Pri zamestnávaní cudzincov je podstatný výber práva, podľa ktorého sa bude spravovať pracovnoprávny pomer. Podľa ust. § 16 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom sa pomery z pracovnej zmluvy spravujú právom miesta, kde pracovník vykonáva prácu. Ak však pracovník vykonáva prácu v jednom štáte na základe pracovného pomeru s organizáciou, ktorá má sídlo v inom štáte, je rozhodujúce právo sídla organizácie, okrem prípadu ak by išlo o osobu, ktorá má bydlisko v štáte, kde sa práca vykonávala.
Podmienky, za ktorých môže byť prijatý do pracovnoprávneho vzťahu cudzinec alebo osoba bez štátnej príslušnosti upravujú Zákonník práce, zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Zákon o pobyte cudzincov definuje cudzinca ako každého, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a štátneho príslušníka tretej krajiny ako každého, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, občanom členského štátu Európskej únie a štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ani občanom Švajčiarskej konfederácie. Štátnym príslušníkom tretej krajiny je aj osoba bez štátnej príslušnosti.
Zamestnávateľ, ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky môže podľa ust. § 21 zákona o službách zamestnanosti prijať do zamestnania cudzinca, ak:
- je držiteľom modrej karty Európskej únie,
- má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta,
- má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania ak osobitný predpis neustanovuje inak,
- má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny,
- má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný predpis neustanovuje inak, alebo
- spĺňa podmienky podľa § 23a zákona o službách zamestnanosti.
Podľa toho, aké podmienky spĺňa konkrétny zamestnanec (napr. či je držiteľom modrej karty) sa odvíjajú povinnosti zamestnávateľa alebo zamestnanca (uvedené v § 21 ods. 3 – 6 zákona o službách zamestnanosti). O povolenie na zamestnanie môže cudzinec požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode bude cudzinec vykonávať zamestnanie. Cudzinec o povolenie na zamestnanie môže požiadať pred príchodom na územie Slovenskej republiky sám alebo prostredníctvom budúceho zamestnávateľa, alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ku ktorej bude vyslaný vykonávať prácu. Žiadosť o udelenie povolenia na zamestnanie musí obsahovať náležitosti uvedené v ust. § 22 zákona o službách zamestnanosti.
Výnimky z povinnosti mať udelené povolenie na zamestnanie upravuje ust. § 23a zákona o službách zamestnanosti. Títo cudzinci nemusia mať potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo povolenie na zamestnanie, musia však spĺňať ďalšie podmienky, ktoré sú uvedené ust. § 23a zákona o službách zamestnanosti (trvalý alebo prechodný pobyt).
Zamestnávateľ má pri zamestnávaní cudzincov okrem povinností vyplývajúcich zo Zákonníka práce aj povinnosti upravené ust. § 23b zákona o službách zamestnanosti a ďalšie povinnosti, ktoré mu vyplývajú z iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Ide napríklad o odvodové povinnosti podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení alebo zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.
Informácie súvisiace so zamestnávaním cudzincov je oprávnený poskytnúť príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, do kompetencie ktorého spadá oblasť zamestnávania cudzincov.