradenie štátneho
zamestnanca a fyzickej osoby, ktorá je v štátnej službe podľa osobitného predpisu,22)
a na zaradenie štátneho zamestnanca a iného zamestnanca.
Druhá hlava
ZMENA ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU
§ 55
(1) Zmena štátnozamestnaneckého pomeru je
a) zmena funkcie,
b) zmena odboru štátnej služby,
c) zmena najnáročnejšej činnosti, ďalšej činnosti, bližšie určenej
najnáročnejšej činnosti alebo bližšie určenej ďalšej činnosti,
d) zmena druhu štátnej služby,
e) zmena dôvodu zastupovania podľa § 36 ods. 3 písm. a) alebo ods.
4 písm. c),
f) zmena služobného úradu,
g) zmena pravidelného miesta výkonu štátnej služby mimo obce pravidelného
miesta výkonu štátnej služby,
h) zmena dĺžky týždenného služobného času, ak bola dohodnutá,
i) zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby alebo
predĺženie zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby,
j) preloženie na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca,
k) poverenie vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca alebo poverenie
zastupovaním vedúceho zamestnanca,
l) odvolanie poverenia vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca alebo
odvolanie poverenia zastupovaním vedúceho zamestnanca,
m) odvolanie z funkcie vedúceho zamestnanca,
n) prerušenie zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby
podľa § 66 ods. 3,
o) opätovné zaradenie štátneho zamestnanca do štátnej služby po skončení
zaradenia mimo činnej štátnej služby,
p) dočasné vyslanie na vykonávanie štátnej služby do cudziny (ďalej
len "dočasné vyslanie"),
q) skončenie dočasného vyslania,
r) zmena na základe zvolenia alebo vymenovania do funkcie podľa § 48
ods. 1 písm. b) alebo písm. c),
s) zmena na základe odvolania z funkcie podľa § 48 ods. 1 písm. b)
alebo písm. c), vzdania sa tejto funkcie alebo uplynutia doby vykonávania tejto funkcie,
t) predĺženie trvania dočasnej štátnej služby odborníka dočasne potrebného
na plnenie úloh štátnej služby na tom istom štátnozamestnaneckom mieste s rovnakým
opisom štátnozamestnaneckého miesta,
u) predĺženie trvania štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca,
ktorý dovŕšil vek 65 rokov na dobu najviac troch po sebe nasledujúcich rokov; v rámci
uvedenej doby je možné štátnozamestnanecký pomer predĺžiť aj opakovane,
v) zaradenie štátneho zamestnanca po skončení dočasného vyslania,
w) zmena obsahu služobnej zmluvy podľa § 57 ods. 4,
x) zmena pravidelného miesta výkonu štátnej služby v rámci obce pravidelného
miesta výkonu štátnej služby.
(2) Zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. h), k), t),
u) alebo písm. w) sa vykoná dohodou medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom
o zmene štátnozamestnaneckého pomeru.
(3) Zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. a), b), c),
f), j), p) alebo písm. r) sa vykoná dohodou medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom
o zmene štátnozamestnaneckého pomeru preložením.
(4) Zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. d), e) alebo
písm. g) sa vykoná dohodou medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom podľa odseku
2 alebo odseku 3.
(5) Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. i), l), m),
n), o), q), s), v) alebo písm. x) vykoná služobný úrad jednostranne písomným oznámením
o zmene štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré doručí štátnemu zamestnancovi.
(6) Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. a), b), c),
d), e), g), h), j), k), t), u) alebo písm. w) môže vykonať služobný úrad aj jednostranne
za podmienok podľa § 57 ods. 1 a 3 písomným oznámením o zmene štátnozamestnaneckého
pomeru alebo písomným oznámením o zmene štátnozamestnaneckého pomeru preložením,
ktoré doručí štátnemu zamestnancovi.
(7) Zmenou štátnozamestnaneckého pomeru na účely tohto zákona je aj preloženie
štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe na základe dohody medzi služobným
úradom a štátnym zamestnancom, pri ktorom nedochádza k zmene podľa odseku 1.
(8) Zmena štátnozamestnaneckého pomeru sa realizuje formou písomného
dodatku k služobnej zmluve.
(9) Trvanie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca v stálej
štátnej službe, ktorý dovŕšil vek 65 rokov počas vykonávania funkcie podľa § 48 ods.
1 písm. b) alebo písm. c), možno po skončení vykonávania tejto funkcie predĺžiť podľa
odseku 1 písm. u) najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom štátny zamestnanec
dovŕši vek 68 rokov.
(10) Zmena názvu služobného úradu, zmena sídla služobného úradu, zmena
organizačného útvaru a zmena názvu organizačného útvaru nie je zmenou štátnozamestnaneckého
pomeru. Zmenu podľa predchádzajúcej vety služobný úrad písomne oznámi štátnemu zamestnancovi;
písomné oznámenie je dodatkom k služobnej zmluve.
(11) Ak v súvislosti so zmenou štátnozamestnaneckého pomeru dochádza
k zmene podmienok vykonávania štátnej služby uvedených v § 51 ods. 5, použijú sa
primerane ustanovenia § 51 ods. 5 a 6. Pri preložení štátneho zamestnanca na vykonávanie
štátnej služby do iného služobného úradu sa informačná povinnosť podľa § 51 ods.
5 vzťahuje na služobný úrad, do ktorého bol štátny zamestnanec preložený.
Preloženie štátneho zamestnanca
§ 56
(1) Štátneho zamestnanca je možné dočasne preložiť alebo trvale preložiť
na vykonávanie štátnej služby v tom istom služobnom úrade alebo do iného služobného
úradu. Dočasné preloženie alebo trvalé preloženie štátneho zamestnanca do iného služobného
úradu je možné len na základe písomnej dohody uzavretej medzi generálnym tajomníkom
služobného úradu, z ktorého sa má preložiť a generálnym tajomníkom služobného úradu,
do ktorého sa má preložiť; jedno vyhotovenie písomnej dohody si ponechá každý služobný
úrad a jedno sa odovzdá štátnemu zamestnancovi.
(2) Návrh dohody podľa odseku 1 vyhotoví služobný úrad, do ktorého
má byť štátny zamestnanec preložený. Dohoda musí obsahovať najmä uvedenie funkcie,
odboru štátnej služby a najnáročnejšej činnosti, ktorú bude štátny zamestnanec vykonávať
po preložení. Prílohou dohody je opis štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom bude
štátny zamestnanec vykonávať štátnu službu po preložení.
(3) Na dočasné preloženie alebo na trvalé preloženie štátneho zamestnanca
do iného služobného úradu je príslušný služobný úrad, z ktorého sa štátny zamestnanec
prekladá.
(4) Služobný úrad, do ktorého bol štátny zamestnanec preložený, odovzdá
štátnemu zamestnancovi oznámenie o výške a zložení funkčného platu a opis štátnozamestnaneckého
miesta.
(5) Služobný úrad odovzdá osobný spis štátneho zamestnanca, ktorý bol
preložený do iného služobného úradu, služobnému úradu, v ktorom bude štátny zamestnanec
vykonávať štátnu službu, do siedmich dní odo dňa preloženia.
§ 57
(1) Štátneho zamestnanca je možné po prerokovaní so zástupcami zamestnancov
dočasne preložiť bez jeho súhlasu na vykonávanie štátnej služby v tom istom služobnom
úrade na určený čas najdlhšie na šesť mesiacov, ak je to nevyhnutne potrebné na plnenie
úloh spojených s vykonávaním pôsobnosti služobného úradu v oblasti ochrany základných
práv a slobôd, s odvrátením mimoriadnej udalosti alebo so zmierňovaním jej bezprostredných
následkov. Štátneho zamestnanca je možné opätovne bez jeho súhlasu dočasne preložiť
najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia predchádzajúceho dočasného preloženia
podľa prvej vety.
(2) Štátneho zamestnanca je možné dočasne preložiť s jeho súhlasom
na dohodnutú dobu aj bez výberového konania, ak § 60 ods. 1 neustanovuje inak.
(3) Štátneho zamestnanca je možné dočasne preložiť podľa odseku 1 alebo
odseku 2 aj na voľné štátnozamestnanecké miesto.
(4) Dočasné preloženie podľa odseku 2 možno dohodou skrátiť, predĺžiť
alebo zmeniť na trvalé preloženie; pri preložení do iného služobného úradu sa primerane
použijú ustanovenia § 56 ods. 1 a 2.
(5) Štátnu zamestnankyňu, ktorá je tehotná alebo ktorá je dojčiaca,
štátneho zamestnanca so zdravotným postihnutím alebo s ťažkým zdravotným postihnutím,
alebo štátneho zamestnanca, ktorý je osamelý a stará sa o dieťa mladšie ako pätnásť
rokov alebo sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím,
ak služobnému úradu tieto skutočnosti písomne oznámil, je možné dočasne preložiť
podľa odsekov 1 až 3 len s ich predchádzajúcim písomným súhlasom.
(6) Počas dočasného preloženia bez súhlasu štátneho zamestnanca patrí
štátnemu zamestnancovi funkčný plat najmenej v sume, ktorá by mu patrila, ak by nebol
dočasne preložený. Ak z dôvodu dočasného preloženia bez súhlasu štátneho zamestnanca
na funkciu s nižšou náročnosťou činností služobný úrad určí štátnemu zamestnancovi
nižší funkčný plat, ako mu patril pred dočasným preložením, patrí štátnemu zamestnancovi
doplatok do výšky funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol dočasne preložený.
(7) Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne preložený mimo obce pravidelného
miesta výkonu štátnej služby, patria počas dočasného preloženia náhrady podľa osobitného
predpisu31) ako pri služobnej ceste. Ak je štátny zamestnanec počas dočasného preloženia
vyslaný na služobnú cestu, patrí mu stravné v sume, ktorá je pre neho výhodnejšia.
Na štátneho zamestnanca, ktorý bol dočasne preložený mimo obce pravidelného miesta
výkonu štátnej služby na základe jeho žiadosti, sa prvá a druhá veta tohto odseku
nevzťahuje.
(8) Po uplynutí dočasného preloženia sa štátny zamestnanec zaradí písomným
oznámením na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu
pred dočasným preložením, ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené alebo
ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak, alebo ak osobitný predpis
neustanovuje inak.2)
§ 58
(1) Štátneho zamestnanca je možné s jeho súhlasom trvale preložiť na
vykonávanie štátnej služby aj bez výberového konania, ak § 60 ods. 1 neustanovuje
inak.
(2) Štátnemu zamestnancovi, ktorý je trvale preložený mimo obce pravidelného
miesta výkonu štátnej služby v záujme služobného úradu, patrí jednorazová náhrada
preukázaných cestovných výdavkov a jednorazová náhrada preukázaných výdavkov na sťahovanie.
§ 59
Zmena druhu štátnej služby
(1) Služobný úrad a štátny zamestnanec sa môžu dohodnúť na zmene
dočasnej štátnej služby na stálu štátnu službu, ak ide o štátneho zamestnanca, ktorý
je v dočasnej štátnej službe, do ktorej bol prijatý
a) bez výberového konania a má
byť prijatý na základe výberového konania do stálej štátnej služby alebo
b) na základe výberového konania.
(2) Na zmenu štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 sa primerane
použijú ustanovenia § 56, 58 a 60.
§ 60
Preloženie na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca, poverenie
vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca a poverenie zastupovaním vedúceho zamestnanca
(1) Štátneho zamestnanca je možné dočasne preložiť na dobu dlhšiu ako
šesť mesiacov alebo trvale preložiť na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca
na základe výberového konania, ak osobitný predpis neustanovuje inak.32) Vedúceho
zamestnanca je možné preložiť podľa prvej vety aj bez výberového konania, ak ide
o vykonávanie štátnej služby v tej istej funkcii alebo vo funkcii v nižšej platovej
triede.
(2) Štátneho zamestnanca je možné dočasne preložiť bez výberového konania
na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca do obsadenia tohto miesta.
(3) Generálny tajomník môže štátneho zamestnanca s jeho súhlasom poveriť
vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca, ak je miesto vedúceho zamestnanca voľné.
(4) Generálny tajomník môže štátneho zamestnanca s jeho súhlasom poveriť
zastupovaním vedúceho zamestnanca počas neprítomnosti vedúceho zamestnanca presahujúcej
dva týždne.
(5) Doba preloženia podľa odseku 2 a doba poverenia podľa odsekov 3
a 4 nesmie presiahnuť šesť po sebe nasledujúcich mesiacov. Poverenie podľa odsekov
3 a 4 možno odvolať.
§ 61
Odvolanie z funkcie vedúceho zamestnanca
(1) Generálny tajomník odvolá štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho
zamestnanca, ak sa skončí jeho dočasné vyslanie podľa § 64 ods. 2.
(2) Generálny tajomník odvolá z funkcie vedúceho zamestnanca na štátnozamestnaneckom
mieste uvedenom v § 38 ods. 8 písm. a), ktorý stratil predpoklad bezúhonnosti, ak
nedošlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona podľa § 82 ods.
1 písm. c) alebo písm. d).
(3) Generálny tajomník môže odvolať vedúceho zamestnanca z funkcie,
ak
a) v služobnom hodnotení za kalendárny rok dosiahne uspokojivé výsledky alebo neuspokojivé
výsledky alebo
b) vedúci zamestnanec dlhšie ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov nemôže plniť
povinnosti vedúceho zamestnanca zo zdravotných dôvodov.
(4) Generálny tajomník odvolá vedúceho zamestnanca z funkcie, ak
a) bol dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny na čas dlhší ako
šesť mesiacov alebo
b) požiada o odvolanie.
(5) Generálny tajomník môže odvolať z funkcie vedúceho zamestnanca,
ktorého priamo riadi, aj bez uvedenia dôvodu, so súhlasom štatutárneho orgánu, do
10 dní odo dňa doručenia písomného súhlasu, ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak.
(6) Generálny tajomník odvolá z funkcie vedúceho zamestnanca, ktorého
priamo riadi štatutárny orgán, aj bez uvedenia dôvodu, na návrh štatutárneho orgánu,
ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Generálny tajomník odvolá
z funkcie vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi štátny zamestnanec vo verejnej
funkcii, aj bez uvedenia dôvodu, na návrh štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. Generálny tajomník odvolá vedúceho zamestnanca
podľa prvej vety alebo podľa druhej vety do 10 dní od doručenia návrhu. Generálny
tajomník môže na návrh štatutárneho orgánu podľa § 7 ods. 6 druhej vety odvolať do
10 dní odo dňa doručenia písomného návrhu aj bez uvedenia dôvodu vedúceho zamestnanca,
ktorého priamo riadi štatutárny orgán podľa § 7 ods. 6 druhej vety.
(7) Generálny tajomník, ktorý je štatutárny orgán, môže odvolať z funkcie
vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi, aj bez uvedenia dôvodu, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
(8) Vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca sa skončí dňom určeným
v odvolaní z funkcie vedúceho zamestnanca, najskôr však dňom jeho doručenia.
§ 62
Skončenie vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca na základe zákona
(1) Vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca, ak štátny zamestnanec
nebol preložený na iné štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca, sa skončí
dňom
a) zmeny organizačnej štruktúry služobného úradu, ktorou sa zrušil
organizačný útvar, ktorý riadi vedúci zamestnanec v služobnom úrade,
b) zrušenia služobného úradu.
(2) Písomné oznámenie o skončení vykonávania funkcie podľa odseku 1,
ktoré vydá generálny tajomník, obsahuje údaj o dni, ku ktorému sa vykonávanie funkcie
skončilo, a o dôvode skončenia; ak ide o skončenie vykonávania funkcie podľa odseku
1 písm. b), písomné oznámenie vydá generálny tajomník v služobnom úrade, na ktorý
prejdú práva a povinnosti zrušeného služobného úradu.
§ 63
(1) Štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe alebo odborníka, ktorý
je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, ktorý bol odvolaný z funkcie
vedúceho zamestnanca podľa § 61 alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca sa má
skončiť alebo sa skončila na základe zákona podľa § 62, služobný úrad trvale preloží
s jeho súhlasom na vhodné štátnozamestnanecké miesto, ak sa štátny zamestnanec nedohodne
so služobným úradom inak. Ak služobný úrad vhodné štátnozamestnanecké miesto nemá
alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, postupuje pri skončení štátnozamestnaneckého
pomeru podľa § 75 ods. 1 písm. c) alebo písm. d).
(2) Po odvolaní z funkcie, vzdaní sa funkcie alebo uplynutím doby vykonávania
funkcie podľa § 55 ods. 1 písm. s) služobný úrad štátneho zamestnanca v stálej štátnej
službe zaradí na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu
pred zvolením alebo vymenovaním do funkcie podľa § 55 ods. 1 písm. r), ak toto štátnozamestnanecké
miesto nebolo zrušené alebo tohto štátneho zamestnanca s jeho súhlasom trvale preloží
na vhodné štátnozamestnanecké miesto, ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným
úradom inak. Ak služobný úrad vhodné štátnozamestnanecké miesto nemá alebo sa so
štátnym zamestnancom nedohodne inak, postupuje pri skončení štátnozamestnaneckého
pomeru podľa § 75 ods. 1 písm. b).
§ 64
Dočasné vyslanie
(1) Štátneho zamestnanca je možné s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom
dočasne vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny. Doba dočasného vyslania
je spravidla tri roky. Predĺžiť dobu dočasného vyslania štátneho zamestnanca je možné
len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.
(2) Skončiť dočasné vyslanie môže generálny tajomník v služobnom úrade,
v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Dočasné vyslanie sa skončí dňom
určeným generálnym tajomníkom v písomnom oznámení o zmene štátnozamestnaneckého pomeru
podľa § 55 ods. 5. Dočasné vyslanie veľvyslanca môže generálny tajomník ministerstva
zahraničných vecí skončiť len po zrušení poverenia výkonom funkcie veľvyslanca prezidentom.
(3) Dočasne vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny štátneho
zamestnanca podľa § 7 ods. 7, skončiť dočasné vyslanie, skrátiť alebo predĺžiť dobu
jeho dočasného vyslania je možné len po dohode príslušných služobných úradov.
(4) Štátnemu zamestnancovi patria počas dočasného vyslania náhrady
podľa osobitného predpisu.31)
(5) Po uplynutí doby dočasného vyslania sa štátny zamestnanec zaradí
písomným oznámením o zmene štátnozamestnaneckého pomeru na to isté štátnozamestnanecké
miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred dočasným vyslaním, ak toto štátnozamestnanecké
miesto nebolo zrušené alebo ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom
inak, alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak.2)
(6) Dočasným vyslaním je aj vyslanie štátneho zamestnanca na výkon
práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného
predpisu.6) Na dočasné vyslanie podľa prvej vety sa nevzťahujú ustanovenia odsekov
1 až 3.
Zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby
§ 65
(1) Ak štátna zamestnankyňa, ktorá je tehotná, ktorá je matkou do konca
deviateho mesiaca po pôrode alebo ktorá je dojčiaca, vykonáva štátnu službu, ktorá
jej je zakázaná podľa osobitného predpisu,33) alebo ktorá podľa lekárskeho posudku
zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe ohrozuje jej tehotenstvo, jej zdravie
krátko po pôrode alebo jej zdravie počas dojčenia, a nie je možné vykonať dočasnú
úpravu jej služobných podmienok, a nie je možné ju ani preložiť na vhodné štátnozamestnanecké
miesto, služobný úrad ju zaradí mimo činnej štátnej služby. Zaradenie mimo činnej
štátnej služby skončí nástupom tejto štátnej zamestnankyne na materskú dovolenku
alebo na rodičovskú dovolenku.
(2) Štátnej zamestnankyni patrí počas zaradenia mimo činnej štátnej
služby funkčný plat, ktorý by jej patril, ak by nedošlo k zaradeniu mimo činnej štátnej
služby.
§ 66
(1) Služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby,
ak bol obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie
štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby; to neplatí, ak bol štátny
zamestnanec vzatý do väzby.
(2) Služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby,
ak bol obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu a bol prepustený z väzby,
ak by jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby.
(3) Ak bol štátny zamestnanec vzatý do väzby v čase jeho zaradenia
mimo činnej štátnej služby, služobný úrad toto zaradenie preruší ku dňu jeho vzatia
do väzby.
(4) Služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby
bezodkladne po tom, ako sa o dôvodoch na zaradenie mimo činnej štátnej služby dozvedel.
(5) Zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby podľa
odsekov 1 a 2 trvá
a) v dočasnej štátnej službe najdlhšie počas jej trvania, najviac
však dva roky, ak odsek 6 neustanovuje inak,
b) do právoplatného skončenia trestného stíhania, najviac však dva roky, ak odsek
6 neustanovuje inak.
(6) Ak trvá dôvod, pre ktorý bol štátny zamestnanec podľa odseku 1
alebo odseku 2 zaradený mimo činnej štátnej služby aj po uplynutí dvoch rokov a opätovné
zaradenie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý
záujem štátnej služby, môže generálny tajomník predĺžiť zaradenie štátneho zamestnanca
mimo činnej štátnej služby, najviac do právoplatného skončenia trestného stíhania.
(7) Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi
suma 40% z funkčného platu, ktorý mu patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby.
Suma podľa prvej vety sa zvyšuje o 10% za každú vyživovanú osobu, najviac do výšky
60% funkčného platu, ktorý štátnemu zamestnancovi patril pred zaradením mimo činnej
štátnej služby.
(8) Suma podľa odseku 7 nesmie byť nižšia ako suma životného minima
podľa osobitného predpisu.34)
§ 67
(1) Služobný úrad zaradí mimo činnej štátnej služby štátneho zamestnanca,
ktorý je s jeho súhlasom vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej
republiky do inštitúcie Európskej únie alebo do orgánu Európskej únie. Počas vyslania
podľa prvej vety patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak
by nebol vyslaný; to neplatí, ak mu plat poskytuje inštitúcia Európskej únie, do
ktorej je vyslaný alebo orgán Európskej únie, do ktorého je vyslaný.
(2) Služobný úrad zaradí mimo činnej štátnej služby štátneho zamestnanca,
ktorý s jeho súhlasom vykonáva štrukturálnu stáž v inštitúcii Európskej únie alebo
v orgáne Európskej únie. Počas vykonávania štrukturálnej stáže patrí štátnemu zamestnancovi
funkčný plat, ktorý mu patril pred jej začatím, a náhrada výdavkov ako pri zahraničnej
služobnej ceste.
§ 68
V čase zaradenia mimo činnej štátnej služby je štátny zamestnanec povinný
dodržiavať povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca okrem povinností podľa §
111 ods. 1 písm. b) a e) až k) a okrem povinnosti vykonávať štátnu službu.
§ 69
Opätovné zaradenie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby
(1) Služobný úrad bezodkladne zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie
štátnej služby, ak
a) zanikne dôvod zaradenia mimo činnej štátnej služby,
b) uplynie doba podľa § 66 ods. 5 alebo
c) uplynie doba podľa § 66 ods. 6.
(2) Služobný úrad štátneho zamestnanca zaradí na to isté štátnozamestnanecké
miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred zaradením mimo činnej štátnej služby,
ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené alebo ak sa štátny zamestnanec
nedohodne so služobným úradom inak.
(3) Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol zaradený mimo činnej štátnej
služby z dôvodov uvedených v § 66 ods. 1 alebo ods. 2, sa po opätovnom zaradení na
vykonávanie štátnej služby doplatí rozdiel medzi funkčným platom a sumou vyplácanou
podľa § 66 ods. 7 do 30 dní odo dňa, keď štátny zamestnanec preukázal, že zanikli
dôvody zaradenia mimo činnej štátnej služby.
(4) Suma podľa odseku 3 patrí štátnemu zamestnancovi aj vtedy, ak nedôjde
k jeho opätovnému zaradeniu na vykonávanie štátnej služby.
§ 70
Služobná cesta a zahraničná služobná cesta
(1) Služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho
zamestnanca na cestu na vykonávanie štátnej služby do iného miesta, ako je jeho pravidelné
miesto výkonu štátnej služby, vrátane času vykonávania štátnej služby až do skončenia
tejto cesty.
(2) Zahraničná služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu
štátneho zamestnanca na služobnú cestu na vykonávanie štátnej služby do cudziny,
čas služobnej cesty v cudzine až do skončenia tejto cesty.
(3) Zahraničná služobná cesta na účely tohto zákona je aj čas vyslania
štátneho zamestnanca do cudziny na účely plnenia úloh krátkodobého experta alebo
strednodobého experta na projekte rozvojovej spolupráce vrátane projektu rozvojovej
spolupráce Európskej únie partnerským krajinám realizovanom služobným úradom v mene
Európskej únie a financovanom Európskou úniou.
(4) Služobný úrad vyšle štátneho zamestnanca na služobnú cestu alebo
zahraničnú služobnú cestu na návrh vedúceho zamestnanca, o ktorom to ustanovuje služobný
predpis, na nevyhnutný čas. Služobný úrad zároveň určí miesto nástupu, miesto vykonávania
štátnej služby, účel, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia služobnej cesty
alebo zahraničnej služobnej cesty; služobný úrad môže určiť aj ďalšie podmienky služobnej
cesty alebo zahraničnej služobnej cesty, pričom prihliada na oprávnené záujmy štátneho
zamestnanca.
(5) Pravidelné miesto výkonu štátnej služby na účely poskytovania náhrad
výdavkov súvisiacich so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou je
miesto uvedené v služobnej zmluve podľa § 51 ods. 2 písm. i) alebo ods. 3.
(6) Štátnemu zamestnancovi vyslanému na služobnú cestu alebo na zahraničnú
služobnú cestu patria náhrady súvisiace so služobnou cestou alebo so zahraničnou
služobnou cestou podľa osobitného predpisu.31) Štátnemu zamestnancovi vyslanému na
zahraničnú služobnú cestu podľa odseku 3 patrí v súlade so zmluvou, ktorá upravuje
jeho účasť na projekte, aj odmena znížená o náklady na jeho funkčný plat.
Tretia hlava
SKONČENIE A ZÁNIK ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU
§ 71
(1) Štátnozamestnanecký pomer je možné skončiť
a) dohodou o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.
(2) Štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona.
(3) Štátnozamestnanecký pomer zaniká smrťou štátneho zamestnanca alebo
právoplatným rozhodnutím súdu o vyhlásení štátneho zamestnanca za mŕtveho.
§ 72
Dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru
(1) Ak sa služobný úrad a štátny zamestnanec dohodnú na skončení štátnozamestnaneckého
pomeru, štátnozamestnanecký pomer sa skončí dohodnutým dňom.
(2) Dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru musí byť uzatvorená
písomne. V dohode o skončení štátnozamestnaneckého pomeru musia byť uvedené dôvody
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ak to štátny zamestnanec požaduje alebo ak
sa štátnozamestnanecký pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 75 ods. 1 písm.
a), b) alebo písm. d).
(3) Služobný úrad odovzdá bezodkladne štátnemu zamestnancovi jedno vyhotovenie
dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru.
§ 73
Výpoveď
(1) Služobný úrad ako aj štátny zamestnanec môže skončiť štátnozamestnanecký
pomer výpoveďou. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
(2) Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď len z dôvodov
podľa § 75. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo
možné zameniť s iným dôvodom a nie je možné ho dodatočne meniť, inak je výpoveď neplatná.
(3) Štátny zamestnanec môže dať služobnému úradu výpoveď z akéhokoľvek
dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.
(4) Ak služobný úrad dal štátnemu zamestnancovi výpoveď podľa § 75 ods.
1 písm. b) alebo písm. d), nesmie počas dvoch mesiacov nasledujúcich po skončení
štátnozamestnaneckého pomeru znovu vytvoriť zrušené štátnozamestnanecké miesto a
obsadiť toto štátnozamestnanecké miesto iným uchádzačom alebo preložením štátneho
zamestnanca.
(5) Výpoveď, ktorá bola doručená druhej strane, je možné odvolať len
s jej súhlasom, ak odsek 6 neustanovuje inak. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s
jej odvolaním sa musí urobiť písomne.
(6) Písomný súhlas štátneho zamestnanca s odvolaním výpovede danej služobným
úradom sa nevyžaduje, ak služobný úrad odvolá výpoveď na základe stanoviska podľa
§ 91 ods. 4.
§ 74
Výpovedná doba
(1) Ak je daná výpoveď, štátnozamestnanecký pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre služobný úrad aj pre štátneho zamestnanca
a je dva mesiace.
(2) Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca, ak § 76 ods. 3 neustanovuje inak.
(3) Počas plynutia výpovednej doby je možné štátneho zamestnanca, ktorému
služobný úrad dal výpoveď podľa § 75 ods. 1 písm. a) až d), trvale preložiť v služobnom
úrade alebo do iného služobného úradu. Ak dôjde k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca
podľa prvej vety, plynutie výpovednej doby sa zastaví a štátnozamestnanecký pomer
naďalej trvá.
§ 75
Výpovedné dôvody služobného úradu
(1) Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak
a) štátny
zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil
spôsobilosť na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste
alebo ak ju nesmie dlhodobo vykonávať pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo
pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú
expozíciu faktorom práce a pracovného prostredia určenú rozhodnutím príslušného orgánu
verejného zdravotníctva a služobný úrad nemá pre neho vhodné štátnozamestnanecké
miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké
miesto a nedohodne sa so služobným úradom inak,
b) sa má zrušiť alebo sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto v dôsledku organizačnej
zmeny podľa § 24 a služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca vhodné štátnozamestnanecké
miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké
miesto a nedohodne sa so služobným úradom inak,
c) štátneho zamestnanca, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa
§ 61 ods. 1 až 7, nie je možné trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby na vhodné
štátnozamestnanecké miesto, pretože ho služobný úrad nemá, alebo štátny zamestnanec
nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké miesto a nedohodne sa
so služobným úradom inak,
d) štátneho zamestnanca, ktorého funkcia vedúceho zamestnanca sa má skončiť alebo
sa skončila na základe zákona podľa § 62 ods. 1, nie je možné trvale preložiť na
vykonávanie štátnej služby na vhodné štátnozamestnanecké miesto, pretože ho služobný
úrad nemá, alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké
miesto a nedohodne sa so služobným úradom inak,
e) štátny zamestnanec dosiahne neuspokojivé výsledky v opakovanom služobnom hodnotení,
f) štátny zamestnanec opakovane menej závažne porušil služobnú disciplínu,
g) je u štátneho zamestnanca dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.
(2) Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď z dôvodu podľa
odseku 1 písm. f) do dvoch mesiacov od oznámenia upozornenia o opakovanom menej závažnom
porušení služobnej disciplíny a z dôvodu podľa odseku 1 písm. g) do dvoch mesiacov
od oznámenia upozornenia o závažnom porušení služobnej disciplíny, najneskôr vždy
do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.
(3) Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď z dôvodu podľa
odseku 1 písm. e) do dvoch mesiacov od oboznámenia štátneho zamestnanca s výsledkom
opakovaného služobného hodnotenia a ak štátny zamestnanec podal námietku podľa §
123 ods. 7, do dvoch mesiacov od oznámenia výsledku opakovaného služobného hodnotenia.
