Kapitoly článku:

• Zákon o športe
• Zdaňovanie príjmov z činnosti športovcov
• Zdaňovanie z činnosti športových odborníkov
• Sponzorské v športe

Venovať sa budeme aj špecifikám zdaňovania príjmov zo sponzorských zmlúv, ktoré hrajú významnú úlohu vo financovaní športu. Zároveň sa pozrieme na možnosti uplatnenia daňových výdavkov, zrážkovej dane, a povinností zamestnávateľov pri vyplácaní príjmov športovcom.

Okrem toho článok objasní aj rozdiely medzi zdaňovaním príjmov profesionálnych a amatérskych športovcov, ako aj špeciálne ustanovenia týkajúce sa športových odborníkov. Cieľom je poskytnúť čitateľom komplexný prehľad o daňových povinnostiach v tejto oblasti spolu s praktickými príkladmi, ktoré ilustrujú konkrétne postupy pri zdaňovaní týchto príjmov.

Zákon o športe

Reguláciu športu, osôb v športe, právnych vzťahov pri športovej činnosti, pôsobnosti orgánov verejnej moci a orgánov verejnej správy v oblasti športu a opatrení proti negatívnym javom v športe môžeme nájsť v zákone o športe. Zákon o športe je kľúčovým právnym predpisom, ktorý na Slovensku komplexne upravuje vzťahy v oblasti športu. Jeho hlavným cieľom je definovať základné pojmy, zmluvné vzťahy a iné vzťahy medzi subjektami aktívnymi v športovej komunite, upraviť transparentnosť, profesionalizáciu a etické princípy v športe, ako aj zabezpečiť spravodlivé podmienky pre všetkých účastníkov športových aktivít, od amatérov po profesionálov. Tento zákon zároveň zavádza pravidlá pre financovanie športu a upravuje spôsob, akým sú spravované športové organizácie.

Šport je fyzická alebo mentálna aktivita, ktorá môže mať rekreačný charakter, slúžiť na zábavu a relaxáciu, ale aj profesionálny rozmer. Profesionálni športovci súťažia na najvyššej úrovni v rôznych disciplínach. Šport zahŕňa široké spektrum aktivít, od individuálnych ako atletika či tenis, až po kolektívne ako futbal, hokej alebo basketbal. Aby bola určitá aktivita charakterizovaná a právne uznaná ako šport, musí byť takáto aktivita podľa § 3 písm. f) zákona o športe uznaná Medzinárodným olympijským výborom alebo medzinárodnou športovou organizáciou SportAccord, Medzinárodným paralympijským výborom, Medzinárodným výborom športu nepočujúcich alebo Medzinárodným hnutím špeciálnych olympiád.

Zákon detailne definuje práva a povinnosti jednotlivých športovcov, trénerov, rozhodcov a ďalších športových odborníkov. Upravuje ich vzťahy s klubmi a zväzmi, ako aj podmienky, za ktorých môžu vykonávať svoju činnosť. Osobitná pozornosť je venovaná zmluvným vzťahom, pričom zákon špecifikuje, ako majú byť športovci odmeňovaní, aké majú povinnosti voči zamestnávateľovi či organizátorom, a tiež aké práva im prináležia, napríklad v prípade zranení či skončenia kariéry.

Jednou z kľúčových oblastí je systém financovania športu, najmä z verejných zdrojov. Zákon presne vymedzuje, aké podmienky musia spĺňať športové organizácie a zväzy, aby mohli získať štátne dotácie či granty. Významným prvkom je transparentnosť pri nakladaní s finančnými prostriedkami, čo má zabrániť zneužívaniu financií v športových kluboch a organizáciách.

Zákon kladie dôraz aj na otázky etiky v športe, vrátane boja proti dopingu a korupcii. Zabezpečuje, aby športové organizácie mali zavedené etické kódexy a mechanizmy na riešenie disciplinárnych sporov. V rámci tohto systému môžu byť športovci či kluby sankcionovaní za porušovanie pravidiel fair play, nešportové správanie či iné etické prehrešky.

Zákon určuje rámce pre fungovanie národných športových zväzov, ktoré sú zodpovedné za riadenie jednotlivých športových odvetví na Slovensku. Každý zväz musí byť registrovaný a musí spĺňať konkrétne kritériá, aby bol uznaný štátom a mal nárok na finančnú podporu. Zákon zároveň stanovuje povinnosti týkajúce sa transparentnosti, a to vrátane zverejňovania informácií o hospodárení a činnosti týchto zväzov.

