Ing. Dana Žňavová

Znenie testovacej otázky DaU

Aký je rozdieľ medzi "odložená daňová povinnosť" a "samozdanenie" a na ktorých riadkoch DPH sa uvádzajú?

Opatrením Ministerstva financií č. MF/017524/2016-731 bol ustanovený nový vzor kontrolného výkazu k DPH, ktorý sa bude používať od 1. januára 2017. Nutnosť upraviť kontrolný výkaz k DPH vyplynula z poslednej novely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. zákonom č. 297/2016 Z. z.

Nadobudnutie nových dopravných prostriedkov z iné­ho členského štátu za protihodnotu je zdaniteľným obchodom, ktorý podlieha špecifickej úprave zdaňovania, na základe ktorej k zdaňovaniu nadobudnutia dochádza vždy v krajine nadobudnutia, t. j. v tuzemsku. Každá osoba, ktorá nadobudne nový dopravný prostriedok z iného členského štátu Európskej únie (EÚ), je povinná nadobudnutie nového dopravného prostriedku zdaniť na Slovensku. Povinnosť platiť daň z pridanej hodnoty (DPH) na Slovensku sa vzťahuje výlučne na nové dopravné prostriedky. Článok je zameraný na problematiku nadobudnutia nových dopravných prostriedkov z členských štátov EÚ.

Daňovník, ktorý dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), si môže uplatniť v prípade vykonávania pracovných ciest do daňových výdavkov výdavky (náklady) vynaložené v súvislosti s týmito pracovnými cestami. Uvedené výdavky si môže uplatniť najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“), a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom na inom mieste. Na účely daňovej uznateľnosti týchto výdavkov je potrebné vychádzať zo ZDP.

S účinnosťou od 1. júla 2015 sa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len “daňový poriadok”) dopĺňa a za § 47 sa vkladá § 47a o čiastkovom protokole. Zavádza sa ním nový právny inštitút tzv. „čiastkového protokolu“, ktorý pre kontrolované daňové subjekty prináša možnosť dostať časť nadmerného odpočtu ešte pred ukončením daňovej kontroly.

Pokračovanie k otázke ID: 2369 zo dňa 10. 2. 2015: 1/ Môže dodávateľ strážnej služby považovať finančnú náhradu škody za daňový výdavok aj v prípade, že sa jedná o škodu na majetku odberateľa, nie dodávateľa strážnej služby? 2/ Škoda bola vyčíslená v roku 2013, rovnako aj potvrdenie polície o spôsobení škody neznámym páchateľom bolo vystavené v roku 2013. Úhrada škody nastala v roku 2014. Môže dodávateľ strážnej služby zaúčtovať náhradu škody a uplatniť daňový výdavok v roku 2014, ak sa rozhodne pre takýto postup v zmysle § 17 ods. 29 ZDP?

Jednoduché účtovníctvo, SZČO, platiteľ DPH. SZČO chce vyradiť IM (starý vz. vozík) kvôli opotrebovaniu. Na vozík mala SZČO prerušené odpisy, takže ešte nie je celkom doodpisovaný. Môže jeho ZC pri vyradení dať do nákladov?

JÚ, SZČO, platiteľ DPH. Kúpili sme vz. vozík z ČR . Faktúra je vystavená v českých korunách, bez DPH v rámci EÚ od platiteľa DPH. Ako správne určím odpisy t. j., zo sumy skutočne uhradenej alebo musím faktúru prepočítať kurzom ECB v deň zdanenia? Keďže účtujem v JÚ, do peňažného denníka mi ide suma skutočne uhradená z bankového účtu.

