Spoločnosť - platiteľ DPH - vyhrala súdny spor, kde sudca určil protistrane pre bezdôvodné obohatenie uhradiť sumu 10 000 €. Súdne rouhodnutie sa stalo právoplatné v septembri 2020. Sumu 10 000 € spoločnosť dostala na účet v októbri 2020. Je potrebné z čiastky 10 000 € odviesť DPH? Ak áno, potom je 10 000 € základ dane alebo je to suma s daňou? V ktorom zdaniteľnom období treba uviesť daň do priznania? Ak nie, má spoločnosť nárok na odpočet DPH zo služieb, ktoré súvisia so súdnym konaním? Napríklad náklady na právne služby, náklady na súdneho znalca, cestovné náhrady konateľa spojené s účasťou na súde, poplatky kuriérom s podobne?
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené. Bezdôvodné obohatenie teda nie je každé obohatenie sa dlžníka, napríklad z dôvodu prevzatia dodaného tovaru a následného nevyplatenia faktúry.
Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. V danom prípade sa na úkor spoločnosti niekto bezdôvodne obohatil. Spoločnosť má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vydanie obohatenia z pohľadu spoločnosti nie je protihodnotou prijatou za dodaný tovar alebo za dodanú službu zo zmluvného vzťahu, preto spoločnosti nevzniká povinnosť odviesť DPH.
Cieľom režimu odpočtu zavedeného smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica“) je úplne zbaviť podnikateľa bremena DPH splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých jeho hospodárskych činností. Spoločný systém DPH takto zabezpečuje úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky pod podmienkou, že samy osebe v zásade podliehajú DPH.
Na uplatnenie práva na odpočítanie dane je potrebné, aby dotknutá osoba bola jednak „zdaniteľnou osobou“ v zmysle tejto smernice a jednak, aby táto zdaniteľná osoba využívala uvedený tovar a služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby svojich zdaniteľných plnení, a že na vstupe musí byť tento tovar dodaný alebo služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou.
Právo na odpočítanie v prospech zdaniteľnej osoby je však prípustné aj pri absencii priamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnou transakciou na vstupe a jednou alebo viacerými transakciami na výstupe. Napokon v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ nemožno odpočítať daň zaplatenú na vstupe, keď sa tovar alebo služby nadobudnuté zdaniteľnou osobou použijú na účely uskutočnenia plnení oslobodených od dane alebo nepodliehajúcich DPH (čo však nie je daný prípad).
V danom prípade spoločnosť je zdaniteľnou osobou, pričom prijala služby (v súvislosti s vydaním bezdôvodného obohatenia) ako súčasť všeobecných výdavkov od inej zdaniteľnej osoby a keďže tieto náklady majú súvislosť s jej hospodárskou činnosťou (zdaňovanou činnosťou), potom spoločnosti vzniká aj právo na odpočítanie dane z prijatých služieb.