Interpretáciou sa upravujú pravidlá len pre podnik v postavení emitenta kapitálových nástrojov, teda dlžníka, ktorý vykazuje finančný záväzok. Interpretácia sa netýka podniku, ktorý kapitálové nástroje získava ako protihodnotu na vysporiadanie svojej pohľadávky, t. j. netýka sa veriteľa, resp. investora. V článku sa autori okrem iného sústredili na základné ciele, rozsah, hlavné body novej interpretácie IFRIC 19.
Základný cieľ interpretácie
V novembri 2009 Výbor pre medzinárodné interpretácie pre finančné vykazovanie (International Financial Reporting Interpretations Committee, IFRIC) vydal novú interpretáciu s označením IFRIC 19, ktorá poskytuje pravidlá, ako aplikovať ustanovenia IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie a IAS 32 Finančné nástroje: prezentácia v situáciách, kedy podnik emituje svoje vlastné kapitálové nástroje s cieľom vysporiadať s nimi finančný záväzok alebo jeho časť. Ide o transakcie, ktoré sú označované tiež ako „debt for equity swap“, pričom interpretácia sa orientuje na zodpovedanie otázky, ako by mal podnik zachytiť v tejto transakcii emitované kapitálové nástroje vrátane ich ocenenia. Dôvodom je zistenie skutočnosti, že v praxi podniky aplikovali rôzne postupy.
Rozsah interpretácie
Interpretáciou sa upravujú pravidlá len pre podnik v postavení emitenta kapitálových nástrojov, teda dlžníka, ktorý vykazuje finančný záväzok. Interpretácia sa netýka podniku, ktorý kapitálové nástroje získava ako protihodnotu na vysporiadanie svojej pohľadávky, t. j. netýka sa veriteľa, resp. investora.
Zároveň je potrebné analyzovať vzťah medzi dlžníkom (emitentom) a veriteľom (investorom), pretože z rozsahu interpretácie sú vylúčené transakcie, pri ktorých:
- veriteľ (investor) je taktiež priamym alebo nepriamym akcionárom dlžníka (emitenta) a jedná z tohto postavenia,
- veriteľ (investor) a dlžník (emitent) sú ovládaní rovnakým subjektom či subjektmi pred aj po transakcii a podstatou transakcie je distribúcia kapitálu, resp. príspevok do kapitálu podniku,
- vyrovnanie záväzku z emisie akcií je upravené už v pôvodných podmienkach finančného záväzku.
Finančné nástroje, ktoré sú svojimi podmienkami konvertibilné, už od svojho vzniku podliehajú pravidlám IAS 32. Podľa týchto pravidiel je požadované od podniku, ktorý emituje finančný záväzok, ktorý už v pôvodných podmienkach obsahuje ustanovenie o (možnom) vysporiadaní kapitálovými nástrojmi, rozlíšiť pri prvotnom ocenení tzv. zloženého finančného nástroja jeho záväzkovú a kapitálovú zložku oddelene.
Interpretácia tak upravuje transakciu zmeny finančného záväzku vo vlastný kapitál (vlastné imanie), pokiaľ je zmena dôsledkom novej dohody, resp. zmluvy medzi veriteľom a dlžníkom a kedy veriteľ nie je ani vlastníkom dlžníka, ani nie je ovládaný pred aj po transakcii rovnakými subjektmi, ako dlžník.
Hlavné body interpretácie
Predmet sporu
Pravidlá obsiahnuté v interpretá