Účtovná jednotka má vlastné stravovacie zariadenie a poskytuje reštauračné služby. Účtovná jednotka je platiteľom DPH a účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. V priebehu bežného účtovného obdobia, ktorým je kalendárny rok, nakupuje suroviny do kuchyne (múku, cukor, mäso, koreniny a pod.), z ktorých pripravuje jedlá na denné menu a tiež tzv. minútkové jedlá. Nákup týchto surovín účtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane. Cena denného menu je 3 €. V tejto cene, ktorou sú 3 €, poskytuje stravu aj vlastným zamestnancom vo vlastnom stravovacom zariadení, vo vlastnej reštaurácii. Na stravu prispieva zamestnávateľ vo výške 55 % z 3 €, čo je 1,65 € a zamestnanci doplácajú zvyšných 1,35 € za každé jedlo. Na konci mesiaca každý zamestnanec prinesie pokladníčke peniaze v sume 1,35 € x počet obedov, pokladníčka vypíše príjmový pokladničný doklad a zároveň dá zamestnancovi podpísať protokol o počte zjedených jedál za daný mesiac, pričom zamestnanec podpisom tohto protokolu potvrdzuje, že za dané jedlá aj zaplatil. Následne dá pokladníčka tento protokol a príjmový doklad účtovníčke a účtovníčka na základe tohto príjmového dokladu a protokolu účtuje nasledovné: Prijaté peniaze od zamestnancov do pokladnice: 1,35 € za 1 obed x počet obedov mínus DPH z každého obeda, čo je 0,22 €. Účtovanie: peňažný denník, pokladnica, príjem ovplyvňujúci základ dane, čiže príjmom ovplyvňujúcim základ dane je 1,13 € za každý poskytnutý obed zamestnancovi, pričom pre výpočet platí: 1,35 € – 0,22 € = 1,13 €. Samotná DPH potom predstavuje účtovanie v peňažnom denníku v časti pokladnica ako účtovanie o príjme ne­ovplyvňujúcom základ dane, pričom pre výpočet sumy DPH platí: DPH z prijatého plnenia je 1,35 € / 1,2 = 1,13 €, čo je základ DPH. 1,35 € – 1,13 € = 0,22 €, a to je DPH. Príspevok zamestnávateľa: 1,65 € a toto už účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok ovplyvňujúci základ dane, keďže o skutočných výdavkoch už účtovala pri nákupe surovín. Je uvedené účtovanie správne? Je postup výpočtu DPH správny? Nemohla by účtovná jednotka účtovať o výdavku vo výške 1,65 € v rámci uzávierkových účtovných operácií, čo je príspevok zamestnávateľa, ako o daňovom výdavku, hoci raz už o daňových výdavkoch účtovala v priebehu bežného účtovného obdobia, a síce nákup surovín do kuchyne na prípravu denného menu a tzv. minútkových jedál? Z týchto surovín sa totižto pripravuje aj strava pre zamestnancov.

