doc. JUDr. Daniela Gregušová, CSc.

Problematiku elektronického podpisovania v Slovenskej republike upravuje jeden z prvých zákonov súčasnej informačnej spoločnosti, t. j. zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. Zákon prebral do právneho poriadku Slovenskej republiky Smernicu Európskeho parlamentu a Rady z 13. decembra 1999 č. 1999/93/ES o rámci spoločenstva pre elektronické podpisy, pričom ponecháva mnohé otázky (najmä technického charakteru) otvorené a odkazuje na vykonávacie právne predpisy (šesť vyhlášok Národného bezpečnostného úradu č. 537-542/2002 Z. z.).

Ochrana osobných údajov a ochrana jednotlivcov sa zdôrazňujú najmä v súčasnom období, keď väčšina technických operácií a kontaktov medzi jednotlivcami, vládnymi i nevládnymi organizáciami jednotlivých štátov, ako aj rôznymi spoločenskými organizáciami sa realizuje prostredníctvom počítačových sietí v elektronickom prostredí. Ochrana osobných údajov v podmienkach SR vychádza z Čl. 19 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého má každý právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.