Ing. Ľuboslava Minková
Počet vyhľadaných dokumentov: 26
Zoradiť podľa:
Počet vyhľadaných dokumentov: 26
Zoradiť podľa:
- Článek
Podľa § 3 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len "zákon o cestovných náhradách") je zamestnávateľ povinný pred vyslaním na pracovnú cestu určiť zamestnancovi písomnou formou podmienky tejto cesty, medzi ktoré patrí aj určenie spôsobu dopravy. Určenie podmienok pracovnej cesty je jednostrannou povinnosťou a právom zamestnávateľa, ktorý je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.
Prosím môžete nám podať informáciu ohľadom opatrenia č. 171/2023 Z. z. o sumách stravného zo dňa 20. 05. 2023, účinného od 01. 06. 2023.
Momentálne sme zamestnancom vyplácali finančný príspevok vo výške: 3,75 zo sumy 6,80 a zo soc. fondu sme im dávali príspevok vo výške 0,68 (10 % zo sumy 6,80).
Keďže od 01.06.2023 došlo k zvýšeniu stravného zo sumy 6,80 na 7,30 €. Moja otázka znie, či sme povinní od tohto dátumu navýšiť príspevok na 4,02 a zo soc. fondu 0,73?
Alebo môžem pokračovať v pôvodnej sume platnej do 31.05.2023 a napríklad by sme zmenu dali od septembra 2023?
Stále by sme sa teda zmestili do minima príspevku na stravné.
1.1.-31.5.2023..... 6,80........ Min 2,81 - Max. 3,74
1.6.2023...............7,30........ Min. 3,02 - Max. 4,02
Chcela by som sa opýtať, či je potrebné podávať formulár PD A1 za zamestnaca aj pri jednodňových zahraničných pracovných cestách, napr. pri účasti na odbornom seminári, konferencii, rokovaní v zahraničí?
Zamestnanec, ktorý vycestoval na zahraničnú pracovnú cestu do Švajčiarska, platil počas zahraničnej pracovnej cesty taxík v Švajčiarsku vlastnou platobnou kartou a keďže má bankový účet vedený v mene EUR, zvolil platbu v EUR. Na potvrdení o úhrade taxíka má uvedenú čiastku v obidvoch menách, a teda v CHF aj v EUR. Keďže mu z jeho osobného bankového účtu bola stiahnutá hodnota v EUR, naša otázka je, či môže tento výdavok na zahraničnú pracovnú cestu vyúčtovať v EUR, aby nebol posunom kurzu CHF v strate? Je možné, aby do vyúčtovania zahraničnej pracovnej cesty mimo EÚ použil dve meny? Napríklad stravné a vreckové si nárokuje v CHF a výdavok na taxi v EUR? Je to podľa legislatívy v poriadku, alebo tomu niečo bráni?
Naša firma plánuje v blízkej budúcnosti prejsť na vyplácanie záloh na služobné cesty bezhotovostnou formou / na účet zamestnanca. Chcela by som poprosiť o radu, ako postupovať v prípade, že budeme musieť zamestnancovi vyplatiť cestovné náhrady v cudzej mene (CZK, USD, CHF, GBP...)? Platby zo strany firmy budú zamestnancovi v tomto prípade prerátané zákonom stanoveným kurzom a vyplácané v mene EUR. Chceme sa uistiť, či bude tento postup z našej strany korektný, pripadne, ako by to firma mala opatriť.
Forma podnikania - pravnicka osoba, a.s., banka, platiteľ DPH s koeficientom podľa zákona o cestovných náhradách má zamestnávateľ povinnosť vyplatiť preddavok na zahraničnú pracovnú cestu. V prípade, že je zamestnanec držiteľom firemnej platobnej karty, musí mať spravenú písomnú dohodu o tom, že je to forma poskytnutého preddavku na zahraničnú pracovnú cestu a v prípade, že s ním pôjde na ZPC kolega, ktorý nie je držiteľom karty, môže mať tiež spravenú písomnú dohodu o tom, že táto firemná karta je forma poskytnutného preddavku aj pre neho alebo tento zamestnanec musi mať vyplatený preddavok na ZPC, prip. je mozne so zamestnancom pred ZPC spisať dohodu že nechce preddavok na ZPC?
