73/1998 Z.z.
ZÁKON
zo 17. februára 1998
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,
Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície
Zmena: 58/1999 Z.z.
Zmena: 181/1999 Z.z.
Zmena: 58/1999 Z.z., 356/1999 Z.z.
Zmena: 224/2000 Z.z.
Zmena: 464/2000 Z.z.
Zmena: 241/2001 Z.z.
Zmena: 98/2002 Z.z.
Zmena: 328/2002 Z.z.
Zmena: 422/2002 Z.z.
Zmena: 659/2002 Z.z.
Zmena: 212/2003 Z.z.
Zmena: 178/2004 Z.z., 201/2004 Z.z.
Zmena: 365/2004 Z.z.
Zmena: 382/2004 Z.z.
Zmena: 201/2004 Z.z., 727/2004 Z.z., 732/2004 Z.z.
Zmena: 69/2005 Z.z.
Zmena: 69/2005 Z.z.
Zmena: 623/2005 Z.z.
Zmena: 342/2007 Z.z.
Zmena: 513/2007 Z.z.
Zmena: 61/2008 Z.z.
Zmena: 278/2008 Z.z.
Zmena: 491/2008 Z.z.
Zmena: 445/2008 Z.z.
Zmena: 70/2009 Z.z.
Zmena: 497/2009 Z.z. (nepriamo)
Zmena: 60/2010 Z.z.
Zmena: 151/2010 Z.z.
Zmena: 543/2010 Z.z., 547/2010 Z.z.
Zmena: 48/2011 Z.z.
Zmena: 79/2012 Z.z.
Zmena: 345/2012 Z.z., 361/2012 Z.z.
Zmena: 80/2013 Z.z.
Zmena: 462/2013 Z.z.
Zmena: 307/2014 Z.z.
Zmena: 406/2015 Z.z., 411/2015 Z.z. (nepriamo)
Zmena: 125/2016 Z.z.
Zmena: 333/2017 Z.z. (nepriamo)
Zmena: 69/2018 Z.z.
Zmena: 177/2018 Z.z., 347/2018 Z.z.
Zmena: 6/2019 Z.z.
Zmena: 319/2019 Z.z.
Zmena: 73/2020 Z.z.
Zmena: 423/2020 Z.z.
Zmena: 76/2021 Z.z.
Zmena: 412/2021 Z.z.
Zmena: 453/2021 Z.z.
Zmena: 478/2021 Z.z.
Zmena: 310/2021 Z.z.
Zmena: 125/2022 Z.z.
Zmena: 350/2022 Z.z.
Zmena: 76/2021 Z.z., 222/2022 Z.z.
Zmena: 197/2023 Z.z.
Zmena: 238/2024 Z.z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
SLUŽOBNÝ POMER
Základné ustanovenia
§ 1
(1) Tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru,
príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného
úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej
len "štátna služba").
(2) Tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami
a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej
informačnej služby (ďalej len "príslušník informačnej služby"), príslušníkov Národného
bezpečnostného úradu (ďalej len "príslušník bezpečnostného úradu") a príslušníkov
Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.
(3) Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného
zboru, príslušník informačnej služby, príslušník bezpečnostného úradu a príslušník
Zboru väzenskej a justičnej stráže.
(4) Tam, kde sa v tomto zákone okrem § 33a, § 33b a § 287j uvádza
a) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo")
alebo Policajný zbor, rozumie sa tým aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
alebo Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Slovenská informačná
služba a Národný bezpečnostný úrad,
b) služobný úrad, rozumie sa tým ministerstvo, Akadémia Policajného zboru,
základný článok organizácie Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky,
organizačná zložka Slovenskej informačnej služby alebo Národného bezpečnostného úradu,
c) minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "minister"), rozumie
sa tým aj minister spravodlivosti Slovenskej republiky, riaditeľ Slovenskej informačnej
služby a riaditeľ Národného bezpečnostného úradu,
d) policajné vzdelanie, rozumie sa tým aj odborné vzdelanie alebo spravodajské
vzdelanie.
§ 2
(1) Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je
v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade.
(2) Štátnou službou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh Policajného
zboru policajtom v služobnom úrade alebo v zahraničí a právne vzťahy s tým súvisiace.
Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere.
(3) Miestom výkonu štátnej služby na účely tohto zákona je obec, v ktorej
je policajt zaradený na výkon štátnej služby.
(4) Služobný pomer sa zakladá k štátu.
§ 2a
(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom
pri vstupe do štátnej služby a policajtom pri vykonávaní štátnej služby v súlade
so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch
ustanovenou osobitným zákonom. 1) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa
zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti,
jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho
pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality
alebo inej protispoločenskej činnosti. 1aa)
(2) Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť
v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu
druhého. Policajt nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný
ani inak postihovaný za to, že podá na iného policajta alebo nadriadeného sťažnosť,
žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo
inej protispoločenskej činnosti.
(3) Občan pri vstupe do štátnej služby alebo po jej skončení alebo policajt,
ktorý sa domnieva, že jeho právo alebo právom chránený záujem bol dotknutý nedodržaním
zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany
ustanovenej osobitným zákonom. 1)
(4) Služobný úrad alebo nadriadený nesmie policajta postihovať alebo znevýhodňovať
preto, že policajt uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.
(5) Služobný úrad oboznámi colníkov s ustanoveniami o zásade rovnakého
zaobchádzania.
(6) Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 policajtom
sa považuje za porušenie služobnej povinnosti policajta.
§ 3
V služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa
tohto zákona rozhoduje minister a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej
len "nadriadený"), ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 4
(1) Nadriadený môže byť len policajt, ktorý je zaradený do stálej štátnej
služby alebo do dočasnej štátnej služby; to neplatí, ak ide o nadriadeného mimo výkonu,
ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis. 1b)
(2) Nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí
výkon štátnej služby podriadených policajtov.
§ 5
(1) Systemizácia v štátnej službe (ďalej len "systemizácia") obsahuje počet
miest policajtov v služobných úradoch a objem finančných prostriedkov na služobné
príjmy policajtov v štátnej službe.
(2) Návrh systemizácie pripravuje na základe schválenej organizačnej štruktúry
služobných úradov ministerstvo a Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
(3) Systemizáciu na každý rozpočtový rok schvaľuje vláda Slovenskej republiky
(ďalej len "vláda") pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný
rok. Úprava systemizácie sa vykoná na základe schváleného zákona o štátnom rozpočte
na príslušný rok. V priebehu roka úpravu systemizácie môže vykonať vláda alebo na
základe jej splnomocnenia minister financií Slovenskej republiky.
(4) Obsadzovanie miest policajtov vo všetkých druhoch štátnej služby možno
uskutočniť len za predpokladu, že miesto je vytvorené podľa schválenej systemizácie
a je voľné.
DRUHÁ ČASŤ
DRUH, VZNIK A ZMENA ŠTÁTNEJ SLUŽBY
§ 6
Druhy štátnej služby
Druhy štátnej služby sú:
a) prípravná štátna služba,
b) stála štátna služba,
c) dočasná štátna služba.
§ 7
Prípravná štátna služba
(1) Prípravná štátna služba je príprava na výkon stálej štátnej služby.
(2) Prípravná štátna služba plynie odo dňa vzniku služobného pomeru a počas
jej trvania je policajt ustanovený do funkcie ako policajt čakateľ. V tejto dobe
je policajt povinný získať policajné vzdelanie. Prípravná štátna služba trvá dva
roky, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(3) Prípravná štátna služba policajta, ktorý získava kvalifikačnú požiadavku
policajného vzdelania denným štúdiom bakalárskeho študijného programu, trvá celú
dobu štúdia a jeden rok po splnení kvalifikačnej požiadavky policajného vzdelania.
(4) Do doby prípravnej štátnej služby sa započítava
a) doba skutočného výkonu štátnej služby,
b) doba štúdia na splnenie policajného vzdelania,
c) dovolenka,
d) doba, keď policajt nemôže vykonávať štátnu službu pre prekážky z dôvodu
všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky, pri ktorých sa policajtovi
poskytuje služobné voľno s nárokom na služobný plat.
(5) Prípravnú štátnu službu možno predĺžiť iba v prípade, ak počas nej policajt
bez svojho zavinenia nezískal policajné vzdelanie, najviac však o jeden rok. V prípravnej
štátnej službe po skončení skúšobnej doby plní policajt služobné úlohy vyplývajúce
z funkcie, do ktorej je ustanovený.
(6) Po prijatí do služobného pomeru musí každý policajt prejsť prípravnou
štátnou službou s výnimkou policajta, ktorý je prijatý do dočasnej štátnej služby,
a policajta, ktorý bol v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona zaradený
do stálej štátnej služby, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(7) Do prípravnej štátnej služby sa zaradí aj policajt, ktorý už bol v predchádzajúcom
služobnom pomere podľa tohto zákona zaradený do stálej štátnej služby a nespĺňa kvalifikačnú
požiadavku policajného vzdelania, a to najdlhšie do jej splnenia.
(8) Príslušník Policajného zboru v prípravnej štátnej službe, s výnimkou
policajta podľa odseku 7, absolvuje v rámci denného štúdia na splnenie kvalifikačnej
požiadavky policajného vzdelania základný policajný výcvik, teoreticko-praktickú
prípravu, odborný výcvik a odbornú prax.
(9) Prípravná štátna služba policajta, na ktorého je schválené služobné hodnotenie
so záverom, že je nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, alebo ktorý
svojím zavinením nezískal príslušné policajné vzdelanie, trvá aj po uplynutí doby
dvoch rokov, a to až do skončenia služobného pomeru z týchto dôvodov.
§ 8
Skúšobná doba
(1) Pri prijatí do služobného pomeru v prípravnej štátnej službe alebo v
dočasnej štátnej službe sa určí skúšobná doba, najkratšie na tri mesiace a najdlhšie
na 18 mesiacov. Skúšobná doba je súčasťou prípravnej štátnej služby a dočasnej štátnej
služby a nesmie sa dodatočne predlžovať ani skracovať. Do skúšobnej doby sa započítavajú
doby uvedené v § 7 ods. 4.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na riaditeľa Slovenskej informačnej
služby.
(3) Policajtovi uvedenému v § 7 ods. 3 sa pri prijatí do služobného pomeru
určí skúšobná doba do splnenia kvalifikačnej požiadavky policajného vzdelania.
§ 9
Stála štátna služba
(1) Stála štátna služba nadväzuje na prípravnú štátnu službu, ak ďalej nie
je ustanovené inak.
(2) Policajt sa zaradí do stálej štátnej služby
a) po skončení prípravnej
štátnej služby,
b) po skončení dočasnej štátnej služby podľa § 10 ods. 2, alebo
c) ak už bol v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona zaradený do stálej
štátnej služby a od jeho skončenia neuplynul viac ako jednonásobok doby, počas ktorej
predchádzajúci služobný pomer trval a spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu;
dobou trvania služobného pomeru je doba, ktorá sa započítava do doby výsluhy rokov
v hodnosti ( § 20).
(3) Do stálej štátnej služby sa pri prijatí zaradí aj policajt, ktorého predchádzajúci
služobný pomer k Policajnému zboru trval aspoň dva roky a od jeho skončenia neuplynul
viac ako jednonásobok doby, počas ktorej predchádzajúci služobný pomer trval, ak
spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu a pri poslednom služobnom hodnotení bol
hodnotený ako spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu.
§ 10
Dočasná štátna služba
(1) Dočasná štátna služba je určená na to, aby ju na prechodnú dobu, najdlhšie
však päť rokov, vykonávali odborníci potrební na plnenie úloh štátnej služby; dočasnú
štátnu službu možno vykonať aj opätovne.
(2) Policajt, ktorý vykonal dočasnú štátnu službu v trvaní aspoň dvoch rokov
a spĺňa kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania, môže byť na základe jeho písomnej
žiadosti a záverov služobného hodnotenia zaradený do stálej štátnej služby; v takom
prípade sa do doby trvania dočasnej štátnej služby započítavajú doby uvedené v §
7 ods. 4.
(3) Policajt počas zaradenia do dočasnej štátnej služby má rovnaké postavenie
ako policajt v stálej štátnej službe.
§ 11
Kvalifikačné predpoklady na funkciu
(1) Kvalifikačné predpoklady na funkciu na účely tohto zákona sú:
a) kvalifikačný
predpoklad vzdelania a
b) kvalifikačná požiadavka policajného vzdelania.
(2) V tabuľkách zloženia a počtov služobných úradov sa môžu pre jednotlivé
funkcie určiť požiadavky na ich výkon. Ak je pre funkciu takáto požiadavka určená,
policajt je povinný ju splniť najneskôr do dvoch rokov od ustanovenia do funkcie
alebo od určenia tejto požiadavky.
§ 12
Kvalifikačný predpoklad vzdelania
(1) Kvalifikačný predpoklad vzdelania je určený stupňom vzdelania v príslušnom
študijnom odbore alebo v zameraní štúdijného odboru.
(2) Stupne vzdelania sú:
a) úplné stredné vzdelanie, úplné stredné odborné
vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie (ďalej len "úplné stredné vzdelanie"), 1a)
b) vysokoškolské vzdelanie. 2)
(3) Policajt spĺňa kvalifikačný predpoklad
a) úplného stredného vzdelania,
ak absolvoval strednú školu a vykonal maturitnú skúšku alebo absolutóriom,
b) vysokoškolského vzdelania, ak absolvoval vysokú školu v študijnom programe príslušného
stupňa a vykonal štátne skúšky.
(4) V tabuľkách zloženia a počtu služobných úradov sa pre funkcie s plánovaným
vysokoškolským vzdelaním určí požadovaný stupeň vysokoškolského vzdelania.
§ 13
Kvalifikačná požiadavka policajného vzdelania
Policajt spĺňa kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania, ak
a) získal
základné policajné vzdelanie a je ustanovený do funkcie s plánovanou práporčíckou
hodnosťou, alebo
b) získal špecializované policajné vzdelanie.
Podmienky prijatia a prijímacie konanie
§ 14
(1) Policajtom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako
18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a
a) je bezúhonný,
b) je spoľahlivý,
c) spĺňa stupeň vzdelania určený na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený
alebo vymenovaný,
d) je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby,
e) ovláda štátny jazyk, 3)
f) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, 4)
g) ku dňu prijatia do štátnej služby nie je členom politickej strany
alebo politického hnutia,
h) je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu,
i) ku dňu prijatia do štátnej služby skončí činnosti, ktorých vykonávanie
je zakázané podľa § 48 ods. 6 a 7.
(2) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý bol
právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný
trest odňatia slobody. Bezúhonnosť sa v prijímacom konaní preukazuje odpisom z registra
trestov. 5) Občan v prijímacom konaní na účel preukázania bezúhonnosti poskytne údaje
potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov.5) Údaje podľa tretej vety služobný
úrad bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie
Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie odpisu registra trestov; uvedené
sa nevzťahuje na Slovenskú informačnú službu, ak by tým mohlo dôjsť k ohrozeniu plnenia
úloh podľa osobitných predpisov.5a)
(3) Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý
a) preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje, 6) alebo
b) požíva omamné látky, psychotropné látky alebo prípravky, ktoré môžu
vyvolať závislosť od nich 7) (ďalej len "iná návyková látka"), alebo
c) podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby
alebo
d) bol z predchádzajúceho služobného pomeru prepustený z dôvodu, že
1. pri služobnom hodnotení bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu
v štátnej službe, alebo
2. porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť
hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov
štátnej služby, alebo
3. bol právoplatne odsúdený pre trestný čin na nepodmienečný
trest odňatia slobody alebo bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo
bol právoplatne odsúdený na trest zákazu činnosti vykonávať funkciu policajta.
(4) Predpoklady uvedené v odseku 1 písm. g) až i) preukazuje občan čestným
vyhlásením.
(5) Podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky uvedené
v odseku 1 musí policajt spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru, ak ďalej nie
je ustanovené inak.
(6) Služobný úrad je oprávnený na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky
prijatia do služobného pomeru, spracúvať 8) o jeho osobe tieto údaje:
a) meno, priezvisko a rodné číslo, titul, vedeckú hodnosť,
b) dátum a miesto narodenia,
c) adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu,
d) štátnu príslušnosť a jej zmeny,
e) číslo občianskeho preukazu, miesto a dátum jeho vydania,
f) vzdelanie, prehľad navštevovaných škôl,
g) jazykové vedomosti,
h) zamestnanie, sídlo zamestnávateľa,
i) prehľad predchádzajúcich zamestnávateľov aj s pracovným zaradením,
j) vykonávanie podnikateľskej činnosti,
k) miesto a čas základnej vojenskej služby, ďalšej služby v ozbrojených
silách, ozbrojenom bezpečnostnom zbore alebo ozbrojenom zbore, Národnom bezpečnostnom
úrade a Slovenskej informačnej službe, dosiahnutú hodnosť,
l) všetky vznesené obvinenia z trestného činu voči osobe,
m) postih za priestupok alebo za iný správny delikt,
n) závislosť od požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,
o) zdravotnú klasifikáciu z lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti,
p) závery psychologického vyšetrenia o duševnej spôsobilosti,
r) závery psychofyziologického overenia pravdovravnosti.
(7) Na účely odseku 5 je služobný úrad oprávnený spracúvať a uchovávať
osobné údaje o policajtovi podľa odseku 6 po celý čas trvania služobného pomeru a
na účely osobitného zákona 8a) aj po skončení služobného pomeru.
(8) Minister môže výnimočne prijať občana do služobného pomeru na plnenie
úloh na úseku kriminálneho spravodajstva, 8b) aj keď nespĺňa podmienky uvedené v
odseku 1 písm. a) až d) a f).
§ 14a
(1) Na zistenie spôsobilosti podľa § 14 ods. 1 písm. d) a e) sa občan podrobí
lekárskemu vyšetreniu, psychologickému vyšetreniu, previerke ovládania štátneho jazyka
a previerke fyzickej zdatnosti, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(2) Zdravotnú spôsobilosť v prijímacom konaní posudzuje služobný posudkový
lekár podľa § 222 lekárskym posudkom na základe záverov vyšetrenia občana lekárom
so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo 8c) v pôsobnosti ministerstva
alebo lekárom určeným ministerstvom.
(3) Za telesne spôsobilého sa považuje občan, ktorý vyhovuje požiadavkám
na fyzickú zdatnosť stanoveným ministerstvom. Previerke fyzickej zdatnosti sa nepodrobí
občan, ktorý dosiahol 50 rokov veku, ak ide o muža, a 40 rokov veku, ak ide o ženu.
(4) Duševná spôsobilosť v prijímacom konaní sa posudzuje psychologickým
vyšetrením občana, ktoré vykonáva služobný psychológ.
(5) Na účely zistenia spoľahlivosti podľa § 14 ods. 3 písm. b) a c) možno
občana podrobiť aj psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti.
§ 15
(1) Prijímacie konanie sa začína podaním žiadosti občana o prijatie do
služobného pomeru.
(2) Nadriadený je povinný vykonať s občanom informatívny pohovor, počas
ktorého ho oboznámi so základnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo služobného
pomeru, najmä s podmienkami štátnej služby a s platovými a inými náležitosťami. Z
informatívneho pohovoru sa vyhotovuje písomný záznam.
(3) V prijímacom konaní občan predloží tieto doklady:
a) písomnú žiadosť o prijatie,
b) vyplnený dotazník,
c) životopis,
d) doklad o dosiahnutom vzdelaní a údaje dieťaťa v rozsahu meno, priezvisko,
rodné číslo,
e) vojenskú knižku alebo preukaz branca,
f) čestné vyhlásenie podľa § 14 ods. 4.
(4) Občan, ktorý žiada o opätovné prijatie do služobného pomeru je povinný
predložiť aj doklad o dobách podľa § 20 ods. 3 a § 86 ods. 7; to neplatí, ak v predchádzajúcom
služobnom pomere vykonával štátnu službu v tej istej zložke.
(5) Občana možno požiadať o predloženie pracovného posudku alebo posudku
o služobnej činnosti z posledného zamestnania alebo z predchádzajúcich zamestnaní;
možno ho tiež požiadať o predloženie ďalších dokladov potrebných na overenie jeho
spôsobilosti na výkon služby v Policajnom zbore.
(6) Prijímacie konanie sa končí vydaním rozhodnutia o prijatí do služobného
pomeru, späťvzatím žiadosti o prijatie alebo zamietnutím žiadosti o prijatie bez
zdôvodnenia. Prijímacie konanie sa skončí aj v prípade úmrtia občana.
(7) Občan, ktorý žiada o prijatie do služobného pomeru, musí byť o výsledku
prijímacieho konania písomne vyrozumený do 30 dní od skončenia prijímacieho konania,
najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti o prijatie.
(8) Podrobnosti o prijímacom konaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo.
§ 16
Vznik služobného pomeru
(1) Služobný pomer vzniká dňom určeným v rozhodnutí nadriadeného o prijatí
občana do služobného pomeru, ak nastúpi štátnu službu v tento deň a zloží služobnú
prísahu.
(2) Rozhodnutie nadriadeného musí obsahovať
a) meno, priezvisko, titul,
dátum narodenia, rodné číslo a pridelené evidenčné číslo,
b) deň vzniku služobného pomeru,
c) druh štátnej služby,
d) funkciu, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný, miesto výkonu štátnej služby
a služobný úrad,
e) hodnosť, do ktorej je vymenovaný,
f) údaje rozhodujúce pre platové a iné náležitosti,
g) dĺžku skúšobnej doby,
h) dĺžku trvania služobného pomeru, ak sa občan prijíma do dočasnej štátnej služby,
i) dĺžku základného času služby v týždni.
(3) Ak občan nemôže nastúpiť štátnu službu, pretože deň vzniku služobného
pomeru pripadol na deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo na sviatok, podmienka
vzniku služobného pomeru v určený deň sa považuje za splnenú, ak občan nastúpi štátnu
službu v najbližší deň výkonu štátnej služby.
(4) Služobný pomer nevznikne, ak občan odmietol zložiť služobnú prísahu alebo
ju zložil s výhradou.
§ 17
Služobná prísaha
(1) Občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu,
ktorá znie:
"Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný.
Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť
a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou,
ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak
prisahám!".
(2) Občan pri vzniku služobného pomeru príslušníka informačnej služby skladá
služobnú prísahu, ktorá znie:
"Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný,
statočný a disciplinovaný príslušník Slovenskej informačnej služby. Služobné povinnosti
budem plniť podľa svojich najlepších schopností a vo svojej činnosti sa budem riadiť
ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi
a budem chrániť ústavné zriadenie Slovenskej republiky, ako aj práva občanov. Na
to som pripravený vynaložiť všetky sily a schopnosti a nasadiť aj svoj život. Tak
prisahám!".
(3) Občan pri vzniku služobného pomeru príslušníka Národného bezpečnostného
úradu skladá služobnú prísahu, ktorá znie:
"Sľubujem vernosť Slovenskej republike.
Budem čestný, statočný a disciplinovaný príslušník Národného bezpečnostného úradu.
Služobné povinnosti budem plniť podľa svojich najlepších schopností a vo svojej činnosti
sa budem riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a budem chrániť záujmy Slovenskej republiky, ako aj práva občanov.
Na to som pripravený vynaložiť všetky sily a schopnosti a nasadiť aj svoj život.
Tak prisahám!".
(4) zrušený od 1.7.2023
§ 18
Príbuzenské a iné obdobné vzťahy policajtov v štátnej službe
(1) Policajti, ktorí sú blízkymi osobami podľa osobitného predpisu, 9) nesmú
sa zaradiť do štátnej služby tak, aby jeden bol bezprostredne podriadený druhému
alebo podliehal jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole.
(2) Občan, ktorý požiada o prijatie do služobného pomeru, oznámi služobnému
úradu skutočnosti podľa odseku 1.
§ 19
Služobná rovnošata
(1) Služobná rovnošata je služobný odev, ktorý má špecifické znaky vyjadrujúce
príslušnosť k Policajnému zboru.
(2) Policajt vykonáva štátnu službu spravidla v služobnej rovnošate.
(3) Na služobnej rovnošate nosí policajt štátny znak Slovenskej republiky.
(4) Prezident Policajného zboru alebo generálny riaditeľ Zboru väzenskej
a justičnej stráže môže policajtovi alebo bývalému policajtovi, ktorý spĺňa podmienky
na výsluhový dôchodok, na jeho písomnú žiadosť povoliť nosenie služobnej rovnošaty
po skončení služobného pomeru.
(5) Podrobnosti o služobnej rovnošate a jej vyobrazenie ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(6) Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa nevzťahujú na Národný bezpečnostný úrad
a na Slovenskú informačnú službu.
§ 20
Hodnosti
(1) Policajtovi patrí hodnosť. Ustanovujú sa tieto hodnosti, a ak tento
zákon neustanovuje inak, doba výsluhy rokov je
a) v práporčíckej hodnosti
1. strážmajster dva roky
2. nadstrážmajster tri roky
3. podpráporčík štyri roky
4. práporčík päť rokov
5. nadpráporčíkb) v dôstojníckej hodnosti
1. podporučík jeden rok
2. poručík dva roky
3. nadporučík tri roky
4. kapitán tri roky
5. major štyri roky
6. podplukovník päť rokov
7. plukovníkc) v generálskej hodnosti
generál.
(2) Pre hodnosti nadpráporčík, plukovník a generál sa doba výsluhy rokov
v hodnosti neustanovuje.
(3) Do doby výsluhy rokov v hodnosti sa započítava doba trvania služobného
pomeru s výnimkou doby
a) dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak policajtovi
nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený,
b) výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným
oslobodzujúcim rozsudkom,
c) služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden
mesiac,
d) rodičovskej dovolenky podľa § 152 ods. 2,
e) dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, počas ktorej
má policajt nárok na polovicu sumy nemocenského, 10)
f) prerušenia výkonu funkcie podľa § 44 ods. 2,
g) na ktorú bolo policajtovi uložené disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o
jeden stupeň na dobu jedného roka,
h) neospravedlnenej neprítomnosti v službe, ak trvala aspoň jednu pätinu základného
času služby v týždni podľa § 64 ods. 1 alebo 2.
Vymenovanie do hodnosti a povýšenie do hodnosti
§ 21
(1) Pri prijatí do služobného pomeru na funkciu, pre ktorú je určený kvalifikačný
predpoklad úplného stredného vzdelania, policajt sa vymenuje do hodnosti strážmajstra.
(2) Pri prijatí do služobného pomeru na funkciu, pre ktorú je určený kvalifikačný
predpoklad vysokoškolského vzdelania prvého stupňa, policajt sa vymenuje do hodnosti
podporučíka.
(3) Pri prijatí do služobného pomeru na funkciu, pre ktorú je určený kvalifikačný
predpoklad vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, je policajt vymenovaný do hodnosti
poručíka. Ak pred prijatím do služobného pomeru vykonával činnosti v odbore, v ktorom
dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a ktorý zodpovedá funkcii, do ktorej
má byť ustanovený alebo vymenovaný, môže byť vymenovaný do hodnosti nadporučíka alebo
do vyššej hodnosti, najvyššie však do hodnosti, ktorá je plánovaná na funkciu, do
ktorej je ustanovený alebo vymenovaný.
(4) Doba výkonu odborných činností podľa odseku 3 je na vymenovanie do
hodnosti
a) nadporučíka 3 roky b) kapitána 6 rokov c) majora 10 rokov d) podplukovníka 15 rokov e) plukovníka 21 rokov.
§ 22
(1) Policajtovi, ktorý už bol v služobnom pomere podľa tohto zákona, sa
do doby výsluhy rokov v hodnosti započítava doba trvania služobného pomeru v predchádzajúcom
služobnom pomere podľa tohto zákona. Policajt je pri opätovnom prijatí vymenovaný
do skôr dosiahnutej hodnosti. Ak je to pre policajta výhodnejšie, možno ho vymenovať
do hodnosti podľa § 21. Ak mu však v predchádzajúcom služobnom pomere uplynula doba
výsluhy rokov v hodnosti, vymenuje sa do najbližšej vyššej hodnosti, ak nie je vyššia
ako hodnosť plánovaná pre funkciu, do ktorej sa prijíma, a ak spĺňa kvalifikačné
predpoklady na povýšenie do hodnosti.
(2) Policajt, ktorý bol v služobnom pomere k ozbrojeným silám, ozbrojeným
zborom alebo ozbrojeným bezpečnostným zborom, môže byť pri prijatí do služobného
pomeru vymenovaný do skôr dosiahnutej hodnosti, ak taká hodnosť podľa tohto zákona
existuje, prípadne do hodnosti rovnakej úrovne. Takto sa postupuje iba v prípadoch,
ak je ustanovený do funkcie, v ktorej budú využité jeho predchádzajúce skúsenosti
zo služby v týchto zložkách; inak je vymenovaný do hodnosti podľa § 21.
§ 23
(1) Policajt má nárok na povýšenie do vyššej hodnosti, ak spĺňa súčasne
tieto podmienky:
a) je ustanovený alebo vymenovaný do funkcie, pre ktorú je plánovaná vyššia hodnosť,
než akú skutočne má, a to najvyššie do hodnosti nadporučíka, ak má úplné stredné
vzdelanie, alebo najvyššie do hodnosti majora, ak má vysokoškolské vzdelanie prvého
stupňa, alebo do hodnosti podplukovníka a vyššej hodnosti, ak má vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa
b) od jeho posledného povýšenia uplynula ustanovená doba výsluhy rokov v hodnosti,
c) kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania pre hodnosť.
(2) Policajt v práporčíckej hodnosti, aj keď nespĺňa podmienku uvedenú
v odseku 1 písm. b), má nárok na povýšenie do hodnosti
a) podporučíka, ak je ustanovený
do funkcie, pre ktorú je určený kvalifikačný predpoklad úplného stredného vzdelania,
b) poručíka, ak je ustanovený do funkcie, pre ktorú je určený kvalifikačný predpoklad
vysokoškolského vzdelania prvého stupňa,
c) nadporučíka, ak je ustanovený do funkcie, pre ktorú je určený kvalifikačný predpoklad
vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.
(3) Policajt má nárok na povýšenie do hodnosti podľa odseku 2, len ak je
pre túto funkciu plánovaná dôstojnícka hodnosť a spĺňa kvalifikačnú požiadavku policajného
vzdelania pre túto hodnosť.
§ 24
Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti
(1) Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti sú:
a) pre práporčícke
hodnosti
1. úplné stredné vzdelanie,
2. základné policajné vzdelanie;
b) pre dôstojnícke hodnosti až do hodnosti nadporučíka
1. úplné stredné vzdelanie,
2.
špecializované policajné vzdelanie;
c) pre dôstojnícke hodnosti kapitán a major
1. vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, 2)
2. špecializované policajné
vzdelanie;
d) pre dôstojnícke hodnosti podplukovník a plukovník
1. vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa, 2)
2. špecializované policajné vzdelanie.
(2) Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti spĺňa policajt vtedy,
ak spĺňa obidve jeho časti.
§ 25
Návrh na vymenovanie do hodnosti generála
Návrh na vymenovanie policajta do hodnosti generála predkladá prezidentovi
Slovenskej republiky vláda.
§ 26
Prepožičanie hodnosti
Policajtovi zaradenému do stálej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej
služby možno výnimočne prepožičať vyššiu hodnosť na dobu, po ktorú to nevyhnutne
vyžaduje funkcia, do ktorej je policajt ustanovený alebo vymenovaný. Prepožičať možno
najvyššiu hodnosť plánovanú pre funkciu, v ktorej je policajt ustanovený alebo vymenovaný,
s výnimkou hodnosti generál. Policajtovi, ktorému bola prepožičaná hodnosť, patrí
hodnostný príplatok za hodnosť, do ktorej bol naposledy vymenovaný alebo povýšený.
Služobné hodnotenie
§ 27
(1) Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach
služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený.
Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.
(2) V hodnotiacej časti sa posudzujú
a) znalosti právnych predpisov a
ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby,
b) znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený,
c) výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy,
d) plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny,
e) splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu,
f) bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3,
g) spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby.
(3) Policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia
predchádzajúceho služobného hodnotenia.
(4) V záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je
a) spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby,
b) nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby,
c) spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu,
d) nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú,
menej zodpovednú funkciu, alebo
e) nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.
(5) Služobné hodnotenie sa vykoná vždy
a) pred skončením prípravnej štátnej
služby na účely zistenia spôsobilosti policajta na zaradenie do stálej štátnej služby,
b) ak policajt zaradený do dočasnej štátnej služby pred jej skončením požiada o zaradenie
do stálej štátnej služby.
(6) V priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná
a) najmenej raz za päť rokov,
b) ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie,
c) zrušené od 1.1.2008.
§ 28
(1) Služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený, ktorý musí policajta
osobne poznať z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje nadriadený, ktorý
policajta ustanovuje do funkcie.
(2) Ak bezprostredne nadriadený nepozná policajta z jeho činnosti aspoň
šesť mesiacov, spracuje návrh služobného hodnotenia komisia zriadená nadriadeným,
ktorý policajta ustanovuje do funkcie.
(3) Bezprostredne nadriadený v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia
musí umožniť policajtovi vyjadriť sa o jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov a
úloh. Ak policajt podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej bezprostredne
nadriadeným písomné pripomienky alebo námietky a bezprostredne nadriadený im v plnom
rozsahu nevyhovie, predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia
nadriadenému, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. Ak služobné hodnotenie spracúva
a schvaľuje ten istý nadriadený, je tento príslušný aj na vyhodnotenie pripomienok
alebo námietok k návrhu služobného hodnotenia formou písomného stanoviska.
§ 30
Návrh služobného hodnotenia, ktorý nezodpovedá určeným požiadavkám alebo
v ktorom nie sú úplne alebo pravdivo charakterizované kvality policajta, môže nadriadený,
ktorý policajta ustanovuje do funkcie, sám zmeniť alebo vrátiť bezprostredne nadriadenému
na doplnenie alebo prepracovanie. Ak bezprostredne nadriadený naďalej trvá na svojom
návrhu, musí toto svoje stanovisko odôvodniť; ak nadriadený, ktorý návrh služobného
hodnotenia schvaľuje, s týmto doplnením bezprostredne nadriadeného nesúhlasí, môže
služobné hodnotenie sám zmeniť alebo spracovať služobné hodnotenie z vlastného rozhodnutia.
§ 31
(1) Bezprostredne nadriadený bezodkladne oboznámi policajta so schváleným
služobným hodnotením.
(2) Policajt je oprávnený robiť si zo služobného hodnotenia výpisky alebo
poznámky, a ak má služobné hodnotenie pre policajta negatívne dôsledky, môže si vyžiadať
jeho kópiu. Bezprostredne nadriadený poučí policajta o možnosti podať odvolanie proti
schválenému služobnému hodnoteniu.
§ 32
(1) Služobné hodnotenie platí odo dňa jeho vykonateľnosti ( § 241 ods.
7) až do dňa vykonateľnosti nového služobného hodnotenia. Navrhované opatrenia v
služobnom pomere policajta, ku ktorým má v tomto období dôjsť, sa vykonajú na základe
platného služobného hodnotenia.
(2) Na kontrolu plnenia záverov schváleného služobného hodnotenia môže
bezprostredne nadriadený vykonať priebežné hodnotenie policajta formou pohovoru.
Písomný záznam o priebežnom hodnotení je podkladom na spracovanie služobného hodnotenia.
(3) Podrobnosti o priebežnom hodnotení a o zakladaní služobného hodnotenia
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 33
Ustanovenie do funkcie a odvolanie z funkcie
(1) Policajt sa ustanoví do voľnej funkcie, ak spĺňa požadované kvalifikačné
predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do funkcie, na ktorú
sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví, ak spĺňa túto spôsobilosť
a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady na funkciu
nemožno odpustiť pri ustanovení do funkcie v stálej štátnej službe. Pri ustanovení
do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, ak odborná prax nie je podmienkou
na obsadenie funkcie, závery služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta.
(2) Policajta ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený.
(3) Policajt sa ustanovuje do riadiacej funkcie podľa zásad kariérneho postupu,
ktoré vydá minister.
(4) Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na Slovenskú informačnú službu a Národný
bezpečnostný úrad.
Nadpis zrušený od 16.12.2021
§ 33a
Vymenovanie do funkcie a zánik výkonu funkcie prezidenta Policajného zboru
(1) Príslušníka Policajného zboru do funkcie prezidenta Policajného zboru
vymenúva minister.
(2) Minister predloží kandidáta na funkciu prezidenta Policajného zboru
výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť (ďalej len "výbor
pre obranu a bezpečnosť") na verejné vypočutie pred jeho vymenovaním do funkcie prezidenta
Policajného zboru.
(3) Do funkcie prezidenta Policajného zboru možno vymenovať len toho,
kto
a) je alebo bol príslušníkom Policajného zboru celkovo najmenej desať rokov,
b) nebol odsúdený za spáchanie trestného činu,
c) má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
d) získal špecializované policajné vzdelanie a
e) bol celkovo najmenej päť rokov nadriadeným, ktorý riadil aspoň jedného príslušníka
Policajného zboru, ktorý bol nadriadeným.
(4) Ak je kandidátom na funkciu prezidenta Policajného zboru bývalý príslušník
Policajného zboru, musí ku dňu vymenovania do funkcie prezidenta Policajného zboru
spĺňať podmienky prijatia do služobného pomeru a podmienky zaradenia do stálej štátnej
služby.
(5) Ministerstvo požiada pre prezidenta Policajného zboru, ktorý nemá bezpečnostnú
previerku stupňa utajenia Prísne tajné, o jej vykonanie do 30 dní od jeho vymenovania.
(6) Výkon funkcie prezidenta Policajného zboru zaniká
a) vzdaním sa funkcie,
b) odvolaním z funkcie,
c) skončením služobného pomeru.
(7) Minister odvolá prezidenta Policajného zboru z funkcie, ak
a) nevykonáva
svoju funkciu najmenej šesť mesiacov,
b) bola obmedzená jeho spôsobilosť na právne úkony,
c) stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,
d) bol odsúdený za spáchanie trestného činu,
e) sa stal členom politickej strany alebo politického hnutia,
f) začal vykonávať funkciu alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie
policajta,
g) nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo
h) do desiatich mesiacov od vymenovania do funkcie nezíska oprávnenie na oboznamovanie
sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné alebo mu zanikne oprávnenie
na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné.
(8) Minister môže odvolať prezidenta Policajného zboru z funkcie aj bez
uvedenia dôvodu.
§ 33b
Vymenovanie do funkcie a zánik výkonu funkcie riaditeľa Úradu inšpekčnej
služby
(1) Príslušníka Policajného zboru do funkcie riaditeľa Úradu inšpekčnej
služby vymenúva vláda na návrh ministra.
(2) Minister predloží kandidáta na funkciu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby
výboru pre obranu a bezpečnosť na verejné vypočutie pred predložením návrhu na jeho
vymenovanie na funkciu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby vláde.
(3) Do funkcie riaditeľa Úradu inšpekčnej služby možno vymenovať len
toho, kto
a) je alebo bol príslušníkom Policajného zboru,
b) nebol odsúdený za spáchanie trestného činu,
c) má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
d) bol spolu najmenej desať rokov v služobnom pomere
1. príslušníka Policajného zboru
v inšpekčnej službe alebo v službe kriminálnej polície,
2. príslušníka Zboru väzenskej
a justičnej stráže ako poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo
3.
prokurátora ako prokurátor, ktorý vykonáva dozor v trestnom konaní, a
e) bol spolu najmenej päť rokov
1. nadriadeným, ktorý riadil aspoň jedného príslušníka
Policajného zboru alebo Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý bol nadriadeným,
alebo
2. vedúcim prokurátorom.
(4) Kandidát na funkciu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby, ktorý nie je
príslušníkom Policajného zboru, musí ku dňu vymenovania do funkcie riaditeľa Úradu
inšpekčnej služby spĺňať podmienky prijatia do služobného pomeru.
(5) Ministerstvo požiada pre riaditeľa Úradu inšpekčnej služby, ktorý nemá
bezpečnostnú previerku stupňa utajenia Prísne tajné, o jej vykonanie do 30 dní od
jeho vymenovania.
(6) Výkon funkcie riaditeľa Úradu inšpekčnej služby zaniká
a) vzdaním
sa funkcie,
b) odvolaním z funkcie,
c) skončením služobného pomeru.
(7) Vláda odvolá riaditeľa Úradu inšpekčnej služby z funkcie, ak
a) nevykonáva
svoju funkciu najmenej šesť mesiacov,
b) bola obmedzená jeho spôsobilosť na právne úkony,
c) stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,
d) bol odsúdený za spáchanie trestného činu,
e) sa stal členom politickej strany alebo politického hnutia,
f) začal vykonávať funkciu alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie
policajta,
g) nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo
h) do desiatich mesiacov od vymenovania do funkcie nezíska oprávnenie na oboznamovanie
sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné alebo mu zanikne oprávnenie
na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné.
(8) Vláda môže odvolať riaditeľa Úradu inšpekčnej služby z funkcie na návrh
ministra aj bez uvedenia dôvodu.
Nadpis zrušený od 16.12.2021
§ 34
Určenie za vyšetrovateľa
(1) Policajta za vyšetrovateľa určuje minister.
(2) Za vyšetrovateľa možno určiť policajta, ktorý má vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa v odbore právo, bezpečnostné služby alebo v študijnom programe bezpečnostnoprávna
ochrana osôb a majetku a ako vyšetrovateľ čakateľ v prípravnej štátnej službe alebo
v stálej štátnej službe úspešne vykonal záverečnú vyšetrovateľskú skúšku. Záverečná
vyšetrovateľská skúška sa nevyžaduje u policajta, ktorý vykonal štátnu záverečnú
skúšku z teórie vyšetrovania.
(3) Minister môže výnimočne určiť za vyšetrovateľa aj policajta, ktorý má
iné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa ako v odbore právo, bezpečnostné služby
alebo v študijnom programe bezpečnostnoprávna ochrana osôb a majetku a úspešne vykonal
záverečnú vyšetrovateľskú skúšku.
(4) Dĺžka čakateľskej praxe vyšetrovateľa čakateľa je jeden rok. Výnimku
z tejto dĺžky praxe môže udeliť minister len osobám, ktoré majú vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa v odbore právo alebo bezpečnostné služby alebo policajtovi, ktorý
vykonával skrátené vyšetrovanie v trvaní najmenej tri roky.
(5) Vyšetrovateľ čakateľ vykonáva čakateľskú prax podľa plánu prípravy čakateľskej
praxe.
(6) Vyšetrovateľ čakateľ môže vykonávať skrátené vyšetrovanie. Vyšetrovateľ
čakateľ môže vykonávať aj činnosti vo vyšetrovaní v rozsahu, ktorý ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(7) Ustanovenia odsekov 5 a 6 sa vzťahujú aj na vyšetrovateľa čakateľa, ktorého
čakateľská prax je skrátená podľa odseku 4.
(8) Čakateľskú prax vykonanú na prokuratúre, na súde alebo v advokácii, skončenú
úspešne vykonanou záverečnou skúškou môže minister uznať za čakateľskú prax podľa
tohto zákona a za záverečnú vyšetrovateľskú skúšku.
§ 35
Prevedenie na inú funkciu a preloženie na inú funkciu
(1) Policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom
mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do
iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej
vykonávať doterajšiu funkciu, pretože
a) v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia,
b) podľa rozhodnutia lekárskej komisie dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť
na výkon doterajšej funkcie,
c) podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu
funkciu,
d) v dôsledku právoplatne uloženého zákazu činnosti nemôže vykonávať doterajšiu
funkciu,
e) bol odvolaný z funkcie, do ktorej bol vymenovaný,
f) je podľa osobitného zákona 9) osobou blízkou bezprostredne nadriadenému
alebo inému policajtovi, ktorého pokladničnej alebo účtovnej kontrole podlieha,
g) ako vyšetrovateľ čakateľ nezložil záverečnú vyšetrovateľskú skúšku,
h) do desiatich mesiacov od ustanovenia do funkcie nezíska oprávnenie na
oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa utajenia alebo mu
zanikne oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa
utajenia,
i) prestal spĺňať podmienku špeciálnej odbornej spôsobilosti požadovanú
na zastávanú funkciu,
j) nesplnil požiadavku určenú v tabuľkách zloženia a počtov služobných
úradov na výkon zastávanej funkcie,
k) zanikol výkon funkcie prezidenta Policajného zboru alebo riaditeľa Úradu
inšpekčnej služby.
