Smernica - Práca nadčas v interných predpisoch a formulároch

Vydané: 13 minút čítania

Z uzavretého pracovného pomeru plynie zamestnancovi povinnosť vykonávať dohodnutý druh práce v stanovenom pracovnom čase. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) umožňuje zamestnávateľovi a zamestnancovi dohodnúť sa na výkone práce aj nad ustanovený pracovný čas, či zamestnávateľovi možnosť zamestnancovi tento výkon práce prikázať. Vyplýva to z tzv. princípu dispozičného oprávnenia zamestnávateľa, čiže právomoci disponovať s pracovnou silou zamestnanca v zmysle stanovených pravidiel.

Práca nadčas je jedným z najfrekventovanejších pojmov pracovného práva, a to nielen z dôvodu mzdových (resp. platových) nárokov, ktoré sa s ňou spájajú, ale aj z hľadiska jej organizovania. Z dikcie § 97 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že prácu nadčas možno vykonať na základe súhlasu zamestnávateľa alebo na jeho príkaz, zároveň však pripúšťa ďalšiu možnosť v podobe dohody.

Všetky vyššie vymenované spôsoby organizovania práce nadčas však musia byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ak by zamestnávateľ nesprávne aplikoval, prípadne porušoval ustanovenia týkajúce sa práce nadčas, vyplývajúce zo Zákonníka práce, riskoval by sankčné postihy zo strany inšpekcie práce, ktoré môže uložiť príslušný inšpektorát práce v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Zamestnávateľ si môže, či už v pracovnom poriadku, alebo prostredníctvom iného samostatného interného predpisu (napr. smernica o nadčasovej práci) sám bližšie upraviť podrobnosti organizovania práce nadčas, ale aj jej odmeňovania. Táto úprava musí byť v súlade, tak ako so Zákonníkom práce, aj s inými všeobecne záväznými predpismi.

Ďalej uverejňujeme vzor smernice o práci nadčas. Editovateľný vzor je priložený vždy na konci článku.

Názov zamestnávateľa, sídlo, IČO, údaj o zápise v príslušnom registri

______________________________________________________________________________________________________

Názov smernice: Smernica o práci nadčas

Číslo smernice: .........................................../ ............................................

Smernicu vypracoval: ..............................................................................

Smernicu schválil: ............................................... dňa .............................

Obsah smernice:

Úvod

Všeobecné a osobitné ustanovenia:

1. Vymedzenie pojmov

2. Organizovanie práce nadčas

2.1. Príkaz na nadčas

2.2. Súhlas zamestnávateľa s nadčasovou prácou

2.3. Dohoda o práci nadčas

3. Rozsah práce nadčas

4. Osobitné kategórie zamestnancov a zákaz práce nadčas

4.1. Osobitné kategórie zamestnancov

4.2. Zákaz práce nadčas

5. Odmeňovanie práce nadčas

6. Evidencia práce nadčas

7. Čerpanie náhradného voľna

Spoločné ustanovenia

Záverečné ustanovenia

Prílohy

Úvod

Účelom tejto smernice je upraviť organizovanie a odmeňovanie práce nadčas u (názov zamestnávateľa) ............................................................... v súlade so:

a)      zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonníkom práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“).

 

Všeobecné a osobitné ustanovenia

1. Vymedzenie pojmov

Prácou nadčas sa rozumie práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Pri pružnom pracovnom čase je práca nadčas práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom mimo základného pracovného času pri uplatnení pružného štvortýždenného pracovného obdobia nad určený pracovný čas pripadajúci na toto obdobie.

U zamestnávateľa sa uplatňuje flexibilná pracovná doba. Základný pracovný čas je stanovený:

  • v pondelok až piatok od 9.00 hod. do 15.00 hod.

Prácou nadčas nie je práca, ktorou zamestnanec nadpracúva pracovné voľno, ktoré mu zamestnávateľ poskytol na jeho žiadosť, alebo pracovný čas, ktorý odpadol pre nepriaznivé poveternostné vplyvy.

Prácou nadčas nie je ani práca vykonávaná zamestnancom mimo rozvrh pracovných zmien, ktorú zamestnanec vykonáva bez súhlasu zamestnávateľa.

Zamestnancom je zamestnanec vykonávajúci pre zamestnávateľa závislú prácu.

Zamestnávateľom sa rozumie ....................................... V mene zamestnávateľa koná .................................... V prípade jeho neprítomnosti koná ............................................

Dňom pracovného pokoja sa rozumejú dni nepretržitého odpočinku v týždni (dva po sebe nasledujúce dni, ktoré pripadajú na sobotu a nedeľu) a sviatky.

Za sviatky sa považujú štátne sviatky a ďalšie sviatky.

Štátnymi sviatkami sú: 1. január, 5. júl, 29. august, 1. september, 17. november.

Ďalšími sviatkami sú: 6. január, Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 15. september, 1. november, 24. december, 25. december a 26. december.

