Opravné prostriedky v daňovom konaní

Zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) upravuje prostriedky nápravy rozhodnutí orgánov štátnej správy v oblastí daní a poplatkov v IV. časti, druhej hlave, treťom diele, v § 71 až § 78. Konanie o opravných prostriedkoch zákonodarca zaraďuje medzi osobitné daňové konania, medzi ktoré patrí aj registračné konanie a vyrubovacie konanie.

Z legislatívneho hľadiska vo vzťahu k úprave opravných prostriedkov v daňovom poriadku oproti zákonu č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. (ďalej len „zákon o správe daní“) nedošlo k výrazným zmenám. Najdôležitejšiu legislatívnu zmenu daňového poriadku predstavuje vypustenie opravných prostriedkov reklamácie a sťažnosti. Sťažnosť, ako riadny opravný prostriedok, ktorý upravoval zákon o správe daní bol začlenený do § 43a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. Reklamácia, ako opravný prostriedok proti postupu správcu dane pri platení a evidencii dane, ktorý upravoval zákon o správe daní, daňový poriadok už neupravuje. Možnosť namietať postup správcu dane pri platení a evidencii dane podaním reklamácie sa premietla do ustanovenia § 56 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého s účinnosťou od 1. januára 2013 bude môcť subjekt podať námietku k nezrovnalostiam zisteným v elektronickom výpise svojho osobného účtu. V rámci systému uplatnenia opravných prostriedkov nemožno opomenúť sťažnosť, ktorú je daňový subjekt oprávnený podať v inten­ciách zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, napr. vo vzťahu k nedostatkom, ktorých odstránenie je v pôsobnosti príslušného orgánu štátnej správy v oblastí daní a poplatkov, alebo sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou tohto orgánu.

Daňový poriadok nečlení opravné prostriedky na riadne a mimoriadne, ale opravné prostriedky v daňovom konaní upravuje ucelene, čo predstavuje obdobnú úpravu k úprave opravných prostriedkov správneho konania v zákone č. 71/1967 Zb. správnom poriadku (správny poriadok) v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 71/1967 Zb.“). Opravné prostriedky v daňovom konaní sa podľa ich uplatnenia nadväzne na doručenie alebo právoplatnosť rozhodnutí členia na riadne a mimoriadne. Riadne opravné prostriedky sa môžu uplatniť iba na základe dispozitívneho úkonu účastníka. Právo uplatniť mimoriadne opravné prostriedky je rovnako zverené správnym orgánom.

Medzi riadne opravné prostriedky patrí námietka a odvolanie. Medzi mimoriadne opravné prostriedky patrí obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Opravy zrejmých omylov a nesprávností, ktoré daňový subjekt alebo iná osoba mohli uplatniť podľa § 54 zákona o správe daní už daňový poriadok upravuje len čiastočne v § 63 ods. 11, a to vo vzťahu k chybám v písaní, počítaní, chýbajúcim formálnym náležitostiam a iným zrejmým nesprávnostiam v rozhodnutí, ktoré je oprávnený opraviť z úradnej moci alebo na podnet účastníka konania orgán, ktorý rozhodnutie vydal.

Systém nápravy rozhodnutí vydaných v daňovom konaní podľa daňového poriadku dopĺňa systém správneho súdnictva, ktorý je upravený v piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v z. n. p. (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“). Súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí vydaných orgánmi verejnej správy, a teda aj orgánmi samosprávy. Účastník daňového konania môže uplatniť viacero opravných prostriedkov, a to:

• žalobu na preskúmanie zákonnosti proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§ 247 až § 250k Občianskeho súdneho poriadku),
• opravný prostriedok proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l až § 250s Občianskeho súdneho poriadku),
• návrh na vyslovenie povinnosti orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť – konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 250t a § 250u Občianskeho súdneho poriadku),
• návrh na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy (§ 250v Občianskeho súdneho poriadku),
• návrh na vykonateľnosť cudzích správnych rozhodnutí (§ 250w až § 250ya Občianskeho súdneho poriadku),
• a návrhy na osobitné konania podľa § 250z až 250zg Občianskeho súdneho poriadku.