Zákaz výpovede služobným úradom
§ 76
(1) Služobný úrad nesmie dať štátnemu zamestnancovi výpoveď v ochrannej
dobe, a to
a) v dobe, keď je štátny zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného
pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil
pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania
návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia,
b) pri povolaní na výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie odo dňa, keď
bol štátny zamestnanec povolaný na výkon mimoriadnej služby doručením povolávacieho
rozkazu alebo keď bol na výkon mimoriadnej služby povolaný mobilizačnou výzvou alebo
mobilizačným oznámením, alebo ak bol štátnemu zamestnancovi výkon mimoriadnej služby
nariadený, až do uplynutia dvoch týždňov po jeho prepustení z tejto služby; to platí
rovnako, ak ide o výkon alternatívnej služby podľa osobitného predpisu,
c) v dobe, keď je štátny zamestnanec uvoľnený na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy,
na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky
podľa osobitného predpisu,
d) v dobe, keď je štátna zamestnankyňa tehotná, keď je štátna zamestnankyňa na materskej
dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke, keď je štátny zamestnanec na otcovskej
dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke alebo keď sa osamelý štátny zamestnanec
alebo osamelá štátna zamestnankyňa stará o dieťa mladšie ako tri roky,
e) v dobe, keď je štátny zamestnanec dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie,
f) v dobe, keď je štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu v noci uznaný na
základe lekárskeho posudku dočasne nespôsobilým na nočnú prácu,
g) v dobe, keď je štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby; to neplatí,
ak ide o zaradenie mimo činnej štátnej služby podľa § 66,
h) v dobe čerpania služobného voľna podľa § 102 ods. 1 písm. a), b), d) a e).
(2) Zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú štátnemu zamestnancovi
z dôvodu,
a) pre ktorý môže služobný úrad okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer, ak nejde
o štátnu zamestnankyňu na materskej dovolenke a o štátneho zamestnanca na otcovskej
dovolenke,
b) že štátny zamestnanec opakovane menej závažne porušil služobnú disciplínu, ak
nejde o tehotnú štátnu zamestnankyňu, o štátnu zamestnankyňu na materskej dovolenke
alebo na rodičovskej dovolenke alebo štátneho zamestnanca na otcovskej dovolenke
alebo na rodičovskej dovolenke.
(3) Ak je štátnemu zamestnancovi doručená výpoveď pred začiatkom ochrannej
doby tak, že výpovedná doba by mala uplynúť v ochrannej dobe, štátnozamestnanecký
pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď štátny
zamestnanec písomne oznámi, že na predĺžení štátnozamestnaneckého pomeru o čas trvania
ochrannej doby netrvá.
§ 77
(1) Služobný úrad nesmie dať výpoveď štátnemu zamestnancovi, ktorý
je občanom so zdravotným postihnutím bez právoplatného rozhodnutia príslušného úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým bol udelený predchádzajúci súhlas podľa osobitného
predpisu,35) inak je výpoveď neplatná. Súhlas podľa predchádzajúcej vety sa nevyžaduje,
ak ide o výpoveď z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1 písm. f) alebo písm. g), alebo
ak sa služobný úrad alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a štátny zamestnanec
nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu štátnej služby, alebo ak štátny zamestnanec
dovŕšil vek určený na vznik nároku na starobný dôchodok.36)
(2) Služobný úrad bezodkladne oznámi štátnemu zamestnancovi, ktorý
je občanom so zdravotným postihnutím, podanie žiadosti o udelenie predchádzajúceho
súhlasu podľa odseku 1 prvej vety.
Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru
§ 78
(1) Služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho
zamestnanca do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia upozornenia o závažnom porušení služobnej
disciplíny, najneskôr do jedného roka odo dňa, keď dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru vznikol.
(2) Štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného činiteľa môže ten,
pre koho plní úlohy, skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu. Štátnozamestnanecký
pomer odborníka ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu,
môže skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu vedúci kancelárie najvyššieho súdu na
návrh sudcu najvyššieho súdu, pre ktorého odborník ústavného činiteľa plní úlohy,
a štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu
najvyššieho správneho súdu, môže skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu vedúci kancelárie
najvyššieho správneho súdu na návrh sudcu najvyššieho správneho súdu, pre ktorého
odborník ústavného činiteľa plní úlohy. Ustanovenie § 74 Zákonníka práce sa na okamžité
skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa prvej vety a druhej vety nepoužije.
(3) Služobný úrad nemôže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer
s tehotnou štátnou zamestnankyňou, so štátnou zamestnankyňou na materskej dovolenke
alebo na rodičovskej dovolenke, so štátnym zamestnancom na otcovskej dovolenke alebo
na rodičovskej dovolenke, s osamelou štátnou zamestnankyňou alebo s osamelým štátnym
zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so štátnou zamestnankyňou
alebo so štátnym zamestnancom, ak sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou
s ťažkým zdravotným postihnutím. Služobný úrad však môže so štátnymi zamestnancami
podľa prvej vety okrem štátnej zamestnankyne na materskej dovolenke a štátneho zamestnanca
na otcovskej dovolenke z dôvodu uvedeného v odseku 1 skončiť štátnozamestnanecký
pomer výpoveďou.
§ 79
(1) Štátny zamestnanec môže štátnozamestnanecký pomer okamžite skončiť,
ak
a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať štátnu službu bez vážneho ohrozenia
svojho zdravia a služobný úrad ho nepreložil do 15 dní odo dňa predloženia tohto
posudku na vhodné štátnozamestnanecké miesto,
b) služobný úrad mu nevyplatil plat, cestovné náhrady, náhradu za služobnú pohotovosť,
náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti štátneho zamestnanca alebo ich
časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti,
c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.
(2) Štátny zamestnanec môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer
len v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru dozvedel.
(3) Štátny zamestnanec, ktorý okamžite skončil štátnozamestnanecký
pomer, má nárok na dvojnásobok naposledy priznaného funkčného platu.
§ 80
Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru musí služobný úrad
ako aj štátny zamestnanec urobiť písomne, musí v ňom byť skutkovo vymedzený jeho
dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, pričom uvedený dôvod sa nesmie
dodatočne meniť a musí byť v ustanovenej lehote doručené druhej strane, inak je neplatné.
§ 81
Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe
(1) V skúšobnej dobe môže služobný úrad a štátny zamestnanec skončiť
štátnozamestnanecký pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu,
ak odsek 5 neustanovuje inak.
(2) Písomné oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej
dobe sa doručí druhej strane spravidla tri pracovné dni pred dňom, keď sa má štátnozamestnanecký
pomer skončiť.
(3) Ak štátny zamestnanec oznámi služobnému úradu skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru v skúšobnej dobe, jeho štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom uvedeným v
písomnom oznámení, najskôr dňom doručenia písomného oznámenia služobnému úradu, a
najneskôr v posledný deň skúšobnej doby.
(4) Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca sa skončí dňom uvedeným
v oznámení služobného úradu, najskôr dňom doručenia tohto písomného oznámenia štátnemu
zamestnancovi a najneskôr v posledný deň skúšobnej doby.
(5) Služobný úrad môže skončiť štátnozamestnanecký pomer v skúšobnej
dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacou ženou
alebo štátnym zamestnancom na otcovskej dovolenke len vo výnimočných prípadoch, ktoré
nesúvisia s tehotenstvom, materstvom alebo otcovstvom. Skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru služobný úrad náležite odôvodní v písomnom oznámení, inak je skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru neplatné.
§ 82
Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona
(1) Štátnozamestnanecký pomer na základe zákona sa skončí z dôvodu
a) uplynutia dočasnej štátnej služby,
b) právoplatného rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za úmyselný trestný
čin,
c) právoplatného schváleného zmieru v konaní o úmyselnom trestnom čine štátneho zamestnanca
uvedeného v § 38 ods. 8,
d) právoplatného uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania za úmyselný
trestný čin štátneho zamestnanca uvedeného v § 38 ods. 8,
e) právoplatného rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za trestný čin
spáchaný z nedbanlivosti, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený,
f) právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
g) právoplatného rozsudku, ktorým bol štátnemu zamestnancovi, ktorý nie je občanom
Slovenskej republiky, uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky,
h) neúspešného vykonania skúšky na získanie osobitného kvalifikačného predpokladu
podľa osobitného predpisu alebo nevykonania tejto skúšky z dôvodu na strane štátneho
zamestnanca v lehote určenej osobitným predpisom alebo v lehote určenej služobným
úradom, ak štátny zamestnanec nebol trvale preložený na vhodné štátnozamestnanecké
miesto alebo sa nedohodol so služobným úradom inak,
i) straty občianstva podľa § 2 alebo § 3, ktoré je predpokladom na výkon štátnej
služby na jeho štátnozamestnaneckom mieste,
j) právoplatného rozhodnutia, ktorým sa zrušuje platnosť osvedčenia na oboznamovanie
sa s utajovanými skutočnosťami, alebo právoplatného rozhodnutia o nesplnení predpokladov
na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, ak sa takéto osvedčenie na vykonávanie
štátnej služby vyžaduje podľa osobitného predpisu a ak štátny zamestnanec nebol trvale
preložený na vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo sa nedohodol so služobným úradom
inak,
k) uplynutia kalendárneho mesiaca, v ktorom štátny zamestnanec dovŕši vek 65 rokov;
to neplatí ak dôjde k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm.
u) alebo
l) uplynutia kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k skončeniu vykonávania funkcie
podľa § 48 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), počas vykonávania ktorej štátny zamestnanec
v stálej štátnej službe dovŕšil vek 65 rokov; to neplatí, ak dôjde k zmene štátnozamestnaneckého
pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. u) a ods. 9.
(2) Štátnozamestnanecký pomer podľa odseku 1 sa skončí dňom vzniku
dôvodu uvedeného v odseku 1, najskôr však dňom, keď sa služobný úrad o tomto dôvode
dozvedel.
(3) Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej
službe podľa § 36 ods. 4 písm. c) sa skončí aj dňom odvolania z funkcie vedúceho
zamestnanca podľa § 61 alebo dňom skončenia vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca
na základe zákona podľa § 62.
(4) Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii,
riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady alebo štatutárneho orgánu vymenovaného do
funkcie podľa osobitného predpisu, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej
službe, sa skončí dňom uvedeným v odvolaní z tejto funkcie, vzdaním sa tejto funkcie
podľa osobitného predpisu,36a) alebo dňom uplynutia doby vykonávania tejto funkcie.
Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii vymenovaného podľa
tohto zákona, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe, sa skončí aj
vzdaním sa funkcie.
(5) Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca podľa odseku 1 písm.
k) alebo písm. l), u ktorého dôjde k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55
ods. 1 písm. u), sa skončí uplynutím dohodnutej doby predĺženia štátnozamestnaneckého
pomeru.
(6) Štátnozamestnanecký pomer odborného justičného stážistu sa skončí
na základe zákona aj podľa osobitného predpisu.36b)
(7) Písomné oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe
zákona obsahuje údaj o dni a dôvode skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Písomné
oznámenie vydá generálny tajomník.
§ 83
Odstupné
(1) Štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe pri skončení štátnozamestnaneckého
pomeru výpoveďou podľa § 75 ods. 1 písm. a) z dôvodu, že štátny zamestnanec vzhľadom
na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť na vykonávanie
štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste, výpoveďou podľa § 75 ods.
1 písm. b) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z tých istých dôvodov
patrí odstupné v sume
a) dvojnásobku funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď
vznikol dôvod, na základe ktorého došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru,
ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej jeden rok
a menej ako dva roky,
b) trojnásobku funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod, na základe
ktorého došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, ak jeho štátnozamestnanecký
pomer v stálej štátnej službe trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
c) štvornásobku funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod na základe
ktorého došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, ak jeho štátnozamestnanecký
pomer v stálej štátnej službe trval najmenej päť rokov.
(2) Ak funkčný plat podľa odseku 1 je nižší ako naposledy priznaný
funkčný plat, patrí štátnemu zamestnancovi odstupné v sume
a) dvojnásobku jeho naposledy
priznaného funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe
trval najmenej jeden rok a menej ako dva roky,
b) trojnásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký
pomer v stálej štátnej službe trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
c) štvornásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký
pomer v stálej štátnej službe trval najmenej päť rokov.
(3) Štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe, ktorý bol odvolaný
z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 61 ods. 1, 3, ods. 4 písm. a), ods. 5, 6 alebo
ods. 7 alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca skončila na základe zákona podľa
§ 62 ods. 1 pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z dôvodu uvedeného
v § 75 ods. 1 písm. c) alebo písm. d) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru z tých istých dôvodov, patrí odstupné v sume podľa odsekov 1 a 2.
(4) Odborníkovi dočasne potrebnému na plnenie úloh štátnej služby pri
skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1
písm. a) alebo písm. b) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z tých
istých dôvodov pred uplynutím dočasnej štátnej služby patrí odstupné v sume podľa
odsekov 1 a 2.
(5) Odborníkovi dočasne potrebnému na plnenie úloh štátnej služby,
ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 61 ods. 1, 3, ods. 4 písm.
a), ods. 5, 6 alebo ods. 7 alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca skončila na
základe zákona podľa § 62 ods. 1 pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou
z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1 písm. c) alebo písm. d) alebo dohodou o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru z tých istých dôvodov pred uplynutím dočasnej štátnej
služby, patrí odstupné v sume podľa odsekov 1 a 2.
(6) Ak osobitný predpis neustanovuje inak, štátnemu zamestnancovi
vo verejnej funkcii a riaditeľovi kancelárie bezpečnostnej rady, ktorí sú v dočasnej
štátnej službe, patrí pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním z funkcie
alebo uplynutím funkčného obdobia podľa osobitného predpisu odstupné v sume
a) dvojnásobku
jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval
najmenej jeden rok a menej ako dva roky,
b) trojnásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký
pomer trval najmenej dva roky.
(7) Ustanovenie odseku 6 sa vzťahuje aj na štátneho zamestnanca v dočasnej
štátnej službe, ktorý je štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu.
(8) Štátnemu zamestnancovi pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru
výpoveďou podľa § 75 ods. 1 písm. a) z dôvodu, že štátny zamestnanec nesmie vykonávať
štátnu službu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou
alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu faktorom práce a pracovného
prostredia určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva alebo dohodou
o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu, patrí odstupné v sume
desaťnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým,
že štátny zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a
ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný
úraz si spôsobil štátny zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných
látok a služobný úrad nemohol pracovnému úrazu zabrániť.
(9) Ak štátnozamestnanecký pomer opätovne vznikne pred uplynutím času
určeného podľa poskytnutého odstupného, štátny zamestnanec je povinný vrátiť odstupné
alebo jeho pomernú časť služobnému úradu, ktorý poskytol odstupné. Štátny zamestnanec
je povinný vrátiť odstupné do 15 dní od opätovného vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,
ak sa písomne nedohodne so služobným úradom inak. Pomerná časť odstupného sa určí
podľa počtu dní od opätovného vzniku štátnozamestnaneckého pomeru do uplynutia času
vyplývajúceho z poskytnutého odstupného. Ustanovenia prvej až tretej vety sa použijú
primerane pri vzniku pracovného pomeru k zamestnávateľovi, ktorý je služobným úradom
podľa tohto zákona.
(10) Služobný úrad je povinný bezodkladne oznámiť vznik štátnozamestnaneckého
pomeru alebo pracovného pomeru podľa odseku 9 tomu, kto poskytol odstupné.
(11) Odstupné vypláca služobný úrad po skončení štátnozamestnaneckého
pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom v služobnom úrade na výplatu platu,
ak sa služobný úrad nedohodne so štátnym zamestnancom inak.
(12) Ak štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca podľa odsekov
1 až 5 a 8, ktorému dal služobný úrad výpoveď alebo s ktorým služobný úrad uzatvoril
dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, zanikne smrťou štátneho zamestnanca,
právo na odstupné vzniká dňom, ktorý predchádza dňu zániku štátnozamestnaneckého
pomeru.
§ 84
Odchodné
(1) Pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku
na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok patrí
štátnemu zamestnancovi odchodné v sume jeho naposledy priznaného funkčného platu,
ak požiada o poskytnutie dôchodku pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo
do jedného mesiaca po jeho skončení.
(2) Ak štátnemu zamestnancovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného
predpisu37) v nižšej sume, ako by mu patrilo podľa odseku 1, poskytne sa mu odchodné
vo výške rozdielu sumy, ktorá mu patrí podľa odseku 1 a sumy vyplatenej podľa osobitného
predpisu. Ak štátnemu zamestnancovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu
v rovnakej sume alebo vo vyššej sume, ako by mu patrilo podľa odseku 1, odchodné
mu nepatrí. Štátny zamestnanec je povinný oznámiť a preukázať služobnému úradu poskytnutie
odchodného podľa osobitného predpisu.
§ 85
Služobný posudok
(1) Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi, ak o to písomne požiada,
písomný služobný posudok do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti. Služobný úrad nie
je povinný vydať štátnemu zamestnancovi služobný posudok skôr ako dva mesiace pred
skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Služobný posudok môže obsahovať len skutočnosti
týkajúce sa vykonávania štátnej služby.
(2) Podkladom na vydanie služobného posudku je osobný spis štátneho
zamestnanca.
§ 86
Potvrdenie o štátnej službe
(1) Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi v deň skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru alebo najneskôr v deň, ktorý predchádza dočasnému preloženiu alebo trvalému
preloženiu štátneho zamestnanca do iného služobného úradu, písomné potvrdenie o štátnej
službe. Ak deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru pripadne na sobotu, nedeľu
alebo sviatok, potvrdenie o štátnej službe vydá služobný úrad v nasledujúci pracovný
deň.
(2) Potvrdenie o štátnej službe obsahuje najmä údaj o
a) dobe trvania
štátnozamestnaneckého pomeru,
b) dĺžke započítanej služobnej praxe,
c) činnostiach, ktoré štátny zamestnanec vykonával podľa opisu štátnozamestnaneckého
miesta,
d) záväzkoch štátneho zamestnanca súvisiacich so štátnozamestnaneckým pomerom,
e) poradí zrážok vykonávaných z platu štátneho zamestnanca a o tom, v prospech koho
sú zrážky vykonávané,
f) funkcii a funkčnom plate štátneho zamestnanca, ak o to štátny zamestnanec písomne
požiada,
g) poskytnutí odchodného,
h) poskytnutí odstupného.
(3) Služobný úrad pri preložení štátneho zamestnanca do iného služobného
úradu vydá potvrdenie o štátnej službe, ktoré obsahuje údaje
a) podľa odseku 2 písm.
a), b) a e),
b) o nevyčerpanej dovolenke,
c) o služobnom voľne poskytnutom na vyšetrenie, ošetrenie alebo sprevádzanie,37a)
d) o poskytnutom príplatku k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti štátneho
zamestnanca,
e) o záväzku štátneho zamestnanca zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere podľa dohody
o kompetenčnom vzdelávaní alebo podľa dohody o zvyšovaní kvalifikácie a
f) o iných skutočnostiach podstatných pre posúdenie práv a povinností vyplývajúcich
zo štátnozamestnaneckého pomeru.
(4) Ak služobný úrad zistí chybu v dĺžke započítanej služobnej praxe
štátneho zamestnanca uvedenej v potvrdení o štátnej službe, vykoná jej opravu bez
zbytočného odkladu.
Štvrtá hlava
PREŠETRENIE VÝPOVEDE
§ 87
(1) Štátny zamestnanec môže podať na služobný úrad, ktorý mu dal výpoveď
podľa § 75 ods. 1 písm. b) alebo písm. d), žiadosť o prešetrenie výpovede do piatich
dní odo dňa doručenia výpovede.
(2) Zo žiadosti o prešetrenie výpovede musí byť zrejmé, komu je určená,
akej veci sa týka, kto a z akého dôvodu ju podáva a čo ňou žiada a musí byť podpísaná.
(3) Štátny zamestnanec k žiadosti o prešetrenie výpovede pripojí dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
(4) Na žiadosť o prešetrenie výpovede, ktorá neobsahuje náležitosti podľa
odsekov 2 a 3 alebo ktorá bola podaná oneskorene, sa neprihliada, o čom služobný
úrad štátneho zamestnanca písomne upovedomí.
(5) Na prešetrenie výpovede sa primerane použijú ustanovenia § 31 a 32.
§ 88
Príslušnosť
Príslušným orgánom na prešetrenie výpovede je prešetrovacia komisia.
Ak ide o prešetrenie výpovede štátneho zamestnanca najvyššieho služobného úradu,
príslušným orgánom na prešetrenie výpovede je prešetrovacia komisia v služobnom úrade,
ktorým je úrad vlády. Ak ide o prešetrenie výpovede štátneho zamestnanca úradu vlády,
príslušným orgánom na prešetrenie výpovede je vedúci úradu vlády.
§ 89
Prešetrovacia komisia
(1) Prešetrovacia komisia je stály orgán, ktorý má najmenej troch členov.
Počet členov je nepárny. Členmi prešetrovacej komisie sú predseda a ostatní členovia.
(2) Generálny tajomník nadriadeného služobného úradu (ďalej len "generálny
tajomník nadriadeného úradu") služobnému úradu podľa § 87 ods. 1 zriaďuje v nadriadenom
služobnom úrade prešetrovaciu komisiu a vymenúva a odvoláva jej predsedu a ostatných
členov.
(3) Predseda prešetrovacej komisie má spravidla vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa v študijnom odbore právo. Členom prešetrovacej komisie je aj zástupca
zamestnancov, ktorého určí odborový orgán, ktorý pôsobí v služobnom úrade (ďalej
len "príslušný odborový orgán").
(4) Členom prešetrovacej komisie môže byť len štátny zamestnanec v stálej
štátnej službe v služobnom úrade, na ktorom sa prešetrovacia komisia zriaďuje; v
služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra, môže byť členom prešetrovacej komisie
aj prokurátor.
(5) Členom prešetrovacej komisie nemôže byť štátny zamestnanec, o ktorého
nezaujatosti možno mať pochybnosti.
(6) Generálny tajomník nadriadeného úradu odvolá člena prešetrovacej
komisie, ktorý prestane v konkrétnom prípade prešetrovania výpovede spĺňať podmienky
podľa odsekov 3 až 5, a vymenuje na tento účel náhradného člena prešetrovacej komisie.
(7) Generálny tajomník nadriadeného úradu postupuje podľa odseku 6 aj
vtedy, ak niektorý z členov prešetrovacej komisie nemôže v lehote ustanovenej v §
91 ods. 5 alebo ods. 6 z dôvodu neprítomnosti plniť povinnosti vyplývajúce z funkcie
člena.
(8) Na prešetrovaciu komisiu v služobnom úrade, ktorým je úrad vlády,
sa ustanovenia odsekov 1 až 7 použijú primerane.
Postup pri prešetrení výpovede
§ 90
(1) Generálny tajomník v služobnom úrade, ktorý dal štátnemu zamestnancovi
výpoveď, môže prešetriť výpoveď sám, ak žiadosti o prešetrenie výpovede v celom rozsahu
vyhovie, inak ju predloží spolu so spisovým materiálom a písomným vyjadrením prešetrovacej
komisii do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti o prešetrenie výpovede služobnému
úradu. Súčasťou predloženého spisového materiálu sú aj kópie dokumentov z osobného
spisu štátneho zamestnanca, ktoré súvisia s výpoveďou.
(2) Prešetrovacia komisia na účely prešetrenia výpovede vedie osobitný
spis, ktorého obsah tvoria všetky predložené a súvisiace dokumenty.
§ 91
(1) Prešetrovacia komisia prešetrí, či je postup služobného úradu pri
skončení štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca výpoveďou v súlade so
zákonom a za týmto účelom preverí tvrdenia a skutočnosti uvedené v žiadosti o prešetrenie
výpovede a pripojené dôkazy.
(2) Prešetrovacia komisia vychádza pri prešetrení výpovede aj zo skutočností,
ktoré sú všeobecne známe alebo ktoré sú jej známe z úradnej činnosti.
(3) Rozsah a spôsob zisťovania podkladov na vydanie stanoviska podľa
odseku 4 alebo oznámenia podľa odseku 6 určuje prešetrovacia komisia.
(4) Ak prešetrovacia komisia zistí, že postup služobného úradu pri
skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou nie je v súlade so zákonom, vydá
písomné stanovisko, v ktorom uvedie dôvod, pre ktorý nie je výpoveď v súlade so zákonom,
a súčasne navrhne opatrenie, ktoré má služobný úrad prijať za účelom odstránenia
nesúladu výpovede so zákonom.
(5) Prešetrovacia komisia vydá stanovisko podľa odseku 4 v lehote 20
dní odo dňa doručenia žiadosti o prešetrenie výpovede služobným úradom. Prešetrovacia
komisia doručuje stanovisko služobnému úradu a štátnemu zamestnancovi.
(6) Ak prešetrovacia komisia zistí, že postup služobného úradu pri
skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou je v súlade so zákonom, písomne oznámi
túto skutočnosť služobnému úradu a štátnemu zamestnancovi v lehote 20 dní odo dňa
doručenia žiadosti o prešetrenie výpovede služobným úradom. Prešetrovacia komisia
doručuje písomné oznámenie služobnému úradu a štátnemu zamestnancovi.
(7) Stanovisko prešetrovacej komisie má pre služobný úrad a pre štátneho
zamestnanca odporúčajúci charakter.
(8) Prešetrovacia komisia oznámi písomne služobnému úradu dátum doručenia
stanoviska alebo oznámenia štátnemu zamestnancovi.
§ 92
Služobné úrady sú povinné na základe výzvy oznámiť prešetrovacej komisii
skutočnosti, ktoré majú význam pre prešetrenie výpovede.
§ 93
(1) Ak štátny zamestnanec do vydania stanoviska alebo oznámenia zobral
svoju žiadosť o prešetrenie výpovede späť, zomrel alebo ak odpadol dôvod na prešetrenie
výpovede, prešetrovacia komisia vyznačí túto skutočnosť v spise bez vydania písomného
stanoviska alebo oznámenia; o tejto skutočnosti písomne upovedomí služobný úrad.
(2) Štátny zamestnanec nemôže opätovne podať žiadosť o prešetrenie
výpovede v tej istej veci alebo, ak žiadosť o prešetrenie výpovede vzal späť.
§ 94
Na prešetrenie výpovede generálnym tajomníkom v služobnom úrade, ktorý
so štátnym zamestnancom skončil štátnozamestnanecký pomer výpoveďou podľa § 90 ods.
1, sa primerane použijú ustanovenia § 90 ods. 2 a § 91 až 93. Na prešetrenie výpovede
štátneho zamestnanca úradu vlády sa primerane použijú ustanovenia § 90 až 93.
Piata hlava
NEPLATNÉ SKONČENIE ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU A NÁROKY Z NEPLATNÉHO SKONČENIA
ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU
§ 95
Neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru
(1) Štátny zamestnanec, ako aj služobný úrad môže neplatnosť skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej
dobe alebo dohodou uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď
sa mal štátnozamestnanecký pomer skončiť. Ak štátnozamestnanecký pomer skončil uplynutím
ochrannej doby podľa § 76 ods. 3, lehota podľa prvej vety plynie odo dňa, ktorý nasleduje
po uplynutí ochrannej doby.
(2) Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že k skončeniu štátnozamestnaneckého
pomeru na základe zákona nedošlo, môže sa obrátiť na súd najneskôr v lehote dvoch
mesiacov odo dňa doručenia písomného oznámenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru
na základe zákona. Ak podľa právoplatného rozhodnutia súdu k skončeniu štátnozamestnaneckého
pomeru na základe zákona nedošlo, nároky štátneho zamestnanca sa posudzujú ako pri
neplatnom okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru; na tohto štátneho zamestnanca
sa primerane použije aj ustanovenie § 96 ods. 2.
(3) Ak štátny zamestnanec v spore o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru zo strany služobného úradu došlo z dôvodu, že sa štátny
zamestnanec zákonným spôsobom domáhal svojich práv vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého
pomeru, služobný úrad musí preukázať, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru
došlo z iného dôvodu.
§ 96
Nároky z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
(1) Ak je podľa právoplatného rozhodnutia súdu skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby
patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému
skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.
(2) Ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu podľa tohto zákona
alebo podľa osobitného predpisu,22) vykonával prácu vo verejnom záujme alebo vykonával
inú závislú prácu38) pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona
počas doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu
neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť
štátnemu zamestnancovi tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo o mzdu
za uvedenú činnosť.
Šiesta hlava
ĎALŠIE PODMIENKY VYKONÁVANIA ŠTÁTNEJ SLUŽBY
§ 97
Služobný úrad vytvára štátnym zamestnancom podmienky na riadne, bezpečné39)
a hospodárne vykonávanie štátnej služby. Služobný úrad zabezpečuje štátnemu zamestnancovi
najmä
a) všeobecne záväzné právne predpisy, služobné predpisy a informácie potrebné
na vykonávanie štátnej služby,
b) zriaďovanie, udržiavanie a zlepšovanie zariadení nevyhnutných na riadne vykonávanie
štátnej služby,
c) vhodné podmienky na stravovanie pri vykonávaní štátnej služby.
§ 98
Služobný čas štátneho zamestnanca je časový úsek, v ktorom štátny zamestnanec
vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.
§ 99
(1) Služobný úrad môže so štátnym zamestnancom dohodnúť v služobnej zmluve
kratší služobný čas, ako je ustanovený týždenný služobný čas.
(2) Kratší služobný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky služobné dni.
(3) Štátny zamestnanec v štátnozamestnaneckom pomere s kratším služobným
časom nesmie byť zvýhodnený alebo znevýhodnený v porovnaní s porovnateľným štátnym
zamestnancom.
(4) Porovnateľným štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je štátny
zamestnanec v štátnozamestnaneckom pomere v tom istom služobnom úrade alebo v služobnom
úrade, do ktorého bol dočasne preložený s ustanoveným týždenným služobným časom v
stálej štátnej službe, ktorý vykonáva alebo by vykonával rovnaké činnosti alebo obdobné
činnosti podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta.
§ 101
(1) Za vykonávanie štátnej služby sa považuje aj čas
a) čerpania dovolenky,
b) kontinuálneho vzdelávania,
c) zvyšovania kvalifikácie,
d) prestávky na dojčenie,
e) náhradného voľna za štátnu službu nadčas, za štátnu službu vo sviatok a za neaktívnu
časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby,
f) keď štátny zamestnanec nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci
na jeho inak obvyklý služobný deň,
g) neprítomnosti štátneho zamestnanca v štátnej službe z dôvodu
1. dočasnej pracovnej
neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz,
2. karantény,
3.
materskej dovolenky, otcovskej dovolenky a rodičovskej dovolenky.
(2) Na účely dovolenky sa neposudzuje za vykonávanie štátnej služby
čas
a) rodičovskej dovolenky,
b) zaradenia mimo činnej štátnej služby okrem zaradenia mimo činnej štátnej služby
podľa § 65,
c) čerpania služobného voľna, za ktorý nepatrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat,
d) dočasnej pracovnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo
úraz okrem času dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného
úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré aspoň čiastočne zodpovedá služobný úrad.
§ 102
Služobné voľno štátneho zamestnanca
(1) Služobný úrad poskytne služobné voľno štátnemu zamestnancovi
a)
na výkon funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby,
b) na výkon funkcie v odborovom orgáne,
c) ktorý nasleduje manžela vykonávajúceho v cudzine štátnu službu podľa tohto zákona
alebo podľa osobitného predpisu alebo vykonávajúceho prácu vo verejnom záujme v cudzine,
d) počas účasti na projekte rozvojovej spolupráce vrátane účasti na projekte rozvojovej
spolupráce Európskej únie partnerským krajinám realizovanom služobným úradom v mene
Európskej únie a financovanom Európskou úniou a ktorý v tejto súvislosti dlhodobo
vykonáva činnosti v partnerskej krajine, ktorej je poskytovaná podpora trvalo udržateľného
rozvoja; služobné voľno sa poskytne najviac v rozsahu troch rokov alebo
e) ktorý požiada o poskytnutie služobného voľna podľa § 103.
(2) Funkcia nezlučiteľná s vykonávaním štátnej služby je funkcia
a)
poslanca Európskeho parlamentu,
b) poslanca národnej rady,
c) prezidenta,
d) člena vlády,
e) sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,
f) predsedu najvyššieho kontrolného úradu,
g) podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu,
h) člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska,
i) starostu,
j) primátora,
k) predsedu vyššieho územného celku,
l) poslanca obecného zastupiteľstva dlhodobo uvoľneného na výkon funkcie alebo
m) poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku dlhodobo uvoľneného na výkon funkcie.
(3) Služobné voľno na výkon funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej
služby sa poskytne na čas plnenia povinností vyplývajúcich z funkcie.
(4) Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol zvolený do funkcie v odborovom
orgáne, ktorej vykonávanie vyžaduje uvoľnenie od plnenia povinností vyplývajúcich
zo štátnozamestnaneckého pomeru v rozsahu služobného času, sa poskytne služobné voľno
počas vykonávania tejto funkcie.
(5) Štátnemu zamestnancovi podľa odseku 1 písm. c) sa poskytne na jeho
žiadosť služobné voľno na čas nasledovania manžela do cudziny.
(6) Služobný úrad môže štátneho zamestnanca dlhodobo uvoľniť a poskytnúť
mu služobné voľno aj na čas pôsobenia v medzinárodnej organizácii alebo v rámci projektu
Európskej únie najviac v rozsahu desiatich rokov.
(7) Štátny zamestnanec preukazuje dôvody na poskytnutie služobného voľna
potvrdením príslušnej inštitúcie.
(8) Za čas služobného voľna podľa odsekov 1 a 6 štátnemu zamestnancovi
nepatrí funkčný plat.
(9) Po uplynutí služobného voľna služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca
na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred poskytnutím
služobného voľna, ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené a ak sa štátny
zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak alebo ak osobitný predpis neustanovuje
inak.2)
§ 103
(1) Štátnemu zamestnancovi patrí služobné voľno v rozsahu troch mesiacov
za každých päť rokov nepretržitého trvania štátnozamestnaneckého pomeru v príslušnom
služobnom úrade. Za čas služobného voľna nepatrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.
Služobné voľno podľa prvej vety nemožno poskytnúť po dobu dočasného vyslania.
(2) Do doby trvania štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 sa započítava
aj doba trvania štátnozamestnaneckého pomeru pred zánikom služobného úradu zlúčením,
splynutím alebo rozdelením podľa § 177 a doba trvania štátnozamestnaneckého pomeru
pred prevodom časti služobného úradu podľa § 178.
(3) Štátny zamestnanec môže požiadať o čerpanie služobného voľna podľa
odseku 1 v rozsahu najmenej dva mesiace a najmenej jeden mesiac pred začatím jeho
čerpania; služobný úrad so štátnym zamestnancom môže dohodnúť aj skorší začiatok
čerpania tohto služobného voľna. Služobný úrad môže z vážnych prevádzkových dôvodov
čerpanie tohto služobného voľna odmietnuť v lehote 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
štátneho zamestnanca. Písomné oznámenie o odmietnutí čerpania služobného voľna spolu
s odôvodnením služobný úrad doručí bezodkladne štátnemu zamestnancovi.
(4) Ak chce štátny zamestnanec pokračovať vo výkone štátnej služby pred
uplynutím doby poskytnutého služobného voľna, oznámi služobnému úradu deň nástupu
do štátnej služby najmenej jeden mesiac vopred. Služobný úrad môže so štátnym zamestnancom
dohodnúť aj skorší začiatok pokračovania vo výkone štátnej služby.
(5) Štátny zamestnanec môže služobný úrad opätovne požiadať o poskytnutie
služobného voľna podľa odseku 1 po uplynutí najmenej piatich rokov od skončenia čerpania
posledného služobného voľna.
§ 104
(1) Služobný úrad prispieva na stravovanie najmenej v sume 65% ceny jedla,
najviac však na každé jedlo do sumy 65% stravného poskytovaného pri služobnej ceste
v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.31)
(2) Povinnosť služobného úradu zabezpečovať stravovanie sa nevzťahuje
na štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do
cudziny.
Služobné podmienky niektorých štátnych zamestnancov
§ 105
(1) Ak štátna zamestnankyňa, ktorá je tehotná, ktorá je matkou do konca
deviateho mesiaca po pôrode alebo ktorá je dojčiaca, vykonáva štátnu službu, ktorá
jej je podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá je jej zakázaná podľa lekárskeho
posudku zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe, služobný úrad je povinný
vykonať dočasnú úpravu služobných podmienok, aby sa predišlo jej ohrozeniu. Ak to
nie je možné, služobný úrad je povinný preložiť štátnu zamestnankyňu na vhodné štátnozamestnanecké
miesto. Počas preloženia patrí štátnej zamestnankyni funkčný plat najmenej v sume,
ktorá by jej patrila, ak by nedošlo k preloženiu.
(2) Ak úprava služobných podmienok ani preloženie podľa odseku 1 nie
sú možné, služobný úrad zaradí štátnu zamestnankyňu mimo činnej štátnej služby podľa
§ 65.
§ 106
Po skončení dôležitej osobnej prekážky v práci, ktorou bola materská
dovolenka, otcovská dovolenka, rodičovská dovolenka, osobné a celodenné ošetrovanie
chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobná celodenná starostlivosť
o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, sa štátny zamestnanec alebo štátna zamestnankyňa
zaradia na pôvodné štátnozamestnanecké miesto za podmienok, ktoré nesmú byť menej
priaznivé. Ak zaradenie podľa prvej vety nie je možné, služobný úrad preloží štátnu
zamestnankyňu alebo štátneho zamestnanca s ich súhlasom na iné štátnozamestnanecké
miesto v tom istom odbore štátnej služby a v tej istej funkcii, ak sa nedohodnú inak.
Po opätovnom zaradení na vykonávanie štátnej služby má štátny zamestnanec alebo štátna
zamestnankyňa právo na prospech z každého zlepšenia podmienok vykonávania štátnej
služby, ktoré by im patrilo, ak by nevznikla dôležitá osobná prekážka v práci podľa
prvej vety.
§ 107
Osobný spis štátneho zamestnanca
(1) Všetky písomnosti týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru štátneho
zamestnanca, okrem majetkového priznania, sa zakladajú do jeho osobného spisu. Osobný
spis štátneho zamestnanca, ktorý vedie osobný úrad, obsahuje osobné údaje štátneho
zamestnanca, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo
štátnozamestnaneckého pomeru.
(2) Osobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi na jeho žiadosť písomnosti,
ktoré sú uložené v jeho osobnom spise, a umožní mu robiť si z nich výpisy a kópie.
(3) Služobný úrad môže poskytovať informácie o štátnom zamestnancovi
len s jeho písomným súhlasom alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.
(4) Po skončení štátnozamestnaneckého pomeru služobný úrad uchováva
osobný spis štátneho zamestnanca 50 rokov.
§ 108
Služobný preukaz štátneho zamestnanca
(1) Štátny zamestnanec sa pri vykonávaní štátnej služby preukazuje
služobným preukazom.
(2) Služobný preukaz, ktorý vyhotoví služobný úrad, obsahuje najmä
označenie služobného úradu, titul, meno a priezvisko štátneho zamestnanca, osobné
číslo pridelené štátnemu zamestnancovi a fotografiu štátneho zamestnanca.
(3) Služobný preukaz môže služobný úrad vyhotovovať aj prostredníctvom
centrálneho informačného systému.39aa) Služobný preukaz vyhotovený podľa prvej vety
môže okrem účelu podľa odseku 1 slúžiť pri vykonávaní štátnej služby aj na autentifikáciu
štátneho zamestnanca v informačných systémoch a na autorizáciu elektronických písomností;
na účel autorizácie elektronických písomností musí služobný preukaz spĺňať požiadavky
podľa osobitného predpisu.39ab)
§ 109
Služobný poriadok
(1) Služobný úrad vydá služobný poriadok po predchádzajúcom súhlase
zástupcov zamestnancov, inak je neplatný.
(2) V služobnom poriadku služobný úrad najmä bližšie upraví služobné
podmienky ustanovené týmto zákonom a upraví, ktoré porušenie povinností štátneho
zamestnanca sa považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny.
(3) Služobný poriadok je záväzný pre služobný úrad a pre všetkých jeho
štátnych zamestnancov, ktorí musia byť s jeho obsahom riadne oboznámení.
(4) Služobný poriadok nadobúda účinnosť dňom, ktorý je v ňom určený,
najskôr však dňom jeho zverejnenia v služobnom úrade spôsobom určeným služobným úradom.
Služobný poriadok musí byť prístupný každému štátnemu zamestnancovi.
ŠTVRTÁ ČASŤ
PRÁVA, POVINNOSTI A OBMEDZENIA ŠTÁTNEHO ZAMESTNANCA
§ 110
Práva štátneho zamestnanca
(1) Štátny zamestnanec má právo najmä
a) na vytvorenie podmienok nevyhnutných
na riadne vykonávanie štátnej služby,
b) na plat,
c) na kontinuálne vzdelávanie,
d) odmietnuť služobnú úlohu, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
e) odmietnuť služobnú úlohu, ktorej vykonanie je nad rozsah činností uvedených v
opise jeho štátnozamestnaneckého miesta,
f) odmietnuť vykonanie služobnej úlohy, ktorá podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov alebo podľa služobných predpisov patrí do výlučnej pôsobnosti vedúceho
zamestnanca,
g) nazerať do svojho osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a kópie,
h) podávať sťažnosti vo veciach vykonávania štátnej služby služobnému úradu.
(2) Štátny zamestnanec má okrem práv podľa tohto zákona aj práva vyplývajúce
z iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z kolektívnych zmlúv.
Povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca
§ 111
(1) Štátny zamestnanec je povinný
a) dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky,
právne záväzné akty Európskej únie, právne predpisy Slovenskej republiky, služobné
predpisy a ostatné vnútorné predpisy pri vykonávaní štátnej služby, uplatňovať ich
s náležitou odbornou starostlivosťou a rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a
ľudské práva,
b) vykonávať štátnu službu politicky neutrálne a nestranne a zdržať sa pri vykonávaní
štátnej služby všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť vykonávania štátnej
služby a dôveru v objektívnosť jeho konania a rozhodovania,
c) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s
vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme služobného úradu nie je možné oznamovať
iným osobám, ak nie je tejto povinnosti zbavený generálnym tajomníkom alebo ak osobitný
predpis neustanovuje inak; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality
alebo inej protispoločenskej činnosti,
d) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s
osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním
štátnej služby na vlastný prospech alebo v prospech iného,
e) plniť služobné úlohy osobne, riadne, svedomite, čestne a včas,
f) zastupovať vedúceho zamestnanca v rozsahu určenom služobným úradom,
g) zastupovať vedúceho zamestnanca na základe jeho poverenia podľa § 113 ods. 1 písm.
g),
h) vykonávať služobné úlohy, ktoré sú v súlade s opisom jeho štátnozamestnaneckého
miesta,
i) riadiť sa pri vykonávaní štátnej služby pokynmi vedúceho zamestnanca, ak sú v
súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi,
j) dodržiavať určený služobný čas alebo inak dohodnutý služobný čas,
k) vzdelávať sa v systéme kontinuálneho vzdelávania a zhodnotiť absolvovanú vzdelávaciu
aktivitu, okrem samoštúdia,
l) slušne sa správať voči ostatným štátnym zamestnancom a iným zamestnancom,
m) poskytnúť služobnému úradu osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv
a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru,
n) ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením
a zneužitím, nakladať s ním účelne a hospodárne a využívať ho len na oprávnené účely,
o) plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.
(2) Štátny zamestnanec je povinný oznámiť služobnému úradu
a) sám alebo
prostredníctvom súdom ustanoveného opatrovníka, že jeho spôsobilosť na právne úkony
bola právoplatným rozhodnutím súdu obmedzená,
b) bez zbytočného odkladu vzťah podľa § 54, ktorý vznikol počas trvania štátnozamestnaneckého
pomeru,
c) bez zbytočného odkladu akýkoľvek skutočný alebo možný konflikt záujmov,
d) bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú štátnozamestnaneckého pomeru
a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo
prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak
sa so súhlasom štátneho zamestnanca poukazuje plat na účet v banke alebo v pobočke
zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia,
e) priznanie dôchodku podľa osobitného predpisu,
f) písomne bez zbytočného odkladu zástupcu na doručovanie písomností doručovaných
do vlastných rúk s adresou na území Slovenskej republiky, len ak štátny zamestnanec
nemá adresu na doručovanie písomností, prechodný pobyt ani trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky,
g) dôvody na zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby podľa § 66
ods. 1 a 2 a výsledok trestného konania, v súvislosti s ktorým bol štátny zamestnanec
zaradený mimo činnej štátnej služby,
h) že bol právoplatne odsúdený za trestný čin,
i) stratu bezúhonnosti a predložiť mu rozhodnutie zakladajúce stratu bezúhonnosti,
j) rozhodnutie podľa osobitného predpisu,39a)
k) stratu, poškodenie, zničenie a zneužitie majetku v správe služobného úradu,
l) vykonávanie lektorskej činnosti alebo prednášateľskej činnosti, ktorá je zhodná
alebo obdobná s činnosťou uvedenou v opise jeho štátnozamestnaneckého miesta,
m) do desiatich služobných dní po absolvovaní vzdelávacej aktivity nad rámec individuálneho
plánu kompetenčného vzdelávania jej názov, názov organizátora, termín, rozsah a formu.
(3) Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že pokyn, ktorý mu bol uložený,
je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so služobnými predpismi,
je povinný písomne upozorniť na túto skutočnosť nadriadeného vedúceho zamestnanca
skôr, ako tento pokyn začne plniť alebo počas plnenia pokynu, ak sa o uvedených skutočnostiach
dozvie po začatí plnenia uloženého pokynu. Ak nadriadený vedúci zamestnanec trvá
na splnení pokynu, je povinný oznámiť to štátnemu zamestnancovi písomne. Štátny zamestnanec
môže na túto skutočnosť upozorniť generálneho tajomníka, ako aj požiadať o založenie
písomného upozornenia na rozpor pokynu do jeho osobného spisu.
§ 112
(1) Štátny zamestnanec nesmie
a) vykonávať činnosť, ktorá je nedôstojná
z hľadiska vykonávania štátnej služby,
b) prijímať dary alebo iné výhody v súvislosti s vykonávaním štátnej služby okrem
darov alebo iných výhod poskytovaných služobným úradom a darov poskytovaných pri
oficiálnych rokovaniach alebo stretnutiach,
c) požadovať dary alebo iné výhody, alebo navádzať iného na poskytovanie darov alebo
iných výhod v súvislosti s vykonávaním štátnej služby,
d) nadobúdať majetok od štátu, obce, vyššieho územného celku alebo právnickej osoby
podľa osobitného predpisu40) inak ako za podmienok ustanovených osobitnými predpismi,41)
e) používať symboly spojené s vykonávaním štátnej služby na osobný prospech,
f) zvýhodňovať blízke osoby pri vykonávaní štátnej služby,
g) vyhotovovať falzifikáty a nepravdivé dokumenty súvisiace s vykonávaním štátnej
služby,
h) vedome šíriť a sprostredkúvať nepravdivé, pravdu skresľujúce alebo zavádzajúce
informácie, ktoré by mohli poškodiť povesť služobného úradu alebo povesť ostatných
štátnych zamestnancov.
(2) Štátny zamestnanec ďalej nesmie
a) podnikať,
b) vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou uvedenou
v opise jeho štátnozamestnaneckého miesta; inou zárobkovou činnosťou na účely tohto
zákona sa rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného
predpisu,
c) byť členom riadiacich orgánov, kontrolných orgánov alebo dozorných orgánov právnických
osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, okrem valného zhromaždenia a členskej
schôdze.
(3) Obmedzenie podľa odseku 2 písm. b) sa nevzťahuje na
a) poskytovanie
zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach,
b) lekársku posudkovú činnosť, vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť,
prednášateľskú činnosť, publikačnú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť,
znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť alebo prekladateľskú činnosť alebo na športovú
činnosť,
c) činnosti vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné
veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, stredných zdravotníckych
zamestnancov v táboroch pre deti a mládež,
d) činnosti sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní,
e) správu vlastného majetku, na správu majetku maloletých detí11) a na správu majetku
osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,
f) činnosť v orgánoch spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
g) činnosť v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie alebo
funkcie člena komisie na vyhlásenie referenda alebo člena komisie na ľudové hlasovanie
o odvolaní prezidenta, na činnosť zapisovateľa volebnej komisie,
h) činnosť poslanca obecného zastupiteľstva, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon
funkcie, a na činnosť poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku, ktorý nie
je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie,
i) činnosť hlavného kontrolóra obce, na činnosť hlavného kontrolóra samosprávneho
kraja,
j) činnosť člena v rozkladovej komisii,
k) činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu, kontroly alebo auditu podľa osobitného
predpisu42) alebo
l) činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo na posudzovanie zdravotnej
spôsobilosti civilného leteckého personálu.
(4) Obmedzenie podľa odseku 2 písm. b) sa tiež nevzťahuje na
a) účasť
štátneho zamestnanca na projekte rozvojovej spolupráce Európskej únie partnerským
krajinám realizovanom služobným úradom v mene Európskej únie a financovanom Európskou
úniou,
b) účasť štátneho zamestnanca na projekte financovanom zo štátneho rozpočtu Slovenskej
republiky alebo z iných verejných prostriedkov,
c) činnosti, ktorých predmetom je uskutočňovanie programu supervízie.43)
(5) Ak je predmetom činností uvedených v odseku 3 a činností vyplývajúcich
z funkcií uvedených v odseku 6 plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych
záležitostí, môže služobný úrad umožniť ich vykonávanie štátnemu zamestnancovi aj
v služobnom čase. Ak sa majú tieto činnosti vykonávať mimo pravidelného miesta výkonu
štátnej služby, môže služobný úrad vyslať štátneho zamestnanca na služobnú cestu.
(6) Obmedzenie podľa odseku 2 písm. c) sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca,
ktorý je vyslaný do riadiaceho orgánu, kontrolného orgánu alebo dozorného orgánu
právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, vládou alebo služobným úradom.
(7) Obmedzenie podľa odseku 2 písm. c) sa nevzťahuje aj na štátneho zamestnanca,
s ktorého členstvom v riadiacom orgáne, kontrolnom orgáne alebo dozornom orgáne právnickej
osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, vysloví služobný úrad predchádzajúci
písomný súhlas. Služobný úrad môže svoj súhlas odvolať, ak by členstvo v riadiacom
orgáne, kontrolnom orgáne alebo na dozornom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva
podnikateľskú činnosť, bolo prekážkou riadneho plnenia služobných povinností štátneho
zamestnanca.
(8) Štátny zamestnanec, ktorý je podľa odsekov 6 a 7 členom riadiaceho
orgánu, kontrolného orgánu alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva
podnikateľskú činnosť, nemôže od tejto právnickej osoby poberať odmenu.
(9) Štátny zamestnanec je povinný do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého
pomeru písomne preukázať skončenie, pozastavenie44) alebo prerušenie45) podnikania
spôsobom vyplývajúcim z osobitného predpisu. Štátny zamestnanec je povinný do 30
dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru skončiť inú zárobkovú činnosť, ktorá
je zhodná alebo obdobná s činnosťou uvedenou v opise jeho štátnozamestnaneckého miesta,
a členstvo v riadiacom orgáne, kontrolnom orgáne alebo dozornom orgáne právnickej
osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, spôsobom vyplývajúcim z osobitných predpisov,
ak vykonávanie týchto činností je v rozpore s odsekmi 3 až 7; to neplatí, ak s členstvom
v riadiacom orgáne, kontrolnom orgáne alebo dozornom orgáne právnickej osoby, ktorá
vykonáva podnikateľskú činnosť, služobný úrad vysloví v uvedenej lehote písomný súhlas.
(10) Na štátneho zamestnanca vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť
pri výkone štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a rodiny a služieb zamestnanosti45a)
sa nevzťahuje odsek 2 písm. a) a odsek 9 vo vzťahu k výkonu zdravotníckeho povolania
na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe alebo na základe povolenia
na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia.45b)
§ 113
(1) Vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 111 a obmedzení
uvedených v § 112 ďalej povinný
a) organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie
štátnej služby podriadenými štátnymi zamestnancami,
b) ukladať podriadeným štátnym zamestnancom služobné úlohy a dávať im na tento účel
pokyny v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a so služobnými predpismi,
c) vytvárať podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby štátnymi zamestnancami,
d) pristupovať k podriadeným zamestnancom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania
a zdržať sa konania, ktoré by mohlo byť považované za diskriminačné,
e) viesť štátnych zamestnancov k dodržiavaniu služobnej disciplíny,
f) plniť voči podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy služobného úradu v rozsahu
určenom týmto zákonom a služobnými predpismi,
g) písomne poveriť podriadeného štátneho zamestnanca alebo štátneho zamestnanca v
služobnom pomere na zastupovanie v určenom rozsahu v čase svojej neprítomnosti nepresahujúcej
dva týždne,
h) absolvovať do šiestich mesiacov od začatia vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca
manažérske vzdelávanie podľa § 164 ods. 2 písm. c),
i) plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.
(2) Vedúcemu zamestnancovi, ktorý absolvoval vhodné manažérske vzdelávanie
najviac tri roky pred začatím vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca, môže služobný
úrad odpustiť povinnosť podľa odseku 1 písm. h).
(3) Vedúci zamestnanec nesmie ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi
služobné úlohy, ktoré má podľa všeobecne záväzných právnych predpisov alebo služobných
predpisov vykonať osobne.
§ 114
Majetkové priznanie
(1) Štátny zamestnanec je počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru
povinný podať majetkové priznanie na tlačive, ktoré je uvedené v prílohe č. 5. Ak
sa majetkové pomery štátneho zamestnanca od podania posledného majetkového priznania
nezmenili, štátny zamestnanec môže nahradiť majetkové priznanie čestným vyhlásením.
Štátny zamestnanec, ktorý štyrikrát po sebe nahradil majetkové priznanie čestným
vyhlásením, je povinný podať majetkové priznanie podľa prvej vety aj v prípade, ak
sa jeho majetkové pomery nezmenili.
(2) Majetkové priznanie obsahuje údaje o
a) nehnuteľnom majetku,
b) hnuteľnom majetku,
c) majetkových právach a iných majetkových hodnotách.
(3) Nehnuteľný majetok sa neoceňuje. Hnuteľný majetok a majetkové práva
a iné majetkové hodnoty na účely majetkového priznania štátny zamestnanec ocení cenou
obvyklou; za hnuteľný majetok sa považujú najmä peňažné prostriedky v mene euro a
v cudzej mene, vklady v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v mene euro a v cudzej
mene a vklady v zahraničných bankách. Hnuteľný majetok a majetkové práva a iné majetkové
hodnoty sa v majetkovom priznaní uvedú len vtedy, ak ich súhrnná hodnota je vyššia
ako 35 000 eur. Nehnuteľný majetok, hnuteľný majetok a majetkové práva a iné majetkové
hodnoty v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na účely majetkového priznania
delia rovnakým dielom.
(4) Súčasťou majetkového priznania štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom
mieste mimoriadnej významnosti je aj čestné vyhlásenie o tom, že štátny zamestnanec
nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti, ktoré je možné
považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.
(5) Štátny zamestnanec je povinný podať majetkové priznanie
a) do 30
dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru podľa stavu ku dňu vzniku štátnozamestnaneckého
pomeru, to neplatí, ak tento štátnozamestnanecký pomer vznikol bezprostredne po skončení
štátnozamestnaneckého pomeru v tomto služobnom úrade v priebehu kalendárneho roka,
v ktorom už štátny zamestnanec majetkové priznanie podal,
b) do 31. marca podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka, to
neplatí, ak štátny zamestnanec podal majetkové priznanie podľa písmena a) do 31.
marca príslušného kalendárneho roka.
(6) Majetkové priznanie sa podáva generálnemu tajomníkovi. Generálny
tajomník, ktorého vymenúva vláda, podáva majetkové priznanie generálnemu tajomníkovi
úradu vlády. Generálny tajomník úradu vlády podáva majetkové priznanie vedúcemu úradu
vlády. Generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady,
kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, kancelária súdnej rady, kancelária
najvyššieho súdu, kancelária najvyššieho správneho súdu alebo Kancelária verejného
ochrancu práv, podáva majetkové priznanie tomu, kto ho vymenoval. Generálny tajomník,
ktorý nie je štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii, podáva majetkové priznanie
generálnemu tajomníkovi v služobnom úrade, v ktorom má osobný úrad. Podpredseda v
služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, podáva majetkové
priznanie predsedovi.
(7) Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nevzťahujú na štátneho zamestnanca,
ktorý je povinný deklarovať svoje majetkové pomery iným spôsobom.46)
(8) Majetkové priznanie sa nezakladá do osobného spisu štátneho zamestnanca.
(9) Majetkové priznanie sa uchováva päť rokov.
(10) Služobný úrad odovzdá pri preložení štátneho zamestnanca služobnému
úradu, do ktorého sa štátny zamestnanec prekladá, jeho posledné majetkové priznanie.
§ 115
Vyhodnotenie majetkového priznania
(1) Generálny tajomník preskúma alebo zabezpečí preskúmanie úplnosti
majetkového priznania, a ak je to potrebné, písomne vyzve štátneho zamestnanca, aby
majetkové priznanie v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy spresnil alebo doplnil.
Generálny tajomník na účely zistenia prírastku majetku zabezpečí vyhodnotenie a uchovanie
majetkového priznania.
(2) Ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov,
štátny zamestnanec je povinný predložiť, ak ide o nehnuteľný majetok, aj doklad o
spôsobe a dátume jeho nadobudnutia, o cene jeho obstarania, pri vlastnej výstavbe
výdavky na jeho obstaranie.
(3) Ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov,
štátny zamestnanec je povinný predložiť aj údaje o hnuteľnom majetku a majetkových
právach a iných majetkových hodnotách aj vtedy, ak ich súhrnná hodnota je nižšia
ako 35 000 eur.
(4) Ak na základe majetkového priznania vzniknú pochybnosti o tom, že
majetkové prírastky štátneho zamestnanca presahujú súhrn jeho platových pomerov a
iných vyčíslených príjmov, štátny zamestnanec je povinný vyčísliť ich hodnotu alebo
preukázať ich pôvod. Na splnenie povinnosti podľa predchádzajúcej vety generálny
tajomník určí štátnemu zamestnancovi primeranú lehotu, najmenej 60 dní.
§ 116
Sťažnosť štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby
(1) Štátny zamestnanec môže podať vo veciach vykonávania štátnej služby
sťažnosť, ak sa domnieva, že jeho práva podľa tohto zákona, ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov a služobných predpisov boli porušené.
(2) Štátny zamestnanec podáva sťažnosť písomne a doručí ju služobnému
úradu.
(3) Na vybavenie sťažnosti je príslušný generálny tajomník. Ak sťažnosť
smeruje proti generálnemu tajomníkovi, na jej vybavenie je príslušný generálny tajomník
nadriadeného úradu. Na vybavenie sťažnosti proti štátnemu zamestnancovi vo verejnej
funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej
správy, je príslušný minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy;
na vybavenie sťažnosti proti ministrovi alebo proti vedúcemu ostatného ústredného
orgánu štátnej správy je príslušný úrad vlády a na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu
úradu vlády je príslušný predseda vlády. Na vybavenie sťažnosti proti generálnemu
tajomníkovi v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta,
kancelária ústavného súdu, kancelária súdnej rady, kancelária najvyššieho súdu, kancelária
najvyššieho správneho súdu, Kancelária verejného ochrancu práv alebo najvyšší kontrolný
úrad, je príslušný ten, kto ho vymenoval alebo zvolil.
(4) Na vybavenie sťažnosti generálneho tajomníka je príslušný generálny
tajomník nadriadeného úradu. Na vybavenie sťažnosti generálneho tajomníka v služobnom
úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, je príslušný
minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy. Na vybavenie sťažnosti
generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária
prezidenta, kancelária ústavného súdu, kancelária súdnej rady, kancelária najvyššieho
súdu, kancelária najvyššieho správneho súdu, Kancelária verejného ochrancu práv alebo
najvyšší kontrolný úrad, je príslušný ten, kto ho vymenoval alebo zvolil.
(5) Na podávanie, prijímanie, evidovanie, lehoty, prešetrovanie, vybavovanie
a kontrolu vybavovania sťažností sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.47)
PIATA ČASŤ
DISCIPLINÁRNA ZODPOVEDNOSŤ ŠTÁTNEHO ZAMESTNANCA
§ 117
Základné ustanovenia
(1) Štátny zamestnanec zodpovedá za porušenie služobnej disciplíny, ktorou
je nesplnenie alebo porušenie povinností alebo obmedzení vyplývajúcich z tohto zákona,
ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, ak k ich nesplneniu alebo porušeniu
došlo v súvislosti s výkonom štátnej služby.
(2) Podľa miery závažnosti porušenia služobnej disciplíny sa rozlišuje
a) menej závažné porušenie služobnej disciplíny,
b) závažné porušenie služobnej disciplíny.
(3) Miera závažnosti porušenia služobnej disciplíny sa posudzuje vzhľadom
na povahu porušenej alebo nesplnenej služobnej povinnosti alebo obmedzenia, okolností,
za akých k nemu došlo, najmä spôsob a intenzitu konania alebo opomenutia, mieru zavinenia,
opakované porušenie služobnej disciplíny, doterajší prístup štátneho zamestnanca
k plneniu povinností a dodržiavaniu obmedzení alebo na inú okolnosť, rozsah škody
a následok porušenia služobnej disciplíny.
(4) Služobný úrad môže vydať upozornenie o porušení služobnej disciplíny
(ďalej len "upozornenie") najneskôr do jedného roka odo dňa, keď dôvod na jeho vydanie
vznikol.
(5) Za opakované menej závažné porušenie služobnej disciplíny sa považuje,
ak štátny zamestnanec po oznámení upozornenia o menej závažnom porušení služobnej
disciplíny najmenej jedenkrát v priebehu šiestich mesiacov poruší služobnú disciplínu
v menej závažnej miere.
(6) Ak došlo k opakovanému menej závažnému porušeniu služobnej disciplíny,
služobný úrad môže postupovať podľa § 75 ods. 1 písm. f).
(7) Ak došlo k závažnému porušeniu služobnej disciplíny, služobný úrad
môže postupovať podľa § 78 ods. 1 alebo § 75 ods. 1 písm. g).
(8) Na disciplinárnu zodpovednosť sa primerane použijú ustanovenia § 31
a 32.