Zamestnancom s kratším pracovným časom sa rozumie zamestnanec, ktorého pracovný čas je kratší ako je ustanovený týždenný pracovný čas.

Tehotnou zamestnankyňou je zamestnankyňa, ktorá zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie.

Osamelý zamestnanec je zamestnanec, ktorý žije sám a je slobodný, ovdovený alebo rozvedený muž, slobodná, ovdovená alebo rozvedená žena. Za osamelého zamestnanca sa považuje aj osamelý muž alebo žena z iných vážnych dôvodov.

Mladistvý zamestnanec je zamestnanec mladší ako 18 rokov.

2. Organizovanie práce nadčas

Práca nadčas môže byť vykonávaná na základe:

  • príkazu zamestnávateľa na prácu nadčas,
  • so súhlasom zamestnávateľa na prácu nadčas,
  • na základe dohody zamestnávateľa so zamestnancom.

2.1 Príkaz zamestnávateľa na prácu nadčas

Príkazom zamestnávateľa na nadčas sa rozumie jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorým prikazuje zamestnancovi vykonať dohodnutý druh práce nad ustanovený pracovný čas.

Prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť len v prípadoch :

  • prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo
  • ak ide o verejný záujem,

a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 Zákonníka práce aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín.

Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni môže zamestnancovi zamestnávateľ v zmysle tejto smernice nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch:

  1. naliehavé opravárske práce,
  2. nakladacie a vykladacie práce,
  3. inventúrne a uzávierkové práce,
  4. práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,
  5. práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,
  6. práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,
  7. kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,
  8. naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín.

Vo sviatok môže zamestnancovi zamestnávateľ nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.

Prácu nadčas nariaďuje zamestnávateľ spravidla vopred, písomnou formou. Vzor príkazu nadčas tvorí prílohu č. 1 tejto smernice.

V prípade nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach je možné prácu nadčas nariadiť aj ústne. V takom prípade môže prácu nadčas nariadiť štatutárny zástupca zamestnávateľa, alebo priamy nadriadený zamestnanca.

Zamestnanec, ktorému bola práca nadčas nariadená ústne, je povinný vyhotoviť správu o nadčasovej práci, ktorú predkladá na schválenie zamestnávateľovi prostredníctvom svojho priameho nadriadeného v lehote najneskôr do dvoch pracovných dní od vykonania nadčasovej práce.

Správa o nadčasovej práci tvorí prílohu č. 2 tejto smernice.

2.2     Súhlas zamestnávateľa s nadčasovou prácou

Zamestnávateľ môže s nadčasovou prácou zamestnanca nad určený pracovný čas pripadajúci na štvortýždňové pracovné obdobie súhlasiť, ak ho o to z vážnych dôvodov požiada zamestnanec. Zamestnanec žiada zamestnávateľa o súhlas s nadčasovou prácou prostredníctvom priameho nadriadeného, pod ktorého zamestnanec spadá v organizačnej štruktúre.

Súhlas s nadčasovou prácou udeľuje zamestnávateľ vopred, písomnou formou. Vzor súhlasu s nadčasovou prácou tvorí prílohu č. 3 tejto smernice.

2.3     Dohoda o práci nadčas

Zamestnávateľ môže z vážnych dôvodov dohodnúť so zamestnancom výkon práce nadčas nad hranicu ustanovenú v § 97 odsek 7 Zákonníka práce (hranica – 150 hodín), a to o ďalších najviac 250 hodín.

Návrh na uzavretie dohody o práci nadčas predkladá za svojho zamestnanca štatutárnemu zástupcovi priamy nadriadený zamestnanca, s ktorým sa má dohoda uzavrieť.

Pred predložením návrhu na uzavretie dohody štatutárnemu zástupcovi, je zamestnancov priamy nadriadený povinný zabezpečiť vyjadrenie oddelenia personalistiky a miezd. Vzor návrhu na uzavretie dohody tvorí prílohu č. 4 tejto smernice.

Dohoda o práci nadčas sa uzaviera v písomnej forme v dvoch vyhotoveniach – po jednom pre každú zmluvnú stranu. Vzor tejto dohody tvorí prílohu č. 5 tejto smernice.

Dohodu o práci nadčas uzaviera so zamestnancom výhradne štatutárny zástupca zamestnávateľa.

3. Rozsah práce nadčas

Prácu nadčas možno v súlade so Zákonníkom práce vykonávať v nasledovnom rozsahu:

  • najviac v priemere osem hodín týždenne v období najviac štyroch mesiacov, ktoré nasledujú po sebe za predpokladu, ak sa zamestnávateľ nedohodne na dlhšom období so zástupcami zamestnancov, najviac však na obdobie po sebe nasledujúcich 12 mesiacov,
  • nariadenú prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín v kalendárnom roku. Po odpracovaní tohto rozsahu zamestnancom, sa zamestnávateľ môže z vážnych dôvodov so zamestnancom dohodnúť na výkone práce nadčas, a to o ďalších 250 hodín v súlade s bodom 2.3 tejto smernice.

