Podať či nepodať dodatočné daňové priznanie? Kedy daňovníkovi vzniká povinnosť podať dodatočné daňové priznanie?

Vydané: 4 minúty čítania

Lehota na podanie dodatočného daňového priznania je uvedená v § 16 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. Ak daň má byť vyššia ako je uvedená v podanom daňovom priznaní, je daňovník povinný podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení skutočností.

Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov PO  v prípade, ak:

  • daň má byť vyššia ako bolo uvedené v daňovom priznaní
  • daň má byť vyššia ako bola správcom dane vyrubená
  • daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní.

Dátum tohto zistenia sa uvádza v podanom dodatočnom DP v príslušnej časti.

Daňovník je oprávnený (nie povinný) podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov PO v prípade, ak:

  • daň u vedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia
  • daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená
  • daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

Prekluzívne lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo priznať nárok na sumu podľa osobitných predpisov (napr. nárok na vrátanie dane) sú upravené v § 69 daňového poriadku.

  1. Päťročná lehota zániku práva znamená, že správca dane má na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo vrátenie nadmerného odpočtu (DPH), alebo vrátenie (spotrebnej) dane lehotu piatich rokovTáto lehota sa počíta od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt povinný podať daňové priznanie alebo v ktorom bol povinný daň zaplatiť aj bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo od konca roka, v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane. Na predĺženie prekluzívnej lehoty musí byť vykonaný úkon podľa § 69 ods. 3 alebo ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") smerujúci k vyrubeniu dane, ktorým je doručenie protokolu z vykonanej daňovej kontroly alebo spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly, alebo doručenie oznámenia o daňovej kontrole. Nová päťročná lehota začne znovu plynúť od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o úkone správcu dane vyrozumený, t. j. v závislosti od toho, v ktorom roku plynutia prvej prekluzívnej lehoty bola vykonaná daňová kontrola.
  2. Sedemročná prekluzívna lehota zániku práva vyrubiť daň sa vzťahuje na daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty (t. j. vzťahuje sa len na daň z príjmov a to len v prípade daňovej straty). Nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná. Ak v priebehu plynutia sedemročnej prekluzívnej lehoty správca dane vykoná úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, t. j. daňovú kontrolu a doručí daňovníkovi protokol z daňovej kontroly, predlžuje sa táto lehota o ďalších sedem rokov v závislosti od toho, v ktorom roku plynutia prekluzívnej lehoty bola daňová kontrola vykonaná, ale najviac v úhrne 10 rokov podľa § 69 ods. 2 daňového poriadku (nie štrnásť rokov). Sedemročná prekluzívna lehota zániku práva sa uplatňuje počnúc zdaňovacím obdobím 2010, za ktoré daňovník vykáže daňovú stratu. Táto nebola zatiaľ zrušená alebo skrátená, aj napriek tomu, že došlo k skráteniu doby uplatnenia odpočítania daňovej straty (je možné už len počas štyroch období nasledujúcich bezprostredne po zdaňovacom období, v ktorom bola vykázaná daňová strata, a to rovnomerne vo výške ¼ sumy vykázanej daňovej straty, od roku 2020 – 5 rokov nerovnomerne, najviac do výšky 50 % základu dane).
  3. Desaťročná lehota zániku práva vyrubiť daň, po uplynutí ktorej zaniká právo vyrubiť daň alebo jej rozdiel alebo priznať úrok na sumu podľa osobitných predpisov, sa uplatní v prípade uplatňovania medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je SR viazaná. Vzťahuje sa na daňový subjekt so sídlom v SR, ktorý dosiahol príjmy na území druhého zmluvného štátu, alebo na daňový subjekt so sídlom mimo územia SR, ak dosiahol príjmy na území SR, pričom ide aj o prípady, kedy nedošlo k uplatneniu medzinárodnej zmluvy, pretože príjmy neboli priznané a zdanené, ale podliehajú zdaneniu. Túto lehotu nemožno uplatniť vo vzťahu k štátom, s ktorými nemá SR takúto zmluvu uzatvorenú.  Prekluzívna lehota desať rokov sa už ďalej nepredlžuje a podmienky na jej predĺženie uplatnené pri predĺžení päťročnej alebo pri sedemročnej prekluzívnej lehote sa neuplatnia.

Ak daňovník pochybil v neprospech štátu musí podať dodatočné daňové priznanie.

Ak daňovník pochybil v prospech štátu môže podať dodatočné daňové priznanie alebo môže opravu chyby minulého účtovného obdobia nechať vplývať na základ dane bežného roku, pokiaľ nezaniklo právo na vyrubenie dane (§ 17 ods. 29 ZDP).