Európsky súdny dvor (ESD) sa v rozsudku C-227/21 z 15. septembra 2022 zaoberal otázkou, či sa má nadobúdateľovi konkurznej podstaty odmietnuť právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe z dôvodu, že predávajúci, ktorý bol v tom čase v konkurznom konaní, následne neodviedol DPH do štátneho rozpočtu z predaja konkurznej podstaty.
Litovský daňový úrad zamietol nárok na odpočítanie DPH
Rozsudok sa týka litovskej banky UAB, ktorá poskytla úver tretej osobe (ďalej len „predávajúca“) na rozvoj nehnuteľností a s cieľom zabezpečiť riadne plnenie tejto zmluvy predávajúca v banke zriadila zmluvné hypotekárne záložné právo na nehnuteľnosť.
Následne sa predávajúca dostala do finančných ťažkostí a bola nútená založenú nehnuteľnosť odpredať v konkurze banke UAB. Nakoľko v konkurznom konaní nikto o predmetnú nehnuteľnosť neprejavil záujem, v zmysle litovského občianskeho poriadku, bola nehnuteľnosť odkúpená za vyvolávaciu cenu bankou UAB.
Predávajúca v zmysle tejto transakcie vystavila faktúru s DPH, ktorú banka UAB prijala a celú sumu vrátene DPH zaplatila, zaplatenú DPH si následne prostredníctvom daňového priznania odpočítala, kdežto predávajúca predmetnú faktúru riadne vykázala v DPH priznaní, avšak DPH na výstupe nikdy do štátneho rozpočtu neodviedla.
Právny rámec EÚ a predchádzanie daňovým podvodom
Ako z povahy transakcie vyplýva, jedná sa o veľmi rizikovú transakciu, keďže predávajúcim je osoba vo finančných ťažkostiach, a pri ktorej nastáva dôvodná obava, že DPH, ktorú príjme ako protihodnotu za predaj konkurznej podstaty sa možno domnievať, že do štátneho rozpočtu nebude odvedená.
V tejto súvislosti dávame do pozornosti Smernicu 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, kde v článku 193 je uvedené „DPH platí každá zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje zdaniteľné dodanie tovaru alebo zdaniteľné poskytovanie služieb okrem prípadov, keď daň platí iná osoba v prípadoch uvedených v článkoch 194 až 199 a článku 202.“
Článok 199 ods. 1 písm. g) tejto Smernice hovorí, že: „Členské štáty môžu stanoviť, že osobou povinnou platiť DPH je zdaniteľná osoba, ktorej bola vykonaná ktorákoľvek z týchto dodávok: dodanie nehnuteľného majetku, ktorý bol predaný dlžníkom uznaným súdom v konaní o nútenom predaji.“
Ako vypláva zo Smernice, cieľom pri takýchto transakciách je preniesť daňovú povinnosť na kupujúceho, resp. nadobúdateľa konkurznej podstaty, aby sa minimalizovali potenciálne problémy s neodvedením DPH do štátnych rozpočtov.
V tejto súvislosti je potrebná zdôrazniť, že zákonodarcovia v Litve sa rozhodli túto výnimku do svojich daňových predpisov nepreniesť, nevedno z akého dôvodu.
Aplikácia na slovenský zákon o dani z pridanej hodnoty
Slovenskí zákonodarcovia sa vyššie spomenutú výnimku rozhodli premietnuť do slovenského zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p., a to konkrétne do § 69 ods. 12 písm. e), ktorý hovorí o tom, že „Platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie tovaru, ktorý je predmetom záruky zabezpečujúcej pohľadávku veriteľa, pri výkone práva z tejto záruky; pri zabezpečovacom prevode práva je príjemcom plnenia platiteľ, ktorého pohľadávka bola zabezpečená, a platiteľ, ktorý nadobudol predmet záruky.“
V prípade, že by obdobná situácia nastala v podmienkach Slovenskej republiky, predmetné ustanovenie zabezpečuje, že predávajúci konkurznej podstaty prenáša daňovú povinnosť (tzv. mechanizmus reverse charge) na nadobúdateľa konkurznej podstaty, ktorý predmetné nadobudnutie samozdaní, a zároveň si aj odpočíta predmetnú DPH vo svojom daňovom priznaní k DPH, čím je zachovaná aj neutralita systému DPH.
Zároveň nedochádza k prípadnému úniku na DPH, čo je jedným z cieľov samotnej Smernice a takisto aj daňových orgánov v rámci celého Európskeho spoločenstva.