Špecifickým aspektom zákona je ochrana športovcov pred neprimeraným zaťažením, vyhorením či zneužívaním. Zákon zahŕňa aj ustanovenia týkajúce sa boja proti dopingu a iným nelegálnym praktikám, ktoré môžu ohroziť integritu športu. Zavádza antidopingové opatrenia a povinnosti pre športové organizácie, aby zabezpečili čistotu súťaží a zdravie športovcov.

Zdaňovanie príjmov z činnosti športovcov

Príjmom z činnosti športovcov a športových odborníkov sú finančné odmeny, platy a iné príjmy, ktoré jednotlivci dosahujú vykonávaním svojej športovej profesie. Tieto príjmy môžu pochádzať z rôznych zdrojov, vrátane zmluvných platov, sponzorských zmlúv, reklamných kampaní či odmien za súťaže. Športovci, tréneri, rozhodcovia a ďalší odborníci v oblasti športu sú povinní tieto príjmy zdaňovať podľa platnej legislatívy. Príjmy v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. (ďalej len „ZDP“), zaraďujeme do príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e) ZDP.

Športovcom môže byť aj zamestnanec na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa § 5 ods. 1 písm. m) ZDP, kde sa takýto príjem chápem ako príjem zo závislej činnosti v zmysle ZDP.

Definíciu športovca môžeme nájsť v ustanovení § 4 ods. 1 Zákona o športe, ktorá hovorí, že športovec vykonáva šport ako profesionálny športovec, amatérsky športovec alebo ako neorganizovaný športovec. Profesionálny a amatérsky športovec na rozdiel od neorganizovaného športovca podľa § 4 ods. 2 Zákona o športe vykonáva šport v športovej organizácii, za ktorú je registrovaný v zdrojovej evidencii.

Rozdiel medzi profesionálnym a amatérskym športovcom je následne v type zmluvy na základe ktorej svoju činnosť vykonáva. Profesionálny športovec podľa § 4 ods. 3 Zákona o športe vykonáva svoju športovú činnosť na základe:

• zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu alebo inej zmluvy, ak vykonáva šport pre športovú organizáciu ako samostatne zárobkovo činná osoba podľa písmena c);
• na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu (zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 201/2004 Z. z., § 16 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) v rezortnom športovom stredisku;
• ako samostatne zárobkovo činná osoba.

Amatérsky športovec svoju športovú činnosť vykonáva na základe:

• zmluvy o amatérskom vykonávaní športu, ak:
  • o rozsah vykonávania športu, aj ak spĺňa znaky závislej práce, počas jedného kalendárneho roka nepresahuje osem hodín v týždni, päť dní v mesiaci alebo 30 dní v kalendárnom roku;
  • o zmluva športovca nezaväzuje k účasti na príprave na súťaž;
  • o vykonáva šport v rámci jednej súťaže alebo viacerých navzájom súvisiacich súťaží v krátkom časovom období;
• zmluvy o príprave talentovaného športovca;
• dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru;
• bez zmluvy.

Zákon o športe vychádza z filozofie, že športovci a športoví odborníci pri svojej činnosti nie sú klasickými podnikateľmi ani bežnými zamestnancami. Z tohto dôvodu bola zavedená nová kategória samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je zahrnutá aj v ZDP.

Zákon tiež určuje, čo sa nepovažuje za odplatu v prípade, že športová činnosť sa vykonáva bez zmluvného vzťahu. Kľúčovým faktorom pri hodnotení rozsahu tejto činnosti je športovcovo registračné spojenie so športovou organizáciou, ktoré by malo byť existujúce a slúžiť ako dôkaz jeho vzťahu k tejto organizácii. V prípadoch, kde tento vzťah nie je priamo preukázateľný, sú dôležité zmluvné dojednania, ktoré tento vzťah formalizujú.

Športovec si následne zdaňuje svoje príjmy na základe spôsobu vykonávania športovej činnosti. Ak je táto činnosť vykonávaná na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného vzťahu, pri ktorom športovec podlieha príkazom a pokynom, a tým je vytvorený stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska organizácie činnosti a jej odmeňovania, ide o výkon závislej činnosti, ktorá sa zdaňuje ako príjem podľa § 5 ZDP.

