Postavenie mikrodaňovníka

1. Platí, že, ak daňovník nedosiahne hranicu príjmu do 49 790 €, tak zo zákona musí byť mikrodaňovník?
2. Pre mikrodaňovníka platí znížená sadzba 15 %, ale táto predsa platí aj pre SZČO a PO, ak ich príjem nedosiahne hranicu 49 790 €?
3. Mikrodaňovník môže čerpať výhody – napríklad zvýhodnené odpisovanie, zvýhodnené umorovanie straty a ešte zvýhodnenie ohľadom tvorby opravných položiek k pohľadávkam. Ak sa však daňovník rozhodne, že ani jednu výhodu nebude čerpať, tak čo pre daňovníka v praxi znamená postavenie mikrodaňovníka? Má nejaký iný význam?
4. Ak je podnikateľ SZČO a zároveň je konateľom v inej spoločnosti s r. o., a ak v priebehu roka medzi sebou nefakturujú žiadne výkony a tržby nepresiahnu hranicu 49 790 €, tak obe firmy budú zaradené ako mikrodaňovník?
5. Ak je podnikateľ konateľom v jednej spoločnosti s r. o. a zároveň je konateľom aj v druhej spoločnosti s r. o. a ak v priebehu roka medzi sebou fakturujú výkony a tržby nepresiahnu hranicu 49 790 €, tak tieto firmy nemôžu byť zaradené ako mikrodaňovník?

Definícia mikrodaňovníka

Daňovníkom na účely zdanenia sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba.

S cieľom zjednodušenia výpočtu základu dane pre malé a stredné podniky a za účelom podpory rozvoja malých daňovníkov zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) zavádza pojem „mikrodaňovník“.

Postavenie mikrodaňovníka môže daňovník nadobudnúť prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2021 (§ 52zzb ods. 1 ZDP). Podľa § 2 písm. w) ZDP „mikrodaňovníkom“ je daňovník:

1. fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a za zdaňovacie obdobie výška týchto príjmov (ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11) alebo výnosov (ak účtuje v sústave podvojného účtovníctve) je maximálne vo výške sumy stanovenej na účely registrácie na daň z pridanej hodnoty, t. j. v súčasnosti 49 790 €,
2. právnická osoba, ktorej všetky výnosy dosiahnuté za príslušné zdaňovacie obdobie sú maximálne vo výške sumy stanovenej na účely registrácie na daň z pridanej hodnoty, t. j. v súčasnosti 49 790 €.

Ustanovenie § 2 písm. w) ZDP ďalej spresňuje, že mikrodaňovníkom nie je daňovník:

1. ktorý je závislou osobou podľa písmen n) až r) a realizuje kontrolovanú transakciu za toto zdaňovacie obdobie,
2. na ktorého bol vyhlásený konkurz, vstúpil do likvidácie alebo mu bol povolený splátkový kalendár,
3. ktorého zdaňovacie obdobie je kratšie ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, okrem daňovníka, ktorý má kratšie zdaňovacie obdobie z dôvodu úmrtia,

a to aj napriek tomu, že títo spĺňajú podmienku dosiahnutia príjmov (výnosov) do 49 790 € za zdaňovacie obdobie.

Z uvedeného vyplýva, že nie každý daňovník, ktorý dosahuje príjmy (výnosy) do 49 790 € za zdaňovacie obdobie, má automaticky status „mikrodaňovníka“. Tento status nemá ani daňovník s príjmami (výnosmi) do 49 790 €, ak je závislou osobou a súčasne v zdaňovacom období vykonal kontrolovanú transakciu. Ak je závislou osobou, ale nevykonal žiadnu kontrolovanú transakciu, potom je mikrodaňovníkom, samozrejme za podmienky, že zdaniteľné príjmy (výnosy) za zdaňovacie obdobie nepresiahli sumu 49 790 €.

Mikrodaňovník a sadzba dane

Podľa § 15 písm. a) druhého bodu ZDP sadzba dane pre fyzickú osobu je 15 % zo základu dane z príjmov z podnikania a z inej zárobkovej činnosti) zníženého o daňovú stratu, ak za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) neprevyšujú sumu 49 790 €.

Obdobne podľa písmena b) bodu 1a. ustanovenia uvedeného v predchádzajúcom odseku sadzba dane pre právnickú osobu zo základu dane zníženého o daňovú stratu je 15 %, ak za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) neprevyšujú sumu 49 790 €.

Je potrebné poukázať na to, že v ustanovení § 15 ZDP, ktoré stanovuje sadzbu dane, nie je použitý termín „mikrodaňovník“. Keďže však mikrodaňovník je daňovník s príjmami za zdaňovacie obdobie do 49 790 €, potom mikrodaňovník uplatní zníženú sadzbu dane 15 %.

Ustanovenie § 15 ZDP nebráni uplatneniu sadzby dane 15 % aj v prípade, že daňovník v zdaňovacom období ako závislá osoba podľa § 2 písm. n) až r) a realizoval kontrolovanú transakciu. Podmienkou je, že celkové zdaniteľné príjmy tohto daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahli sumu 49 790 €. Taktiež sadzbu dane 15 % môže uplatniť napríklad daňovník, na ktorého bol vyhlásený konkurz, a ktorého zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli sumu 49 790 €.

Z uvedeného vyplýva záver, že aj daňovníci, hoci nemajú status mikrodaňovníka, môžu uplatniť sadzbu dane 15 % za predpokladu, že ich zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli sumu 49 790 €.

Mikrodaňovník a daňové výhody

Okrem zníženej sadby dane daňovníci (fyzická osoba alebo právnická osoba) so statusom „mikrodaňovník“ môžu oproti ostatným daňovníkom uplatniť aj iné výhody (umorovanie straty, odpisovanie, tvorba opravných položiek), ktoré môžu, ale nemusia uplatniť pri určení základu dane.

Je potrebné pripomenúť, že ak napríklad daňovník X a daňovník Y sú navzájom závislými osobami podľa § 2 písm. n) až r) ZDP, a ak v priebehu zdaňovacieho obdobia medzi sebou realizovali kontrolovanú transakciu, potom obaja daňovníci za toto zdaňovacie obdobie nemôžu uplatniť výhody, ktoré zákonodarca priznáva mikrodaňovníkom, a to aj napriek tomu, že ani jeden z nich za zdaňovacie obdobie nedosiahol príjmy (výnosy) presahujúce sumu 49 790 €. Obaja daňovníci však môžu za zdaňovacie obdobie uplatniť sadzbu dane 15 %.

Pokiaľ by daňovníci X a Y v zdaňovacom období nevykonali medzi sebou kontrolovanú transakciu, mohli by za zdaňovacie obdobie uplatniť tak 15 % sadzbu dane ako aj výhody, ktoré zákonodarca priznáva mikrodaňovníkom.

Mikrodaňovník a mikro účtovná jednotka

V tejto súvislosti je potrebné aj uviesť, že účtovné predpisy poznajú pojem „mikro účtovná jednotka“. Do veľkostnej skupiny mikro účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:

1. celková suma majetku nepresiahla 350 000 €,
2. čistý obrat nepresiahol 700 000 €,
3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia nepresiahol desať.

Z uvedeného možno vyvodiť, že mikrodaňovník bude spravidla patriť do skupiny mikro účtovných jednotiek, ktorým účtovné predpisy taktiež priznávajú určité výhody. Tieto výhody sú uplatniteľné aj za predpokladu, že v priebehu účtovného obdobia mikro účtovné jednotky vykonávali medzi sebou tzv. kontrolované transakcie.