V podstate každú eseročku – aj tie “mini” – čaká v súvislosti s korektným účtovno-daňovým ukončovaním roka slušne dlhý checklist pravidiel, v ktorých sa ľahko zamotá aj pán expert. Okrem iného ako rozlíšiť daňové výdavky, ktoré sú uznateľné až po úhrade s povinnosťou dodaniť neuhradené faktúry, kedy je možné staré neuhradené záväzky odpísať a ošetriť správne aj také rezervy či nevyfakturované dodávky. Dnes jedna nezáživná účtovno-daňová téma pre aktuálne obdobie ukončovania starého roka. Uvedené sa týka obchodných spoločností či iných subjektov s podvojným účtovníctvom.
Daňové výdavky po zaplatení (upravujú základ dane) § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov
Vybraná skupina daňových výdavkov, ktoré znižujú základ dane firmy až v roku (presnejšie: zdaňovacom období), v ktorom sú aj preukázateľne zaplatené. Na rozdiel od mnohých iných výdavkov, ktoré znižujú základ dane z príjmov už na základe toho, že boli zaúčtované v účtovníctve – a teda bez ohľadu na úhradu. Samozrejme za splnenia všetkých ostatných pravidiel pre daňový výdavok – základného (“výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve…”) a iných prípadných špecifických limitov. Uznateľnosť daňového výdavku po zaplatení je len jedným z množstva limitov a obmedzení, ktorými zákon o dani z príjmov stanovuje pravidlá pre daňové výdavky.
V účtovníctve firmy sa samozrejme daný náklad zachytí v období, do ktorého patrí, podľa účtovnej metodiky. Teda také nájomné za mesiac november, vyfakturované napr. 10. decembra 2021 je samozrejme účtovným nákladom novembra i roka 2021. Daňovým výdavkom roka 2021 je však iba v prípade, ak sa táto faktúrka – resp. inak formulovaný záväzok (zmluva, predpis atď) – uhradí do 31.12.2021. Ak k úhrade dôjde až v r. 2022, pôjde o daňový výdavok roka 2022. Ak v r. 2023, tak o daňový výdavok roka 2023.
Režim “daňové výdavky po zaplatení” znamená úpravu mimo účtovníctva, v samotnom daňovom priznaní k dani z príjmov firmy. Účtovníctvo a zisťovanie základu dane sú totiž 2 samostatné veci. Účtovný náklad a daňový výdavok rovnako.
No a aby toho nebolo málo, musí konkrétny fyzický a sústredený Jožko (účtovník, daňový poradca resp. konateľ firmy):
- najprv zistiť, ktoré z vybraných vstupov sa ako účtovný náklad nachádza v účtovníctve, no neboli do konca roka uhradené.
- tieto následne pripočítať k účtovnému výsledku – rozumej: vyňať z daňových výdavkov, resp. zo základu dane z príjmov
- zároveň zistiť, ktoré sumy takto k základu dane pripočítaval pred rokom, napr. ku koncu roka 2020 – ak boli v r. 2021 uhradené, tak ich tentoraz od základu dane končiaceho roka (2021) odpočítať.
- no a celé to nejak kvalitne sledovať, aby vedel to isté urobiť aj o rok – podľa aktuálneho stavu.
Zaujal vás článok? Celý si ho môžete prečítať