(2) Ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, môže minister previesť
nadriadeného na základe odôvodneného návrhu nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti
ministra na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby a ak to nie je možné,
preložiť nadriadeného na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo
do iného služobného úradu; ak ide o nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra,
môže tak minister urobiť aj bez návrhu. Previesť alebo preložiť podľa predchádzajúcej
vety nemožno prezidenta Policajného zboru, riaditeľa Úradu inšpekčnej služby a nadriadeného
Zboru väzenskej a justičnej stráže okrem nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti
ministra spravodlivosti Slovenskej republiky.
(3) Organizačnou zmenou na účely tohto zákona sa rozumie zmena, pri ktorej
sa zrušila doterajšia funkcia policajta a nevytvorila sa nová funkcia alebo sa zrušila
doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti
alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s rovnakou
náplňou činnosti v inom mieste výkonu štátnej služby.
(4) Policajt v prípravnej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak
to nie je možné, preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a), f)
a g).
(5) Policajt v stálej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to
nie je možné, preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1.
(6) Policajt v dočasnej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to
nie je možné, preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a), e) a f).
(7) Policajta možno previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej
služby alebo preložiť na inú funkciu v inom mieste výkonu štátnej služby alebo v
inom služobnom úrade na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom.
(8) Po podaní písomnej žiadosti alebo po písomnom súhlase môže policajt svoju
žiadosť vziať späť alebo písomný súhlas odvolať len v prípade, ak vo veci ešte nebolo
rozhodnuté a ak s tým nadriadený súhlasí.
(9) Prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním
policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením do inej funkcie podľa § 33.
(10) Policajtovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo preložený na inú
funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší služobný plat
ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie; to neplatí, ak policajtovi
patrí náhrada za stratu na služobnom plate podľa osobitného predpisu. 10c)
§ 36
Prevelenie
(1) Policajta možno preveliť aj bez jeho súhlasu na plnenie úloh Policajného
zboru uložených pri vyhlásení bezpečnostného opatrenia na ochranu života, zdravia
alebo práv iných osôb na nevyhnutne potrebný čas, najviac na šesť mesiacov za obdobie
12 mesiacov, a to i na také činnosti, ktoré nevyplývajú z funkcie, do ktorej bol
ustanovený alebo vymenovaný.
(2) Ak si to situácia vyžaduje, pretože bezpečnostné opatrenie trvá, možno
policajta preveliť, ak s tým súhlasí, aj na čas dlhší ako šesť mesiacov, najdlhšie
však na jeden rok.
(3) Policajta možno preveliť aj do iného miesta výkonu štátnej služby; v
takom prípade mu patria náhrady ako pri služobnej ceste.
§ 36a
Povolanie
(1) Policajta možno s jeho súhlasom povolať na nevyhnutne potrebný čas na
plnenie úloh inšpekčnej služby 10b) alebo na plnenie úloh agenta, 10d) a to i na
také činnosti, ktoré nevyplývajú z funkcie, do ktorej bol ustanovený alebo vymenovaný.
(2) Povolanie policajta sa ukončí,
a) ak pominuli dôvody tohto povolania,
b) na žiadosť policajta, a to najneskôr do jedného mesiaca odo dňa predloženia
jeho žiadosti.
(3) Policajtovi pri povolaní do iného miesta výkonu štátnej služby patria
náhrady ako pri služobnej ceste.
(4) Do funkcie zastávanej policajtom pred povolaním podľa odseku 1 nemožno
počas doby povolania ustanoviť iného policajta.
Služobná cesta
§ 37
(1) Policajta možno vyslať na služobnú cestu do iného miesta, ako je miesto
jeho pravidelného výkonu štátnej služby, na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastávanej
funkcie alebo na plnenie úloh spoločného pracovného tímu na nevyhnutne potrebný čas.
(2) Nadriadený, ktorý vysiela policajta na služobnú cestu, určí miesto
nástupu a miesto plnenia služobných úloh, dobu jej trvania, spôsob dopravy a miesto
skončenia služobnej cesty. Nadriadený môže tiež určiť ďalšie podmienky služobnej
cesty; pritom je povinný prihliadať na oprávnené záujmy policajta.
(3) Policajt je povinný nastúpiť na služobnú cestu, a to i v dňoch nepretržitého
odpočinku v týždni alebo vo sviatok, ak je to potrebné na plnenie úloh štátnej služby;
osobitné podmienky na výkon štátnej služby policajtiek nie sú tým dotknuté.
(4) Služobnou cestou sa rozumie doba od nástupu policajta na cestu na plnenie
služobných úloh do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného výkonu štátnej služby,
vrátane doby plnenia služobných úloh v mieste konania služobnej cesty až do jeho
návratu z tejto cesty.
(5) Služobnou cestou nie je plnenie úloh v období krízovej situácie. 10e)
(6) Zahraničnou služobnou cestou sa rozumie služobná cesta podľa odseku
4 zo Slovenskej republiky do zahraničia, doba plnenia služobných úloh v zahraničí
a cesta zo zahraničia späť do Slovenskej republiky.
(7) Dobou nástupu a dobou skončenia služobnej cesty sa na účely tohto zákona
rozumie čas skutočného odchodu a čas skutočného príchodu dopravného prostriedku,
ktorý policajta prepraví do miesta konania služobnej cesty a späť.
§ 39
Poverenie zastupovaním alebo výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie
(1) Policajta v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe,
ak s tým súhlasí, možno písomne poveriť na nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie však
na jeden rok,
a) zastupovaním iného policajta v riadiacej funkcii počas jeho neprítomnosti,
b) výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie.
(2) Poveriť policajta podľa odseku 1 možno len vtedy, ak spĺňa kvalifikačné
predpoklady na funkciu, ktorou je poverovaný.
(3) Poveriť policajta podľa odseku 1 písm. a) nemožno, ak povinnosť zastupovať
vyplýva z jeho funkcie.
Zaradenie do zálohy
§ 40
(1) Policajt, ktorý nemôže vykonávať doterajšiu funkciu ani inú funkciu
z dôvodov uvedených v § 41 až 44, sa zaradí do zálohy.
(2) Záloha je organizačné opatrenie umožňujúce zaradiť policajtov, ktorí
z dôvodov určených zákonom nemôžu dočasne vykonávať doterajšiu funkciu ani inú funkciu,
na voľné miesta v tejto zálohe.
(3) Na policajta, ktorý bol zaradený do zálohy v súvislosti s vyslaním
do zahraničia, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak medzinárodná zmluva neustanovuje
inak.
(4) Ustanovujú sa tieto zálohy:
a) činná záloha,
b) záloha pre študujúcich policajtov,
c) záloha pre prechodne nezaradených policajtov alebo
d) neplatená záloha.
(5) Policajt sa zaradí do zálohy na nevyhnutne potrebný čas, ak ďalej nie
je ustanovené inak. Pri zaradení do zálohy sa policajt odvolá z doterajšej funkcie
dňom, ktorý predchádza dňu jeho zaradenia do zálohy.
(6) Ak sa skončia dôvody, pre ktoré bol policajt zaradený do zálohy, vyjme
sa zo zálohy a nasledujúcim dňom sa ustanoví do funkcie podľa § 33. Policajt, ktorý
počas denného štúdia na splnenie kvalifikačnej požiadavky policajného vzdelania bol
zaradený do zálohy podľa odseku 4 písm. b), sa po vyňatí z tejto zálohy ustanoví
do funkcie, do ktorej bol ustanovený pri prijatí do služobného pomeru alebo do funkcie
v súlade s potrebami služobného úradu.
§ 41
(1) Do činnej zálohy sa zaradí policajt, ktorý bol s jeho súhlasom
a)
vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí,
b) v záujme štátnej služby vyslaný na plnenie služobných úloh alebo na plnenie iných
úloh 10f) k inej právnickej osobe,
c) dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie v odborových orgánoch.
(2) Pri zaradení do činnej zálohy sa policajt ustanoví do funkcie vyčlenenej
pre túto zálohu v služobnom úrade.
§ 42
(1) Do zálohy pre študujúcich policajtov sa zaradí policajt povolaný alebo
vyslaný na denné štúdium na strednej škole alebo vysokej škole alebo na dennú formu
vzdelávania v odbornom kurze alebo inom druhu ďalšieho vzdelávania, ak jeho štúdium
alebo vzdelávanie bude trvať viac ako päť mesiacov.
(2) Zaradenie do zálohy pre študujúcich policajtov sa vykoná dňom povolania
alebo vyslania na štúdium na strednej škole alebo vysokej škole, alebo na dennú formu
vzdelávania v odbornom kurze alebo inom druhu ďalšieho vzdelávania a trvá do doby
skončenia alebo prerušenia štúdia alebo vzdelávania.
(3) Pri zaradení do zálohy pre študujúcich policajtov sa policajt ustanoví
do funkcie vyčlenenej pre túto zálohu v služobnom úrade.
§ 43
(1) Do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov sa zaradí policajt
v stálej štátnej službe, ak
a) v dôsledku zníženia početných stavov Policajného zboru schválených
vládou nie je pre neho voľná iná funkcia,
b) v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia
a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná funkcia,
c) podľa rozhodnutia lekárskej komisie dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať
doterajšiu funkciu zo zdravotných dôvodov a po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia
nemožno ho previesť alebo preložiť na inú funkciu v štátnej službe; zaradenie policajta
do tejto zálohy môže trvať najdlhšie dva roky,
d) je podľa osobitného predpisu 9) osobou blízkou bezprostredne nadriadenému
alebo inému policajtovi, ktorého pokladničnej alebo účtovnej kontrole podlieha, a
nemožno ho previesť alebo preložiť na inú voľnú funkciu v štátnej službe,
e) bol odvolaný z funkcie, do ktorej bol vymenovaný, a nie je preňho
v štátnej službe voľná iná funkcia,
f) zanikol výkon funkcie vzdaním sa funkcie, do ktorej bol vymenovaný
podľa § 33a ods. 1 alebo § 33b ods. 1 a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná
funkcia,
g) nie je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného
stupňa, ktorý sa vyžaduje na výkon doterajšej funkcie, a nemožno ho previesť alebo
preložiť na inú voľnú funkciu v štátnej službe.
(2) Do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov sa zaradí aj policajt
v stálej štátnej službe, ak
a) nie je podľa záveru služobného hodnotenia spôsobilý vykonávať doterajšiu
funkciu a nie je pre neho v štátnej službe dočasne voľná iná, menej zodpovedná funkcia,
b) ako vyšetrovateľ čakateľ nezložil záverečnú vyšetrovateľskú skúšku
a nemožno ho previesť alebo preložiť na inú funkciu alebo
c) v dôsledku právoplatne uloženého zákazu činnosti nemôže dočasne vykonávať
doterajšiu funkciu a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná funkcia.
(3) Do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov sa zaradí aj tehotná
policajtka a matka do konca deviateho mesiaca po pôrode, ak ju nie je možné dočasne
previesť z dôvodu tehotenstva a materstva na výkon štátnej služby, ktorá je pre ňu
vhodná.
(4) Do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov sa zaradí aj policajt
v stálej štátnej službe, ktorý bol s jeho súhlasom vyslaný na vykonávanie funkcie
národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie.
(5) Po dobu zaradenia policajta v zálohe pre prechodne nezaradených policajtov
a) z dôvodu podľa odseku 1 a 3 patrí policajtovi 80% služobného platu,
najmenej však vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom, 11)
b) z dôvodu podľa odseku 2 písm. a) a b) patrí policajtovi 60% služobného
platu, najmenej však vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom,
c) z dôvodu podľa odseku 2 písm. c) patrí policajtovi služobný plat vo
výške minimálnej mzdy.
d) z dôvodu podľa odseku 4 patrí policajtovi služobný plat podľa § 84
ods. 1 písm. a) až c) a ak ide o príslušníka Policajného zboru služobný plat podľa
§ 84 ods. 2 písm. a) až c), ktorý by mal priznaný, ak by nebol vyslaný na vykonávanie
funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie, a osobitný
príplatok vo výške určenej ministrom; tiež mu patria náhrady výdavkov podľa osobitného
predpisu 11a) okrem náhrad výdavkov, ktoré mu preukázateľne poskytla inštitúcia Európskej
únie, do ktorej bol vyslaný.
(6) Do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov nemožno zaradiť policajta,
ktorý splnil podmienky na skončenie služobného pomeru podľa § 192 ods. 2
(7) Nadriadený, v ktorého personálnej a materiálnej starostlivosti je policajt
zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov, je povinný sústavne sledovať,
či sa neskončili dôvody na zaradenie policajta do tejto zálohy, a zabezpečiť jeho
ustanovenie do funkcie podľa § 33.
§ 44
(1) Do neplatenej zálohy sa zaradí policajt, ktorému
a) bola udelená
rodičovská dovolenka podľa § 152 ods. 2,
b) bol prerušený výkon funkcie podľa odseku 2,
c) bolo poskytnuté služobné voľno bez nároku na služobný plat nepretržite na čas
dlhší ako 60 dní.
(2) Výkon funkcie policajta sa prerušuje na čas výkonu funkcie
a) prezidenta
Slovenskej republiky,
b) poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,
c) člena vlády Slovenskej republiky,
d) vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky,
e) predsedu ostatných ústredných orgánov štátnej správy, 12)
f) predsedu alebo sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,
g) predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,
h) generálneho prokurátora a námestníka generálneho prokurátora,
i) guvernéra alebo viceguvernéra Národnej banky Slovenska,
j) člena bankovej rady Národnej banky Slovenska,
k) štátneho tajomníka 12a) okrem funkcie štátneho tajomníka ministerstva,
l) vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,
m) vedúceho Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,
n) vedúceho Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o) vedúceho Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
p) vedúceho Kancelárie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,
q) volenej platenej funkcie poslanca obecného zastupiteľstva a starostu obce,
r) volenej platenej funkcie poslanca samosprávneho kraja a predsedu samosprávneho
kraja,
s) verejného ochrancu práv,
t) vedúceho diplomatickej misie, vedúceho stálej misie pri medzinárodnej organizácii
alebo medzinárodnom zoskupení, vedúceho osobitnej misie alebo ak nasleduje manžela
(manželku) vyslaného na zastupiteľský úrad Slovenskej republiky.
(3) Na policajta zaradeného v neplatenej zálohe podľa odseku 1 sa vzťahuje
zákaz a obmedzenie podľa § 46 ods. 5.
§ 46
Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby
(1) Policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho
ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby
alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že
a) porušil služobnú
povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo
b) spáchal trestný čin.
(2) Výkonu štátnej služby možno policajta dočasne pozbaviť len na dobu nevyhnutne
potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na šesť mesiacov; túto dobu môže
výnimočne predĺžiť minister v prípade, ak je proti policajtovi vedené trestné stíhanie,
a to až do jeho právoplatného skončenia. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby
sa prerušuje na čas výkonu väzby policajta.
(3) Policajtovi, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, sa poskytne
služobný plat vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom. 11) Tento
služobný plat sa zvyšuje o 10% priznaného služobného platu na každú vyživovanú osobu,
najviac však do výšky 70% priznaného služobného platu.
(4) Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí, doplatí sa policajtovi
rozdiel, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený; to neplatí, ak bolo konanie,
pre ktoré bol policajt dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, trestným činom, za
ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak trestné stíhanie o tomto trestnom čine nebolo
právoplatne skončené, alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol dočasne pozbavený výkonu
štátnej služby, prepustený zo služobného pomeru.
(5) Po dobu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa policajtovi zakazuje
nosiť služobná rovnošata a dočasne sa mu odoberie služobný preukaz, služobný odznak
a služobná zbraň. Počas tejto doby sa na neho nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu
službu a vykonávať služobné zákroky v štátnej službe alebo mimo štátnej služby. Ostatné
povinnosti je policajt povinný dodržiavať aj počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej
služby.
(6) Ak sa pominú dôvody, pre ktoré bol policajt dočasne pozbavený výkonu
štátnej služby, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa skončí.
(7) Ak bolo zrušené rozhodnutie o prepustení policajta, ktorý bol v čase
skončenia služobného pomeru dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, dočasné pozbavenie
výkonu štátnej služby trvá, ak trvajú podmienky uvedené v odseku 1 písm. b) a v odseku
2.
(8) Nadriadený nariadi policajtovi, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej
služby, aby sa zdržiaval v mieste trvalého pobytu alebo v inom mieste v čase zodpovedajúcom
dĺžke základného času služby v týždni podľa § 64 ods. 1. Policajt, ktorý bol dočasne
pozbavený výkonu štátnej služby, môže sa dočasne vzdialiť z určeného miesta z dôvodov
uvedených v § 80 až 83; o tom je povinný vopred informovať nadriadeného.
(9) zrušený od 1.1.2008.
TRETIA ČASŤ
SLUŽOBNÁ DISCIPLÍNA A DISCIPLINÁRNA PRÁVOMOC
§ 47
Služobná disciplína
Služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených
ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,
služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.
§ 48
Základné práva a povinnosti policajta
(1) Policajt má právo
a) na podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej
služby,
b) na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona,
c) na prehlbovanie kvalifikácie,
d) odmietnuť poskytnutie informácie o tom, ako by služobný úrad určitú vec vybavoval
alebo vykladal právny predpis, s výnimkou činnosti, ktorá patrí podľa osobitného
predpisu 13) k úlohám služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu,
e) podávať sťažnosti vo veciach výkonu štátnej služby služobnému úradu vrátane sťažnosti
v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 2a.
(2) Policajt má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne
záväzných právnych predpisov.
(3) Policajt je povinný
a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi,
zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi,
nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,
c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú
alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu škodu,
d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný
zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba
alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu,
e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti
a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom,
f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej
služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom
služby na vlastný prospech alebo na prospech iného,
g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo
narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,
h) dodržiavať služobnú disciplínu,
i) vykonávať štátnu službu nestranne,
j) poskytnúť Policajnému zboru osobné údaje, 8) ktoré sú nevyhnutné na
realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru,
k) plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby
v týždni, prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené
služobné voľno alebo dovolenka,
l) byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho
zovňajšku,
m) oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa
§ 18, ktoré vznikli počas trvania služobného pomeru,
n) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych
predpisov,
o) preukázať nadriadenému, že riadne študuje a bezodkladne mu oznámiť všetky
zmeny súvisiace so štúdiom pri výkone štátnej služby,
p) predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti,
r) oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie
svojho služobného preukazu alebo služobného odznaku,
s) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému
vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby,
t) nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia
o skončení služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného,
u) zvyšovať si odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a návyky potrebné
na výkon štátnej služby a prehlbovať si kvalifikáciu,
v) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej
neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz,
w) zdržiavať sa na adrese v Slovenskej republike uvedenej na tlačive, ktorým
sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz,
alebo na tieto účely zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej
podobe a bezodkladne oznámiť nadriadenému zmenu tejto adresy; to neplatí, ak je tomuto
policajtovi poskytovaná zdravotná starostlivosť mimo územia Slovenskej republiky.
(4) Ak sa policajt domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho
nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na
to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu
alebo pokynu, musí ho policajtovi písomne potvrdiť a policajt je povinný ho splniť.
Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Policajt je
povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného,
ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť oznámi bezodkladne vyššiemu
nadriadenému.
(5) Policajt nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia
ani vyvíjať činnosť v ich prospech; to neplatí, ak ide o policajta uvedeného v §
44 ods. 2.
(6) Policajt nesmie popri výkone funkcie policajta vykonávať žiadnu inú platenú
funkciu, vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť a byť členom
správnych alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú
činnosť; to neplatí, ak policajt pri plnení služobných úloh vystupuje pod dočasnou
alebo trvalou legendou alebo ak členstvo policajta v orgáne právnickej osoby vyplýva
zo zákona. 13aa) Policajt nesmie pri plnení služobných úloh pod dočasnou alebo trvalou
legendou vstúpiť do služobného pomeru podľa tohto zákona k inému služobnému úradu
alebo sa stať príslušníkom Vojenského spravodajstva podľa osobitného predpisu. 13a)
(7) Zákaz inej zárobkovej činnosti podľa odseku 6 sa nevzťahuje na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na výkon osobnej asistencie
podľa osobitného zákona, 13aba) na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú
činnosť, prednášateľskú činnosť, pastoračnú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu
činnosť, športovú činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť,
prekladateľskú činnosť, činnosť vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov
pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov,
prípadne stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a mládež, činnosti
sprostredkovateľov a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku,
na správu majetku svojich maloletých detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť
na právne úkony bola obmedzená, alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená
spôsobilosti na právne úkony, na činnosť policajta v poradnom orgáne vlády a vykonávanie
funkcie člena volebnej komisie alebo funkcie člena referendovej komisie alebo člena
komisie pre ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na činnosť
člena v rozkladovej komisii, činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu alebo kontroly
podľa osobitného zákona, 13ab) vykonávanie funkcie člena orgánu Protimonopolného
úradu Slovenskej republiky, 13ac) Fondu ochrany vkladov 13ac) alebo Garančného fondu
investícií 13ac) a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo
pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu.
§ 48a
Majetkové priznanie
(1) Policajt je počas trvania služobného pomeru povinný preukazovať svoje
majetkové pomery v majetkovom priznaní
a) do 30 dní odo dňa vzniku jeho služobného
pomeru,
b) do 31. marca každého kalendárneho roka,
c) v lehote určenej ministrom.
(2) V majetkovom priznaní podľa odseku 1 písm. a) sa uvádza stav majetku
ku dňu vzniku služobného pomeru. V majetkovom priznaní podľa odseku 1 písm. b) a
c) sa uvádza stav majetku k poslednému kalendárnemu dňu mesiaca, ktorý predchádza
mesiacu, v ktorom sa podáva majetkové priznanie.
(3) Majetkové priznanie obsahuje
a) meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu policajta,
b) označenie nehnuteľnosti, právny dôvod jej nadobudnutia, dátum jej nadobudnutia
a cenu jej obstarania, 13a)
c) údaj o hnuteľnej veci, ktorej hodnota presahuje 6638,78 eura, právny
dôvod jej nadobudnutia, dátum jej nadobudnutia a ocenenie tejto veci,
d) údaj o majetkovom práve alebo inej majetkovej hodnote, ktorých hodnota
presahuje 6638,78 eura, právny dôvod ich nadobudnutia, dátum ich nadobudnutia a ocenenie
tohto majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty,
e) údaj o hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách,
aj keď ich hodnota jednotlivo nepresahuje 6638,78 eura, ak ich súhrnná hodnota presahuje
16 596,95 eura.
(4) Za majetok podľa odseku 3 písm. b) sa považujú aj byty a nebytové priestory.
Za majetok podľa odseku 3 písm. c) sa považujú aj peňažné prostriedky v hotovosti
v eurách a v cudzej mene, vklady v bankách, pobočkách zahraničných bánk alebo zahraničných
bankách v eurách alebo v cudzej mene.
(5) Cena obstarania pri odplatnom nadobudnutí majetku podľa odseku 3 písm.
b) je dohodnutá kúpna cena, pri bezodplatnom nadobudnutí takého majetku cena podľa
osobitného predpisu; 13a) pri majetku podľa odseku 3 písm. b) obstaranom vlastnou
výstavbou sú cenou obstarania výdavky na obstaranie takého majetku.
(6) Majetok podľa odseku 3 písm. c) a d) sa na účely majetkového priznania
ocení cenou obvyklou okrem peňažných prostriedkov v hotovosti v eurách, vkladov v
bankách, pobočkách zahraničných bánk alebo zahraničných bankách v eurách. Peňažné
prostriedky v hotovosti v cudzej mene, vklady v bankách, pobočkách zahraničných bánk
alebo zahraničných bankách v cudzej mene sa prepočítajú na eurá podľa referenčného
výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska, 13aa) ktorý je platný k poslednému kalendárnemu dňu mesiaca bezprostredne
predchádzajúceho mesiacu, v ktorom sa podáva majetkové priznanie. Cenou obvyklou
sa na účely majetkového priznania rozumie cena, za ktorú sa v určitom čase a na určitom
mieste taký majetok obvykle predáva.
(7) Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na účely odseku
3 delí rovnakým dielom, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 13b)
(8) Súčasťou majetkového priznania je aj čestné vyhlásenie policajta, že
nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti, 13c) ktoré možno
považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.
(9) Majetkové priznanie podľa odseku 1 podáva policajt nadriadenému, ktorý
ho ustanovuje alebo vymenúva do funkcie. Nadriadený zabezpečí vyhodnotenie majetkového
priznania na účely zistenia prírastku majetku policajta, uchovávanie majetkového
priznania a taktiež zabezpečí ochranu majetkového priznania pred zneužitím. 8)
(10) Ak policajt nepodá včas majetkové priznanie podľa odseku 1 alebo čestné
vyhlásenie podľa odseku 8, nadriadený mu vydá písomný pokyn, aby splnil túto povinnosť
najneskôr do 30 dní od oboznámenia sa s pokynom.
(11) Ak má nadriadený odôvodnené pochybnosti o úplnosti alebo správnosti
údajov uvedených v majetkovom priznaní alebo o preukázaní spôsobu nadobudnutia finančných
prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní, vydá
policajtovi písomný pokyn, aby doplnil údaje uvedené v majetkovom priznaní alebo
preukázal spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku
uvedeného v majetkovom priznaní. Spôsob nadobudnutia týchto finančných prostriedkov
preukazuje policajt čestným vyhlásením o zdroji ich príjmov. Spôsob nadobudnutia
týchto finančných prostriedkov policajt doloží, ak ho o to nadriadený požiada, výpisom
z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, dokladom banky alebo pobočky zahraničnej
banky o poskytnutí úveru, dokladom poisťovne o plnení z poistnej zmluvy, potvrdením
darcu alebo iným dokladom, ktorý preukazuje spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov.
Policajt je povinný doplniť údaje v majetkovom priznaní alebo preukázať spôsob nadobudnutia
finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní
najneskôr do 30 dní od oboznámenia sa s písomným pokynom.
(12) Za porušenie služobnej povinnosti sa považuje, ak policajt
a) nepodá
majetkové priznanie podľa odseku 1 alebo
b) úmyselne uvedie neúplné údaje alebo nepravdivé údaje v majetkovom priznaní alebo
v čestnom vyhlásení podľa odsekov 8 a 11 alebo
c) nepreukáže prírastok majetku hodnoverným spôsobom.
§ 49
Základné povinnosti nadriadeného
Nadriadený je povinný
a) riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon
štátnej služby podriadených policajtov,
b) zabezpečovať, aby podriadení policajti boli na výkon štátnej služby náležite vycvičení
a vyškolení,
c) vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a podriadených policajtov
viesť k služobnej disciplíne,
d) oceňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať
dôsledky z porušovania služobných povinností.
§ 50
Disciplinárna právomoc
Nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať
disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.
§ 51
Disciplinárne odmeny
(1) Disciplinárnou odmenou je
a) písomná pochvala,
b) peňažný dar alebo vecný dar,
c) mimoriadne povýšenie do vyššej hodnosti.
(2) Disciplinárna odmena musí byť úmerná záslužnému činu alebo príkladnému
plneniu služobných povinností, za ktoré sa udeľuje. Za to isté konanie podľa predchádzajúcej
vety možno udeliť len jednu disciplinárnu odmenu.
(3) Záslužným činom sa rozumie vykonanie hrdinského skutku, prejav statočnosti
pri záchrane ľudského života alebo materiálnych hodnôt veľkého rozsahu, mimoriadny
prejav odvahy a úsilia vo výkone štátnej služby alebo vzorná reprezentácia Policajného
zboru a Slovenskej republiky.
(4) Policajtovi nemožno udeliť disciplinárnu odmenu v čase, keď mu bolo uložené
disciplinárne opatrenie a to ešte nebolo zahladené. Pred zahladením disciplinárneho
opatrenia môže udeliť disciplinárnu odmenu výlučne minister v prípadoch hodných osobitného
zreteľa.
(5) Policajta, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností, môže minister
mimoriadne povýšiť do vyššej hodnosti podľa odseku 1 písm. c) in memoriam.
§ 52
Disciplinárne previnenie
(1) Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta,
pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.
(2) Podľa tohto zákona sa prejedná aj konanie policajta, ktoré má znaky priestupku
(ďalej len "priestupok"). 14)
§ 53
Disciplinárne opatrenia
(1) Disciplinárnym opatrením je
a) písomné pokarhanie,
b) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov,
c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka,
d) zákaz činnosti,
e) prepadnutie veci.
(2) Ak sa policajtovi ukladá disciplinárne opatrenie podľa odseku 1 písm.
b) za konanie, ktoré má znaky priestupku, nesmie prekročiť jeho úhrnná výška hornú
hranicu pokuty, ktorá je za toto konanie ustanovená osobitným zákonom. 14a)
§ 54
Výčitka
Ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej
závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku,
výčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží.
Ukladanie disciplinárnych opatrení
§ 55
(1) Za disciplinárne previnenie možno policajtovi uložiť len jedno z disciplinárnych
opatrení uvedených v § 53 ods. 1 písm. a) až c).
(2) Disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň nemožno uložiť
policajtovi v hodnosti strážmajstra, podporučíka alebo generála.
(3) Za priestupok možno policajtovi uložiť disciplinárne opatrenie uvedené
v § 53 ods. 1 písm. a), b), d) a e); tieto disciplinárne opatrenia možno uložiť samostatne
alebo spolu. Disciplinárne opatrenia uvedené v § 53 ods. 1 písm. a) a b) nemožno
uložiť súčasne.
(4) Disciplinárne opatrenie zákazu činnosti a disciplinárne opatrenie prepadnutia
veci možno uložiť len za podmienok ustanovených osobitným predpisom. 15)
(5) Disciplinárnym opatrením zákazu činnosti nemožno uložiť zákaz výkonu
funkcie policajta.
(6) Disciplinárne opatrenie zákazu činnosti a disciplinárne opatrenie prepadnutia
veci sa vykoná aj vtedy, ak policajt, ktorému bolo toto disciplinárne opatrenie uložené,
skončil služobný pomer. O upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho opatrenia zákazu
činnosti rozhoduje nadriadený, ktorý disciplinárne opatrenie uložil.
§ 56
(1) Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený
skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná
možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
(2) Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na
povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky,
mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.
(3) Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie
alebo za priestupok, o ktorých sa rozhoduje v jednom konaní, sa postupuje podľa §
55 ods. 1; tým nie je dotknutá možnosť uložiť aj disciplinárne opatrenia uvedené
v § 53 ods. 1 písm. d) a e) za prejednávaný priestupok, ak sú splnené podmienky ustanovené
podľa § 55 ods. 4.
(4) Uložením disciplinárneho opatrenia policajt nie je zbavený povinnosti
nahradiť škodu, ktorú spôsobil disciplinárnym previnením alebo priestupkom.
§ 57
Za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie len do
dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia.
§ 58
(1) Priestupok možno prejednať a uložiť zaň disciplinárne opatrenie najneskôr
do dvoch rokov odo dňa spáchania priestupku.
(2) Za priestupok ublíženia na cti alebo za priestupok na úseku práva na
prístup k informáciám možno uložiť disciplinárne opatrenie len vtedy, ak návrh podala
postihnutá osoba alebo jej zákonný zástupca, alebo opatrovník; ak ide o priestupok
ublíženia na cti, disciplinárne opatrenie možno uložiť len po neúspešnom pokuse o
zmierenie urazeného na cti a policajta.
(3) Ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok
na jej náhradu, pôsobí nadriadený, ktorý vo veci koná, na to, aby bola škoda dobrovoľne
uhradená. Ak škoda nebude dobrovoľne uhradená, odkáže poškodeného s jeho nárokom
na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán.
(4) O spôsobe vybavenia priestupku upovedomí nadriadený poškodeného a navrhovateľa,
ak o to požiadali.
(5) Poškodený alebo navrhovateľ môže požiadať vyššieho nadriadeného o preskúmanie
vybavenia priestupku; o tomto oprávnení musia byť poškodený a navrhovateľ poučení.
§ 59
(1) Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť, ak bol policajt za ten istý
skutok už právoplatne odsúdený; ak bolo disciplinárne opatrenie uložené skôr, zruší
sa s účinnosťou odo dňa uloženia.
(2) Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť alebo vykonať, ak sa na priestupok
vzťahuje amnestia.
(3) Minister môže nariadiť, aby sa neprejednali disciplinárne previnenia,
upustilo sa od výkonu disciplinárnych opatrení uložených za disciplinárne previnenia
alebo od výkonu zvyšku takýchto disciplinárnych opatrení alebo sa hromadne zahladili
disciplinárne opatrenia uložené za disciplinárne previnenia.
(4) Uloženie disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie alebo
za priestupok nevylučuje skončenie služobného pomeru policajta za takéto konanie,
ak po uložení disciplinárneho opatrenia vyšli najavo skutočnosti odôvodňujúce skončenie
služobného pomeru policajta.
§ 61
Zahladenie disciplinárneho opatrenia
(1) Po uplynutí jedného roka od právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia
sa disciplinárne opatrenie zahladzuje a policajt sa posudzuje, akoby mu disciplinárne
opatrenie nebolo uložené; to neplatí pre prípad služobného hodnotenia. Ak disciplinárne
opatrenie zákazu činnosti bolo uložené na dobu dlhšiu ako jeden rok, zahladzuje sa
jeho vykonaním.
(2) Príslušný nadriadený môže aj pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1
rozhodnúť o zahladení vykonaného disciplinárneho opatrenia, ak policajt výkonom služby
a svojím správaním preukázal, že si to zasluhuje; ak bolo však uložené disciplinárne
opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka alebo disciplinárne
opatrenie zákazu činnosti, môže tak urobiť až po uplynutí polovice času výkonu tohto
opatrenia.
(3) zrušený od 1.1.2008.
ŠTVRTÁ ČASŤ
ČAS SLUŽBY, DOVOLENKA A ČAS ODPOČINKU
§ 64
Dĺžka základného času služby v týždni
(1) Dĺžka základného času služby v týždni je 40 hodín, ak ďalej nie je ustanovené
inak.
(2) Dĺžka základného času služby v týždni, ktorý je počas celého kalendárneho
mesiaca rozvrhnutý nerovnomerne, sa ustanovuje na 38 hodín.
(3) Súčasťou základného času služby v týždni sú sviatky, ktoré sú dňami pracovného
pokoja 17) (ďalej len "sviatok").
(4) Deň, keď policajt nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol
na jeho obvyklý deň služby a z toho dôvodu je pre neho tento deň dňom služobného
pokoja, považuje sa za deň výkonu štátnej služby.
(5) Nadriadený môže určiť policajtovi kratší čas služby v týždni alebo ho
inak vhodne upraviť, ak o to policajt požiada zo zdravotných alebo iných vážnych
dôvodov a ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby; ak bol policajtovi určený
kratší čas služby, patrí mu služobný príjem zodpovedajúci tomuto kratšiemu času služby.
§ 65
Rozvrhnutie základného času služby v týždni
(1) Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje spravidla na päť dní služby
tak, aby dni nepretržitého odpočinku v týždni pripadali pokiaľ možno na sobotu a
nedeľu. Ak to povaha štátnej služby vyžaduje, môže byť základný čas služby v týždni
rozvrhnutý nerovnomerne.
(2) O rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje minister;
určí aj začiatok a koniec času služby v jednotlivých dňoch. O nerovnomernom rozvrhnutí
základného času služby v týždni a ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby,
aj o začiatku a konci času jednotlivej služby pri rovnomernom rozvrhnutí základného
času služby v týždni rozhoduje nadriadený. Rozhodnutie o spôsobe rozvrhnutia základného
času služby v týždni sa vykoná písomne a policajt s ním musí byť oboznámený. Dĺžka
jednej nepretržitej zmeny môže byť najviac 12 hodín. Výnimku nad rámec takto stanoveného
času v prípadoch špecifických činností ustanoví minister interným predpisom.
(3) O rovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy, ak
policajt vykonáva štátnu službu pravidelne v určených dňoch v týždni tak, že jeho
základný čas služby v týždni je splnený.
(4) O nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy,
ak je základný čas služby rozvrhnutý nerovnomerne na jednotlivé týždne tak, že v
niektorých týždňoch je kratší, v iných dlhší než určený základný čas služby v týždni,
ale v rámci príslušného obdobia, spravidla štvortýždenného, najdlhšie ročného, sa
jeho priemerná dĺžka rovná dĺžke základného času služby v týždni.
(5) Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje na jednotlivé zmeny spravidla
na obdobie jedného mesiaca. So zmenou rozvrhnutia základného času služby v týždni
musí byť policajt oboznámený najneskôr tri dni pred nástupom do služby. Ak to povaha
štátnej služby vyžaduje, môže nadriadený výnimočne určiť nástup takej služby aj v
čase kratšom ako tri dni pred nástupom zmeny.
(6) Dňami služobného pokoja vo výkone štátnej služby sú sviatky a dni, na
ktoré pripadá nepretržitý odpočinok v týždni.
§ 66
Nepretržitý odpočinok medzi dvoma službami a v týždni
(1) Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje tak, aby policajt mal medzi
koncom jednej služby a začiatkom nasledujúcej služby nepretržitý odpočinok v trvaní
najmenej 12 hodín a raz za týždeň nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 32 hodín.
(2) Policajtovi, ktorý sa vrátil zo služobnej cesty po 24. hodine, sa poskytne
nevyhnutný odpočinok od skončenia služobnej cesty do nástupu služby po dobu ôsmich
hodín. Ak tento odpočinok spadá do určeného základného času služby policajta, považuje
sa za dobu zameškanú pre prekážky na strane služobného úradu.
§ 67
Prestávky v službe
(1) Služobný úrad je povinný poskytnúť policajtovi najneskôr po piatich hodinách
nepretržitého výkonu štátnej služby prestávku na jedenie a oddych v trvaní najmenej
30 minút; ak výkon štátnej služby presahuje desať a pol hodiny, služobný úrad je
povinný poskytnúť policajtovi ďalšiu prestávku na jedenie a oddych v trvaní 15 minút.
Ak ide o štátnu službu, ktorej výkon nemožno prerušiť, musí sa policajtovi aj bez
prerušenia výkonu štátnej služby zabezpečiť primeraný čas na jedenie a oddych.
(2) Do základného času služby v týždni sa započítava:
a) prestávka na jedenie
a oddych v trvaní 30 minút denne pri rozvrhnutí základného času služby v týždni na
päť dní služby,
b) dve prestávky na jedenie a oddych v celkovom trvaní 45 minút pri nepretržitom
výkone štátnej služby v rozsahu 12 hodín.
§ 68
Služba vykonávaná nad základný čas služby v týždni, v deň nepretržitého odpočinku
v týždni a vo sviatok
(1) Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, je policajt povinný vykonávať
štátnu službu nad základný čas služby v týždni, v deň nepretržitého odpočinku v týždni
alebo vo sviatok.
(2) Štátna služba vykonávaná v dôležitom záujme je činnosť, ktorú vzhľadom
na jej závažnosť, rozsah alebo na jej neodkladnosť nemožno zabezpečiť v určenom základnom
čase služby v týždni a ktorá sa vykonáva na príkaz alebo so súhlasom nadriadeného.
(3) Pri štátnej službe vykonávanej nad základný čas služby v týždni možno
nepretržitý odpočinok medzi dvoma službami skrátiť až na šesť hodín; nepretržitý
odpočinok v týždni musí však byť najmenej 24 hodín.
(4) Štátnou službou v noci sa rozumie služba vykonávaná v čase od 22. hodiny
do 6. hodiny.
§ 69
Služobná pohotovosť
(1) Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, možno policajtovi písomne
nariadiť služobnú pohotovosť mimo rozvrhnutého služobného času
a) v mieste jeho výkonu
štátnej služby,
b) v mieste jeho trvalého pobytu, prechodného pobytu alebo v inom dohodnutom mieste,
c) s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia.
(2) Pri nariadení služobnej pohotovosti v mieste výkonu štátnej služby alebo
v inom určenom mieste musí byť vymedzený priestor na odpočinok; ak služobná pohotovosť
trvá viac ako 24 hodín, musí byť zabezpečené stravovanie policajtov.
(3) Podrobnosti o služobnej pohotovosti ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 71
Vznik nároku na dovolenku
(1) Policajt má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak počas celého kalendárneho
roka vykonával štátnu službu.
(2) Ak policajt nevykonával štátnu službu počas celého kalendárneho roka,
patrí mu pomerná časť dovolenky.
(3) Pomerná časť dovolenky sa určí tak, že za každý kalendárny mesiac výkonu
štátnej služby v kalendárnom roku patrí jedna dvanástina dovolenky. Podmienkou je,
že policajt vykonával štátnu službu celý kalendárny mesiac.
§ 72
Čas výkonu štátnej služby pre vznik nároku na dovolenku
Ako čas výkonu štátnej služby sa pre vznik nároku na dovolenku posudzuje
doba
a) dovolenky, dodatkovej dovolenky, prvých dvoch týždňov kúpeľnej starostlivosti
a preventívnej rehabilitácie,
b) dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz
s výnimkou doby, počas ktorej má policajt nárok na polovicu sumy nemocenského, 10)
c) náhradného voľna,
d) služobného voľna pre prekážky vo výkone štátnej služby z dôvodov všeobecného
záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky vo výkone štátnej služby s nárokom na služobný
plat,
e) služobného voľna bez nároku na služobný plat podľa § 83 ods. 1 písm.
d),
f) zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov,
g) prehlbovania kvalifikácie,
h) štúdia na strednej škole a vysokej škole a vzdelávania v kurze a inom
druhu ďalšieho vzdelávania (ďalej len "štúdium") vrátane času poskytnutého služobného
voľna pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe v súvislosti so štúdiom,
i) umiestnenia do cely policajného zaistenia alebo výkonu väzby, ak bolo
trestné stíhanie proti policajtovi zastavené alebo ak bol oslobodený spod obžaloby,
okrem prípadu amnestie,
j) materskej alebo rodičovskej dovolenky, počas ktorej má policajtka alebo
policajt nárok na materské podľa osobitného predpisu, 17a)
k) keď policajt nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok,
l) dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak bol policajtovi doplatený
rozdiel služobného platu.
Nástup, čerpanie a prerušenie dovolenky
§ 73
(1) Dovolenka sa spravidla čerpá vcelku; ak sa poskytuje po častiach, musí
aspoň jedna časť trvať najmenej dva týždne. Nadriadený je povinný určiť policajtovi
čerpanie aspoň dvoch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak na ne má nárok a ak
ďalej nie je ustanovené inak.
(2) Dovolenku možno policajtovi poskytnúť ešte pred splnením podmienky
ustanovenej v § 71. Ak však policajt do konca kalendárneho roka túto podmienku nesplní,
je povinný vrátiť služobný plat, ktorý mu bol vyplatený za čas dovolenky, na ktorú
mu nevznikol nárok.
(3) Nástup dovolenky určuje nadriadený s prihliadnutím na záujmy štátnej
služby, ako aj na oprávnené požiadavky policajta. Deň nástupu dovolenky musí byť
policajtovi oznámený najmenej 15 kalendárnych dní vopred; táto lehota sa môže skrátiť,
ak s tým policajt súhlasí.
(4) Nástup dovolenky treba určiť tak, aby ju policajt mohol vyčerpať spravidla
do konca kalendárneho roka. Ak policajt nemohol dovolenku v kalendárnom roku vyčerpať,
je nadriadený povinný určiť nástup dovolenky tak, aby ju policajt vyčerpal najneskôr
do konca budúceho kalendárneho roka, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(5) Nadriadený nemôže určiť čerpanie dovolenky v čase, keď je policajt
dočasne neschopný na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, keď je dočasne
pozbavený výkonu štátnej služby a v čase, keď je na materskej alebo rodičovskej dovolenke.
Počas trvania dôležitých osobných prekážok v štátnej službe môže nadriadený určiť
policajtovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť.
(6) Ak policajt nemohol dovolenku vyčerpať v kalendárnom roku a ani do
konca nasledujúceho kalendárneho roka z dôvodu vyslania na výkon štátnej služby v
zahraničí, nevyčerpaná dovolenka samu poskytne po návrate z výkonu štátnej služby
v zahraničí.
(7) Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, môže nadriadený zmeniť
policajtovi pôvodne určený nástup dovolenky alebo ho odvolať z dovolenky; policajt
má nárok na náhradu nákladov, ktoré mu tým bez jeho zavinenia vznikli.