Do rozsahu prípustnej práce nadčas v kalendárnom roku sa nezapočítava práca nadčas, za ktorú zamestnanec dostal náhradné voľno, alebo ktorú vykonával pri:

  1. naliehavých opravárskych prácach alebo prácach, bez ktorých vykonania by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu,
  2. mimoriadnych udalostiach podľa osobitného predpisu, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo škody veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu.

Osobitné kategórie zamestnancov a zákaz práce nadčas

4.1   Osobitné kategórie zamestnancov

Do osobitnej kategórie zamestnancov zaraďujeme:

  • zamestnanca s kratším pracovným časom,
  • tehotnú zamestnankyňu,
  • zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa vo veku do 3 rokov,
  • osamelého zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa mladšie ako 15 rokov,
  • mladistvého zamestnanca.

4.2. Zákaz práce nadčas

Nariadiť, resp. prikázať nemôže zamestnávateľ výkon práce nadčas v týchto prípadoch:

  • zamestnancovi s kratším pracovným časom,
  • v prípade, ak prácu vykonáva tehotná zamestnankyňa,
  • zamestnancovi trvale sa starajúcemu o dieťa vo veku do troch rokov,
  • osamelému zamestnancovi trvale sa starajúcemu o dieťa mladšie ako 15 rokov.

Týchto zamestnancov možno v zmysle Zákonníka práce zamestnávať prácou nadčas len s ich súhlasom.

Prácu nadčas nemožno nariadiť, resp. prikázať mladistvému zamestnancovi a výkon práce nadčas s ním nemožno ani dohodnúť.

5. Odmeňovanie práce nadčas

Pri odmeňovaní zamestnancov postupuje zamestnávateľ podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce.

Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku.

Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho priemerného zárobku.

Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, patrí zamestnancovi za hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna; v tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí.

Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce nadčas, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie.

Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť okruh zamestnancov, s ktorými je možné dohodnúť, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín ročne.

Zamestnávateľ, ktorý nemá v kolektívnej zmluve dohodnutý okruh zamestnancov, môže písomne dohodnúť s vedúcim zamestnancom, so zamestnancom, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé, metodické alebo obchodné činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín ročne. Takémuto zamestnancovi za prácu nadčas nepatrí mzda vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas podľa odseku1 anemôže za túto dobu čerpať náhradné voľno.

Dohoda o zohľadnení prípadnej práce nadčas vo výške platu tvorí súčasť pracovnej zmluvy.

6. Evidencia práce nadčas

Evidenciu práce nadčas vedie oddelenie personalistiky a miezd.

Oddelenie personalistiky a miezd vedie evidenciu tak, aby z nej bolo zrejmé:

  • ktorý zamestnanec vykonával nadčasovú prácu,
  • začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu nadčas.

Na oddelení personalistiky a miezd sa evidujú a ukladajú:

  • dohody o nadčasovej práci, ktoré uzavrel zamestnávateľ so zamestnancom.

Oddelenie personalistiky a miezd eviduje a ukladá aj:

  • príkazy na nadčasovú prácu,
  • správy o nadčasovej práci,
  • súhlasy s nadčasovou prácou,

ktoré mu predkladajú spolu s dochádzkovým listom za príslušný mesiac zamestnanci.

7. Čerpanie náhradného voľna

Zamestnanec, ktorý si chce čerpať náhradné voľno za vykonanú nadčasovú prácu, predloží svojmu priamemu nadriadenému žiadosť o čerpanie náhradného voľna, ktorá tvorí prílohu č. 6 tejto smernice.

Zamestnanec, ktorý žiada o náhradné voľno za vykonanú nadčasovú prácu je povinný vyplniť žiadosť podľa predlohy (pozri prílohu č. 6).

Žiadosť o náhradné voľno za vykonanú nadčasovú prácu je zamestnanec povinný pripojiť k dochádzkovému listu za mesiac, v ktorom náhradné voľno čerpal a vykázať náhradné voľno aj v dochádzkovom liste.

Spoločné ustanovenia

Za nadčasovú prácu sa považuje taká práca, ktorú zamestnanec vykonáva v rámci uzavretej pracovnej zmluvy a v rámci svojej pracovnej náplne.

Prácu nadčas možno vykonávať:

  • na pracovisku.

Pracoviskom sa rozumie miesto, kde má zamestnanec podľa pracovnej zmluvy vykonávať svoju prácu.

Prácu nadčas zamestnanec vykazuje v dochádzkovom liste za príslušný mesiac.

Záverečné ustanovenia

Táto smernica bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov dňa xx.xx.xxxx.

Táto smernica nadobúda účinnosť dňa xx.xx.xxxx.

Prílohy