Štát chce obmedziť “špekulatívne uzatváranie pracovných pomerov” – ok, dáva zmysel, veď vlastne to je podstata štátu a celej hry: naháňať podnikateľov a snažiť sa ich o niečo ošklbať. Reč je o definitívnej novele zákona o zdravotnom poistení pre rok 2023, podľa ktorej budú aj nízkopríjmoví zamestnanci – s kratšími resp. mikro úväzkami – odvádzať zdravotný odvod aspoň z nejakého minima a to bez ohľadu na samotný príjem z tohto úväzku. A to aj tí “skutoční” nízkopríjmoví zamestnanci, no rovnako aj spoločníci, ktorí sa na kratší resp. “menší” pomer zamestnali vo vlastnej eseročke ako “hack”. Dnes stručný prehľad možností “ako na odmeňovanie sa vo vlastnej eseročke” od januára 2023. Článok je aktualizovaný na nové pravidlá platné od r. 2023: aj tie pre zdravotné odvody, ako aj nové sumy či limity pri daňový bonus na dieťa.
Na úvod: ako sa vlastne môže spoločník vo vlastnej eseročke “zamestnať”, resp. odmeňovať?
- pracovný pomer v režime pracovného práva -tj pracovná zmluva, mzda určená aspoň v minimálnej sume pre príslušný stupeň náročnosti práce (1 až 6), mzda určená na časovú jednotku (mesiac, hodinu prípadne kombinácie). Ruka v ruke s týmto sa na eseročku ako zamestnávateľa vzťahujú mnohé pracovno-právne povinnosti (povinnosť zabezpečiť stravné niektorou z foriem, BOZP, pracovná zdravotná služba atď). Vrátane rizík a súvisiacich pokút z ich nesplnenia. Či možných súdnych sporov zamestnanca s eseročkou-zamestnávateľom – čisto teoreticky .
- odmena konateľa na základe mandátnej zmluvy či zmluvy o výkone funkcie konateľa – obchodno-právny pomer podľa Obchodného zákonníka. Pokrýva samozrejme funkciu a činnosť konateľa eseročky – napr. obchodné vedenie firmy, zabezpečenie (a porozumenie) účtovníctva či krotenie spoločníkov . A tento “pomer” sa s pracovným pomerom v mnohom podobá a v niečom líši. Líši sa tým, že nepodlieha pracovno-právnym povinnostiam a teda Inšpektorát práce až tak nemá čo kontrolovať – aj keď legislatívne snahy kontrolovať aj jednoosobovky tu už raz boli. A nepodlieha teda ani akémukoľvek minimálnemu limitu odmeny – ani z hľadiska pracovného práva a dokonca ani podľa pravidiel pre transferové oceňovanie nezávislých obchodných vzťahov. Môže byť teda stanovená ľubovoľne – 1 000 EUR, 100 EUR či 1 EUR. No podobá v mnohom. Vtip je v tom, že odmena konateľa sa zdaňuje aj zodvodňuje rovnako ako mzda zamestnanca – ide skrátka o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov. A teda aj tu je potrebná registrácia zamestnávateľa na Finančnej správe, sociálke i zdravotke, ako aj registrácia samotného konateľa aka zamestnanca. A každý mesiac výplatná páska, výkazy a odvody – ktoré sa vlastne počítajú rovnako ako tie zo mzdy zamestnanca.
- aj aj – zamestnanec a konateľ sú totiž 2 rozdielne činnosti a vlastne sa až tak prekrývať podľa mňa nemôžu. V jednej eseročke, kde je Jožko spoločníkom, je ten istý Jožko aj konateľom, konajúcim ako fyzická osoba za spoločnosť a tento Jožko môže byť zároveň aj zamestnancom, ktorý na prevádzke predáva miešané drinky. Na vykonávanie funkcie konateľa má zmluvu o výkone funkcie (resp. mandátnu zmluvu) s nejakou tou mesačnou či ročnou odmenou, na miešanie drinkov môže mať len a len pracovnú zmluvu s pracovným časom, dovolenkou, príplatkami a s mesačnou mzdou. Teda 2 pomery, 2 výplaty a 2 výplatné pásky.
- alebo nič – lebo ako konateľ vykonáva funkciu konateľa bez odmeny. A vyslovene prácu pre vlastnú spoločnosť vykonáva bez pracovnej zmluvy – lebo môže. Jeho odmenou je budúci zisk a teda podiel na zisku spoločníka. Ak spoločník eseročky vo svojej spoločnosti zamestnaný nie je a zároveň nie je zamestnaný ani inde, nie je ani niektorou zo SZČO, nie je na účely zdravotného poistenia tzv. poistencom štátu (študent, mamička/otecko na materskej/rodičovskej, dôchodca a pod.), neostáva mu byť len tzv. samoplatiteľom zdravotného odvodu. Z vlastného rozpočtu, mimo eseročky.
Celý článok si môžete prečítať na portáli:
