Ing. Peter Furmaník
Počet vyhľadaných dokumentov: 28
Zoradiť podľa:
Počet vyhľadaných dokumentov: 28
Zoradiť podľa:
Štát chce obmedziť “špekulatívne uzatváranie pracovných pomerov” – ok, dáva zmysel, veď vlastne to je podstata štátu a celej hry: naháňať podnikateľov a snažiť sa ich o niečo ošklbať. Reč je o definitívnej novele zákona o zdravotnom poistení pre rok 2023, podľa ktorej budú aj nízkopríjmoví zamestnanci – s kratšími resp. mikro úväzkami – odvádzať zdravotný odvod aspoň z nejakého minima a to bez ohľadu na samotný príjem z tohto úväzku. A to aj tí “skutoční” nízkopríjmoví zamestnanci, no rovnako aj spoločníci, ktorí sa na kratší resp. “menší” pomer zamestnali vo vlastnej eseročke ako “hack”. Dnes stručný prehľad možností “ako na odmeňovanie sa vo vlastnej eseročke” od januára 2023. Článok je aktualizovaný na nové pravidlá platné od r. 2023: aj tie pre zdravotné odvody, ako aj nové sumy či limity pri daňový bonus na dieťa.
- Článek
Poskytnutie služby a predaj digitálneho obsahu a produktov výživovým poradcom. Časť 2 - platiteľ DPH
Výživová poradkyňa Jana podniká prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je spoločníkom spolu so svojim manželom. Okolo jej osobnej značky a publikovaného obsahu vyvinula postupne širokú škálu vlastných produktov: individuálne konzultácie a poradenstvo na mieru (osobné i online), vlastnú tlačenú knihu (príručku o zdravom stravovaní a životospráve) či dokonca výživové doplnky.
- Článek
Od roku 2020 môžu vybrané podnikateľské subjekty zdaniť svoj základ dane výhodnejšou sadzbou dane 15 %, pričom počnúc rokom 2021 touto sadzbou zdaňujú iba základ dane zo zdaniteľných príjmov maximálne 49 790 € za zdaňovacie obdobie. Rovnako od roku 2021 môžu vybraní daňovníci uplatniť niektoré zjednodušujúce daňové výhody, ak spĺňajú podmienky pre režim „mikrodaňovník“. Uvedené výhodné režimy však v praxi spôsobujú niekoľko nejasností a omylov. V článku si vysvetlíme jednotlivé pravidlá podrobnejšie, vysvetlíme vzájomné súvislosti a niektoré omyly z praxe.
- Článek
Výživová poradkyňa Jana podniká prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je spoločníkom spolu so svojim manželom. Okolo jej osobnej značky a publikovaného obsahu vyvinula postupne širokú škálu vlastných produktov:
individuálne konzultácie a poradenstvo na mieru (osobné i online),
vlastnú tlačenú knihu (príručku o zdravom stravovaní a životospráve),
výživové doplnky.
Hranica príjmu, ktorú si mnohí podnikatelia-SZČO sledujú z dôvodu, aby sa nestali platiteľmi poistných odvodov do Sociálnej poisťovne, je pre príjmy za rok 2021 v sume 6 798 EUR a pre príjmy za rok 2022 v sume 7 266 EUR. Túto hranicu bude Sociálna poisťovňa sledovať z príjmov v podanom daňovom priznaní za príslušný rok – teda za rok 2021 po jeho skončení, a to v júli, resp. októbri 2022, a za rok 2022 v júli/októbri 2023*.
Dankov rekreačný príspevok limituje slušné množstvo pravidiel, no pravidlo, že preplatiť a v daňových výdavkoch si uplatniť je možné len ubytovacie služby a nie službu prenájmu, mi príde absurdné. Čosi podobné už dávnejšie daniari tvrdia o pracovných cestách živnostníkov. Dnes opäť prioritne o službe a trhovisku Airbnb, ale aj o iných platformách či formách objednania si vlastného prenocovania: aké sú rozdiely v jednotlivých režimoch ubytovateľov a čo je potrebné skúmať, ak si cez Airbnb či hocikde inde objednávate rekreačný pobyt či pracovnú cestu?