V prípade kolektívnych športov, ak športovec vykonáva činnosť na základe zmluvy, v ktorej je závislý od pokynov športového klubu, tento vzťah sa považuje za závislú činnosť. Typickými príkladmi sú hráčske zmluvy, uzatvorené podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ako napríklad profesionálna zmluva, hráčska zmluva alebo zmluva o spolupráci. Tieto zmluvy regulujú výkon športovej činnosti profesionálneho športovca za odmenu a výhradné právo klubu využívať fyzický a psychický potenciál hráča. Špecifikom športových zmlúv je aj možnosť postúpenia zmluvných práv, povinností a záväzkov na iný klub, často aj bez súhlasu hráča.

Športovec môže byť zaviazaný zmluvou k tomu, aby hral ligové súťaže, exhibičné a iné zápasy, zúčastňoval sa klubových alebo reprezentačných tréningov (napr. príjmy aj z iných zdrojov), sústredení a ďalších klubových alebo iných akcií.

 

Športovec ako zamestnanec podľa § 5 ods. 1 písm. m) ZDP

Športovec, v pracovnoprávnom vzťahu podľa § 5 ods. 1 písm. m) ZDP so športovým klubom, dostáva od športového klubu mzdu. Športový klub ako zamestnávateľ a platiteľ dane má povinnosť odvádzať preddavky na daň príslušnému správcovi dane podľa § 35 ZDP. Okrem mzdy môže klub športovcovi poskytovať aj rôzne iné plnenia, ktoré môžu mať peňažnú alebo nepeňažnú podobu. Z pohľadu ZDP je dôležité rozlišovať, ktoré z týchto plnení sú oslobodené od dane, ktoré nie sú predmetom dane a ktoré musí športový klub ako zamestnávateľ zdaniť v mesiaci ich poskytnutia. Medzi tieto plnenia môže patriť napríklad preplatenie akýchkoľvek nákladov na bývanie, konzumných produktov, masáží alebo inej zdravotnej starostlivosti a ďalšie.

Športovec v postavení zamestnanca je povinný platiť poistné na sociálne a zdravotné poistenie. ZDP v § 5 ods. 8 jasne vymedzuje, že základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov zo závislej činnosti je tvorený zdaniteľnými príjmami zo závislej činnosti, zníženými o povinné poistné a príspevky.

Pod poistné a príspevky v zmysle § 5 ods. 7 písm. e) ZDP spadá napríklad poistné na verejné zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z., sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z., sociálne zabezpečenie podľa zákona č. 328/2002 Z. z., a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré je zamestnanec povinný platiť, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, ak je tento poistený v zahraničí na rovnaké účely.

Podľa § 5 ods. 1 písm. m) ZDP sa aj v roku 2024 za príjem zo závislej činnosti považujú príjmy športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa § 35 Zákona o športe.

 

Športovec ako samostatne zárobkovo činná osoba podľa § 6 ods. 2 písm. e) ZDP

Športovec vykonávajúci športovú činnosť pre športový klub na základe zmluvného typu podľa § 51 Občianskeho zákonníka, ktorým medzi zmluvnými stranami vzniká právny vzťah, sa bude riadiť režimom samostatne zárobkovej činnosti. Je dôležité zdôrazniť, že športovcom sa okrem finančného plnenia poskytujú aj nefinančné plnenia, ako napríklad rôzne iontové nápoje, uvoľňujúce masáže, úhrada bývania alebo využívania motorového vozidla. Všetky tieto plnenia podliehajú zdaneniu, pričom niektoré z nich sú špecifické, resp. na niektoré má nárok iba zamestnanec v pracovnoprávnom alebo obdobnom vzťahu, čo môže spôsobovať problémy. Ak však nefinančné plnenia, na ktoré má nárok len zamestnanec, nie sú zahrnuté v hráčovej zmluve, klub nemá nárok uplatniť si takéto výdavky ako daňovo uznateľné. V takom prípade pôjde len o nedaňový výdavok.

