Návrh zákona o tzv. dorovnávacej dani, ktorý do slovenskej legislatívy transponuje smernicu Rady EÚ č. 2022/2523 z 14. decembra 2022 o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v Únii bol schválený. Cieľom zavedenia dorovnávacej dane je obmedziť daňovú konkurenciu štátov v oblasti nízkeho efektívneho zdanenia príjmov právnických osôb a zabezpečenie minimálneho zdanenia podnikov na Slovensku, ktoré sú súčasťou nadnárodných skupín aspoň na úrovni 15 %. Účinnosť zákona o dorovnávacej dani je od 31.12.2023
Subjekty, na ktoré sa dorovnávacia daň vzťahuje
S cieľom zabrániť nepriaznivým vplyvom na menšie nadnárodné podniky na vnútornom trhu sa dorovnávacia daň bude vzťahovať len na subjekty nachádzajúce sa v Európskej únii, ktoré sú členmi nadnárodných skupín podnikov, alebo veľkých vnútroštátnych skupín, ktoré dosahujú ročný prah konsolidovaných výnosov aspoň 750 miliónov EUR v najmenej dvoch zo štyroch účtovných období predchádzajúcich analyzovanému účtovného obdobiu.
Uvedená prahová hodnota je v súlade s prahovou hodnotou existujúcich medzinárodných daňových pravidiel, ako sú pravidlá týkajúce sa podávania automatickej výmeny správ podľa jednotlivých štátov (CbCR pravidlá). MF SR odhaduje, že nová povinnosť sa dotkne cca 5 000 daňových subjektov v SR.
Sadzba dane a spôsob výpočtu
Zákon stanovuje minimálnu sadzbu dane na úrovni 15 %. V prvom rade musia subjekty, ktoré sú súčasťou nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny nachádzajúce sa na území Slovenskej republiky, sledovať, či ich efektívna sadzba dane dosiahne aspoň 15 %. V prípade, že efektívna sadzba dane za tieto subjekty je nižšia ako minimálna sadzba dane, subjekt je povinný zaplatiť rozdiel v podobe dorovnávacej dane.
Efektívna sadzba dane sa vypočíta ako podiel zahrnutých daní, ktorými sú najmä splatná alebo odložená daň z príjmov právnických osôb, dane vyberané zrážkou z úrokov, licenčných poplatkov, dividend, osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach a výsledku hospodárenia upraveného o určité položky vymedzené v zákone. Keďže sa efektívna sadzba dane vzťahuje na konkrétny štát, subjekty jednej nadnárodnej alebo vnútroštátnej skupiny nachádzajúce sa v SR, sa budú musieť v určitom bode medzi sebou koordinovať a počítať efektívnu sadzbu dane spoločne.
Zákon tiež uvádza výpočet príjmov, ktoré nebudú podliehať dorovnávacej dani. Cieľom je poskytnúť výnimku zo zdanenia tým základným subjektom, ktoré pri výkone ekonomických aktivít vykazujú mzdové náklady na zamestnancov a nezávislých zmluvných pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú na bežných prevádzkových činnostiach nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny pod vedením a kontrolou nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny a ktoré pri výkone svojich aktivít využívajú hmotný majetok nachádzajúci sa v Slovenskej republike.
Znenie zákona tiež ustanovuje, že transakcie medzi základnými subjektmi sa musia stanoviť na základe princípu nezávislého vzťahu. Ak by tieto transakcie neprebehli v súlade s princípom nezávislého vzťahu, musia sa vykonať potrebné úpravy.
Výnimky z výpočtu dorovnávacej dane
Okrem toho zákon stanovuje niekoľko výnimiek, kedy vôbec nevznikne povinnosť počítať dorovnávaciu daň, pričom niektoré výnimky majú dočasný charakter.
Výnimka na základe malého rozsahu sa bude v zásade vzťahovať na skupiny, ktoré v SR podnikajú prostredníctvom menších subjektov. Podmienkou uplatnenia výnimky je skutočnosť, že každý subjekt, ktorý je súčasťou danej skupiny má výnosy menej ako 10 miliónov EUR a výsledok hospodárenia menej ako 1 milión EUR. V oboch prípadoch sa jedná o hodnoty, ktoré je potrebné upraviť v zmysle Zákona (tzv. oprávnené výnosy a oprávnený príjem) a prepočítať priemerné hodnoty za všetky subjekty v SR a za aktuálne a 2 predchádzajúce účtovné obdobia prislúchajúce každému jednotlivému subjektu. V podstate tak po prepočítaní výnimku splnia buď všetky základné subjekty skupiny v SR, alebo žiadny.
Výnimka na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov sa napríklad uplatní v prípade ak celková suma výnosov základných subjektov v SR vykázaných v správe DAC4/CbCR za dané účtovné obdobie nepresiahne 10 miliónov EUR a celková suma ich výsledkov hospodárenia nepresiahne 1 milión EUR alebo zjednodušená efektívna sadzba základných subjektov v SR nepresiahne:
- za účtovné obdobie roka 2024 hodnotu 15 %
- za účtovné obdobie roka 2025 hodnotu 16 %
- za účtovné obdobie roka 2026 hodnotu 17 %
Subjekty, ktoré sú vylúčené
Z rozsahu pôsobnosti tohto zákona sú vylúčené verejnoprávne subjekty, medzinárodné organizácie, neziskové organizácie a dôchodkové fondy. Investičné fondy a investičné subjekty v oblasti nehnuteľností sú vylúčenými subjektmi, ak sú hlavnými materskými subjektmi. Ak investičný fond alebo investičný subjekt v oblasti nehnuteľností sú súčasťou skupiny, na ktorú sa vzťahuje povinnosť dorovnávacej dane, ale nie sú hlavnými materskými subjektmi, budú sa nich vzťahovať osobitné ustanovenia platné pre investičné subjekty. Za určitých okolností sú z pôsobnosti zákona vylúčené aj subjekty, ktoré priamo alebo nepriamo vlastnia vyššie uvedené vylúčené subjekty.
Oznamovacia povinnosť a lehota na podanie daňového priznania
Subjekt, na ktorého sa dorovnávacia daň vzťahuje, je povinný podať oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane najneskôr do 15 mesiacov po uplynutí príslušného zdaňovacieho obdobia. Podľa legislatívneho znenia túto lehotu nebude možné predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie. V prvom roku, ktorým bude rok 2024 (pre podnikateľské subjekty uplatňujúce kalendárny rok), sa však lehota na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane predĺži o tri celé kalendárne mesiace (t.j. do konca júna 2026).
V rovnakej lehote budú subjekty povinné podať daňové priznanie a zaplatiť príslušnú daň.
Ak je v SR viac daňovníkov z jednej skupiny, môžu sa dohodnúť na splnení povinnosti len jedným z nich, resp. za určitých okolností môže byť povinnosť splnená aj prostredníctvom oznámenia hlavného materského subjektu.