Podľa § 3 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len "zákon o cestovných náhradách") je zamestnávateľ povinný pred vyslaním na pracovnú cestu určiť zamestnancovi písomnou formou podmienky tejto cesty, medzi ktoré patrí aj určenie spôsobu dopravy. Určenie podmienok pracovnej cesty je jednostrannou povinnosťou a právom zamestnávateľa, ktorý je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.
Zamestnanec je povinný vopred určené podmienky pracovnej cesty splniť a riadiť sa nimi počas celej doby trvania pracovnej cesty, pričom nemá právo ich meniť. Určené podmienky pracovnej cesty musia byť konkrétne a jednoznačné vo väzbe na posúdenie jednotlivých nárokov z pracovnej cesty, t.j. aj na posúdenie
nároku na cestovné výdavky
, ako aj z dôvodu, že z vopred určených podmienok pracovnej cesty sa odvíjajú a posudzujú rôzne zodpovednostné vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom (napr. v prípade úrazu, spôsobenej škody, všeobecná zodpovednosť zamestnávateľa za zamestnanca na pracovnej ceste a pod.).Za
cestovné výdavky
vzniknuté pri pracovnej ceste sa považujú podľa zákona o cestovných náhradáchaj
výdavky za použitie cestného motorového vozidla pri pracovnej ceste.
Podmienky používania cestných motorových vozidiel, rozsah náhrad ako aj podmienky ich poskytovania upravuje § 7 zákona o cestovných náhradách. Ustanovenia § 15 zákona o cestovných náhradách osobitne pre zahraničné pracovné cesty upravujú preukazovanie ceny pohonnej látky (ďalej len "PHL")v členení na menu euro (zahraničná pracovná cesta vykonaná v štáte eurozóny alebo v treťom štáte) a na cudziu menu (zahraničná pracovná cesta vykonaná mimo štátu eurozóny alebo tretieho štátu); všetky ostatné ustanovenia § 7 platia aj pre zahraničné pracovné cesty.
Podmienky použitia cestného motorového vozidla pri pracovnej ceste (§ 7 ods. 1)
Podľa § 7 ods. 1 zákona o cestovných náhradách musia byť pre vznik nároku na náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách splnené dve základné podmienky, a to:
-
zamestnanec použije pri pracovnej ceste
akékoľvek cestné motorové vozidlo
s výnimkou vozidla poskytnutého zamestnávateľom (ďalej len "cestné motorové vozidlo") a-
zamestnávateľ sa
písomne dohodol
so zamestnancom o
použití tohto cestného motorového vozidla
; z písomnej dohody o použití cestného motorového vozidla musí byť zrejmé, na koho žiadosť sa cestné motorové vozidlo pri pracovnej ceste použije, t.j., či na žiadosť zamestnanca alebo na žiadosť zamestnávateľa.Cestné motorové vozidlo použité pri pracovnej ceste
Vozidlom použitým pri pracovnej ceste môže byť akékoľvek cestné motorové vozidlo, okrem vozidla poskytnutého zamestnávateľom, môže ísť napr. o vozidlo vo vlastníctve zamestnanca, jeho manželky, súrodenca, rodiča, poprípade inej osoby. Nie je vylúčené, aby zamestnanec použil pri pracovnej ceste cestné motorové vozidlo, ktorého nie je držiteľom podľa technického preukazu alebo podľa osvedčenia o evidencii cestného motorového vozidla, pokiaľ s tým zamestnávateľ bude v písomnej dohode súhlasiť.
Príklad č. 1:
Zamestnanec chce pri pracovnej ceste použiť osobné cestné motorové vozidlo, ktoré je evidované na jeho manželku. Môže mu zamestnávateľ dať súhlas na jeho použitie a čo musí zamestnanec predložiť v súvislosti s takýmto cestným motorovým vozidlom?
Podľa § 7 ods. 1 zákona o cestovných náhradách môže zamestnávateľ použiť aj cestné motorové vozidlo, ktoré nie je v jeho vlastníctve (môže byť teda evidované aj na manželku), a to za predpokladu, že zamestnávateľ bude s použitím takéhoto vozidla písomne súhlasiť. Toto auto sa použije za podmienok, ktoré si určí zamestnávateľ (napr. uzavretie havarijného poistenia). Ak zamestnávateľ nevyžaduje pre dohodu o použití cestného motorového vozidla splnenie žiadnych podmienok, na tento účel nemusí zamestnanec predložiť žiadny doklad. Pre vyúčtovanie náhrad zamestnávateľ potrebuje technický preukaz cestného motorového vozidla vo väzbe na spotrebu PHL alebo iný doklad preukazujúci spotrebu PHL, ktorú zamestnávateľ potrebuje na výpočet náhrady za spotrebované PHL. Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom písomne dohodol na náhrade v cene cestovného lístka za pravidelnú verejnú dopravu, nemusí dokladovať spotrebu PHL. V každom prípade je potrebné písomná dohoda o použití cestného motorového vozidla na pracovnej ceste.
