JUDr. Jana Žuľová, PhD.

Neustály priemyselný vývoj spoločnosti má za následok čoraz častejšie korporátne zmeny podnikov. V mnohých prípadoch sú spoločnosti nútené reagovať na potreby trhu i vlastnú ekonomickú situáciu práve tým, že prevádzajú niektoré zložky svojho podnikania alebo prevádzajú podnik ako celok, či „len“ delegujú vybrané činnosti podniku na iný podnik a pod. Situácie, v rámci ktorých dochádza k prevodom zamestnávateľa, či jeho hospodárskej jednotky majú vlastnú právnu reguláciu (§ 27 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov).

Pracovný pomer na určitú dobu predstavuje pre zamestnávateľov možnosť pružnejšej reakcie na ich aktuálne potreby, napríklad pri dočasnom náraste zákaziek, riešení projektov alebo pri potrebe pokrytia sezónnych prác, aj keď aplikačná prax ukazuje, že je využívaný bežne na zmluvné pokrytie akýchkoľvek prác pre jeho bezproblémové skončenie uplynutím doby. To sa prejavilo aj v súčasnej situácii, kedy skončenie pracovných pomerov uplynutím doby spôsobuje starosti s vysokým nárastom nezamestnanosti. Za účelom udržania pracovných miest a predchádzania nárastu nezamestnanosti v dôsledku krízy spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 sa vyhovelo podnetom zamestnávateľov a prijali sa osobitné pravidlá pre predlžovanie a opätovné dohodnutie pracovných pomerov na určitú dobu.