Občianske združenie zriadené podľa zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov má v zmysle Stanov zriadené svoje orgány a to Predstavenstvo Republikového výboru , ktoré zasadá 6 x do roka a Republikový výbor, ktorý zasadá 2x do roka. Na zasadaniach v Bratislave sa zúčastňujú členovia týchto orgánov z celého Slovenska, ktorí sú volení najvyšším orgánom občianskeho združenia na 5 rokov. Predstavenstvo RV a Republikový výbor sú najvyššími orgánmi medzi konaniami zjazdov. Prijímajú rozhodnutia, uznesenia, stanoviská, rozdeľujú úlohy, schvaľujú plány práce, a ďalšie kompetencie, ktoré im vyplývajú zo Stanov. Bez ich schválenia nie sú tieto právne úkony platné. Okrem tajomníka, ktorý svoju funkciu vykonáva v pracovnom pomere ako jeden zo štatutárnych orgánov, žiaden iný člen týchto orgánov nemá voči zväzu uzatvorený pracovnoprávny vzťah. To znamená, že ich práca je dobrovoľná, nedostávajú za ňu žiadnu odmenu za čas a úsilie, ktoré poskytujú pre naše občianske združenie. Vzhľadom na náklady súvisiace s cestou na zasadania a späť do miesta bydliska a pobytom v Bratislave im preplácame paušálnu odmenu cestovných náhrad rozdelenú do 6 kategórií podľa vzdialenosti a obtiažnosti dopravy (väčšina zasadaní sa koná v sobotu) a určili sme im paušálnu sumu 15.-€ (miestne cestovné) + hodnota cestovného lístka vlakom .Nepredkladajú žiadne doklady (cestovné lístky). Uhrádza sa im podľa toho, kde je ich miesto trvalého bydliska a vzdialenosti (kilometrov), teda sa určí kategória 1 až 6.
Sú takéto náklady oprávnenými nákladmi občianskeho združenia prislúchajúce k oslobodeným príjmom?
Sú príjmy takýmto spôsobom vyplatené jednotlivým členom týchto orgánov oslobodené od dane (ako príjmy z cestovných náhrad)?
Potrebovala by som sa poradiť v oblasti zákona o cestovných náhradách. Mám zamestnancov, ktorí boli vyslaní na služobnú cestu do Srbska. Po návrate šli do povinnej karantény. Ich ošetrujúci lekári im však vystavili PN-ku už od dňa príchodu, kedy ešte cestovali domov. Majú v tomto prípade nárok na diéty za ten deň?
Ako postupovať v prípade, ak by som mala zamestnanca na SC v zahraničí, kde je buď hospitalizovaný, alebo nepracuje z dôvodu choroby? Ak by mal na tie dni vystavenú v dochádzke PN, patria mu zo zákona za tie dni diéty?
Uplatňuje si SZČO, ktorá používa auto na podnikanie a má ho prenajaté od fyzickej osoby - nepodnikateľa, PHL a základnú sadzbu za každý km? Oznamovaciu povinnosť si SZČO splnila a bude tiež podávať daňové priznanie z motorových vozidiel.
Zamestnanec chce na pracovnej ceste použiť osobné cestné motorové vozidlo. Toto vozidlo je evidované na jeho manželku. Môže mu zamestnávateľ dať súhlas na použitie a čo musí zamestnanec predložiť?
Zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi pri použití cestného motorového vozidla pri pracovnej ceste len náhrady za tzv. amortizáciu motorového vozidla – sadzbu základnej náhrady a zamestnancovi neposkytuje náhradu výdavkov za pohonné látky (ďalej len „PHL"). Tento postup zamestnávateľ určil vo vnútornom predpise. Postupuje zamestnávateľ v súlade so zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách")?
Zamestnanec po dohode so zamestnávateľom použil na pracovnej ceste cestné motorové vozidlo s prívesom, na ktorom doviezol materiál na maľovanie. Použitím prívesu sa zamestnancovi zvýšila spotreba pohonných látok (PHL). Má zamestnanec nárok na zvýšenú spotrebu PHL?
Zamestnanec používa súkromné vozidlo na pracovné cesty a spotreba v technickom preukaze je uvedená podľa § 7 ods. 6 písm. a) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p., t. j. 6,4 l/100 km. Pri výpočte náhrady za spotrebované pohonné látky (ďalej len „PHL") používa spotrebu 6,4 litra pre ubehnuté kilometre mimo mesta a v meste používa spotrebu zvýšenú o 40 %, t. j. 8,96 litra.
Ubehnuté kilometre:
v meste 22 km x (6,4/100) = 1,408 litra,
mimo mesta 9 km x (8,96/100) = 0,8064 litra.