Účtovná jednotka má vlastné stravovacie zariadenie a poskytuje reštauračné služby. Účtovná jednotka je platitteľom DPH a účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. V priebehu bežného účtovného obdobia, ktorým je kalendárny rok, nakupuje suroviny do kuchyne (múku, cukor, mäso, koreniny a pod.), z ktorých pripravuje jedlá na denné menu a tiež tzv. minútkové jedlá. Nákup týchto surovín účtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane. Cena denného menu je 3 €. V tejto cene, ktorou sú 3 €, poskytuje stravu aj vlastným zamenstnancom vo vlastnom stravovacom zariadení, vo vlastnej reštaurácii. Na stravu prispieva zamestnávateľ vo výške 55 % z 3 €, čo je 1,65 €a zamestnanci doplácajú zvyšných 1,35 € za každé jedlo. Na konci mesiaca každý zamestnanec prinesie pokladníčke peniaze v sume 1,35 € x počet obedov, pokladníčka vypíše príjmový pokladničný doklad a zároveň dá zamestnancovi podpísať protokol o počte zjedených jedál za daný mesiac, pričom zamestnanec podpisom tohto protokolu potvrdzuje, že za dané jedlá aj zaplatil. Následne dá pokladníčka tento protokol a príjmový doklad účtovníčke a účtovníčka na základe tohto príjmového dokladu a protokolu účtuje nasledovné: 1. Prijaté peniaze od zamestnancov do pokladnice: 1,35 € za 1 obed x počet obedov mínus DPH z každého obeda, čo je 0,22 €. Účtovanie: peňažný denník, pokladnica, príjem ovplyvňujúci základ dane, čiže príjmom ovplyvňujúcim základ dane je 1,13 € za každý poskytnutý obed zamestnancovi, pričom pre výpočet platí: 1,35 € - 0,22 €= 1,13 €. Samotná DPH potom predstavuje účtovanie v peňažnom denníku v časti pokladnica ako účtovanie o príjme neovplyvňujúcom základ dane, pričom pre výpočet sumy DPH platí: DPH z prijatého plnenia je 1,35 € / 1,2 = 1,13 €, čo je základ DPH. 1,35 € - 1,13 € = 0,22 €, a to je DPH. 2. Príspevok zamestnávateľa: 1,65 € a toto už účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok ovplyvňujúci základ dane, keďže o skutočných výdavkoch už účtovala pri nákupe surovín. Otázky: 1. Je vyššie uvedené účtovanie správne? 2. Je postup výpočtu DPH správny? 2. Nemohla by účtovná jednotka účtovať o výdavku vo výške 1,65 € v rámci uzávierkových účtovných operácií, čo je príspevok zamestnávateľa, ako o daňovom výdavku, hoci raz už o daňových výdavkoch účtovala v priebehu bežného účtovného obdobia, a síce nákup surovín do kuchyne na prípravu denného menu a tzv. minútkových jedál. Z týchto surovín sa totižto pripravuje aj strava pre zamestnancov.

Dňa 18. 11. 2014 došlo k škole k havárii - zhorel elektrický kábel, z tohto dôvodu bola školská jedáleň odstavená a nevarilo sa. Škola zabezpečuje stravovanie zamestnancov vo vlastnej školskej jedálni.  V škole je objednávkový systém, strava sa objednáva vopred, najneskôr deň dopredu do 12,30 hod. V utorok ráno, t. j. 18. 11., keď sa zamestnanci o havárii dozvedeli, už nie je možné sa na stravu prihlásiť ani odhlásiť. Na ďalší deň - stredu 19. 11. 2014 bol objednávkový systém prístupný a funkčný, pretože nikto nevedel, či sa podarí poruchu odstrániť v utorok alebo až v stredu. Keďže sa nevarilo, zabezpečili sme v utorok aj v stredu stravovanie stravnými lístkami pre tých zamestnancov, ktorí mali stravu nahlásenú a objednanú. Dňa 3. 12. 2014  s odstupom cca 3 týždňov sa obrátila na mňa osobne predsedkyňa Nových školských odborov, odborovej organizácie, ktorá na našej škole pôsobí, so žiadosťou o vydanie stravných lístkov všetkým zamestnancom školy, teda aj tým, ktorí nemali obed prihlásený. Následne 4. 12. 2014 poslala svoju požiadavku mailom. Sú to takí zamestnanci, ktorí sa nestravujú a nevyužívajú služby školskej jedálne, alebo ich využívajú veľmi sporadicky. V čase školských prázdnin, keď je kuchyňa mimo prevádzky - je to vopred plánovaná odstávka, dostávajú stravné lístky všetci zamestnanci. Ide o prázdniny v mesiaci júl, prípadne ak sa rozhodne o odstávke, tak iné prázdninové obdobie v roku (jesenné, jarné). Považujeme rozhodnutie vydať stravenky len tým zamestnancom, ktorí mali stravu prihlásenú, za správne. Prosila by som o vaše stanovisko k danému problému. V prípade, že škola nepostupovala správne, chceme problém doriešiť.

