Výpočet zvýšenej výmery dovolenky z dôvodu trvalej starostlivosti o dieťa

Vydané: 5 minút čítania

Praxou bola položená nasledujúca otázka v kontexte zmeneného § 103 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. Zamestnanec nastúpil do pracovného pomeru 11. 7. 2022. Následne až 1. 9. 2022 oznámil zamestnávateľovi, že sa stará o dieťa od 8. 11. 2021 (dátum narodenia dieťaťa). Ako mu vypočítať dovolenku v kontexte § 103 ods. 2 Zákonníka práce?

Stanovisko:

Predmetnú otázku upravujú § 40 ods. 11, § 101, § 102 a § 103 ods. 2 Zákonníka práce.

Zamestnanec trvalo starajúci sa o dieťa

Ustanovenie § 40 ods. 11 vymedzuje, kto je zamestnanec trvale sa starajúci o dieťa a kedy sa ním stane z hľadiska Zákonníka práce (na jeho účely).

Podľa § 40 ods. 11 Zákonníka práce: „Zamestnanec trvale sa starajúci o dieťa na účely tohto zákona je zamestnanec, ktorý sa osobne stará o vlastné neplnoleté dieťa vrátane striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a zamestnanec, ktorý sa osobne stará o neplnoleté dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu. Toto postavenie zamestnancovi vzniká dňom, keď zamestnávateľovi písomne oznámil, že sa trvale stará o dieťa podľa prvej vety, a zaniká dňom, keď sa zamestnanec prestal trvale starať o dieťa podľa prvej vety. Zánik trvalej starostlivosti o dieťa je zamestnanec povinný písomne oznámiť zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu.“

Postavenie zamestnanca trvale sa starajúcim o dieťa teda vzniká dňom oznámenia tejto skutočnosti zamestnávateľovi a nie dňom, kedy táto skutočnosť nastala, t. j. spätné oznámenie spôsobuje účinky len od okamihu oznámenia a nie aj spätne.

Základná výmera dovolenky a jej zvýšenie

Podľa prvej vety § 103 ods. 2 Zákonníka práce dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši 33 rokov veku, a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej päť týždňov.  

Podľa druhej vety § 103 ods. 2 Zákonníka práce: Zamestnancovi, ktorý sa začne alebo prestane trvale starať o dieťa v priebehu kalendárneho roka, zvýšenie dovolenky za kalendárny rok podľa prvej vety nad rámec základnej výmery dovolenky podľa odseku 1 patrí  v pomernom rozsahu určenom ako podiel počtu dní trvalej starostlivosti o dieťa v príslušnom kalendárnom roku a počtu dní kalendárneho roka.

V Zákonníku práce sa presne vymedzuje (od 1. 1 .2022), v akom momente a v akom rozsahu získa zamestnanec, ktorý sa trvale stará o dieťa, zvýšenú výmeru dovolenky. Rozsah výmery jedného týždňa dovolenky sa počíta ako podiel počtu dní trvalej starostlivosti o dieťa v kalendárnom roku a počtu dní v kalendárnom roku.

Pomerná časť dovolenky za kalendárny rok

Zákonník práce pri posudzovaní výmery dovolenky vychádza zo systému dvanástin – za každý mesiac trvania pracovného pomeru.

Podľa  § 101 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

Podľa  § 102 Zákonníka práce pomerná  časť  dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania   toho   istého   pracovného  pomeru  jedna  dvanástina  dovolenky  za kalendárny rok.

Z tohto hľadiska:

1. dovolenka za štyri týždne: zamestnanec nastúpi k zamestnávateľovi 11. 7. 2022 a odpracuje u neho aspoň 60 dní v kalendárnom roku = má nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok 2022, pretože jeho pracovný pomer netrval u zamestnávateľa nepretržite celý kalendárny rok 2022, ale trval pomernú časť roka z hľadiska celých kalendárnych mesiacov (5/12 dovolenky). Ide o 5/12 zo 4 týždňov (pozn. mesiac júl je bezpredmetný, pretože pracovný pomer netrval celý kalendárny mesiac).

2. zvýšená dovolenka o jeden týždeň: zamestnanec trvalú starostlivosť oznámil 1. 9. 2022. Z hľadiska zákona je teda bezpredmetný čas do tohto dátumu. Platí veta: Zamestnancovi, ktorý sa začne ... trvale starať o dieťa v priebehu kalendárneho roka, zvýšenie dovolenky za kalendárny rok ... nad rámec základnej výmery dovolenky ....  patrí  v pomernom rozsahu určenom ako podiel počtu dní trvalej starostlivosti o dieťa v príslušnom kalendárnom roku a počtu dní kalendárneho roka.

Súčet dní za mesiace september až december 2022 = 122/365

Nárok sa vypočíta ako: 122/365 zo 4/12 dovolenky

Celkovo teda:  8,33 dňa + 1,66 (resp.1,67) = 10 dní. (5/12 z 20 dní + 4/12 z 5 dní/resp. 122/365 z 5 dní).

Variácia príkladu: zamestnankyňa už 11. 7. 2022 oznámila, že sa trvale stará od dieťa.

V praxi sa môže objaviť variácia príkladu, kedy zamestnanec oznámil skutočnosť trvalej starostlivosti o dieťa už pri zakladaní, vzniku pracovného pomeru, a teda je známa už 11. 7. 2022.

Tu vzniká otázka, či ide o súčet 5/12 z 20 dní + [(súčet dní od 14. 7. do 31. 12.)/365 dní z 5 dní]?

V tomto prípade čas od 11. 7. do 31. 7. je bezpredmetný z hľadiska podielu dní z dôvodu, že má prednosť ustanovenie o pomernej časti dovolenky (§ 102 Zákonníka práce).

Ak pracovný pomer vzniká v priebehu kalendárneho mesiaca, z hľadiska dovolenky platí, že 1/12 dovolenky sa priznáva len za ten kalendárny mesiac, po ktorý pracovný pomer trval celý čas. Za mesiac júl 2022 teda zamestnancovi nepatrí žiadna dovolenka (negatívne 0/12 dovolenky).

V tomto prípade teda ide o súčet 5/12 z 20 dní + [(súčet dní od 1. 8. do 31. 12.)/365 dní z 5 dní].

Pri aplikácií § 103 ods. 2 Zákonníka práce je teda potrebné ho vykladať aj v kontexte § 102 Zákonníka práce.