Športovec vykonávajúci činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba má možnosť neuplatniť skutočné a preukázateľne vynaložené výdavky, ale namiesto toho si môže zvoliť uplatnenie percentuálnych výdavkov. V prípade, že športovec nie je platiteľom DPH, môže v súlade s § 6 ods. 10 ZDP uplatniť výdavky vo výške 60 % z dosiahnutých príjmov, maximálne však do výšky 20 000 eur ročne. Ak sa rozhodne pre tento spôsob uplatňovania výdavkov, percentuálne výdavky zahŕňajú všetky jeho daňové náklady, okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov. Tieto príspevky a poistné si môže uplatniť vo výdavkoch iba v preukázanej výške, ak neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

V prípade, že športovec sa rozhodne uplatňovať skutočne vynaložené daňové výdavky, nie je povinný viesť účtovníctvo. Namiesto toho môže viesť daňovú evidenciu počas celého zdaňovacieho obdobia. Táto evidencia by mala obsahovať:

• príjmy usporiadané v časovom slede tak, aby bolo možné zistiť základ dane (čiastkový základ dane), vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú požiadavky účtovných dokladov,
• daňové výdavky v časovom slede v členení potrebnom na určenie základu dane, vrátane vydaných dokladov,
• hmotný a nehmotný majetok zaradený do obchodného majetku podľa § 2 písm. m),
• zásoby a pohľadávky,
• záväzky.

Takýto spôsob evidencie umožňuje zjednodušené vedenie daňových záležitostí pri uplatňovaní skutočných výdavkov.

Príklad č. 1:

Fyzická osoba je profesionálnym hokejistom, ktorému bolo športovým klubom, za ktorý hrá, poskytnuté motorové vozidlo. Športový klub hráčovi prepláca pohonné látky a všetky poplatky na servis, poistenia a ďalšie potrebné poplatky. 

Profesionálny hokejista, ako samostatne zárobkovo činná osoba, má povinnosť uvedené bonusy zdaniť v daňovom priznaní, keďže ide o nepeňažný zdaniteľný príjem a podľa ZDP sa riadi režimom podľa § 6 ods. 2 písm. e) ZDP.

Príklad č. 2:

Fyzická osoba je profesionálnym hokejistom, ktorý vykonáva športovú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba. V roku 2024 dokopy získala príjem vo výške 20 000 €. Ako si vysporiada svoju daňovú povinnosť?

Daňovník vysporiada svoj príjem osobne podaním daňového priznania (jeho celkové zdaniteľné príjmy v roku 2024 presiahli sumu 2 823,24 € podľa § 32 ods. 1 v nadväznosti na § 11 ods. 2 ZDP).

Keďže daňovník nie je platiteľom DPH, uplatní si za rok 2024 výdavky percentom z príjmu, a to vo výške 60 % z príjmov, najviac do výšky 20 000 €. Výpočet bude vyzerať nasledovne: Príjem 20 000 € – 60 % výdavky (12 000 €) – zaplatené poistné (1 173,60 € preddavok na zdravotné poistenie za celý rok + preddavok na sociálne poistenie, ak bol daňovník platcom sociálneho poistenia) = Základ dane 6 826,40 €.

Zo základu dane odpočítame nezdaniteľnú časť základu dane, ktorá je vo výške 5 646,48 € (keďže je príjem daňovníka nižší ako 92,8-násobok sumy životného minima) z ktorého sa zrazí daň vo výške 15 % = 176,98 €.

Len pre zaujímavosť doplníme, že daňovníkovi povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne vzniká po podaní prvého daňového priznania, resp. od 1. 7. kalendárneho roka alebo od 1. 10. v prípade predĺženej lehoty na podanie daňového priznania, nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mal živnostník príjem z podnikania vyšší ako 12-násobok minimálneho mesačného vymeriavacieho základu, ktorý je za rok 2024 vo výške 652 €.

Vymeriavací základ sa vypočíta ako podiel základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutý vykonávaním podnikania neznížený o zaplatené poistné, upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahrňujú do vymeriavacieho základu a koeficientu 1,486. Takto vypočítaný vymeriavací základ sa zaokrúhli na eurocent nadol.

Ročný vymeriavací základ = 8 000 € (20 000 € – 12 000 €) ako základ dane z príjmov z podnikania + zaplatené odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne (v tomto prípade predstavujúce 0 €, keďže daňovník v našom príklade neplatil na zdravotné a sociálne poistenie nič) / 1,486 = 5 383,58 €.