§ 118
(1) Porušenie služobnej disciplíny štátneho zamestnanca posudzuje generálny
tajomník z vlastného podnetu alebo na návrh vedúceho zamestnanca. Vedúci zamestnanec
môže návrh podľa prvej vety predložiť generálnemu tajomníkovi do 15 dní odo dňa,
keď sa o porušení služobnej disciplíny dozvedel.
(2) Na účely preskúmania návrhu alebo podnetu týkajúceho sa menej závažného
porušenia služobnej disciplíny generálny tajomník zriadi v služobnom úrade poradnú
komisiu zloženú najmenej z troch členov. Počet členov musí byť nepárny. Členov poradnej
komisie a jej predsedu vymenúva generálny tajomník zo štátnych zamestnancov služobného
úradu, v ktorom sa poradná komisia zriaďuje; v služobnom úrade, ktorým je generálna
prokuratúra alebo krajská prokuratúra, môže členov poradnej komisie a jej predsedu
vymenovať aj z prokurátorov. V služobnom úrade, ktorým je Špecializovaný trestný
súd, krajský súd, okresný súd, mestský súd alebo správny súd, môže generálny tajomník
vymenovať členov poradnej komisie a jej predsedu aj zo sudcov. Jeden člen poradnej
komisie je spravidla z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého
porušenie služobnej disciplíny ide, a jeden člen poradnej komisie má spravidla vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa v odbore právo. Členom poradnej komisie je aj zástupca zamestnancov,
ktorého určí príslušný odborový orgán.
(3) Ak sa generálny tajomník domnieva, že štátny zamestnanec porušil
služobnú disciplínu
a) menej závažným spôsobom, písomne oznámi túto skutočnosť poradnej
komisii do 15 dní odo dňa, keď sa o porušení služobnej disciplíny štátnym zamestnancom
dozvedel,
b) závažným spôsobom, poradná komisia návrh alebo podnet podľa odseku 1 nepreskúmava
a ustanovenia odsekov 2 a 4 až 9 sa nepoužijú.
(4) Poradná komisia vyzve štátneho zamestnanca, o ktorého porušenie služobnej
disciplíny ide, do desiatich dní od doručenia oznámenia podľa odseku 3, aby sa k
veci písomne vyjadril v lehote najmenej desiatich dní. Štátny zamestnanec pripojí
k vyjadreniu dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia okrem tých, ktoré nemôže pripojiť
bez svojej viny. Počas dočasnej pracovnej neschopnosti štátneho zamestnanca lehota
na písomné vyjadrenie k veci podľa prvej vety neplynie.
(5) Poradná komisia postupuje pri preskúmavaní porušenia služobnej disciplíny
v súčinnosti so štátnym zamestnancom.
(6) Poradná komisia je povinná zistiť presne a úplne skutočný stav veci
a za týmto účelom si obstarať potrebné podklady. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov
na posúdenie veci určuje poradná komisia.
(7) Služobný úrad je povinný na žiadosť poradnej komisie oznámiť tie skutočnosti,
ktoré majú význam pre posúdenie, či došlo k porušeniu služobnej disciplíny.
(8) Poradná komisia vyhotoví písomný záznam o postupe a priebehu preskúmania
porušenia služobnej disciplíny, v ktorom uvedie najmä dôkazy, vyjadrenia štátneho
zamestnanca alebo vyjadrenia iných fyzických osôb, a doručí ho generálnemu tajomníkovi
spolu s odporúčacím stanoviskom, v ktorom uvedie, či došlo k porušeniu služobnej
disciplíny a v akej miere závažnosti. Generálny tajomník nie je stanoviskom poradnej
komisie viazaný.
(9) Poradná komisia doručí generálnemu tajomníkovi stanovisko podľa odseku
8 do 30 dní odo dňa doručenia vyjadrenia k veci štátnym zamestnancom alebo odo dňa
márneho uplynutia lehoty na vyjadrenie k veci podľa odseku 4.
Upozornenie
§ 119
(1) Ak generálny tajomník dospeje k záveru, že došlo k porušeniu služobnej
disciplíny, vydá upozornenie; ak ide o menej závažné porušenie služobnej disciplíny,
upozornenie vydá v lehote desiatich dní odo dňa predloženia stanoviska poradnou komisiou.
(2) Upozornenie obsahuje najmä
a) označenie nesplnenej alebo porušenej
povinnosti alebo obmedzenia s uvedením zodpovedajúceho ustanovenia tohto zákona,
b) k akému porušeniu služobnej disciplíny došlo podľa miery závažnosti,
c) odôvodnenie vrátane vymedzenia skutku, ktorý sa považuje za nesplnenie alebo porušenie
povinnosti, alebo obmedzenia podľa tohto zákona,
d) informáciu o tom, že služobný úrad môže pre opakované menej závažné porušenie
služobnej disciplíny skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca výpoveďou
podľa § 75 ods. 1 písm. f); táto informácia sa uvádza len pri upozornení o menej
závažnom porušení služobnej disciplíny.
(3) V písomnom vyhotovení upozornenia sa uvedie aj označenie generálneho
tajomníka, ktorý upozornenie vydal, a dátum vydania upozornenia. Upozornenie musí
byť opatrené odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom.
(4) Upozornenie sa oznamuje štátnemu zamestnancovi doručením prvopisu
jeho písomného vyhotovenia. Deň doručenia upozornenia sa považuje za deň jeho oznámenia.
§ 120
Ak generálny tajomník dospeje k záveru, že nedošlo k porušeniu služobnej
disciplíny štátnym zamestnancom, v lehote desiatich pracovných dní ho o tom písomne
upovedomí; ak ide o menej závažné porušenie služobnej disciplíny lehota plynie odo
dňa predloženia stanoviska poradnou komisiou.
§ 121
(1) Upozornenie sa zakladá do osobného spisu štátneho zamestnanca. Z
osobného spisu sa vyradí upozornenie po uplynutí 18 mesiacov odo dňa jeho oznámenia
štátnemu zamestnancovi.
(2) Po uplynutí 18 mesiacov odo dňa oznámenia upozornenia o menej závažnom
porušení služobnej disciplíny sa štátny zamestnanec posudzuje, ako keby služobnú
disciplínu neporušil.
ŠIESTA ČASŤ
SLUŽOBNÉ HODNOTENIE
§ 122
Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca
(1) Služobným hodnotením sa hodnotia odborné vedomosti štátneho zamestnanca,
jeho výkonnosť, schopnosti a kompetencie a prístup k osobnému rozvoju a prístup k
vzdelávaniu.
(2) Služobne hodnotený môže byť štátny zamestnanec, ktorý vykonáva štátnu
službu najmenej šesť mesiacov, ak odsek 6 neustanovuje inak. Na účely služobného
hodnotenia sa za výkon štátnej služby považuje čas podľa § 101 ods. 1 písm. a) až
f).
(3) Služobné hodnotenie za kalendárny rok vykoná vedúci zamestnanec (ďalej
len "hodnotiteľ") spravidla do 31. januára za obdobie predchádzajúceho kalendárneho
roka.
(4) Hodnotiteľ vykoná služobné hodnotenie za kalendárny rok aj vtedy, ak
uplynutím posledného dňa v kalendárnom roku alebo v čase od uplynutia kalendárneho
roka do 31. januára hodnotený štátny zamestnanec alebo hodnotiteľ skončí vykonávanie
štátnej služby na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste.
(5) Čiastkové služobné hodnotenie vykoná hodnotiteľ, ktorý neriadi štátneho
zamestnanca celý kalendárny rok a ktorý súčasne nie je povinný služobne hodnotiť
štátneho zamestnanca za kalendárny rok; čiastkové služobné hodnotenie vykoná hodnotiteľ
spravidla pred skončením vykonávania štátnej služby hodnotiteľom alebo hodnoteným
štátnym zamestnancom na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste. Čiastkové služobné
hodnotenie je podkladom služobného hodnotenia za kalendárny rok.
(6) Čiastkovo služobne hodnotený môže byť aj štátny zamestnanec, ktorý
vykonáva štátnu službu menej ako šesť mesiacov, nie však menej ako jeden mesiac.
(7) Opakované služobné hodnotenie vykoná hodnotiteľ, ak štátny zamestnanec
dosiahne neuspokojivé výsledky v služobnom hodnotení za kalendárny rok. Opakované
služobné hodnotenie vykoná hodnotiteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov a najneskôr
do šiestich mesiacov od posledného služobného hodnotenia za kalendárny rok.
(8) Ak služobné hodnotenie nebolo hodnotiteľom vykonané, vykoná ho komisia
pre služobné hodnotenie zriadená generálnym tajomníkom.
(9) Komisia pre služobné hodnotenie je zložená z predsedu a najmenej z
ďalších dvoch členov. Počet členov komisie musí byť nepárny. Predseda komisie najmä
zabezpečuje podklady k vykonaniu služobného hodnotenia, určuje termín vykonania služobného
hodnotenia a oznamuje ho hodnotenému štátnemu zamestnancovi, zodpovedá za priebeh
služobného hodnotenia, vedie hodnotiaci rozhovor, dbá na to, aby boli ohodnotené
všetky oblasti služobného hodnotenia, a rozhoduje o odporučení návrhov na zlepšenie
vykonávania štátnej služby, ak je to potrebné.
(10) Termín služobného hodnotenia oznámi hodnotenému štátnemu zamestnancovi
hodnotiteľ alebo predseda komisie pre služobné hodnotenie najmenej tri dni pred služobným
hodnotením.
§ 123
(1) V služobnom hodnotení môže hodnotený štátny zamestnanec dosiahnuť
za hodnotenú oblasť
a) odborné vedomosti najviac 30 bodov,
b) výkonnosť najviac 40 bodov,
c) schopnosti a kompetencie najviac 20 bodov,
d) prístup k osobnému rozvoju a prístup k vzdelávaniu najviac 10 bodov.
(2) Hodnotený štátny zamestnanec v služobnom hodnotení dosiahne
a) vynikajúce
výsledky, ak súčet bodov podľa odseku 1 je 90 až 100,
b) veľmi dobré výsledky, ak súčet bodov podľa odseku 1 je 75 až 89,
c) štandardné výsledky, ak súčet bodov podľa odseku 1 je 50 až 74,
d) uspokojivé výsledky, ak súčet bodov podľa odseku 1 je 25 až 49,
e) neuspokojivé výsledky, ak súčet bodov podľa odseku 1 je menší ako 25.
(3) Ak hodnotený štátny zamestnanec v služobnom hodnotení nedosiahne vynikajúce
výsledky alebo veľmi dobré výsledky, hodnotiteľ alebo komisia pre služobné hodnotenie
mu odporučí návrhy na zlepšenie vykonávania štátnej služby. Ak hodnotený štátny zamestnanec
v služobnom hodnotení dosiahne uspokojivé výsledky alebo neuspokojivé výsledky, hodnotiteľ
alebo komisia pre služobné hodnotenie náležite odôvodní výsledok v každej hodnotenej
oblasti aj písomne.
(4) Služobné hodnotenie sa uskutočňuje formou hodnotiaceho rozhovoru medzi
hodnotiteľom alebo komisiou pre služobné hodnotenie a hodnoteným štátnym zamestnancom.
V hodnotiacom rozhovore sa zhodnotí najmä vykonávanie štátnej služby hodnoteného
štátneho zamestnanca v každej hodnotenej oblasti a odôvodní výsledok služobného hodnotenia
a odporučenia na zlepšenie vykonávania štátnej služby, ak štátny zamestnanec nedosiahne
vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky. V hodnotiacom rozhovore môže hodnotený
štátny zamestnanec najmä uviesť dosiahnuté výsledky v každej hodnotenej oblasti,
vyjadriť sa k výsledku služobného hodnotenia, a ak nedosiahne vynikajúce výsledky
alebo veľmi dobré výsledky, vyjadriť sa aj k návrhom na zlepšenie vykonávania štátnej
služby.
(5) Ak štátneho zamestnanca hodnotí komisia pre služobné hodnotenie, oboznamuje
sa s podkladmi o hodnotenom štátnom zamestnancovi pred hodnotiacim rozhovorom. Komisia
pre služobné hodnotenie sa pred hodnotiacim rozhovorom poradí aj o postupe vykonania
hodnotiaceho rozhovoru. Pred oboznámením hodnoteného štátneho zamestnanca s obsahom
služobného hodnotenia a výsledkom služobného hodnotenia sa komisia pre služobné hodnotenie
na porade dohodne na počte bodov za každú hodnotenú oblasť a na návrhoch na zlepšenie
vykonávania štátnej služby, ak hodnotený štátny zamestnanec v služobnom hodnotení
nedosiahne vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky. Komisia pre služobné hodnotenie
oboznámi hodnoteného štátneho zamestnanca bezodkladne po porade s obsahom služobného
hodnotenia a výsledkom služobného hodnotenia.
(6) Hodnotený štátny zamestnanec potvrdzuje oboznámenie sa so služobným
hodnotením svojím podpisom. Štátny zamestnanec, ktorý odmietne podpísať služobné
hodnotenie, je s obsahom služobného hodnotenia a s výsledkom služobného hodnotenia
oboznámený dňom odmietnutia podpisu.
(7) Štátny zamestnanec má právo podať tomu, kto vykonal jeho služobné hodnotenie,
odôvodnenú písomnú námietku proti služobnému hodnoteniu do troch služobných dní odo
dňa oboznámenia sa so služobným hodnotením.
(8) Ak hodnotiteľ námietke nevyhovie v plnom rozsahu do piatich služobných
dní od jej podania, predloží ju bezodkladne spolu so svojím vyjadrením a služobným
hodnotením vedúcemu zamestnancovi hodnotiteľa. Vedúci zamestnanec hodnotiteľa námietku
po prerokovaní s hodnoteným štátnym zamestnancom vyhodnotí a výsledok služobného
hodnotenia oznámi štátnemu zamestnancovi a hodnotiteľovi do siedmich služobných dní
od jej predloženia. Ak komisia pre služobné hodnotenie nevyhovie námietke proti služobnému
hodnoteniu v plnom rozsahu do piatich služobných dní od jej podania, predseda komisie
ju bezodkladne predloží spolu so svojím vyjadrením a služobným hodnotením generálnemu
tajomníkovi. Generálny tajomník námietku po prerokovaní s hodnoteným štátnym zamestnancom
vyhodnotí a výsledok služobného hodnotenia oznámi štátnemu zamestnancovi a komisii
pre služobné hodnotenie do siedmich služobných dní od jej predloženia.
(9) Námietku proti služobnému hodnoteniu vykonanému hodnotiteľom, ktorý
na účely tohto zákona nemá v služobnom úrade vedúceho zamestnanca, vyhodnotí hodnotiteľ
a výsledok služobného hodnotenia oznámi štátnemu zamestnancovi do siedmich služobných
dní od jej podania; odsek 8 sa nepoužije.
(10) Úrad vlády ustanoví vykonávacím právnym predpisom podrobnosti o postupe
hodnotiteľa pri služobnom hodnotení za kalendárny rok, pri opakovanom služobnom hodnotení
a pri čiastkovom služobnom hodnotení, oblastiach služobného hodnotenia, výsledkoch
služobného hodnotenia, komisii pre služobné hodnotenie, postupe generálneho tajomníka
pri služobnom hodnotení a administratívnom zabezpečení služobného hodnotenia.
(11) Generálna prokuratúra upraví služobným predpisom, kto sa považuje
za hodnotiteľa a priameho nadriadeného vedúceho zamestnanca hodnotiteľa na účely
služobného hodnotenia v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra a krajská
prokuratúra.
SIEDMA ČASŤ
ODMEŇOVANIE
§ 124
Plat štátneho zamestnanca
Štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí
plat, ktorý tvorí
a) funkčný plat,
b) plat za štátnu službu nadčas,
c) plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby,
d) príplatok za štátnu službu v noci,
e) príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,
f) príplatok za štátnu službu vo sviatok,
g) odmena,
h) zrušené od 1.1.2020.
§ 125
Štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto zákonom okrem
platu podľa § 124 patrí
a) náhrada za neaktívnu časť služobnej pohotovosti mimo miesta
vykonávania štátnej služby,
b) náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie,
c) náhrada za sťažené životné podmienky.
§ 126
Funkčný plat
(1) Funkčný plat štátneho zamestnanca tvorí mesačne súčet tarifného platu
a
a) príplatku za riadenie,
b) príplatku za zastupovanie,
c) osobného príplatku,
d) príplatku za zmennosť,
e) príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti,
f) platovej kompenzácie za sťažené vykonávanie štátnej služby,
g) príplatku za vedenie služobného motorového vozidla a príplatku za starostlivosť
o služobné motorové vozidlo,
h) príplatku za výkon činnosti mentora,
i) doplatku podľa § 57 ods. 6,
j) vyrovnania podľa § 185 ods. 3,
k) rozdielu podľa § 186 ods. 2.
(2) Funkčný plat na účely tohto zákona je aj mimoriadny plat, ktorý patrí
štátnemu zamestnancovi na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti; tomuto
štátnemu zamestnancovi nepatria platové náležitosti podľa § 124 písm. b) až f) a
náhrady podľa § 125. Mimoriadny plat určí vláda, ktorá ho môže znížiť, ak štátny
zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti nedosahuje vládou
požadovanú úroveň kvality plnenia úloh. Výšku mimoriadneho platu môže vláda zvýšiť
alebo znížiť na základe výsledku služobného hodnotenia za kalendárny rok.
(3) Funkčný plat na účely tohto zákona je aj osobný plat určený štátnemu
zamestnancovi podľa § 129.
(4) Funkčný plat na účely tohto zákona je aj plat vo výške platu poslanca
národnej rady alebo vo výške ustanovenej osobitným predpisom,47a) ktorý patrí štátnemu
zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vedúcemu
ostatného ústredného orgánu štátnej správy a štátnemu tajomníkovi podpredsedu vlády
Slovenskej republiky, ktorý neriadi ministerstvo; tomuto štátnemu zamestnancovi nepatria
platové náležitosti podľa § 124 písm. b) až f) a náhrady podľa § 125.
§ 127
Tarifný plat
(1) Tarifný plat na účely tohto zákona tvorí
a) platová tarifa
1. v príslušnej platovej triede podľa prílohy č. 3 alebo podľa
§ 159,
2. v príslušnej platovej triede podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159 zvýšená
o 20% u štátnych zamestnancov v služobnom úrade, ktorým je úrad vlády, ktorí plnia
úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti vlády,
alebo
3. podľa osobitného predpisu30) u štátnych zamestnancov v služobných úradoch,
ktorými sú kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného
súdu, Kancelária verejného ochrancu práv a najvyšší kontrolný úrad.
4. zrušené od
1.1.2019
b) zvýšenie platovej tarify podľa odseku 2.
(2) Platová tarifa podľa odseku 1 písm. a)
a) sa za každý rok služobnej
praxe zvýši o 1% a u štátneho zamestnanca, ktorý je odborným garantom podľa osobitného
predpisu48) za každý rok služobnej praxe zvýši o 1,5%,
b) je u štátneho zamestnanca, ktorý je odborným garantom podľa osobitného predpisu48)
zvýšená o 5%.
(3) Zvýšenie platovej tarify podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu a podľa
odseku 2 sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.
§ 128
Služobná prax
(1) Do dĺžky služobnej praxe štátneho zamestnanca sa započítava čas trvania
štátnozamestnaneckého pomeru okrem času
a) zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa
§ 66; to neplatí, ak sa v trestnom konaní nepotvrdili dôvody pre zaradenie štátneho
zamestnanca mimo činnej štátnej služby,
b) čerpania služobného voľna, za ktorý nepatrí funkčný plat, trvajúceho nepretržite
aspoň desať služobných dní okrem služobného voľna podľa § 102 ods. 1 písm. d).
(2) Do dĺžky služobnej praxe sa započíta aj služobná prax zachovaná podľa
§ 185 ods. 1 a 2.
(3) Do dĺžky služobnej praxe sa započíta aj odborná prax, ktorú získal
zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme v pracovnom pomere k zamestnávateľovi
podľa osobitného predpisu,18) ak od účinnosti tohto zákona dôjde k prechodu práv
a povinností na iného zamestnávateľa, u ktorého zamestnancovi následne vznikne štátnozamestnanecký
pomer.
(4) Za odbornú prax na účely odseku 3 sa považuje pracovná činnosť, ktorú
zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme vykonával najskôr od 1. januára 2004
a ktorá má rovnaký charakter alebo obdobný charakter ako činnosť, ktorú na základe
prechodu práv a povinností vykonáva aj v štátnozamestnaneckom pomere na príslušnom
štátnozamestnaneckom mieste.
(5) Ten istý čas je možné započítať do dĺžky služobnej praxe len raz.
(6) Služobnú prax na účely započítania podľa odsekov 1 a 2 preukazuje služobnému
úradu štátny zamestnanec.
§ 129
Osobný plat
(1) Štátnemu zamestnancovi, okrem štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii,
je možné určiť osobný plat počas vykonávania osobitne významných úloh alebo mimoriadne
náročných úloh. Osobný plat určený štátnemu zamestnancovi nesmie byť nižší ako funkčný
plat, ktorý by mu patril podľa § 126 ods. 1. Osobný plat sa štátnemu zamestnancovi
poskytuje, ak trvajú dôvody a podmienky, na základe ktorých mu bol určený.
(2) Osobný plat štátneho zamestnanca je možné zvýšiť alebo znížiť na základe
úrovne kvality plnenia služobných úloh alebo na základe výsledku služobného hodnotenia
za kalendárny rok.
(3) Osobný plat štátnemu zamestnancovi určuje generálny tajomník s príslušným
písomným odôvodnením.
§ 130
Príplatok za riadenie
(1) Vedúcemu zamestnancovi a štátnemu zamestnancovi poverenému vykonávaním
funkcie vedúceho zamestnanca patrí príplatok za riadenie v rámci rozpätia percentuálneho
podielu z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 127 ods. 1 písm. a). Rozpätie percentuálneho
podielu podľa stupňa riadenia je uvedené v prílohe č. 4. Príplatok za riadenie určí
generálny tajomník s prihliadnutím na náročnosť riadiacej činnosti vedúceho zamestnanca
pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.
(2) Príplatok za riadenie patrí odo dňa ustanovenia do funkcie vedúceho
zamestnanca v pomernej výške zodpovedajúcej času vykonávania funkcie v kalendárnom
mesiaci.
§ 131
Príplatok za zastupovanie
(1) Štátnemu zamestnancovi, ktorý zastupuje vedúceho zamestnanca v plnom
rozsahu jeho riadiacej činnosti dlhšie ako dva týždne, patrí príplatok za zastupovanie
v sume príplatku za riadenie zastupovaného vedúceho zamestnanca.
(2) Ak vedúceho zamestnanca zastupujú podľa odseku 1 súčasne viacerí štátni
zamestnanci, súčet súm ich príplatku za zastupovanie nesmie byť vyšší ako suma príplatku
za riadenie zastupovaného vedúceho zamestnanca.
(3) Štátnemu zamestnancovi, ktorý zastupuje v plnom rozsahu riadiacej činnosti
dlhšie ako dva týždne vedúceho zamestnanca, ktorý má určený mimoriadny plat alebo
osobný plat, patrí príplatok za zastupovanie v sume určenej v rámci rozpätia percentuálneho
podielu z platovej tarify, ktorá by patrila zastupovanému vedúcemu zamestnancovi
podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta, pre stupeň riadenia zodpovedajúci zastupovanému
vedúcemu zamestnancovi podľa prílohy č. 4.
(4) Ak vedúceho zamestnanca zastupujú podľa odseku 3 súčasne viacerí štátni
zamestnanci, súčet súm ich príplatku za zastupovanie nesmie byť vyšší ako suma určená
podľa odseku 3.
(5) Príplatok za zastupovanie patrí štátnemu zamestnancovi od prvého dňa
zastupovania vedúceho zamestnanca v pomernej výške zodpovedajúcej času zastupovania
v kalendárnom mesiaci.
§ 132
Osobný príplatok
(1) Štátnemu zamestnancovi je možné priznať osobný príplatok za kvalitné
plnenie služobných úloh alebo na základe výsledku služobného hodnotenia za kalendárny
rok.
(2) Osobný príplatok je možné zvýšiť, znížiť alebo odňať
a) na základe
výsledku služobného hodnotenia za kalendárny rok,
b) pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. a) alebo písm.
c) alebo
c) na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh.
(3) Služobný úrad odníme osobný príplatok štátnemu zamestnancovi, ktorý
dosiahne neuspokojivé výsledky v služobnom hodnotení za kalendárny rok. Služobný
úrad môže štátnemu zamestnancovi opätovne priznať osobný príplatok až na základe
výsledku opakovaného služobného hodnotenia.
(4) Štátnemu zamestnancovi je možné priznať osobný príplatok aj počas plnenia
osobitne významných služobných úloh alebo počas plnenia služobných úloh nad rozsah
činností vyplývajúcich z opisu štátnozamestnaneckého miesta.
(5) Osobný príplatok podľa odseku 4 sa štátnemu zamestnancovi poskytuje,
ak trvá dôvod, na základe ktorého mu bol priznaný. Osobný príplatok podľa odseku
4 je možné zvýšiť, znížiť alebo odňať na základe úrovne kvality plnenia služobných
úloh, v súvislosti s plnením ktorých bol priznaný; tým nie je dotknuté ustanovenie
prvej vety.
(6) Osobný príplatok podľa odsekov 1 a 4 je možné priznať v súčte najviac
v sume 100% z platovej tarify, ktorá štátnemu zamestnancovi patrí podľa § 127 ods.
1 písm. a). Osobný príplatok sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.
Návrh na priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odňatie osobného príplatku vrátane sumy
osobného príplatku písomne odôvodní vedúci zamestnanec.
§ 133
Príplatok za zmennosť
(1) Štátnemu zamestnancovi, ktorého týždenný služobný čas je rozvrhnutý
rovnomerne alebo nerovnomerne tak, že vykonáva štátnu službu striedavo vo viacerých
služobných zmenách, patrí príplatok za zmennosť vo výške 1,2% až 9,8% z platovej
tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159 určený pevnou sumou
zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.
(2) Podrobnosti o poskytovaní príplatku za zmennosť určí služobný predpis.
§ 134
Príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti
(1) Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine v krízovej
oblasti, patrí príplatok až do výšky 10% zo súčtu jeho tarifného platu a osobného
príplatku. Suma príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti sa určuje pevnou sumou
zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.
(2) Krízové oblasti na účely odseku 1 ustanoví vykonávací právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí.
§ 135
Platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby
(1) Štátnemu zamestnancovi patrí platová kompenzácia za sťažené vykonávanie
štátnej služby (ďalej len "platová kompenzácia") pri vykonávaní činností uvedených
v odseku 2, ak tieto činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva49) zaradil
do tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu50) a ak
pri ich vykonávaní intenzita pôsobenia faktorov prostredia, v ktorom štátny zamestnanec
plní úlohy, napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a
preventívnym opatreniam podľa osobitných predpisov vyžaduje, aby štátny zamestnanec
používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.
(2) Činnosti, pri ktorých patrí štátnemu zamestnancovi platová kompenzácia,
sú činnosti vykonávané v prostredí, v ktorom pôsobia
a) chemické faktory,
b) karcinogénne faktory a mutagénne faktory,
c) biologické faktory,
d) prach,
e) fyzikálne faktory.
(3) Štátnemu zamestnancovi patrí platová kompenzácia pri vykonávaní činností
zaradených do
a) tretej kategórie v rámci rozpätia 1,3% až 13,4% z platovej tarify 1. platovej
triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159,
b) štvrtej kategórie v rámci rozpätia 3,8% až 24,5% z platovej tarify 1. platovej
triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159.
(4) Ak štátny zamestnanec podľa odseku 1 vykonáva rôzne činnosti, ktoré
sú zaradené do tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie, patrí mu platová kompenzácia
najmenej na spodnej hranici rozpätia určeného pre štvrtú kategóriu.
(5) Služobný úrad môže štátnemu zamestnancovi poskytovať platovú kompenzáciu
aj pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovného prostredia uvedených v odseku
2 alebo pri pôsobení iných faktorov podľa osobitného predpisu50a) v rámci rozpätia
0,9% až 8,2% z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa
§ 159; to neplatí, ak štátnemu zamestnancovi patrí platová kompenzácia podľa odseku
3.
(6) Platová kompenzácia sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov
nahor.
(7) Podrobnosti o poskytovaní platovej kompenzácie určí služobný predpis.
§ 136
Príplatok za výkon činnosti mentora
(1) Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva prípravu štátneho zamestnanca
počas adaptačného vzdelávania, patrí príplatok za výkon činnosti mentora, a to vo
výške
a) 10% z jeho platovej tarify, ak pripravuje jedného štátneho zamestnanca,
b) 15% z jeho platovej tarify, ak pripravuje súčasne dvoch alebo viacerých štátnych
zamestnancov.
(2) Príplatok za výkon činnosti mentora sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou
na 50 eurocentov nahor.
§ 137
Plat za štátnu službu nadčas
(1) Štátnemu zamestnancovi patrí za štátnu službu nadčas náhradné voľno.
Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi náhradné voľno, ak tomu nebráni naliehavý
záujem služobného úradu v súvislosti s vykonávaním štátnej služby. Náhradné voľno
sa poskytne najneskôr do dvoch kalendárnych mesiacov po vykonaní štátnej služby nadčas.
Za čas čerpania náhradného voľna patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.
(2) Ak služobný úrad štátnemu zamestnancovi za štátnu službu nadčas neposkytne
náhradné voľno, patrí mu za hodinu štátnej služby nadčas plat v sume príslušnej časti
funkčného platu zvýšenej o 30%. Za štátnu službu nadčas v deň nepretržitého odpočinku
v týždni patrí štátnemu zamestnancovi plat za štátnu službu nadčas v sume príslušnej
časti funkčného platu zvýšenej o 60%.
(3) Ak štátny zamestnanec štátnu službu nadčas vykonáva v noci, v sobotu,
v nedeľu a vo sviatok, patria mu aj príplatky podľa § 139 až 141, a to aj vtedy,
ak mu za štátnu službu nadčas bolo poskytnuté náhradné voľno.
(4) Funkčný plat generálneho tajomníka a štátneho zamestnanca vo verejnej
funkcii je určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu službu nadčas.
(5) Funkčný plat veľvyslanca je určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu
službu nadčas; tomuto štátnemu zamestnancovi nepatrí plat za štátnu službu nadčas
ani náhradné voľno za štátnu službu nadčas.
§ 138
Plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti
(1) Štátnemu zamestnancovi za nariadenú alebo s ním dohodnutú služobnú
pohotovosť v mieste vykonávania štátnej služby patrí plat za neaktívnu časť služobnej
pohotovosti v sume
a) 50% z príslušnej časti funkčného platu za každú hodinu neaktívnej
časti služobnej pohotovosti,
b) 100% z príslušnej časti funkčného platu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej
pohotovosti v deň služobného pokoja.
(2) Za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej
služby štátnemu zamestnancovi nepatria príplatky podľa § 139 až 141 a plat za štátnu
službu nadčas. Ak sa služobný úrad so štátnym zamestnancom dohodne na poskytnutí
náhradného voľna za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej
služby, patrí štátnemu zamestnancovi za každú hodinu tejto služobnej pohotovosti
hodina náhradného voľna, za ktoré sa poskytne plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti
podľa odseku 1 písm. a) alebo podľa odseku 1 písm. b). Za čas čerpania náhradného
voľna štátnemu zamestnancovi nepatrí funkčný plat.