§ 74
(1) Dovolenka sa prerušuje, ak je policajt v čase čerpania dovolenky uznaný
za dočasne neschopného na výkon štátnej služby pre chorobu alebo pre úraz alebo ak
ošetruje chorého člena rodiny. Dovolenka sa prerušuje aj nástupom na materskú alebo
rodičovskú dovolenku.
(2) Ak v čase dovolenky pripadne sviatok 17) na deň, ktorý je inak obvyklým
dňom štátnej služby, nezapočítava sa do dovolenky.
§ 75
Služobný plat za čas dovolenky
(1) Policajt má za čas dovolenky nárok na služobný plat.
(2) Ak si policajt nemohol vyčerpať dovolenku alebo jej pomernú časť ani
do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí mu za nevyčerpanú dovolenku alebo
za jej pomernú časť náhrada vo výške posledného služobného platu zodpovedajúceho
času nevyčerpanej základnej dĺžky dovolenky.
(3) Za posledný služobný plat podľa odseku 2 sa považuje služobný plat podľa
§ 84 ods. 1 písm. a) až m), a ak ide o príslušníka Policajného zboru podľa § 84 ods.
2 písm. a) až m), ktorý mal policajt priznaný v kalendárnom mesiaci, v ktorom mohol
naposledy čerpať dovolenku. U policajta vyslaného na výkon štátnej služby v zahraničí
sa náhrada za nevyčerpanú dovolenku vypočíta zo služobného platu v eurách pred jeho
vynásobením objektivizovaným platovým koeficientom.
(4) Výška náhrady pripadajúca na jeden deň dovolenky sa určí ako podiel mesačného
služobného platu policajta podľa odseku 3 a koeficienta 30,417. Vypočítaná suma náhrady
za nevyčerpanú dovolenku alebo jej časť sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov smerom nahor.
§ 76
Vplyv skončenia služobného pomeru na dovolenku
Ak sa skončí služobný pomer policajtovi po vyčerpaní dovolenky alebo jej
časti, je povinný vrátiť služobný plat vyplatený za dovolenku alebo jej časť, na
ktorú mu nevznikol nárok.
Dodatková dovolenka
§ 77
(1) Policajt, ktorý vykonáva po celý kalendárny rok štátnu službu v sťaženom
a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí podľa § 78 ods. 2 a 3, má nárok aj na dodatkovú
dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak policajt túto štátnu službu vykonáva len časť
roka, patrí mu pomerná časť dodatkovej dovolenky. Pomerná časť dovolenky je jedna
dvanástina dodatkovej dovolenky za každých 22 dní, v ktorých policajt vykonával štátnu
službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí podľa § 78 ods. 2 a 3.
(2) Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu podľa § 75 ods. 2;
táto dovolenka sa musí vždy vyčerpať, a to prednostne.
§ 78
(1) Faktormi, ktorými sú policajti pri výkone štátnej služby v sťaženom
a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí vystavení, sú tieto faktory:
a) biologické
faktory, 18)
b) ionizujúce žiarenie, 18a)
c) chemické faktory, 18b)
d) fyzikálne faktory, 18c)
e) nepriaznivé účinky nadmernej fyzickej, psychickej a senzorickej záťaže,
f) karcinogénne a mutagénne faktory vrátane azbestu, 18d)
g) elektromagnetické pole, 18e)
h) optické žiarenie,
i) výbušné prostredie. 18f)
(2) Štátna služba v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí
je služba, ktorú vykonáva
a) jednotlivo alebo vo vzájomnej kombinácii vyšetrovateľ, kriminalistický
technik, kriminalistický expert a pyrotechnik a je vystavený niektorému z faktorov
podľa odseku 1,
b) policajt, ktorý vykonáva službu v celách policajného zaistenia, eskortnú
službu alebo režimovú službu alebo ktorý viac ako polovicu základného času služby
v týždni je v priamom kontakte s obvineným alebo odsúdeným, potápač, pilot, posádka
vrtuľníka a palubný personál a je vystavený faktorom podľa odseku 1 písm. a), c),
d) alebo e),
c) policajt pri lekárskych prístrojoch a je vystavený faktorom podľa
odseku 1 písm. b), g) alebo h),
d) policajt na úseku verejného zdravotníctva na útvaroch a v zariadeniach
s výskytom faktorov zdravotných rizík a je vystavený niektorému z faktorov podľa
odseku 1,
e) policajt v zdravotníckych a veterinárnych zariadeniach a je vystavený
faktorom podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo f),
f) policajt, ktorý je vystavený počas výkonu štátnej služby faktorom
uvedeným v odseku 1 a jeho práca pri výkone štátnej služby je zaradená do tretej
kategórie alebo štvrtej kategórie z hľadiska zdravotných rizík podľa osobitného predpisu.
18g)
(3) Dodatková dovolenka patrí policajtovi, ktorý vykonáva štátnu službu
uvedenú v odseku 2 písm. a) až e). Policajtovi, ktorý vykonáva štátnu službu uvedenú
v odseku 2 písm. f), patrí dodatková dovolenka, len ak ju priznal orgán verejného
zdravotníctva v rozhodnutí o zaradení práce do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie.
§ 79
Služobné voľno
(1) Ak policajt nemôže pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre
dôležité osobné prekážky vykonávať štátnu službu, má nárok na udelenie služobného
voľna. Služobné voľno sa neudeľuje, ak je neprítomnosť policajta v službe pre dôležitú
osobnú prekážku ospravedlnená. Služobné voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný
čas v dňoch, ktoré sú inak obvyklými dňami služby policajta; ak ďalej nie je ustanovené
inak.
(2) Prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, dôležitú osobnú
prekážku v štátnej službe a prekážku podľa § 83 ods. 1 a ich trvanie je policajt
povinný preukázať.
§ 80
Prekážky v štátnej službe z dôvodov všeobecného záujmu
(1) Policajt, ktorému sa poskytlo služobné voľno pre prekážky v štátnej službe
z dôvodu všeobecného záujmu, má počas tohto služobného voľna nárok na služobný plat
alebo na ďalší služobný plat, ak mu nebola poskytnutá iná náhrada.
(2) Na účely tohto zákona sa za prekážky v štátnej službe z dôvodov všeobecného
záujmu rozumie výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo
všeobecnom záujme, ktoré nie je možné uskutočniť mimo času služby.
(3) Výkonom verejnej funkcie sa rozumie napríklad výkon povinnosti prísediaceho
súdu.
(4) O výkon občianskych povinností ide najmä
a) pri predvolaní na konanie na súde alebo inom štátnom orgáne alebo orgáne územnej
samosprávy okrem činnosti súdneho znalca a tlmočníka,"
b) pri poskytnutí prvej pomoci,
c) pri povinných lekárskych prehliadkach,
d) pri opatreniach proti prenosným chorobám,
e) pri iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti,
f) pri izolácii z dôvodu veterinárnych ochranných opatrení,
g) pri poskytnutí osobnej pomoci pri požiarnej ochrane, živelných udalostiach, záchrannej
akcii Horskej služby v teréne alebo v iných obdobných mimoriadnych prípadoch a v
prípadoch, keď je fyzická osoba povinná podľa právnych predpisov osobnú pomoc poskytnúť.
(5) Služobné voľno pre prekážky v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu
sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas. Ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby,
poskytne sa služobné voľno aj na iné úkony vo všeobecnom záujme v rozsahu a za podmienok
takto:
a) za činnosť darcu krvi pri odbere krvi a pri aferéze služobné voľno za čas
cesty na odber, odberu, cesty späť a zotavenia po odbere, pokiaľ tieto skutočnosti
zasahujú do času služby v rámci 24 hodín od nástupu cesty na odber. Pokiaľ na cestu
na odber, odber a cestu späť nestačí 24 hodín, poskytne sa služobné voľno za preukázaný
nevyhnutne potrebný ďalší čas, pokiaľ zasahuje do času služby. Ak k odberu nedôjde,
poskytne sa služobné voľno len za preukázaný nevyhnutne potrebný čas neprítomnosti
v službe,
b) za činnosť darcu ďalších biologických materiálov služobné voľno za čas cesty na
odber, odberu, cesty späť a zotavenie po odbere, pokiaľ uvedené skutočnosti zasahujú
do času služby v rámci 48 hodín od nástupu cesty na odber. Podľa odobratého objemu,
charakteru odberu a zdravotného stavu darcu môže lekár určiť, že služobné voľno sa
skráti alebo predĺži; pri predĺžení však najviac po čas zasahujúci do času služby
v rámci 96 hodín od nástupu cesty na odber. Ak k odberu nedôjde, poskytne sa služobné
voľno podľa písmena a),
c) za činnosť členov volebných komisií pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky,
pri voľbe prezidenta Slovenskej republiky, pri referende a pri voľbách do orgánov
územnej samosprávy služobné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu,
d) za bezodplatnú činnosť policajta pri prednáške alebo pri výučbe vrátane skúšobnej
činnosti služobné voľno najviac v rozsahu 12 dní v kalendárnom roku,
e) za činnosť vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a
zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných
zdravotníckych pracovníkov v táboroch pre deti a mládež služobné voľno v nevyhnutne
potrebnom rozsahu, najviac však tri týždne v kalendárnom roku, a za podmienky, že
policajt najmenej po dobu jedného roka pred poskytnutím služobného voľna pracoval
sústavne a bezplatne s deťmi alebo s mládežou. Podmienka sústavnej a bezplatnej práce
podľa predchádzajúcej vety sa nevyžaduje u stredných zdravotníckych pracovníkov alebo
ak ide o tábory pre zdravotne postihnuté deti,
f) za účasť na športovej reprezentácii Slovenskej republiky služobné voľno na nevyhnutne
potrebný čas.
§ 81
Dôležité osobné prekážky v štátnej službe
(1) Ak policajt nemôže vykonávať štátnu službu pre dôležité osobné prekážky,
je nadriadený povinný poskytnúť mu služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu
a za podmienok takto:
a) pri vyšetrení alebo pri ošetrení v zdravotníckom zariadení
sa služobné voľno poskytne v nevyhnutne potrebnom rozsahu, pokiaľ vyšetrenie alebo
ošetrenie nebolo možné vykonať mimo času výkonu štátnej služby,
b) pri narodení dieťaťa manželke policajta alebo jej na roveň postavenej sa služobné
voľno poskytne v nevyhnutne potrebnom rozsahu na prevoz manželky policajta alebo
jej na roveň postavenej do zdravotníckeho zariadenia a späť,
c) pri sprevádzaní
1. dieťaťa, manžela (manželky), rodiča policajta na vyšetrenie
alebo ošetrenie do zdravotníckeho zariadenia pri náhlom ochorení alebo pri úraze
alebo na pravidelné alebo vopred určené vyšetrenie alebo liečenie,
2. zdravotne postihnutého
dieťaťa do zariadenia sociálnej služby alebo do osobitnej internátnej školy a späť
sa
služobné voľno poskytne v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac však na jeden deň
v prípade uvedenom v bode 1, najviac na 15 dní v kalendárnom roku v prípade uvedenom
v bode 2. Služobné voľno sa poskytne len jednému z oprávnených a len ak bolo sprevádzanie
nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo času výkonu štátnej služby,
d) pri ošetrovaní člena rodiny, starostlivosti o dieťa
1. pri ošetrovaní chorého dieťaťa mladšieho ako
11 rokov,
2. pri starostlivosti o dieťa mladšie ako 11 rokov z toho
dôvodu, že
2a. detské výchovné zariadenie, v ktorého starostlivosti dieťa inak je,
alebo škola, do ktorej chodí, boli uzatvorené podľa nariadenia príslušných orgánov
alebo
2b. dieťa nemôže byť pre nariadenú karanténu v starostlivosti detského výchovného
zariadenia alebo dochádzať do školy, alebo
2c. osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa
alebo karanténne opatrenie, alebo sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom
zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo času výkonu štátnej služby, a preto
sa nemôže o dieťa starať,
3. pri ošetrovaní iného chorého člena rodiny, ktorý žije
s policajtom v spoločnej domácnosti, ak jeho zdravotný stav vyžaduje nevyhnutne ošetrenie
inou osobou a chorého nie je možné alebo vhodné umiestniť v nemocnici,
sa služobné voľno poskytne najviac po dobu prvých
deväť po sebe idúcich kalendárnych dní, pokiaľ potreba ošetrovania alebo starostlivosti
v nich trvá. Policajtovi, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo
veku do skončenia povinnej školskej dochádzky a je inak osamelý, sa poskytne služobné
voľno po dobu prvých 14 po sebe idúcich kalendárnych dní, pokiaľ potreba ošetrovania
alebo starostlivosti v nich trvá; v tom istom prípade ošetrovania alebo starostlivosti
sa služobné voľno poskytne len raz a len jednému z oprávnených,
e) pri narodení dieťaťa na účely starostlivosti sa služobné voľno poskytne otcovi
dieťaťa na 14 po sebe idúcich kalendárnych dní najneskôr do uplynutia šiestich týždňov
od narodenia dieťaťa; toto obdobie sa predlžuje o kalendárne dni, počas ktorých bolo
dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia zo zdravotných
dôvodov na strane dieťaťa alebo jeho matky, ak deň prijatia spadá do obdobia šiestich
týždňov od narodenia dieťaťa,
f) pri úmrtí
1. pri úmrtí manžela alebo jemu na roveň postaveného alebo dieťaťa sa
služobné voľno poskytne na tri dni,
2. pri úmrtí rodičov a súrodencov policajta, rodičov
a súrodencov jeho manžela, ako i manžela súrodenca policajta sa služobné voľno poskytne
na jeden deň a na ďalší deň, ak policajt obstaráva pohreb týchto osôb,
3. pri úmrtí
prarodičov alebo vnuka policajta alebo prarodičov alebo vnuka jeho manžela sa služobné
voľno poskytne najviac na jeden deň a na ďalší deň, ak policajt obstaráva pohreb
týchto osôb,
4. pri úmrtí inej osoby, ktorá nepatrí k uvedeným rodinným príslušníkom,
ale žila s policajtom v čase úmrtia v domácnosti, služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne
potrebný čas, najviac na jeden deň, a na ďalší deň, ak policajt obstaráva pohreb
tejto osoby,
5. pri úmrtí spolupracovníka sa na účasť na jeho pohrebe služobné voľno
poskytne na nevyhnutne potrebný čas,
g) pri vlastnej svadbe a svadbe detí
1. na vlastnú svadbu sa služobné voľno poskytne
na dva dni, z toho jeden deň na účasť na svadobnom obrade,
2. na účasť na svadbe detí
alebo rodičov sa služobné voľno poskytne na jeden deň,
h) pri presťahovaní policajta, ktorý má svoju vlastnú domácnosť alebo bytové zariadenie,
1. ak sa sťahuje policajt do inej obce, poskytne sa mu služobné voľno v nevyhnutne
potrebnom rozsahu, najviac na dva dni,
2. ak sa sťahuje policajt v tej istej obci,
poskytne sa mu služobné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac na jeden deň,
i) pri hľadaní nového zamestnania pred skončením služobného pomeru policajta sa služobné
voľno poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na tri dni,
j) pri znemožnení dopravy policajta do miesta výkonu štátnej služby z poveternostných
dôvodov sa služobné voľno poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden
deň,
k) pri návrate z pobytov dlhších ako tri mesiace v zahraničí mimo štátov Európskej
únie na desať dní.
(2) Služobné voľno pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe s nárokom
na služobný plat môže nadriadený poskytnúť policajtovi v rozsahu a za podmienok takto:
a) ženatému, rozvedenému alebo ovdovenému policajtovi preloženému na inú funkciu
do iného miesta výkonu štátnej služby z dôvodu uvedeného v § 35 ods. 1 písm. a),
b), e) alebo f), ktorý z tohto dôvodu žije odlúčene od rodiny a nemôže k rodine denne
dochádzať, najviac 15 dní v kalendárnom roku; služobné voľno sa poskytuje po častiach,
z ktorých jedna časť spravidla nepresahuje dva dni,
b) na vybavenie dôležitých osobných, rodinných alebo majetkových vecí, ktoré nemožno
vybaviť mimo času výkonu štátnej služby, ak by policajtovi inak vznikla ujma v nevyhnutne
potrebnom rozsahu, najviac na jeden deň.
(3) Ak je dôležitá osobná prekážka v štátnej službe policajtovi vopred známa,
je povinný včas požiadať nadriadeného o poskytnutie služobného voľna; inak je policajt
povinný vyrozumieť ho o dôležitej osobnej prekážke v štátnej službe a o jej predpokladanom
trvaní bezodkladne.
(4) Neprítomnosť policajta v službe sa ospravedlní za čas dočasnej neschopnosti
na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, preventívnej rehabilitácie a za čas
prvých dvoch týždňov kúpeľnej starostlivosti.
§ 82
Dôležité osobné prekážky v štátnej službe v súvislosti so štúdiom pri výkone
štátnej služby
(1) Policajtovi, ktorý so súhlasom služobného úradu študuje pri výkone
štátnej služby, je nadriadený povinný poskytnúť služobné voľno s nárokom na služobný
plat za týchto podmienok a v tomto rozsahu:
a) v nevyhnutne potrebnom čase na účasť
na vyučovaní, študijných sústredeniach alebo predpísaných konzultáciách podľa schváleného
učebného plánu alebo študijného programu,
b) dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky podľa schváleného učebného plánu
alebo študijného programu okrem skúšky uvedenej v písmenách c) až g),
c) päť kalendárnych dní na prípravu a vykonanie maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej
skúšky alebo záverečnej skúšky v štúdiu alebo odbornom kurze zameranom na získanie
policajného vzdelania,
d) desať kalendárnych dní na prípravu a vykonanie absolutória vrátane prípravy a
obhajoby absolventskej práce,
e) 50 kalendárnych dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky vrátane prípravy a
obhajoby záverečnej práce vo vysokoškolskom štúdiu prvého stupňa, vo vysokoškolskom
štúdiu druhého stupňa, vo vysokoškolskom štúdiu spájajúcom prvé dva stupne do jedného
celku alebo vo vysokoškolskom štúdiu tretieho stupňa,
f) päť kalendárnych dní na prípravu a vykonanie skúšky v príprave na výkon certifikovaných
pracovných činností a špecializačnej skúšky na výkon špecializovaných pracovných
činností zdravotníckych pracovníkov, 19)
g) desať kalendárnych dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky v doplňujúcom
štúdiu na získanie pedagogickej spôsobilosti 19a) vrátane prípravy a obhajoby záverečnej
práce.
(2) Na vykonanie opravnej skúšky podľa odseku 1 písm. b) až g) sa poskytne
služobné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu; za takto poskytnuté služobné voľno
policajtovi nepatrí služobný plat.
(3) Na prípravu na opravné skúšky sa služobné voľno podľa odseku 1 písm.
b) až g) neposkytne.
(4) Osamelej policajtke alebo osamelému policajtovi, ktorý sa stará aspoň
o jedno dieťa mladšie ako 15 rokov a ktorému patrí služobné voľno podľa odseku 1,
sa poskytne ďalšie služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu päť dní v
školskom roku alebo akademickom roku, ak štúdium trvá viac ako tri mesiace.
(5) Služobné voľno podľa odseku 1
a) určené počtom dní nemožno čerpať po
hodinách,
b) poskytované na štúdium možno čerpať po celý školský rok alebo akademický rok,
alebo počas trvania odborného kurzu alebo inej formy ďalšieho vzdelávania.
(6) Nevyčerpané služobné voľno nemožno čerpať v inom školskom roku alebo
akademickom roku.
(7) Čerpanie služobného voľna sa prerušuje uznaním dočasnej neschopnosti
na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz alebo nariadením karantény v dobe,
keď policajt čerpá služobné voľno.
(8) Do doby služobného voľna sa nezapočítava čas strávený cestovaním do príslušnej
školy alebo do vzdelávacieho zariadenia, v ktorých sa štúdium uskutočňuje, ak je
škola alebo vzdelávacie zariadenie v inom mieste, ako je miesto výkonu štátnej služby
policajta.
(9) Na vykonanie prijímacích skúšok možno policajtovi na jeho žiadosť poskytnúť
služobné voľno s nárokom na služobný plat v nevyhnutne potrebnom rozsahu.
§ 83
Služobné voľno bez nároku na služobný plat
(1) Služobné voľno bez nároku na služobný plat sa policajtovi poskytne
na nevyhnutne potrebný čas z dôvodu
a) nepredvídaného prerušenia premávky alebo meškania hromadných dopravných
prostriedkov,
b) činnosti registrovaného kandidáta pri voľbách do Národnej rady Slovenskej
republiky, prezidenta Slovenskej republiky, pri referende a pri voľbách do orgánov
územnej samosprávy,
c) činnosti svedka a inej fyzickej osoby predvolanej na konanie pred súdom
alebo pred iným štátnym orgánom, alebo pred orgánom obce, ak ide o konanie v osobnom
záujme policajta alebo na ktoré dal podnet policajt svojím zavinením,
d) poskytovania osobnej starostlivosti dieťaťu, manželovi, manželke alebo
rodičovi, vyžadujúcim rozsiahlu opateru alebo podporu z vážneho zdravotného dôvodu
alebo s vekom súvisiaceho dôvodu; služobné voľno sa poskytne najviac na päť dní v
kalendárnom roku,
e) iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.
(2) Služobné voľno bez nároku na služobný plat sa policajtovi poskytne na
nevyhnutne potrebný čas z dôvodu, ak počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku
a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených
príslušným orgánom verejného zdravotníctva vydaných na základe osobitného predpisu,
ktorým sa pre služobný úrad upravuje dočasné podmieňovanie vstupu na pracovisko príslušným
dokladom, policajt nepredložil služobnému úradu príslušný doklad preukazujúci skutočnosti
podľa osobitného predpisu alebo policajt, ktorý nepredložil tento doklad, odmietol
možnosť bezplatného otestovania ponúknutú služobným úradom a služobný úrad mu z tohto
dôvodu neumožnil vstup na pracovisko a výkon štátnej služby, ak sa služobný úrad
nedohodne s policajtom inak.
(3) Ak nebol vydaný osobitný predpis podľa odseku 2, služobný úrad môže postupovať
podľa odseku 2, ak je to nevyhnutné na účely zabezpečenia ochrany zdravia pri práci
podľa osobitných predpisov vrátane takého spôsobu organizácie plnenia služobných
úloh, ktorý vylúči alebo zníži nebezpečenstvo šírenia prenosného ochorenia.
(4) Policajtovi možno poskytnúť služobné voľno bez nároku na služobný plat
na nevyhnutne potrebný čas, ak o to požiada z vážnych dôvodov. O poskytnutí služobného
voľna na čas, ktorý vo svojom súhrne nepresiahne 60 dní v kalendárnom roku, rozhoduje
nadriadený a o poskytnutí služobného voľna na čas dlhší ako 60 dní v kalendárnom
roku rozhoduje minister.
(5) Nadriadený umožní policajtovi odslúženie času čerpaného služobného voľna
podľa odseku 1, ak tomu nebráni organizácia výkonu štátnej služby.
PIATA ČASŤ
PLATOVÉ NÁLEŽITOSTI A ĎALŠIE NÁLEŽITOSTI
§ 84
Služobný príjem, služobný plat a peňažná náhrada za služobnú pohotovosť
(1) Policajtovi v stálej štátnej službe, okrem príslušníka Policajného
zboru v stálej štátnej službe, za výkon štátnej služby patrí služobný príjem, ktorý
tvoria tieto zložky:
a) funkčný plat,
b) prídavok za výsluhu rokov,
c) hodnostný príplatok,
d) osobitný príplatok,
e) príplatok za riadenie,
f) príplatok za zastupovanie alebo za výkon dočasne neobsadenej riadiacej
funkcie,
g) osobný príplatok,
h) príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom
prostredí,
i) príplatok za prípravu policajta čakateľa,
j) príplatok za starostlivosť o prideleného služobného psa alebo služobného
koňa,
k) príplatok za starostlivosť a vedenie služobného cestného vozidla alebo
motorového člna,
l) príplatok za výkon potápačskej činnosti,
m) príplatok za nerovnomernosť času služby,
n) príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni,
o) príplatok za štátnu službu v noci,
p) príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,
r) príplatok za štátnu službu vo sviatok,
s) ďalší služobný plat,
t) odmena.
(2) Príslušníkovi Policajného zboru v stálej štátnej službe za výkon štátnej
služby patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky:
a) funkčný plat,
b) prídavok za výsluhu rokov,
c) hodnostný príplatok,
d) rizikový príplatok,
e) príplatok za riadenie,
f) príplatok za zastupovanie alebo za výkon dočasne neobsadenej riadiacej
funkcie,
g) osobný príplatok,
h) príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom
prostredí,
i) príplatok za ovládanie a používanie cudzieho jazyka (ďalej len "jazykový
príplatok"),
j) príplatok za starostlivosť o prideleného služobného psa alebo služobného
koňa,
k) príplatok za starostlivosť a vedenie služobného cestného vozidla alebo
motorového člna,
l) príplatok za výkon potápačskej činnosti,
m) príplatok za nerovnomernosť času služby,
n) príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni,
o) príplatok členom posádok lietadiel a vrtuľníkov,
p) odmena,
r) doplatok k služobnému platu podľa § 287c,
s) príplatok zdravotníckym pracovníkom,
t) príplatok za výkon činnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
(3) Služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm.
a) až m) a o) až r) a ak ide o príslušníka Policajného zboru, tvoria zložky služobného
príjmu uvedené v odseku 2 písm. a) až m), o) a r). Ak ide o príplatky podľa § 98
ods. 1, § 99, 100 a 101 a peňažnú náhradu za služobnú pohotovosť podľa § 103 ods.
1, služobný plat policajta, okrem príslušníka Policajného zboru, tvoria zložky služobného
príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až m). Ak ide o príplatok príslušníka Policajného
zboru podľa § 98 ods. 2, služobný plat príslušníka Policajného zboru tvoria zložky
služobného príjmu uvedené v odseku 2 písm. a) až m).
(4) Policajtovi za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom patrí
okrem služobného príjmu peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej službe.
§ 85
Funkčný plat
(1) Policajtovi v stálej štátnej službe patrí funkčný plat určený pre funkciu,
ktorú vykonáva, ak nie je ďalej ustanovené inak. Vykonávanou funkciou sa rozumie
funkcia, ktorú policajt vykonáva na základe rozhodnutia, ktorým bol do funkcie ustanovený,
vymenovaný, poverený zastupovaním alebo poverený výkonom dočasne neobsadenej riadiacej
funkcie.
(2) Zaradenie jednotlivých funkcií do platových tried v súlade s charakteristikami
platových tried uvedených v prílohách č. 1 a 1a určí minister po prerokovaní s príslušným
odborovým zväzom v tabuľkách zloženia a počtov služobného úradu.
(3) Pre jednotlivé platové triedy policajtov okrem príslušníkov Policajného
zboru sa určuje funkčný plat v tejto výške: *)
Platová trieda Výška funkčného platu
v eurách mesačne
-----------------------------------------
1 245
2 277
3 313
4 352
5 391,50
6 439
7 493,50
8 554,50
9 624
-----------------------------------------(4) Pre jednotlivé platové triedy príslušníkov Policajného zboru sa určuje
funkčný plat v tejto výške: *)
Platová trieda Výška funkčného platu
v eurách mesačne
-----------------------------------------
1 587
2 623
3 662,50
4 706,50
5 760,50
6 833,50
7 877
8 919,50
9 964
-----------------------------------------(5) Nadriadený zaradí policajta do platovej triedy určenej pre funkciu, ak
spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje
inak; súčasne mu písomne určí popis jeho služobnej činnosti. Kvalifikačný predpoklad
vzdelania nemožno odpustiť.
(6) Zvýšenie funkčných platov ustanoví zákon o štátnom rozpočte. Funkčný
plat sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov smerom nahor.
§ 86
Prídavok za výsluhu rokov
(1) Policajtovi v stálej štátnej službe patrí za dobu štátnej služby prídavok
za výsluhu rokov určený percentuálnym podielom z funkčného platu odstupňovaný podľa
dĺžky započítanej odbornej praxe.
(2) Percentuálny podiel prídavku za výsluhu rokov policajta je po dovŕšení
odbornej praxe v pásme
a) do 2 rokov 0%, b) od 2 do 4 rokov 6,1%, c) od 4 do 6 rokov 12,2%, d) od 6 do 9 rokov 18,3%, e) od 9 do 12 rokov 24,4%, f) od 12 do 15 rokov 30,5%, g) od 15 do 18 rokov 36,6%, h) od 18 do 21 rokov 42,7%, i) od 21 do 24 rokov 48,8%, j) od 24 do 28 rokov 54,9%, k) od 28 do 32 rokov 61,0%, l) nad 32 rokov 67,1%
a zaokrúhľuje sa na 50 eurocentov smerom nahor.
(3) Do doby započítateľnej odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho
podielu prídavku za výsluhu rokov sa policajtovi započítava, ak ďalej nie je ustanovené
inak, doba
a) trvania služobného pomeru v ozbrojených silách, ozbrojených zboroch,
ozbrojených bezpečnostných zboroch Slovenskej republiky, Národnom bezpečnostnom úrade
a v Slovenskej informačnej službe,
b) praxe v odbore požadovanej pracovnej činnosti získanej pred prijatím do služobného
pomeru,
c) praxe inej než požadovanej pracovnej činnosti získanej pred prijatím do služobného
pomeru v závislosti od miery jej využitia na úspešný výkon štátnej služby, ale najviac
v rozsahu dvoch tretín,
d) výkonu základnej vojenskej služby, náhradnej služby a ďalšej služby v rozsahu
ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu,
e) starostlivosti o dieťa zodpovedajúca dĺžke materskej dovolenky alebo rodičovskej
dovolenky alebo ďalšej materskej dovolenky alebo ďalšej rodičovskej dovolenky určenej
osobitnými predpismi v čase jej vykonávania, ak sa v tejto dobe súčasne nepripravoval
na povolanie v dennom štúdiu, doba osobnej celodennej starostlivosti o dieťa dlhodobo
ťažko zdravotne postihnuté určenej osobitným predpisom, najviac však šesť rokov zo
súhrnu týchto dôb,
f) hodnotená ako doba zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia podľa osobitných
predpisov, 20)
g) štúdia študijného programu tretieho stupňa 21) v rozsahu zodpovedajúcom miere
využitia štúdia na úspešný výkon požadovanej služobnej činnosti.
(4) Praxou v odbore požadovanej pracovnej činnosti sa na účely tohto zákona
rozumie výkon rovnakej alebo obdobnej ako požadovanej pracovnej činnosti alebo výkon
pracovných činností, na ktorý treba vedomosti rovnakého alebo obdobného zamerania
ako na výkon požadovanej pracovnej činnosti.
(5) Do doby odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu
prídavku za výsluhu rokov sa policajtovi nezapočítava doba
a) dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak mu nebol doplatený rozdiel,
o ktorý bol jeho služobný plat skrátený,
b) výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo ak sa neskončilo
právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom,
c) služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite
aspoň jeden mesiac; to neplatí, ak sú splnené podmienky podľa odseku 3 písm. e),
d) dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz,
počas ktorej policajt nemá nárok na náhradu služobného platu podľa osobitného predpisu,
10)
e) neospravedlnenej neprítomnosti v službe, ak trvala aspoň jednu pätinu
základného času služby v týždni podľa § 64 ods. 1 alebo ods. 2,
f) prerušenia výkonu funkcie policajta podľa § 44 ods. 2.
(6) Tú istú dobu možno započítať do doby započítateľnej odbornej praxe len
raz.
(7) Prídavok za výsluhu rokov vo vyššom pásme patrí policajtovi od prvého
dňa mesiaca, v ktorom dosiahol počet rokov potrebný na postup do vyššieho pásma.
(8) Započítanie započítateľnej odbornej praxe vykoná nadriadený pri prijatí
do služobného pomeru na základe potvrdenia o zamestnaní a ak to nie je možné, na
základe čestného vyhlásenia. Nadriadený prehodnotí započítateľnú odbornú prax na
základe vykonávanej činnosti pri každom prevedení na inú funkciu alebo pri každom
preložení na inú funkciu.
§ 87
Hodnostný príplatok
(1) Policajtom okrem príslušníkov Policajného zboru patrí hodnostný príplatok
v týchto sumách:
Hodnosť eur mesačne --------------------------------------- strážmajster 81,50 nadstrážmajster 88 podpráporčík - podporučík 98 práporčík - poručík 105 nadpráporčík - nadporučík 111,50 kapitán 118 major 124,50 podplukovník 131,50 plukovník 138 generál 144,50
(2) Príslušníkom Policajného zboru patrí hodnostný príplatok v týchto sumách:
--------------------------------------- Hodnosť eur mesačne --------------------------------------- strážmajster 2 nadstrážmajster 8,50 podpráporčík - podporučík 18,50 práporčík - poručík 25 nadpráporčík - nadporučík 32 kapitán 38,50 major 45 podplukovník 51,50 plukovník 58,50 generál 65,50. ---------------------------------------
(3) Hodnostný príplatok podľa odsekov 1 a 2 patrí aj policajtovi, ktorý vykonáva
štátnu službu v zahraničí.
(4) Policajtovi patrí hodnostný príplatok, ktorý mu bol priznaný v práporčíckej
hodnosti, aj v prípade jeho povýšenia do dôstojníckej hodnosti, ako aj v prípade
jeho ďalšieho povyšovania v dôstojníckej hodnosti, ak je to preňho výhodnejšie.
§ 88
Osobitný príplatok
(1) Policajtovi, okrem príslušníka Policajného zboru, patrí osobitný príplatok
vo výške 33,50 eura až 498 eur mesačne. Osobitný príplatok určuje minister v závislosti
od charakteru vykonávanej služobnej činnosti, miesta výkonu štátnej služby, miery
ohrozenia jeho života alebo zdravia, iných závažných rizík alebo od výkonu činností
s mimoriadnou psychickou záťažou.
(2) V ustanovenej výške osobitného príplatku podľa odseku 1 sa zhodnocuje
aj vykonávanie činností, ktoré sú nevyhnutné na výkon štátnej služby.
§ 88a
Rizikový príplatok
Príslušníkovi Policajného zboru možno priznať rizikový príplatok do výšky
500 eur mesačne. Rizikový príplatok určuje minister v závislosti od miery reálneho
ohrozenia života alebo zdravia príslušníka Policajného zboru.
§ 89
Príplatok za riadenie
(1) Policajtovi v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva riadiacu funkciu,
patrí príplatok za riadenie v rozpätí od 5% do 90% zo súčtu funkčného platu a hornej
hranice prídavku za výsluhu rokov platovej triedy určenej pre funkciu, do ktorej
je policajt zaradený. Minister určí podľa stupňa riadenia a náročnosti riadiacej
práce príplatok za riadenie podľa prílohy č. 2.
(2) Príplatok podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov smerom nahor.
(3) Ak príslušník Policajného zboru má priznaný príplatok za riadenie, v
tomto príplatku je zohľadnený aj výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni.
§ 90
Príplatok za zastupovanie alebo za výkon dočasne neobsadenej riadiacej funkcie
(1) Policajtovi poverenému zastupovaním iného policajta v riadiacej funkcii
alebo policajtovi poverenému výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie patrí
od začiatku zastupovania alebo výkonu dočasne neobsadenej riadiacej funkcie príplatok
vo výške príplatku za riadenie určenej pre túto funkciu.
(2) Ak bol policajt, ktorému patrí príplatok za riadenie, poverený zastupovaním
nadriadeného vo vyššom stupni riadenia alebo výkonom dočasne neobsadenej riadiacej
funkcie vo vyššom stupni riadenia, patrí mu príplatok za riadenie vo výške určenej
pre túto funkciu, ak je to preňho výhodnejšie. Pôvodne určený príplatok za riadenie
mu v tomto čase nepatrí.
(3) Ak príslušník Policajného zboru má priznaný príplatok za zastupovanie
alebo za výkon dočasne neobsadenej riadiacej funkcie, v tomto príplatku je zohľadnený
aj výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni.
§ 91
Osobný príplatok
(1) Policajtovi v stálej štátnej službe, okrem príslušníka Policajného
zboru v stálej štátnej službe, s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných
úloh, ich zložitosť a náročnosť možno priznať osobný príplatok pri zaradení
a) vo výkone do výšky 100%,
b) mimo výkonu do výšky 70%
súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov.
(2) Príslušníkovi Policajného zboru v stálej štátnej službe s prihliadnutím
na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť možno priznať
osobný príplatok do výšky 30% súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za
výsluhu rokov.
(3) Policajtovi v stálej štátnej službe zaradenému podľa odseku 1 písm. b)
možno v osobitných prípadoch priznať osobný príplatok až do výšky 100% súčtu funkčného
platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov. Príslušníkovi Policajného zboru
v stálej štátnej službe možno v osobitných prípadoch priznať osobný príplatok až
do výšky 50% súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov.
(4) O priznaní, zvýšení, znížení alebo odňatí osobného príplatku podľa odsekov
1 a 2 rozhoduje príslušný nadriadený a podľa odseku 3 minister. Súbeh osobných príplatkov
podľa odsekov 1 a 3 nie je možný.
(5) Osobný príplatok sa priznáva pevnou sumou do výšky ustanoveného limitu
podľa odsekov 1 až 3 a zaokrúhľuje sa na 50 eurocentov smerom nahor.
§ 92
Príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí
(1) Policajtovi patrí príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom
pracovnom prostredí, ak je alebo môže byť vystavený faktorom uvedeným v § 78 ods.
1.
(2) Príplatok patrí policajtovi v závislosti od zaradenia sťažujúceho a škodlivého
vplyvu do I. alebo II. skupiny v zozname činností, ktorý je uvedený v prílohe č.
3 tohto zákona. V I. skupine je príplatok 3,50 eura až 37 eur mesačne a v II. skupine
je príplatok 10 eur až 66,50 eura mesačne. Výšku príplatku podľa miery rizika, intenzity
a doby pôsobenia sťažujúcich a škodlivých vplyvov v priebehu výkonu činností určí
nadriadený v rámci rozpätia príslušnej skupiny po predchádzajúcom prerokovaní dôvodu
priznania príplatku s orgánom na ochranu zdravia ministerstva.
(3) Ak policajt z hľadiska nároku na poskytovanie príplatku vykonáva podľa
odseku 1 rôzne činnosti zaradené podľa prílohy č. 3 do I. a II. skupiny, patrí mu
príplatok najmenej vo výške spodnej hranice rozpätia hranice pre II. skupinu.
(4) Rozhodujúce kritériá na zaradenie činnosti do príslušnej skupiny príplatkov
a na určenie konkrétnej výšky príplatku v rámci rozpätia pri využití odborného zisťovania
a rozboru sú:
a) charakter činnosti a použité postupy,
b) fyzikálne, chemické, toxikologické a biologické vlastnosti škodlivých faktorov
prostredia a postupov, pričom sa vychádza z charakteru a miery rizika, ktoré najpodstatnejšie
pôsobia nepriaznivo na ľudský organizmus,
c) vznikajúce a pôsobiace škodliviny, najmä druh, množstvo, vplyv na ľudský organizmus,
d) dĺžka doby, počas ktorej je policajt vystavený pôsobeniu sťažujúcich a zdraviu
škodlivých vplyvov,
e) výskyt poškodenia zdravia a chorôb z povolania v súvislosti s výkonom činnosti,
f) porovnávanie zistených hodnôt faktorov rozhodujúcich o stupni obťažnosti alebo
škodlivosti pre zdravie na posudzovanom mieste, kde policajt vykonáva štátnu službu,
s najvyššími prípustnými hodnotami, najmä s koncentráciou, dávkami a limitmi podľa
príslušných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(5) Pri hodnotení miery sťažujúcich a škodlivých vplyvov sa prihliada na
obvyklé podmienky na služobnom mieste, nie na ojedinelé výkyvy a na havarijný stav.
(6) Ak sa vyskytnú ďalšie sťažujúce a škodlivé vplyvy alebo činnosti, pri
ktorých výkone treba poskytovať príplatok podľa odseku 1, nadriadený zaradí tieto
činnosti do skupín porovnávaním s činnosťami uvedenými v prílohe č. 3.
(7) Policajtovi za výkon činnosti pri použití dýchacieho izolačného prístroja
alebo pri činnosti pod vodou, alebo pri ničení a výskumných skúškach výbušných predmetov
patrí príplatok vo výške 1,50 eura za každú hodinu tejto činnosti.
(8) Policajtovi za výkon činnosti s výbušninami pod vodou patrí príplatok
vo výške 2 eurá za každú hodinu tejto činnosti, ak mu nepatrí príplatok podľa odseku
7.
(9) Policajtovi za výkon činnosti vo výške 10 m a viac nad zemou na nezabezpečených
pracoviskách patrí príplatok vo výške 0,50 eura za každú hodinu tejto činnosti.
§ 93
Príplatok za prípravu policajta čakateľa
(1) Za prípravu policajta čakateľa patrí školiteľovi príplatok vo výške 33,50
eura mesačne; ak školiteľ pripravuje dvoch a viac policajtov čakateľov, patrí mu
príplatok vo výške 50 eur mesačne. Ak počas kalendárneho mesiaca školiteľ začne prípravu
policajta čakateľa alebo ak skončí prípravu policajta čakateľa, patrí mu za dni prípravy
policajta čakateľa pomerná suma určenej mesačnej výšky tohto príplatku.
(2) Príplatok za prípravu policajta čakateľa sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov
smerom nahor.
(3) Príplatok za prípravu policajta čakateľa nepatrí príslušníkovi Policajného
zboru.
§ 93a
Jazykový príplatok
Príslušníkovi Policajného zboru, ktorý je ustanovený do funkcie, na ktorej
výkon sa podľa opisu funkčnej náplne nevyžaduje znalosť cudzieho jazyka, a ktorý
pri výkone štátnej služby používa cudzí jazyk, možno priznať jazykový príplatok do
výšky 50 eur mesačne. Minister určí funkcie a výšku jazykového príplatku v závislosti
od preukázaného stupňa ovládania cudzieho jazyka podľa Spoločného európskeho referenčného
rámca.
§ 94
Príplatok za starostlivosť o prideleného služobného psa alebo služobného
koňa
Policajtovi, ktorý má do osobnej starostlivosti prideleného služobného psa
alebo služobného koňa, patrí príplatok do výšky 20 eur mesačne. Príplatok patrí za
každého služobného psa alebo služobného koňa.
§ 95
Príplatok za starostlivosť a vedenie služobného cestného vozidla alebo služobného
motorového člna
(1) Ak má vodič referent alebo vodič referent špecialista pridelený do trvalej
starostlivosti osobný automobil, nákladný automobil, autobus, obrnený transportér,
vyprosťovací tank, pásový transportér, traktor alebo buldozér, patrí mu príplatok
do výšky 20 eur mesačne. Príplatok patrí len za jedno pridelené vozidlo.
(2) Ak má vodič referent pridelený do trvalej starostlivosti motocykel, služobný
motorový čln alebo príves nad 750 kg, patrí mu príplatok do výšky 7 eur mesačne.
Príplatok patrí len za jeden motocykel, služobný motorový čln alebo príves.
(3) Ak má vodič referent pridelené do trvalej starostlivosti ostatné služobné
cestné vozidlá, patrí mu príplatok do výšky 3,50 eura mesačne. Príplatok patrí len
za jedno cestné vozidlo.
(4) Ak vodič referent špecialista skutočne jazdí so
a) špeciálnou zásahovou automobilovou technikou,
b) služobným cestným vozidlom vybaveným typickým zvukovým znamením alebo
svetelným znamením alebo
c) služobným cestným vozidlom zabezpečujúcim prepravu alebo sprievod určených
osôb, patrí mu príplatok do výšky 20 eur mesačne.
(5) Ak vodič referent alebo vodič referent špecialista skutočne jazdí služobným
cestným vozidlom alebo motorovým člnom, patrí mu príplatok do výšky 13,50 eura mesačne.
(6) Ak má vodič referent špecialista priznaný príplatok podľa odseku 4, príplatok
podľa odseku 5 mu nepatrí.
§ 96
Príplatok za výkon potápačskej činnosti
Policajtovi, ktorý má kvalifikáciu potápača a je ustanovený do funkcie,
s ktorou je spojený výkon potápačskej činnosti, patrí príplatok do výšky
a) 33,50 eura mesačne, ak získal kvalifikačný stupeň A,
b) 27 eur mesačne, ak získal kvalifikačný stupeň B,
c) 23,50 eura mesačne, ak získal kvalifikačný stupeň C.