Mesačný vymeriavací základ následne vypočítame ako jednu dvanástinu z vypočítaného ročného vymeriavacieho základu: 5 383,58 € / 12 = 448,63 €. Mesačná platba poistného do Sociálnej poisťovne sa vypočíta ako 33,15 % z 448,63 €, čo predstavuje 148,72 €. Minimálna suma mesačného odvodu do Sociálnej poisťovne je však 216,13 € (33,15 % z 652 €), čo znamená, že daňovník bude musieť (ak mu vznikne povinnosť) odvádzať do Sociálnej poisťovne mesačne sumu 216,13 €.

Zdravotné poistenie upravuje zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p.

Na rozdiel od odvodov do Sociálnej poisťovne, vzniká živnostníkovi povinnosť platiť zdravotné odvody už od prvého dňa vykonávania podnikateľskej alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.

V praxi sa však často vyskytujú prípady, keď má začínajúci živnostník popri podnikaní ďalšieho platiteľa zdravotného poistenia (napr. zamestnávateľa alebo štát). Ak je živnostník súčasne zamestnancom alebo poistencom štátu (napr. študent, invalidný dôchodca, príjemca materského či rodičovského príspevku), nevzťahuje sa na neho povinnosť platiť minimálne odvody do zdravotnej poisťovne. Avšak, musí rátať s tým, že pri ročnom zúčtovaní mu môže vzniknúť nedoplatok, ktorý bude potrebné jednorazovo uhradiť.

Odvody do zdravotnej poisťovne živnostník platí formou preddavkov, ktoré musí uhradiť najneskôr do 8. dňa nasledujúceho mesiaca.

Po skončení kalendárneho roka vykoná príslušná zdravotná poisťovňa ročné zúčtovanie preddavkov na zdravotné poistenie. Výsledkom tohto zúčtovania môže byť preplatok, nedoplatok alebo nulový rozdiel.

Od 1. 1. 2024 prináša novela zákona o zdravotnom poistení zvýšenie sadzby poistného, ktoré bude platiť počas prechodného obdobia od 1. 1. 2024 do 31. 12. 2027. Toto zvýšenie je súčasťou tzv. konsolidačného balíčka, prijatého s cieľom zlepšiť stav verejných financií. Zmeny boli schválené zákonom, ktorý upravuje a dopĺňa viaceré právne predpisy, a Národná rada Slovenskej republiky ho odobrila 19. 12. 2023. Pre živnostníka, ktorý je osobou bez zdravotného postihnutia, bude sadzba vo výške 15 %. Pre osobu so zdravotným postihnutím bude sadzba vo výške 7,5 % z mesačného vymeriavacieho základu.

Minimálnym mesačným odvodom je pre osobu bez zdravotného postihnutia 97,80 € (15 % z 652 €) a pre osobu so zdravotným postihnutím 48,90 € (7,5 % z 652 €).

Zdaňovanie z činnosti športových odborníkov

Postavenie športového odborníka je upravené v Zákone o športe v § 6 a 7, ktoré definujú viaceré kategórie športových odborníkov. Športovým odborníkom je podľa § 6 ods. 1 Zákona o športe osoba, ktorá má odbornú spôsobilosť ako:

• tréner a inštruktor športu;
• fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti získanej podľa iných predpisov;
• fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti určenej predpismi športového zväzu (napr. rozhodcovia alebo delegáti);
• kontrolór športovej organizácie, ktorý je tiež odborne spôsobilou osobou a je športovým odborníkom;
• funkcionár športovej organizácie;
• dopingový komisár.

Športový odborník môže vykonávať činnosť športového odborníka v zmysle § 6 ods. 3 Zákona o športe

• ako podnikanie;
• na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka;
• na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu;
• ako dobrovoľník;
• bez zmluvy.

Práci športového odborníka Zákon o športe ponecháva väčšiu mieru slobody výberu typu právneho vzťahu na základe akého bude vykonávaná činnosť športového odborníka. Športový odborník má preto oveľa väčšiu mieru zmluvnej slobody ako profesionálny športovec, ktorý športovú činnosť môže vykonávať len na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo zmluvného vzťahu.