§ 139
Príplatok za štátnu službu v noci
(1) Štátnemu zamestnancovi za hodinu štátnej služby v noci patrí príplatok
v sume 25% z príslušnej časti funkčného platu, najmenej však príplatok rovnajúci
sa sume ustanovenej podľa § 123 ods. 1 Zákonníka práce.
(2) Funkčný plat veľvyslanca je určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu
službu v noci; tomuto štátnemu zamestnancovi nepatrí príplatok za štátnu službu v
noci.
§ 140
Príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu
(1) Štátnemu zamestnancovi za hodinu štátnej služby v sobotu a v nedeľu
patrí príplatok v sume 30% z príslušnej časti funkčného platu, najmenej však príplatok
rovnajúci sa sume ustanovenej podľa § 122a ods. 1 a § 122b ods. 1 Zákonníka práce.
(2) Funkčný plat veľvyslanca je určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu
službu v sobotu a v nedeľu; tomuto štátnemu zamestnancovi nepatrí príplatok za štátnu
službu v sobotu a v nedeľu.
§ 141
Príplatok za štátnu službu vo sviatok
(1) Štátnemu zamestnancovi patrí za štátnu službu vo sviatok náhradné voľno.
Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi náhradné voľno, ak tomu nebráni naliehavý
záujem služobného úradu v súvislosti s vykonávaním štátnej služby. Náhradné voľno
sa poskytne najneskôr do dvoch kalendárnych mesiacov po vykonaní štátnej služby vo
sviatok. Za čas čerpania náhradného voľna patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.
(2) Ak služobný úrad štátnemu zamestnancovi za štátnu službu vo sviatok
neposkytne náhradné voľno, patrí mu za hodinu štátnej služby vo sviatok príplatok
v sume 100% z príslušnej časti funkčného platu.
(3) Funkčný plat veľvyslanca je určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu
službu vo sviatok; tomuto štátnemu zamestnancovi nepatrí príplatok za štátnu službu
vo sviatok ani náhradné voľno za štátnu službu vo sviatok.
(4) Štátnemu zamestnancovi, ktorý nevykonával štátnu službu, pretože sviatok
pripadol na jeho obvyklý služobný deň, patrí za tento deň funkčný plat.
§ 142
Odmena
(1) Štátnemu zamestnancovi je možné poskytnúť odmenu
a) za kvalitné plnenie
služobných úloh alebo za vykonanie služobných úloh nad rozsah činností vyplývajúcich
z opisu štátnozamestnaneckého miesta,
b) za splnenie mimoriadnej služobnej úlohy, významnej služobnej úlohy alebo vopred
určenej služobnej úlohy alebo jej ucelenej časti,
c) za plnenie služobných úloh neprítomného štátneho zamestnanca, ak mu nepatrí príplatok
za zastupovanie,
d) pri dosiahnutí 50 rokov a 60 rokov veku, najviac v sume jeho naposledy priznaného
funkčného platu,
e) pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodov podľa § 75 ods. 1 písm. a)
až d) za kvalitné plnenie služobných úloh, najviac v sume jeho naposledy priznaného
funkčného platu,
f) pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na predčasný
starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, najviac v sume trojnásobku
jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku
pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo do jedného mesiaca po jeho skončení,
g) pri príležitosti obdobia letných dovoleniek za plnenie služobných úloh,
h) pri príležitosti vianočných sviatkov za plnenie služobných úloh.
(2) Návrh na poskytnutie odmeny vrátane jej sumy písomne odôvodní vedúci
zamestnanec.
(3) Odmena podľa odseku 1 písm. g) sa vypláca v mesiaci jún príslušného
kalendárneho roka a odmena podľa odseku 1 písm. h) sa vypláca v mesiaci december
príslušného kalendárneho roka.
§ 144
Náhrada za neaktívnu časť služobnej pohotovosti
(1) Štátnemu zamestnancovi za nariadenú alebo s ním dohodnutú služobnú
pohotovosť mimo miesta vykonávania štátnej služby na dohodnutom mieste patrí náhrada
za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v sume
a) 15% z príslušnej časti funkčného
platu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti,
b) 25% z príslušnej časti funkčného platu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej
pohotovosti v deň služobného pokoja.
(2) Štátnemu zamestnancovi za nariadenú alebo s ním dohodnutú služobnú
pohotovosť mimo miesta vykonávania štátnej služby s možnosťou použitia mobilných
prostriedkov spojenia patrí náhrada za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v sume
a) 5% z príslušnej časti funkčného platu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej
pohotovosti,
b) 10% z príslušnej časti funkčného platu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej
pohotovosti v deň služobného pokoja.
§ 145
Náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie
(1) Štátnemu zamestnancovi zaradenému do plánu vyrozumenia, ktorý je povinný
v stave bezpečnosti52) hlásiť vedúcemu zamestnancovi miesto pobytu a spôsob vyrozumenia
mimo služobného času vykonávania štátnej služby, v stave bezpečnosti pripravovať
sa na plnenie osobitných úloh, ktoré bude plniť v období krízovej situácie,53) a
byť pripravený dostaviť sa určeným spôsobom na plnenie osobitných úloh pre obdobie
krízovej situácie, patrí mesačne náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení
pre obdobie krízovej situácie vo výške 2,9% až 29,1% z platovej tarify 1. platovej
triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159 a v služobných úradoch, ktorými sú kancelária
národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, Kancelária verejného
ochrancu práv a najvyšší kontrolný úrad, z platovej tarify 1. platovej triedy podľa
osobitného predpisu.30) Náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie
krízovej situácie sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.
(2) Podmienky poskytovania náhrady za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení
pre obdobie krízovej situácie určí služobný predpis.
§ 146
Náhrada za sťažené životné podmienky
(1) Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 64 do štátu
so sťaženými životnými podmienkami, patrí mesačne náhrada až do výšky 13,4% z platovej
tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159 vynásobenej platovým
koeficientom podľa § 149. Náhrada za sťažené životné podmienky sa určí pevnou sumou
zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.
(2) Sťažené životné podmienky sú:
a) úroveň zdravotnej starostlivosti,
b) klimatické podmienky,
c) stupeň izolácie,
d) dostupnosť základných potravín,
e) ostatné miestne podmienky.
(3) Náhrada podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi odo dňa dočasného
vyslania podľa § 64 do štátu so sťaženými životnými podmienkami v sume zodpovedajúcej
času vykonávania štátnej služby.
(4) Náhrada podľa odseku 1 sa kráti
a) za poskytnuté služobné voľno,
počas ktorého štátnemu zamestnancovi nepatrí zahraničný funkčný plat; to neplatí,
ak si štátny zamestnanec so súhlasom služobného úradu poskytnuté služobné voľno odpracuje,
b) ak štátny zamestnanec neodpracuje týždenný služobný čas v služobnom úrade,
c) ak štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu v kratšom týždennom služobnom čase,
ako je ustanovený týždenný služobný čas v služobnom úrade.
(5) Suma náhrady podľa odsekov 3 a 4 sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent
nahor.
(6) Podrobnosti o sťažených životných podmienkach podľa odseku 2 ustanoví
vykonávací právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí.
(7) Zoznam štátov so sťaženými životnými podmienkami podľa odseku 6 ustanoví
ministerstvo zahraničných vecí opatrením, ktoré sa vyhlási uverejnením jeho úplného
znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
§ 147
Príplatok za vedenie služobného motorového vozidla a príplatok za starostlivosť
o služobné motorové vozidlo
(1) Štátnemu zamestnancovi, ktorý skutočne jazdí služobným motorovým vozidlom,
patrí príplatok za vedenie služobného motorového vozidla až do výšky 13 eur mesačne.
(2) Štátnemu zamestnancovi, ktorý má pridelené do trvalej starostlivosti
služobné motorové vozidlo a týmto služobným motorovým vozidlom skutočne jazdí, patrí
príplatok za vedenie služobného motorového vozidla a príplatok za starostlivosť o
služobné motorové vozidlo až do výšky 20 eur mesačne.
(3) Podmienky poskytovania príplatku za vedenie služobného motorového vozidla
a príplatku za starostlivosť o služobné motorové vozidlo určí služobný predpis.
§ 148
Plat pri dočasnom vyslaní a poskytovanie návratného preddavku pri dočasnom
vyslaní
(1) Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 64, sa poskytuje
zahraničný funkčný plat. Zahraničný funkčný plat tvorí súčin funkčného platu a platového
koeficientu. Suma zahraničného funkčného platu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent
nahor. Platová náležitosť podľa § 124 písm. b) až g) a náhrada podľa § 125 písm.
a) a b) sa poskytuje pred prepočtom platovým koeficientom.
(2) Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 64 a ktorému
patrí funkčný plat podľa § 162 ods. 8 a § 141 ods. 4, sa poskytuje zahraničný funkčný
plat. Zahraničný funkčný plat patrí štátnemu zamestnancovi aj za čas služobného voľna,
za ktorý patrí funkčný plat.
(3) Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 64, patrí
za čas čerpania dovolenky zahraničný funkčný plat. Štátnemu zamestnancovi podľa prvej
vety za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky,
ktorú štátny zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho
roka, patrí zahraničný funkčný plat. Ak štátny zamestnanec z dôvodu skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru nemohol vyčerpať dovolenku, patrí mu za nevyčerpanú dovolenku funkčný plat
pred uplatnením postupu podľa odseku 1.
(4) Na účely § 137, § 139 až § 141 ods. 1 a 2 je funkčný plat štátneho
zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 64, funkčný plat podľa § 126.
(5) Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 64, patrí
zahraničný funkčný plat vo výške zodpovedajúcej odslúženému času.
(6) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca, u ktorého
sa predpokladá dočasné vyslanie kratšie ako šesť mesiacov. Na účely tohto zákona
sa dočasné vyslanie kratšie ako šesť mesiacov považuje za zahraničnú služobnú cestu
a štátnemu zamestnancovi patria náhrady podľa osobitného predpisu.31)
(7) Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi návratný preddavok na
úhradu výdavkov súvisiacich s dočasným vyslaním, najviac do výšky dvojnásobku zahraničného
funkčného platu. Služobný úrad na písomnú žiadosť štátneho zamestnanca môže poskytnúť
návratný preddavok v cudzej mene. Štátny zamestnanec je povinný poskytnutý návratný
preddavok vrátiť najneskôr do šiestich mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom bol tento preddavok poskytnutý. Pri skončení dočasného vyslania
pred uplynutím doby šiestich mesiacov je štátny zamestnanec povinný vrátiť poskytnutý
preddavok najneskôr pred odchodom z cudziny. Ak štátny zamestnanec nevráti návratný
preddavok do ustanovenej doby, služobný úrad je oprávnený vykonať zrážku z jeho platu.
(8) Služobný úrad na písomnú žiadosť štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne
vyslaný podľa § 64 v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej menovej únie,
môže po vykonaní zrážok z platu vyplácať zahraničný funkčný plat a platové náležitosti
podľa § 124 písm. b) až g), náhrady podľa § 125 a plnenia poskytované štátnemu zamestnancovi
podľa osobitných predpisov54) alebo ich časť v cudzej mene. Na účely určenia sumy
platu, náhrad a plnení poskytovaných podľa prvej vety alebo ich časti v cudzej mene
sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou
alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu mesiaca, za ktorý patrí
štátnemu zamestnancovi plat v cudzej mene. Na určenie sumy návratného preddavku podľa
odseku 7 v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou
centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu mesiaca,
v ktorom sa tento návratný preddavok poskytne. Plat, náhrady a plnenia podľa prvej
vety alebo ich časť a návratný preddavok v cudzej mene sa zaokrúhli nahor na najbližšiu
čiastkovú jednotku príslušnej meny prijímanú v štáte dočasného vyslania alebo v štáte,
do ktorého je evakuovaný.
(9) Počas evakuácie, najdlhšie však po dobu piatich mesiacov, patrí štátnemu
zamestnancovi zahraničný funkčný plat a náhrada za sťažené životné podmienky podľa
§ 146 v rozsahu a za podmienok tak ako počas dočasného vyslania na zastupiteľský
úrad pred evakuáciou, a to bez ohľadu na to, do akého štátu je evakuovaný.
§ 149
Platový koeficient
(1) Platový koeficient príslušného štátu na kalendárny rok sa určí ako
súčin
a) pomeru finančného ohodnotenia úradníka Európskej komisie v Bruseli zaradeného
do funkčnej skupiny AD v triede 5 v prvom stupni55) k finančnému ohodnoteniu platovej
tarify štátneho zamestnanca vo funkcii odborný radca,
b) pomeru priemeru indexov životných nákladov príslušného štátu dočasného vyslania
podľa štatistiky Organizácie Spojených národov k priemeru indexov životných nákladov
Belgicka podľa štatistiky Organizácie Spojených národov a
c) koeficientu regulácie určeného v závislosti od zdrojových možností štátneho rozpočtu
Ministerstvom financií Slovenskej republiky v spolupráci s ministerstvom zahraničných
vecí.
(2) Do indexov životných nákladov podľa odseku 1 písm. b) sa nezapočítavajú
životné náklady na ubytovanie.
(3) Platový koeficient príslušného štátu vypočítaný podľa odseku 1 sa zaokrúhli
na osem desatinných miest.
(4) Podrobnosti výpočtu platového koeficientu ustanoví vykonávací právny
predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí po dohode s Ministerstvom financií
Slovenskej republiky.
(5) Platový koeficient príslušného štátu vypočítaný podľa odseku 4 vydá
ministerstvo zahraničných vecí opatrením, ktoré sa vyhlási uverejnením jeho úplného
znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Ďalšie náležitosti
§ 150
Hmotné výhody a paušálne náhrady
(1) Vedúci zamestnanec vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým
je ministerstvo, má právo na bezplatné
a) používanie služobného motorového vozidla
s prideleným vodičom alebo bez vodiča na vykonávanie funkcie alebo v súvislosti s
ňou,
b) poskytnutie a používanie služobného mobilného telefónu na zabezpečenie dosiahnuteľnosti
v čase vykonávania štátnej služby a mimo neho.
(2) Limit na bezplatné používanie služobného mobilného telefónu určí
služobný predpis ministerstva.
(3) Hmotné výhody podľa odseku 1 patria aj vedúcemu zamestnancovi vo
verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy,
kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, kancelária
súdnej rady, kancelária najvyššieho súdu a kancelária najvyššieho správneho súdu,
ak mu nie sú poskytnuté podľa osobitného predpisu. Limit na bezplatné používanie
služobného mobilného telefónu určia služobné predpisy, ktoré vydajú služobné úrady
podľa prechádzajúcej vety.
(4) Vedúci zamestnanec vo verejnej funkcii je povinný odovzdať služobný
mobilný telefón poskytnutý podľa odseku 1 písm. b) v deň skončenia vykonávania funkcie,
v súvislosti s ktorou mu bol mobilný telefón poskytnutý.
(5) Vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým
je ministerstvo, štátnemu tajomníkovi podpredsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý
neriadi ministerstvo a vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy na pokrytie
nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním
funkcie patrí paušálna náhrada56) mesačne v sume, ktorou je 121% z platovej tarify
9. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159. Nárok na paušálnu náhradu
vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.
(6) Vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým
je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta a kancelária ústavného súdu, na
pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s
vykonávaním funkcie patrí paušálna náhrada56) mesačne v sume, ktorou je 121% z platovej
tarify 9. platovej triedy podľa osobitného predpisu; vedúcemu zamestnancovi vo verejnej
funkcii v služobnom úrade, ktorým je kancelária súdnej rady, kancelária najvyššieho
súdu a kancelária najvyššieho správneho súdu, patrí paušálna náhrada mesačne v sume,
ktorou je 121% z platovej tarify 9. platovej triedy podľa prílohy č. 3. Nárok na
paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia
vykonávania funkcie.
(7) Vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým
je ostatný ústredný orgán štátnej správy a ktorému nepatrí paušálna náhrada podľa
odseku 5, na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich
s vykonávaním funkcie patrí paušálna náhrada56) mesačne v sume, ktorou je 34,3% z
platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159. Nárok na
paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia
vykonávania funkcie.
(8) Paušálna náhrada podľa odsekov 5 až 7 sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou
na celé euro nahor.
§ 150a
Príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti štátneho
zamestnanca
(1) Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol uznaný pre chorobu alebo úraz za
dočasne práceneschopného na výkon štátnej služby a vznikol mu nárok na náhradu príjmu,56a)
patrí príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len "príplatok
k náhrade príjmu") vo výške rozdielu medzi funkčným platom po odpočítaní preddavku
na daň z príjmov zo závislej činnosti, preddavku poistného na verejné zdravotné poistenie,
poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na
invalidné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutou náhradou
príjmu.
(2) Štátnemu zamestnancovi dočasne vyslanému podľa § 64, ktorý bol uznaný
pre chorobu alebo úraz za dočasne práceneschopného na výkon štátnej služby a vznikol
mu nárok na náhradu príjmu,56a) patrí príplatok k náhrade príjmu vo výške rozdielu
medzi zahraničným funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej
činnosti, preddavku poistného na verejné zdravotné poistenie, poistného na nemocenské
poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného
na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutou náhradou príjmu.
(3) Príplatok k náhrade príjmu sa poskytuje najviac za prvých desať dní
trvania dočasnej pracovnej neschopnosti v kalendárnom roku.
§ 151
Jednorazové mimoriadne odškodnenie
(1) Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku
teroristických útokov, vojnových udalostí alebo živelných udalostí v súvislosti s
vykonávaním štátnej služby, sa poskytne jednorazové mimoriadne odškodnenie
a) v sume
6-násobku až 12-násobku jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak sa uvedené
udalosti stali na území Slovenskej republiky alebo v cudzine počas zahraničnej služobnej
cesty,
b) v sume 3,6-násobku až 7,2-násobku jeho naposledy priznaného zahraničného funkčného
platu, ak sa uvedené udalosti stali v cudzine a ide o štátneho zamestnanca, ktorý
vykonáva štátnu službu v cudzine.
(2) Ak štátny zamestnanec v dôsledku udalostí uvedených v odseku 1 písm.
a) zomrie alebo bol vyhlásený za mŕtveho, poskytne sa pozostalému manželovi, ktorý
s ním žije v spoločnej domácnosti, jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume 12-násobku
naposledy priznaného funkčného platu štátneho zamestnanca. Jednorazové mimoriadne
odškodnenie sa poskytne aj každému nezaopatrenému dieťaťu štátneho zamestnanca s
nárokom na sirotský dôchodok v sume 5-násobku naposledy priznaného funkčného platu
štátneho zamestnanca.
(3) Ak štátny zamestnanec v dôsledku udalostí uvedených v odseku 1 písm.
b) zomrie alebo bol vyhlásený za mŕtveho, poskytne sa pozostalému manželovi, ktorý
s ním žije v spoločnej domácnosti, jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume 9-násobku
naposledy priznaného zahraničného funkčného platu štátneho zamestnanca. Jednorazové
mimoriadne odškodnenie sa poskytne aj každému nezaopatrenému dieťaťu štátneho zamestnanca
s nárokom na sirotský dôchodok v sume 3-násobku naposledy priznaného zahraničného
funkčného platu štátneho zamestnanca.
(4) Jednorazové mimoriadne odškodnenie podľa odsekov 1 až 3 sa poskytne
v eurách.
(5) Podrobnosti o poskytnutí jednorazového mimoriadneho odškodnenia určí
služobný predpis.
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O PLATOVÝCH NÁLEŽITOSTIACH A ĎALŠÍCH NÁLEŽITOSTIACH
§ 153
Služobný úrad zabezpečí ochranu osobných údajov štátneho zamestnanca
o jeho platových náležitostiach a ďalších náležitostiach; tým nie je dotknutá povinnosť
poskytnúť tieto údaje, ak to ustanovuje osobitný predpis.
§ 154
(1) Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii určí plat a náhradu za
pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie ten, kto ho zvolil,
vymenoval alebo poveril, ak odseky 2 a 4 alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
(2) Riaditeľovi kancelárie bezpečnostnej rady a štátnemu zamestnancovi
vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný
orgán štátnej správy, určí plat a náhradu za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení
pre obdobie krízovej situácie príslušný minister alebo vedúci príslušného ostatného
ústredného orgánu štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(3) Veľvyslancovi určí plat a náhradu za sťažené životné podmienky generálny
tajomník v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí.
(4) Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade uvedenom
v § 15 ods. 1 písm. b) a c) určí plat a náhradu za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení
pre obdobie krízovej situácie príslušný minister, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.
(5) Generálnemu tajomníkovi, ktorý nie je štátnym zamestnancom vo verejnej
funkcii, určí plat a náhradu za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie
krízovej situácie ten, kto ho do funkcie vymenoval, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.
(6) Odborníkovi ústavného činiteľa určí plat a náhradu za pohotovosť
pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie ten, pre koho plní úlohy.
Odborníkovi ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, určí
plat vedúci kancelárie najvyššieho súdu na návrh sudcu najvyššieho súdu, pre ktorého
odborník ústavného činiteľa plní úlohy. Odborníkovi ústavného činiteľa, ktorý plní
úlohy pre sudcu najvyššieho správneho súdu, určí plat vedúci kancelárie najvyššieho
správneho súdu na návrh sudcu najvyššieho správneho súdu, pre ktorého odborník ústavného
činiteľa plní úlohy.
(7) Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii, ktorému určuje plat a
náhradu za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie vláda
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, určí platovú tarifu zvýšenú podľa §
159, zvýši platovú tarifu za služobnú prax podľa § 127 ods. 1 písm. b), môže poskytnúť
odmenu podľa § 142 ods. 1 písm. d), g), h) a určí ďalšie platové náležitosti dohodnuté
v kolektívnej zmluve ten, kto podal návrh na určenie jeho platu a náhrady za pohotovosť
pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie.
§ 155
(1) Platová náležitosť podľa § 126 ods. 1 a § 127 ods. 1 a funkčný
plat podľa § 126 ods. 2 až 4 sa pomerne krátia
a) za poskytnuté služobného voľno,
za ktoré nepatrí funkčný plat; to neplatí, ak si štátny zamestnanec so súhlasom služobného
úradu poskytnuté služobné voľno odpracuje,
b) ak štátny zamestnanec neodpracuje ustanovený týždenný služobný čas v služobnom
úrade,
c) ak štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu v kratšom týždennom služobnom čase,
ako je ustanovený týždenný služobný čas v služobnom úrade.
(2) Suma platovej náležitosti a funkčného platu podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje
na najbližší eurocent nahor.
§ 156
(1) Štátnemu zamestnancovi, u ktorého došlo k zmene štátnozamestnaneckého
pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. a) na funkciu s vyššou náročnosťou činnosti alebo
nižšou náročnosťou činnosti, patrí odo dňa zmeny štátnozamestnaneckého pomeru platová
tarifa zodpovedajúca tejto funkcii a zvýšenie platovej tarify podľa § 127 ods. 1
písm. b).
(2) Zmena sumy platovej náležitosti podľa § 126 ods. 1 písm. a) až f),
h) a i) štátnemu zamestnancovi patrí odo dňa, v ktorom došlo k zmene tejto sumy.
§ 157
Štátnemu zamestnancovi patrí zvýšenie platovej tarify podľa § 127 ods.
1 písm. b)
a) odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia vlády, ktorým sa ustanovia
zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov,
b) od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom dosiahol ďalší rok služobnej praxe
započítanej podľa § 128.
§ 158
(1) Príslušná časť funkčného platu na účely tohto zákona je podiel funkčného
platu a priemerného počtu služobných hodín pripadajúcich na jeden mesiac v roku.
Priemerný počet služobných hodín pripadajúci na jeden mesiac v roku je súčin priemerného
počtu týždňov pripadajúcich na jeden mesiac v roku a ustanoveného týždenného služobného
času štátneho zamestnanca. Suma príslušnej časti funkčného platu sa zaokrúhľuje na
štyri desatinné miesta nahor.
(2) Suma zistená podľa § 137 až 141 a § 144 sa zaokrúhľuje na najbližší
eurocent nahor.
§ 159
(1) Vláda v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa dohodnutú
na príslušný kalendárny rok ustanoví nariadením zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov
v závislosti od predpokladaného vývoja priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v podnikateľskej
sfére a od zdrojových možností štátneho rozpočtu na príslušný rok. Zvýšené platové
tarify sa zaokrúhľujú na 50 eurocentov nahor. Platové tarify uvedené v prílohe č.
3 strácajú platnosť ustanovením zvýšených platových taríf podľa prvej vety.
(2) Zvýšenie platových taríf a termín účinnosti ich zvýšenia podľa kolektívnej
zmluvy vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok sa zahrnie do návrhu zákona o
štátnom rozpočte.
(3) Ak sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa neuzatvorí, zvýšenie platových
taríf a termín ich účinnosti ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok.
(4) Služobný úrad, ktorý podľa osobitného predpisu30) určuje zvýšené
platové tarify štátnych zamestnancov služobným predpisom, je povinný zverejňovať
tento služobný predpis na svojom webovom sídle.
§ 160
(1) Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na
štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o
mzde, rozumie sa ňou plat podľa tohto zákona.
(2) Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na
štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o
priemernom zárobku, priemernej mzde alebo o náhrade mzdy, rozumie sa tým funkčný
plat priznaný štátnemu zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.
(3) Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, rozumie sa
tým čistý funkčný plat. Čistý funkčný plat sa zisťuje u štátneho zamestnanca z funkčného
platu odpočítaním súm poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie
v nezamestnanosti, preddavku na verejné zdravotné poistenie a preddavku na daň z
príjmov zo závislej činnosti vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre
štátneho zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa čistý funkčný plat zisťuje.
(4) Služobný úrad je povinný písomne oznámiť štátnemu zamestnancovi každú
úpravu funkčného platu.
ÔSMA ČASŤ
VZDELÁVANIE
§ 161
(1) Služobný úrad plánuje, organizuje, zabezpečuje a umožňuje vzdelávanie
štátnych zamestnancov a uplatňuje tieto zásady vzdelávania:
a) systémovosť,
b) flexibilnosť,
c) hospodárnosť,
d) účelnosť.
(2) Služobný úrad vytvára podmienky na vzdelávanie štátnych zamestnancov
kontinuálnym vzdelávaním a zvyšovaním kvalifikácie.
(3) Poskytovateľom vzdelávania štátnych zamestnancov je najmä
a) vzdelávacia
inštitúcia ďalšieho vzdelávania podľa osobitného predpisu,57)
b) služobný úrad.
(4) Ustanovenia o vzdelávaní štátnych zamestnancov upravené osobitným predpisom
týmto nie sú dotknuté.58)
(5) Úrad vlády ustanoví vykonávacím právnym predpisom podrobnosti o formách
kontinuálneho vzdelávania, obsahu adaptačného vzdelávania, druhoch kompetenčného
vzdelávania a systémovom prístupe vo vzdelávaní štátnych zamestnancov.
§ 162
Kontinuálne vzdelávanie
(1) Kontinuálne vzdelávanie je systematický proces poskytovania a získavania
vedomostí a poznatkov, udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania zručností, schopností,
návykov a skúseností, ktoré štátny zamestnanec potrebuje na výkon štátnej služby.
(2) Obsahové zameranie kontinuálneho vzdelávania vyplýva z požiadaviek
na odborné kompetencie štátneho zamestnanca uvedené v opise štátnozamestnaneckého
miesta. Služobný úrad zabezpečí štátnemu zamestnancovi kontinuálne vzdelávanie v
súlade s identifikovanými vzdelávacími potrebami.
(3) Plánovanie a hodnotenie kontinuálneho vzdelávania sa uskutočňuje na
úrovni štátneho zamestnanca a na úrovni služobného úradu, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.2)
(4) Služobný úrad organizuje a riadi proces plánovania a vyhodnocovania
kontinuálneho vzdelávania podľa organizačnej štruktúry služobného úradu.
(5) Služobný úrad vypracuje do 15. marca plán kontinuálneho vzdelávania
na kalendárny rok, ktorý schvaľuje generálny tajomník.
(6) Vedúci zamestnanec zabezpečí vyhodnotenie kontinuálneho vzdelávania
štátnych zamestnancov organizačného útvaru za predchádzajúci kalendárny rok do 15.
januára.
(7) Služobný úrad vypracuje do 28. februára hodnotiacu správu o kontinuálnom
vzdelávaní za predchádzajúci kalendárny rok, ktorú schvaľuje generálny tajomník.
(8) Kontinuálne vzdelávanie je súčasťou vykonávania štátnej služby; za
tento čas patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.
(9) Formy kontinuálneho vzdelávania sú
a) hromadné,
b) skupinové,
c) individuálne,
d) dištančné,
e) samoštúdium,
f) iné.
(10) Služobný úrad môže poskytnúť štátnemu zamestnancovi na jeho písomnú
žiadosť schválenú vedúcim zamestnancom služobné voľno na účely samoštúdia podľa odseku
9 písm. e) v rozsahu najviac troch služobných dní v kalendárnom roku; za čas poskytnutia
služobného voľna patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.
(11) Služobný úrad v záujme zabezpečenia plnenia úloh môže nariadiť štátnemu
zamestnancovi účasť na kontinuálnom vzdelávaní; to neplatí, ak nedôjde k dohode podľa
§ 164 ods. 6.
(12) Náklady na kontinuálne vzdelávanie sú priame náklady a nepriame náklady
a uhrádza ich služobný úrad.
(13) Priame náklady sú najmä
a) účastnícky poplatok,
b) výdavky na nákup študijnej literatúry,
c) ďalšie náklady spojené s účasťou na vzdelávacích aktivitách plánovaných, organizovaných
a zabezpečovaných služobným úradom okrem nákladov, ktoré sa účtujú podľa osobitného
predpisu.31)
(14) Nepriame náklady sú najmä funkčný plat a odvody za štátneho zamestnanca
počas jeho účasti na vzdelávacej aktivite.
(15) Služobný úrad vyčlení z rozpočtu na zabezpečenie kontinuálneho vzdelávania
štátnych zamestnancov v príslušnom kalendárnom roku finančné prostriedky na úhradu
priamych nákladov najmenej vo výške 0,5% vypočítaného z objemu súčtu tarifných platov
priznaných štátnym zamestnancom služobného úradu k 31. decembru spred dvoch kalendárnych
rokov; do vypočítaného objemu sa nezapočíta súčet tarifných platov priznaných dočasne
vyslaným štátnym zamestnancom.
(16) Kontinuálne vzdelávanie sa uskutočňuje
a) adaptačným vzdelávaním,
b) kompetenčným vzdelávaním.
§ 163
Adaptačné vzdelávanie
(1) Adaptačné vzdelávanie je systémový, organizovaný a hodnotiteľný vzdelávací
proces s cieľom zabezpečiť štátnemu zamestnancovi nadobudnutie, rozvoj a využitie
jeho odborného a osobnostného potenciálu potrebného na vykonávanie štátnej služby.
(2) Adaptačné vzdelávanie začína dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru
a končí uplynutím skúšobnej doby. Adaptačné vzdelávanie sa nevzťahuje na štátneho
zamestnanca, ktorému neplynie skúšobná doba podľa § 52 ods. 2. Vedúcemu zamestnancovi
môže služobný úrad odpustiť povinnosť absolvovať adaptačné vzdelávanie.
