Problematiku elektronického podpisovania v Slovenskej republike upravuje jeden z prvých zákonov súčasnej informačnej spoločnosti, t. j. zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. Zákon prebral do právneho poriadku Slovenskej republiky Smernicu Európskeho parlamentu a Rady z 13. decembra 1999 č. 1999/93/ES o rámci spoločenstva pre elektronické podpisy, pričom ponecháva mnohé otázky (najmä technického charakteru) otvorené a odkazuje na vykonávacie právne predpisy (šesť vyhlášok Národného bezpečnostného úradu č. 537-542/2002 Z. z.).
Problematiku elektronického podpisovania v Slovenskej republike upravuje jeden z prvých zákonov súčasnej informačnej spoločnosti, t. j. zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o elektronickom podpise“). Zákon prebral do právneho poriadku Slovenskej republiky Smernicu Európskeho parlamentu a Rady z 13. decembra 1999 č. 1999/93/ES o rámci spoločenstva pre elektronické podpisy (ďalej len „smernica č. 1999/93/ES“), pričom ponecháva mnohé otázky (najmä technického charakteru) otvorené a odkazuje na vykonávacie právne predpisy (šesť vyhlášok Národného bezpečnostného úradu č. 537-542/2002 Z. z.).
Zákon o elektronickom podpise predpokladá realizáciu elektronického podpisu pomocou digitálneho podpisu založeného na asymetrickom šifrovaní. Na vytváranie a overovanie elektronického podpisu musí teda existovať dvojica kľúčov, súkromný kľúč (slúžiaci na podpisovanie) a verejný kľúč (slúžiaci na overovanie podpisu) tvoriacich tzv. kľúčový pár. Elektronický podpis svojimi vlastnosťami umožňuje jednoznačnú identifikáciu podpisovateľa a nezmeniteľnosť (integritu) podpisovaného dokumentu.
Ústredným orgánom štátnej správy pre elektronický podpis je Národný bezpečnostný úrad (ďalej len „NBÚ“ alebo „úrad“). NBÚ plní vo vzťahu k elektronickému podpisu viaceré funkcie: je najvyššou certifikačnou autoritou na území Slovenska, ktorá zastrešuje akreditované certifikačné autority na Slovensku a umožňuje tak vytvoriť súvislú PKI (Public Key Infrastructures) potrebnú pre používanie zaručených elektronických podpisov. Druhou hlavnou úlohou je prevádzka koreňovej certifikačnej autority, akreditácia certifikačných autorít, certifikácia produktov pre zaručený elektronický podpis a v neposlednom rade aj dohľad nad dodržiavaním zákona o elektronickom podpise.
Od roku 2002 bol zákon o elektronickom podpise viackrát novelizovaný. Väčšina z nich však priniesla iba drobné úpravy textu zákona, no posledná novela zákona o elektronickom podpise (zákon č. 214/2008 Z. z. – ďalej len „novela zákona o elektronickom podpise“), ktorá nadobudne účinnosť 1. januára 2009 prináša veľmi podstatné zmeny a odstraňuje prekážky, ktoré doposiaľ bránili väčšiemu rozšíreniu elektronického podpisu na Slovensku.
Všeobecne k novele zákona o elektronickom podpise č. 214/2008 Z. z.
Novela zákona o elektronickom podpise reaguje na problémy, ktoré sa najčastejšie vyskytovali od prijatia zákona o elektronickom podpise v roku 2002 a zhodnocuje praktické skúsenosti z používania elektronického podpisu. Zároveň dopĺňa vymedzenie pojmov