Oprávnenie na vykonávanie činnosti športového odborníka vzniká dňom zápisu do registra fyzických osôb v športe. To je z dôvodu, že na špecializované činnosti v oblasti telesnej kultúry nie je možné získať živnostenské oprávnenie. Preto nestačí len dosiahnuť odbornú spôsobilosť – športový odborník sa musí zaregistrovať v informačnom systéme športu.

Športový odborník podľa § 7 ods. 1 Zákona o športe musí byť po celý čas výkonu činnosť športového odborníka bezúhonný, čo musí preukázať podľa § 7 ods. 4 písomným čestným vyhlásením, ktoré športový odborník prikladá pri zápise do registra fyzických osôb v športe. Pri vykonávaní odbornej činnosti v športe mládeže sa vyžaduje výpis z registra nie starší ako tri mesiace. Za bezúhonného sa podľa toho istého ustanovenia, ods. 2 rozumie osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za

1. a) zločin;
2. b) úmyselný trestný čin proti životu a zdraviu, úmyselný trestný čin proti slobode a ľudskej dôstojnosti, úmyselný trestný čin proti rodine a mládeži, úmyselný trestný čin všeobecne nebezpečný, úmyselný trestný čin proti republike, úmyselný trestný čin proti poriadku vo verejných veciach, úmyselný trestný čin proti iným právam a slobodám;
3. c) iný trestný čin, ako je uvedený v písmenách a) a b), spáchaný so zbraňou, násilím, hrozbou bezprostredného násilia, hrozbou inej ťažkej ujmy alebo s použitím nátlaku;
4. d) trestný čin podľa písmen a) až c), trestný čin proti majetku alebo hospodársky trestný čin, ak ide o kontrolóra alebo člena štatutárneho orgánu športovej organizácie.

Za bezúhonného sa športový odborník podľa § 7 ods. 3 Zákona o športe považuje aj ten, komu bolo odsúdenie za trestný čin podľa odseku 2 zahladené alebo sa na neho hľadí, akoby nebol za takýto čin odsúdený.

Bezúhonnosť vo všeobecnosti znamená, že konkrétna osoba nebola odsúdená za závažné trestné činy a vedie svoj život v súlade so zákonom a spoločenskými normami. Vo formálnom kontexte, napríklad pri pracovných pozíciách alebo profesiách, sa bezúhonnosť často preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý potvrdzuje, že daná osoba nemá záznam o trestných činoch alebo priestupkoch, ktoré by boli prekážkou na výkon určitej funkcie alebo povolania. Bezúhonnosť sa považuje za znak dôveryhodnosti a morálnej integrity.

Zahladenie trestného činu predstavuje právny inštitút, ktorým sa zaisťuje, že po splnení určitých podmienok sa na osobu hľadí, akoby nebola za trestný čin odsúdená. Zahladenie má za následok vymazanie odsúdenia z registra trestov, čo znamená, že odsúdenie sa nebude uvádzať v dokladoch, ktoré sa týkajú trestnoprávnych záznamov, a dotknutá osoba je v očiach práva považovaná za bezúhonnú.

Podľa ustanovení § 92 až 94 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, môže dôjsť k zahladeniu trestného činu, ak odsúdený splnil určité podmienky, napríklad po vykonaní trestu, pri podmienečnom prepustení alebo pri osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Rozhodnutie o zahladení môže urobiť súd, ale v niektorých prípadoch je zahladenie automatické (napr. po uplynutí určitého času od vykonania trestu).

Ak sa na niekoho hľadí, akoby nebol za trestný čin odsúdený, znamená to, že právne následky odsúdenia sú eliminované. Praktickým dôsledkom je, že táto osoba nemusí uvádzať svoje predchádzajúce odsúdenie, napríklad pri žiadosti o prácu alebo pri žiadosti o vydanie niektorých oprávnení, ktoré by inak vyžadovali preukázanie bezúhonnosti. Uvedené potvrdzuje aj zákon č. 192/2023 Z. z. o registri trestov v § 12, kde uvádza, že vo výpise z registra trestov sa uvádzajú len nezahladené odsúdenia súdom Slovenskej republiky, súdom iného členského štátu Európskej únie, ako aj súdom iného štátu, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky, vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení alebo povinností, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

Príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e) ZDP, ktoré od 1. 1. 2024 získava športový odborník zo zdrojov na území SR, budú zdaňované formou zrážkovej dane v súlade s ustanovením § 43 ods. 3 písm. u) ZDP, ak športový odborník neuplatní postup podľa § 43 ods. 14 ZDP, teda sa písomne nedohodne s platiteľom dane, že si svoje daňové povinnosti vysporiada prostredníctvom daňového priznania.