(3) Adaptačné vzdelávanie sa uskutočňuje
a) vstupným adaptačným vzdelávaním,
ktorého cieľom je poskytnúť štátnemu zamestnancovi základné informácie o služobnom
úrade, jeho pôsobnosti a fungovaní, ktoré štátny zamestnanec absolvuje do jedného
mesiaca odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,
b) priebežným adaptačným vzdelávaním, ktorého cieľom je poskytnúť štátnemu zamestnancovi
odborné znalosti a skúsenosti potrebné na zabezpečenie výkonu činností a plnenie
úloh v oblasti pôsobnosti organizačného útvaru, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva
štátnu službu.
(4) Konkrétny obsah, rozsah a formy adaptačného vzdelávania určuje služobný
úrad v pláne adaptačného vzdelávania štátneho zamestnanca; zohľadní sa zaradenie
štátneho zamestnanca do odboru štátnej služby a funkcie, opis štátnozamestnaneckého
miesta a predchádzajúce absolvované vzdelávanie, ktoré preukáže štátny zamestnanec
certifikátmi, osvedčeniami alebo potvrdeniami vzdelávacích inštitúcií.
(5) Adaptačné vzdelávanie sa uskutočňuje pod vedením štátneho zamestnanca,
ktorý poskytuje podporu, asistenciu a pomoc pri plnení úloh a systematické odovzdávanie
vedomostí a skúseností štátnemu zamestnancovi (ďalej len "mentor"), s cieľom podporiť
jeho odborný rast a osobnostný rozvoj.
(6) Mentora vymenúva generálny tajomník zo štátnych zamestnancov na návrh
vedúceho zamestnanca. Mentor spravidla vykonáva činnosť vo vzťahu k jednému štátnemu
zamestnancovi; výnimočne môže vykonávať činnosť aj vo vzťahu k dvom a viac štátnym
zamestnancom súčasne.
(7) Mentorom môže byť štátny zamestnanec, ak spĺňa najmenej jednu z uvedených
podmienok:
a) je absolventom vzdelávacieho programu na výkon činnosti mentora, ktorý
mu zabezpečí služobný úrad a ktorý realizuje vzdelávacia inštitúcia ďalšieho vzdelávania
podľa § 161 ods. 3 písm. a) alebo úrad vlády,
b) vykonáva štátnu službu v tom istom organizačnom útvare nepretržite najmenej dva
roky,
c) má odbornú prax najmenej tri roky.
(8) Mentorom môže byť aj vedúci zamestnanec, ak
a) žiadny štátny zamestnanec
v organizačnom útvare nespĺňa podmienku na výkon činnosti mentora,
b) štátny zamestnanec v organizačnom útvare, ktorý spĺňa podmienku na výkon činnosti
mentora, nemôže túto činnosť vykonávať z dôvodov uvedených v §101 ods. 1 písm. a)
alebo písm. g) alebo
c) štátny zamestnanec, ktorý je v skúšobnej dobe, bude podľa opisu štátnozamestnaneckého
miesta plniť aj služobné úlohy, ktoré v organizačnom útvare iný štátny zamestnanec
neplní.
(9) Plán adaptačného vzdelávania štátneho zamestnanca podľa odseku 4 vypracováva
mentor v súčinnosti s vedúcim zamestnancom, ktorý ho schvaľuje.
(10) Vedúci zamestnanec oboznámi štátneho zamestnanca a osobný úrad so
schváleným plánom adaptačného vzdelávania do piatich služobných dní od začatia vykonávania
štátnej služby.
(11) Na účely zabezpečenia adaptačného vzdelávania pod vedením mentora
služobný úrad vytvorí a aktualizuje evidenciu mentorov, ktorá obsahuje
a) titul,
meno a priezvisko mentora,
b) funkciu mentora,
c) organizačný útvar mentora.
§ 164
Kompetenčné vzdelávanie
(1) Kompetenčné vzdelávanie je
a) systematické vzdelávanie štátnych zamestnancov
s cieľom priebežného udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania požadovaných vedomostí,
schopností a zručností potrebných na vykonávanie štátnej služby,
b) získanie osobitných kvalifikačných predpokladov, ktoré sú na vykonávanie štátnej
služby potrebné.
(2) Druhy kompetenčného vzdelávania sú najmä
a) odborné vzdelávanie,
b) jazykové vzdelávanie,
c) manažérske vzdelávanie,
d) vzdelávanie zamerané na osobnostný rozvoj,
e) vzdelávanie v oblasti informačných technológií.
(3) Individuálny plán kompetenčného vzdelávania vypracováva vedúci zamestnanec
do 15. februára na základe
a) požiadaviek na odborné kompetencie štátneho zamestnanca vyplývajúce
z opisu štátnozamestnaneckého miesta,
b) výsledku služobného hodnotenia za kalendárny rok.
(4) Vyhodnotenie individuálneho plánu kompetenčného vzdelávania štátneho
zamestnanca sa uskutoční do 31. decembra.
(5) Štátny zamestnanec, ktorému služobný úrad v priebehu jedného kalendárneho
roka uhradil priame individuálne náklady spojené s účasťou na kompetenčnom vzdelávaní,
je po ukončení kompetenčného vzdelávania povinný zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere
po dobu
a) jedného roka, ak priame individuálne náklady presiahnu sumu 3 500 eur,
b) dvoch rokov, ak priame individuálne náklady presiahnu sumu 7 000 eur,
c) najmenej troch rokov a najviac piatich rokov, ak priame individuálne náklady presiahnu
sumu 10 000 eur.
(6) Ak priame individuálne náklady spojené s účasťou štátneho zamestnanca
na kompetenčnom vzdelávaní dosiahnu sumu najmenej 3 500 eur v jednom kalendárnom
roku, služobný úrad štátneho zamestnanca písomne upovedomí o povinnosti podľa odseku
5. Ak štátny zamestnanec súhlasí s ďalšou účasťou na kompetenčnom vzdelávaní, služobný
úrad so štátnym zamestnancom uzatvorí písomnú dohodu o kompetenčnom vzdelávaní; na
dohodu o kompetenčnom vzdelávaní sa primerane použijú ustanovenia § 165 ods. 3 až
5 a 10.
(7) Ak sa štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca skončí pred uplynutím
doby uvedenej v odseku 5, štátny zamestnanec je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne
priame individuálne náklady spojené s kompetenčným vzdelávaním presahujúce 3 500
eur v závislosti od dĺžky zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere.
(8) Ak došlo ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca
výpoveďou z dôvodov podľa § 75 ods. 1 písm. a) až d), dohodou o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru z tých istých dôvodov alebo štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca
v dočasnej štátnej službe skončil uplynutím dočasnej štátnej služby, štátnemu zamestnancovi
nevzniká povinnosť uhradiť náklady spojené s kompetenčným vzdelávaním podľa odseku
7.
(9) Služobný úrad na účely odsekov 5 a 6 vytvorí a aktualizuje evidenciu
kompetenčného vzdelávania štátnych zamestnancov, ktorá obsahuje
a) titul, meno a
priezvisko štátneho zamestnanca,
b) funkciu štátneho zamestnanca,
c) druh kompetenčného vzdelávania,
d) názov vzdelávacej aktivity,
e) priame individuálne náklady vynaložené na kompetenčné vzdelávanie.
§ 165
Zvyšovanie kvalifikácie
(1) Zvyšovanie kvalifikácie je získanie vyššieho stupňa vzdelania štátnym
zamestnancom v súlade so špecifickými požiadavkami a potrebami služobného úradu.
(2) Služobný úrad môže štátnemu zamestnancovi na jeho žiadosť umožniť zvyšovanie
kvalifikácie podľa § 161 ods. 2, ak toto zvyšovanie je v súlade s potrebami služobného
úradu. Na účel podľa predchádzajúcej vety služobný úrad uzatvorí so štátnym zamestnancom
písomnú dohodu o zvyšovaní kvalifikácie.
(3) Dohoda o zvyšovaní kvalifikácie obsahuje
a) druh kvalifikácie a formu
štúdia,59)
b) študijný odbor, druh študijného programu,60) študijný plán a označenie vzdelávacej
inštitúcie,
c) dobu, počas ktorej je štátny zamestnanec povinný zotrvať v štátnozamestnaneckom
pomere po zvýšení kvalifikácie,
d) druhy nákladov, ktoré štátny zamestnanec uhradí, ak nesplní záväzok zotrvať v
štátnozamestnaneckom pomere počas dohodnutej doby.
(4) Doba zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere podľa odseku 3 písm. c)
zodpovedá dobe trvania zvyšovania kvalifikácie. Ak štátny zamestnanec nesplní záväzok
podľa odseku 3 písm. c), je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne náklady v závislosti
od dĺžky zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere; najvyššia suma úhrady nákladov,
ktoré štátny zamestnanec uhradí podľa odseku 3 písm. d), nesmie byť vyššia ako celková
suma nákladov vynaložených služobným úradom. Ak sa štátnozamestnanecký pomer skončil
výpoveďou z dôvodov podľa § 75 ods. 1 písm. a) až d) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru z tých istých dôvodov, štátnemu zamestnancovi nevzniká povinnosť uhradiť náklady
na zvyšovanie kvalifikácie.
(5) Do doby zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere podľa odseku 3 písm.
c) sa nezapočítava čas
a) vykonávania mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby,
b) rodičovskej dovolenky,
c) zaradenia mimo činnej štátnej služby,
d) čerpania služobného voľna, za ktoré nepatrí funkčný plat.
(6) Služobný úrad na zvyšovanie kvalifikácie poskytne štátnemu zamestnancovi
služobné voľno na základe potvrdenia vzdelávacej inštitúcie o druhu študijného programu
a dĺžke trvania štúdia podľa osobitného predpisu60) v rozsahu
a) potrebnom na účasť
na vyučovaní,
b) 2 služobných dní na prípravu a vykonanie každej skúšky podľa študijného programu
alebo študijného plánu,
c) 20 služobných dní na prípravu a vykonanie každej štátnej skúšky v prvom stupni
vysokoškolského vzdelávania,
d) 20 služobných dní na prípravu a vykonanie každej štátnej skúšky v druhom stupni
vysokoškolského vzdelávania,
e) 5 služobných dní na prípravu a vykonanie dizertačnej skúšky,
f) 10 služobných dní na vypracovanie záverečnej práce v prvom stupni vysokoškolského
vzdelávania,
g) 10 služobných dní na vypracovanie záverečnej práce v druhom stupni vysokoškolského
vzdelávania,
h) 20 služobných dní na vypracovanie záverečnej práce v treťom stupni vysokoškolského
vzdelávania a 5 služobných dní na prípravu obhajoby tejto práce.
(7) Za čas služobného voľna podľa odseku 6 patrí štátnemu zamestnancovi
funkčný plat. Štátnemu zamestnancovi nepatrí funkčný plat za čas služobného voľna
poskytnutého na vykonanie opravnej skúšky.
(8) Služobný úrad sleduje priebeh štúdia štátneho zamestnanca a štátny
zamestnanec je povinný priebežne preukazovať výsledky skúšok, na ktoré mu služobný
úrad poskytol služobné voľno.
(9) Ak štátny zamestnanec neukončí úspešne štúdium, je povinný uhradiť
služobnému úradu náklady na zvyšovanie kvalifikácie podľa odseku 4; v prípadoch hodných
osobitného zreteľa môže služobný úrad uhradenie vynaložených nákladov odpustiť.
(10) Preložením štátneho zamestnanca do iného služobného úradu po ukončení
zvyšovania kvalifikácie záväzok zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere podľa odseku
3 písm. c) nezaniká. Doba trvania štátnozamestnaneckého pomeru v inom služobnom úrade
okrem doby podľa odseku 5 sa započítava do doby zotrvania v štátnozamestnaneckom
pomere. Služobný úrad, do ktorého má byť štátny zamestnanec preložený po ukončení
zvyšovania kvalifikácie pred uplynutím doby podľa odseku 3 písm. c), môže služobnému
úradu, z ktorého má byť štátny zamestnanec preložený, uhradiť úplne alebo čiastočne
náklady podľa odseku 3 písm. d). Ak štátny zamestnanec nesplní záväzok podľa odseku
3 písm. c), je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne náklady služobnému úradu, ktorý
ich vynaložil alebo uhradil.
DEVIATA ČASŤ
NÁHRADA ŠKODY
§ 166
(1) Štátny zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť služobnému
úradu skutočnú škodu v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predošlého stavu.
(2) Náhrada škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec z nedbanlivosti, nesmie
u jednotlivého štátneho zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho
funkčného platu pred porušením povinnosti alebo obmedzenia, ktorým spôsobil škodu.
Toto obmedzenie neplatí, ak ide o zodpovednosť štátneho zamestnanca za schodok na
zverených hodnotách, ktoré je štátny zamestnanec povinný vyúčtovať, a o zodpovednosť
štátneho zamestnanca za stratu zverených predmetov alebo ak štátny zamestnanec spôsobil
škodu pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamnej látky alebo psychotropnej látky.
(3) Náhradu škody spôsobenej z nedbanlivosti môže služobný úrad určiť nižšou
sumou, ako je skutočná škoda alebo ako je štvornásobok funkčného platu štátneho zamestnanca.
Suma náhrady škody však musí byť najmenej jedna štvrtina skutočnej škody, a ak škoda
presahuje štvornásobok funkčného platu štátneho zamestnanca pred porušením povinnosti
alebo obmedzenia, ktorým spôsobil škodu, suma náhrady škody musí byť najmenej jeden
funkčný plat.
(4) Ak štátny zamestnanec uhradil aspoň dve tretiny určenej sumy náhrady
škody, môže služobný úrad upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody; to neplatí,
ak bola škoda spôsobená úmyselne, pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamnej látky
alebo psychotropnej látky alebo ak bola škoda spôsobená na zverených hodnotách, ktoré
je štátny zamestnanec povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov.
§ 167
(1) Služobný úrad je povinný vymáhať náhradu škody, za ktorú mu štátny
zamestnanec zodpovedá.
(2) Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže služobný úrad požadovať od štátneho
zamestnanca náhradu aj inej škody, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.
(3) Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec, určí generálny
tajomník. Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil generálny tajomník sám alebo spoločne
s podriadeným štátnym zamestnancom, určí nadriadený služobný úrad. Ak služobný úrad
nemá nadriadený služobný úrad, sumu náhrady škody určí úrad vlády. Sumu náhrady škody,
ktorú spôsobil štátny zamestnanec vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je
ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, určí minister alebo vedúci
ostatného ústredného orgánu štátnej správy; sumu náhrady škody, ktorú spôsobil vedúci
ostatného ústredného orgánu štátnej správy, určí predseda vlády. Ak škodu spôsobil
generálny tajomník v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 2 písm. a) až f), i) a
j) alebo jeho zástupca poverený podľa § 17 ods. 3, sumu náhrady škody určí ten, kto
generálneho tajomníka vymenoval alebo zvolil. Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil
štátny zamestnanec v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 2 písm. g) a h), určí generálny
tajomník, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
DESIATA ČASŤ
ČINNOSŤ ZÁSTUPCOV ZAMESTNANCOV
§ 169
(1) Služobný úrad je povinný
a) vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov návrhy
1. na zníženie alebo odňatie
osobného príplatku,
2. služobných predpisov,
3. opatrení na vytvorenie podmienok na
riadne vykonávanie štátnej služby,
4. opatrení, ktoré sa týkajú väčšieho počtu štátnych
zamestnancov,
b) umožniť účasť jedného člena zástupcov zamestnancov s poradným hlasom v poradných
orgánoch zriaďovaných generálnym tajomníkom podľa tohto zákona alebo podľa služobného
predpisu, ak prerokúva veci týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru,
c) poskytovať zástupcom zamestnancov raz ročne informácie o hospodárskej a finančnej
situácii služobného úradu a o predpokladanom vývoji jeho činnosti najviac v rozsahu
podľa osobitného predpisu.61)
(2) Zástupcovia zamestnancov majú právo vykonávať kontrolu služobných
podmienok pri vykonávaní štátnej služby v služobnom úrade. Zástupcovia zamestnancov
sú oprávnení najmä
a) vstupovať na miesta, kde sa vykonáva štátna služba,
b) vyžadovať od vedúcich zamestnancov potrebné informácie a podklady,
c) podávať návrhy na zlepšenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej
služby,
d) vyžadovať od služobného úradu odstránenie zistených nedostatkov,
e) vyžadovať od služobného úradu správu o tom, aké opatrenia boli vykonané
na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone kontroly alebo na uskutočnenie návrhov,
ktoré podal príslušný odborový orgán vykonávajúci túto kontrolu.
(3) Príslušný odborový orgán má právo vykonávať kontrolu nad stavom bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci a je oprávnený najmä
a) kontrolovať, ako služobný úrad
plní svoje povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a
či sústavne vytvára podmienky bezpečnej a zdravotne neškodnej štátnej služby,
b) pravidelne preverovať pracovisko a zariadenie služobného úradu pre štátnych zamestnancov
a kontrolovať hospodárenie služobného úradu s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami,
c) kontrolovať, či služobný úrad riadne zisťuje príčiny a okolnosti vzniku pracovných
úrazov, zúčastňovať sa na zisťovaní príčin a okolností vzniku pracovných úrazov a
chorôb z povolania alebo tieto zistenia vykonávať sám,
d) upozorniť služobný úrad na štátnu službu nadčas a štátnu službu v noci, ktorá
by mohla ohroziť bezpečnosť a ochranu zdravia štátnych zamestnancov,
e) zúčastňovať sa na rokovaniach o otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(4) Zástupcom zamestnancov na účely kontroly podľa odseku 2 a príslušnému
odborovému orgánu na účely kontroly podľa odseku 3 poskytuje služobný úrad potrebné
informácie, konzultácie a doklady a prihliada na ich stanovisko.
(5) Ustanovenie odseku 1 písm. a) prvého bodu sa nepoužije na odňatie osobného
príplatku podľa § 132 ods. 5, ak zanikol dôvod, na základe ktorého bol priznaný.
§ 170
(1) V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa je možné upraviť priaznivejšie
podmienky vykonávania štátnej služby, a to
a) skrátenie služobného času,
b) predĺženie základnej výmery dovolenky,
c) zvýšenie odstupného,
d) zvýšenie odchodného,
e) zvýšenie platových taríf.
(2) V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa je možné upraviť ďalšie priaznivejšie
podmienky vykonávania štátnej služby, ak to umožňuje osobitný predpis.62)
(3) V podnikovej kolektívnej zmluve je možné dohodnúť najmä
a) zvýšenie
odstupného nad rozsah ustanovený v § 83 a nad rozsah ustanovený kolektívnou zmluvou
vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok, najviac o dvojnásobok funkčného platu,
b) zvýšenie odchodného nad rozsah ustanovený v § 84 ods. 1 a kolektívnou zmluvou
vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok, najviac o dvojnásobok funkčného platu,
c) vzájomné vzťahy medzi služobným úradom a príslušným odborovým orgánom,
d) výšku odmeny poskytovanej podľa § 142 ods. 1 písm. d) až f),
e) priaznivejšie podmienky vykonávania štátnej služby vyplývajúce z osobitných predpisov.62)
JEDENÁSTA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 171
Pôsobnosť Zákonníka práce
(1) Na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia § 10,
§ 11a ods. 1, § 12, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 33 až § 36, § 37,
§ 38a, § 39, § 40 ods. 1, 2, 5 až 8 a 11, § 41 ods. 1, 2, 5 až 7 a 9, § 52, § 55
ods. 2 písm. c) až f), § 74, § 75 ods. 3 a 4, § 78 až 80, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9,
§ 85a, § 86, § 87, § 88 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 96b, § 97 ods.
1 až 11, § 98 až 102, § 103 ods. 1 a 2, § 104, § 104a, § 105 až 114, § 116 ods. 2
a 3, § 117, § 122a ods. 1, § 122b ods. 1, § 123 ods. 1, § 129 až 132, § 136 až 139,
§ 141, § 142 až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 7 a 9, § 152a, § 152b, §
152c, § 156, § 157 ods. 3, § 158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185,
§ 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222, § 229 ods. 4 až 8, §
230 až 236, § 237 ods. 1 a 3, § 239 písm. a), § 240 a § 250b Zákonníka práce.
(2) Na účely § 152a a § 152b Zákonníka práce sa započítava doba nepretržitého
trvania štátnozamestnaneckého pomeru v služobnom úrade, v ktorom štátny zamestnanec
vykonáva štátnu službu.
§ 172
Právne úkony
(1) Na právne úkony podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia § 34 až 39,
§ 40 ods. 1 až 5, § 41, § 41a, § 42a až 45, § 46 ods. 2 a § 49 Občianskeho zákonníka.
(2) Právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,
alebo právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, je
neplatný, ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo Zákonník práce.
§ 173
Odstúpenie od služobnej zmluvy
(1) Služobný úrad môže odstúpiť od služobnej zmluvy aj vtedy, ak nemôže
prijať vybraného úspešného uchádzača na dohodnuté štátnozamestnanecké miesto z dôvodu
ustanoveného v § 42 ods. 2.
(2) Odstúpiť od služobnej zmluvy podľa odseku 1 je možné najneskôr dňom,
ktorý predchádza dňu vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Odstúpenie od služobnej
zmluvy musí byť písomné, inak je neplatné.
§ 174
Zastúpenie
Na zastúpenie sa použijú ustanovenia § 22 až 24, § 26, § 27 ods. 2, § 31
až 33b Občianskeho zákonníka.
§ 175
Premlčanie, počítanie času a zánik práva
(1) Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom.
Na premlčanie sa prihliadne, len ak ten, voči komu sa právo uplatňuje, sa premlčania
dovolá. Vtedy nie je možné priznať premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje.
(2) Do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok
lehoty.
(3) Na premlčanie a počítanie času sa použijú ustanovenia § 100 ods. 1
a 2, § 101 až 103, § 106, § 107, § 110 až 113 a § 122 ods. 1 druhej vety, ods. 2
a 3 Občianskeho zákonníka.
(4) K zániku práva podľa tohto zákona dochádza, aj ak sa neuplatnilo v
lehote ustanovenej v § 61 ods. 5 a 6, § 75 ods. 2 a 3, § 78 ods. 1, § 79 ods. 2,
§ 95 ods. 1, § 117 ods. 4 a § 118 ods. 1 a 3.
§ 176
Riešenie sporu
Spor medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom týkajúci sa štátnozamestnaneckého
vzťahu prejednáva a rozhoduje súd podľa Civilného sporového poriadku.
§ 177
Zánik služobného úradu zlúčením, splynutím alebo rozdelením
(1) Ak služobný úrad zanikne na základe zákona zlúčením alebo splynutím
s iným služobným úradom, práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru prechádzajú
v celom rozsahu na preberajúci služobný úrad.
(2) Ak služobný úrad zanikne na základe zákona rozdelením, práva a povinnosti
zo štátnozamestnaneckého pomeru prechádzajú na novovzniknuté služobné úrady. Zákon
ustanoví, ktorý z novovzniknutých služobných úradov preberá od doterajšieho služobného
úradu práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru.
§ 178
Prevod časti služobného úradu
(1) Ak sa na základe zákona prevádza časť služobného úradu do iného služobného
úradu, práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru voči štátnym zamestnancom
tejto časti služobného úradu prechádzajú na preberajúci služobný úrad.
(2) Práva a povinnosti doterajšieho služobného úradu voči štátnym zamestnancom
prevádzanej časti služobného úradu, ktorých štátnozamestnanecké pomery do dňa prevodu
skončili alebo zanikli, zostávajú nedotknuté.
§ 179
Zrušenie služobného úradu
Ak sa na základe zákona služobný úrad zruší, ustanoví zákon, na ktorý služobný
úrad prechádzajú práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca
zrušeného služobného úradu a ktorý služobný úrad je povinný v mene štátu uspokojiť
práva štátneho zamestnanca zrušeného služobného úradu alebo uplatňovať jeho práva.
DVANÁSTA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Prechodné ustanovenia
§ 180
(1) Štátny zamestnanec, ktorý na základe služobnej zmluvy uzatvorenej
podľa predpisov účinných do 31. mája 2017 vykonáva štátnu službu k 31. máju 2017,
sa považuje za štátneho zamestnanca podľa tohto zákona; adaptačné vzdelávanie tohto
štátneho zamestnanca začaté do 31. mája 2017 sa dokončí podľa doterajších právnych
predpisov. Za najnáročnejšiu činnosť vykonávanú štátnym zamestnancom podľa § 51 ods.
2 písm. o) sa považuje najnáročnejšia činnosť uvedená v opise činností štátnozamestnaneckého
miesta k 31. máju 2017. Obsah služobnej zmluvy uzatvorenej podľa predpisov účinných
do 31. mája 2017 upraví služobný úrad v súlade s týmto zákonom písomným oznámením,
ktoré je dodatkom k služobnej zmluve.
(2) Štátny zamestnanec, ktorý je k 31. máju 2017 vymenovaný do funkcie
vedúceho zamestnanca podľa predpisov účinných do 31. mája 2017, sa považuje za vedúceho
zamestnanca podľa tohto zákona.
(3) Odborník, ktorý je na plnenie úloh štátnej služby potrebný a ktorý
vykonáva štátnu službu k 31. máju 2017 podľa predpisov účinných do 31. mája 2017,
sa považuje za odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby
podľa tohto zákona.
(4) Odborník plniaci úlohy pre predsedu národnej rady, podpredsedu národnej
rady, prezidenta, člena vlády alebo sudcu najvyššieho súdu, ktorý vykonáva štátnu
službu k 31. máju 2017 podľa predpisov účinných do 31. mája 2017, sa považuje za
odborníka ústavného činiteľa podľa tohto zákona.
(5) Štátny zamestnanec, ktorý je k 31. máju 2017 na základe zvolenia
alebo vymenovania štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii podľa predpisov účinných
do 31. mája 2017, sa považuje za štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii podľa tohto
zákona, ak odsek 6 neustanovuje inak. Štátny zamestnanec, ktorý v čase zvolenia,
vymenovania alebo poverenia podľa prvej vety bol štátnym zamestnancom v stálej štátnej
službe, sa považuje za štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe podľa tohto zákona.
Po skončení vykonávania funkcie sa štátny zamestnanec podľa druhej vety zaradí na
to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred zvolením,
vymenovaním alebo poverením; ak bolo toto štátnozamestnanecké miesto zrušené, štátny
zamestnanec sa s jeho súhlasom trvale preloží na vhodné štátnozamestnanecké miesto,
ak sa nedohodne so služobným úradom inak.
(6) Vedúci odboru okresného úradu, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa
osobitného predpisu do 31. mája 2017, sa považuje za štátneho zamestnanca podľa tohto
zákona. Vedúci odboru okresného úradu, ktorý v čase vymenovania podľa prvej vety
bol štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, sa považuje za štátneho zamestnanca
v stálej štátnej službe podľa tohto zákona. Štátnozamestnanecký pomer vedúceho odboru
okresného úradu, ktorý v čase vymenovania podľa prvej vety bol štátnym zamestnancom
v dočasnej štátnej službe, trvá do obsadenia tohto miesta štátnym zamestnancom v
stálej štátnej službe, najdlhšie do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.
(7) Štátny zamestnanec, ktorý k 31. máju 2017 vykonáva štátnu službu
vo funkcii štatutárneho orgánu, okrem štátneho zamestnanca podľa odseku 5, sa považuje
za štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 7. Štátny zamestnanec, ktorý v čase vymenovania
do funkcie štatutárneho orgánu podľa prvej vety bol štátnym zamestnancom v stálej
štátnej službe, sa považuje za štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe podľa
tohto zákona. Po skončení vykonávania funkcie sa štátny zamestnanec podľa druhej
vety zaradí na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu
pred vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu; ak bolo toto štátnozamestnanecké
miesto zrušené, štátny zamestnanec sa s jeho súhlasom trvale preloží na vhodné štátnozamestnanecké
miesto, ak sa nedohodne so služobným úradom inak.
(8) Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca
podľa odseku 5 tretej vety a odseku 7 tretej vety výpoveďou, ak tento štátny zamestnanec
nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo služobný
úrad takéto štátnozamestnanecké miesto pre neho nemá a nedohodne sa s týmto štátnym
zamestnancom inak. Štátnozamestnanecký pomer skončí uplynutím výpovednej doby. Štátnemu
zamestnancovi pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa prvej vety
alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu patrí
odstupné v sume podľa § 83 ods. 6.
(9) Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ktorý dovŕšil vek
65 rokov pred účinnosťou tohto zákona, sa skončí k 31. decembru 2017. Ak dôjde k
zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. u), štátnozamestnanecký
pomer štátneho zamestnanca sa skončí uplynutím dohodnutej doby predĺženia štátnozamestnaneckého
pomeru; doba predĺženia štátnozamestnaneckého pomeru najviac troch po sebe nasledujúcich
rokov sa počíta odo dňa účinnosti zákona.
§ 181
(1) Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ktorý k 31. máju
2017 vykonáva dočasnú štátnu službu na voľnom štátnozamestnaneckom mieste do obsadenia
tohto miesta štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, sa skončí najneskôr 30.
novembra 2017.
(2) Štátny zamestnanec, ktorý je k 31. máju 2017 zaradený mimo činnej
štátnej služby z dôvodu obvinenia zo spáchania úmyselného trestného činu podľa predpisov
účinných do 31. mája 2017, sa považuje za štátneho zamestnanca zaradeného mimo činnej
štátnej služby podľa tohto zákona.
§ 182
Štátny zamestnanec, ktorému podľa predpisov účinných do 31. mája 2017
zostala zachovaná výnimka z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania, sa považuje
za štátneho zamestnanca, ktorý spĺňa kvalifikačný predpoklad podľa § 38 ods. 1 písm.
d) na vykonávanie najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva ku dňu účinnosti tohto
zákona.
§ 183
(1) Predpoklad bezúhonnosti podľa § 38 ods. 1 písm. c) u štátneho zamestnanca,
ktorý vykonáva štátnu službu k 31. máju 2017, sa považuje za splnený, ak tento štátny
zamestnanec spĺňa predpoklad bezúhonnosti podľa predpisov účinných do 31. mája 2017.
(2) Vedúci služobného úradu, ktorý bol vymenovaný do tejto funkcie do
31. mája 2017, sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona považuje za generálneho tajomníka,
ktorý spĺňa predpoklady vymenovania do funkcie generálneho tajomníka podľa § 18 ods.
3.
§ 184
Na štátneho zamestnanca, ktorý bol prijatý do dočasnej štátnej služby
na zastupovanie štátneho zamestnanca, okrem zastupovania vedúceho zamestnanca, podľa
predpisov účinných do 31. mája 2017, sa ustanovenie § 59 písm. a) nepoužije.
§ 185
(1) Služobná prax priznaná štátnemu zamestnancovi k 31. máju 2017 zostáva
zachovaná podľa predpisov účinných do 31. mája 2017, ak štátnozamestnanecký pomer
štátneho zamestnanca trvá aj po účinnosti tohto zákona. Služobná prax podľa prvej
vety zostáva zachovaná tomuto štátnemu zamestnancovi aj pri vzniku nového štátnozamestnaneckého
pomeru.
(2) Štátnemu zamestnancovi, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona dosiahol
viac ako 32 rokov služobnej praxe podľa odseku 1, patrí za každý ďalší rok služobnej
praxe nad 32 rokov zvýšenie o 1% z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 127 ods.