§ 97
Príplatok za nerovnomernosť času služby
(1) Policajtovi, ktorý má základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne
počas celého kalendárneho mesiaca a charakter štátnej služby vyžaduje jej výkon v
nepretržitých zmenách, patrí príplatok do výšky 100 eur mesačne.
(2) Minister môže určiť, ktorému ďalšiemu policajtovi so základným časom
služby v týždni rozvrhnutým nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca patrí
príplatok do výšky 100 eur mesačne.
(3) Policajtovi, ktorý nemá priznaný príplatok podľa odseku 1 alebo 2 a charakter
jeho služobnej činnosti si vyžaduje výkon štátnej služby v noci a v dňoch služobného
pokoja, sa príplatok prizná podľa počtu skutočne odslúžených hodín v noci a v dňoch
služobného pokoja vo výške určenej ministrom, najviac však do výšky 100 eur mesačne.
§ 98
Príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni
(1) Ak policajt, okrem príslušníka Policajného zboru, vykonáva štátnu službu
nad základný čas služby v týždni, patrí mu za každú hodinu takej služby príplatok,
ktorý tvorí príslušná časť služobného platu priznaného v čase výkonu štátnej služby
nad základný čas služby v týždni zvýšený o 20%, a ak ide o deň služobného pokoja,
zvýšený o 50%.
(2) Ak príslušník Policajného zboru vykonáva štátnu službu nad základný čas
služby v týždni, patrí mu za každú hodinu takej služby príplatok, ktorý tvorí príslušná
časť služobného platu priznaného v čase výkonu štátnej služby nad základný čas služby
v týždni zvýšený o 25%. Príslušníkovi Policajného zboru tento príplatok nepatrí,
ak mu patrí príplatok podľa § 89 alebo § 90.
(3) Príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni podľa
odsekov 1 a 2 nepatrí v prípade, ak sa policajt s nadriadeným dohodli na poskytnutí
náhradného voľna. Náhradné voľno je nadriadený povinný poskytnúť najneskôr do 60
dní od skončenia tejto služby.
(4) Ak sa štátna služba nad základný čas služby v týždni vykonáva v noci,
v sobotu, v nedeľu alebo vo sviatok, patria policajtovi, okrem príslušníka Policajného
zboru, aj príplatky podľa § 99, 100 a 101. Tieto príplatky mu patria aj vtedy, ak
sa mu za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni poskytlo náhradné
voľno.
§ 99
Príplatok za štátnu službu v noci
Za hodinu štátnej služby v noci patrí policajtovi, okrem príslušníka Policajného
zboru, príplatok v sume 25% z príslušnej časti.
§ 99a
Príplatok členom posádok lietadiel a vrtuľníkov
(1) Príslušníkovi Policajného zboru ustanovenému do funkcie člena posádky
lietadla alebo vrtuľníka v závislosti od dosiahnutého stupňa odbornej spôsobilosti
a od charakteru vykonávanej funkcie patrí príplatok až do 30% súčtu jeho funkčného
platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov.
(2) Členom letovej posádky sa na účely príplatku podľa odseku 1 rozumie veliteľ
lietadla, pilot, palubný inžinier - operátor.
(3) Výšku príplatku podľa odseku 1 ustanoví služobný predpis, ktorý vydá
minister.
§ 100
Príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu
Za hodinu štátnej služby v sobotu a v nedeľu patrí policajtovi, okrem príslušníka
Policajného zboru, príplatok v sume 30% z príslušnej časti služobného platu.
§ 101
Príplatok za štátnu službu vo sviatok
Za hodinu štátnej služby vo sviatok patrí policajtovi, okrem príslušníka
Policajného zboru, príplatok v sume príslušnej časti služobného platu.
§ 102
Ďalší služobný plat
(1) Policajtovi, okrem príslušníka Policajného zboru, patrí ďalší služobný
plat v každom polroku kalendárneho roku za predpokladu, že služobný pomer trval v
príslušnom polroku bez prerušenia aspoň štyri mesiace, ak nie je ďalej ustanovené
inak.
(2) Na účely poskytnutia ďalšieho služobného platu sa za trvanie služobného
pomeru nepovažuje čas
a) materskej a rodičovskej dovolenky,
b) služobného voľna bez nároku na služobný plat,
c) prerušenia výkonu funkcie,
d) vykonávania funkcie národného experta Slovenskej republiky v inštitúcii
Európskej únie.
(3) Nárok na ďalší služobný plat v prvom polroku nevznikne policajtovi, ktorého
služobný pomer sa skončí do 31. mája príslušného roku vrátane. Nárok na ďalší služobný
plat v druhom polroku nevznikne policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončí do
30. novembra príslušného roku vrátane.
(4) Nárok na ďalší služobný plat v danom polroku nevznikne policajtovi,
a) ktorému bolo právoplatne uložené disciplinárne opatrenie uvedené v §
53 ods. 1 písm. c) až e),
b) ktorého služobný pomer sa skončil prepustením podľa § 192 ods. 1 písm.
d) až g) alebo ktorému z tých istých dôvodov plynie lehota na skončenie služobného
pomeru,
c) ktorý podľa záveru služobného hodnotenia je nespôsobilý vykonávať zastávanú
funkciu a je spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu alebo je nespôsobilý
vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, ak toto služobné hodnotenie nadobudlo
právoplatnosť v danom polroku,
d) ktorý bol vo väzbe, ak v danom polroku trestné stíhanie nebolo zastavené
alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom,
e) ktorý bol uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného a
1.
nevznikol mu nárok na náhradu služobného platu 10) alebo
2. ktorý počas dočasnej neschopnosti
porušil liečebný režim,
f) ktorý mal neospravedlnenú neprítomnosť vo výkone štátnej služby, ak
trvala aspoň jednu pätinu základného času služby v týždni podľa § 64 ods. 1 alebo
ods. 2,
g) ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, ak policajtovi nebol
doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený.
(5) Ďalší služobný plat zodpovedá sume rovnajúcej sa poslednému služobnému
platu priznanému policajtovi, ktorý tvoria zložky služobného príjmu uvedené v § 84
ods. 1 písm. a) až m) a jedna šestina z príplatkov vyplatených podľa § 84 ods. 1
písm. o) až r) za polrok kalendárneho roka, v ktorom je splatný.
(6) Ďalší služobný plat za prvý polrok kalendárneho roku je splatný spolu
so služobným príjmom za mesiac jún a za druhý polrok kalendárneho roku spolu so služobným
príjmom za mesiac november.
(7) Ak policajtovi vznikne nárok na výplatu ďalšieho služobného platu v druhom
polroku kalendárneho roku až v mesiaci december, ďalší služobný plat je splatný spolu
so služobným príjmom za tento mesiac.
§ 102a
Odmena
(1) Policajtovi možno udeliť odmenu za
a) kvalitné plnenie úloh a za vykonanie
služobných úloh nad rozsah zverených činností,
b) splnenie mimoriadnej služobnej úlohy alebo významnej služobnej úlohy, alebo vopred
určenej služobnej úlohy, prípadne jej ucelenej etapy.
(2) Policajtovi možno udeliť odmenu za dlhodobé dosahovanie veľmi dobrých
výsledkov vo výkone štátnej služby až do výšky služobného príjmu podľa § 84 ods.
1 písm. a) až m) a ak ide o príslušníka Policajného zboru podľa § 84 ods. 2 písm.
a) až m) pri
a) dosiahnutí 50 rokov veku,
b) prvom skončení služobného pomeru po splnení nároku na starobný dôchodok
40b) alebo na výsluhový dôchodok, 40a)
c) prvom skončení služobného pomeru po splnení podmienok nároku na invalidný
dôchodok 40b) alebo na invalidný výsluhový dôchodok. 40a)
§ 102b
Príplatok zdravotníckym pracovníkom
(1) Policajtovi, ktorý je zdravotníckym pracovníkom,22) možno priznať príplatok
až do výšky 50% súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov.
(2) Príplatok podľa odseku 1 určuje minister v závislosti od stupňa zodpovednosti
za zdravotný stav policajtov, zdravotný stav obvinených alebo odsúdených alebo za
hygienický stav a epidemiologickú situáciu v útvaroch a zariadeniach Policajného
zboru alebo za organizáciu a riadenie rezortného zdravotníctva.
(3) Príplatok podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.
§ 102c
Príplatok za výkon činnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti
(1) Policajtovi, ktorý vykonáva osobitne významné úlohy alebo mimoriadne
náročné činnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti, možno priznať príplatok až
do výšky 90% súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov.
(2) Príplatok podľa odseku 1 určuje minister v závislosti od náročnosti,
zodpovednosti a rozsahu činností v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
(3) Príplatok podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.
§ 103
Peňažná náhrada za služobnú pohotovosť
(1) Ak je policajtovi, okrem príslušníka Policajného zboru, nariadená služobná
pohotovosť podľa § 69, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada
vo výške
a) 50%, a ak ide o deň služobného pokoja, 100% z príslušnej časti jeho
služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste výkonu štátnej služby,
b) 15%, a ak ide o deň služobného pokoja, 25% z príslušnej časti jeho služobného
platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste trvalého pobytu alebo prechodného
pobytu alebo na inom dohodnutom mieste,
c) 5%, a ak ide o deň služobného pokoja, 10% z príslušnej časti jeho služobného
platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú s možnosťou použitia mobilných prostriedkov
spojenia.
(2) Ak je príslušníkovi Policajného zboru nariadená služobná pohotovosť
podľa § 69, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada vo výške
a)
0,60% priznaného funkčného platu podľa § 84 ods. 2 písm. a), ak ide o pohotovosť
vykonávanú v mieste výkonu štátnej služby,
b) 0,15% priznaného funkčného platu podľa § 84 ods. 2 písm. a), ak ide o pohotovosť
vykonávanú v mieste trvalého pobytu alebo prechodného pobytu alebo na inom dohodnutom
mieste,
c) 0,10% priznaného funkčného platu podľa § 84 ods. 2 písm. a), ak ide o pohotovosť
vykonávanú s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia.
(3) Peňažná náhrada za služobnú pohotovosť podľa odsekov 1 a 2 nepatrí, ak
policajt v čase služobnej pohotovosti vykonáva štátnu službu.
§ 104
Služobný príjem v prípravnej štátnej službe
(1) Policajtovi v prípravnej štátnej službe, okrem príslušníka Policajného
zboru v prípravnej štátnej službe, patrí služobný príjem ako policajtovi v stálej
štátnej službe podľa § 84 ods. 1 s výnimkou príplatku za riadenie, príplatku za zastupovanie
a príplatku za prípravu policajta čakateľa.
(2) Príslušníkovi Policajného zboru v prípravnej štátnej službe patrí služobný
príjem ako príslušníkovi Policajného zboru v stálej štátnej službe podľa § 84 ods.
2 okrem príplatku za riadenie a príplatku za zastupovanie.
(3) V služobnom príjme príslušníka Policajného zboru v prípravnej štátnej
službe počas doby denného štúdia na splnenie kvalifikačnej požiadavky policajného
vzdelania je zohľadnený výkon štátnej služby v noci, v dňoch služobného pokoja, nad
základný čas služby v týždni a služobná pohotovosť.
§ 105
Služobný príjem v dočasnej štátnej službe
(1) Policajtovi v dočasnej štátnej službe, okrem príslušníka Policajného
zboru v dočasnej štátnej službe, patrí služobný príjem ako policajtovi v stálej štátnej
službe podľa § 84 ods. 1 s výnimkou príplatku za prípravu policajta čakateľa.
(2) Príslušníkovi Policajného zboru v dočasnej štátnej službe patrí služobný
príjem ako príslušníkovi Policajného zboru v stálej štátnej službe podľa § 84 ods.
2.
(3) zrušený od 1.10.2024
§ 106
Splatnosť služobného príjmu
(1) Služobný príjem je splatný pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
v nasledujúcom kalendárnom mesiaci.
(2) Služobný príjem, ktorý patrí policajtovi v roku 1998, je za mesiac
a) apríl splatný 17. apríla 1998,
b) máj splatný 21. mája 1998,
c) jún splatný 24. júna 1998,
d) júl splatný 28. júla 1998,
e) august splatný 31. augusta 1998,
f) september splatný 5. októbra 1998,
g) október splatný 9. novembra 1998,
h) november splatný 14. decembra 1998,
i) december splatný 15. januára 1999.
(3) Služobný príjem splatný v priebehu dovolenky musí sa na žiadosť policajta
vyplatiť najskôr dva dni pred nastúpením dovolenky.
(4) Pri skončení štátnej služby vyplatí služobný úrad policajtovi služobný
príjem splatný za mesačné obdobie najneskôr v deň najbližšieho výplatného termínu.
§ 107
Výplata služobného príjmu
(1) Služobný príjem sa policajtovi vypláca v eurách; v cudzej mene možno
služobný príjem vyplácať iba za podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2) Služobný príjem sa vypláca policajtovi v priebehu denného služobného
času v mieste výkonu štátnej služby. Ak policajt z vážnych dôvodov nemôže služobný
príjem za týchto podmienok prevziať alebo ak vopred písomne nepožiada o výplatu služobného
príjmu v niektorý iný deň, služobný úrad mu služobný príjem zašle v deň výplatného
termínu alebo najneskôr v nasledujúci deň na svoje náklady a nebezpečenstvo. Ustanovenie
o zasielaní služobného príjmu sa nevzťahuje na Slovenskú informačnú službu.
(3) Na písomnú žiadosť policajta je služobný úrad povinný pri výplate služobného
príjmu alebo iných peňažných plnení v jeho prospech poukázať sumu určenú policajtovi
na jeho účet v peňažnom ústave v Slovenskej republike.
(4) Pri vyúčtovaní služobného príjmu je služobný úrad povinný vydať policajtovi
doklad obsahujúci údaje o zložkách služobného príjmu a o vykonaných zrážkach v písomnej
forme, ak sa služobný úrad s policajtom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickou
formou.
(5) Policajt môže na prevzatie služobného príjmu písomne splnomocniť inú
osobu.
(6) V Slovenskej informačnej službe sa ustanovenie odseku 3 neuplatňuje.
§ 108
Zrážky zo služobného príjmu
Zrážky zo služobného príjmu možno vykonať iba na základe dohody o zrážkach
zo služobného príjmu; inak môže služobný úrad vykonať zrážky zo služobného príjmu,
len ak ide o
a) preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov
fyzických osôb, 23)
b) preddavok na služobný príjem, ktorý je policajt povinný vrátiť, pretože
neboli splnené podmienky na priznanie tohto služobného príjmu,
c) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeného súdom alebo orgánom
štátnej správy, alebo orgánom splnomocneným na to zákonom,
d) sumy prepadajúce štátu v dôsledku peňažného trestu, pokuty alebo náhrady
uložené policajtovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,
e) neoprávnene prijaté sumy dávok základného sociálneho poistenia, sociálneho
zabezpečenia policajtov, štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci, ak je policajt
povinný ich vrátiť na základe právoplatného rozhodnutia,
f) služobný plat alebo o jeho časť za dovolenku, na ktorú policajt stratil
nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol,
g) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
h) neoprávnene prijatú podporu v nezamestnanosti evidovaných nezamestnaných
alebo o podporu v nezamestnanosti poskytnutú ako preddavok, ak je policajt povinný
ho vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa zákona o zamestnanosti, 24)
i) poistné na zdravotné poistenie a poistné na sociálne zabezpečenie; u
policajtov, ktorí nesplnili podmienky nároku na výsluhový dôchodok, 24a) aj príspevok
na poistenie v nezamestnanosti,
j) účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie (ďalej len "finančný
príspevok na stravovanie"), ktorý je policajt povinný vrátiť, pretože neboli splnené
podmienky na jeho priznanie.
§ 109
Služobný príjem počas vyslania na výkon štátnej služby v zahraničí alebo
pri vyslaní na denné štúdium v zahraničí
(1) Policajtovi, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí alebo
ktorý bol vyslaný na denné štúdium v zahraničí alebo na dennú formu odborného kurzu
alebo iného druhu ďalšieho vzdelávania v zahraničí (ďalej len "denné štúdium v zahraničí"),
sa poskytuje zahraničný plat, ktorým je na tieto účely služobný príjem podľa § 84
ods. 1 písm. a) až m), a ak ide o príslušníka Policajného zboru podľa § 84 ods. 2
písm. a) až m) vynásobený objektivizovaným platovým koeficientom. Suma zahraničného
platu sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov smerom nahor. Zahraničný plat nepatrí policajtovi,
ktorý bol vyslaný na denné štúdium v zahraničí a ktorému bolo poskytnuté bezplatné
ubytovanie a štipendium na pokrytie jeho životných nákladov.
(2) Príplatky policajta, okrem príslušníka Policajného zboru, podľa § 84
ods. 1 písm. n) až r), ďalší služobný plat podľa § 84 ods. 1 písm. s), odmena podľa
§ 84 ods. 1 písm. t) a peňažná náhrada za služobnú pohotovosť podľa § 84 ods. 4 a
príplatky príslušníka Policajného zboru podľa § 84 ods. 2 písm. n) a o), odmena podľa
§ 84 ods. 2 písm. p) a peňažná náhrada za služobnú pohotovosť podľa § 84 ods. 4 sa
poskytujú v eurách pred prepočtom objektivizovaným platovým koeficientom.
(3) Policajtovi, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí alebo
ktorý je vyslaný na denné štúdium v zahraničí do štátu, ktorý nie je súčasťou eurozóny,
možno na jeho písomnú žiadosť poskytovať po vykonaní zrážok preddavkov na daň z príjmov
zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, poistného na zdravotné poistenie a výsluhové
zabezpečenie zahraničný plat v cudzej mene. Na účely určenia sumy zahraničného platu
v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou
bankou alebo Národnou bankou Slovenska, 13aa) ktorý je platný k prvému dňu mesiaca,
za ktorý patrí policajtovi zahraničný plat v cudzej mene.
(4) Služobným platom na účely
a) § 35 ods. 10, § 43 ods. 5 písm. a) až c), § 46 ods. 3, § 75 ods. 2,
§ 80 až 82 je služobný príjem podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) a o) až r), a ak ide
o príslušníka Policajného zboru podľa § 84 ods. 2 písm. a) až m) a o), určený v eurách
pred prepočtom objektivizovaným platovým koeficientom,
b) príplatkov policajta, okrem príslušníka Policajného zboru, podľa § 98,
99, 100 a 101 a peňažnej náhrady za služobnú pohotovosť podľa § 103 ods. 1 je služobný
príjem policajta podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) určený v eurách pred prepočtom
objektivizovaným platovým koeficientom,
c) príplatku príslušníka Policajného zboru podľa § 98 a peňažnej náhrady
za služobnú pohotovosť podľa § 103 ods. 2 je služobný príjem príslušníka Policajného
zboru podľa § 84 ods. 2 písm. a) až m) určený v eurách pred prepočtom objektivizovaným
platovým koeficientom.
(5) Objektivizovaný platový koeficient sa vypočíta ako súčin platového koeficientu
25) a súčinov podielov zvýšení platových taríf v štátnej službe k zvýšeniam funkčných
platov policajtov za každé obdobie ku dňu účinnosti zvýšenia platových taríf v štátnej
službe a funkčných platov policajtov. Objektivizovaný platový koeficient pre každú
krajinu sa zaokrúhľuje na osem desatinných miest. Vypočítané objektivizované platové
koeficienty vydá Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky opatrením, ktoré
sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní.
(6) Služobný úrad môže poskytnúť policajtovi na jeho písomnú žiadosť preddavok
na zahraničný plat. Poskytnutý preddavok je policajt povinný zúčtovať najneskôr do
šiestich mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol tento
preddavok poskytnutý. Pri skončení štátnej služby v zahraničí alebo denného štúdia
v zahraničí policajt vráti poskytnutý preddavok alebo jeho pomernú časť najneskôr
pred odchodom z cudziny.
(7) Policajtovi podľa odseku 1 patrí zahraničný plat vo výške zodpovedajúcej
odslúženému času, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8) Ustanovenie odseku 1 neplatí pre policajta, u ktorého vykonávanie štátnej
služby v zahraničí alebo vyslanie na denné štúdium v zahraničí je kratšie ako šesť
mesiacov.
(9) Policajtovi, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí na
plnenie úloh v medzinárodných misiách a operáciách civilného krízového manažmentu
(ďalej len "misia") alebo je vyslaný na ochranu zastupiteľských úradov Slovenskej
republiky v zahraničí (ďalej len "ochrana zastupiteľského úradu"), patrí v eurách
služobný príjem podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) a písm. s) a t), a ak ide o príslušníka
Policajného zboru podľa § 84 ods. 2 písm. a) až m) a p) a zahraničný príspevok od
400 do 4 000 EUR mesačne, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,
alebo záväzné podmienky účasti na misii neustanovujú inak. Zahraničný príspevok alebo
jeho pomerná časť patrí aj policajtovi na zahraničnej služobnej ceste, ktorý zabezpečuje
ochranu a prepravu osoby vykonávajúcej funkciu v inštitúcii Európskej únie alebo
v medzinárodnej organizácii. Výšku zahraničného príspevku určí minister v závislosti
od charakteru vykonávanej služobnej činnosti, miesta výkonu štátnej služby v zahraničí
a miery ohrozenia jeho života alebo zdravia.
(10) Zahraničný príspevok podľa odseku 9 patrí policajtovi dňom vyslania
na výkon štátnej služby v zahraničí alebo na zahraničnú služobnú cestu, najskôr však
dňom prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky, až do dňa skončenia vyslania
na výkon štátnej služby v zahraničí alebo zahraničnej služobnej cesty, najdlhšie
však do dňa prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky.
(11) Zahraničný príspevok podľa odseku 9 nepatrí policajtovi za čas, za ktorý
mu nepatrí služobný príjem alebo náhrada služobného platu. 10)
(12) Zahraničný plat sa vypláca v zahraničí prostredníctvom účtu vo vopred
dohodnutom peňažnom ústave v krajine výkonu štátnej služby alebo v krajine štúdia.
(13) Policajtovi vyslanému na denné štúdium v zahraničí sa služobný plat
počas čerpania riadnej dovolenky vypláca v eurách.
Náhrada výdavkov
§ 110
(1) Policajtovi patrí náhrada výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení služobných
úloh.
(2) Náhradou výdavkov podľa odseku 1 sa rozumie náhrada výdavkov pri výkone
štátnej služby v zahraničí, pri služobných cestách, cestách do škôl a kurzov, pri
prijatí alebo preložení na inú funkciu, pri sťahovaní, pri preventívnej rehabilitácii,
pri zahraničných služobných cestách, pri vyslaní do škôl a kurzov v zahraničí a náhrada
preukázaných cestovných výdavkov a stravného poskytovaného policajtovi v eurách alebo
cudzej mene v súvislosti s výkonom štátnej služby na území cudzieho štátu na základe
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(3) Policajtovi nepatrí náhrada výdavkov podľa tohto zákona, ak mu je preukázane
poskytnutá inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou v rozsahu a vo výške podľa
tohto zákona alebo mu je poskytnutá na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská
republika viazaná. Ak iná fyzická osoba alebo právnická osoba preukázane poskytne
policajtovi náhradu výdavkov čiastočne, policajtovi patrí zostávajúca časť náhrady
výdavkov do rozsahu a výšky podľa tohto zákona.
(4) Policajtovi, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí,
okrem policajta vyslaného na denné štúdium v zahraničí a policajta vyslaného na výkon
štátnej služby v zahraničí na plnenie úloh v misii alebo na ochranu zastupiteľského
úradu, patria náhrady súvisiace so zahraničnou služobnou cestou a s inými zmenami
miesta výkonu štátnej služby v zahraničí podľa osobitného predpisu. 25b)
(5) Policajtovi, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí na
plnenie úloh v misii alebo na ochranu zastupiteľského úradu, patrí denná náhrada
výdavkov v eurách alebo cudzej mene v hodnote od 60 do 160 EUR. Výšku dennej náhrady
výdavkov určí minister.
(6) Na policajta vyslaného na plnenie úloh v misii alebo na ochranu zastupiteľského
úradu sa nevzťahujú ustanovenia § 111 až 119, § 121 až 128 a § 130 až 134 zákona.
(7) Ak policajtovi vyslanému na plnenie úloh v misii alebo na ochranu zastupiteľského
úradu denné náhrady výdavkov uhrádza medzinárodná organizácia alebo iná fyzická osoba
alebo právnická osoba, denná náhrada výdavkov podľa odseku 5 mu nepatrí. Ak medzinárodná
organizácia alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba preukázane poskytne policajtovi
dennú náhradu výdavkov len čiastočne, policajtovi patrí zostávajúca časť dennej náhrady
výdavkov do rozsahu a výšky podľa tohto zákona.
(8) zrušený od 1.1.2008.
§ 111
(1) Policajtovi vyslanému na služobnú cestu patrí
a) náhrada preukázaných
cestovných výdavkov,
b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
c) stravné,
d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny do miesta
trvalého pobytu alebo medzi nadriadeným a policajtom vopred dohodnutého pobytu rodiny,
ak služobná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to
každý týždeň, ak tomu nebráni výkon štátnej služby, najmenej však raz za 30 dní.
(2) V prípade povolania policajta do služobnej pohotovosti z miesta pobytu
do miesta výkonu štátnej služby, pri ktorom mu vzniknú zvýšené výdavky, patrí policajtovi
a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b) stravné za čas prepravy, ak trvala dlhšie ako päť hodín,
c) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov.
(3) Na účely tohto zákona sa cesty policajta, ktoré súvisia s výkonom štátnej
služby, vykonávané v mieste výkonu štátnej služby považujú za služobné cesty s nárokom
na náhradu preukázateľných cestovných výdavkov.
§ 112
Stravné
(1) Policajtovi patrí stravné v sume podľa osobitného predpisu 26) za každý
kalendárny deň služobnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom. Suma stravného
je ustanovená v závislosti od času trvania služobnej cesty v kalendárnom dni, pričom
čas trvania služobnej cesty je rozdelený na časové pásma
a) 5 až 12 hodín,
b) nad 12 hodín až 18 hodín,
c) nad 18 hodín.
(2) Ak nadriadený vyslaním na služobnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín,
neumožní policajtovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až
do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín.
(3) Ak policajt vykoná počas dvoch kalendárnych dní služobnú cestu, ktorá
trvá v každom kalendárnom dni menej ako 5 hodín a ktorá celkovo trvá najmenej 5 hodín,
patrí policajtovi stravné v sume ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín.
(4) Ak má policajt na služobnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie
v celom rozsahu, stravné mu nepatrí. Ak má policajt na služobnej ceste preukázane
zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, stravné určené podľa odseku 1 sa kráti
o 25% za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40% za bezplatne poskytnutý obed a o 35%
za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad
18 hodín. Miera krátenia stravného vyjadrená v menovitej hodnote sa zaokrúhli na
eurocenty smerom nadol.
(5) Ak je pri služobnej ceste v účtovnom doklade preukázané poskytnutie
raňajok, nadriadený poskytne policajtovi stravné určené podľa odseku 1 znížené o
a) preukázanú sumu za raňajky alebo
b) 25%, ak preukázaná suma za raňajky je vyššia ako 25% zo stravného podľa odseku
1 alebo ak suma výdavku za poskytnuté raňajky nie je vyčíslená.
§ 113
Náhrady výdavkov pri prijatí alebo pri preložení na inú funkciu
(1) Policajtovi, ktorý je preložený na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm.
a) alebo b) do iného miesta výkonu štátnej služby a z toho dôvodu žije odlúčene od
svojej rodiny, patria po dobu preloženia náhrady ako pri služobnej ceste.
(2) Policajtovi, ktorý je preložený na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm.
a) do iného miesta výkonu štátnej služby a nespĺňa podmienky podľa odseku 1 a nadriadený
nemôže poskytnúť ubytovanie v rámci vlastných ubytovacích zariadení, patrí po dobu
preloženia náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie ako pri služobnej ceste, najviac
však vo výške 232 eur.
(3) Nadriadený môže na základe žiadosti policajta, ktorý v dôsledku prijatia
do služobného pomeru alebo preloženia na inú funkciu na vlastnú žiadosť podľa § 35
ods. 7 alebo s jeho písomným súhlasom do iného miesta výkonu štátnej služby žije
odlúčene od svojej rodiny, poskytnúť mu náhrady ako pri služobnej ceste, najdlhšie
po dobu troch mesiacov; o poskytovaní náhrad rozhodne nadriadený najneskôr do 30
kalendárnych dní od vzniku služobného pomeru alebo odo dňa preloženia.
(4) Ak je podľa posúdenia nadriadeného možný denný návrat policajta do miesta
trvalého pobytu, možno namiesto náhrad uvedených v odsekoch 1 a 2 poskytnúť náhrady
cestovných výdavkov z miesta pobytu do miesta výkonu štátnej služby a späť ako pri
služobnej ceste.
(5) Náhrady podľa odsekov 1 až 3 nepatria policajtovi, ktorý odmietol výmenu
alebo pridelenie bytu v mieste výkonu štátnej služby, a to trvale pre toto miesto
výkonu štátnej služby.
§ 114
Náhrady pri presťahovaní
(1) Policajtovi, ktorý spĺňa podmienky preloženia na inú funkciu podľa
§ 35 ods. 1 písm. a) alebo b) a presťahuje sa do miesta výkonu štátnej služby, patrí
a) náhrada preukázaných výdavkov za prepravu bytového zariadenia a zvrškov
policajta a členov jeho rodiny,
b) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cestu policajta a členov
jeho rodiny z doterajšieho miesta trvalého pobytu do miesta výkonu štátnej služby
policajta,
c) náhrada nevyhnutne potrebných preukázaných výdavkov spojených s maľovaním
a úpravou bytu, najviac však
1. za každú obytnú miestnosť (izbu) 43,16 eura,
2. za kuchyňu 43,16 eura,
3. za úplné príslušenstvo 43,16 eura,
4. za neúplné (spoločné) príslušenstvo 21,58 eura.
(2) Náhrada podľa odseku 1 písm. c) sa znižuje o polovicu, ak sa policajt
presťahuje do bytu v novostavbe ako prvý užívateľ.
(3) Ak ide o presťahovanie policajta, ktorý spĺňa podmienky odseku 1, do
vlastného rodinného domu, služobného bytu alebo do bytu v osobnom vlastníctve, patrí
mu náhrada podľa odseku 1 písm. c), najviac do výšky 258,92 eura.
§ 115
Náhrada výdavkov za používanie cestných vozidiel pri služobných cestách
(1) Ak sa nadriadený s policajtom písomne dohodne, že sa pri služobnej ceste
použije iné cestné vozidlo ako služobné cestné vozidlo, patrí mu za každý kilometer
jazdy sadzba základnej náhrady podľa osobitného predpisu 27) a náhrada za spotrebované
pohonné látky. Podmienkou je preukázanie zaplatenia zákonného a havarijného poistenia
použitého cestného motorového vozidla.
(2) Náhrada výdavkov za pohonné látky policajtovi patrí v rozsahu uvedenom
v osobitnom predpise. 28)
(3) Nadriadený môže s policajtom písomne dohodnúť poskytovanie náhrady za
použitie cestného vozidla vo výške zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej
verejnej dopravy. Podmienka preukázania zákonného a havarijného poistenia použitého
cestného motorového vozidla platí aj v tomto prípade.
Náhrady cestovných výdavkov do škôl a kurzov
§ 116
(1) Policajtovi, ktorý študuje na škole alebo v kurze mimo miesta výkonu
štátnej služby, patrí za dni cesty pri nástupe do školy alebo do kurzu a za dni cesty
späť po skončení školy alebo kurzu náhrada cestovných výdavkov ako pri služobnej
ceste. Ak ide o viacročné štúdium, patrí táto náhrada v každom roku štúdia.
(2) Policajtovi, ktorý bol povolaný alebo vyslaný na štúdium na policajnú
školu28a) alebo Akadémiu Policajného zboru, ktorý získava policajné vzdelanie, a
policajtovi, okrem príslušníka bezpečnostného úradu, ktorý bol povolaný alebo vyslaný
na vzdelávanie v odbornom kurze, patrí bezplatné ubytovanie a stravovanie; nárok
na bezplatné ubytovanie a stravovanie nemá policajt, ktorý vykonáva odbornú prax
na útvare Policajného zboru, ktorému je umožnený denný návrat do miesta jeho bydliska.
(3) Policajtovi, ktorý bol povolaný alebo vyslaný na štúdium na strednú
školu alebo vysokú školu, okrem škôl uvedených v odseku 2, na účel získania špeciálnej
odbornej spôsobilosti potrebnej podľa osobitných predpisov na výkon štátnej služby,
patria náhrady preukázaných výdavkov na ubytovanie a stravné ako pri služobnej ceste.
(4) Počas pobytu v mieste školy alebo kurzu patrí policajtovi, ktorý žije
odlúčene od svojej rodiny, náhrada preukázaných cestovných výdavkov na návštevu rodiny
a späť raz za mesiac, slobodnému raz za tri mesiace.
(5) Náhrada cestovných výdavkov na návštevu rodiny patrí policajtovi až
do výšky preukázaných cestovných výdavkov pri použití železničného alebo autobusového
spojenia. Náhrada za použitie rýchlika alebo náhrada za použitie diaľkového autobusu
patrí pri vzdialenosti nad 100 kilometrov, náhrada výdavku za miestenku pri vzdialenosti
nad 200 kilometrov.
(6) Policajtovi študujúcemu na škole, ktorý bol vyslaný na plnenie úloh
Policajného zboru do iného miesta výkonu štátnej služby, kde sa mu neposkytuje bezplatné
stravovanie a ubytovanie, patrí náhrada výdavkov ako pri služobnej ceste.
§ 117
(1) Policajtovi študujúcemu pri výkone štátnej služby mimo miesta výkonu
štátnej služby na vykonanie skúšok a účasť na študijných sústredeniach a predpísaných
konzultáciách a späť patria náhrady preukázaných cestovných výdavkov ako pri služobnej
ceste.
(2) Pri opravných skúškach policajtovi nepatrí náhrada podľa odseku 1.
§ 118
Náhrady výdavkov pri preventívnej rehabilitácii
(1) Pri preventívnej rehabilitácii vykonávanej formou liečebno-preventívnej
starostlivosti patrí policajtovi náhrada preukázaných cestovných výdavkov ako pri
služobnej ceste.
(2) Pri preventívnej rehabilitácii vykonávanej formou výkonu práce mimo miesta
výkonu štátnej služby alebo mimo miesta trvalého pobytu v prvých piatich kalendárnych
dňoch policajtovi patria náhrady ako pri služobnej ceste.
(3) Pri individuálnej preventívnej rehabilitácii vykonávanej formou výkonu
práce policajtovi nepatria náhrady podľa odseku 1.
§ 119
Náhrada výdavkov pri zahraničných služobných cestách a pri cestách do škôl
a kurzov v zahraničí
Pri poskytovaní náhrad výdavkov pri zahraničnej služobnej ceste podľa § 37
ods. 6 sa postupuje podľa § 111, 112 a 115, ak ďalej nie je ustanovené inak.
§ 120
Poistenie liečebných nákladov v zahraničí
Policajtovi pri zahraničnej služobnej ceste patrí náhrada preukázaných výdavkov
za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí; táto náhrada policajtovi
nepatrí, ak ho takto poistil nadriadený.
§ 120a
Náhrada výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie
Policajtovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú služobnú cestu do tropických
oblastí alebo do inak zdravotne rizikových oblastí, patrí náhrada preukázaných výdavkov
za povinné očkovanie a za očkovanie odporúčané orgánom verejného zdravotníctva.
§ 121
Náhrada výdavkov za cestu na návštevu rodiny
Ak sa policajt s nadriadeným, ktorý ho vyslal na zahraničnú služobnú cestu,
písomne dohodne na návšteve rodiny v mieste jej trvalého pobytu, patrí policajtovi
náhrada písomne dohodnutých výdavkov v rozsahu a za podmienok ako pri zahraničnej
služobnej ceste. Ustanovenie § 111 ods. 1 písm. e) sa nevzťahuje na cestu na návštevu
rodiny policajta vyslaného na zahraničnú služobnú cestu.
§ 122
Stravné pri zahraničnej služobnej ceste
(1) Policajtovi patrí stravné v eurách alebo cudzej mene v sume podľa osobitného
predpisu 29) za každý kalendárny deň zahraničnej služobnej cesty za podmienok ustanovených
týmto zákonom. Suma stravného v eurách alebo cudzej mene je ustanovená v závislosti
od času trvania zahraničnej služobnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom
dni, pričom čas trvania zahraničnej služobnej cesty mimo územia Slovenskej republiky
je rozdelený na časové pásma
a) do 6 hodín vrátane,
b) nad 6 hodín až 12 hodín,
c) nad 12 hodín.
(2) Ak zahraničná služobná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá
v kalendárnom dni
a) do 6 hodín vrátane, patrí policajtovi stravné vo výške 25% zo
základnej sadzby stravného,
b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí policajtovi stravné vo výške 50% zo základnej sadzby
stravného,
c) nad 12 hodín, patrí policajtovi stravné v sume základnej sadzby stravného.
(3) Ak policajt vykoná počas kalendárneho dňa viac zahraničných služobných
ciest, z ktorých každá trvá do 6 hodín vrátane, patrí policajtovi stravné v eurách
alebo cudzej mene za celkový čas trvania týchto služobných ciest.
(4) Stravné v eurách alebo cudzej mene sa poskytne policajtovi v mene a výške
stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej policajt strávi v kalendárnom dni najviac
hodín. Ak policajt strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách,
poskytne sa policajtovi stravné v eurách alebo cudzej mene, ktoré je pre policajta
výhodnejšie.
(5) Ak má policajt na zahraničnej služobnej ceste preukázane zabezpečené
bezplatné stravovanie v celom rozsahu, stravné mu nepatrí. Ak má policajt na zahraničnej
služobnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, stravné určené
podľa odsekov 1, 2 a 4 sa kráti o 25% za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40% za bezplatne
poskytnutý obed a o 35% za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného
pre časové pásmo nad 12 hodín.
(6) Ak je pri zahraničnej služobnej ceste v doklade o ubytovaní preukázané
poskytnutie raňajok, nadriadený poskytne policajtovi stravné v eurách alebo cudzej
mene určené podľa odsekov 1, 2, a 4 znížené o
a) preukázanú sumu za poskytnuté raňajky alebo
b) 25%, ak preukázaná suma výdavku za poskytnuté raňajky je vyššia ako
25% zo stravného určeného podľa odsekov 1, 2 a 4 alebo ak suma výdavku za poskytnuté
raňajky nie je vyčíslená.
§ 123
Vreckové
Služobný úrad môže poskytnúť policajtovi pri zahraničnej služobnej ceste
vreckové v eurách alebo v cudzej mene vo výške do 40% stravného ustanoveného podľa
§ 122 ods. 2 a 4.
§ 124
Náhrada výdavkov za pohonné látky
Pri poskytovaní náhrady za používanie cestných vozidiel podľa § 115 patrí
policajtovi pri zahraničnej služobnej ceste náhrada za pohonné látky v eurách alebo
cudzej mene za kilometre najazdené v zahraničí nad 350 kilometrov, ak sa s prihliadnutím
na technické parametre cestného vozidla nadriadený písomne nedohodne s policajtom
na dlhšej vzdialenosti.
§ 125
Vylúčenie súbehu náhrad
(1) Pri zahraničnej služobnej ceste patrí policajtovi za dobu služobnej cesty
na území Slovenskej republiky stravné v eurách v rozsahu a za podmienok ustanovených
v § 112 ods. 1; ak nadriadený neumožnil policajtovi stravovať sa zvyčajným spôsobom,
môže postupovať podľa § 112 ods. 2.
(2) Pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa začína a končí na území Slovenskej
republiky, je rozhodnou dobou pre vznik nároku na náhradu poskytovanú v eurách alebo
cudzej mene prechod slovenskej štátnej hranice a pri leteckej preprave odlet a prílet
lietadla podľa letového poriadku alebo príchod a odchod lode z prístavu, v ktorom
sa vykonáva vstupná alebo výstupná hraničná kontrola.
(3) Pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa začína a končí v zahraničí,
sú na vznik nároku na náhrady poskytované v eurách alebo cudzej mene rozhodujúce
podmienky služobnej cesty určené nadriadeným podľa § 37 ods. 2; obmedzenie podľa
§ 124 v tomto prípade neplatí.
(4) Pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa začína na území Slovenskej
republiky a končí sa v zahraničí, a pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa začína
v zahraničí a končí sa na území Slovenskej republiky, na posúdenie rozhodnej doby
na vznik nároku na náhrady poskytované v eurách alebo cudzej mene sa primerane použijú
ustanovenia odsekov 2 a 3.
§ 126
Zahraničné služobné cesty vykonávané na základe dohody o vzájomnej výmene
policajtov
(1) Ak je zahraničná služobná cesta vykonávaná na základe dohody o vzájomnej
výmene policajtov, môže nadriadený dohodnúť so zmluvnou stranou v zahraničí poskytovanie
bezplatného ubytovania, stravného, vreckového a náhradu cestovných výdavkov za cesty
súvisiace s výkonom štátnej služby.
(2) Cestovné výdavky za cesty z miesta výkonu štátnej služby policajta do
sídla zmluvnej strany v zahraničí a späť a náhradu preukázaných výdavkov za poistenie
liečebných nákladov v zahraničí a náhradu preukázaných výdavkov za povinné očkovanie
a odporúčané očkovanie uhrádza nadriadený.
(3) Nadriadený môže dohodnúť so zmluvnou stranou v zahraničí, ku ktorej je
policajt vysielaný, výšku stravného poskytovaného policajtovi v zahraničí najviac
do výšky ustanovenej v § 122.
§ 127
Náhrady cestovných výdavkov pri vysielaní policajta na štúdium do škôl a
kurzov v zahraničí
(1) Policajtovi vyslanému na štúdium do školy alebo do kurzu v zahraničí
patria náhrady ako pri zahraničnej služobnej ceste okrem náhrad podľa § 111 ods.
1 písm. e) a § 123.
(2) Policajtovi študujúcemu na škole alebo v kurze v zahraničí, ktoré trvajú
menej ako desať mesiacov, nepatrí ďalšia náhrada cestovných výdavkov za cesty späť
počas štúdia do Slovenskej republiky.
(3) Policajtovi študujúcemu na škole alebo v kurze v zahraničí, ktoré trvajú
viac ako desať mesiacov, počas štúdia patrí jedenkrát ročne náhrada cestovných výdavkov
za cestu konanú z miesta školy alebo kurzu v zahraničí do miesta trvalého pobytu
v Slovenskej republike a späť.
(4) V prípade udelenia dovolenky alebo služobného voľna z dôvodu návštevy
vážne chorého člena rodiny alebo z dôvodu účasti na jeho pohrebe policajtovi, okrem
náhrad poskytovaných podľa odsekov 2 a 3, patrí náhrada cestovných výdavkov za cestu
z miesta školy alebo kurzu v zahraničí do miesta trvalého pobytu v Slovenskej republike
a späť.
§ 128
Náhrada cestovných výdavkov a stravného poskytovaného policajtovi v eurách
alebo cudzej mene v súvislosti s výkonom štátnej služby na území cudzieho štátu na
základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná
(1) Policajtovi, ktorý vykonáva štátnu službu na území cudzieho štátu na
základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, po skončení
výkonu štátnej služby s návratom na územie Slovenskej republiky patrí náhrada preukázaných
cestovných výdavkov na území cudzieho štátu a po dobu výkonu tejto služby stravné
v eurách alebo cudzej mene vo výške
a) 5% zo základnej sadzby stravného ustanoveného osobitným predpisom, 29)
ak výkon štátnej služby trvá od štyroch hodín do ôsmich hodín,
b) 15% zo základnej sadzby stravného ustanoveného osobitným predpisom,
29) ak výkon štátnej služby trvá nad 8 hodín až 12 hodín,
c) 25% zo základnej sadzby stravného ustanoveného osobitným predpisom,
29) ak výkon štátnej služby trvá nad 12 hodín.
(2) Do doby výkonu štátnej služby sa spočítajú hodiny strávené na území cudzieho
štátu. Podľa počtu hodín strávených na území cudzieho štátu patrí policajtovi stravné
v eurách alebo cudzej mene podľa odseku 1.
§ 129
Naturálne náležitosti
(1) Policajt má nárok na bezplatné poskytovanie služobnej rovnošaty a jej
súčastí, osobných ochranných pracovných prostriedkov a ďalšieho materiálu nevyhnutného
na výkon štátnej služby (ďalej len "naturálne náležitosti") alebo peňažný príspevok
za naturálne náležitosti, ak ďalej nie je ustanovené inak. Na zabezpečenie obmeny
naturálnych náležitostí patrí policajtovi peňažný príspevok na naturálne náležitosti
alebo náhrada formou nepeňažného plnenia.