SZČO, platiteľ DPH prerušil  živnosť k 30.  09. 2014 do  ...xy (podotýkam že ide  o prerušenú nie zrušenú živnosť). Platiteľom  DPH ostáva, nepožiadal o zrušenie registrácie. Zatiaľ bude podávať nulové priznanie, ale má neuhradené pohľadávky a záväzky. Zásoby neeviduje. V majetku eviduje ešte  neodpísané auto, na ktoré si uplatnil odpočet DPH. Základ dane upraví o neuhradené záväzky a pohľadávky. Vystavuje výkazy Majetku a záväzkov a Príjmov a Výdavkov k 30. 09. 2014 alebo k 31.12.2014 a  zostávajú nulové? Alebo sa upravuje základ dane o pohľadávky a záväzky iba v daňovom priznaní? Ako je to s neodpísaným autom, na ktoré si uplatnil odpočet DPH? Musí ho preradiť do osobného vlastníctva a odviesť DPH dátumom prerušenia živnosti, alebo ostáva v majetku – teda vo výkaze Majetku a záväzkov a ten  neostáva nulový? Alebo vysporiada DPH zo zostatkovej sumy až pri zrušení registrácie DPH a dovtedy ostáva majetok vo výkaze?

Sme spol. s r.o. účtujúca v podvojnom účtovníctve. Sme v dlhodobom prenájme v rodinnom dome na spodnom podlaží, pričom majitelia rodinného domu sú aj konateľmi uvedenej spoločnosti. V zmluve o prenájme je uvedené, že akékoľvek potrebné opravy alebo úpravy na budove pre potreby podnikania vykonáva spoločnosť s ručením obmedzeným. Teraz spoločnosť vymieňala plastové okná (pôvodne boli obyčajné). Je možné dať uvedenú výmenu okien priamo do nákladov firmy alebo je potrebné to odpisovať vrámci technického zhodnotenia budovy. (Suma na faktúre je 600 €, no v budúcnosti sa budú vymieňať aj ďalšie okná a dvere - teda suma presiahne 1 700 €).

SZČO, majiteľ nehnuteľnosti /byt/ v osobnom vlastníctve, využívaný len na podnikanie SZČO. Aké sú povinnosti SZČO a ako zúčtovať náklady spojené s užívaním - JÚ. Je možné uzavrieť nájomnú zmluvu a je povinnosť oznámiť prenájom na daňovom úrade?

SZČO, JÚ, platiteľ DPH pri vykonaní inventúry zistila manko v hodnote 2 800 € v nákupnej cene bez DPH. Musí SZČO z uvedeného tovaru odviesť DPH?

Podnikateľ, ktorý má autoservis, platiteľ DPH, opravil auto občanovi a vystavil mu faktúru za dodané diely a prácu. Táto faktúra bola postupená poisťovni, ktorá si zrazila sumu na nevydokladovanie nákupu originálnych dielov a o túto sumu uhradí menej na účet autoservisu. Faktúra 4 000 € s DPH, zrážka na nevydokladovanie 700 €, na účet poukáže 3 300 €. Môže na sumu 700 € autoservis vystaviť dobropis?

Dá sa v sústave jednoduchého účtovania uplatniť daňový odpis na hmotný majetok (konkrétne ide o samostatnú hnuteľnú vec), ktorého obstarávacia cena je nižšia ako 1 700 € (konkrétne 450 €)?

Živnostník platiteľ DPH (účtujúci v JÚ) má halu, ktorá ešte nie je plne odpísaná. Zostatková cena je 19 321 €. Kedže je pre neho nerentabilné si ju nechať, chce ju predať. Predajná cena by bola 1 000 €. Aký vplyv by to malo na daň z príjmu?

Predkladanie kontrolného výkazu k dani z pridanej hodnoty (DPH) je povinnosťou, ktorá pribudla platiteľom dane z pridanej hodnoty od začiatku tohto kalendárneho roka. Do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) bola táto povinnosť doplnená zákonom č. 360/2013 Z. z. Správca dane na základe podaných kontrolných výkazov získava dôležité informácie slúžiace ako podklad pre vykonávanie tzv. krížových daňových kontrol. Zákon o DPH upravuje aj sankčné postihy za nesplnenie povinností súvisiacich s podaním kontrolného výkazu.