1 písm. a).
(3) Štátnemu zamestnancovi, ktorému bolo priznané vyrovnanie podľa predpisov
účinných do 31. mája 2017, zostáva toto vyrovnanie v priznanej sume zachované.
(4) Štátnemu zamestnancovi, ktorému bol zachovaný osobitný príplatok
podľa predpisov účinných do 31. mája 2017, zostáva v rovnakej sume zachovaný aj podľa
tohto zákona a je zahrnutý do rozdielu podľa § 186 ods. 2.
§ 186
(1) Štátnemu zamestnancovi, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona vykonáva
podľa služobnej zmluvy a opisu štátnozamestnaneckého miesta tie isté najnáročnejšie
činnosti, ktoré vykonával do 31. mája 2017, služobný úrad písomne oznámi zmenu funkcie.
Písomné oznámenie o zmene funkcie sa považuje za dodatok k služobnej zmluve. Služobný
úrad spolu s písomným oznámením o zmene funkcie odovzdá štátnemu zamestnancovi opis
štátnozamestnaneckého miesta podľa prílohy č. 1 zodpovedajúci novej funkcii v príslušnej
platovej triede.
(2) Služobný úrad určí štátnemu zamestnancovi ku dňu účinnosti tohto
zákona nový funkčný plat podľa tohto zákona. Funkčný plat štátneho zamestnanca na
štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti určený k 31. máju 2017 zostáva
zachovaný. Ak funkčný plat podľa prvej vety je nižší ako funkčný plat priznaný štátnemu
zamestnancovi k 31. máju 2017, patrí mu rozdiel do sumy funkčného platu priznaného
štátnemu zamestnancovi k 31. máju 2017; to neplatí, ak dňom účinnosti tohto zákona
dôjde u štátneho zamestnanca k zníženiu alebo odňatiu osobného príplatku, k zmene
štátnozamestnaneckého pomeru na funkciu s nižšou náročnosťou činnosti alebo k zániku
dôvodu na priznanie platovej náležitosti podľa § 126 ods. 1 písm. a), b), d) až g).
Počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru sa suma rozdielu nemení.
(3) zrušený od 12.4.2019. *)
§ 187
(1) Fyzickej osobe, ktorá podľa predpisov účinných do 31. mája 2017 poberá
príplatok za štátnu službu k dôchodku, zostáva tento príplatok zachovaný. Príplatok
za štátnu službu k dôchodku sa zvýši o ustanovené percento zvýšenia dôchodku. Zvýšený
príplatok za štátnu službu k dôchodku patrí odo dňa, od ktorého patrí zvýšenie dôchodku.
(2) Príplatok za štátnu službu k dôchodku sa odo dňa účinnosti zákona
do 31. decembra 2017 zvyšuje o ustanovené percento zvýšenia úrazovej renty. Ustanovenie
odseku 1 druhej vety sa od účinnosti zákona do 31. decembra 2017 neuplatní.
§ 188
(1) Pri dohode o zvyšovaní kvalifikácie a dohode o prehlbovaní kvalifikácie
uzatvorenej pred účinnosťou tohto zákona postupuje služobný úrad podľa predpisov
účinných do 31. mája 2017.
(2) Štátny zamestnanec, ktorý vykonáva ku dňu účinnosti tohto zákona
funkciu vedúceho zamestnanca, je povinný absolvovať manažérske vzdelávanie podľa
§ 113 ods. 1 písm. i) do 12 mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona; to sa nevzťahuje
na vedúceho zamestnanca, ktorý absolvoval manažérske vzdelávanie najneskôr tri roky
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
§ 189
(1) Pri výbere alebo výberovom konaní vyhlásenom pred účinnosťou tohto
zákona postupuje služobný úrad podľa predpisov účinných do 31. mája 2017.
(2) Výberová komisia služobného úradu zriadená na účely výberového konania
alebo na účely druhej časti hromadného výberového konania môže do šiestich mesiacov
odo dňa účinnosti tohto zákona uskutočniť výberové konanie alebo druhú časť hromadného
výberového konania aj vtedy, ak jej člen, ktorý má viesť osobný pohovor, neabsolvoval
vzdelávanie zamerané na osvojenie si metód riadeného osobného rozhovoru a jeho vyhodnotenia.
(3) Člen výberovej komisie služobného úradu zriadenej na účely výberového
konania alebo na účely druhej časti hromadného výberového konania, ktorý vedie osobný
pohovor, je povinný absolvovať vzdelávanie zamerané na osvojenie si metód riadeného
osobného rozhovoru a jeho vyhodnotenia do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto
zákona.
(4) Do prvého uskutočnenia prvej časti hromadného výberového konania
podľa § 44 ods. 3 odo dňa účinnosti tohto zákona môže služobný úrad obsadiť štátnozamestnanecké
miesto vhodné pre absolventa prijatím absolventa na základe vonkajšieho výberového
konania.
§ 190
Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne
práceneschopného pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a vznikol mu nárok
na náhradu príjmu podľa osobitného predpisu,56a) patrí príplatok k náhrade príjmu
podľa § 143 ods. 1 alebo ods. 2, ak dočasná pracovná neschopnosť nepretržite trvá
aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Príplatok k náhrade príjmu patrí štátnemu
zamestnancovi len za tie dni dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá trvá po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona, najviac však v rozsahu podľa § 143 ods. 3.
§ 191
(1) Služobné hodnotenie za kalendárny rok 2017 sa vykoná za obdobie od
1. júna 2017 do 31. decembra 2017.
(2) Na služobné voľno poskytnuté pred účinnosťou tohto zákona sa použijú
ustanovenia predpisov účinných do 31. mája 2017.
§ 192
(1) Návrh na zvolenie člena rady predloží subjekt uvedený v § 12 ods.
3 národnej rade do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(2) Návrh štatútu predloží rada na schválenie národnej rade do 28. februára
2018.
§ 193
Vykonávacie právne predpisy vydané ministerstvom zahraničných vecí na
základe splnomocnenia podľa doterajšieho zákona sú vykonávacími právnymi predpismi
podľa tohto zákona do vydania vykonávacieho právneho predpisu podľa § 149 ods. 4
a 5.
§ 193a
Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2018
Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým
je ministerstvo, na ktorého sa vzťahuje ustanovenie § 126 ods. 4, vedúcemu ostatného
ústredného orgánu štátnej správy a členovi rady patrí v roku 2018 funkčný plat vo
výške platu poslanca národnej rady ustanoveného na rok 2018 osobitným predpisom63a)
zníženého o 5%.
§ 193b
Prechodné ustanovenia účinné od 1. apríla 2019
(1) Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ktorého služobným
úradom je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sa skončí alebo zanikne aj
na základe osobitného predpisu.63b)
(2) Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi pri zániku štátnozamestnaneckého
pomeru podľa odseku 1 potvrdenie o štátnej službe s údajmi podľa § 86 ods. 2 písm.
a) až c). Potvrdenie o štátnej službe je služobný úrad povinný vydať najneskôr do
troch mesiacov odo dňa zániku štátnozamestnaneckého pomeru.
§ 193d
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2020
(1) Kontrola podľa § 16 ods. 1, ktorú začal vykonávať úrad vlády do 31.
decembra 2019, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019.
(2) Výberové konanie vyhlásené podľa tohto zákona v znení účinnom do
31. decembra 2019 sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019.
(3) Štátny zamestnanec, ktorý je k 31. decembru 2019 dočasne preložený
bez jeho súhlasu, sa od 1. januára 2020 považuje za štátneho zamestnanca, ktorý je
dočasne preložený bez jeho súhlasu podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára
2020.
(4) Adaptačné vzdelávanie vedúceho zamestnanca a adaptačné vzdelávanie
odborníka ústavného činiteľa začaté do 31. decembra 2019 sa dokončí podľa tohto zákona
v znení účinnom do 31. decembra 2019.
(5) Etický kódex štátneho zamestnanca vydaný podľa tohto zákona v znení
účinnom do 31. decembra 2019 sa považuje za Etický kódex štátneho zamestnanca vydaný
podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2020.
Prechodné ustanovenia k úprave účinnej dňom vyhlásenia
§ 193da
Riaditeľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vymenovaný podľa osobitného
predpisu7a) pred účinnosťou tohto zákona sa považuje za štatutárny orgán vymenovaný
podľa osobitného predpisu podľa tohto zákona.
§ 193db
Generálny tajomník, ktorý bol vymenovaný do tejto funkcie pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona, sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona považuje za generálneho
tajomníka, ktorý spĺňa predpoklady vymenovania do funkcie generálneho tajomníka podľa
§ 18 ods. 3 v znení účinnom odo dňa vyhlásenia tohto zákona.
§ 193dc
Trvanie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca vykonávajúceho
lekársku posudkovú činnosť pri výkone štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a
rodiny a služieb zamestnanosti,45a) ktorý by inak skončil podľa § 82 ods. 5 alebo
podľa § 180 ods. 9 druhej vety, možno opätovne predĺžiť najviac do 31. decembra 2021
dohodou o zmene štátnozamestnaneckého pomeru formou písomného dodatku k služobnej
zmluve. Predĺženie štátnozamestnaneckého pomeru podľa prvej vety sa považuje za zmenu
štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. u).
§ 193dd
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2021
Riaditeľ inšpektorátu životného prostredia vymenovaný podľa osobitného
predpisu7b) pred 1. januárom 2021 sa považuje za štatutárny orgán vymenovaný podľa
osobitného predpisu podľa tohto zákona.
§ 193de
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2021
Služobný úrad, ktorý pred 1. marcom 2021 alebo v období od 1. marca 2021
do 31. decembra 2021 uzatvoril zmluvu o zabezpečení stravovacích poukážok s právnickou
osobou alebo fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby,
nie je povinný postupovať podľa osobitného predpisu63c) do skončenia účinnosti tejto
zmluvy, najdlhšie však do 31. decembra 2021.
§ 193df
Prechodné ustanovenia účinné od 31. decembra 2021
(1) Trvanie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca vykonávajúceho
lekársku posudkovú činnosť pri výkone štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a
rodiny a služieb zamestnanosti,45a) ktorý by inak skončil podľa § 82 ods. 5, možno
opätovne predĺžiť najviac do 31. decembra 2024 dohodou o zmene štátnozamestnaneckého
pomeru formou písomného dodatku k služobnej zmluve. Predĺženie štátnozamestnaneckého
pomeru podľa prvej vety sa považuje za zmenu štátnozamestnaneckého pomeru podľa §
55 ods. 1 písm. u).
(2) Štátnozamestnanecké miesto v stálej štátnej službe alebo štátnozamestnanecké
miesto v dočasnej štátnej službe, na ktorom sa vykonáva lekárska posudková činnosť
podľa odseku 1, možno do 30. júna 2024 obsadiť aj prijatím občana, ktorý dovŕšil
vek 65 rokov, do dočasnej štátnej služby, bez výberového konania. Štátnozamestnanecký
pomer štátneho zamestnanca podľa prvej vety trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve,
najdlhšie však do 31. decembra 2024. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nevzťahujú
na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca.
§ 193e
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2023
Za odbornú stáž podľa § 9a sa považuje aj odborná stáž absolvovaná v
období od 1. septembra 2018 do 30. júna 2023.
§ 193f
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2022
Štátnemu zamestnancovi, ktorého štátnozamestnanecký pomer vznikol pred
1. novembrom 2022, a štátnemu zamestnancovi, u ktorého došlo k zmene štátnozamestnaneckého
pomeru pred 1. novembrom 2022, je služobný úrad povinný poskytnúť písomnú informáciu
podľa § 51 ods. 5 a 6, ak štátny zamestnanec o túto informáciu požiada.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2024
§ 193g
(1) Štátnemu zamestnancovi, ktorého štátnozamestnanecký pomer vznikol
do 31. mája 2024, služobný úrad odovzdá opis štátnozamestnaneckého miesta, vypracovaný
podľa predpisov účinných od 1. júna 2024, najneskôr do 31. októbra 2024.
(2) Štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa určené podľa predpisov
účinných do 31. mája 2024 sa považuje za štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa
určené podľa predpisov účinných od 1. júna 2024. Služobný úrad je povinný určiť v
systemizácii štátnozamestnanecké miesta vhodné pre absolventov podľa § 23 ods. 3
až 5 v znení účinnom od 1. júna 2024 najneskôr do 1. januára 2025.
(3) Preukazovanie bezúhonnosti začaté do 31. mája 2024 sa dokončí podľa
predpisov účinných do 31. mája 2024. Evidencia údajov v súvislosti s preukazovaním
bezúhonnosti v centrálnom informačnom systéme podľa tohto zákona v znení účinnom
do 31. mája 2024 sa skončí 31. júla 2024.
(4) Výberové konanie a hromadné výberové konanie vyhlásené do 31. mája
2024 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. mája 2024. Evidencia výberových
konaní a hromadných výberových konaní v registri výberových konaní podľa tohto zákona
v znení účinnom do 31. mája 2024 sa skončí 31. decembra 2024.
(5) Výberové konanie podľa predpisov účinných od 1. júna 2024 možno vyhlásiť
na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta, ktorého opis štátnozamestnaneckého miesta
bol vypracovaný podľa predpisov účinných od 1. júna 2024.
§ 193h
(1) Nadbytočného štátneho zamestnanca, ktorý do 31. mája 2024 podal žiadosť
o zaradenie do registra nadbytočných štátnych zamestnancov, služobný úrad bezodkladne
zaradí do registra nadbytočných štátnych zamestnancov podľa predpisov účinných do
31. mája 2024.
(2) Evidencia absolventa v registri úspešných absolventov, ktorý bol
zaradený do registra úspešných absolventov do 31. mája 2024, skončí 31. júla 2024.
(3) Evidencia nadbytočného štátneho zamestnanca v registri nadbytočných
štátnych zamestnancov, ktorý bol zaradený do registra do 31. mája 2024 alebo podľa
odseku 1, skončí 31. júla 2024.
§ 193j
(1) Služobný úrad, ktorý neposkytuje údaje do modulu služobných úradov
podľa osobitného predpisu,64) je povinný oznamovať úradu vlády počet štátnozamestnaneckých
miest, usporiadanie štátnozamestnaneckých miest podľa organizačnej štruktúry a podľa
platových tried a schému organizačnej štruktúry do
a) 15. januára podľa stavu k 1.
januáru a
b) 15. júla podľa stavu k 1. júlu.
(2) Služobný úrad, ktorý neposkytuje údaje do modulu štátnych zamestnancov
podľa osobitného predpisu,64) poskytuje úradu vlády na základe žiadosti údaje o štátnom
zamestnancovi potrebné na štatistické a analytické účely v súvislosti s tvorbou a
uskutočňovaním štátnej politiky v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov. Povinnosť
služobného úradu podľa prvej vety sa vzťahuje na údaje o
a) občianstve, veku a pohlaví,
b) funkcii a o tom, či ide o vedúceho zamestnanca,
c) kvalifikačných predpokladoch a ovládaní cudzieho jazyka,
d) druhu štátnej služby a dni vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,
e) platových náležitostiach,
f) vzdelávaní, služobnom hodnotení a iných skutočnostiach potrebných na dosiahnutie
účelu podľa prvej vety.
§ 193k
(1) Trvanie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca vykonávajúceho
lekársku posudkovú činnosť pri výkone štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a
rodiny a služieb zamestnanosti,45a) ktorý by inak skončil podľa § 82 ods. 5, možno
opätovne predĺžiť najviac do 31. decembra 2028 dohodou o zmene štátnozamestnaneckého
pomeru formou písomného dodatku k služobnej zmluve. Predĺženie štátnozamestnaneckého
pomeru podľa prvej vety sa považuje za zmenu štátnozamestnaneckého pomeru podľa §
55 ods. 1 písm. u).
(2) Štátnozamestnanecké miesto v stálej štátnej službe alebo štátnozamestnanecké
miesto v dočasnej štátnej službe, na ktorom sa vykonáva lekárska posudková činnosť
podľa odseku 1, možno do 30. júna 2028 obsadiť aj prijatím občana, ktorý dovŕšil
vek 65 rokov, do dočasnej štátnej služby, bez výberového konania. Štátnozamestnanecký
pomer štátneho zamestnanca podľa prvej vety trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve,
najdlhšie však do 31. decembra 2028. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nevzťahujú
na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca.
§ 193l
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia
(1) Funkcia člena Rady pre štátnu službu zaniká dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona.
(2) Ak sa v doterajších predpisoch používa pojem "Rada pre štátnu službu"
vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým "Úrad vlády Slovenskej republiky" v príslušnom
tvare.
(3) Povinnosť vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť podľa § 83 v znení
účinnom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa vzťahuje na odstupné, na ktoré
vznikol nárok odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Záverečné ustanovenia
§ 195
Ak sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem "vedúci služobného
úradu" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým "generálny tajomník služobného úradu"
v príslušnom tvare.
§ 196
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1. zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení čl. XIV zákona č. 151/2010 Z.z., čl. III zákona
č. 500/2010 Z.z., čl. III zákona č. 505/2010 Z.z., čl. XV zákona č. 547/2010 Z.z.,
čl. IX zákona č. 33/2011 Z.z., čl. VII zákona č. 48/2011 Z.z., čl. XIV zákona č.
220/2011 Z.z., čl. VI zákona č. 257/2011 Z.z., čl. V zákona č. 503/2011 Z.z., čl.
VI zákona č. 252/2012 Z.z., čl. XXXI zákona č. 345/2012 Z.z., čl. VIII zákona č.
361/2012 Z.z., čl. V zákona č. 392/2012 Z.z., čl. IV zákona č. 122/2013 Z.z., čl.
IX zákona č. 305/2013 Z.z., čl. IX zákona č. 402/2013 Z.z., čl. X zákona č. 462/2013
Z.z., čl. XVII zákona č. 307/2014 Z.z., čl. VII zákona č. 322/2014 Z.z., čl. III
zákona č. 325/2014 Z.z., čl. VII zákona č. 362/2014 Z.z., čl. VI zákona č. 281/2015
Z.z., čl. IV zákona č. 338/2015 Z.z., čl. XVII zákona č. 375/2015 Z.z., čl. IV zákona
č. 340/2016 Z.z.,
2. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 410/2009 Z.z., ktorým sa ustanovujú odbory
štátnej služby,
3. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 411/2009 Z.z., ktorým sa ustanovujú štátnozamestnanecké
miesta, na ktorých môže štátnu službu vykonávať len občan Slovenskej republiky,
4. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 431/2015 Z.z., ktorým sa ustanovujú zvýšené
platové tarify štátnych zamestnancov,
5. vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 430/2009 Z.z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o obsadzovaní voľných štátnozamestnaneckých miest na súdoch
výberovým konaním a výberom v znení vyhlášky č. 150/2011 Z.z., vyhlášky č. 327/2014
Z.z., vyhlášky č. 224/2015 Z.z.,
6. výnos Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky
z 26. marca 2014 č. 330.002/2014-POLS, ktorým sa ustanovujú krízové oblasti na účely
príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti a príplatku za výkon práce vo verejnom
záujme v krízovej oblasti (oznámenie č. 86/2014 Z.z.),
7. opatrenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky
č. 122/2014 Z.z., ktorým sa ustanovuje zoznam štátov so sťaženými životnými podmienkami,
8. vyhláška Úradu vlády Slovenskej republiky č. 128/2017 Z.z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o rozsahu údajov poskytovaných do registra výberových konaní, do registra
úspešných absolventov a do registra nadbytočných štátnych zamestnancov v znení vyhlášky
č. 506/2019 Z.z.
Čl.II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 16/1993 Z.z. o Kancelárii prezidenta
Slovenskej republiky v znení zákona č. 312/2001 Z.z., zákona č. 138/2002 Z.z., zákona
č. 321/2002 Z.z., zákona č. 551/2003 Z.z. a zákona č. 400/2009 Z.z. sa mení takto:
1. V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa citácia "Zákon č. 400/2009 Z.z. o
štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov" nahrádza citáciou "Zákon
č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov".
2. V poznámke pod čiarou k odkazu 3 sa citácia "§ 81 až 114, § 132 až 134
zákona č. 400/2009 Z.z." nahrádza citáciou "Zákon č. 55/ 2017 Z.z.".
3. V poznámke pod čiarou k odkazu 4 sa citácia "§ 113 zákona č. 400/2009
Z.z." nahrádza citáciou "§ 159 zákona č. 55/2017 Z.z.".
4. Príloha č. 2 znie:
"Príloha č. 2 k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 16/1993 Z.z.
Platové tarify štátnych zamestnancov v Kancelárii prezidenta Slovenskej
republiky
(v eurách mesačne)
---------------------------------------------------
Platová trieda Platová tarifa
---------------------------------------------------
1. 471,00
2. 499,50
3. 545,00
4. 583,00
5. 694,50
6. 745,00
7. 834,00
8. 992,00
9. 1 145,50".
---------------------------------------------------
Čl.III
Zrušený od 1.3.2019
Čl.IV
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom
úrade Slovenskej republiky v znení zákona č. 458/2000 Z.z., zákona č. 559/2001 Z.z.,
zákona č. 385/2004 Z.z., zákona č. 261/2006 Z.z., zákona č. 199/2007 Z.z., zákona
č. 659/2007 Z.z., zákona č. 400/2009 Z.z., zákona č. 403/2010 Z.z., zákona č. 153/2011
Z.z. a zákona č. 375/2015 Z.z. sa mení takto:
1. V poznámke pod čiarou k odkazu 4a sa citácia "Zákon č. 400/2009 Z.z. o
štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov" nahrádza citáciou "Zákon
č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov".
2. V poznámke pod čiarou k odkazu 4b sa citácia "§ 81 až 114, § 132 až 134
zákona č. 400/2009 Z.z." nahrádza citáciou "Zákon č. 55/2017 Z.z.".
3. V poznámke pod čiarou k odkazu 4c sa citácia "§ 113 zákona č. 400/2009
Z.z." nahrádza citáciou "§ 159 zákona č. 55/2017 Z.z.".
4. Príloha č. 2 znie:
"Príloha č. 2 k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z.z.
PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV NA NAJVYŠŠOM KONTROLNOM ÚRADE SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
(v eurách mesačne)
---------------------------------------------------
Platová trieda Platová tarifa
---------------------------------------------------
3. 545,00
4. 583,00
5. 694,50
6. 745,00
7. 834,00
8. 992,00
9. 1 145,50".
---------------------------------------------------
Čl.V
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku
Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. 77/1998 Z.z., zákona č. 86/2000 Z.z., zákona č. 138/2002 Z.z., zákona č. 100/2003
Z.z., zákona č. 551/2003 Z.z., zákona č. 215/2004 Z.z., zákona č. 360/2004 Z.z.,
zákona č. 253/2005 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 320/2005 Z.z.,
zákona č. 261/2006 Z.z., zákona č. 199/2007 Z.z., zákona č. 400/2009 Z.z., zákona
č. 38/2010 Z.z., zákona č. 153/2011 Z.z., zákona č. 187/2011 Z.z., zákona č. 69/2012
Z.z., zákona č. 79/2012 Z.z., zákona č. 236/2012 Z.z., zákona č. 296/2012 Z.z., zákona
č. 330/2012 Z.z., zákona č. 309/2013 Z.z., zákona č. 402/2013 Z.z., zákona č. 375/2015
Z.z., zákona č. 399/2015 Z.z. a zákona č. 1/2017 Z.z. sa mení takto:
1. V poznámke pod čiarou k odkazu 84a sa citácia "Zákon č. 400/2009 Z.z.
o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov" nahrádza citáciou "Zákon
č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov".
2. V poznámkach pod čiarou k odkazom 84d a 84e sa citácia "Zákon č. 400/2009
Z.z." nahrádza citáciou "Zákon č. 55/2017 Z.z.".
3. V poznámke pod čiarou k odkazu 84f sa citácia "§ 113 zákona č. 400/2009
Z.z." nahrádza citáciou "§ 159 zákona č. 55/2017 Z.z.".
4. V prílohe "PLATOVÝ PORIADOK KANCELÁRIE NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY"
časť "PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV V KANCELÁRII NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ
REPUBLIKY (v eurách mesačne)" znie:
"PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV V KANCELÁRII NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
(v eurách mesačne)
---------------------------------------------------
Platová trieda Platová tarifa
---------------------------------------------------
1. 503,50
2. 547,50
3. 649,00
4. 688,00
5. 775,00
6. 830,00
7. 942,00
8. 1 071,00
9. 1 219,00".
---------------------------------------------------
Čl.VI
Zákon č. 564/2001 Z.z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002
Z.z., zákona č. 551/2003 Z.z., zákona č. 215/2004 Z.z., zákona č. 523/2004 Z.z.,
zákona č. 618/2004 Z.z., zákona č. 122/2006 Z.z., zákona č. 400/2009 Z.z., zákona
č. 220/2011 Z.z., zákona č. 392/2012 Z.z., zákona č. 462/2013 Z.z., zákona č. 362/2014
Z.z., zákona č. 176/2015 Z.z., zákona č. 338/2015 Z.z., zákona č. 125/2016 Z.z. a
zákona č. 340/2016 Z.z. sa mení takto:
1. V poznámke pod čiarou k odkazu 18 sa citácia "Zákon č. 400/2009 Z.z. o
štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov" nahrádza citáciou "Zákon
č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov".
2. V poznámkach pod čiarou k odkazom 20 a 21 sa citácia "Zákon č. 400/2009
Z.z." nahrádza citáciou "Zákon č. 55/2017 Z.z.".
3. V poznámke pod čiarou k odkazu 22 sa citácia "§ 113 zákona č. 400/2009
Z.z." nahrádza citáciou "§ 159 zákona č. 55/2017 Z.z.".
4. V prílohe "PLATOVÝ PORIADOK KANCELÁRIE VEREJNÉHO OCHRANCU PRÁV" časť "PLATOVÉ
TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV V KANCELÁRII VEREJNÉHO OCHRANCU PRÁV (v eurách mesačne)"
znie:
"PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV V KANCELÁRII VEREJNÉHO OCHRANCU PRÁV
(v eurách mesačne)
---------------------------------------------------
Platová trieda Platová tarifa
---------------------------------------------------
1. 471,00
2. 499,50
3. 545,00
4. 583,00
5. 694,50
6. 745,00
7. 834,00
8. 992,00
9. 1 145,50".
---------------------------------------------------
Čl.VII
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z.z. o ochrane vkladov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 154/1999 Z.z., zákona č.
397/2001 Z.z., zákona č. 492/2001 Z.z., zákona č. 340/2003 Z.z., zákona č. 186/2004
Z.z., zákona č. 554/2004 Z.z., zákona č. 650/2004 Z.z., zákona č. 747/2004 Z.z.,
zákona č. 578/2005 Z.z., zákona č. 209/2007 Z.z., zákona č. 659/2007 Z.z., zákona
č. 421/2008 Z.z., zákona č. 552/2008 Z.z., zákona č. 276/2009 Z.z., zákona č. 492/2009
Z.z., zákona č. 70/2010 Z.z., zákona č. 505/2010 Z.z., zákona č. 233/2012 Z.z., zákona
č. 352/2013 Z.z., zákona č. 213/2014 Z.z., zákona č. 371/2014 Z.z., zákona č. 239/2015
Z.z., zákona č. 125/2016 Z.z. a zákona č. 291/2016 Z.z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 26b ods. 1 sa vypúšťa štvrtá veta.
2. V poznámke pod čiarou k odkazu 18e sa citácia "§ 61 ods. 5 zákona č. 400/2009
Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 505/2010
Z.z." nahrádza citáciou "§ 112 ods. 5 zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o
zmene a doplnení niektorých zákonov.".
Čl.VIII
Zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení zákona č.
365/2004 Z.z., zákona č. 369/2004 Z.z., zákona č. 330/2007 Z.z., zákona č. 490/2008
Z.z., zákona č. 151/2010 Z.z., zákona č. 257/2011 Z.z., zákona č. 361/2012 Z.z.,
zákona č. 103/2014 Z.z., zákona č. 307/2014 Z.z., zákona č. 375/2015 Z.z. a zákona
č. 354/2016 Z.z. sa dopĺňa takto:
1. V § 3 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety:
"O zabezpečenie výpisu z registra trestov môže fyzická osoba podľa odseku
1 písomne alebo elektronicky požiadať zamestnávateľa, ktorý je súčasne služobným
úradom podľa osobitného predpisu; 10a) žiadosť musí obsahovať údaje potrebné na vyžiadanie
výpisu z registra trestov. Údaje určené na zabezpečenie výpisu z registra trestov
zamestnávateľ, ktorý je súčasne služobným úradom podľa osobitného predpisu, bezodkladne
zašle v elektronickej podobe prostredníctvom centrálneho informačného systému 10b)
Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 10a a 10b znejú:
"10a) Zákon č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
10b) § 25 zákona č. 55/2017 Z.z.".
2. V poznámke pod čiarou k odkazu 13a sa citácia "Napríklad § 40 zákona č.
400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov" nahrádza
citáciou "Napríklad § 64 zákona č. 55/2017 Z.z.".
3. V poznámke pod čiarou k odkazu 14 sa citácia "§ 63 ods. 2 a 3 zákona č.
400/2009 Z.z." nahrádza citáciou "§ 114 ods. 2 a 3 zákona č. 55/2017 Z.z.".
Čl.IX
Zrušený od 1.10.2023
Čl.X
Zákon č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 506/2013 Z.z., zákona č. 115/2014 Z.z., zákona
č. 374/2014 Z.z., zákona č. 125/2016 Z.z. a zákona č. 378/2016 Z.z. sa mení takto:
V § 2 sa vypúšťa odsek 4.
Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 4 a 5.
Čl.XI
Tento zákon v znení zákona č. 318/2018 Z.z., zákona č. 470/2019 Z.z. a zákona
č. 453/2021 Z.z. nadobúda účinnosť 1. júna 2017 okrem čl. I § 13, § 14, § 23 ods.
1 až 3 a § 87 až 94, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018, čl. I § 23 ods. 4
a 5, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2019, a čl. I § 25 ods. 4 písm. d) a e),
ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2023.
Zákon č. 334/2017 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2018.
Zákon č. 333/2017 Z.z. a nariadenie č. 358/2017 Z.z. nadobudli účinnosť 1.
januárom 2018.
Zákony č. 63/2018 Z.z. a č. 112/2018 Z.z. nadobudli účinnosť 1. májom 2018.
Zákony č. 177/2018 Z.z., č. 318/2018 Z.z. a č. 347/2018 Z.z. nadobudli účinnosť
1. januárom 2019.
Nariadenie č. 389/2018 Z.z. nadobudlo účinnosť 1. januárom 2019 okrem § 2,
ktorý nadobudol účinnosť 1. januárom 2020.
Zákon č. 6/2019 Z.z. nadobudol účinnosť 1. februárom 2019.
Zákony č. 314/2018 Z.z. a č. 54/2019 Z.z. nadobudli účinnosť 1. marcom 2019.
Zákon č. 35/2019 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom 2019 okrem čl. XIX tretieho
bodu, ktorý nadobudol účinnosť 1. júlom 2019.
Nález Ústavného súdu SR č. 90/2019 Z.z. nadobudol účinnosť 12. aprílom 2019.
Zákony č. 319/2019 Z.z. a č. 397/2019 Z.z. nadobudli účinnosť 1. januárom 2020.