(2) Pri vzniku služobného pomeru policajtovi patria tieto naturálne náležitosti:
a) služobná rovnošata a jej súčasti, ak vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate,
b) peňažný príspevok vo výške 60% hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí na zaobstaranie
občianskeho odevu a doplnkov, ak vykonáva štátnu službu v občianskom odeve,
c) služobná rovnošata a jej súčasti a peňažný príspevok vo výške 30% hodnoty služobnej
rovnošaty a jej súčastí, ak vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate striedavo
s občianskym odevom,
d) peňažný príspevok vo výške 40% hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí na zaobstaranie
občianskeho odevu a doplnkov, ak pri výkone štátnej služby používa občiansky odev
striedavo s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami,
e) osobné ochranné pracovné prostriedky a ďalší materiál nevyhnutný na výkon štátnej
služby.
(3) Policajtke, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, patrí
k služobnej rovnošate a jej súčastiam jednorazový peňažný príspevok vo výške 30%
hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí na nákup súčastí, ktoré služobný úrad bežne
nezabezpečuje.
(4) Policajtke, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate striedavo
s občianskym odevom, patrí k služobnej rovnošate a jej súčastiam jednorazový peňažný
príspevok vo výške 15% hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí na nákup súčastí,
ktoré služobný úrad bežne nezabezpečuje.
(5) Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí policajtovi a policajtke
na obnovu naturálnych náležitostí každý rok
a) peňažný príspevok vo výške 40% hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí, a ak
ide o príslušníka Policajného zboru, vo výške 50% hodnoty služobnej rovnošaty a jej
súčastí, ak vykonávajú štátnu službu v občianskom odeve alebo v služobnej rovnošate
striedavo s občianskym odevom,
b) peňažný príspevok vo výške 15% hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí, ak pri
výkone štátnej služby používa občiansky odev striedavo s osobnými ochrannými pracovnými
prostriedkami.
(6) Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí policajtovi, ktorý vykonáva
štátnu službu v služobnej rovnošate, na obnovu naturálnych náležitostí každý rok
náhrada formou nepeňažného plnenia alebo peňažného plnenia vo výške 40% hodnoty služobnej
rovnošaty a jej súčastí, a ak ide o príslušníka Policajného zboru, vo výške 50% hodnoty
služobnej rovnošaty a jej súčastí.
(7) Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí policajtke, ktorá vykonáva
štátnu službu v služobnej rovnošate, na obnovu naturálnych náležitostí každý rok
náhrada formou nepeňažného plnenia vo výške 30% hodnoty služobnej rovnošaty a jej
súčastí a peňažný príspevok vo výške 15% hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí
na nákup súčastí, ktoré služobný úrad bežne nezabezpečuje alebo formou peňažného
plnenia vo výške 45% hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí.
(8) Hodnoty výstrojných súčastí, ktoré tvoria hodnotu služobnej rovnošaty
a jej súčastí, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo
každý rok podľa reálnych nákupných cien.
(9) Výplata peňažného príspevku na zaobstaranie a obnovu priznaných naturálnych
náležitostí sa vykonáva v mesiaci marci a septembri spätne za uplynulé obdobie. Výplatný
termín je zhodný s výplatným termínom služobného príjmu.
(10) Náhrada formou nepeňažného plnenia sa policajtovi a policajtke preplatí
najviac do výšky 40% hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí, a ak ide o príslušníka
Policajného zboru, najviac do výšky 50% hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí,
a) pri skončení služobného pomeru,
b) za dobu, počas ktorej im bolo nariadené alebo povolené nadriadeným používať
počas služby na prechodné obdobie výhradne občiansky odev,
c) policajtke počas tehotenstva, počas ktorého používala občiansky odev,
d) pri nástupe na rodičovskú dovolenku,
e) pri zaradení do zálohy podľa § 40 ods. 3 písm. a) až c),
f) ak vykonáva štátnu službu v občianskom odeve, v služobnej rovnošate
striedavo s občianskym odevom alebo ak pri výkone štátnej služby používa občiansky
odev striedavo s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami.
(11) Naturálne náležitosti a peňažný príspevok nepatria policajtovi za dobu,
ktorá sa nezapočítava do doby výsluhy rokov v hodnosti podľa § 20 ods. 3.
(12) Naturálne náležitosti a peňažný príspevok na naturálne náležitosti nepodliehajú
dani z príjmu zo závislej činnosti fyzických osôb.
(13) Na príslušníkov informačnej služby a príslušníkov bezpečnostného úradu
sa vzťahujú ustanovenia odseku 1, odseku 2 písm. b), d) a e) a odsekov 5, 8, 9, 11
a 12 s tým, že tam, kde sa hovorí o služobnej rovnošate a jej súčastiach, rozumie
sa tým občiansky odev a jeho doplnky.
Spoločné ustanovenia
§ 130
(1) Ak priznanie platových náležitostí a ďalších náležitostí je podmienené
vykonávaním štátnej služby, za vykonávanie štátnej služby sa posudzuje aj čas
a) čerpania dovolenky, dodatkovej dovolenky, prvých dvoch týždňov kúpeľnej
starostlivosti alebo preventívnej rehabilitácie,
b) keď policajt nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci
na jeho inak obvyklý deň výkonu štátnej služby,
c) náhradného voľna za výkon štátnej služby nad základný čas služby v
týždni,
d) služobného voľna pre prekážky v štátnej službe z dôvodov všeobecného
záujmu, ak policajtovi nebola poskytnutá náhrada služobného platu alebo iná náhrada,
e) služobného voľna pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe,
f) služobného voľna pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe v súvislosti
so štúdiom pri výkone štátnej služby,
g) prehlbovania kvalifikácie,
h) prestávky v službe,
i) prestávky na dojčenie,
j) služobnej cesty strávený inak ako plnením služobných úloh, ktorý spadá
do základného času služby policajta v jednotlivých dňoch.
(2) Príslušnou časťou služobného platu na účely tohto zákona pri 40-hodinovom
základnom čase služby v týždni je 1/175 služobného platu podľa § 84 ods. 1 písm.
a) až m), ak ide o príslušníka Policajného zboru podľa § 84 ods. 2 písm. a) až m)
a o) a pri 38-hodinovom základnom čase služby v týždni 1/165 služobného platu podľa
§ 84 ods. 1 písm. a) až m), ak ide o príslušníka Policajného zboru podľa § 84 ods.
2 písm. a) až m) a o).
(3) Miesto výkonu štátnej služby je miesto (obec), kde je policajt zaradený
do výkonu štátnej služby. Pre policajtov, ktorým častá zmena miesta výkonu štátnej
služby vyplýva z osobitnej povahy zaradenia, možno ako pravidelné miesto výkonu štátnej
služby dohodnúť aj miesto trvalého pobytu.
(4) Miesto pobytu je miesto trvalého pobytu, miesto prechodného pobytu
alebo medzi nadriadeným a policajtom vopred písomne dohodnuté miesto pobytu rodiny
policajta na území Slovenskej republiky.
(5) Rodinou policajta je manžel alebo manželka a deti odkázané výživou
na policajta podľa osobitného predpisu. 23)
(6) Ženatý policajt je tiež slobodný, rozvedený alebo ovdovený policajt,
ktorý žije v domácnosti s niektorým členom rodiny uvedeným v odseku 5, ktorému poskytuje
zaopatrenie, ak sa tento člen rodiny uznáva za ním vyživovanú osobu.
(7) Ak policajtovi vznikne nárok na stravné z viacerých dôvodov, patrí
mu len jedno stravné, ktoré je pre neho výhodnejšie.
§ 131
Tam, kde tento zákon požaduje preukázanie výdavkov a policajt ich nepreukáže
z dôvodu straty dokladov, ktoré sa už nedajú získať náhradným spôsobom, môže nadriadený
poskytnúť náhrady v ním uznanej výške s prihliadnutím na podmienky ustanovené v §
37 ods. 2 a 7.
§ 132
(1) Ak policajt požiada o poskytnutie preddavku na náhrady podľa § 111,
je nadriadený povinný poskytnúť mu tento preddavok do výšky predpokladaných náhrad.
(2) Nadriadený je povinný poskytnúť policajtovi pri zahraničnej služobnej
ceste preddavok primerane podľa osobitného predpisu.29a)
§ 133
(1) Policajt je povinný do desiatich pracovných dní po skončení služobnej
cesty predložiť nadriadenému písomné doklady na vyúčtovanie služobnej cesty a tiež
vrátiť nevyúčtovaný preddavok.
(2) Nadriadený je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia
písomných dokladov vykonať vyúčtovanie služobnej cesty policajta; pri vyúčtovaní
služobnej cesty postupuje nadriadený v súlade s osobitným predpisom. 29b)
(3) Policajt je povinný vyúčtovanie stravného v eurách alebo cudzej mene
za uplynulý mesiac predložiť nadriadenému do desiateho dňa nasledujúceho mesiaca.
ŠIESTA ČASŤ
BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI VÝKONE ŠTÁTNEJ SLUŽBY
Bezpečnosť a ochrana zdravia
§ 135
(1) Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia policajtov pri výkone
štátnej služby zaisťuje služobný úrad.
(2) Služobný úrad je povinný najmä
a) vytvárať podmienky pre bezpečný
a zdravie nepoškodzujúci výkon štátnej služby,
b) riadiť, koordinovať a trvale zvyšovať úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia, technických
zariadení a pracovného prostredia pri výkone štátnej služby, vykonávať kontrolu predmetných
úloh a zabezpečovať odstránenie zistených závad,
c) zisťovať a odstraňovať príčiny služobných úrazov a chorôb z povolania, evidovať
ich, oznamovať ich príslušným orgánom a robiť opatrenia potrebné na nápravu,
d) priebežne vyhodnocovať nebezpečenstvá vyplývajúce z výkonu štátnej služby a na
ich základe aktualizovať osobitný predpis na bezplatné poskytovanie osobných ochranných
služobných prostriedkov, kontrolovať ich používanie a vytvárať podmienky na ich údržbu
a udržiavanie nezávadného stavu,
e) poskytovať podľa osobitného predpisu umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky,
ako aj ochranné nápoje,
f) umožňovať príslušným odborovým orgánom vykonávať kontrolu plnenia úloh v oblasti
bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, ako aj účasť pri zisťovaní
okolností a príčin vzniku služobných úrazov a chorôb z povolania,
g) oboznamovať policajtov s príslušnými právnymi predpismi, zásadami a novými poznatkami
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, pravidelne
preverovať ich vedomosti, viesť záznamy o vykonaných školeniach a predpísaných skúškach,
h) zabezpečiť dodržiavanie právnych noriem o požiarnej ochrane, plniť z nich vyplývajúce
príkazy, zákazy a pokyny a vykonávať pravidelnú kontrolu ich plnenia,
i) chrániť zdravie policajtov, aby nebolo ohrozované fajčením v priestoroch, kde
sa vykonáva štátna služba.
§ 136
Policajt je povinný dbať o svoju bezpečnosť a o svoje zdravie pri výkone
štátnej služby. Ďalej je povinný
a) dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a právne predpisy o požiarnej ochrane,
b) zúčastňovať sa na školeniach uskutočňovaných v záujme zvýšenia bezpečnosti a ochrany
zdravia pri výkone štátnej služby a absolvovať predpísané skúšky a lekárske prehliadky,
c) bezodkladne oznamovať nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré by mohli ohroziť
bezpečnosť a ochranu zdravia pri výkone štátnej služby,
d) nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, požívatiny a liečivá, ktoré
obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby a v dobe
výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu
štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva
štátna služba, ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, minister môže povoliť
požívanie alkoholu, požívatín a liečiv obsahujúcich alkohol,
e) podrobiť sa v súvislosti s výkonom štátnej služby dychovej skúške, prípadne aj
vyšetreniu, ktoré nariadil nadriadený, aby zistil, či policajt nie je pod vplyvom
alkoholu alebo iných návykových látok,
f) používať pri výkone štátnej služby predpísané ochranné zariadenia a osobné ochranné
služobné prostriedky,
g) prísne dodržiavať bezpečnostné opatrenia pri manipulácii so zbraňami, pri práci
s bojovou a inou technikou a dodržiavať pravidlá požiarnej ochrany.
§ 137
Príslušný odborový orgán má právo vykonávať kontrolu nad bezpečnosťou a
ochranou zdravia pri výkone štátnej služby; pritom má právo kontrolovať, ako nadriadený
plní svoje povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri výkone
štátnej služby.
§ 138
Štátny odborný dozor nad bezpečnosťou a požiarnou ochranou vykonáva orgán
dozoru služobného úradu podľa osobitného predpisu. 30)
§ 139
Všeobecne záväzné právne predpisy a interné predpisy na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, ako aj hygienické, protiepidemické,
dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane, o zaobchádzaní s horľavinami, výbušninami,
zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu sú predpisy
na ochranu života a zdravia, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.
SIEDMA ČASŤ
STAROSTLIVOSŤ O POLICAJTOV
§ 141
Podmienky výkonu štátnej služby
(1) Nadriadený vytvára policajtovi podmienky na riadny a pokiaľ možno bezpečný
výkon štátnej služby.
(2) Nadriadený je povinný najmä
a) oboznamovať policajtov s internými predpismi a informáciami potrebnými
na riadny výkon štátnej služby,
b) starať sa o získavanie, zvyšovanie a prehlbovanie kvalifikácie policajtov,
c) zabezpečovať pre policajtov zdravotnú starostlivosť, zriaďovať a udržiavať
zdravotnícke zariadenia,
d) zriaďovať, udržiavať a zlepšovať sociálne zariadenia,
e) starať sa o vzhľad, úpravu a zlepšovanie pracovísk,
f) zabezpečovať ubytovanie policajtov,
g) vytvárať podmienky na uspokojovanie kultúrnych, rekreačných a telovýchovných
potrieb a záujmov policajtov,
h) zabezpečiť policajtom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce
zásadám správnej výživy priamo v služobnom úrade alebo v jeho blízkosti. Túto povinnosť
nemá voči policajtom vyslaným na služobnú cestu, v prípadoch, ak to vylučujú podmienky
výkonu služby, a voči policajtom, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie,
i) zabezpečovať stravovanie podľa písmena h) podávaním jedného teplého
hlavného jedla vrátane vhodného nápoja policajtovi v priebehu zmeny vo vlastnom stravovacom
zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej
osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby,
ak ich sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať
stravovacie služby. Pri zabezpečovaní stravovania prostredníctvom právnickej osoby
alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, prostredníctvom
stravovacích poukážok je výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby najviac
2% z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke. Na účely stravovania sa za zmenu
považuje výkon štátnej služby dlhší ako štyri hodiny. Ak zmena trvá viac ako 11 hodín,
ale netrvá viac ako 12 hodín, nadriadený môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého
hlavného jedla; pri zmene trvajúcej viac ako 12 hodín je však povinný jeho poskytnutie
zabezpečiť. Ak zmena trvá viac ako 17 hodín, nadriadený môže zabezpečiť poskytnutie
tretieho teplého hlavného jedla. Nadriadený poskytuje stravovaciu poukážku v elektronickej
forme; to neplatí, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme policajtom
počas zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné,
j) prispievať na stravovanie podľa písmen h) a i) vo výške 65% ceny teplého
hlavného jedla, najviac však 65% stravného poskytovaného pri služobnej ceste v trvaní
5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, 31) rovnako tak poskytovať príspevok podľa
osobitného predpisu, 32)
k) zabezpečiť vybavenie pracoviska, na ktorom sa vykonáva štátna služba
v noci, prostriedkami na poskytnutie prvej pomoci vrátane zabezpečenia prostriedkov
umožňujúcich privolať rýchlu lekársku pomoc.
(3) Nadriadený môže poskytovať policajtovi finančný príspevok v sume uvedenej
v odseku 2 písm. j), iba ak povinnosť nadriadeného zabezpečiť policajtovi stravovanie
vylučujú podmienky výkonu štátnej služby alebo nadriadený nemôže zabezpečiť stravovanie
podľa odseku 2 písm. h) a i).
(4) Ak nie je možné zabezpečiť stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení
alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, a ak nejde o prípady podľa odseku
3, nadriadený umožní policajtovi výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom
právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie
služby, formou stravovacej poukážky alebo finančným príspevkom na stravovanie v sume
uvedenej v odseku 2 písm. j). Policajt je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov
odo dňa, ku ktorému sa výber viaže. Podrobnosti výberu ustanoví služobný predpis.
(5) V kolektívnej zmluve možno
a) upraviť podmienky, za ktorých bude nadriadený
poskytovať policajtom stravovanie počas trvania prekážok pri výkone štátnej služby,
b) rozšíriť okruh policajtov, ktorým nadriadený zabezpečí stravovanie.
§ 141a
Príspevok na bývanie
(1) Policajtovi možno priznať príspevok na bývanie do výšky 500 eur mesačne,
ak ďalej nie je ustanovené inak.
(2) Príspevok na bývanie určuje minister v závislosti od miesta výkonu štátnej
služby, služobných činností, ktoré policajt vykonáva, a útvaru jeho služobného zaradenia.
(3) Príspevok na bývanie nemožno priznať policajtovi,
a) ktorému sa poskytujú náhrady výdavkov pri prijatí alebo preložení na
inú funkciu podľa § 113,
b) ktorý je zaradený do činnej zálohy z dôvodu vyslania na výkon štátnej
služby v zahraničí,
c) ktorý je vyslaný na služobnú cestu alebo na zahraničnú služobnú cestu
trvajúcu nepretržite aspoň po dobu jedného mesiaca.
(4) Príspevok na bývanie nepatrí policajtovi počas doby dočasného pozbavenia
výkonu štátnej služby, výkonu väzby, zaradenia do neplatenej zálohy, zaradenia do
zálohy pre prechodne nezaradených policajtov, ak táto doba trvá nepretržite aspoň
jeden mesiac.
(5) Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí, doplatí sa policajtovi
za dobu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby príspevok na bývanie vo výške,
v ktorej mu bol určený pred dočasným pozbavením; to neplatí, ak bolo konanie, pre
ktoré bol policajt dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, trestným činom, za ktorý
bol právoplatne odsúdený, alebo ak trestné stíhanie o tomto trestnom čine nebolo
právoplatne skončené, alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol dočasne pozbavený výkonu
štátnej služby, prepustený zo služobného pomeru.
(6) Ak trestné stíhanie bolo zastavené alebo ak sa skončilo právoplatným
oslobodzujúcim rozsudkom, doplatí sa policajtovi za dobu výkonu väzby príspevok na
bývanie vo výške, v ktorej mu bol určený pred výkonom väzby.
(7) Policajt, ktorý prestal spĺňať podmienky na priznanie príspevku na bývanie,
je povinný bezodkladne oznámiť túto skutočnosť nadriadenému.
§ 141b
Príspevok na rekreáciu
Policajtovi patrí príspevok na rekreáciu v rozsahu a za podmienok ustanovených
osobitným predpisom.32b)
§ 141c
Príspevok na športovú činnosť dieťaťa
Policajtovi môže byť poskytnutý príspevok na športovú činnosť dieťaťa v rozsahu
a za podmienok ustanovených osobitným predpisom.32c)
§ 141d
Príspevok na štátom podporované nájomné bývanie
Policajtovi môže byť poskytnutý príspevok na štátom podporované nájomné bývanie
v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitným predpisom.32d)
Získavanie, zvyšovanie a prehlbovanie kvalifikácie
§ 142
Nadpis zrušený od 1.1.2008
(1) Služobný úrad v súlade s potrebami Policajného zboru je povinný starať
sa o získavanie, zvyšovanie a prehlbovanie kvalifikácie policajtov. Na ten účel najmä
a) zabezpečuje odborné vzdelávanie policajtov v školách (ďalej len "policajná škola")
a ďalších vzdelávacích ustanovizniach ministerstva,
b) vysiela policajtov na odborné vzdelávanie do iných škôl alebo ďalších vzdelávacích
ustanovizní. 32a)
(2) Odborné vzdelávanie umožňuje policajtovi získať, rozširovať, prehlbovať
alebo obnovovať si vedomosti a zručnosti, získať spôsobilosť na vykonávanie predpísaných
činností alebo získať potrebný stupeň vzdelania na účely splnenia kvalifikačného
predpokladu vzdelania na výkon štátnej služby alebo kvalifikačnej požiadavky policajného
vzdelania.
(3) Služobný úrad, ktorým je ministerstvo, na vykonávanie odborného vzdelávania
policajtov podľa odseku 1 písm. a) môže zriaďovať policajné školy a ďalšie vzdelávacie
ustanovizne.
§ 142a
(1) Za získavanie kvalifikácie na účely tohto zákona sa považuje odborné
vzdelávanie policajtov, ktorého cieľom je získať policajné vzdelanie.
(2) Služobný úrad umožní policajtovi zaradenému v prípravnej štátnej službe
získať policajné vzdelanie štúdiom v policajnej škole alebo inej vzdelávacej ustanovizni
ministerstva.
(3) Služobný úrad môže umožniť získať policajné vzdelanie aj policajtovi
zaradenému v dočasnej štátnej službe.
(4) Za zvyšovanie kvalifikácie na účely tohto zákona sa považuje odborné
vzdelávanie policajtov zamerané na
a) získanie potrebného stupňa vzdelania na účely
splnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania na výkon štátnej služby v inej funkcii,
b) získanie policajného vzdelania na účely splnenia kvalifikačnej požiadavky špecializovaného
policajného vzdelania na výkon štátnej služby v inej funkcii,
c) získanie špeciálnej odbornej spôsobilosti potrebnej podľa osobitných predpisov
na výkon štátnej služby,
d) rozšírenie si doterajšej kvalifikácie na výkon štátnej služby vo funkcii, na ktorú
je policajt ustanovený.
(5) Služobný úrad v súlade s potrebami Policajného zboru môže policajtovi
na jeho žiadosť umožniť štúdiom zvýšiť si kvalifikáciu.
(6) Štúdium policajta pri výkone štátnej služby na účel získania kvalifikácie
alebo zvýšenia kvalifikácie, s ktorým služobný úrad vyslovil súhlas, je dôležitou
osobnou prekážkou v štátnej službe podľa tohto zákona. Denné štúdium podľa odsekov
1 a 4 je výkonom štátnej služby.
§ 142b
(1) Súhlas služobného úradu so získaním kvalifikácie alebo zvýšením si
kvalifikácie policajta sa udeľuje rozkazom, ktorým sa policajt povoláva alebo vysiela
na štúdium. Rozkazom sa povolanie alebo vyslanie na štúdium aj ukončuje.
(2) Súhlas služobného úradu podľa odseku 1 umožňuje policajtovi počas štúdia
pri výkone štátnej služby čerpať služobné voľno s nárokom na služobný plat.
(3) Policajt, ktorému služobný úrad umožnil získať kvalifikáciu alebo zvýšiť
si kvalifikáciu, je povinný po skončení štúdia zotrvať po určený čas v služobnom
pomere v tej zložke podľa § 1 ods. 1, ktorá mu umožnila získať kvalifikáciu alebo
zvýšiť si kvalifikáciu alebo uhradiť náklady spojené so zabezpečením získavania alebo
zvyšovania kvalifikácie (ďalej len "náklady na vzdelávanie") alebo ich pomernú časť.
Policajt je povinný zotrvať po určený čas v služobnom pomere alebo uhradiť náklady
na vzdelávanie alebo ich pomernú časť aj vtedy, ak štúdium neskončil a nezískal alebo
si nezvýšil kvalifikáciu.
(4) Čas určený na zotrvanie policajta v služobnom pomere podľa odseku 3
je pri dennej forme štúdia trojnásobkom doby trvania štúdia a pri štúdiu pri výkone
štátnej služby dvojnásobkom doby trvania štúdia.
§ 142c
(1) Za prehlbovanie kvalifikácie na účely tohto zákona sa považuje systematické
odborné vzdelávanie policajtov, ktorého cieľom je priebežné udržiavanie, obnovovanie,
zdokonaľovanie a dopĺňanie si vedomostí, zručností, schopností a návykov potrebných
na výkon štátnej služby.
(2) Policajt si kvalifikáciu prehlbuje prostredníctvom odborných a iných
kurzov, školení, seminárov, študijného pobytu alebo iných druhov ďalšieho vzdelávania.
(3) Služobný úrad v súlade s popisom služobnej činnosti policajta môže
policajtovi uložiť povinnosť zúčastniť sa na prehlbovaní kvalifikácie na výkon štátnej
služby. Prehĺbiť si doterajšiu kvalifikáciu na výkon štátnej služby služobný úrad
môže umožniť policajtovi aj na jeho žiadosť.
(4) Účasť policajta na prehlbovaní kvalifikácie sa považuje za činnosť
vykonávanú v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby.
§ 143
Úhrada nákladov na vzdelávanie
(1) Policajt, ktorý nezotrval v služobnom pomere po čas ustanovený v § 142b
ods. 4, je povinný uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť.
(2) Do nákladov na vzdelávanie sa započítavajú náklady, ktoré vznikli služobnému
úradu
a) vyplácaním služobného príjmu podľa § 84 ods. 1 a ak ide o príslušníka
Policajného zboru podľa odseku 2, ktorý sa policajtovi poskytoval počas denného štúdia,
b) poskytovaním služobného voľna s nárokom na služobný plat,
c) poskytovaním náhrad cestovných výdavkov súvisiacich so štúdiom,
d) úhradou poplatkov za štúdium, ak ich služobný úrad za policajta uhradil.
(3) Výšku úhrady nákladov na vzdelávanie vypočítava a určuje služobný úrad
podľa skutočných nákladov na vzdelávanie v období, keď policajt získaval alebo zvyšoval
si kvalifikáciu. Najvyššia suma úhrady nákladov na vzdelávanie, ktorú je policajt
povinný uhradiť, nesmie prekročiť tri štvrtiny celkovej sumy skutočne vynaložených
nákladov na vzdelávanie vypočítaných podľa odseku 2.
(4) V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže služobný úrad znížiť alebo
odpustiť úhradu nákladov na vzdelávanie policajtovi uvoľnenému zo služobného pomeru
na vlastnú žiadosť alebo policajtovi, ktorý bol prepustený zo služobného pomeru,
pretože bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody pre trestný
čin spáchaný z nedbanlivosti.
(5) Povinnosť uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich zníženie alebo odpustenie
sa vyhlasuje v rozhodnutí nadriadeného, ktorý je oprávnený rozhodnúť o skončení služobného
pomeru policajta. Rozhodnutie musí obsahovať aj výšku nákladov, ktoré je policajt
povinný uhradiť, spolu s lehotou na ich úhradu.
(6) O spôsobe úhrady nákladov na vzdelávanie v určenej výške sa môže policajt
so služobným úradom dohodnúť. Ak nedôjde k dohode, možno uspokojiť pohľadávku na
základe vykonateľného rozhodnutia o povinnosti policajta uhradiť náklady na vzdelávanie
mesačnými zrážkami z jeho príjmu; výška mesačnej zrážky z jeho príjmu však nesmie
prekročiť hranicu sumy ustanovenej podľa osobitného predpisu. 33)
(7) Povinnosť uhradiť náklady na vzdelávanie nevznikne, ak sa služobný pomer
skončil prepustením z dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 3.
(8) Minister môže rozhodnúť, že policajt, ktorý je opätovne prijatý do služobného
pomeru u tej zložky, ktorá mu získanie alebo zvýšenie kvalifikácie umožnila, a má
povinnosť úhrady nákladov za vzdelanie, vznikom nového služobného pomeru pokračuje
v plnení záväzku podľa § 142b ods. 3.
(9) Ustanovenie odseku 8 sa nevzťahuje na policajta, ktorý náklady za vzdelanie
už uhradil.
§ 144
Úschova zvrškov
Služobný úrad je povinný zabezpečiť úschovu zvrškov a iných osobných predmetov,
ktoré policajti obvykle nosia pri výkone štátnej služby.
§ 145
Zdravotná starostlivosť
Policajtom sa poskytuje
a) zdravotná starostlivosť podľa osobitných predpisov,
34)
b) špecifická zdravotná starostlivosť.
Špecifická zdravotná starostlivosť
§ 145a
(1) Špecifickou zdravotnou starostlivosťou na účely tohto zákona sa rozumie
a) periodická preventívna lekárska prehliadka,
b) mimoriadna preventívna lekárska prehliadka,
c) zdravotná starostlivosť poskytovaná na žiadosť ministerstva pri služobnej
príprave policajtov, zabezpečovaní osôb a objektov a určených krízových situácií,
d) lekárska preventívna prehliadka vo vzťahu k výkonu štátnej služby.
34aa)
(2) Periodická preventívna lekárska prehliadka sa vykonáva raz za rok,
ak nejde o činnosť vyžadujúcu vykonávanie periodických preventívnych lekárskych prehliadok
v kratších časových intervaloch. Periodická preventívna lekárska prehliadka je súčasťou
zdravotného dohľadu na zdravie policajtov v súvislosti s výkonom služby. 30)
(3) Za periodickú preventívnu lekársku prehliadku sa považuje tiež lekárske
vyšetrenie vykonané v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti
alebo v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak bolo vykonané
počas troch mesiacov pred termínom určeným na periodickú preventívnu lekársku prehliadku
alebo počas troch mesiacov po tomto termíne a zodpovedalo požadovanému rozsahu podľa
odseku 6.
(4) Mimoriadna preventívna lekárska prehliadka sa vykonáva u policajtov,
u ktorých to určí určený lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné
lekárstvo na základe výsledkov zistených pri poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej
starostlivosti a orgán verejného zdravotníctva pri nariadení opatrení na predchádzanie
vzniku ochorení 34a) podmienených výkonom služby a obmedzenie ich výskytu.
(5) Špecifická zdravotná starostlivosť sa poskytuje v zdravotníckych zariadeniach
v pôsobnosti ministerstva a určených zdravotníckych zariadeniach. 7a)
(6) Rozsah periodickej preventívnej lekárskej prehliadky a mimoriadnej
preventívnej lekárskej prehliadky podľa druhu činnosti, ktorú policajt vykonáva,
a okruh činností vyžadujúcich vykonávanie preventívnych lekárskych prehliadok v kratších
časových intervaloch ustanoví minister.
§ 146
Preventívna rehabilitácia
(1) Vymedzenému okruhu policajtov patrí na upevnenie ich telesného a duševného
zdravia preventívna rehabilitácia v trvaní štrnástich po sebe nasledujúcich kalendárnych
dní v kalendárnom roku.
(2) Preventívnu rehabilitáciu tvorí súbor liečebno-preventívnych, telovýchovno-športových
a pracovných opatrení zameraných predovšetkým na posilnenie a upevnenie telesného
a duševného zdravia policajtov.
(3) Preventívna rehabilitácia sa vykonáva formou
a) aktívneho odpočinku,
b) liečebno-preventívnej starostlivosti,
c) výkonu práce.
(4) Preventívna rehabilitácia sa poskytuje
a) policajtom, ktorí v kalendárnom
roku dosiahli vek najmenej 35 rokov alebo vykonávali štátnu službu po dobu najmenej
15 rokov; za dobu výkonu štátnej služby sa považuje doba trvania služobného pomeru
podľa tohto zákona, ak ďalej nie je ustanovené inak,
b) pyrotechnikom, potápačom, letcom a palubnému personálu,
c) policajtom, ktorí sa vrátili z pôsobenia v misii alebo z ochrany zastupiteľského
úradu, najneskôr do jedného roka od skončenia vyslania formou liečebno-preventívnej
starostlivosti,
d) ostatným policajtom s narušeným zdravotným stavom na základe rozhodnutia príslušnej
lekárskej komisie.
(5) Preventívna rehabilitácia sa neposkytuje policajtom v prvom roku služobného
pomeru, policajtom zaradeným do neplatenej zálohy, policajtom, u ktorých bolo rozhodnuté
o ich prepustení alebo ktorí požiadali o uvoľnenie, alebo u ktorých to vylučuje ich
zdravotný stav a policajtom počas materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky
podľa § 152 ods. 1.
(6) Preventívna rehabilitácia sa neposkytuje policajtovi v kalendárnom roku,
v ktorom sa mu poskytla kúpeľná starostlivosť.
(7) Policajt je povinný nastúpiť na preventívnu rehabilitáciu v deň, v ktorý
je na ňu vyslaný.
(8) Náhradný termín na nástup preventívnej rehabilitácie sa môže určiť policajtovi,
ktorý nemohol nastúpiť v pôvodne určenom termíne zo závažných osobných, rodinných
alebo zdravotných dôvodov, ktoré je povinný preukázať.
(9) Preventívna rehabilitácia podľa odseku 3 písm. a) a b) sa poskytuje v
kúpeľnorehabilitačných ústavoch alebo v zdravotníckych zariadeniach určených ministerstvom.
Náklady spojené s preventívnou rehabilitáciou hradí ministerstvo.
(10) Podrobnosti o vykonávaní preventívnej rehabilitácie, vysielaní na preventívnu
rehabilitáciu, riadení preventívnej rehabilitácie a o rozsahu výkonu práce počas
preventívnej rehabilitácie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo.
Osobitné podmienky výkonu štátnej služby
§ 147
(1) Policajtka nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá škodí jej zdraviu
a organizmu.
(2) Tehotná policajtka nesmie byť ustanovená alebo vymenovaná do funkcie,
ani zaraďovaná na výkon štátnej služby, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej
tehotnosť zo zdravotných dôvodov, ktoré spočívajú v jej osobe; to platí rovnako o
matke do konca deviateho mesiaca po pôrode.
(3) Činnosti zakázané všetkým policajtkám, tehotným policajtkám a matkám
do konca deviateho mesiaca po pôrode ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo.
§ 148
(1) Tehotná policajtka a policajtka starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden
rok sa nesmie zaraďovať na výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni
a do služobnej pohotovosti. Policajtka, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov,
sa môže zaraďovať do služobnej pohotovosti len s jej písomným súhlasom.
(2) Tehotná policajtka a policajtka starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden
rok sa nesmie vysielať na služobné cesty mimo miesta výkonu štátnej služby alebo
trvalého pobytu.
§ 149
(1) Ak tehotná policajtka vykonáva štátnu službu, ktorej výkon sa tehotným
policajtkám zakazuje alebo ktorý podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotnosť,
je služobný úrad povinný vykonať dočasnú úpravu podmienok výkonu jej štátnej služby.
(2) Ak dočasná úprava podľa odseku 1 nie je možná, služobný úrad je povinný
oslobodiť tehotnú policajtku od výkonu štátnej služby v noci alebo dočasne ju previesť
na výkon štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná a pri ktorej môže dosahovať rovnaký
služobný plat ako pri výkone štátnej služby, ktorú vykonávala pred prevedením, a
ak to nie je možné, zaradiť ju do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov.
(3) Ak policajtka dosahuje pri výkone štátnej služby z dôvodov uvedených
v odseku 2 nižší služobný plat, patrí jej vyrovnávacia dávka podľa osobitného predpisu.
35)
(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia rovnako o matke do konca deviateho
mesiaca po pôrode.
§ 150
(1) Tehotnú policajtku a policajtku starajúcu sa o dieťa staršie ako jeden
rok možno v čase, dokedy dieťa nedosiahlo vek osem rokov, vysielať na služobné cesty
mimo miesta výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu, preložiť alebo preveliť
do iného miesta výkonu štátnej služby alebo k inému služobnému úradu len s jej písomným
súhlasom.
(2) Ustanovenie odseku 1 platí aj pre osamelú policajtku starajúcu sa o
dieťa mladšie ako 15 rokov.
§ 151
(1) Nadriadený je povinný pri zaraďovaní do výkonu štátnej služby prihliadať
aj na povinnosti policajtky a policajta trvale sa starajúcich aspoň o jedno dieťa
mladšie ako 15 rokov.
(2) Nadriadený určí policajtke a policajtovi trvale sa starajúcim aspoň
o jedno dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotnej policajtke na ich žiadosť kratší
čas služby v týždni alebo ho inak upraví, ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej
služby. Zamietnutie žiadosti nadriadený písomne odôvodní.
(3) Nadriadený určí policajtke a policajtovi poskytujúcim osobnú starostlivosť
dieťaťu, manželovi, manželke alebo rodičovi, vyžadujúcim rozsiahlu opateru alebo
podporu z vážneho zdravotného dôvodu alebo s vekom súvisiaceho dôvodu, na ich žiadosť
kratší čas služby v týždni alebo ho inak upraví, ak tomu nebráni dôležitý záujem
štátnej služby. Zamietnutie žiadosti nadriadený písomne odôvodní.
Materská dovolenka a rodičovská dovolenka
§ 152
(1) V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí policajtke
materská dovolenka po dobu 34 týždňov; osamelej policajtke, patrí materská dovolenka
po dobu 37 týždňov a policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí patrí
materská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené
dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu,
ak sa stará o narodené dieťa.
(2) Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne policajtke, policajtovi
alebo policajtke a policajtovi, ak o to písomne požiadajú, rodičovská dovolenka až
do troch rokov veku dieťaťa. Ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce
mimoriadnu starostlivosť alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce
mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú, poskytne sa policajtke alebo policajtovi,
ak o to písomne požiadajú, rodičovská dovolenka až do siedmich rokov veku dieťaťa.
Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o ktorý policajt alebo policajtka žiada, najmenej
však na jeden mesiac.
(3) V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa sa policajtovi poskytne
na jeho žiadosť rodičovská dovolenka v rozsahu deväť týždňov s nárokom na služobný
plat najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu do troch rokov veku dieťaťa,
ak žiaden z oprávnených nepoberá na dieťa materské alebo rodičovský príspevok. Splnenie
podmienok je policajt povinný preukázať.
(4) Materskú dovolenku policajtka nastupuje spravidla od začiatku šiesteho
týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto
dňom.
(5) Ak policajtka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako
šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská dovolenka
odo dňa jej nástupu až do uplynutia doby uvedenej v odseku 1. Ak policajtka vyčerpá
z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne
sa jej materská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 28 týždňov; osamelej policajtke
sa poskytne materská dovolenka do uplynutia 31 týždňov a policajtke, ktorá porodila
súčasne dve alebo viac detí, sa poskytne materská dovolenka do uplynutia 37 týždňov.
(6) Materská dovolenka policajtky v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej
14 týždňov a nesmie sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa
pôrodu.
(7) Počas materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky podľa odsekov
1 a 3 zotrváva policajtka alebo policajt vo svojej funkcii; ak dôjde k organizačnej
zmene, v dôsledku ktorej policajtka alebo policajt nebudú môcť zotrvať vo svojej
funkcii, ustanovia sa do inej vhodnej funkcie podľa tohto zákona za podmienok, ktoré
nie sú pre nich menej priaznivé. Policajtka alebo policajt majú po skončení materskej
dovolenky alebo rodičovskej dovolenky podľa odsekov 1 a 3 právo na prospech z každého
zlepšenia podmienok výkonu služby, na ktoré by podľa tohto zákona mali právo aj počas
výkonu svojej funkcie.
(8) Policajtka alebo policajt, ktorí boli zaradení do neplatenej zálohy
z dôvodu poskytnutia rodičovskej dovolenky podľa odseku 2, sa po skončení zaradenia
do neplatenej zálohy ustanovia alebo vymenujú do funkcie, do ktorej boli ustanovení
alebo vymenovaní pred nástupom na rodičovskú dovolenku; ak to nie je možné, ustanovia
sa alebo sa vymenujú do obdobnej funkcie. Nároky, ktoré policajtka alebo policajt
mali alebo im vznikali v čase začatia rodičovskej dovolenky, sa zachovávajú v existujúcom
rozsahu až do konca rodičovskej dovolenky; tieto nároky sa zachovajú aj po skončení
rodičovskej dovolenky vrátane akýchkoľvek ich zmien vyplývajúcich z právnych predpisov
a kolektívnej zmluvy.
(9) Policajtka alebo policajt písomne oznámia nadriadenému najmenej jeden
mesiac vopred predpokladaný dátum nástupu na materskú dovolenku alebo rodičovskú
dovolenku, predpokladaný dátum ich skončenia a zmeny týkajúce sa dátumu nástupu a
skončenia materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.
§ 153
(1) Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má aj policajtka
alebo policajt, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu
dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené
rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti,
alebo dieťa, ktorého matka zomrela.
(2) Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa poskytuje policajtke
alebo policajtovi odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 28 týždňov; osamelej policajtke
alebo osamelému policajtovi sa poskytuje 31 týždňov a policajtke alebo policajtovi,
ktorý prevzal dve alebo viac detí, 37 týždňov, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši
tri roky veku. Rodičovská dovolenka sa poskytuje až do dňa, kým dieťa dosiahne tri
roky veku, a kým dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu
starostlivosť a dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť
osobitne náročnú dosiahne sedem rokov veku.
Materská dovolenka a rodičovská dovolenka v osobitných prípadoch
§ 154
(1) Ak dieťa bolo zo zdravotných dôvodov umiestnené v dojčenskom ústave
alebo v zariadení zdravotníckej starostlivosti a policajtka alebo policajt zatiaľ
nastúpi výkon štátnej služby, preruší sa týmto nástupom materská alebo rodičovská
dovolenka; u policajtky sa tak môže stať najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo
dňa pôrodu. Jej nevyčerpaná časť sa policajtke alebo policajtovi poskytne odo dňa,
keď prevzal dieťa zo zariadenia opäť do svojej starostlivosti a prestal z tohto dôvodu
vykonávať štátnu službu, nie však dlhšie ako do troch rokov veku dieťaťa, a ak ide
o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu, osobitne náročnú
starostlivosť, do siedmich rokov veku dieťaťa.
(2) Policajtke alebo policajtovi, ktorý sa prestal starať o narodené dieťa
a ktorého dieťa bolo z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť
rodičov, ako aj policajtke alebo policajtovi, ktorého dieťa je v dočasnej starostlivosti
detského domova alebo obdobného ústavu z iných ako zdravotných dôvodov, nepatrí materská
dovolenka alebo rodičovská dovolenka za obdobie, počas ktorého sa o dieťa nestará.
(3) Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí policajtke materská dovolenka po
dobu 14 týždňov.
(4) Ak dieťa zomrie v dobe, keď je policajtka na materskej dovolenke alebo
policajtka a policajt na rodičovskej dovolenke, poskytuje sa im táto dovolenka ešte
počas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo
jeden rok veku.
§ 155
Ak policajtka alebo policajt požiada nadriadeného o poskytnutie dovolenky
tak, aby nadväzovala bezprostredne na skončenie materskej alebo rodičovskej dovolenky,
je nadriadený povinný jej žiadosti vyhovieť. Ak policajtka alebo policajt nemôže
vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani
do konca budúceho kalendárneho roka, poskytne nadriadený nevyčerpanú dovolenku po
skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.
§ 156
Prestávky na dojčenie
(1) Policajtke, ktorá dojčí svoje dieťa, je nadriadený povinný poskytnúť
okrem prestávok na jedenie a oddych osobitné prestávky na dojčenie.
(2) Policajtke, ktorá vykonáva štátnu službu po celý určený základný čas
služby v týždni, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové
prestávky a v ďalších šiestich mesiacoch jedna polhodinová prestávka za denný služobný
čas; tieto prestávky možno zlúčiť a poskytnúť na začiatku alebo na konci zmeny.
(3) Ak policajtka vykonáva štátnu službu s kratším časom služby v týždni,
ale aspoň polovicu určeného základného času služby v týždni, patrí jej jedna polhodinová
prestávka, a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku.
(4) Prestávky na dojčenie sa započítavajú ako doba výkonu štátnej služby
a patrí za ne služobný plat.
ÔSMA ČASŤ
NÁHRADA ŠKODY
§ 159
Povinnosti služobného úradu a policajta
(1) Služobný úrad je povinný zabezpečovať policajtom také podmienky, aby
mohli riadne vykonávať štátnu službu bez ohrozenia zdravia a majetku; ak policajt
oznámi zistené nedostatky, je služobný úrad povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.
(2) Policajt je povinný konať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a
majetku, ani k bezdôvodnému obohateniu. Ak hrozí škoda, je povinný na ňu upozorniť
nadriadeného. Ak na odvrátenie hroziacej škody treba neodkladne vykonať služobný
zákrok, policajt je povinný zakročiť podľa osobitných predpisov. 37)
Všeobecná zodpovednosť policajta
§ 160
(1) Policajt zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným
porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti
s ním. Služobný úrad je povinný preukázať policajtovi zavinenie s výnimkou prípadov
uvedených v § 164 a 165.