Platiteľ dane je povinný oznámiť správcovi dane uzavretie takejto dohody najneskôr do konca mesiaca, ktorý nasleduje po skončení kalendárneho roka, v ktorom bola dohoda uzavretá. Oznámenie o uzavretí dohody o nevyberaní zrážkovej dane z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. u) ZDP podáva platiteľ dane na tlačive, ktorého vzor určí a zverejní FR SR na svojej webovej stránke.

Športový odborník s príjmami podľa § 6 ods. 2 písm. e) ZDP, ktorý sa v súlade s § 43 ods. 14 písomne dohodne s platiteľom dane, že ten nevyberie daň zrážkou z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. u) ZDP, je povinný splniť svoju daňovú povinnosť z týchto príjmov osobne prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby v súlade s § 32 ZDP.

Výhodou pri uplatnení postupu podľa § 43 ods. 14 ZDP je možnosť uplatnenia paušálnych alebo preukázateľne vynaložených daňových výdavkov, možnosť uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane, možnosť uplatnenia daňového bonusu na dieťa a/alebo zaplatené úroky z hypotéky, vykázanie daňovej straty, ktorú je následne možné si v nasledujúcich rokoch od základu dane odpočítať a na záver uplatnenie 15% sadzby dane na znížený základ dane.

Ďalej uvedieme pár príkladov, ako postupovať pri zdaňovaní činnosti športových odborníkov.

Príklad č. 3:

Fyzická osoba je zamestnaná ako zamestnanec - daňový konzultant v spoločnosti XY, s. r. o. Okrem svojej hlavnej práce v daňovej spoločnosti vykonáva aj činnosť hokejového rozhodcu, keďže ako maloletá osoba kedysi hrávala profesionálne hokej. Po vykonaní potrebných odborných skúšok začala vykonávať činnosť hokejového rozhodcu. S hokejovým klubom HK Bratislava podpísala zmluvu o výkone činnosti hokejového rozhodcu podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Za rok 2024 mu bude vyplatená odmena vo výške 10 000 € podľa vystavenej faktúry. 

Nakoľko hokejový rozhodca neuzavrel s klubom HK Bratislava dohodu o nevyberaní dane zrážkou, bude mu športový klub HK Bratislava z uvedeného príjmu zrazená daň za rok 2024 v sume 1 900 € (19 % zo sumy 10 000 €).

Príklad č. 4:

Fyzická osoba je zamestnaná ako zamestnanec - predavač v spoločnosti XY, s. r. o. Nezdaniteľnú časť základu dane si uplatňuje u svojho zamestnávateľa spoločnosti XY, s. r. o. Okrem svojej hlavnej práce predavača vykonáva aj činnosť futbalového rozhodcu, keďže ako maloletá osoba kedysi hrávala profesionálne futbal. Po vykonaní potrebných odborných skúšok začala vykonávať činnosť futbalového rozhodcu. S futbalovým klubom HK Bratislava podpísala zmluvu o výkone činnosti futbalového rozhodcu podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Za rok 2024 mu bude vyplatená odmena vo výške 10 000 € podľa vystavenej faktúry. Fyzická osoba v roku 2024 s futbalovým klubom HK Bratislava podpíše dohodu o nevyberaní dane zrážkou podľa § 43 ods. 14 ZDP.

Nakoľko futbalový rozhodca uzavrel s klubom HK Bratislava dohodu o nevyberaní dane zrážkou, môže si uplatniť z príjmu 10 000 € daňové výdavky vo výške 60 %, teda 6 000 €. Okrem daňových nákladov si môže uplatniť aj náklady na zaplatené zdravotné poistenie (97,80 € za mesiac), ale aj uplatniť daňový bonus na dieťa alebo na zaplatené úroky z hypotéky. V roku 2025 si následne futbalový rozhodca podá daňové priznanie, pričom daň bude vo výške 15 % zo základu dane (10 000 € – 6 000 € –1 173,60 € = 2 826,40 % 15 = 423,96 €). 