V podstate každú eseročku – aj tie “mini” – čaká v súvislosti s korektným účtovno-daňovým ukončovaním roka slušne dlhý checklist pravidiel, v ktorých sa ľahko zamotá aj pán expert. Okrem iného ako rozlíšiť daňové výdavky, ktoré sú uznateľné až po úhrade s povinnosťou dodaniť neuhradené faktúry, kedy je možné staré neuhradené záväzky odpísať a ošetriť správne aj také rezervy či nevyfakturované dodávky. Dnes jedna nezáživná účtovno-daňová téma pre aktuálne obdobie ukončovania starého roka. Uvedené sa týka obchodných spoločností či iných subjektov s podvojným účtovníctvom.
Kapitálový fond z príspevkov je možnosťou, ako zadotovať vlastnú spoločnosť spoločníkom eseročky resp. akcionárom akciovej spoločnosti. O trochu jednoduchšie než vklad do zvýšeného základného imania, s rovnakými výhodami a hlavne možnosťou neskoršieho výberu tohto viac-menej príležitostného vkladu.
Svet čoraz viac “znehmotnieva”. Podstatným je know-how a práca múdrych hláv. Keď sa povie “startup”, väčšinou je v spojení s “technologický”. Know-how, procesy, algoritmy… softvér. Dnes téma, o ktorej sa až tak veľmi podľa mňa nepíše – možno preto, že je to na prvý pohľad trochu sucharina, ale ak ju správne podchytíte, bude vaša firma vyzerať sexi a ušetrí veľa na daniach. Ako na aktivované náklady na vývoj vlastného softvéru v majetku firmy a následné oslobodenie od dane z príjmov z predaja (tzv. patent box)?
“Kupujem počítač na firmu. Existuje na bloček do nákladov nejaký limit? Kupujem MacBook a predávajúci mi tvrdí, že nad 1 600 EUR už musím zobrať počítač “na firmu””, pýta sa Andrej v messengerovej správe priamo z pokladne v značkovej predajni. Stálo sa v praxi a stáva sa bežne. Limitov a pravidiel pre počítač resp. “bloček/faktúru” vo firemných účtovných/daňových nákladoch či odpočítaní DPH je však nie málo a nezaškodí, ak ich bude mať každý kupujúci podnikateľ pred sebou. A dostaneme sa aj k tomu, čo Andreja pri predaji zastavilo a možno aj ako z toho von.
“Vložiť” resp. poskytnúť peniaze vlastnej či cudzej spoločnosti možno rôznymi cestami, nie každá však v konečnom dôsledku správa rovnako. Sedel som nedávno s jedným známym nad jeho otázkou “Ako mám zainvestovať peniaze do vlastnej firmy?“ Znie to tak jednoducho Nech sa páči, základné formy poskytnutia peňazí či iného majetku obchodnej spoločnosti s výhodami, nevýhodami a pokusom vysvetliť, ako sa správajú v samotnej firme:
Eseročke občas “svieti” v účtovníctve resp. v účtovnej závierke na konci roka suma, ktorú jeden či viacerí spoločníci firme dlžia. T.j., pohľadávky voči spoločníkovi/spoločníkovi, najčastejšie účtované na účte 355. Za týmto číslom – a najmä sumou za ním – sa môže skrývať komplikovaný príbeh a rozmanité dôvody a hoci v konečnom dôsledku vieme, že spoločník si zo svojej firmy vlastne nie celkom legálne “vybral svoje”, aj rôzne dôsledky. Prejdime si túto častú situáciu: prečo sa deje, prečo by sa celkom nemala a ako by sa mala/mohla riešiť.