(2) Predpokladom na vznik zodpovednosti policajta za škodu služobnému
úradu je
a) vznik škody,
b) porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh
alebo v priamej súvislosti s ním,
c) príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou,
d) zavinenie,
e) právny vzťah policajta k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby.
§ 161
Policajt, ktorý v duševnej poruche spôsobí škodu, zodpovedá za ňu, len
ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Policajt, ktorý sa
vlastnou vinou, úmyselným či nedbanlivostným požitím alkoholu alebo inej návykovej
látky uvedie do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie, alebo posúdiť
jeho následky, zodpovedá za škodu spôsobenú v tomto stave.
Zodpovednosť za nesplnenie povinností na odvrátenie škody
§ 162
Policajt, ktorý vedome nezakročil proti hroziacej škode, nesplnil si ohlasovaciu
povinnosť alebo úmyselne konal proti dobrým mravom, zodpovedá za škodu spôsobenú
služobnému úradu v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu. Náhrada škody nesmie presiahnuť
sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia
služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla.
§ 163
Policajt nezodpovedá za škodu,
a) ktorá vyplýva z rizika riadneho výkonu
štátnej služby,
b) ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej na majetku alebo nebezpečenstva priamo
hroziaceho životu alebo zdraviu, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si pritom
počínal spôsobom primeraným okolnostiam,
c) ktorú spôsobil pri plnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu jeho nadriadeného
v rozpore s právnym predpisom a nadriadený na splnení tohto rozkazu, nariadenia,
príkazu alebo pokynu trval, hoci ho policajt na tento rozpor upozornil.
Osobitná zodpovednosť
§ 164
(1) Ak služobný úrad písomne zverí policajtovi hotovosť, ceniny, tovar,
zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, zodpovedá
za vzniknutý schodok.
(2) Policajt sa zbaví zodpovednosti celkom alebo čiastočne, ak preukáže,
že schodok vznikol celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia.
(3) Ak je policajt prevedený na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej
služby, preložený na inú funkciu alebo prevelený do iného miesta výkonu štátnej služby
alebo do iného služobného úradu, služobný úrad písomne prevezme hotovosť, ceniny,
tovar, zásoby materiálu a iné hodnoty, ktoré je policajt povinný vyúčtovať služobnému
úradu.
(4) Zoznam funkcií a činností, pre ktoré sa vyžaduje písomné zverenie hotovosti,
cenín, tovarov, zásob materiálu alebo iných hodnôt, ktoré je policajt povinný vyúčtovať,
a podrobnosti o vykonávaní inventúr ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo.
Rozsah a spôsob náhrady škody
§ 166
(1) Policajt, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu,
a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neodčiní uvedením do predchádzajúceho stavu.
(2) Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u policajta presiahnuť
sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia
služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla.
(3) Obmedzenie podľa odseku 2 neplatí, ak škoda bola spôsobená
a) na
zverených hodnotách, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených
predmetov, alebo
b) pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok.
(4) Ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo podľa odseku 3 písm. b), možno
požadovať aj náhradu inej škody.
§ 167
(1) Ak škoda bola spôsobená aj služobným úradom, je policajt povinný nahradiť
pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
(2) Ak za škodu zodpovedá niekoľko policajtov, každý z nich je povinný
uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia; ak niektorý z nich spôsobil
škodu úmyselne alebo podľa § 166 ods. 3 písm. b), zodpovedá za celú úmyselne spôsobenú
škodu.
§ 168
Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny tejto veci v čase jej
poškodenia alebo straty.
§ 169
(1) Ak škoda bola spôsobená z nedbanlivosti, náhradu škody možno určiť
nižšou sumou, než je skutočná škoda, alebo než je trojnásobok služobného platu policajta,
ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Výška
náhrady škody však musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody a ak škoda presahuje
trojnásobok služobného platu policajta, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej
povinnosti, z ktorej škoda vznikla, najmenej jeden služobný plat policajta, ktorý
mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Ak ide o
škodu spôsobenú v dôsledku požitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo na
zverených hodnotách, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených
predmetov, náhradu škody nižšou sumou môže určiť len odvolací orgán, alebo ak ide
o škodu spôsobenú trestným činom, aj súd.
(2) Ak škodu z nedbanlivosti spôsobil vodič pri dopravnej nehode, možno
v osobitne odôvodnených prípadoch od vymáhania náhrady škody celkom upustiť, najmä
ak došlo k dopravnej nehode pri bezpečnostnej akcii alebo bezprostredne po nej, pri
sťažených podmienkach, ak ide o prvé zavinenie vodiča alebo o nehodu spôsobenú v
dôsledku malej skúsenosti vodiča.
(3) Pri určovaní výšky náhrady škody sa prihliada najmä na doterajšie plnenie
služobných povinností policajta, na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo,
a na osobné pomery policajta.
(4) Náhradu škody nemožno znížiť, ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo
podľa § 166 ods. 3 písm. b).
§ 170
(1) Služobný úrad je povinný vyžadovať od policajta náhradu škody, za ktorú
policajt zodpovedá. O náhrade škody spôsobenej služobnému úradu rozhoduje nadriadený.
Výšku požadovanej náhrady škody určuje nadriadený, ktorý ju prerokuje s policajtom.
(2) Ak sa nadriadený a policajt dohodnú na náhrade škody, uzavrú o tom
písomnú dohodu.
(3) V prípade, že nedôjde k dohode, rozhodne o náhrade škody nadriadený.
(4) Ak škoda bola spôsobená trestným činom, o povinnosti policajta uhradiť
škodu rozhodne nadriadený, len ak o nej nerozhodol súd.
§ 171
Ak škodu spôsobil nadriadený sám alebo spoločne s podriadeným policajtom,
výšku tejto náhrady určí vyšší nadriadený.
§ 172
Ak policajt uhradil aspoň 70% určenej náhrady škody a ak preukáže v štátnej
službe mimoriadne výsledky, môže nadriadený upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady
škody; to sa nevzťahuje na škody, ktoré policajt spôsobil úmyselne alebo pod vplyvom
alkoholu alebo iných návykových látok, a na škody vzniknuté v prípade osobitnej zodpovednosti
podľa § 164 a 165.
§ 173
Všeobecná zodpovednosť služobného úradu
(1) Ak bola policajtovi pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti
s ním spôsobená škoda porušením právnej povinnosti, zodpovedá za ňu služobný úrad.
(2) Služobný úrad zodpovedá policajtovi tiež za škodu, ktorú mu spôsobil
nadriadený porušením právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh.
(3) Ak bolo policajtovi pri služobnom zákroku spôsobené poškodenie zdravia
inou osobou, ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku, patrí mu náhrada za bolesť
v dvojnásobnej výške.
(4) V rovnakom rozsahu patrí náhrada za bolesť i policajtovi, ktorému bolo
konaním inej osoby spôsobené poškodenie zdravia pre výkon štátnej služby.
Zodpovednosť služobného úradu pri služobných úrazoch a chorobách z povolania
§ 174
(1) Ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním došlo
k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len "služobný úraz"),
zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý
sa policajtovi prihodil na ceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne
povolaný na miesto výkonu štátnej služby alebo iné dohodnuté miesto nadriadeným.
(2) Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt utrpel pre výkon
štátnej služby.
(3) Za škodu spôsobenú policajtovi chorobou z povolania zodpovedá služobný
úrad, ak v ňom policajt vykonával štátnu službu naposledy pred jej zistením za podmienok,
z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.
(4) Ako choroba z povolania sa odškodňuje aj choroba vzniknutá pred jej
zaradením do zoznamu chorôb z povolania, a to od jej zaradenia do zoznamu, ale iba
za dobu najviac troch rokov pred jej zaradením do zoznamu.
§ 175
(1) Služobný úrad sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že
a) škoda
bola spôsobená tým, že policajt svojím zavinením porušil právne predpisy, rozkazy
alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby
a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie
boli sústavne vyžadované a kontrolované, alebo
b) škodu si spôsobil policajt požitím alkoholu alebo inej návykovej látky a služobný
úrad nemohol škode zabrániť a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.
(2) Služobný úrad sa čiastočne zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že
a)
policajt porušil svojím zavinením ustanovenia právnych predpisov, rozkazy alebo pokyny
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej
ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený a že toto porušenie bolo jednou z príčin
škody,
b) jednou z príčin bolo požitie alkoholu alebo inej návykovej látky postihnutým policajtom,
c) policajtovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania
tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, konal
ľahkomyseľne a musel si pri tom byť vedomý vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti,
že si môže zaviniť úraz alebo chorobu z povolania.
(3) Ak sa služobný úrad zbaví zodpovednosti čiastočne, určí sa časť škody,
ktorú znáša policajt, podľa miery jeho zavinenia; v prípade uvedenom v odseku 2 písm.
c) uhradí však služobný úrad aspoň jednu tretinu škody.
(4) Za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie
vyplývajúce z rizika výkonu štátnej služby.
Rozsah a spôsob náhrady škody
Nadpis zrušený od 1.7.2002
§ 185
Zodpovednosť služobného úradu za škodu na odložených veciach
(1) Služobný úrad zodpovedá za škodu na veciach, ktoré na jeho pracoviskách
policajt odložil pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním na mieste
na to určenom, a ak nie je také miesto určené, na mieste, kde sa obvykle odkladajú.
(2) Za veci, ktoré policajt obvykle do služby nenosí a ktoré nadriadený neprevzal
do osobitnej úschovy, zodpovedá služobný úrad len do sumy 663,87 eura. Ak škodu na
týchto veciach spôsobil iný policajt alebo zamestnanec služobného úradu alebo ak
nadriadený tieto veci prevzal do úschovy, uhrádza služobný úrad škodu bez obmedzenia.
(3) Nárok na náhradu škody zanikne, ak ju policajt neohlásil nadriadenému
bezodkladne najneskôr do 30 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.
§ 186
Zodpovednosť služobného úradu za vecnú škodu
(1) Ak policajt utrpel vecnú škodu pri služobnom zákroku, služobnom výcviku
alebo pri výkone štátnej služby pri bezpečnostných opatreniach alebo pre výkon štátnej
služby, zodpovedá za ňu služobný úrad.
(2) Policajt, ktorý pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo
zdraviu alebo škody hroziacej na majetku utrpel vecnú škodu, má nárok voči služobnému
úradu na jej náhradu, ako aj na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak tento stav
sám nevyvolal a počínal si pri tom spôsobom primeraným okolnostiam.
Spoločné ustanovenia o zodpovednosti služobného úradu za škodu
§ 187
(1) Pri zodpovednosti služobného úradu za škodu rozhoduje o náhrade škody
nadriadený. Ak nadriadený preukáže, že škodu zavinil aj poškodený policajt, zodpovednosť
služobného úradu sa pomerne obmedzí.
(2) Služobný úrad je povinný nahradiť policajtovi skutočnú škodu, a to
v peniazoch, ak na základe dohody s policajtom škodu neodčiní uvedením do pôvodného
stavu.
(3) Ak ide o inú škodu na zdraví ako z dôvodu služobného úrazu alebo z
choroby z povolania, platí pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenie o služobných
úrazoch s obmedzením, že jednorazové mimoriadne odškodnenie a jednorazové odškodnenie
pozostalým nepatrí.
§ 188
(1) Ak služobný úrad poškodenému uhradil škodu, má nárok na úhradu škody
voči tomu, kto poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu, 33)
a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak sa vopred
nedohodlo inak.
(2) Ak ide o náhradu škody pri chorobách z povolania, má služobný úrad,
ktorý škodu uhradil, nárok na úhradu voči všetkým organizáciám, v ktorých postihnutý
policajt pracoval alebo vykonával štátnu službu za podmienok, za ktorých vzniká choroba
z povolania, ktorou bol postihnutý, a to v rozsahu zodpovedajúcom času, počas ktorého
pracoval alebo vykonával štátnu službu v týchto organizáciách.
§ 188a
Výkon štátnej služby a priama súvislosť s ním
(1) Výkonom štátnej služby sa rozumie výkon oprávnení a povinností vyplývajúcich
zo služobného pomeru, činnosť vykonávaná na rozkaz alebo na pokyn nadriadeného a
činnosť, ktorá je predmetom služobnej cesty.
(2) Výkonom štátnej služby je aj činnosť vykonávaná pre služobný úrad na
podnet záujmového združenia policajtov, prípadne aj činnosť vykonávaná pre služobný
úrad z vlastnej iniciatívy, ak na ňu policajt nepotrebuje osobitné oprávnenie alebo
ak ju nevykonáva proti výslovnému zákazu nadriadeného.
(3) V priamej súvislosti s výkonom štátnej služby sú úkony potrebné na výkon
štátnej služby a úkony počas služby obvyklé alebo potrebné pred začiatkom služby
alebo po jej skončení. Nepatrí sem stravovanie, ošetrenie, prípadne vyšetrenie v
zdravotníckom zariadení s výnimkou lekárskeho vyšetrenia konaného na rozkaz alebo
na pokyn nadriadeného alebo ošetrenia pri prvej pomoci a cesta na ne a späť.
(4) Za činnosť v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby sa považuje
aj prehlbovanie kvalifikácie policajtov na zvýšenie ich odbornej pripravenosti organizované
služobným úradom.
DEVIATA ČASŤ
SKONČENIE SLUŽOBNÉHO POMERU
§ 189
Druhy skončenia služobného pomeru
(1) Služobný pomer sa končí
a) zrušením v skúšobnej dobe,
b) uvoľnením,
c) prepustením,
d) stratou hodnosti,
e) uplynutím dočasnej štátnej služby,
f) úmrtím policajta,
g) zákazom činnosti výkonu funkcie policajta,
h) nadobudnutím právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom, že policajt
je nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby,
i) ak policajt v prípravnej štátnej službe svojím zavinením nezískal policajné
vzdelanie.
(2) Na prezidenta Policajného zboru a riaditeľa Úradu inšpekčnej služby sa
vzťahuje odsek 1 písm. b), d) a f).
§ 190
Zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe
V skúšobnej dobe môže nadriadený alebo policajt zrušiť služobný pomer písomne
aj bez uvedenia dôvodov. S tehotnou policajtkou, policajtkou do konca deviateho mesiaca
po pôrode a dojčiacou policajtkou môže nadriadený skončiť služobný pomer v skúšobnej
dobe len vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom,
a musí ho náležite odôvodniť, inak je neplatné. Služobný pomer sa končí uplynutím
troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia nadriadeného
alebo policajta, vždy však najneskôr uplynutím skúšobnej doby; ustanovenia § 266
ods. 3 a 4 sa použijú primerane.
§ 191
Uvoľnenie
(1) Policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť
o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je
neplatná.
(2) Deň, v ktorom sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru doručí nadriadenému,
sa považuje za deň doručenia žiadosti.
(3) Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podáva policajt spravidla prostredníctvom
bezprostredne nadriadeného tomu nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o uvoľnení
policajta zo služobného pomeru. Ak sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru nepodáva
na predpísanom tlačive, je policajt povinný na vyzvanie toto tlačivo vyplniť; žiadosť
o uvoľnenie zo služobného pomeru sa pripojí k vyplnenému predpísanému tlačivu.
(4) Ak policajt písomne oznámi, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru
berie späť, skôr ako je o nej rozhodnuté, a príslušný nadriadený so späťvzatím tejto
žiadosti súhlasí, konanie o uvoľnení sa tým bez ďalšieho opatrenia končí.
(5) Súhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru potvrdí
nadriadený svojím podpisom na tejto žiadosti.
(6) Ak príslušný nadriadený so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného
pomeru nesúhlasí, bezodkladne to oznámi policajtovi.
(7) Služobný pomer podľa odseku 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych
mesiacov, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného
pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti
o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému.
(8) Rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený
policajtovi najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie
zo služobného pomeru.
Prepustenie
§ 192
(1) Policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak
a) pre neho v dôsledku
zníženia početných stavov Policajného zboru schválených vládou nie je iné služobné
zaradenie,
b) podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť
vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu
funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej
výkon by nebol na ujmu jeho zdravia,
c) podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon
štátnej služby,
d) bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu
v štátnej službe,
e) porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho
ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,
f) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný
trest odňatia slobody,
g) stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo nemá trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky,
h) zrušené od 1.5.2004.
(2) Policajt môže byť prepustený zo služobného pomeru, ak spĺňa podmienky
nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 40a) a dovŕšil vek 62 rokov
alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu. 40b)
(3) Policajt zaradený v prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej
službe sa prepustí zo služobného pomeru, ak sa v dôsledku organizačných zmien zrušila
jeho doterajšia funkcia a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná funkcia.
(4) Policajt zaradený v stálej štátnej službe nemôže byť prepustený z dôvodu
uvedeného v odseku 1 písm. a). Z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b), ak podľa rozhodnutia
lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu
funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej
výkon by nebol na ujmu jeho zdravia, policajt zaradený v stálej štátnej službe môže
byť prepustený, iba ak po dobu predchádzajúcich dvoch rokov bol zaradený v zálohe
pre prechodne nezaradených policajtov.
(5) O prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d) až g)
možno rozhodnúť len do šiestich mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách
sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť.
§ 193
(1) Návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla
jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným
postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení
policajta zo služobného pomeru.
(2) Policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie
zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e), navrhovať dôkazy
a obhajovať sa.
§ 194
(1) Rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom
uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné;
pri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b) a c) sa v odôvodnení rozhodnutia
o prepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku
služobného klinického psychológa.
(2) Pri prepustení sa skončí služobný pomer uplynutím dvoch kalendárnych
mesiacov, ak sa nadriadený a policajt nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného
pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia
rozhodnutia o prepustení.
(3) Ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm.
c) až g), možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.
§ 195
Zákaz prepustenia
(1) Policajt nesmie byť prepustený zo služobného pomeru v ochrannej dobe,
a to v dobe,
a) keď bol uznaný za dočasne neschopného vykonávať štátnu službu pre chorobu
alebo pre úraz, ak si túto neschopnosť nevyvolal úmyselne alebo nespôsobil v dôsledku
požitia alkoholu alebo zneužitia iných návykových látok, a to najdlhšie do skončenia
podpornej doby, 40c)
b) od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od povolenia kúpeľnej
starostlivosti poskytnutej v dobe dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre
chorobu alebo pre úraz až do jej skončenia; pri dlhodobej ťažkej chorobe alebo pri
chorobe z povolania sa táto doba predlžuje o šesť mesiacov po prepustení z ústavného
ošetrovania, najdlhšie však do skončenia podpornej doby,
c) keď je policajtka tehotná alebo keď sa policajtka alebo policajt trvale
stará aspoň o jedno dieťa mladšie ako tri roky alebo sa stará o dlhodobo ťažko zdravotne
postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo o dlhodobo ťažko zdravotne
postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú do siedmich
rokov veku dieťaťa.
(2) Zákaz prepustenia zo služobného pomeru sa nevzťahuje na prepustenie
a) z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. c) až g) a ods. 2 a 3,
b) z dôvodu, ak podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo
zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore,
c) z dôvodu, ak policajt v prípravnej štátnej službe alebo dočasnej štátnej
službe stratil zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a
nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by
nebol na ujmu jeho zdravia.
(3) Ak sa rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru doručilo policajtovi
pred začiatkom ochrannej doby a služobný pomer by sa mal skončiť v tejto dobe, ochranná
doba sa do dvojmesačnej lehoty uvedenej v § 194 ods. 2 nezapočítava; služobný pomer
sa skončí až uplynutím zvyšnej časti uvedenej lehoty po skončení ochrannej doby okrem
prípadu, ak policajt písomne vyhlási, že na predĺžení služobného pomeru netrvá.
(4) Vznik skutočnosti, ktorá podľa odseku 1 zakladá ochrannú dobu, je policajt
povinný preukázať a bezodkladne oznámiť svojmu nadriadenému.
(5) zrušený od 1.5.2004.
§ 196
Nadpis zrušený od 1.5.2004
(1) Ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer
trvá. Za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí policajtovi služobný príjem
podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) a písm. s) a ak ide o príslušníka Policajného zboru
podľa § 84 ods. 2 písm. a) až m), ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením
služobného pomeru.
(2) Ak po rozhodnutí o neplatnom skončení služobného pomeru nie je možné
policajta zaradiť do pôvodnej funkcie, ustanoví sa do funkcie podľa § 33; to neplatí,
ak nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 5.
(3) Ak po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru policajt oznámi,
že netrvá na ďalšom výkone štátnej služby, platí, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú
inak, že jeho služobný pomer sa skončí uvoľnením uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov;
lehota na skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po dni pôvodného rozhodnutia o skončení služobného pomeru.
§ 197
Skončenie služobného pomeru stratou hodnosti
Služobný pomer policajta sa končí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku,
ktorým súd policajtovi uložil trest straty hodnosti.
§ 198
Skončenie služobného pomeru v dočasnej štátnej službe
(1) Služobný pomer v dočasnej štátnej službe sa končí jej uplynutím.
(2) Pred uplynutím dočasnej štátnej služby sa služobný pomer môže skončiť
aj ostatnými spôsobmi uvedenými v § 189 ods. 1.
§ 198a
Skončenie služobného pomeru zákazom činnosti výkonu funkcie policajta
Služobný pomer policajta sa končí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku,
ktorým súd policajtovi uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu policajta.
§ 198b
Skončenie služobného pomeru pre nespôsobilosť na zaradenie do stálej štátnej
služby
Služobný pomer policajta v prípravnej štátnej službe sa končí dňom nadobudnutia
právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom, že policajt je nespôsobilý na zaradenie
do stálej štátnej služby.
§ 198c
Skončenie služobného pomeru pre nezískanie policajného vzdelania
Služobný pomer policajta v prípravnej štátnej službe sa končí dňom nasledujúcim
po dni, keď v štúdiu zameranom na získanie policajného vzdelania policajtovi nebola
povolená opravná skúška alebo povolenú opravnú skúšku úspešne nevykonal, alebo bol
zo štúdia vylúčený, a tým nesplnil kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania.
§ 199
Posudok o služobnej činnosti a potvrdenie o zamestnaní
(1) Ak policajt požiada o vydanie posudku o služobnej činnosti, nadriadený
je povinný mu ho vydať, a to najneskôr ku dňu skončenia služobného pomeru.
(2) Pri skončení služobného pomeru služobný úrad je povinný vydať policajtovi
potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä dobu jeho trvania, dobu započítateľnej
odbornej praxe ( § 86), dobu, ktorá sa započítava do doby výsluhy rokov v hodnosti
( § 20), skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku na dovolenku, záväzky policajta
voči služobnému úradu, výšku, poradie a v čí prospech sa vykonávali zrážky zo služobného
príjmu policajta a skutočnosti rozhodujúce pre podporu v nezamestnanosti poskytovanú
podľa osobitného predpisu. 24)
DESIATA ČASŤ
PRIESKUMNÉ KONANIE A PRÍSPEVOK NA POISTENIE V NEZAMESTNANOSTI
Naspis zrušený od 1.7.2002
Nadpis zrušený od 1.7.2002
Nadpis zrušený od 1.7.2002
§ 222
Lekárska posudková činnosť
(1) Lekárska posudková činnosť zahŕňa posudzovanie
a) zdravotnej spôsobilosti občana podľa § 14a,
b) zdravotnej spôsobilosti policajta na ďalší výkon štátnej služby,
c) lekárskych návrhov na preventívnu rehabilitáciu formou liečebno-preventívnej
starostlivosti.
(2) Zdravotná spôsobilosť sa na základe posúdenia zdravotného stavu určuje
zdravotnou klasifikáciou takto:
a) zdravotná klasifikácia A - spôsobilý na výkon
štátnej služby policajta,
b) zdravotná klasifikácia C - spôsobilý na výkon štátnej služby policajta s obmedzením,
c) zdravotná klasifikácia D - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta.
(3) Lekársku posudkovú činnosť vykonáva služobný posudkový lekár, služobný
hlavný posudkový lekár a orgány lekárskej posudkovej činnosti.
(4) Orgánmi lekárskej posudkovej činnosti sú lekárska komisia a ústredná
lekárska komisia. Orgány lekárskej posudkovej činnosti zriaďuje ministerstvo.
(5) Lekárska komisia vykonáva posudkovú činnosť podľa odseku 1 písm. b) a
c).
(6) Ústredná lekárska komisia rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému
podľa odseku 1 písm. b).
§ 223
Prieskumné konanie
(1) Prieskumné konanie zamerané na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny
zdravotného stavu policajta, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší
výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie a súvislosti choroby alebo
úrazu s výkonom štátnej služby, vykonávajú príslušné lekárske komisie.
(2) Ak je schopnosť policajta na výkon štátnej služby zo zdravotných dôvodov
dlhodobo zmenená, určí mu príslušná lekárska komisia zdravotnú klasifikáciu a potrebné
obmedzenie výkonu štátnej služby.
(3) Ak sa policajtovi pri prieskumnom konaní zistila nespôsobilosť na ďalší
výkon štátnej služby, môže policajt požiadať o posúdenie zdravotného stavu na účely
sociálneho zabezpečenia 48a) alebo sociálneho poistenia. 48b)
(4) Náklady spojené s prieskumným konaním uhrádza služobný úrad.
JEDENÁSTA ČASŤ
ČINNOSŤ ODBOROVÝCH ORGÁNOV V ŠTÁTNEJ SLUŽBE
Činnosť odborových orgánov
§ 225
(1) V súlade s týmto zákonom vystupujú na ochranu práv a oprávnených záujmov
policajtov príslušné odborové orgány.
(2) Služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom
a)
podklady potrebné na zostavenie systemizácie na príslušný kalendárny rok,
b) návrh na prevedenie alebo preloženie policajta na inú funkciu z dôvodu organizačných
zmien, zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu zákazu činnosti,
c) návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru z dôvodu organizačných zmien
alebo pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti,
d) návrh služobného hodnotenia, v ktorom je policajt hodnotený ako nevyhovujúci na
výkon doterajšej funkcie alebo na výkon akejkoľvek funkcie v štátnej službe,
e) zásady kariérneho postupu (§ 33 ods. 3).
(3) Ak sa príslušný odborový orgán nevyjadrí vo veciach uvedených v odseku
2 do desiatich dní odo dňa, keď mu bol písomný návrh doručený, postupuje sa ďalej
bez jeho stanoviska.
§ 226
(1) Policajt vykonávajúci funkciu v odborových orgánoch, ktorej výkon si
vyžaduje dlhodobé uvoľnenie od plnenia povinností štátnej služby, sa zaraďuje do
zálohy podľa § 41 ods. 1 písm. c).
(2) Policajt sa po skončení výkonu funkcie v odborových orgánoch podľa
odseku 1 ustanoví do funkcie rovnakej úrovne, akú naposledy zastával; ak to nie je
možné, ustanoví sa do funkcie podľa § 33.
(3) Policajtovi zvolenému do funkcie v odborových orgánoch, ktorej výkon
nevyžaduje dlhodobé uvoľnenie z plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnej služby,
sa udelí služobné voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas.
(4) Odborovým funkcionárom podľa odseku 3 sa poskytne na odborové vzdelávanie
služobné voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas.
§ 227
(1) Služobný pomer policajta nesmie byť skončený pre výkon odborovej funkcie
v odborovom orgáne.
(2) Policajt, ktorý bol zvolený do funkcie v odborovom orgáne, môže byť
v čase funkčného obdobia a v čase dvoch rokov po jeho skončení prepustený len po
predchádzajúcom súhlase príslušného odborového orgánu. Súhlas nie je potrebný, ak
ide o prepustenie podľa § 192 ods. 1 písm. b), c), e), f), g). Prepustenie podľa
§ 192 ods. 1 písm. d) možno vykonať len so súhlasom ministra.
(3) Ak príslušný odborový orgán odmietol udeliť súhlas nadriadenému podľa
odseku 2, rozhodnutie služobného orgánu o prepustení odborárskeho funkcionára je
neplatné.
§ 228
(1) Súčinnosť nadriadených s odborovými orgánmi sa uskutočňuje najmä
tým, že nadriadení umožnia príslušným odborovým orgánom
a) vykonávať spoločenskú
kontrolu dodržiavania právnych predpisov upravujúcich služobný pomer policajtov,
b) vyžadovať od nadriadených informácie o hospodárení so mzdovými prostriedkami a
podieľať sa na dodržiavaní zásad spravodlivého odmeňovania,
c) navrhovať svojich členov do poradných orgánov zriaďovaných na prerokúvanie návrhov
niektorých personálnych opatrení a na zásadné opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia,
liečebnej, kúpeľnej, rekreačnej a inej starostlivosti a hmotného zabezpečenia policajtov,
d) vyjadrovať sa o návrhoch na prevelenie policajta, na pozbavenie výkonu štátnej
služby a o návrhoch na rozvrhnutie základného času služby v týždni,
e) vyjadriť sa o návrhu na povolanie policajta na plnenie úloh inšpekčnej služby
podľa § 36a.
(2) Služobný úrad poskytuje bezplatne na zaistenie činnosti odborového
orgánu nevyhnutné materiálno-technické zabezpečenie.
§ 229
(1) Na zabezpečenie oprávnených záujmov a potrieb policajtov, na zlepšenie
podmienok výkonu štátnej služby, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok vrátane
podmienok na využívanie voľného času sa uzatvárajú kolektívna zmluva vyššieho stupňa
a podnikové kolektívne zmluvy.
(2) Pri uzatváraní kolektívnych zmlúv sa postupuje podľa osobitného predpisu.
49)
DVANÁSTA ČASŤ
KONANIE VO VECIACH SLUŽOBNÉHO POMERU
§ 231
Účastníci konania
Účastníkmi konania sú policajti, bývalí policajti alebo pozostalí po policajtoch,
ak sa má konať o ich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ako
aj iné osoby, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.
§ 232
Orgány, ktoré uskutočňujú konanie v prvom stupni a rozhodujú v ňom
Konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje
v ňom minister a nadriadený a ďalšie subjekty, ak to ustanovuje tento zákon (ďalej
len "oprávnený orgán").
§ 233
Postup v konaní
(1) Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne
a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie
potrebné podklady.
(2) Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti
bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
§ 234
Podanie
(1) Ak to ustanovuje tento zákon, je potrebné urobiť podanie písomne a doručiť
ho oprávnenému orgánu; inak možno urobiť podanie ústne do písomného záznamu.
(2) Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zjavné, kto
ho urobil, akej veci sa týka a čo sa navrhuje.
(3) Oprávnený orgán na požiadanie potvrdí prijatie podania.
§ 235
Začatie konania
(1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo služobného úradu.
(2) Konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému orgánu.
(3) Ak sa konanie začína z podnetu ministra alebo nadriadeného, konanie je
začaté dňom, keď urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.
§ 236
Postúpenie
Ak účastník konania urobí podanie na orgán, ktorý nie je oprávnený vo veci
rozhodnúť, tento orgán je povinný podanie bezodkladne postúpiť príslušnému orgánu
a upovedomiť o tom účastníka konania.
§ 237
Práva a povinnosti účastníkov konania
(1) Účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali
a nezdržiavali priebeh konania.
(2) Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov
o hlasovaní a robiť si z nich výpisy.
(3) Oprávnený orgán môže povoliť nahliadnuť do spisov aj iným osobám, ak
preukážu právne dôvody svojej požiadavky.
(4) Oprávnený orgán zabezpečí, aby sa nahliadnutím do spisu neporušilo štátne
alebo služobné tajomstvo.
§ 238
Dôkazy
(1) Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť
skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
(2) Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania,
odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií,
listiny, veci a obhliadka.
(3) Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.
(4) Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
§ 238a
Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté,
je oprávnený orgán takýmto rozhodnutím viazaný.
§ 239
Dožiadanie
Ak oprávnený orgán nemôže vykonať procesný úkon sám alebo je to účelné z
iných dôvodov, môže o jeho vykonanie požiadať príslušného nadriadeného; dožiadaný
nadriadený vykoná tento úkon bezodkladne.
§ 239a
Konanie sa zastaví, ak vzal účastník konania návrh na začatie konania späť
alebo ak odpadol dôvod konania začatého z podnetu oprávneného orgánu alebo smrťou
účastníka konania.
§ 240
Náklady konania
(1) Náklady konania, ktoré vznikli oprávnenému orgánu, vrátane nákladov spojených
s činnosťou poradných komisií hradí služobný úrad. Náklady, ktoré v konaní vznikli
druhému účastníkovi konania, znáša tento účastník, len ak bol v konaní neúspešný.
(2) Oprávnený orgán nahradí svedkovi hotové výdavky a zárobok, ktorý mu preukázateľne
ušiel. Nárok je potrebné uplatniť do troch dní po jeho vzniku, inak zaniká, o čom
musí byť svedok poučený.
(3) Náklady spojené s predložením listiny alebo s obhliadkou, ktoré vznikli
tomu, kto nie je účastníkom konania, hradí služobný úrad.
(4) Náhrada hotových výdavkov a poskytovanie odmien znalcom a tlmočníkom
sa riadi osobitným predpisom. 51)
§ 241
Rozhodnutie
(1) Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo
skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom
vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia
a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena,
priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom
a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka
Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená,
v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí
iným vhodným spôsobom.
(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu,
podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví
sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.
(3) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
(4) Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či
sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.
(5) Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení
rozhodnutia oprávnený orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka konania.
(6) Rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatné.
(7) Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť alebo ak odvolanie
nemá odkladný účinok. 52)
(8) zrušený od 1.5.2004.
§ 242
Odvolacie konanie
(1) Proti rozhodnutiu môže policajt podať odvolanie do 15 dní, a ak ide o
odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia, do ôsmich dní odo
dňa oznámenia rozhodnutia.
(2) Odvolanie môže policajt podať aj proti služobnému hodnoteniu a posudku
o služobnej činnosti v lehote 15 dní odo dňa, keď bol s ich obsahom oboznámený.
(3) Odvolanie sa podáva písomne orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
(4) Ak policajt v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený
vôbec, podal odvolanie po uplynutí lehoty ustanovenej týmto zákonom alebo nepríslušnému
orgánu, predpokladá sa, že ho podal včas a príslušnému orgánu, ak tak urobil najneskôr
do troch mesiacov odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie oznámené.
(5) Oprávnený orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní (ďalej len "odvolací
orgán") môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov a policajt
o to požiada do 15 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá odvolanie.
(6) Podanie odvolania nemá odkladný účinok s výnimkou odvolania proti rozhodnutiu
a) o uložení disciplinárneho opatrenia,
b) o náhrade škody,
c) proti služobnému hodnoteniu, ktorým bol policajt hodnotený ako nespôsobilý vykonávať
doterajšiu alebo akúkoľvek inú funkciu,
d) lekárskej komisie, ktorým bola policajtovi určená zdravotná klasifikácia.
(7) Oprávnený orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám
rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie; ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného
odkladu, najneskôr však do 30 dní odo dňa podania odvolania, predložiť odvolanie
spolu so svojím stanoviskom a spisovým materiálom odvolaciemu orgánu na rozhodnutie.
(8) Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať.
(9) Účastník konania môže písomne vziať odvolanie späť, kým sa o ňom nerozhodlo.
Ak účastník konania vzal odvolanie späť, nemôže sa znova odvolať.
§ 243
Orgány, ktoré uskutočňujú konanie v odvolacom konaní a rozhodujú v ňom
(1) Odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
(2) Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla
do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej
komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní
do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť.
(3) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je
to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
(4) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak
odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
(5) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý
ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov
rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu
viazaný.
§ 244
Rozklad
Proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať
rozklad. O rozklade rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej
komisie; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Pre rozklad a konanie o ňom
platia ustanovenia o odvolaní.
§ 245
Obnova konania
(1) Ak sa dodatočne zistia nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli policajtovi
alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré
mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, možno na ich návrh právoplatné rozhodnutie
preskúmať a na základe toho toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.
(2) Návrh na obnovu konania sa podáva do troch mesiacov odo dňa, keď sa policajt
alebo nadriadený dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov
od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
(3) V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti
svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.
(4) Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad).
(5) Ak sa dôvod obnovy konania týka aj rozhodnutia odvolacieho orgánu, o
obnove konania rozhoduje tento orgán; v ostatných prípadoch uskutočňuje obnovu konania
oprávnený orgán.
§ 246
Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
(1) Ak sa dodatočne zistí, že právoplatné rozhodnutie je v rozpore s právnymi
predpismi a ostatnými predpismi, môže ho minister zmeniť alebo zrušiť.
(2) Minister rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu alebo odvolaciemu
orgánu, ktorý ho vydal na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä
z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; tieto orgány sú právnym názorom ministra
viazané.
(3) Pri preskúmavaní rozhodnutia sa vychádza z právneho stavu a skutkových
okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže sa preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie,
ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých
pôvodné rozhodnutie vychádzalo.
(4) Právoplatné rozhodnutie možno zmeniť, zrušiť alebo zrušiť a vrátiť na
nové konanie do piatich rokov od nadobudnutia právoplatnosti.
(5) Proti rozhodnutiu vydanému podľa odsekov 1 a 2 možno podať rozklad.
§ 247
Splnomocňovacie ustanovenie
Podrobnosti o konaní vo veciach služobného pomeru ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
TRINÁSTA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 249
Právne úkony
(1) Právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré tento zákon s takým prejavom spája.
(2) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
(3) Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie
podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je viazaný zánik práva alebo povinnosti,
sa neprihliada.
(4) Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie
zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.
(5) Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak spôsobí jej splnenie zámerne
účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.
§ 250
Neplatnosť právneho úkonu
(1) Neplatný je právny úkon,
a) ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči
zákonu alebo ho obchádza, alebo sa inak prieči záujmom spoločnosti,
b) ktorý urobil nepríslušný nadriadený,
c) ktorý nebol urobený slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne,
d) ktorým sa policajt vopred vzdáva svojich práv,
e) ktorý urobil policajt konajúci v duševnej poruche, ktorá ho robí na tento právny
úkon nespôsobilým,
f) ak nemá ten, kto ho urobil, spôsobilosť na právne úkony.
(2) Právny úkon, ktorý nebol urobený formou predpísanou týmto zákonom, je
neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon. Neplatný je aj právny úkon,
ak tak ustanovuje osobitný predpis. 52a)
(3) Ak sa vzťahuje dôvod neplatnosti len na časť právneho úkonu, neplatná
je len táto časť, ak z povahy právneho úkonu, z jeho obsahu alebo z okolností, za
akých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
§ 251
Bezdôvodné obohatenie
(1) Ak sa bezdôvodne obohatí policajt na úkor majetku zvereného služobným
úradom alebo služobný úrad na úkor policajta, musí ten, kto sa bezdôvodne obohatil,
bezdôvodné obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
(3) Neprávom vyplatené sumy je policajt povinný vrátiť, ak vedel, alebo z
okolností musel predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené,
a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.
(4) Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť policajtovi na ujmu, ak neplatnosť
nespôsobil výlučne sám. Ak vznikne policajtovi následkom takého neplatného právneho
úkonu škoda, služobný úrad je povinný nahradiť ju.
§ 252
Osobný spis
Písomnosti týkajúce sa služobného pomeru policajta sa zakladajú do jeho osobného
spisu. Osobný spis policajta vedie služobný úrad.
§ 253
Služobný preukaz
Policajtovi pri vzniku služobného pomeru vystaví služobný úrad služobný preukaz.
§ 254
Premlčanie a zánik práva
(1) Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej v tomto zákone.
Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči ktorému sa právo uplatňuje, na premlčanie
odvoláva; v takom prípade nemožno premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje, priznať.
(2) Právo na náhradu za stratu na služobnom plate podľa § 177 a za sťaženie
spoločenského uplatnenia z dôvodu služobného úrazu alebo choroby z povolania alebo
za iné škody na zdraví, právo na náhradu nákladov na výživu pozostalých, príspevok
a prídavok k dôchodku sa nepremlčujú; nároky na jednotlivé plnenia z nich vyplývajúce
sa však premlčujú v lehotách ustanovených v § 256.
(3) K zániku práva z dôvodu, že nebolo v ustanovenej lehote vykonané, dochádza
len v prípadoch uvedených v § 57, § 58, § 185 ods. 3, § 192 ods. 5, § 245 a 246;
na zánik práva sa prihliadne, aj keď sa to v konaní nenamieta.
(4) Ak policajt uplatní svoje právo a v začatom konaní riadne pokračuje,
premlčacia lehota počas konania neplynie; to platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne
priznané a pre ktoré sa vedie konanie na výkon rozhodnutia.
(5) zrušený od 1.1.2008.
Lehoty a úroky
§ 255
(1) Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.
(2) Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, lehota jednotlivých splátok
začína plynúť odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane
splatnou celá dlžná suma, začne plynúť premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenia
splátky.
§ 256
(1) Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, premlčujú sa peňažné nároky
zo služobného pomeru v lehote troch rokov.
(2) Ak ide o opakujúce sa plnenia, lehota na uplatnenie nárokov na jednotlivé
plnenia je tri roky od ich splatnosti.
(3) Lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky; začína plynúť
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla, a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak nebol uplatnený v lehote troch rokov a
ak ide o škodu spôsobenú úmyselne alebo po požití alkoholu, alebo inej návykovej
látky, v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla;
to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
(4) Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím, premlčuje sa za desať
rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
(5) Ak právo bolo tým, kto je povinný plniť, písomne uznané čo do dôvodu
i výšky, premlčuje sa v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k uznaniu; ak však
v uznaní bola uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia lehota od uplynutia tejto
lehoty.
(6) Právo zabezpečené obmedzením prevodu nehnuteľností sa premlčuje za
desať rokov.
(7) Premlčacia lehota uvedená v odseku 2 platí aj pre jednotlivé splátky,
na ktoré bolo plnenie rozhodnutím alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia lehota
pri jednotlivých splátkach začína plynúť odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie
niektorej zo splátok stane splatnou celá dlžná suma, začne plynúť desaťročná premlčacia
lehota odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.
(8) Úroky a opakujúce sa plnenia právoplatne priznané alebo uznané písomne,
ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní, sa premlčujú
v lehote troch rokov odo dňa ich splatnosti.
§ 257
Zabezpečenie práv a povinností zo služobného pomeru
(1) Uspokojenie práva služobného úradu možno zabezpečiť rozhodnutím o zrážkach
zo služobného príjmu policajta; zrážky zo služobného príjmu nesmú byť väčšie, ako
by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
(2) Ustanovenie odseku 1 platí aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone
rozhodnutia nakladá ako so služobným príjmom.
(3) Ak vznikne podľa tohto zákona povinnosť
a) policajtovi zaplatiť peňažnú
sumu služobnému úradu,
b) služobného úradu zaplatiť peňažnú sumu policajtovi, môže sa iná osoba alebo právnická
osoba (ďalej len "ručiteľ") zaručiť písomným vyhlásením, že toto právo uspokojí,
ak tak neurobí sám povinný.
(4) Služobný úrad je povinný kedykoľvek a bezodkladne oznámiť ručiteľovi
na požiadanie výšku svojho práva.
(5) Ručiteľ je povinný právo služobného úradu uspokojiť, ak ho neuspokojí
policajt, hoci ho na to služobný úrad vyzval.
(6) Ručiteľ môže proti služobnému úradu uplatniť všetky námietky, ktoré by
mal proti služobnému úradu policajt.
(7) Ručiteľ môže uspokojenie práva odoprieť, ak služobný úrad zavinil, že
právo nemôže uspokojiť policajt.
(8) Ručiteľ, ktorý právo služobného úradu uspokojil, je oprávnený požadovať
od policajta náhradu za plnenie poskytnuté služobnému úradu.
(9) Ustanovenia odsekov 1 až 8 platia rovnako aj pre zabezpečenie práv policajta.
§ 258
Zánik práv a povinností zo služobného pomeru
(1) Uspokojením právo zanikne.
(2) Práva musia byť uspokojené riadne a včas.
(3) Právo treba uspokojiť na mieste na to určenom v rozhodnutí. Ak nie je
miesto plnenia určené v rozhodnutí, je ním trvalý pobyt alebo sídlo toho, koho právo
sa má uspokojiť.
(4) Ak nie je lehota na uspokojenie práva ustanovená právnym predpisom alebo
určená v rozhodnutí, musí sa právo uspokojiť do troch dní odo dňa, keď o uspokojenie
oprávnený účastník požiadal.