Zákon č. 470/2019 Z.z. v znení zákona č. 453/2021 Z.z. nadobudol účinnosť 1.
januárom 2020, okrem čl. I bodov 15, 46 a 228, ktoré nadobudli účinnosť 1. júlom
2023.
Zákon č. 126/2020 Z.z. nadobudol účinnosť 21. májom 2020.
Zákon č. 134/2020 Z.z. nadobudol účinnosť 26. májom 2020.
Zákon č. 423/2020 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2021.
Zákon č. 76/2021 Z.z. nadobudol účinnosť 1. marcom 2021.
Zákon č. 453/2021 Z.z. nadobudol účinnosť 2. decembrom 2021.
Zákon č. 485/2021 Z.z. nadobudol účinnosť 31. decembrom 2021.
Zákon č. 395/2021 Z.z. nadobudol účinnosť 31. marcom 2022 okrem čl. X bodov
1 a 2, ktoré nadobudli účinnosť 31. marcom 2022 a čl. X bodov 3 a 4, ktoré nadobudli
účinnosť 31. marcom 2024.
Zákon č. 82/2022 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom 2022.
Zákon č. 186/2022 Z.z. nadobudol účinnosť 15. júnom 2022.
Nariadenie č. 221/2022 Z.z. nadobudlo účinnosť 1. júlom 2022.
Zákon č. 350/2022 Z.z. nadobudol účinnosť 1. novembrom 2022.
Nález Ústavného súdu č. 509/2022 Z.z. nadobudol účinnosť 29. decembrom 2022.
Zákon č. 222/2022 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2023.
Nariadenie č. 295/2022 Z.z. nadobudlo účinnosť 1. januárom 2023 okrem § 2 a
prílohy č. 2, ktoré nadobudli účinnosť 1. septembrom 2023.
Zákon č. 192/2023 Z.z. nadobudol účinnosť 1. októbrom 2023.
Zákon č. 99/2024 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júnom 2024.
Zákon č. 142/2024 Z.z. nadobudol účinnosť 27. júnom 2024.
Zákon č. 201/2024 Z.z. nadobudol účinnosť 23. júlom 2024 okrem čl. IX bodov
11, 12, 23, 26 a 28, ktoré nadobudli účinnosť 1. januárom 2025.
Andrej Danko v.r.
Robert Fico v.r.
PRÍL.2
CHARAKTERISTIKY PLATOVÝCH TRIED ŠTÁTNEHO ZAMESTNANCA
1. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: odborný referent
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad,
ak je ustanovený osobitným predpisom.
Samostatná a opakujúca sa činnosť pri príprave podkladov na rozhodovanie alebo pri
príprave správneho konania zvládnuteľná v rámci existujúcich štandardov.
Samostatná činnosť pri príprave súdneho konania zvládnuteľná v rámci existujúcich
štandardov.
Samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend vo vymedzenom úseku s určitým rozsahom
väzieb v rámci súboru vykonávaných činností.
Opakujúca sa činnosť pri príprave podkladov so zodpovednosťou za výsledky ovplyvňujúce
činnosť kolektívu.
Vybavovanie čiastkovej agendy vo vymedzenom úseku tvoriacej podklad na riadenie,
rozhodovanie alebo kontrolu vyžadujúce koordinovanie činnosti.
2. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: hlavný referent
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie
a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Odborná príprava rozhodnutí v prvom stupni správneho konania.
Odborná príprava rozhodnutí v súdnom konaní.
Odborná činnosť vyžadujúca spoluprácu s inými organizačnými útvarmi aj mimo služobného
úradu.
Vybavovanie odbornej agendy vo vymedzenom úseku tvoriacej podklad na riadenie, rozhodovanie
alebo kontrolu v rámci viacerých organizačných útvarov.
3. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: radca
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie, vyššie odborné vzdelanie alebo
vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený
osobitným predpisom.
Samostatná odborná činnosť vo vymedzenom úseku.
Odborná príprava rozhodnutí na koordinovanie a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom
úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí.
Odborná príprava rozhodnutí v prvom stupni správneho konania v osobitne zložitých
prípadoch.
Odborná príprava rozhodnutí v druhom stupni správneho konania.
Kontrolná, dozorná alebo inšpekčná činnosť vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo
vykonávania štátnych záležitostí.
4. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: samostatný radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným
predpisom.
Samostatné ucelené odborné činnosti vo vymedzenom úseku.
Rozhodovanie a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom úseku štátnej správy v orgánoch
miestnej štátnej správy alebo v orgánoch alebo úradoch, ktoré vykonávajú štátne záležitosti.
Rozhodovanie v prvom stupni správneho konania.
Samostatné odborné spracúvanie návrhov rozhodnutí a vykonávanie kontroly, dozoru
alebo inšpekcie vo vymedzenom úseku.
Odborná činnosť pri tvorbe návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov alebo pri
tvorbe návrhov aproximačných nariadení vlády vo vymedzenom úseku.
5. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: odborný radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným
predpisom.
Samostatné ucelené odborné činnosti v príslušnom odbore štátnej služby alebo v príslušnom
úseku štátnej správy.
Riadenie, koordinovanie a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom úseku v orgánoch miestnej
štátnej správy, orgánoch alebo úradoch, ktoré vykonávajú štátne záležitosti.
Samostatné odborné špecializované činnosti spočívajúce najmä v analytickej činnosti,
vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov na rozhodovanie vo vymedzenom úseku
štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí.
Samostatné odborné špecializované činnosti spočívajúce najmä v analytickej činnosti,
vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov na rozhodovanie na úseku výkonu
súdnictva.
Tvorba opatrení vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí
s celospoločenským dosahom.
Tvorba opatrení vo vymedzenom úseku výkonu súdnictva s celospoločenským dosahom.
Odborná príprava rozhodnutí v druhom stupni správneho konania v osobitne zložitých
prípadoch.
Kontrolná alebo inšpekčná činnosť alebo vydávanie rozhodnutí vo vymedzenom úseku
štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí.
Kontrolná činnosť vrátane vydávania rozhodnutí vo vymedzenom úseku výkonu súdnictva.
Prešetrovanie sťažností a petícií vrátane vydávania rozhodnutí vo vymedzenom úseku
štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí.
Tvorba vykonávacích predpisov vo vymedzenom úseku štátnej správy.
6. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: hlavný radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným
predpisom.
Špecializovaná činnosť v príslušnom odbore štátnej služby spočívajúca najmä v analytickej
a syntetickej činnosti, vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov na rozhodovanie
v pôsobnosti ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo
úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, iného orgánu štátnej správy s celoštátnou
pôsobnosťou alebo orgánu miestnej štátnej správy s krajskou pôsobnosťou.
Tvorba opatrení v príslušnom odbore štátnej služby s celospoločenským dosahom.
Tvorba opatrení vo výkone súdnictva alebo prokuratúry s celospoločenským dosahom.
Rozhodovanie v prvom stupni správneho konania v osobitne zložitých prípadoch.
Rozhodovanie v druhom stupni správneho konania.
Tvorba a koordinovanie koncepcií a programov rozvoja v príslušnom odbore štátnej
služby s dôsledkami na územie okresu alebo obvodu.
Koordinovanie častí zložitých systémov v ministerstve, ostatnom ústrednom orgáne
štátnej správy, v orgáne alebo úrade, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo inom
orgáne štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Kontrolná alebo inšpekčná činnosť alebo vydávanie rozhodnutí v príslušnom odbore
štátnej služby.
Prešetrovanie sťažností a petícií vrátane vydávania rozhodnutí v príslušnom odbore
štátnej služby.
Právne zastupovanie v konaní pred súdmi Slovenskej republiky na úrovni orgánu miestnej
štátnej správy.
Tvorba všeobecne záväzných právnych predpisov vo vymedzenom úseku na úrovni ministerstva,
ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne
záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou
pôsobnosťou.
Tvorba technických noriem vo vymedzenom úseku štátnej správy.
7. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: štátny radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a odborná prax najmenej
jeden rok a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom,
alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad,
ak je ustanovený osobitným predpisom.
Tvorba štátnej politiky vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych
záležitostí na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu
alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo na úrovni iného orgánu štátnej
správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Rozhodovanie v druhom stupni správneho konania v osobitne zložitých prípadoch.
Koncepčné alebo metodické činnosti na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu
štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo iného
orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Koncepčná a systémová činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutia
s dôsledkami na územie kraja alebo viacerých krajov.
Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a
vnútornými väzbami na ďalšie systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia
s celoštátnym alebo medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva, ostatného ústredného
orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo
iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho subsystému súvisiaceho s čerpaním
prostriedkov Európskej únie s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym alebo medzinárodným
dosahom na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu
alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti s celoštátnou pôsobnosťou, alebo iného
orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Koordinovanie štátnej služby alebo častí zložitých systémov na úrovni ministerstva,
ostatného ústredného orgánu štátnej správy v príslušnom odbore štátnej služby, orgánu
alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo iného orgánu štátnej správy
s celoštátnou pôsobnosťou.
Koordinovanie a vykonávanie špecializovanej inšpekcie práce v subjektoch s vysokou
náročnosťou výrobných a technologických procesov alebo inšpekčných činností v oblasti
zamestnanosti ovplyvnenej vysielanými a migrujúcimi zamestnancami z členských štátov
Európskej únie a nečlenských štátov Európskej únie v príslušnom odbore štátnej služby
s celoštátnym a medzinárodným dosahom.
Kontrolná, inšpekčná, dozorná činnosť, vykonávanie vnútorného auditu alebo vládneho
auditu na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu
alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo iného orgánu štátnej správy
s celoštátnou pôsobnosťou.
Vybavovanie sťažností a petícií na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu
štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo iného
orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Právne zastupovanie Slovenskej republiky v konaní pred súdmi Slovenskej republiky
na úrovni orgánu miestnej štátnej správy.
Tvorba všeobecne záväzných právnych predpisov v príslušnom odbore na úrovni ministerstva,
ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva
štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou
pôsobnosťou.
Tvorba technických noriem v príslušnom odbore štátnej služby na úrovni ministerstva,
ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne
záležitosti, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Špecializované činnosti pri vykonávaní štátnych záležitostí v pôsobnosti krajského
súdu spočívajúce najmä v analytickej a syntetickej činnosti, vyhodnocovaní výsledkov
a rozhodovaní, a vykonávanie činnosti v oblasti riadenia, koordinovania a usmerňovania
aktivít na úrovni kraja.
8. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: hlavný štátny radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a odborná prax najmenej
tri roky a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom,
alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad,
ak je ustanovený osobitným predpisom.
Tvorba stratégie a štátnej politiky vo vymedzenej oblasti na úrovni ministerstva,
ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne
záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou
pôsobnosťou.
Tvorba štátnej politiky vrátane koncepčnej činnosti alebo tvorba pozičných dokumentov
na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo
úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu
štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Koncepčná a koordinačná činnosť v oblasti štátnej služby na úrovni ministerstva,
ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva
štátne záležitosti na celoštátnej úrovni.
Kontrolná, inšpekčná, dozorná činnosť, vedenie65) vykonávania vnútorného auditu alebo
vedenie66) vykonávania vládneho auditu alebo metodické usmerňovanie kontrolnej činnosti,
vnútorného auditu alebo vládneho auditu s celospoločenským dosahom na úrovni ministerstva,
ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne
záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou
pôsobnosťou.
Vybavovanie sťažností a petícií s celospoločenským dosahom na úrovni ministerstva,
ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne
záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou
pôsobnosťou.
Právne zastupovanie ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu
alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, pred súdmi
Slovenskej republiky na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej
správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni.
Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a
vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov
s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym a medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva,
ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne
záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou
pôsobnosťou.
Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho systému a určovanie zásad alebo postupov
čerpania prostriedkov Európskej únie na úrovni ministerstva, ostatného ústredného
orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej
úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Tvorba zákonov alebo medzinárodných zmlúv vo vymedzenom úseku na úrovni ministerstva,
ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne
záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou
pôsobnosťou.
9. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: generálny štátny radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a odborná prax najmenej
päť rokov a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom,
alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad,
ak je ustanovený osobitným predpisom, alebo vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa
a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Tvorba stratégie a štátnej politiky na úrovni ministerstva, ostatného ústredného
orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej
úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Tvorba strategických zámerov a pozičných dokumentov a ich presadzovanie v komisiách
alebo vo výboroch zriadených orgánmi a inštitúciami Európskej únie alebo medzinárodnými
organizáciami na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy
alebo na úrovni iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Koncepčná činnosť a tvorba zásadných opatrení s medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva,
ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne
záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou
pôsobnosťou.
Koncepčná činnosť súvisiaca s rozhodovacím procesom Európskej únie na úrovni ministerstva
alebo ostatného ústredného orgánu štátnej správy.
Koordinovanie celoštátneho a medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými
väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami
za rozhodnutia s celoštátnym a medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva, ostatného
ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti
na celoštátnej úrovni.
Koordinovanie celoštátneho a medzištátneho systému a určovanie zásad čerpania prostriedkov
Európskej únie na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy,
orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni.
Koncepčná, koordinačná a kontrolná činnosť alebo koncepčná, koordinačná činnosť súvisiaca
s výkonom a vedením vládneho auditu na úrovni ministerstva, ostatného ústredného
orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej
úrovni.
Právne zastupovanie Slovenskej republiky pred súdmi Slovenskej republiky a pred súdmi
v cudzine na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu
alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni.
Tvorba zákonov alebo medzinárodných zmlúv na úrovni ministerstva, ostatného ústredného
orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej
úrovni.
Koordinovanie tvorby zásadných opatrení s medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva,
ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne
záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou
pôsobnosťou.
PRÍL.3
PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV
(v eurách mesačne)
(v znení nariadenia č. 295/2022 Z.z.)
I------------------I-------------------I I Platová trieda I Platová tarifa I I------------------I-------------------I I 1. I 581,00 I I------------------I-------------------I I 2. I 611,50 I I------------------I-------------------I I 3. I 713,50 I I------------------I-------------------I I 4. I 756,50 I I------------------I-------------------I I 5. I 852,50 I I------------------I-------------------I I 6. I 913,00 I I------------------I-------------------I I 7. I 1 036,50 I I------------------I-------------------I I 8. I 1 178,50 I I------------------I-------------------I I 9. I 1 340,50 I I------------------I-------------------I
I------------------I-------------------I I Platová trieda I Platová tarifa I I------------------I-------------------I I 1. I 705,00 I I------------------I-------------------I I 2. I 742,00 I I------------------I-------------------I I 3. I 865,50 I I------------------I-------------------I I 4. I 918,00 I I------------------I-------------------I I 5. I 1 034,00 I I------------------I-------------------I I 6. I 1 107,50 I I------------------I-------------------I I 7. I 1 257,50 I I------------------I-------------------I I 8. I 1 429,00 I I------------------I-------------------I I 9. I 1 626,00 I I------------------I-------------------I
PRÍL.4
PERCENTUÁLNY PODIEL PRÍPLATKU ZA RIADENIE
I------------------------------------------------------I---------------------I I Stupeň riadenia I Percentuálny podiel I I------------------------------------------------------I---------------------I I 1. generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je I 47 - 90 I I ostatný ústredný orgán štátnej správy, generálny I I I tajomník v služobnom úrade, ktorým je kancelária I I I národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária I I I ústavného súdu, kancelária súdnej rady a kancelária I I I najvyššieho súdu I I I------------------------------------------------------I---------------------I I 2. generálny tajomník neuvedený v bode 1, vedúci I 17 - 75 I I zamestnanec vo verejnej funkcii v služobnom úrade, I I I ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, I I I vedúci zamestnanec vo verejnej funkcii v služobnom I I I úrade neuvedenom v bode 1, zástupca generálneho I I I tajomníka uvedeného v bode 1 a zástupca generálneho I I I tajomníka v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo I I I------------------------------------------------------I---------------------I I 3. vedúci zamestnanec, ktorý riadi viac útvarov I 8 - 55 I I alebo vedúci zamestnanec, ktorý riadi viac útvarov a I I I ktorý môže byť súčasne aj zástupcom generálneho I I I tajomníka uvedeného v bode 2 I I I------------------------------------------------------I---------------------I I 4. vedúci zamestnanec, ktorý riadi podriadeného I 5,5 - 40 I I štátneho zamestnanca, štátneho zamestnanca a iného I I I zamestnanca alebo iných zamestnancov I I I------------------------------------------------------I---------------------I
PRÍL.5
MAJETKOVÉ PRIZNANIE
I. oddiel
Údaje o štátnom zamestnancovi
I----------------------------I I-----------------------------I I-----------I
I Priezvisko I I Meno I I Titul I
I----------------------------I I-----------------------------I I-----------I
I I I I I I
I----------------------------I I-----------------------------I I-----------I
I Služobný úrad I I Organizačný útvar I
I----------------------------I I-----------------------------I
I I I I
I----------------------------I I-----------------------------I
II. oddiel
Nehnuteľný majetok
Napr. orná pôda, vinica, chmeľnica, trvalý trávny porast, ovocný sad, záhrada,
lesný pozemok, vodná plocha, zastavaná plocha a nádvorie, stavebný pozemok,
iné pozemky, rodinný dom, bytový dom, byt, nebytový priestor, garáž, budova na
obchod a služby, priemyselná budova a sklad, stavba na individuálnu rekreáciu,
rozostavané stavby, ak sú zapísané v katastri nehnuteľností, iné stavby.
I-------I-----------------------------------------------------------I--------I
I P. č. I Popis majetku I Podiel I
I I (druh nehnuteľného majetku, rok nadobudnutia, názov obce, I I
I I ulica, orientačné číslo, PSČ, názov katastrálneho územia, I I
I I číslo parcely) I I
I-------I-----------------------------------------------------------I--------I
I I I I
I-------I-----------------------------------------------------------I--------I
I I I I
I-------I-----------------------------------------------------------I--------I
I I I I
I-------I-----------------------------------------------------------I--------I
I I I I
I-------I-----------------------------------------------------------I--------I
I I I I
I-------I-----------------------------------------------------------I--------I
I I I I
I-------I-----------------------------------------------------------I--------I
III. oddiel
Hnuteľný majetok a majetkové práva a iné majetkové hodnoty
Napr. peňažné prostriedky v hotovosti v mene euro a v cudzej mene vrátane
vkladov v bankách a pobočkách zahraničných bánk v mene euro a v cudzej mene a
vkladov v zahraničných bankách, zariadenie domácnosti a iného priestoru
určeného na bývanie, zbierka známok, zbierka bankoviek, zbierka mincí, stroj,
prístroj, zariadenie, umelecké dielo s výnimkou vlastného umeleckého diela,
cenný papier (akcia, dočasný list, podielový list, dlhopis, vkladový list,
vkladový certifikát, depozitný certifikát, pokladničné poukážky, investičné
kupóny, kupóny, zmenky, šeky, cestovné šeky, náložné listy vrátane
konosamentov, skladiskové listy, skladiskové záložné listy a tovarové záložné
listy), dopravné prostriedky (napr. osobné motorové vozidlo, motocykel,
nákladné motorové vozidlo, ťahač, náves, príves, autobus, loď, motorový čln,
lietadlo), pohľadávky a majetkové práva a iné majetkové hodnoty (napr. právo
na vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku obchodnej
spoločnosti, nadobudnutie autorského práva dedičstvom, nadobudnutie nehmotného
práva priemyselného vlastníctva za odplatu).
V majetkovom priznaní sa neuvádza tento hnuteľný majetok a majetkové práva a
iné majetkové hodnoty: majetok sanitárneho charakteru, ktorý slúži výlučne
invalidným osobám a osobám s ťažkým zdravotným postihnutím (napr. zdravotnícke
potreby, vodiaci pes alebo iné veci, ktoré fyzická osoba potrebuje vzhľadom na
svoju chorobu alebo telesnú chybu), vlastné umelecké diela, vlastné nehmotné
práva priemyselného vlastníctva, vlastné autorské práva, nevymožiteľné
pohľadávky a jednotlivé zariadenia domácnosti s hodnotou nižšou ako 500 eur.
Hnuteľný majetok a majetkové práva a iné majetkové hodnoty sa uvádzajú len
vtedy, ak ich súhrnná hodnota je vyššia ako 35 000 eur.
I-------------------------------------------I--------------------------------I
I Druh majetku I Cena v eurách I
I-------------------------------------------I--------------------------------I
I Hnuteľný majetok a majetkové práva a iné I I
I majetkové hodnoty I I
I-------------------------------------------I--------------------------------I
IV. oddiel
Vyhlásenie štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej
významnosti
Čestne vyhlasujem, že nemám vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich so mnou
v spoločnej domácnosti, ktoré je možné považovať za nezdanené príjmy alebo za
príjmy z nestatočných zdrojov.
Vyhlásenie štátneho zamestnanca
Všetky údaje uvedené v majetkovom priznaní sú pravdivé a správne a som si
vedomý(á) právnych následkov uvedenia nepravdivých alebo neúplných údajov
v majetkovom priznaní.
V ......................... dňa ................ (Podpis štátneho zamestnanca)
V. oddiel
Potvrdenie o vyhodnotení majetkového priznania a preskúmaní úplnosti a
pravdivosti majetkového priznania
Majetkové priznanie vyhodnotil a preskúmal dňa:
..........................................................................
(meno, priezvisko generálneho tajomníka alebo písomne povereného zástupcu)
a potvrdzuje, že vyhodnotením majetkového priznania bolo zistené, že majetkové
prírastky štátneho zamestnanca presahujú - nepresahujú 1) súhrn jeho platových
pomerov a iných vyčíslených príjmov.
(podpis generálneho tajomníka
alebo písomne povereného zástupcu)
1) - nehodiace sa prečiarknuť
PRÍL.6
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1. Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu
zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok
krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle
článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 5/zv. 2;
Ú.v. ES L 348, 28.11.1992) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES
z 20. júna 2007 (Ú.v. EÚ L 165, 27.6.2007) a smernice Európskeho parlamentu a Rady
2014/27/EÚ z 26. februára 2014 (Ú.v. EÚ L 65, 5.3.2014).
2. Smernica Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúca sa rámcovej dohody
o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie
Ú.v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú.v. ES L 14, 20.1.1998) v znení smernice Rady 98/23/ES zo
7. apríla 1998 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú.v. ES L 131, 5.5.1998).
3. Smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na
dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.
5/zv. 3; Ú.v. ES L 175, 10.7.1999).
4. Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého
zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie
Ú.v. EÚ, kap. 20/zv. 1; Ú.v. ES L 180, 19.7.2000).
5. Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný
rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú.v.
EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú.v. ES L 303, 2.12.2000).
6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o
niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.
5/zv. 4; Ú.v. ES L 299, 18.11.2003).
7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní
zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach
zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú.v. EÚ L 204, 26.7.2006).
8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o
transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii (Ú.v. EÚ
L 186, 11.7.2019).
9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o
rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami,
ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ (Ú.v. EÚ L 188, 12.7.2019).
*) Poznámka redakcie ASPI:
Podľa nálezu Ústavného súdu SR č. 90/2019 Z.z. ustanovenie § 186 ods. 3 zákona
č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a s čl.
20 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Ustanovenie stráca účinnosť dňa 12. apríla 2019.
**) Poznámka redakcie ASPI:
Podľa nálezu Ústavného súdu č. 509/2022 Z.z.:
Ustanovenia čl. I, čl. II bodov 1, 2, 3 a § 52zzo v bode 9, čl. III bodov 1, 3, 6,
7 a 8, čl. IV, čl. V, čl. VI bodu 1, čl. VIII, čl. IX a čl. X zákona č. 232/2022
Z.z. o financovaní voľného času dieťaťa
nie sú v súlade
s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 55a Ústavy
Slovenskej republiky a s čl. 1 ústavného zákona č. 493/2011 Z.z. o rozpočtovej zodpovednosti.
Ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu v zbierke zákonov
- 29.12.2022.
Vzhľadom k tomu, že uvedené ustanovenia (§ 6 ods, 5) mali nadobudnúť účinnosť 1.1.2025,
účinnosť nenadobudnú.
1) Zákon č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 550/2003 Z.z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2) Zákon č. 151/2010 Z.z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
3) Zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v
znení neskorších predpisov.
4) Napríklad § 3 písm. b) a c) zákona č. 583/2008 Z.z. o prevencii kriminality
a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, zákon č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej
činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5) § 11 a 13 Občianskeho zákonníka.
6) Zákon č. 503/2011 Z.z. o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách
krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
6a) Napríklad § 14 ods. 9 zákona č. 54/2019 Z.z.
7) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti,
výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, zákon Národnej
rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov,
zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z.
o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, zákon č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v
oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov.
7a) § 5 ods. 4 zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych
vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
7b) § 9 ods. 4 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné
prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7c) § 7 ods. 4 zákona č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní v znení zákona č.
46/2024 Z.z.
8) Napríklad zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej
republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z.z.
o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.
8a) § 41 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. v znení zákona č. 6/2019 Z.z.
8b) Zákon č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov.
8c) § 13 zákona č. 99/2024 Z.z. o centrálnom informačnom systéme štátnej služby
a o zmene a doplnení zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
9) Napríklad zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní
(školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
9a) § 14 zákona č. 99/2024 Z.z.
11) § 32 a 33 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
12) § 21 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 584/2005 Z.z.
12a) § 5 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného
zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
13) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej
správe v znení neskorších predpisov.
13a) § 8 až 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z.z. v znení
neskorších predpisov.
14) Napríklad zákon č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001
Z.z. v znení neskorších predpisov,
§ 7 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe
profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
14a) § 9 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení zákona č. 401/2015 Z.z.
§ 39 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
15) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení neskorších
predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších
predpisov, zákon č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych
vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, zákon č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov,
zákon č. 355/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 333/2011 Z.z. v znení
neskorších predpisov, zákon č. 281/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov.
16) Napríklad zákon č. 281/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov.
18) Zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších
predpisov.
19) Napríklad zákon č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č.
153/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 154/2001 Z.z. v znení neskorších
predpisov, zákon č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 281/2015
Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
20) Zákon č. 99/2024 Z.z.
22) Napríklad zákon č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č.
315/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 281/2015 Z.z. v znení neskorších
predpisov, zákon č. 35/2019 Z.z.
22a) § 149m zákona č. 385/2000 Z.z. v znení zákona č. 397/2019 Z.z.
23) Napríklad § 93 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a
o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 219/2014
Z.z., § 31 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
23a) § 5 zákona č. 99/2024 Z.z.
24) § 12 ods. 4 a § 20 ods. 5 zákona č. 192/2023 Z.z. o registri trestov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov.
25) Dohovor o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín
z 5. októbra 1961 (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
č. 213/2002 Z.z.).
26) Napríklad § 57 zákona č. 326/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon
č. 125/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Slovenskej republiky
č. 296/2010 Z.z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe
ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov
a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov.
26a) § 33 ods. 3 písm. d) zákona č. 422/2015 Z.z. o uznávaní dokladov o vzdelaní
a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
26b) § 33 až 39 a 60 zákona č. 422/2015 Z.z. v znení zákona č. 276/2017 Z.z.
26c) § 10 a 26 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o
zmene a doplnení niektorých zákonov.
26d) § 10 zákona č. 99/2024 Z.z.
27) § 21 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 305/2013 Z.z. v znení neskorších predpisov.
29) § 13 zákona č. 305/2013 Z.z.
30) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 16/1993 Z.z. o Kancelárii prezidenta
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej
rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 564/2001 Z.z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov.
31) Zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
32) Napríklad § 22 zákona č. 151/2010 Z.z. v znení zákona č. 325/2014 Z.z.
33) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z.z., ktorým sa ustanovuje
zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho
mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým
rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace
ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní
týchto žien v znení neskorších predpisov.
34) Zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
35) § 13 ods. 1 písm. e) tretí bod zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
36) Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
36a) Napríklad § 5 ods. 8 písm. b) zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových
odvetviach v znení zákona č. 164/2017 Z.z., § 82 ods. 9 písm. a) zákona č. 18/2018
Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
36b) § 149n zákona č. 385/2000 Z.z. v znení zákona č. 397/2019 Z.z.
37) Napríklad § 76a Zákonníka práce, zákon č. 315/2001 Z.z. v znení neskorších
predpisov, zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
37a) § 141 ods. 2 písm. a) prvý bod a písm. c) Zákonníka práce.
38) § 1 ods. 2 Zákonníka práce.
39) Napríklad zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
39a) Čl. 4 ústavného zákona č. 254/2006 Z.z. o zriadení a činnosti výboru Národnej
rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.
39aa) § 17 zákona č. 99/2024 Z.z.
39ab) Čl. 3 ods. 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014
z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické
transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú.v. EÚ L 257, 28.8.2014)
v platnom znení.
40) § 2 ods. 2 zákona č. 375/2015 Z.z. o zrušení Fondu národného majetku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov.
41) Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení
neskorších predpisov.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí
v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu
v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov.
42) Zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 6 ods. 2 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky
v znení zákona č. 385/2004 Z.z.
Zákon č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
43) Napríklad § 47 ods. 7 zákona č. 305/2005 Z.z. v znení zákona č. 466/2008
Z.z.
44) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov.
45) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej
činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
45a) § 4 ods. 6 písm. a) prvého bodu až piateho bodu a § 5 ods. 7 písm. a) prvého
bodu až piateho bodu zákona č. 453/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
45b) Zákon č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
46) Ústavný zákon č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií
verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z.z.
§ 4 zákona č. 402/2013
Z.z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom
úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
47) Zákon č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov.
47a) § 141 ods. 11 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 142/2024 Z.z.
48) Príloha č. 2 k zákonu č. 151/2010 Z.z. v znení zákona č. 325/2014 Z.z.
49) § 3 zákona č. 355/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov.
50) § 31 zákona č. 355/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov.
50a) § 30 ods. 1 písm. j) zákona č. 355/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov.
52) Čl. 1 ods. 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase
vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.
53) Čl. 1 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z.
54) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z.z. o sociálnom
fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších
predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov.
55) Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým
sa ustanovuje Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov
Európskych spoločenstiev (Služobný poriadok) (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 01/zv.
2; Ú.v. ES L 56, 4.3.1968).
56) § 5 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení zákona č. 177/2004 Z.z.
56a) Zákon č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
57) Napríklad § 5 zákona č. 568/2009 Z.z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 548/2003 Z.z. o Justičnej akadémii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
58) Napríklad § 4 ods. 6 písm. h) zákona č. 453/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2014
Z.z., § 14 zákona č. 357/2015 Z.z.
59) § 60 zákona č. 131/2002 Z.z. v znení zákona č. 455/2012 Z.z.
60) § 52 až 54 zákona č. 131/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
61) § 2b ods. 2 zákona č. 291/2002 Z.z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
62) Napríklad zákon č. 462/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 650/2004
Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
63a) § 29p zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. v znení
zákona č. 334/2017 Z.z.
63b) § 325 ods. 14 a 16 a § 326 zákona č. 35/2019 Z.z.
63c) § 152 ods. 7 Zákonníka práce v znení zákona č. 76/2021 Z.z.
64) § 23 zákona č. 99/2024 Z.z.
65) § 16 ods. 2 zákona č. 357/2015 Z.z.
66) § 19 ods. 2 zákona č. 357/2015 Z.z.