Daňový poriadok taxatívnym spôsobom vymedzuje rozhodnutia, ktoré sú vylúčené z preskúmavania súdmi. Ide o rozhodnutia, na ktoré nie je právny nárok a rozhodnutie, o ktorých je výlučne na úvahe príslušného orgánu. Ide o rozhodnutia o:

• odklade platenia dane alebo daňového nedoplatku,
• platení dane alebo daňového nedoplatku v splátkach,
• odpustení daňového nedoplatku podľa § 70,
• odpustení sankcie podľa § 157 ods. 1 písm. b) a c).

Daňový poriadok na rozdiel od zákona o správe daní upravuje aj nulitu rozhodnutia (§ 64). Za nulitné rozhodnutie sa považuje rozhodnutie taxatívne vymedzené v § 64 ods. 2 daňového poriadku, a to:

• rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to vecne nepríslušný (napr. daňový úrad vo veci dane z nehnuteľností); ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný (obec, ktorá vydala rozhodnutie veci dane z nehnuteľnosti, ktorá patrí do katastrálneho územia inej obce),
• rozhodnutie, ktoré bolo vydané omylom inej osobe (napr. manželke skutočného vlastníka nehnuteľnosti, pričom nehnuteľnosť patrí do výlučného vlastníctva manžela),
• rozhodnutie, ktoré nadväzuje na nulitné rozhodnutie (ide o rozhodnutie, ktorým bolo napr. rozhodnuté o odvolaní, pričom pôvodné rozhodnutie, voči ktorému bolo odvolanie podané, je nulitné).

Rozhodnutie je nulitné od počiatku jeho samotného vydania, avšak za účelom právnej istoty pri posudzovaní nulity bol ustanovený proces posúdenia nulity z vlastného alebo z iného podnetu druhostupňovým orgánom. Podanie podnetu na nulitu rozhodnutia nie je viazané na akúkoľvek lehotu. V tomto prípade je potrebné nulitu rozhodnutia posudzovať kedykoľvek, aj po zániku práva vyrubiť daň, keďže rozhodnutie je zaťažené takou vadou, ktorú je nevyhnutné odstrániť za účelom nápravy pochybení správnych rozhodnutí. Nulitný akt je vlastne paakt, ktorý je neexistujúcim rozhodnutím. Neexistencia rozhodnutia je neodstrániteľnou podmienkou konania. Takéto rozhodnutie má za následok zastavenie konania z dôvodu, že odpadol jeho dôvod, pretože napadnuté rozhodnutie neexistuje, a teda nie je možné o ňom ďalej konať. Nulita rozhodnutia je deklarovaná rozhodnutím druhostupňového orgánu, ktorý má povinnosť toto rozhodnutie doručiť osobe, ktorej bolo nulitné rozhodnutie doručené, t. j. účastníkovi konania. Druhostupňový orgán je oprávnený ex offo (z úradnej moci) posúdiť aj nulitu rozhodnutia, na ktoré nadväzuje rozhodnutie, ktorého nulita je posudzovaná. Proti rozhodnutiu o nulite nie je možnosť nápravy opravnými prostriedkami. V prípade, ak však posudzované rozhodnutie nie je nulitné, o tejto skutočnosti zašle druhostupňový orgán oznámenie tomu, kto podnet podal v lehote do 30 dní odo dňa doručenia podnetu. Táto lehota predstavuje lehotu pre vybavenie podnetu na posúdenie nulity za účelom jeho vybavenia bez zbytočných prieťahov v súlade so zásadou správy daní ustanovenou v § 3 ods. 2 daňového poriadku.

Námietka

Ust. § 71 daňového poriadku

Daňový subjekt môže uplatniť námietku len v prípadoch,