(5) Ak sa uspokojuje právo prostredníctvom pošty alebo peňažného ústavu,
je právo uspokojené v okamihu doručenia plnenia.
(6) Ak to dovoľuje povaha plnenia, možno ho z dôležitých dôvodov dotýkajúcich
sa toho, koho právo sa má uspokojiť, zložiť do úschovy, najmä ak odopiera prijať
plnenie alebo ak nie je prítomný.
(7) Policajt i služobný úrad sú povinní prijať aj čiastočné plnenie, ak to
neodporuje povahe práva, ktoré sa má uspokojiť.
(8) Ak je policajt alebo služobný úrad povinný uspokojiť viac peňažných pohľadávok
a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých, je vyrovnané to právo, o ktorom účastník
pri plnení vyhlási, že ho chce uspokojiť. Ak tak neurobí, je plnením uspokojené právo
najskôr splatné.
(9) Ak policajt požiada služobný úrad, aby mohol právo uspokojiť v splátkach,
môže mu služobný úrad povoliť splátky, najdlhšie však na dobu šesť rokov, ak to nie
je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Ak ich plní v lehotách určených
v rozhodnutí, ide o včasné a riadne plnenie.
(10) Ak policajt neplní niektorú zo splátok v určenej lehote, môže služobný
úrad žiadať zaplatenie celého práva len vtedy, ak to bolo určené v právoplatnom rozhodnutí;
toto právo však môže služobný úrad použiť najneskoršie do splatnosti najbližšej budúcej
splátky.
(11) Ak je rozhodnutím určené plnenie v splátkach a ak chce policajt právo
uspokojiť celkom, je služobný úrad povinný plnenie od neho prijať.
(12) Účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí právo druhého účastníka, je
v omeškaní.
(13) Účastník, ktorého peňažná pohľadávka sa včas a riadne neuspokojila,
môže požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy.
Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá účastník, ktorý včas a riadne neplnil,
za jej stratu, poškodenie alebo zničenie; to neplatí, ak by k tejto škode došlo inak.
(14) K omeškaniu nedôjde, ak druhý účastník včas a riadne ponúknuté plnenie
neprijme alebo neposkytne súčinnosť potrebnú na uspokojenie svojho práva. Ak ide
o plnenie veci, znáša nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.
(15) Služobný úrad alebo policajt, ktorých právo sa uspokojilo, sú povinní
vydať o tom potvrdenie, ak oň požiada ten, kto právo uspokojil.
(16) Ak ten, koho právo sa má uspokojiť, odoprie súčasne s prijatím plnenia
vydať o tom písomné potvrdenie, je ten, kto chce právo uspokojiť, oprávnený uspokojenie
práva odoprieť.
§ 260
Smrť policajta
(1) Peňažné pohľadávky policajta jeho smrťou nezanikajú; do výšky zodpovedajúcej
trojnásobku služobného platu zo služobného pomeru prechádzajú nároky vyplývajúce
zo služobného príjmu postupne na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase
jeho smrti v spoločnej domácnosti; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto
osôb.
(2) Peňažné pohľadávky služobného úradu zanikajú smrťou policajta s výnimkou
práva, o ktorom sa právoplatne rozhodlo, a práva na náhradu škody spôsobenej úmyselne
alebo po požití alkoholu alebo inej návykovej látky.
§ 261
Osobitné ustanovenie O policajtovi, ktorý musí mať opatrovníka
Ak ide o právo policajta alebo bývalého policajta, ktorý musí mať opatrovníka,
alebo o právo proti nemu, nezapočítava sa do lehoty ustanovenej pre uplatnenie práva
doba, po ktorú mu nebol ustanovený opatrovník.
§ 262
Počítanie času
(1) Lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti,
ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.
(2) Posledný deň lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá
na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť,
od ktorej sa lehota začína. Ak taký deň v mesiaci nie je, pripadne posledný deň lehoty
na posledný deň v mesiaci. Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní.
(3) Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným
dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
(4) Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá oprávnenému
orgánu alebo ak sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Zastúpenie
§ 263
(1) Zastúpenie vzniká na základe plnomocenstva alebo rozhodnutím súdu.
Zástupca koná v mene zastúpeného a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo
zastúpenému.
(2) Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právne úkony,
ani ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného.
(3) Zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len
ak je to ustanovené právnym predpisom alebo dohodnuté účastníkmi. Aj z právnych úkonov
ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
(4) Ak zástupca prekročí rozsah svojho oprávnenia, je tým zastúpený viazaný,
len ak takýto úkon schváli alebo na jeho základe koná.
(5) Na zastúpenie je potrebné písomné splnomocnenie, v ktorom musí byť
uvedený rozsah oprávnenia zástupcu; inak je neplatné.
§ 264
Plnomocenstvo zanikne, ak ho zastúpený odvolá alebo ak ho zástupca vypovie.
Odvolanie alebo vypovedanie plnomocenstva musí byť písomné, inak je neplatné. Plnomocenstvo
zanikne tiež smrťou niektorého z nich. Pre iného ako zástupcu a zastúpeného je zánik
plnomocenstva účinný vtedy, keď sa o ňom dozvie. Ak zastúpený zomrie alebo ak zástupca
plnomocenstvo vypovie, je zástupca povinný vykonať všetko, čo neznesie odklad, aby
zastúpený neutrpel ujmu. Takto vykonané úkony majú právne následky, ako keby zastúpenie
ešte trvalo, ak neodporujú tomu, čo zariadil zastúpený alebo jeho dedič.
§ 265
(1) Súd môže ustanoviť opatrovníka policajtovi, ktorého pobyt nie je známy,
ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje záujem služobného
úradu. Za tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to
potrebné z iného vážneho dôvodu.
(2) Ak dôjde k stretu záujmov opatrovníka so záujmami zastúpeného alebo
k stretu záujmov tých, ktorí sú zastúpení tým istým opatrovníkom, ustanoví súd osobitného
opatrovníka.
§ 266
Oznamovanie a doručovanie
(1) Rozhodnutie sa oznamuje vyhlásením, a ak to nie je možné, doručením,
ak ďalej nie je ustanovené inak.
(2) Rozhodnutie oznamuje vyhlásením policajtovi ústne oprávnený orgán.
(3) Rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o prepustení,
rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a 246 sa oznamujú doručením
ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi
priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka
s doručenkou s poznámkou "do vlastných rúk"; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým.
(4) Povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo účastník konania písomnosť
prevezme alebo jej prijatie odmietne. Ak sa písomnosť uložená na pošte nevyzdvihla,
nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia. Na túto lehotu sa nevzťahuje
ustanovenie § 262 o počítaní času.
(5) Podľa odsekov 3 a 4 sa postupuje aj pri doručovaní rozhodnutia opatrovníkovi,
ak je policajtovi ustanovený.
§ 267
Osobitné spôsoby vykazovania údajov
Ak je to nevyhnutné pre utajenie činnosti alebo totožnosti policajta, alebo
plnenia úloh Policajného zboru, môže služobný úrad používať osobitné spôsoby vykazovania
údajov pri hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu vrátane devízového hospodárstva,
pri priznávaní daní z príjmov zo závislej činnosti fyzických osôb a pri vykazovaní
poistného zdravotným poisťovniam, poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti.
§ 267a
Osobitné splnomocnenie
Riaditeľ Slovenskej informačnej služby je splnomocnený upraviť veci uvedené
v § 15 ods. 8, § 32 ods. 3, § 45, § 46, § 69 ods. 3, § 129 ods. 8, § 146 ods. 10,
§ 147 ods. 3, § 164 ods. 4 a § 247 interným predpisom.
§ 268
Zaokrúhľovanie výsledných hodnôt
(1) Tam, kde sa podľa ustanovení tohto zákona prizná policajtovi krátená
percentuálna sadzba služobného platu, sa táto výsledne zaokrúhľuje na 50 eurocentov
smerom nahor.
(2) Ak vznikne policajtovi pri výkone štátnej služby nárok na premenlivé
príplatky alebo na odmenu za služobnú pohotovosť, zaokrúhľuje sa na 50 eurocentov
smerom nahor až výsledná hodnota každého príplatku osobitne vyčíslená násobkami percentuálnych
sadzieb príslušnej časti služobného platu.
(3) Ak vznikne príslušníkovi Policajného zboru pri výkone štátnej služby
nárok na premenlivý príplatok alebo na odmenu za služobnú pohotovosť, zaokrúhľuje
sa na 50 eurocentov smerom nahor až výsledná hodnota každého príplatku osobitne vyčíslená
násobkom percentuálnej sadzby príslušnej časti služobného platu alebo násobkom percentuálnej
sadzby priznaného funkčného platu podľa § 84 ods. 2 písm. a).
(4) Suma percentuálnej sadzby príslušnej časti služobného platu podľa § 130
ods. 2 a suma percentuálnej sadzby priznaného funkčného platu podľa § 84 ods. 2 písm.
a) na účely § 103 ods. 2 sa zaokrúhľujú na štyri desatinné miesta smerom nahor.
(5) Tam, kde sa podľa tohto zákona prizná policajtovi pomerná časť jednotlivej
zložky služobného príjmu uvedenej v § 84 ods. 1 a 2, sa táto zaokrúhľuje na najbližší
eurocent smerom nahor.
Započítavanie doby trvania služobného pomeru
§ 270
Ak je do služobného pomeru prijatý občan, ktorý bol v služobnom pomere
policajta
a) Polície Českej republiky, ak ide o službu vykonanú v dobe do 31. decembra
1992,
b) Federálneho policajného zboru, Zboru hradnej polície alebo Federálnej železničnej
polície,
c) Federálnej bezpečnostnej informačnej služby,
d) spravodajských zložiek Federálneho ministerstva obrany,
započíta sa mu dĺžka služby a nároky s tým spojené v rozsahu, akoby túto službu vykonal
v Policajnom zbore.
§ 271
Nadpis zrušený od 1.7.2002
(1) Za tehotnú policajtku sa na účely tohto zákona považuje policajtka, ktorá
svojmu nadriadenému predložila o tom lekárske potvrdenie.
(2) Za dojčiacu policajtku sa na účely tohto zákona považuje policajtka,
ktorá svojho nadriadeného písomne informovala o tejto skutočnosti.
ŠTRNÁSTA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Prechodné ustanovenia
§ 272
Dňom účinnosti tohto zákona sa služobný pomer policajta podľa doterajších
predpisov považuje za služobný pomer podľa tohto zákona, ak nie je ďalej ustanovené
inak.
§ 273
Podľa doterajších predpisov sa posudzujú nároky vzniknuté zo služobného
pomeru do dňa účinnosti tohto zákona a právne úkony týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia
služobného pomeru urobené pred jeho účinnosťou a ich právne účinky, aj keď nastanú
po tomto dni; to platí aj o lehotách, ktoré začali plynúť pred týmto dňom.
§ 274
Konanie vo veciach služobného pomeru začaté pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona uskutočňujú a o opravných prostriedkoch rozhodujú orgány príslušné podľa
tohto zákona a spôsobom ustanoveným v tomto zákone.
§ 275
(1) Policajt, ktorý bol ku dňu účinnosti tohto zákona v služobnom pomere
k Policajnému zboru menej ako dva roky, je v služobnom pomere v prípravnej štátnej
službe podľa tohto zákona, pričom doba služobného pomeru podľa doterajších predpisov
sa považuje za dobu služobného pomeru v prípravnej štátnej službe, ak ďalej nie je
ustanovené inak.
(2) Policajt, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona bol v služobnom pomere
k Policajnému zboru a nespĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu, je v služobnom
pomere v prípravnej štátnej službe podľa tohto zákona až do získania kvalifikačných
predpokladov na funkciu, najdlhšie však do 30. júna 2004, ak nie je ďalej uvedené
inak.
(3) Ak policajt uvedený v odseku 2 zastáva riadiacu funkciu a v čase nadobudnutia
účinnosti tohto zákona si dopĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania požadovaný na
jej výkon, môže v tejto funkcii zotrvať, ak riadne pokračuje v štúdiu; v takomto
prípade patrí policajtovi aj príplatok za riadenie, ktorý inak nie je súčasťou služobného
príjmu policajta v prípravnej štátnej službe ( § 104 ods. 1).
(4) Ustanovenie § 104 ods. 3 sa nevzťahuje na policajta uvedeného v odsekoch
2 a 3, ak jeho služobný pomer trval najmenej dva roky a štúdiom si dopĺňa alebo si
začal dopĺňať kvalifikačné predpoklady na funkciu.
(5) Policajta uvedeného v odseku 2 možno previesť alebo preložiť podľa
§ 35 len na funkciu, na ktorú sú stanovené rovnaké alebo nižšie kvalifikačné predpoklady
ako na funkciu, ktorú zastáva; rovnako to platí aj pre policajta uvedeného v odseku
3 pri prevedení alebo pri preložení na inú riadiacu funkciu.
§ 276
(1) Policajt, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona bol v služobnom pomere
k Policajnému zboru aspoň dva roky a spĺňa kvalifikačné predpoklady pre funkciu,
je v služobnom pomere v stálej štátnej službe podľa tohto zákona.
(2) V stálej štátnej službe je aj policajt, ktorý je zaradený vo funkcii,
na ktorú nespĺňa kvalifikačné predpoklady, ale podľa doterajších predpisov mu bola
udelená výnimka pre túto funkciu z dôvodu, že bol starší ako 45 rokov a odbornou
praxou preukázal na výkon funkcie potrebné znalosti. Výnimka podľa prvej vety sa
vzťahuje aj na prevedenie alebo na preloženie policajta na inú funkciu, na ktorú
nespĺňa kvalifikačné predpoklady, s podmienkou, že na túto funkciu sú stanovené rovnaké
kvalifikačné predpoklady ako na funkciu, ktorú zastával pri zaradení do stálej štátnej
služby, a odbornou praxou preukazuje potrebné znalosti aj na výkon tejto funkcie.
(3) Policajta, ktorý ku dňu tohto zákona je v služobnom pomere zaradený
v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe a ktorému bola podľa predchádzajúcich
predpisov udelená výnimka z dôvodu, že bol starší ako 45 rokov a odbornou prácou
preukázal na výkon funkcie potrebné odborné znalosti, možno previesť alebo preložiť
na inú funkciu podľa § 35 ods. 7, ak udelená výnimka podľa predchádzajúcich predpisov
je porovnateľná so stupňom všeobecného vzdelania požadovaným na funkciu, na ktorú
sa má policajt previesť alebo preložiť.
(4) U policajta, ktorý bol prevedený alebo preložený na inú funkciu podľa
odseku 3, sa kvalifikačný predpoklad vzdelania považuje za splnený.
(5) Odseky 3 a 4 sa vzťahujú iba na Slovenskú informačnú službu.
§ 276a
(1) Policajt v stálej štátnej službe, ktorý si k 1. júlu 2000 dopĺňa so
súhlasom služobného úradu kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania, môže
byť ustanovený do funkcie, na ktorú je určený kvalifikačný predpoklad vysokoškolského
vzdelania rovnakého stupňa. Podmienka spĺňania kvalifikačnej požiadavky špecializovaného
policajného vzdelania na funkciu nie je tým dotknutá.
(2) Ustanovenie policajta do funkcie podľa odseku 1 sa vzťahuje len na
čas jeho riadneho štúdia a nemožno ho vykonať opätovne. Policajta, ktorý si prestal
dopĺňať kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania podľa odseku 1, nadriadený
odvolá z funkcie, do ktorej je ustanovený, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa,
keď sa o tejto skutočnosti dozvedel, a ustanoví ho do funkcie alebo ho vymenuje do
funkcie podľa § 33.
§ 276b
Policajt, ktorý je ku dňu 1. júla 2002 ustanovený do funkcie, na ktorú
sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť a túto spôsobilosť nespĺňa, je povinný
si ju doplniť najneskôr do 30. júna 2003. Ak si policajt nedoplní špeciálnu odbornú
spôsobilosť v ustanovenej lehote, nadriadený ho odvolá z funkcie najneskôr k poslednému
dňu tejto lehoty.
§ 276c
Pri poskytovaní služobného voľna s nárokom na služobný plat policajtovi,
ktorý začal pri výkone štátnej služby študovať pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa postupuje podľa predpisov platných do 30. apríla 2004.
§ 276d
Zníženie funkčného platu policajta v prípravnej štátnej službe podľa predpisov
platných do 30. apríla 2004 sa dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplatňuje.
§ 277
Policajt, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona je ustanovený do funkcie
poslucháča podľa doterajších predpisov, je zaradený do zálohy pre študujúcich policajtov
podľa tohto zákona.
§ 278
Policajt, ktorý bol vymenovaný za vyšetrovateľa podľa doterajších predpisov,
je určený za vyšetrovateľa podľa tohto zákona.
§ 279
(1) Hodnosti policajtov dosiahnuté podľa doterajších predpisov sa považujú
za hodnosti policajtov podľa tohto zákona.
(2) Policajtovi v hodnosti rotný alebo seržant asistent sa ku dňu účinnosti
tohto zákona priznáva hodnosť strážmajster.
(3) Policajtovi v hodnosti podporučík alebo mladší inšpektor, ak má vysokoškolské
vzdelanie s výnimkou vzdelania získaného bakalárskym štúdiom, sa ku dňu účinnosti
tohto zákona priznáva hodnosť poručík.
(4) Hodnosti v druhom druhu hodností, ktoré patrili policajtom zaradeným
v službe kriminálnej polície podľa doterajších predpisov, sa považujú za hodnosti
podľa tohto zákona.
§ 279a
Policajt, ktorý bol povýšený do hodnosti podľa § 23 ods. 2 do 31. decembra
2007, sa k 1. januáru 2008 povýši do hodnosti poručíka, ak má vysokoškolské vzdelanie
prvého stupňa, alebo do hodnosti nadporučíka, ak má vysokoškolské vzdelanie druhého
stupňa.
§ 280
(1) Ak policajt splní dobu výsluhy rokov v hodnosti podľa doterajších predpisov,
posudzuje sa, akoby výsluhu rokov v hodnosti splnil podľa tohto zákona.
(2) Ak dňom účinnosti tohto zákona dôjde k rozdielu súčtu funkčného platu
a prídavku za výsluhu rokov oproti súčtu funkčného platu, prídavku za výsluhu rokov
a príplatku za nevykonávanie podnikateľskej a inej zárobkovej činnosti podľa doterajších
predpisov, poskytne sa policajtovi doplatok k služobnému platu vo výške vzniknutého
rozdielu. Doplatok sa poskytuje dovtedy, kým sa uvedený rozdiel neodstráni, najdlhšie
však do skončenia výkonu funkcie, ktorú začal vykonávať pred účinnosťou tohto zákona.
§ 281
Policajtovi v hodnosti strážmajster sa výkon disciplinárneho opatrenia
zníženia hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka dňom účinnosti tohto zákona
zruší.
§ 283
Náhrady pri prijatí, preložení alebo prevedení policajta na inú funkciu
poskytované policajtovi podľa doterajších predpisov sa poskytujú najdlhšie do troch
mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.
§ 284
(1) Príspevok za službu, na ktorý vznikol nárok podľa predpisov platných
pred účinnosťou tohto zákona, sa považuje za príspevok podľa tohto zákona, a to vo
výške, v akej sa vypláca ku dňu účinnosti tohto zákona.
(2) Príspevok za službu, na ktorý vznikol nárok podľa predpisov platných
pred účinnosťou tohto zákona a nárok naň trvá, avšak sa nevypláca, sa považuje za
príspevok podľa tohto zákona zvýšený odo dňa vzniku nároku podľa osobitných predpisov
do účinnosti tohto zákona.
(3) Podľa predpisov platných pred dňom účinnosti tohto zákona sa pre nárok
na odchodné, úmrtné, príspevok a pre prídavok k dôchodku a jeho výšku podľa tohto
zákona započítava doba služby v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch,
ozbrojených zboroch a v Slovenskej informačnej službe, ktorá sa započítala podľa
doterajších predpisov.
(4) Pre nárok na príspevok a jeho výšku podľa tohto zákona sa zvýhodnene
započítava doba výkonu funkcií osobitnej povahy a osobitného stupňa nebezpečnosti
v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch a v
Slovenskej informačnej službe, ktorá sa zvýhodnene započítala podľa doterajších predpisov.
(5) Policajtovi, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona bol v služobnom pomere
k Policajnému zboru aspoň dva roky a z dôvodu nesplnenia kvalifikačných predpokladov
na funkciu bol zaradený do prípravnej štátnej služby, patrí prídavok k dôchodku podľa
tohto zákona.
§ 285
(1) Policajtovi, ktorý zložil služobnú prísahu podľa doterajších predpisov,
je služobný úrad povinný predložiť na zloženie služobnú prísahu podľa tohto zákona
do 15 dní odo dňa, keď tento zákon nadobudne účinnosť. Ak policajt odmietne zložiť
služobnú prísahu podľa tohto zákona alebo ak ju zloží s výhradou, skončí sa služobný
pomer dňom, v ktorom k odmietnutiu alebo k zloženiu prísahy s výhradou došlo.
(2) Ak policajt nemohol služobnú prísahu zložiť zo závažných dôvodov v
lehote ustanovenej v odseku 1, predloží sa mu služobná prísaha po odpadnutí dôvodov,
pre ktoré sa mu nemohla predložiť.
(3) Náležitosti súvisiace so skončením služobného pomeru podľa odsekov
1 a 2 sa posudzujú ako pri skončení služobného pomeru uvoľnením podľa predpisov platných
pred účinnosťou tohto zákona.
§ 286
Na policajta, ktorému plynie lehota na skončenie služobného pomeru podľa
doterajších predpisov, sa nevzťahujú § 272, 275 až 285.
§ 287
(1) Rodičovskou dovolenkou podľa tohto zákona sa rozumie aj materská dovolenka
podľa doterajších predpisov.
(2) Nárok na ďalšiu rodičovskú dovolenku patrí aj policajtke, ktorej dieťa
sa narodilo pred dňom účinnosti § 152 až 154.
§ 287a
Ďalší služobný plat podľa § 102 sa uplatní v roku 2001 len v prvom polroku
tohto kalendárneho roka.
§ 287c
Prechodné ustanovenie účinné od 1. marca 2008
Ak dňom 1. marca 2008 dôjde k zníženiu služobného platu príslušníka Policajného
zboru podľa § 84 ods. 2 písm. a) až m) oproti sume, ktorá je súčtom posledného priznaného
služobného platu podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) a jednej šestiny ďalšieho služobného
platu podľa § 102 ods. 5 predpisov platných do 29. februára 2008, poskytne sa príslušníkovi
Policajného zboru doplatok k služobnému platu vo výške vzniknutého rozdielu. Doplatok
sa poskytuje dovtedy, kým sa uvedený rozdiel neodstráni, pričom sa z doplatku odpočítava
suma valorizácie v nasledujúcich rokoch, najdlhšie však do skončenia výkonu funkcie,
ktorú vykonával do 29. februára 2008.
§ 287ca
Prechodné ustanovenie účinné od 1. marca 2009
Ak dňom 1. marca 2009 dôjde k zníženiu služobného platu príslušníka informačnej
služby, príslušníka bezpečnostného úradu, príslušníka Zboru väzenskej a justičnej
stráže a príslušníka Železničnej polície podľa § 84 ods. 2 písm. a) až m) oproti
sume, ktorá je súčtom posledného priznaného služobného platu podľa § 84 ods. 1 písm.
a) až m) a jednej šestiny ďalšieho služobného platu podľa § 102 ods. 5 predpisov
platných do 28. februára 2009, poskytne sa takémuto príslušníkovi doplatok k služobnému
platu vo výške vzniknutého rozdielu. Doplatok sa poskytuje dovtedy, kým sa uvedený
rozdiel neodstráni, pričom sa z doplatku odpočítava suma valorizácie v nasledujúcich
rokoch, najdlhšie však do skončenia výkonu funkcie, ktorú vykonával do 28. februára
2009.
§ 287d
(1) Pod pojmom "príslušník Policajného zboru" v § 43 ods. 5 písm. d), §
75 ods. 3, § 84 ods. 2 a 3, § 85 ods. 4, § 87 ods. 2, § 88a, § 89 ods. 3, § 90 ods.
3, § 91 ods. 2 a 3, § 93a, § 97, § 98 ods. 2, § 99a, § 102a ods. 2, § 103 ods. 2,
§ 104 ods. 2, § 105 ods. 2, § 109 ods. 2 až 4, § 109 ods. 9, § 130 ods. 2, § 196
ods. 1 a § 268 ods. 3 sa od 1. marca 2009 rozumie aj príslušník informačnej služby,
príslušník bezpečnostného úradu, príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže a
príslušník Železničnej polície.
(2) Príloha č. 1a sa od 1. marca 2009 vzťahuje aj na príslušníkov informačnej
služby, príslušníkov bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej
stráže a príslušníkov Železničnej polície.
(3) Na príslušníkov informačnej služby, príslušníkov bezpečnostného úradu,
príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a príslušníkov Železničnej polície
sa od 1. marca 2009 nevzťahuje § 84 ods. 1, § 85 ods. 3, § 87 ods. 1, § 88, § 91
ods. 1 a 3 prvá veta, § 93, § 98 ods. 1 a 4, § 99, § 100, § 101, § 102, § 103 ods.
1, § 104 ods. 1, § 105 ods. 1, § 268 ods. 2 a príloha č. 1.
§ 287e
Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2009 Peňažné údaje v majetkovom
priznaní podanom za rok 2008 sa zisťujú v slovenských korunách a v majetkovom priznaní
sa vykážu v eurách, a to s prepočtom podľa konverzného kurzu a so zaokrúhlením na
celé eurocenty.
§ 287f
Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2011
Policajtke, ktorá nastúpila na materskú dovolenku pred 1. januárom 2011
a policajtovi, ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa § 152 ods. 1 pred 1.
januárom 2011, ktorým nárok na túto dovolenku trvá k 1. januáru 2011, patrí táto
dovolenka podľa predpisov účinných od 1. januára 2011.
§ 287g
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011
(1) Na príslušníka Železničnej polície, ktorý bol do 31. decembra 2010
v stálej štátnej službe a ktorý sa od 1. januára 2011 zaradí do prípravnej štátnej
služby v Policajnom zbore, sa obmedzenia uvedené v § 4 ods.1, § 85 ods. 5 a § 104
ods. 2 a 4 nevzťahujú.
(2) Príslušník Železničnej polície sa dňom 1. januára 2011 ustanoví do
voľnej funkcie v Policajnom zbore podľa § 33.
(3) Príslušníkovi Železničnej polície, ktorý sa od 1. januára 2011 ustanoví
do voľnej funkcie v Policajnom zbore s inou náplňou činnosti, patrí doterajší služobný
plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie.
§ 287h
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2013
Priestupky policajtov spáchané pred 1. májom 2013 sa prejednajú podľa osobitného
predpisu. 14a)
§ 287i
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
Podmienka veku na prijatie do štátnej služby v prijímacom konaní začatom
pred 1. januárom 2016 sa posudzuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015.
§ 287j
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2019
(1) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vyhlási výberové konanie na
funkciu prezidenta Policajného zboru a na funkciu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby
do 15. februára 2019.
(2) Na prezidenta Policajného zboru, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa
ustanovení tohto zákona účinných do 31. januára 2019, sa vzťahuje tento zákon v znení
účinnom do 31. januára 2019.
(3) Najvyšší nadriadený, ktorý k 1. februáru 2019 riadi inšpekčnú službu
Policajného zboru, sa od 1. februára 2019 stáva riaditeľom Úradu inšpekčnej služby.
Na riaditeľa Úradu inšpekčnej služby podľa predchádzajúcej vety sa vzťahuje tento
zákon v znení účinnom do 31. januára 2019.
(4) Vymenovaním prezidenta Policajného zboru podľa § 33a ods. 1 a riaditeľa
Úradu inšpekčnej služby podľa § 33f ods. 1 zaniká výkon funkcie prezidenta Policajného
zboru a riaditeľa Úradu inšpekčnej služby, ktorí vykonávali funkciu k 1. februáru
2019, ak výkon ich funkcie nezanikol skôr.
§ 287k
Prechodné ustanovenie súvisiace s krízovou situáciou spôsobenou ochorením
COVID-19
(1) Policajtovi, ktorý nemôže vykonávať štátnu službu počas mimoriadnej
situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením
COVID-19 (ďalej len "krízová situácia") z dôvodu nariadenej karantény v súvislosti
s výkonom štátnej služby, nadriadený poskytne služobné voľno s nárokom na služobný
plat po dobu jej trvania.
(2) Policajtovi počas krízovej situácie nadriadený poskytne služobné voľno
s nárokom na služobný plat od prvého dňa potreby osobnej a celodennej starostlivosti
o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku, ak detské výchovné zariadenie, v ktorého
starostlivosti dieťa inak je, alebo škola, do ktorej chodí, boli uzatvorené podľa
nariadenia príslušných orgánov, a to najdlhšie do dňa ich opätovného otvorenia, alebo
ak dieťa nemôže byť pre nariadenú karanténu v starostlivosti detského výchovného
zariadenia alebo dochádzať do školy, a to najdlhšie do dňa ukončenia nariadenej karantény,
alebo ak osoba, ktorá sa inak o takéto dieťa stará, ochorela alebo jej bola nariadená
karanténa, a to najdlhšie do dňa ukončenia nariadenej karantény alebo do dňa ukončenia
ochorenia.
(3) Policajtovi počas krízovej situácie nadriadený poskytne služobné voľno
s nárokom na služobný plat od prvého dňa potreby osobnej a celodennej starostlivosti
o dieťa, manžela alebo manželku, ak zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa takejto
osobe poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou, bolo rozhodnutím
príslušných orgánov uzavreté alebo v ňom bolo nariadené karanténne opatrenie.
(4) Policajtovi, ktorému bolo poskytnuté služobné voľno podľa odsekov 2
a 3, patrí služobný plat vo výške 75% z posledného priznaného služobného platu.
(5) Služobné voľno podľa odsekov 2 a 3 sa policajtovi neposkytne, ak sa
za starostlivosť o člena rodiny uvedeného v odsekoch 2 a 3 vypláca ošetrovné podľa
osobitného predpisu alebo poskytuje služobné voľno alebo pracovné voľno inej osobe,
ktorá sa o takého člena rodiny v tomto čase a z tohto dôvodu stará; splnenie podmienky
nároku na služobné voľno policajt preukáže čestným vyhlásením.
(6) Policajtovi, ktorému vznikol nárok na služobné voľno z dôvodu podľa
odseku 2 pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, tento nárok zanikol počas krízovej
situácie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a potreba starostlivosti o dieťa
trvá aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, vzniká nárok na služobné voľno s nárokom
na služobný plat podľa tohto zákona aj za obdobie potreby starostlivosti, za ktoré
nevznikol nárok na služobné voľno pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
(7) Policajtovi, ktorému bolo poskytnuté služobné voľno podľa odsekov 2
a 3, môže nadriadený po vyhlásení bezpečnostného opatrenia v súvislosti s krízovou
situáciou prerušiť čerpanie služobného voľna a nariadiť nástup do výkonu štátnej
služby, ak je to v dôležitom záujme výkonu štátnej služby. Nadriadený oznámi policajtovi
nástup do výkonu štátnej služby podľa predchádzajúcej vety najneskôr 24 hodín vopred.
§ 287l
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2021
Služobný úrad, ktorý pred 1. marcom 2021 alebo v období od 1. marca 2021
do 31. decembra 2021 uzatvoril zmluvu o zabezpečení stravovacích poukážok s právnickou
osobou alebo fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby,
nie je povinný postupovať podľa § 141 ods. 4 v znení účinnom od 1. marca 2021 do
skončenia účinnosti tejto zmluvy, najdlhšie však do 31. decembra 2021.
§ 287n
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2023
Na policajta zaradeného v štátnej službe kadeta sa vzťahujú ustanovenia
tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023 upravujúce štátnu službu kadeta.
§ 287o
Dočasný stabilizačný príspevok
(1) Policajtovi, ktorého služobný pomer podľa tohto zákona vrátane služobného
pomeru príslušníka v ozbrojených silách Slovenskej republiky, Hasičskom a záchrannom
zbore, Horskej záchrannej službe alebo služobného pomeru ozbrojeného príslušníka
finančnej správy trvá do 30. júna 2025 aspoň 20 rokov, možno priznať dočasný stabilizačný
príspevok vo výške 5 000 eur, ak oň požiada do 30. júna 2025.
(2) Policajt je povinný po dobu troch rokov odo dňa priznania dočasného
stabilizačného príspevku zotrvať v služobnom pomere v tej zložke podľa § 1 ods. 1,
ktorá mu dočasný stabilizačný príspevok priznala. Do doby zotrvania v služobnom pomere
sa započítavajú doby uvedené v § 7 ods. 4.
(3) Policajt, ktorý v služobnom pomere nezotrval po dobu ustanovenú v odseku
2, je povinný na základe rozhodnutia podľa odseku 4 vrátiť dočasný stabilizačný príspevok
alebo jeho pomernú časť.
(4) O vrátení dočasného stabilizačného príspevku alebo jeho pomernej časti
rozhoduje nadriadený s právomocou ustanoviť policajta do funkcie; rozhodnutie musí
obsahovať aj výšku sumy, ktorú je policajt povinný uhradiť, spolu s lehotou na jej
úhradu.
(5) Povinnosť vrátiť dočasný stabilizačný príspevok alebo jeho pomernú
časť nevznikne, ak sa služobný pomer skončil prepustením z dôvodu podľa § 192 ods.
1 písm. a), b) alebo ods. 3.
(6) Podrobnosti o priznávaní dočasného stabilizačného príspevku a o vrátení
dočasného stabilizačného príspevku alebo jeho pomernej časti ustanoví minister interným
predpisom.
§ 287p
Dočasný náborový príspevok
(1) Policajtovi v prípravnej štátnej službe, ktorý sa prvýkrát prijme do
služobného pomeru v období od 1. októbra 2024 do 31. decembra 2025, sa na jeho žiadosť
prizná dočasný náborový príspevok vo výške 5 000 eur; policajt môže požiadať o dočasný
náborový príspevok až po získaní policajného vzdelania a ustanovení do funkcie.
(2) Policajt je povinný odo dňa priznania dočasného náborového príspevku
zotrvať po dobu piatich rokov v služobnom pomere v tej zložke podľa § 1 ods. 1, ktorá
mu dočasný náborový príspevok priznala. Do doby zotrvania v služobnom pomere sa započítavajú
doby uvedené v § 7 ods. 4.
(3) Policajt, ktorý v služobnom pomere nezotrval po dobu ustanovenú v odseku
2, je povinný na základe rozhodnutia podľa odseku 4 vrátiť dočasný náborový príspevok
alebo jeho pomernú časť.
(4) O vrátení dočasného náborového príspevku alebo jeho pomernej časti
rozhoduje nadriadený s právomocou ustanoviť policajta do funkcie; rozhodnutie musí
obsahovať aj výšku sumy, ktorú je policajt povinný uhradiť, spolu s lehotou na jej
úhradu.
(5) Povinnosť vrátiť dočasný náborový príspevok alebo jeho pomernú časť
nevznikne, ak sa služobný pomer skončil prepustením z dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm.
a), b) alebo ods. 3.
(6) Dočasný náborový príspevok podľa tohto zákona alebo podľa osobitného
predpisu52b) možno priznať iba raz.
(7) Podrobnosti o priznávaní dočasného náborového príspevku a o vrátení
dočasného náborového príspevku alebo jeho pomernej časti ustanoví minister interným
predpisom.
Záverečné ustanovenia
§ 288
Zrušujú sa:
1. § 6 a 64 zákona č. 57/1998 Z.z. o Železničnej polícii,
2. zákon Slovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere
príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení zákona Slovenskej národnej
rady č. 490/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z.z.,
článku V a VI zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 71/1994 Z.z., článku VII
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z.z. a zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 325/1996 Z.z.,
3. § 31 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z.z. o Fonde
zamestnanosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov,
4. § 7 ods. 1 až 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993
Z.z. o Policajnom zbore v znení zákona č. 353/1997 Z.z.,
5. § 24 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 79/1992 Zb. o Zbore
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky,
6. § 21 a 22 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z.z.
o Slovenskej informačnej službe,
7. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 519/1992 Zb. o platových
pomeroch príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 94/1993 Z.z., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 264/1994
Z.z., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 265/1994 Z.z. a nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 310/1996 Z.z.,
8. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 202/1994 Z.z. o platových
pomeroch príslušníkov Železničnej polície Slovenskej republiky v znení nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 57/1997 Z.z.,
9. výnos Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 86/1991 zo 16. decembra
1991, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č.
410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky
(oznámenie č. 567/1991 Zb.) v znení výnosu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
č. 11/1993 (oznámenie č. 67/1993 Z.z.) a výnosu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
č. 55/1994,
10. výnos Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 87/1991 zo 16.
decembra 1991 o náležitostiach a náhradách výdavkov poskytovaných príslušníkom Policajného
zboru Slovenskej republiky v súvislosti s výkonom služby (oznámenie č. 556/1991 Zb.)
v znení výnosu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 60/1993 (oznámenie č.
449/1992 Zb.),
11. výnos Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 42/1994 z 27. júla
1994 o podmienkach a rozsahu nárokov na náhradu výdavkov poskytovaných príslušníkom
Policajného zboru a vojakom z povolania vojsk Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
v súvislosti s výkonom služby (oznámenie č. 224/1994 Z.z.) v znení výnosu Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky č. 44/1997 z 2. júna 1997 (oznámenie č. 178/1997 Z.z.),
12. výnos Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 5067/1992-60
zo 17. júna 1992 o náležitostiach poskytovaných príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej
stráže Slovenskej republiky v súvislosti s výkonom služby (oznámenie č. 355/1992
Zb.),
13. výnos Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 16637/92-60
z 31. decembra 1992 o náhrade cestovných, sťahovacích a iných výdavkov poskytovaných
príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky v súvislosti
s výkonom služby oznámenie č. 22/1993 Z.z.),
14. výnos Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 5111/1995-60
z 25. júna 1996, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej
rady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov vo vzťahu k príslušníkom Zboru väzenskej a
justičnej stráže Slovenskej republiky (oznámenie č. 192/1996 Z.z.),
15. výnos Ministerstva dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky
č. 5370/M-94 zo 17. júla 1994, ktorým sa vykonávajú pre príslušníkov Železničnej
polície Slovenskej republiky niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady
č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky
v znení neskorších predpisov (oznámenie č. 212/1994 Z.z.) v znení výnosu Ministerstva
dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 5679/M-96 (oznámenie č. 336/1996
Z.z.),
16. výnos Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
č. 5307/M-95 z 22. mája 1995, ktorým sa vykonávajú pre príslušníkov Železničnej polície
Slovenskej republiky niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 410/1991
Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov (oznámenie č. 112/1995 Z.z.) v znení výnosu Ministerstva dopravy,
pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 351/M-97 z 25. marca 1997 (oznámenie
č. 111/1997 Z.z.).
§ 289
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 1998.
Zákon č. 181/1999 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 1999.
Zákon č. 356/1999 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2000.
Zákon č. 224/2000 Z.z. nadobudol účinnosť 1. augustom 2000.
Zákon č. 464/2000 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2001.
Zákon č. 241/2001 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2001.
Zákon č. 98/2002 Z.z. nadobudol účinnosť 1. marcom 2002.
Zákon č. 328/2002 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2002.
Zákon č. 422/2002 Z.z. nadobudol účinnosť 1. októbrom 2002.
Zákon č. 659/2002 Z.z. nadobudol účinnosť 7. decembrom 2002.
Zákon č. 212/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2003.
Zákon č. 178/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. májom 2004.
Zákon č. 201/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. májom 2004 okrem § 87 ods.
1, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2005.
Zákon č. 365/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2004.
Zákon č. 382/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2004.
Zákony č. 727/2004 Z.z. a č. 732/2004 Z.z. nadobudli účinnosť 1. januárom
2005.
Zákon č. 69/2005 Z.z. nadobudol účinnosť 1. májom 2005 okrem čl. IV, ktorý
nadobudol účinnosť 1. januára 2006, a 4. bodu v čl. V, ktorý nadobudol účinnosť dňom
vyhlásenia tohto zákona.
Zákon č. 623/2005 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2006.
Zákon č. 342/2007 Z.z. nadobudol účinnosť 26. júlom 2007.
Zákon č. 513/2007 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2008.
Zákon č. 61/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 1. marcom 2008.
Zákon č. 278/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 1. augustom 2008.
Zákon č. 491/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 15. decembrom 2008.
Zákon č. 445/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2009.
Zákon č. 70/2009 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom 2009.
Zákon č. 497/2009 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2010.
Zákon č. 60/2010 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom 2010.
Zákon č. 151/2010 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2010.
Zákony č. 543/2010 Z.z. a č. 547/2010 Z.z. nadobudli účinnosť 1. januárom
2011.
Zákon č. 48/2011 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom 2011.
Zákon č. 79/2012 Z.z. nadobudol účinnosť 1. marcom 2012.
Zákony č. 345/2012 Z.z. a č. 361/2012 Z.z. nadobudli účinnosť 1. januárom
2013.
Zákon č. 80/2013 Z.z. nadobudol účinnosť 1. májom 2013.
Zákon č. 462/2013 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2014.
Zákon č. 307/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2015.
Zákony č. 406/2015 Z.z. a č. 411/2015 Z.z. nadobudli účinnosť 1. januárom
2016.
Zákon č. 125/2016 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2016.
Zákon č. 333/2017 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2018.
Zákon č. 69/2018 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom 2018.
Zákony č. 177/2018 Z.z. a č. 347/2018 Z.z. nadobudli účinnosť 1. januárom
2019.
Zákon č. 6/2019 Z.z. nadobudol účinnosť 1. februárom 2019.
Zákon č. 319/2019 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2020.
Zákon č. 73/2020 Z.z. nadobudol účinnosť 9. aprílom 2020.
Zákon č. 423/2020 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2021.
Zákon č. 76/2021 Z.z. nadobudol účinnosť 1. marcom 2021 okrem čl. III bodu
3, ktorý nadobudol účinnosť 1. januárom 2023.
Zákon č. 412/2021 Z.z. nadobudol účinnosť 2. decembrom 2021.
Zákon č. 453/2021 Z.z. nadobudol účinnosť 2. decembrom 2021.
Zákon č. 478/2021 Z.z. nadobudol účinnosť 16. decembrom 2021.
Zákon č. 310/2021 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2022.
Zákon č. 125/2022 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júnom 2022.
Zákon č. 350/2022 Z.z. nadobudol účinnosť 1. novembrom 2022.
Zákon č. 222/2022 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2023.
Zákon č. 197/2023 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2023.
Zákon č. 238/2024 Z.z. nadobudol účinnosť 1. októbrom 2024 okrem čl. I
tretieho a štvrtého bodu, ktoré nadobudli účinnosť 1. januárom 2025.
Michal Kováč v.r.
Ivan Gašparovič v.r.
Vladimír Mečiar v.r.
PRÍL.1
CHARAKTERISTIKA PLATOVÝCH TRIED POLICAJTOV
1. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad: úplné stredné vzdelanie
Rutinné odborné činnosti podľa presných postupov a pokynov s bežnou psychickou a
fyzickou záťažou, s pracovnými vzťahmi v rámci jedného pracovného kolektívu.
2. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad: úplné stredné vzdelanie
Samostatné rutinné opakujúce sa činnosti s premenlivými informáciami, zvládnuteľné
v rámci existujúcich štandardov alebo zaužívaného postupu s presne stanovenými výstupmi,
so zodpovednosťou za výsledky práce ovplyvňujúce činnosť základného pracovného kolektívu.
Zabezpečovanie časti zverenej agendy vyžadujúce koordináciu prác v rámci služobného
úradu.
3. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad: úplné stredné vzdelanie
Odborné činnosti pri príprave rozhodnutí alebo pri príprave správneho konania alebo
samostatný výkon agend spravidla s novými premenlivými informácikaami s väzbami aj
mimo súboru vykonávaných činností, ktoré sa spracúvajú podľa zásadných postupov,
alebo riadenia čiastkových úsekov, činnosti vyžadujúce spoluprácu v rámci služobného
úradu i mimo neho, so zodpovednosťou za výsledky činnosti s dôsledkami na iné úseky
v rámci služobného úradu.
4. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad: úplné stredné vzdelanie
Samostatné odborné činnosti alebo samostatný výkon ucelených agend s rozhodovacou
právomocou, riadenie a organizácia rámcových úsekov, činnosti spojené s požiadavkou
voľby správneho postupu z viacerých možných riešení, s novými premenlivými informáciami,
ktoré sa vykonávajú podľa metodických predpisov s presne stanovenými výstupmi so
zodpovednosťou za rozhodnutia a výsledky práce s dôsledkami na úseky v rámci služobného
úradu i mimo neho.
5. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad: úplné stredné vzdelanie, vyššie
odborné vzdelanie
Samostatné odborné činnosti, riadenie a organizácia rámcových úsekov, prípadne činnosti,
ktoré sú dôležitou súčasťou širších procesov a javov, vyžadujúce spoluprácu pri riešení
rôznorodých úloh vnútri organizácie s dôsledkami na organizačné útvary vlastnej organizácie
aj mimo vlastnej organizácie; analytická a hodnotiaca činnosť pri príprave podkladov
na rozhodovanie; príprava rozhodnutí na koordináciu a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom
úseku služobných úradov; príprava rozhodnutí v druhom stupni správneho konania vrátane
účasti na kontrole.
6. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad: bakalárske vzdelanie, vysokoškolské
vzdelanie
Samostatné odborné činnosti vykonávané podľa individuálne stanovených postupov vopred
neurčeným spôsobom, koordinácia a riadenie určených častí zložitých systémov vyžadujúce
špeciálne konzultácie a osobitné podklady, systémové činnosti so samostatným výberom
postupov a spôsobov riešení majúce dôsledky na viaceré subjekty; samostatné spracovanie
rozhodnutí a výkon kontroly; riadenie, koordinácia a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom
okruhu služobných úradov; rozhodovanie v druhom stupni správneho konania.
7. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad: vysokoškolské vzdelanie
Samostatné odborné špecializované činnosti spočívajúce najmä v analytickej činnosti,
vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov na rozhodnutia v otázkach patriacich
do rozsahu kompetencie ústredného orgánu; samostatné odborné špecializované činnosti
s rozsiahlymi väzbami medzi rôznymi úsekmi činnosti; výkon individuálnych technických
a technologických vysoko odborných činností; tvorba opatrení v príslušnom odbore
s celospoločenským dosahom; kontrolná a inšpekčná činnosť vrátane vydávania rozhodnutí;
tvorba právnych predpisov podľa zákonných splnomocnení s regionálnou pôsobnosťou;
tvorba a koordinácia koncepcií a programov rozvoja s dôsledkami na územie okresu.
8. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad: vysokoškolské vzdelanie
Vysoko špecializované odborné činnosti alebo zložité analytické činnosti, ktorých
výsledkom sú riešenia zásadného charakteru; koncepčné alebo metodické činnosti na
úrovni ústredného orgánu; koordinácia úsekov a častí zložitých systémov na úrovni
ústredného orgánu; kontrolná a inšpekčná činnosť s celospoločenským dosahom; riadenie
a koordinácia komplexu zložitých systémov s rozsiahlymi vnútornými aj vonkajšími
väzbami; normotvorná činnosť vo vymedzenej oblasti na úrovni ústredného orgánu; koncepčná,
systémová činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami
na územie kraja.
9. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad: vysokoškolské vzdelanie
Tvorba štátnej politiky v príslušnej oblasti na úrovni ústredného orgánu, koordinácia
celoštátneho alebo medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami
na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia
s celoštátnym alebo medzinárodným dosahom; koncepčná a normotvorná činnosť zásadných
legislatívnych opatrení (zákonov) na ústrednom orgáne; riadenie, organizácia a koordinácia
najzložitejších systémov s veľmi vysokým počtom rôznych spôsobov riešenia.
PRÍL.1a
CHARAKTERISTIKA PLATOVÝCH TRIED PRÍSLUŠNÍKOV POLICAJNÉHO ZBORU
1. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad: úplné stredné vzdelanie
Kvalifikačná
požiadavka policajného vzdelania: základné policajné vzdelanie
Samostatné rutinné
činnosti s premenlivými informáciami zvládnuteľné v rámci existujúcich štandardov
alebo zaužívaného postupu so stanovenými výstupmi s bežnou psychickou a fyzickou
záťažou, s pracovnými vzťahmi v rámci jedného pracovného kolektívu; príprava podkladov
na rozhodovanie, príprava rozhodnutí a vydávanie rozhodnutí v rámci správneho konania;
štúdium na účel získania policajného vzdelania.
2. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad: úplné stredné vzdelanie
Kvalifikačná
požiadavka policajného vzdelania: základné policajné vzdelanie
Samostatné rutinné
odborné činnosti s premenlivými informáciami zvládnuteľné v rámci existujúcich štandardov
alebo zaužívaného postupu so stanovenými výstupmi; príprava podkladov na rozhodovanie,
príprava rozhodnutí a vydávanie rozhodnutí v rámci ucelených agend; zabezpečovanie
časti zverenej agendy vyžadujúce koordináciu prác v rámci služobného úradu; štúdium
na účel získania vysokoškolského vzdelania prvého a druhého stupňa na Akadémii Policajného
zboru; riadenie a organizácia čiastkových úsekov so zodpovednosťou za výsledky práce
ovplyvňujúce činnosť pracovného kolektívu.
3. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad: úplné stredné vzdelanie
Kvalifikačná
požiadavka policajného vzdelania: špecializované policajné vzdelanie
Samostatné odborné
činnosti pri príprave podkladov na rozhodovanie, príprava rozhodnutí a vydávanie
rozhodnutí v rámci ucelených agend; samostatný výkon agend spravidla s novými premenlivými
informáciami s väzbami aj mimo súboru vykonávaných činností, ktoré sa spracúvajú
podľa štandardizovaných postupov, vyžadujúce spoluprácu v rámci služobného úradu
i mimo neho; riadenie a organizácia rámcových úsekov so zodpovednosťou za výsledky
činnosti s dôsledkami na iné úseky v rámci služobného úradu.
4. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad: úplné stredné vzdelanie, vyššie
odborné vzdelanie
Kvalifikačná požiadavka policajného vzdelania: špecializované policajné
vzdelanie
Samostatné odborné činnosti spojené s požiadavkou voľby správneho postupu
z viacerých možných riešení, s novými premenlivými informáciami, vykonávané podľa
metodických predpisov so stanovenými výstupmi; príprava podkladov na rozhodovanie,
príprava rozhodnutí a vydávanie rozhodnutí v rámci ucelených agend vo vymedzenom
úseku služobných činností v služobných úradoch; výkon kontroly; riadenie a organizácia
rámcových úsekov so zodpovednosťou za rozhodovanie a výsledky práce s dôsledkami
na úseky v rámci služobného úradu i mimo neho.
5. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad: vysokoškolské vzdelanie prvého
stupňa
Kvalifikačná požiadavka policajného vzdelania: špecializované policajné vzdelanie
Samostatné
odborné činnosti spojené s požiadavkou voľby správneho postupu z viacerých možných
riešení, s novými premenlivými informáciami, vykonávané podľa metodických predpisov
so stanovenými výstupmi, vyžadujúce spoluprácu pri riešení rôznorodých úloh v rámci
služobného úradu i mimo neho alebo s dôsledkami na služobný úrad i mimo neho; príprava
podkladov na rozhodovanie, príprava rozhodnutí a vydávanie rozhodnutí v rámci ucelených
agend vo vymedzenom úseku služobných činností v služobných úradoch; tvorba opatrení
v príslušnom odbore podľa zákonných splnomocnení s regionálnou pôsobnosťou; riadenie
a organizácia špecializovaných činností, prípadne činností, ktoré sú dôležitou súčasťou
širších procesov; výkon kontroly.
6. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad: vysokoškolské vzdelanie druhého
stupňa
Kvalifikačná požiadavka policajného vzdelania: špecializované policajné vzdelanie
Samostatné
odborné špecializované činnosti vykonávané podľa individuálne stanovených postupov
vopred neurčeným spôsobom, vyžadujúce špeciálne konzultácie v rámci služobného úradu
i mimo neho; činnosti vyžadujúce systémový prístup so samostatným výberom postupov
a spôsobov riešení, majúce dôsledky na viaceré subjekty; príprava podkladov na rozhodovanie,
príprava rozhodnutí a vydávanie rozhodnutí vo vymedzenom úseku služobných činností
v služobných úradoch; tvorba opatrení podľa zákonných splnomocnení s regionálnou
pôsobnosťou; riadenie, organizácia a koordinácia častí zložitých systémov vyžadujúce
špeciálne konzultácie v rámci služobného úradu i mimo neho; výkon kontroly.
7. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad: vysokoškolské vzdelanie druhého
stupňa
Kvalifikačná požiadavka policajného vzdelania: špecializované policajné vzdelanie
Samostatné
odborné špecializované činnosti spočívajúce najmä v zložitej analytickej činnosti,
pri príprave podkladov na rozhodovanie, príprave rozhodnutí a vydávanie rozhodnutí;
samostatné odborné špecializované činnosti s rozsiahlymi väzbami medzi rôznymi úsekmi
činnosti; normotvorná a metodická činnosť na úrovni ústredného orgánu; kontrolná
alebo inšpekčná činnosť na úrovni ústredného orgánu; riadenie, organizácia a koordinácia
zložitých systémov s rozsiahlymi vnútornými aj vonkajšími väzbami s dôsledkami za
rozhodovanie.
8. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad: vysokoškolské vzdelanie druhého
stupňa
Kvalifikačná požiadavka policajného vzdelania: špecializované policajné vzdelanie
Vysoko
špecializované odborné činnosti alebo zložité analytické činnosti s medzinárodným
prvkom pri príprave podkladov na rozhodovanie, príprava rozhodnutí a vydávanie rozhodnutí;
koncepčné, metodické a koordinačné činnosti na úrovni ústredného orgánu, výsledkom
ktorých sú riešenia zásadného charakteru s celoštátnym alebo medzinárodným dosahom;
normotvorná činnosť legislatívnych opatrení na úrovni ústredného orgánu; kontrolná
a inšpekčná činnosť na úrovni ústredného orgánu vrátane vydávania rozhodnutí; riadenie,
organizácia a koordinácia komplexu zložitých systémov s rozsiahlymi vnútornými aj
vonkajšími väzbami s dôsledkami za rozhodovanie.
9. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad: vysokoškolské vzdelanie druhého
stupňa
Kvalifikačná požiadavka policajného vzdelania: špecializované policajné vzdelanie
Tvorba
štátnej politiky vrátane riadiacej, koncepčnej a normotvornej činnosti, organizácia
a koordinácia celoštátneho alebo medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a
vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov
s vydávaním rozhodnutí s celoštátnym alebo medzinárodným dosahom v príslušnej oblasti
na úrovni ústredného orgánu.
PRÍL.2
PRÍPLATOK ZA RIADENIE
PRVÁ ČASŤ
POLICAJNÝ ZBOR
-----------------------------------------------------------------
Funkcia Percentuálny podiel
príplatku za riadenie
mesačne
-----------------------------------------------------------------
1.01. prezident Policajného zboru 30% až 90%
-----------------------------------------------------------------
1.02. generálny riaditeľ sekcie, rektor
Akadémie Policajného zboru
v Bratislave, viceprezident
Policajného zboru 20% až 77%
-----------------------------------------------------------------
1.03. riaditeľ úradu ministerstva,
biskupský vikár, zástupca
generálneho riaditeľa sekcie,
prorektor Akadémie Policajného
zboru v Bratislave, riaditeľ
krajského riaditeľstva 15% až 64%
-----------------------------------------------------------------
1.04. riaditeľ odboru, riaditeľ (vedúci)
organizácie a zariadenia
ministerstva, zástupca riaditeľa
úradu ministerstva, zástupca
biskupského vikára, zástupca
riaditeľa krajského riaditeľstva,
riaditeľ okresného riaditeľstva 10% až 51%
-----------------------------------------------------------------
1.05. vedúci samostatného oddelenia,
zástupca riaditeľa odboru, vedúci
katedry Akadémie Policajného zboru
v Bratislave, zástupca riaditeľa
(vedúceho) organizácie
a zariadenia, riaditeľ odboru
krajského riaditeľstva, zástupca
riaditeľa okresného riaditeľstva 9% až 45%
-----------------------------------------------------------------
1.06. zástupca riaditeľa odboru krajského
riaditeľstva, riaditeľ odboru
okresného riaditeľstva, vedúci
predmetovej skupiny strednej
odbornej školy Policajného zboru,
vedúci ročníka Akadémie Policajného
zboru v Bratislave, riaditeľ
základného útvaru 8% až 39%
-----------------------------------------------------------------
1.07. vedúci oddelenia, zástupca
riaditeľa odboru okresného
riaditeľstva, zástupca riaditeľa
základného útvaru, vedúci
samostatného oddelenia okresného
riaditeľstva, veliteľ jednotky 7% až 35%
-----------------------------------------------------------------
1.08. zástupca vedúceho oddelenia, vedúci
skupiny, vedúci zmeny, zástupca
veliteľa jednotky, veliteľ čaty,
zástupca veliteľa čaty 5% až 26%
-----------------------------------------------------------------
Úrad inšpekčnej služby
-----------------------------------------------------------------
2.01. riaditeľ úradu 30% až 90%
-----------------------------------------------------------------
2.02. zástupca riaditeľa úradu a súčasne
riaditeľ útvaru 20% až 77%
-----------------------------------------------------------------
2.03. riaditeľ útvaru 15% až 64%
-----------------------------------------------------------------
2.04. zástupca riaditeľa útvaru a súčasne
riaditeľ odboru 14% až 55%
-----------------------------------------------------------------
2.05. riaditeľ odboru 10% až 51%
-----------------------------------------------------------------
2.06. zástupca riaditeľa odboru 9% až 45%
-----------------------------------------------------------------
2.07. vedúci oddelenia 7% až 35%
-----------------------------------------------------------------
DRUHÁ ČASŤ
ZBOR VÄZENSKEJ A JUSTIČNEJ STRÁŽE
1. Generálne riaditeľstvo
Funkcia Percentuálny podiel
príplatku
za riadenie mesačne
---------------------------------------------------------------------------------
1.01. generálny riaditeľ zboru 30% až 90%
1.02. námestník generálneho riaditeľa zboru 20% až 77%
1.03. riaditeľ odboru 15% až 64%
1.04. vikár, zástupca riaditeľa odboru 10% až 50%
1.05. vedúci úseku 8% až 40%2. Ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav
na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených
Funkcia Percentuálny podiel
príplatku
za riadenie mesačne
---------------------------------------------------------------------------------
2.01. riaditeľ ústavu (nemocnice) 15% až 64%
2.02. zástupca riaditeľa ústavu (nemocnice) 10% až 50%
2.03. vedúci účelového zariadenia zboru 8% až 40%
2.04. vedúci oddelenia, zástupca vedúceho
oddelenia, vedúci skupiny (úseku) 5% až 30%TRETIA ČASŤ
NÁRODNÝ BEZPEČNOSTNÝ ÚRAD A SLOVENSKÁ INFORMAČNÁ SLUŽBA
Funkcia Percentuálny podiel
príplatku
za riadenie mesačne
---------------------------------------------------------------------------------
1.01. riaditeľ 30% až 90%
1.02. námestník riaditeľa, riaditeľ sekcie, riaditeľ
priamo riadeného odboru 20% až 77%
1.03. zástupca riaditeľa sekcie, zástupca riaditeľa
priamo riadeného odboru, riaditeľ odboru, vedúci
samostatného oddelenia 15% až 64%
1.04 zástupca riaditeľa odboru, zástupca vedúceho
samostatného oddelenia, vedúci oddelenia,
vedúci zariadenia 10% až 40%
1.05 zástupca vedúceho oddelenia, zástupca vedúceho
zariadenia, vedúci skupiny 5% až 35%
PRÍL.3
ZOZNAM ČINNOSTÍ, PRI KTORÝCH PATRÍ PRÍPLATOK ZA ŠTÁTNU SLUŽBU V SŤAŽENOM A
ZDRAVIU ŠKODLIVOM PRACOVNOM PROSTREDÍ
I. SKUPINA
A. Profesionálne infekcie
1. Vyšetrovanie a ošetrovanie chorých na infekčné choroby a nosičov choroboplodných
zárodkov v organizáciách alebo v zariadeniach na liečenie ostatných nákaz.
2. Odber biologického materiálu u chorých na infekčné choroby spôsobené
ostatnými nákazami a nosičov choroboplodných zárodkov vrátane spracovania týchto
materiálov v laboratóriách.
3. Manipulácia s bielizňou pred dezinfekciou v ambulantných a lôžkových
zariadeniach na liečenie ostatných nákaz.
4. Činnosť v mikrobiologických, imunologických a ďalších laboratóriách
na diagnostiku ostatných nákaz vrátane dekontaminácie a umývania skla.
5. Profesionálne vyšetrovanie epidemiologické, epizootologické, zoologické,
entomologické a ekologické vrátane vykonávania a kontroly opatrení v ohnisku ostatných
nákaz.
6. Vyšetrovanie a ošetrovanie vrátane odberu a spracovania biologického
materiálu u pacientov na jednotkách intenzívnej starostlivosti, koronárnych jednotkách,
resuscitačných oddeleniach a im na roveň postavených lôžkových zariadeniach.
7. Ošetrovanie a vyšetrovanie vrátane odberu a spracovania biologického
materiálu spravidla na lôžkových oddeleniach s ťažkými, imobilnými alebo dlhodobo
na lôžko pripútanými pacientmi, ako sú napríklad chorí po prekonanom ikte, s ťažkými
popáleninami, gerontopsychiatrickí pacienti, ťažké chirurgické, traumatologické a
ortopedické prípady, chorí v liečebniach pre dlhodobo chorých a podobne.
8. Manipulácia s bielizňou pred jej dezinfekciou vo všetkých ambulanciách
a lôžkových zariadeniach, kde dochádza k značnej kontaminácii bielizne infekčným
materiálom, krvou a iným biologickým materiálom.
9. Prevoz infekčne chorých vrátane dezinfekcie vozidiel.
10. Ošetrovanie a vyšetrovanie vrátane odberu a spracovania biologického
materiálu u chorých na kožné choroby bakteriálneho, mykotického alebo parazitárneho
pôvodu vrátane manipulácie s kontaminovanou bielizňou.
11. Vybrané činnosti v organizáciách alebo v zariadeniach, v ktorých sa
obvykle poskytuje príplatok vyššieho stupňa, pri ktorých nedochádza k stálemu (opakovanému)
a priamemu styku s pacientmi alebo s biologickým materiálom, avšak tento kontakt
nemožno vylúčiť. Údržbárske, pomocné a administratívne činnosti, odvoz odpadkov,
upratovacie činnosti a podobne.
12. Vybrané činnosti v organizáciách alebo v zariadeniach, v ktorých sa
vykonáva hemodialýza, a ďalej vybrané činnosti na pooperačných izbách, pri ktorých
nedochádza k stálemu (opakovanému) a priamemu styku s pacientmi alebo s biologickým
materiálom, avšak tento kontakt nemožno vylúčiť (napríklad komplexná údržba zdravotníckej
techniky, demineralizačná stanica a podobne, práce diétnych sestier spojené s prípravou
a manipuláciou so stravou vrátane prevažovania zvyškov stravy u pacientov s bilančnými
diétami, poradenská a psychologická služba vrátane spracovania písomných materiálov
v hemodialyzačných oddeleniach, umývanie riadu a upratovacie činnosti na týchto pracoviskách
a podobne).
13. Laboratórne spracovanie biologických materiálov z gastroenterologických
pracovísk, t.j. najmä krvi, žalúdočného a duodenálneho obsahu, žlče, pankreasovej
šťavy, stolice a tkanivových biopsií vrátane pomocných, obslužných a upratovacích
činností na týchto pracoviskách.
14. Zvoz infekčného materiálu (napríklad do laboratórií) vrátane prípravných
a pomocných činností s tým spojených, ako i dezinfekcia dopravných prostriedkov.
15. Výskumné a rutinné činnosti vrátane diagnostických činností pri nemikrobiologických
vyšetreniach a analýzach chemických, biochemických, histologických, biofyzikálnych,
hematologických, toxikologických, imunologických a iných v laboratóriách na spracovanie
biologického materiálu, pričom je riziko kontaminácie tohto materiálu patogénnymi
mikroorganizmami a ich toxínmi (napríklad činnosti spojené so spracovaním krvi akejkoľvek
proveniencie, tkanív, buniek, stolice, hnisu, mozgomiechového moku, punktátov, sekrétov,
exkrétov a podobne, ale aj biologických odpadových vôd).
16. Činnosti spojené so sústavným vykonávaním odberov krvi a ďalších biologických
materiálov.
17. Pomocné a laboratórne činnosti na anatomických, patologicko-anatomických
súdnolekárskych pracoviskách a na ďalších podobných pracoviskách, pri ktorých nedochádza
k pravidelnému (opakovanému) a priamemu styku s telami mŕtvych.
18. Odbery materiálov z mŕtvych tiel a kadáverov.
19. Vykonanie dezinsekcie, dezinfekcie a deratizácie a kontrola ich vykonávania.
20. Činnosti v mechanicko-biologickej čistiacej stanici odpadových vôd.
21. Činnosti v spaľovniach pevných odpadov.
22. Čistenie žúmp, kalových nádrží a ďalších zariadení na tuhý a tekutý
odpad bez vstupu do kalového priestoru vrátane odberov vzoriek týchto materiálov
na laboratórne vyšetrenie.
B. Ionizujúce žiarenie a iné elektromagnetické žiarenie
1. Preprava rádioaktívnych látok, napríklad rádiofarmák, rádioaktívnych
surovín, jadrového paliva v transportných obaloch.
2. Štrukturálna a spektrálna analýza látok rtg. žiarením, neutrónmi a elektrónmi
na difraktometroch, spektrometroch a röntgenofluorescenčných analyzátoroch.
3. Nedeštruktívna priemyselná gamadefektoskopia vykonávaná výlučne na stabilných
defektoskopických pracoviskách pomocou rtg. prístrojov a uzavretých gama žiaričov.
4. Činnosti na priemyselných pracoviskách s uzavretými rádioaktívnymi žiaričmi
mimo kontrolovaného pásma, montáž, demontáž a dozimetrická kontrola priemyselných
rádioizotopových indikačných zariadení.
5. Činnosti na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi vykonávané
mimo kontrolovaného pásma pracoviska.
6. Pranie ochranných pracovných odevov a bielizne z pracovísk s rádioaktívnymi
látkami a manipulácia s touto bielizňou a odevami pred praním.
7. Činnosti pri výskume a overovaní nových metód na meranie ionizujúceho
žiarenia, činnosti pri ciachovaní a kalibrácii dozimetrických prístrojov.
8. Činnosti na stomatologických röntgenových pracoviskách pri snímkovaní
pacientov.
9. Činnosti pri snímkovaní pacientov na rádiodiagnostických pracoviskách
vykonávané výlučne z obsluhovne pomocou diaľkovo ovládaných rtg. prístrojov bez prítomnosti
vyšetrujúceho vo vyšetrovni.
10. Činnosti na rádioterapeutických pracoviskách pri používaní rtg. prístrojov,
uzavretých rádioaktívnych žiaričov a lineárnych urýchľovačov vykonávané výlučne z
obsluhovne pomocou diaľkovo ovládaných prístrojov.
11. Činnosť kvalifikovaného experta pri dozore, kontrole a meraní na rizikových
pracoviskách zaradených do I. skupiny.
12. Činnosti s lasermi triedy II a nižšej používanými na chirurgické zákroky.
13. Činnosti pri dozore, kontrole a meraní laserov.
14. Činnosti s impulznými typmi laserov vysokých a veľmi vysokých výkonov,
napríklad v rádiolokácii, pri geodetických a geofyzikálnych meraniach, analýzach
mikroskopicky malých vzoriek, zábleskovej fotolýze, základnom výskume a pri ďalších
špecializovaných činnostiach s podmienkou použitia prostriedkov na ochranu zdravia
prevyšujúcich triedu III a) hygienických smerníc pre činnosti s lasermi.
15. Činnosti pri dozore, kontrole a meraní elektromagnetického žiarenia
s vysokou a veľmi vysokou frekvenciou.
C. Chemické karcinogény
1. Obsluha sterilizátorov na plyn (etylénoxid, formaldehyd).
2. Rutinné a výskumné činnosti spojené s prípravou a aplikáciou cytostatík
na pracoviskách, kde chemoterapia je výnimočnou liečebnou disciplínou. Týka sa to
prípravy (riedenie) cytostatík, ako aj ošetrovania pacientov liečených cytostatikami
a manipulácie s bielizňou a exkrétmi týchto pacientov, ktoré sú kontaminované biodegradačnými
alebo aktivovanými bioproduktmi liečby cytostatikami.
3. Rutinné a výskumné činnosti, pri ktorých sa používajú látky typu akrylonitril,
dyazometán, epichlórhydrín, etylénoxid a podobne.
D. Chemické škodliviny
1. Odber a spracovanie materiálu na biologické expozičné testy.
2. Vykonávanie dozoru na pracoviskách, sledovanie zdravotného stavu a odber
s následným spracovaním vzoriek ovzdušia v laboratóriách, najmä na určenie chemických
faktorov a ich vplyvu na zdravie.
3. Vykonávanie dozoru nad činnosťami vykonávanými na pracoviskách s výskytom
nebezpečných chemických faktorov, ak sú tieto činnosti zaradené do druhej kategórie
a vyššej.
4. Činnosti anestéziologických tímov pri poskytovaní celkovej anestézie
pri anestéziách plynnými anestetikami alebo parami kvapalných anestetík (napríklad
galotan, éter, oxid dusný, cyklopropán) a ďalšie činnosti na anestéziologicko-resuscitačných
oddeleniach pri poskytovaní anestézie.
5. Činnosti v toxikologickom, chemickom, fyzikálno-chemickom a biologickom
alebo v inom skúšobnom laboratóriu pri kvalitatívnych a kvantitatívnych rozboroch
vrátane prípravy vzoriek na analýzu za predpokladu, že analyzovaná látka je pre človeka
zvlášť nebezpečná a z tohto dôvodu činnosť s ňou vyžaduje vysokú odbornosť a dodržiavanie
náročných preventívnych opatrení vrátane používania obmedzujúcich osobných ochranných
pracovných prostriedkov (napríklad chemické analýzy takých zlúčenín v laboratóriách
na kontrolu liečiv, chemické analýzy látok neznámeho zloženia, pri ktorých možno
dôvodne predpokladať, že majú vlastnosti takých zlúčenín, chemické analýzy cytostatík,
hadích jedov, hormónov, substancií antibiotík, živých vakcín a podobne)
6. Činnosti spojené s priamym kontaktom s nevytvrdenými živicami (akrylátmi),
so vznikom prašnosti ťažkých kovov a prašnosti oxidu kremičitého pri čistení zdrsňovaním.
7. Laminovanie podľa sadrového alebo dreveného modelu.
8. Činnosti v poloprevádzkových podmienkach pri základnom i aplikovanom
výskume a vývoji, výrobe, spracovaní a úprave ručnej manipulácie pri skladovaní,
delení a balení látok, ak surovina, polotovar, respektíve hotový výrobok sú jedovaté,
činnosť v týchto podmienkach je spojená s rizikom profesionálnej subakútnej a subchronickej
otravy predovšetkým prostredníctvom inhalácie, pevného i kvapalného aerosolu a plynu
alebo cez neporušenú kožu.
9. Činnosti v laboratóriách (chemických, fyzikálno-chemických, biochemických
atď.) pri výskume a rozboroch vrátane prípravy vzoriek za predpokladu, že analyzovaná,
spracúvaná alebo vyrábaná látka je veľmi jedovatá. 53)
E. Fyzikálne vplyvy
1. Opracúvanie zubných náhrad z tvrdého materiálu spojené s veľkým stlačením
a prítlakom jednej ruky na náradie a s protitlakom druhej ruky pevne zvierajúcej
opracúvanú náhradu, nepresahujúce 20% pracovnej zmeny, na ktoré nadväzujú ďalšie
činnosti spojené s preťažovaním horných končatín tak, že celková doba činnosti spojená
s preťažovaním malých svalových skupín ruky nepresahuje 50% pracovného času.
2. Čistenie a vyklepávanie kotlového kameňa, čistenie odlučovačov popolčeka,
komínového kanála, kotlov a podobne.
3. Zhotovovanie sklárskych výrobkov na kahane a sklárskom sústruhu (napríklad
destilačné kolóny a podobne).
4. Búranie a opravy výmurovky kotlov a pecí a ťahových kanálov bezprostredne
po odstavení za tepla.
5. Obsluha výsypky a vyberanie škváry a popola v uzavretých priestoroch
pod kotlom.
6. Činnosti vykonávané v prostredí nadmerného hluku podľa osobitných predpisov.
18c)
II. SKUPINA
A. Profesionálne infekcie
1. Vyšetrovanie a ošetrovanie chorých na infekčné choroby a nosičov choroboplodných
zárodkov vrátane odberu materiálu na laboratórne vyšetrenie na pracoviskách s prevahou
nákaz:
1. anaeróbnymi klostrídiami,
2. antraxom,
3. brucelózou,
4. brušným týfusom a paratýfusom,
5. cytomegalovirózou - CM vírusom,
6. Ebsteinovým-Barrovým vírusom,
7. entamebou dyzentérie,
8. legionelami,
9. leprou,
10. ľudskými retrovírusmi vrátane HIV, vírusom SV 40,
11. morom,
12. multirezistentnou infekciou,
13. mykoplazmami,
14. onkogénnymi ľudskými vírusmi typu DNA, RNA,
15. opičími a ľudskými herpetickými vírusmi,
16. orgánovými mykózami,
17. pasteurelózou,
18. pomalými vírusovými infekciami,
19. syfilisom,
20. psitakózou a ornitózou,
21. retrovírusmi,
22. rickettsiózami vrátane Q-horúčky,
23. toxoplazmózou,
24. tuberkulózou,
25. vírusovými hemoragickými horúčkami vrátane vírusu marburg a ebola,
26. vírusmi hepatitíd všetkých skupín,
27. vírusmi vyvolávajúcimi zápaly centrálnej nervovej sústavy vrátane besnoty,
28. vírusom lymfocytárnej choriomengitídy (LCMV),
29. Weliovou chorobou,
30. spôsobených bakteriálnymi toxínmi vrátane cholery,
31. spôsobených mykotickými toxínmi (ďalej len "uvedených nákaz").
2. Činnosti pri dezinfekcii a dezinsekcii, dekontaminácii a umývaní skla,
manipulácia s bielizňou a jej pranie a podobne na infekčných oddeleniach zdravotníckych
a veterinárnych zariadení a ústavov a diagnostických pracovísk s ťažiskom uvedených
nákaz.
3. Vykonávanie a kontrola dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie s ťažiskom
rizika uvedených nákaz.
4. Prevoz infekčne chorých osobitnými útvarmi záchrannej služby vrátane
dezinfekcie vozidiel s ťažiskom rizika uvedených nákaz.
5. Činnosti pri vykonávaní dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie v zariadeniach,
v ktorých boli ošetrovaní chorí alebo vykonávané akékoľvek ďalšie činnosti (laboratórne
vrátane činností so zvieratami a podobne) s výskytom uvedených nákaz.
6. Rutinné a výskumné činnosti vrátane diagnostických činností v mikrobiologických
a imunologických laboratóriách spracúvajúcich vzorky s výskytom uvedených nákaz a
činnosti pri ošetrovaní laboratórnych zvierat infikovaných niektorou z uvedených
nákaz.
7. Výskumné a rutinné činnosti vrátane diagnostických činností pri nemikrobiologických
vyšetrovaniach a analýzach chemických, biochemických, biofyzikálnych, hematologických,
toxikologických, imunologických, histologických a iných v laboratóriách na spracovanie
biologického materiálu, prípadne vrátane vyšetrovania a ošetrovania laboratórnych
zvierat, ak ide o vzorky z pracovísk s ťažiskom uvedených nákaz.
8. Manipulácia s bielizňou a jej pranie, dekontaminácia a umývanie skla
v prostredí, prevádzkach a zariadeniach s ťažiskom uvedených nákaz.
9. Činnosti pri profesionálnom epidemiologickom vyšetrovaní vrátane vykonania
a kontroly opatrení v ohnisku niektorej z uvedených nákaz.
10. Činnosti na špecializovaných gastroenterologických pracoviskách [diagnostické
a terapeutické metódy digestívnej endoskopie, bioptické vyšetrenie zažívacieho ústrojenstva
(trubice), pečene, pankreasu, funkčné vyšetrenia spojené so sondážou a odberom žalúdočného
a duodenálneho obsahu, pankreasovej šťavy a stolice] vrátane črevných výplachov v
kúpeľných prevádzkach.
11. Činnosti zdravotníkov a veterinárnych pracovníkov pri priamom styku
s infekčným materiálom a predmetmi vrátane odpadu v asanačných ústavoch, kafilériách,
veterinárnych prosektúrach a podobne.
12. Činnosti spojené s priamym a stálym kontaktom s telami mŕtvych.
13. Čistenie žúmp, kalových nádrží a ďalších zariadení na tuhý a tekutý
odpad so vstupom do kalového priestoru vrátane odberov vzoriek týchto materiálov
na laboratórne vyšetrenie.
B. Ionizujúce žiarenie a iné elektromagnetické žiarenie
1. Nedeštruktívna priemyselná gamadefektoskopia vykonávaná na prechodných
defektoskopických pracoviskách pomocou rtg. prístrojov a uzavretých gama žiaričov.
2. Činnosti pri výrobe rádioaktívnych žiaričov, kontrola tesnosti uzavretých
rádioaktívnych žiaričov, montáž a demontáž uzavretých žiaričov do ochranných tieniacich
krytov, prepravných obalov, práce v centrálnom sklade rádioaktívnych žiaričov.
3. Činnosti na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi vykonávané
v kontrolovanom pásme pracoviska.
4. Aplikácia rádioaktívnych látok pacientom pri liečbe a diagnostike otvorenými
rádioaktívnymi žiaričmi v zdravotníckych zariadeniach, ošetrovanie pacientov s aplikovanými
rádionuklidmi.
5. Činnosti s röntgenovým stimulátorom pri plánovaní rádioterapie, činnosť
s uzavretými žiaričmi pri vnútrodutinovej vnútrotkanivovej a povrchovej aplikácii
rádioaktívnych žiaričov vrátane prípravy žiaričov a obsluhy pacientov.
6. Manipulácia s rádioaktívnymi odpadmi, obsluha zariadení na spracovanie
tuhých, kvapalných a plynných odpadov napríklad nalisovaním, spaľovaním, separáciou,
zahustením, koncentráciou a podobne a dekontaminácia zariadení a pracovných priestorov
na pracoviskách s rádioaktívnymi látkami zaradenými do II. skupiny.
7. Používanie röntgenových prístrojov na snímkovanie pacientov na lôžku
a na operačných sálach.
8. Činnosti s pojazdnými rtg. prístrojmi na operačných sálach pri chirurgických
výkonoch.
9. Špeciálne rádiodiagnostické vyšetrenia a činnosti pri vyšetrovaní pacientov
na rádiodiagnostických pracoviskách vykonávané skiaskopiou, ktoré vyžadujú prítomnosť
vyšetrujúceho vo vyšetrovni.
10. Oprava, skúšanie a testovanie rtg. prístrojov, vykonávanie skúšok kvality
rtg. prístrojov.
11. Činnosť kvalifikovaného experta pri dozore, kontrole a meraní na rizikových
pracoviskách zaradených do II. skupiny.
12. Činnosť na pracoviskách, kde dlhodobá priemerná objemová aktivita radónu
v ovzduší prekračuje hodnotu 1 000 Bq/m3.
C. Chemické karcinogény
1. Rutinné a výskumné činnosti spojené s prípravou a aplikáciou cytostatík
na onkologických, prípadne ďalších pracoviskách, kde chemoterapia je stálou liečebnou
disciplínou, vrátane prípravy a riedenia cytostatík, ošetrovania pacientov liečených
cytostatikami a manipulácia s bielizňou a exkrétmi týchto pacientov, ktoré sú kontaminované
biodegradačnými alebo aktivovanými bioproduktmi liečby cytostatikami.
2. Rutinné a výskumné činnosti, pri ktorých sa používajú látky typu benzidin,
vinylchlorid, 4-aminobifenyl, 2-naftylamín, 6-mocný chróm a podobne.
D. Chemické škodliviny
1. Výkon bežného štátneho zdravotného dozoru na pracoviskách s výskytom
chemických a fyzikálnych faktorov zaradených do tretej a štvrtej kategórie.
2. Činnosti s nebezpečnými chemickými látkami a nebezpečnými chemickými
prípravkami, ktoré sú klasifikované ako veľmi jedovaté látky a prípravky, 53) vykonávané
v úzkom kontakte s nimi, kde výkon činnosti je podmienený náročnou, odbornou prípravou,
individuálnou fyziologickou a psychologickou spôsobilosťou a vysokými požiadavkami
na dôsledné dodržiavanie zásad ochrany zdravia a bezpečnosti práce.
E. Fyzikálne vplyvy
1. Činnosti v pretlakových (hyperbarických) komorách.
2. Opracúvanie zubných náhrad z tvrdého materiálu spojené s veľkým tlakom
a prítlakom jednej ruky na náradie a s protitlakom druhej ruky pevne zvierajúcej
opracúvanú náhradu, presahujúce 20% pracovnej zmeny, na ktoré nadväzujú ďalšie činnosti
spojené s preťažovaním horných končatín tak, že celková doba činnosti spojená s preťažovaním
malých svalových skupín ruky presahuje 50% pracovného času.
3. Činnosti pilotov a posádok vrtuľníkov.
PRÍL.4
Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
1. Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého
zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie
Ú.v. EÚ, kap. 20/zv. 1).
2. Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný
rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú.v.
EÚ, kap. 5/zv. 4).
3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní
zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach
zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú.v. EÚ L 204, 26.7.2006).
4. Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu
zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok
krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle
článku 16 (1) smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 5/zv. 2; Ú.v.
ES L 348, 28.11.1992) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z
20. júna 2007 (Ú.v. EÚ L 165, 27.6.2007).
5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o
transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii (Ú.v. EÚ
L 186, 11.7.2019).
6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o
rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami,
ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ (Ú.v. EÚ L 188, 12.7.2019).
*) Poznámka redakcie ASPI:
Zákon č. 333/2017 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2018 v § 4 zvýšil platové
tarify od 1.1.2018 o 4%.
1) Zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o
ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný
zákon).
1a) Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon)
v znení neskorších predpisov.
1aa) § 3 písm. b) a c) zákona č. 583/2008 Z.z. o prevencii kriminality a inej
protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1b) Napríklad zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
2) Zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
3) § 3 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z.z.
o štátnom jazyku Slovenskej republiky.
4) Zákon č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov.
5) § 13 ods. 4 zákona č. 330/2007 Z.z. o registri trestov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
5a) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z.z. o Slovenskej
informačnej službe v znení neskorších predpisov, zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane
utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
6) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním
alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb.
7) Zákon č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
v znení neskorších predpisov.
8) Zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov.
8a) Napríklad zákon č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej
bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti)
v znení zákona č. 330/2007 Z.z., zákon č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
8b) § 39a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z. o
Policajnom zbore v znení zákona č. 490/2001 Z.z.
8c) § 11 ods. 7 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
9) § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
10) § 7 ods. 3 a § 12 ods. 9 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
10b) § 4 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších
predpisov.
10c) § 20 zákona č. 328/2002 Z.z.
10d) § 117 Trestného poriadku.
10e) Čl. 1 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase
vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
§ 2 písm. a) zákona č. 387/2002 Z.z. o riadení štátu v krízových situáciách
mimo času vojny a vojnového stavu.
10f) Napríklad § 7 ods. 12 zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 6/2019 Z.z.
11) Zákon č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
11a) Štvrtá časť zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších
predpisov.
12) § 20 zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev
a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov.
12a) § 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
13) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 79/1992 Zb. o Zbore väzenskej
a justičnej stráže Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon Národnej
rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších
predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z.z. o Slovenskej
informačnej službe v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 72/1995 Z.z.
a zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
13a) § 7 zákona č. 198/1994 Z.z. o Vojenskom spravodajstve.
§ 7 a 8 zákona č.
370/1997 Z.z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov.
13a) Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách
stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania
pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.
13aa) Čl. 12 ods. 12.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk
a Európskej centrálnej banky (Ú.v. EÚ C 321E, 29.12.2006).
§ 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov.
13ab) Napríklad § 3 ods. 1 písm. a) a § 12 až 18 zákona č. 96/2002 Z.z. o dohľade
nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
13aba) § 58 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
13ac) Zákon č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
v znení neskorších predpisov.
13b) § 143a Občianskeho zákonníka.
13c) § 115 Občianskeho zákonníka.
14) § 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov.
14a) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
15) § 14 a 15 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
15a) § 12 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok)
v znení neskorších predpisov.
15b) Napríklad § 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
15c) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej
správe, zákon č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach, zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve
v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 79/1992 Zb. o Zbore
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.
17) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch,
dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
17a) § 10 zákona č. 328/2002 Z.z.
18) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 338/2006 Z.z. o ochrane zdravia
zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci.
18a) Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 340/2006 Z.z. o ochrane
zdravia osôb pred nepriaznivými účinkami ionizujúceho žiarenia pri lekárskom ožiarení
v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 85/2007 Z.z., nariadenie vlády Slovenskej
republiky č. 345/2006 Z.z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia
pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením, nariadenie vlády Slovenskej republiky
č. 348/2006 Z.z. o požiadavkách na zabezpečenie kontroly vysokoaktívnych žiaričov
a opustených žiaričov.
18b) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z.z. o ochrane zamestnancov
pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 300/2007 Z.z.
18c) Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z.z. o minimálnych
zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi
s expozíciou hluku v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 555/2006 Z.z.
18d) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 356/2006 Z.z. o ochrane zdravia
zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom
pri práci v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 301/2007 Z.z.
Nariadenie
vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z.z. o ochrane zamestnancov pred rizikami
súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci.
18e) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 329/2006 Z.z. o minimálnych zdravotných
a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s
expozíciou elektromagnetickému poľu.
18f) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 393/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí.
18g) Zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a
o zmene a doplnení niektorých zákonov.
19) Zákon č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
19a) Zákon č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.
20) Zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení zákona č. 47/1991 Zb.
Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.
21) § 2 ods. 5 zákona č. 131/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
22) § 27 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
23) Zákon Slovenskej národnej rady č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení
neskorších predpisov.
24) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti
v znení zákona č. 70/1997 Z.z.
24a) § 38 zákona č. 328/2002 Z.z.
25) § 99 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 131/2002 Z.z.
25b) § 18 až 32 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách.
26) § 5 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z.
27) § 7 ods. 2, 3 a 7 zákona č. 283/2002 Z.z. v znení zákona č. 81/2005 Z.z.
28) § 7 ods. 4 až 7 zákona č. 283/2002 Z.z. v znení zákona č. 81/2005 Z.z.
28a) § 110 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
29) § 13 zákona č. 283/2002 Z.z. v znení zákona č. 81/2005 Z.z.
29a) § 36 ods. 2 až 6 zákona č. 283/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
29b) § 36 ods. 9 až 13 zákona č. 283/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
30) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a
ochrane zdravia pri práci.
31) Zákon č. 119/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
32) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde
a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších
predpisov.
32a) Napríklad zákon č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 131/2002
Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 386/1997 Z.z. o ďalšom vzdelávaní a o
zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti
v znení zákona č. 70/1997 Z.z. v znení neskorších predpisov.
32b) § 152a Zákonníka práce.
32c) § 152b Zákonníka práce.
32d) § 152c Zákonníka práce.
33) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok
zo mzdy pri výkone rozhodnutia.
34) Napríklad zákon č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č.
577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného
zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách
v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002
Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
34a) § 4 až 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z.z. v znení
zákona č. 256/2003 Z.z.
34aa) § 30 zákona č. 355/2007 Z.z.
34b) Zákon č. 577/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
35) § 9 zákona č. 328/2002 Z.z.
37) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z.
Zákon Slovenskej
národnej rady č. 79/1992 Zb.
40a) Zákon č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
40b) Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 413/2002 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z.z.
40c) § 6 zákona č. 328/2002 Z.z.
48a) § 85 zákona č. 328/2002 Z.z.
48b) Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
49) Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
51) Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov.
52) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
52a) § 7 ods. 8 zákona č. 307/2014 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich
s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
52b) § 331d zákona č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 238/2024 Z.z.
53) § 3 zákona č. 163/2001 Z.z. o chemických látkach a chemických prípravkoch.