Sponzorské v športe

V zákone o športe je definovaná aj atypická forma zmluva, a to zmluva o sponzorstve v športe. Podľa § 50 ods. 1 zákona o športe sa zmluvou o sponzorstve v športe zaväzuje sponzor poskytnúť priame alebo nepriame peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie športovcovi, športovému odborníkovi podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o športe alebo športovej organizácii, ktorí sú členmi národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie a sponzorovaný sa zaväzuje využiť sponzorské na dohodnutý účel súvisiaci so športovou činnosťou vykonávanou sponzorovaným. Ak je sponzorovaným športovec alebo športový odborník podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o športe, ktorí sú členmi národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie, účelom sponzorského nesmie byť ich mzda alebo odmena za vykonávanie športu alebo inej športovej činnosti, ani úhrada nákladov na ich osobnú potrebu nesúvisiacich s vykonávaním ich športovej činnosti.

Na základe vyššie môžeme usúdiť, že zmluva o sponzorstve je vzájomný záväzok, a to na jednej strane poskytovať/poskytnúť určitý finančný obnos a na strane druhej povinnosť obdarovaného – sponzorovaného, aby takýto finančný obnos využil na účel, ktorý súvisí s jeho/ich športovou činnosťou.

Sponzorovaný môže uvádzať názov alebo obchodné meno, sídlo, logo sponzora alebo logo jeho výrobku v súvislosti so športovou aktivitou, na ktorú bolo sponzorské poskytnuté. Výdavky na propagáciu sponzora však nesmú presiahnuť 10 % hodnoty poskytnutého sponzorského, aby bola dodržaná podstata zmluvy o sponzorstve.

Zákon vyžaduje, aby zmluva o sponzorstve bola uzatvorená písomne a obsahovala kľúčové náležitosti, ako sú identifikačné údaje zmluvných strán, obdobie trvania zmluvy, podmienky zániku zmluvy, účel a rozsah sponzorského, vrátane časového harmonogramu, spôsobu poskytnutia a použitia sponzorského, a tiež podmienky, ktoré musí sponzorovaný splniť, aby sponzorské získal, spolu s lehotou na oznámenie ich splnenia a možnosťou odstúpenia od zmluvy pri nesprávnom použití sponzorského.

Príjmy športovca a športového odborníka podľa zákona o športe, vrátane príjmov zo sponzorských zmlúv podľa § 50 zákona o športe, sa zaraďujú medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e) ZDP.

Pri zdaňovaní príjmov zo zmluvy o sponzorstve podľa § 50 a § 51 zákona o športe, sa postup podľa § 43 ods. 3 písm. u) a § 43 ods. 14 ZDP neuplatňuje, pričom túto povinnosť musí daňovník splniť podaním daňového priznania k dani z príjmov podľa § 32 ZDP.

Športovec aj športový odborník majú možnosť uplatniť skutočne preukázateľne vynaložené výdavky podľa § 17 ods. 19 písm. h) ZDP. Výdavky spojené so sponzorstvom sa zahrnú do daňových výdavkov v momente, keď sú použité sponzorovaným v súlade so sponzorskou zmluvou. To znamená, že sponzor ich môže zahrnúť do daňových výdavkov až po tom, ako sponzorovaný preukáže, že prostriedky boli využité na dohodnutý účel, ktorý je uvedený v zmluve. Výdavky na sponzorské, ktoré sponzor poskytne na základe zmluvy o sponzorstve v športe, môžu byť zahrnuté do daňových výdavkov v rozsahu ich skutočného použitia počas trvania zmluvy v príslušnom zdaňovacom období, ak sponzor dosiahne kladný základ dane v tom istom období. Výdavky na sponzorské však nie sú uznané, ak sú poskytnuté športovcovi, s výnimkou prípadov, keď ide o športového reprezentanta.

Príjem zo sponzorskej zmluvy v športe, ktorý bol použitý na obstaranie odpisovaného hmotného majetku, sa zahrnie do základu dane postupne počas doby odpisovania tohto majetku. To znamená, že v zdaňovacom období, v ktorom bol tento príjem zaúčtovaný vo výnosoch, sa do základu dane zahrnie vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 ZDP, prípadne v pomernej časti zodpovedajúcej výške príjmu použitého na obstaranie majetku. Tento postup sa riadi pravidlami odpisovania podľa § 26 ZDP.