Z hľadiska
typového odlíšenia
môže ísť o jednostopové vozidlo, trojkolku, o osobné cestné motorové vozidlo, nákladné vozidlo, traktor alebo autobus. Tieto pojmy zákon o cestovných náhradách nešpecifikuje, a preto je potrebné pri prípadných pochybnostiach analogicky použiť pojmy podľa iných právnych predpisov.Písomná dohoda o použití cestného motorového vozidla pri pracovnej ceste
Zákon o cestovných náhradáchneustanovil
obsah dohody
medzi zamestnancom a zamestnávateľom o použití cestného motorového vozidla.Zákon o cestovných náhradách
neustanovil žiadne podmienky
pre používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, za ktorých môže zamestnávateľ dohodnúť používanie cestného motorového vozidla pri pracovnej ceste; v praxi ako jedna zo základných a rozhodných podmienok použitia cestného motorového vozidla zo strany zamestnávateľa býva podmienka uzavretia havarijnej poistky vo väzbe na všeobecnú zodpovednosť zamestnávateľa za škodu podľa § 192 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce"). Určenie podmienok pre písomnú dohodu na použitie cestného motorového vozidla je vecou zamestnávateľa a vnútorného predpisu.Zákon o cestovných náhradách neukladá zamestnávateľovi povinnosť overiť si, či má napr. zamestnanec oprávnenie riadiť cestné motorové vozidlo, či je cestné motorové vozidlo havarijne poistenie, či je použitie cestného motorového vozidla hospodárne a pod. Tieto, poprípade iné hľadiská môže zamestnávateľ vyžadovať podľa svojho uváženia predovšetkým s ohľadom na možné dôsledky, napríklad z hľadiska zodpovednosti, prípadnej škody, pracovného úrazu a pod.
Zákon o cestovných náhradáchustanovil
písomnú formu dohody o
použití cestného motorového vozidla pri pracovnej ceste, a to predovšetkým ako podklad k zahŕňaniu výdavkov za použitie motorového vozidla do daňových nákladov (výdavkov), ako aj vo väzbe na ustanovenia § 192 ods. 3 Zákonníka práce týkajúce sa všeobecnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu.Zákon o cestovných náhradáchustanovil
písomnú formu dohody aj o inej výške náhrady
za použitie cestného motorového vozidla pri pracovnej ceste, a to vo výške ceny cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy (§ 7 ods. 10).Podľa § 3 zákona o cestovných náhradách má zamestnanec povinnosť v rámci podmienok pracovnej cesty určiť aj spôsob dopravy - použitie cestného motorového vozidla, ktoré neposkytol zamestnancovi zamestnávateľ, ale modifikácia je tu v tom, že použitie takéhoto vozidla je založené na písomnej dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Zamestnávateľ teda nemôže použitie takéhoto vozidla nariadiť jednostranne a zamestnanec tak isto nemôže použiť vozidlo svojvoľne. V tejto súvislosti treba upozorniť na § 192 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ nezodpovedá zamestnancovi za škodu na motorovom vozidle, vlastnom náradí, vlastnom zariadení a vlastných predmetoch potrebných na výkon práce, ktoré použil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním bez písomného súhlasu zamestnávateľa.
Z judikatúry R 18/1983
______________________________
Ak zamestnanec koná pracovnú cestu vlastným motorovým vozidlom a utrpí pracovný úraz a na vozidle dôjde ku škode, ide o škodu, ktorá zamestnancovi vznikla pri plnení pracovných úloh. To však neplatí v prípade, keď zamestnanec v súvislosti s pracovnou cestou neplní pracovné úlohy, ani neuskutočňuje úkony súvisiace priamo s výkonom práce, ktorá je účelom pracovnej cesty.
______________________________
Ak by písomná dohoda o použití cestného motorového vozidla
mala byť súčasťou cestovného príkazu
, je potrebné aby cestovný príkaz, v ktorom bude ako spôsob dopravy uvedené cestné motorové vozidlo, ktoré neposkytol zamestnancovi zamestnávateľ, pred pracovnou cestou podpísal tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec na znak dohody s jeho použitím (b