Poprosím o zodpovedanie otázky ohľadom nákladov na auto, ktoré sú vynaložené pred zaevidovaním auta na Dopravnom inšpektoráte: auto bolo prevzaté 25.10.19, ale na DI bolo zaevidované až 06.11.19 - zatiaľ jazdilo na prenosnej značke OTAZKA- či tieto náklady sa majú účtovať do obstarávacej ceny auta, alebo na jednotlivé nákladové účty? -kúpené zimné pneumatiky 26.10. 280,00 EUR -kúpené disky na pneumatiky 26.10.19 v hodnote 320,00 EUR -kúpené doplnky do auta-vanička do kufra, deflektory 31.10. v sume 89,00 EUR -zaplatené zákonné 189,00 EUR a hav. poistenie 560,00 EUR v deň kúpy auta 25.10. - či od 25.10. do 05.11. sú to daňové náklady alikv. časťou -kúpené kolky 04.11. na prepis auta - prepis EČ 33,00 EUR a registračná daň 237,00 EUR, ale auto sa prepísalo až 06.11. -poplatky za uzatvorenie úverovej zmluvy-auto kupované na úver- úverová zmluva podpísaná 24.10.19 v sume 370,00 EUR/deň pred prevzatím auta/ - náklady na PHM, ak auto jazdí na prenosnej značke- dokopy za tie dni bez DPH 175,00 EUR - DPH z hore uvedených nákupov- účtovať na 343, ale je nárok na odpočet? a prípad keď sa v deň prihlásenia auta na DI- t.j. 06.11., zaplatí za pridelenie EČ 33,00 EUR a aj registračná daň 237,00 -kde to zaúčtovať či tiež do obstarávacej ceny alebo už samostatne na poplatky?
Zákazníkovi sme vystavili zálohovú faktúru za časť tovaru (30 %) v hodnote 4 735,80 € bez DPH a na tejto faktúre bol aj odkúpený tovar v hodnote -1 800 € bez DPH, suma FA spolu 2 935,80 € bez DPH. K tejto prijatej platbe sme vystavili faktúru na sumu 2 935,80 € bez DPH. Pri preberaní tovaru sme vystavili vyúčtovaciu faktúru v za tovar (100 %) celková hodnota tovaru bola 15 786 € bez DPH a bol tam aj odpočet zálohy mínus 4 735,80 € bez DPH. Celková suma na úhradu 11 050,20 € bez DPH. Ako mám túto situáciu celú zaúčtovať v podvojnom účtovníctve?
Obdržali sme faktúru za diagnostiku vozidla bez vykonania následných opráv. Kde správne zaúčtovať túto službu? Na účet 511 údržba a opravy alebo na účet 518?
Zahraničná s. r. o., registrovaná v SR pre DPH podľa § 5, chce kúpiť v SR automobil a registrovať ho na Slovensku. Ako je to s DPH? Budú mať nárok na jej odpočet? Ak áno, za akých podmienok? Aké ďalšie povinnosti im vznikajú v SR?
Firma s. r. o. dňa 3. 11. 2014 obdržala dodávateľskú faktúru za:
LED obrazovky 2014 1 ks s DPH v sume 50,00 €,
REKLAMA,CASSOVIA CLASSIC 2015 1 ks s DPH v sume 150,00 €.
Fakturačné údaje: Dátum vyhotovenia: 3. 11. 2014 Dátum dodania : 31. 10. 2014. Poprosím o radu, ako správne zaúčtovať prijatú faktúru, ktorá sa týka roka 2014 a roka 2015?
Spoločnosť nakúpila softvér za 18 000 €. Ako má postupovať pri výpočte daňových odpisov a ako dlho má tento majetok odpisovať?
V roku 2013 som mal príjem zo závislej činnosti. No bol mi vyplatený jednorazový honorár za napísanie objednanej knihy. Dostal som vyplatený honorár 2 820,44 € po odpočítani 2 % do literárneho fondu (t. j. 57,56 €). Honorár v brutto predstavoval sumu 2 878 €. Ako vypočítam paušálne výdavky (z vyplateného honoráru vypočítam 40 % výdavky + započítam do paušálnych výdavkov aj odvod do literárneho fondu v sume 57,56 € ?).
JÚ, SZČO, platiteľ DPH, pri inventúre sme zistili, že nám chýba tovar za 2 000 € a prevyšuje tovar za 1 000 €. (nákupná cena bez DPH). Ako to zaúčtujem v JÚ? Mám opraviť stav na skladových kartách a potom zúčtovať len ten roziel, ktorý vznikne t.j. manko alebo prebytok? Ako sa účtuje manko a ako prebytok?