JUDr. Eva Puškárová

V prvej časti článku autorka čitateľov uviedla do problematiky systému správneho súdnictva vysvetlením pojmov ako sú napr. príslušnosť súdov na konanie, účastníci správneho súdneho konania, postavenie a pôsobnosť prokurátora v správnom súdnom konaní, podanie žaloby, typy žalôb, náležitosti podania a jeho nedostatky a podobne. Druhá časť pokračuje a uzatvára tému.

Systém správneho ­súdnictva, ktorý dopĺňa systém nápravy rozhodnutí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) sa s účinnosťou od 1. júla 2016 významne mení, a to v dôsledku prijatia nového procesného predpisu – Správneho súdneho poriadku (zákona č. 162/2015 Z. z.), vo vzťahu, ku ktorému sa subsidiárne bude aplikovať nový Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.), ktorý nadobudne účinnosť v rovnakom termíne. Tento príspevok má za cieľ previesť čitateľa súdnym konaním krok za krokom pred správnymi súdmi podľa nových pravidiel Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) vo vzťahu k žalobám podávaným proti rozhodnutiam orgánov finančnej správy, Ministerstva financií SR či ministra financií.

Dňom 1. septembrom 2012 nadobudol účinnosť zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 235/2012 Z. z.“), ktorý bol prijatý ako jedno z opatrení na spravodlivejšie a ekonomicky efektívnejšie rozdelenie bremena vplyvov globálnej finančnej a hospodárskej krízy zabezpečujúce, aby celá ťarcha konsolidácie nespočívala iba na pleciach občanov, ale aby sa na nej podieľali aj spoločnosti pôsobiace v regulovaných odvetviach.

Opravné prostriedky v daňovom konaní sa podľa ich uplatnenia nadväzne na doručenie alebo právoplatnosť rozhodnutí členia na riadne a mimoriadne. Riadne opravné prostriedky sa môžu uplatniť iba na základe dispozitívneho úkonu účastníka. Právo uplatniť mimoriadne opravné prostriedky je rovnako zverené správnym orgánom.