Spolu: 1,408 litra + 0,8064 litra = 2,2144 litra.
Môže sa pri výpočte náhrady zaokrúhliť takto vypočítaná spotreba v litroch na 2 desatinné miesta (2,21) alebo sa náhrada musí počítať s nezaokrúhlenou hodnotou (2,2144)?
Zamestnanec použil po dohode so zamestnávateľom pri pracovnej ceste z Bratislavy do Popradu súkromné vozidlo a prejazdil 690 km, pričom všetky kilometre najazdil v režime mimo mesto. Vozidlo má v technickom preukaze uvedenú spotrebu pohonných látok (ďalej len „PHL") podľa normy STN, ktorá je 9,9 l/100 km. Zamestnanec preukázal cenu PHL v deň nástupu na pracovnú cestu dokladom o čerpaní, ktorá bola 1,31 €.
Spotreba PHL výrazne nezodpovedala skutočnej spotrebe a zamestnanec preukázal spotrebu 10,90 l/100 km, a to dokladom vydaným osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie autorizácie.
Môže zamestnávateľ uznať zamestnancovi zvýšenú spotrebu pohonných látok v zimnom období a pri používaní prívesného vozíka? Je možné tieto zvýšené náklady účtovať ako daňovo uznané výdavky? V prípade, ak dôjde k zmene PHL (benzín – plyn), kto určí spotrebu PHL?
Zamestnanec použil po dohode so zamestnávateľom pri pracovnej ceste z Bratislavy do Popradu súkromné vozidlo a prejazdil 690 km, pričom všetky kilometre najazdil v režime mimo mesto. Vozidlo má v technickom preukaze uvedenú spotrebu pohonných látok (ďalej len „PHL") podľa normy STN, ktorá je na 100 km 9,9 l. Zamestnanec preukázal cenu PHL v deň nástupu na pracovnú cestu dokladom o kúpe, ktorá bola 1,31 €.
Zamestnanec po dohode so zamestnávateľom používa pri pracovnej ceste konanej len v Bratislave súkromné vozidlo. Za jeden mesiac najazdil 1 650 km. Vozidlo má v technickom preukaze uvedenú spotrebu pohonných látok (ďalej len „PHL") podľa normy STN, ktorá je na 100 km 9,9 l; zvýšená spotreba PHL podľa STN o 40 % pre mesto je 13,86 l/100 km. Zamestnanec preukázal cenu PHL z času konania pracovnej cesty dokladom o kúpe, ktorá bola 1,31 € (uvedená cena platila počas celého mesiaca).
Zamestnanec po dohode so zamestnávateľom používa pri pracovnej ceste konanej len v Bratislave súkromné vozidlo. Za jeden mesiac najazdil 1 650 km. V technickom preukaze vozidla je uvedená spotreba pohonných látok (ďalej len „PHL") na 100 km len podľa normy Európskej hospodárskej komisie (ďalej len „EHK"), ktorá je pre mesto 7,4 l, pri rýchlosti 90 km/hod. 5,5 l a pri rýchlosti 120 km/hod. 7,5 l. Spotreba PHL výrazne nezodpovedala skutočnej spotrebe a zamestnanec preukázal spotrebu pre mesto 8,88 l/100 km, a to dokladom vydaným osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie autorizácie. Zamestnanec preukázal cenu PHL v deň nástupu na pracovnú cestu dokladom o kúpe, ktorá bola 1,31 €.
Zamestnanec po dohode so zamestnávateľom použil pri pracovnej ceste z Bratislavy do Košíc súkromné vozidlo s prívesom a na pracovnej ceste najazdil 900 km, pričom všetky kilometre boli najazdené v režime mimo mesto. Z podmienok pracovnej cesty pre zamestnanca vyplýva, že súkromné vozidlo s prívesom nemá používať na výkon práce počas trvania pracovnej cesty v Košiciach. V technickom preukaze vozidla je uvedená spotreba PHL na 100 km podľa normy EHK, ktorá je pre mesto 7,4 l, pre rýchlosť 90 km/hod. 5,5 l a pre rýchlosť 120 km/hod. 7,5 l. Priemerná spotreba PHL 6,8 l/100 km [(7,4+5,5+7,5) / 3 =6,8 l]. Zamestnanec preukázal cenu PHL v deň nástupu na pracovnú cestu dokladom o kúpe, ktorá bola 1,31 €.