Na účely dane z príjmov je technické zhodnotenie v zákone o dani z príjmov definované ako výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie majetku prevyšujúce u jednotlivého majetku 1 700 € v úhrne za zdaňovacie obdobie. Z textu uvedeného ustanovenia vyplýva, že tu zákon za technické zhodnotenie považuje výslovne vynaložené výdavky na predmetné zmeny na veci. Technickým zhodnotením v zmysle spomínaného zákona teda nie je samotná fyzická zmena na veci, ale výdavky na túto zmenu.
S technickým zhodnotením hmotného majetku (HM) je v praxi veľa problémov. V mnohých prípadoch dochádza k snahám daňovníkov zameniť technické zhodnotenie za opravu. Čo spôsobuje daňovníkom vrásky je skutočnosť, že technické zhodnotenie nie je podľa § 21 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) daňovým výdavkom.
Daňový základ daňovníka sa o technické zhodnotenie zníži prostredníctvom odpisov až v určitom časovom horizonte, a to od 4 do 20 rokov s ohľadom na druh zhodnocovaného HM.
Na účely dane z príjmov je technické zhodnotenie v § 29 ZDP definované ako výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie majetku prevyšujúce u jednotlivého majetku 1 700 € v úhrne za zdaňovacie obdobie. Za povšimnutie stojí, že z textu uvedeného ustanovenia vyplýva, že tu zákon za technické zhodnotenie považuje výslovne vynaložené výdavky na predmetné zmeny na veci. Technickým zhodnotením v zmysle ZDP teda nie je samotná fyzická zmena na veci, ale výdavky na túto zmenu.
Určité výdavky sa teda stávajú technickým zhodnotením za splnenia týchto podmienok:
- ide o výdavky vynaložené na stanovené formy dokončených zmien na veci (nadstavba, prístavba, stavebná úprava, rekonštrukcia, modernizácia),
- celková suma týchto výdavkov na jednotlivom majetku v jednom zdaňovacom období musí prekročiť zákonom stanovenú čiastku (1 700 €), ktorú si môže daňovník svojím rozhodnutím znížiť.
Definícia technického zhodnotenia má teda svoju vecnú stránku (obmedzuje sa len na určité formy zmien na veci) a svoju hodnotovú stránku (výdavky musia prevýšiť určitú čiastku). Obidve tieto stránky pritom musia byť samozrejme splnené súčasne.
Hodnotovú hranicu môže daňovník znížiť
Podľa § 29 ods. 2 ZDP sú technickým zhodnotením aj vyššie uvedené výdavky nepresahujúce 1 700 € pri jednotlivom majetku, pokiaľ ich daňovník na základe svojho rozhodnutia neuplatní ako daňovo uznané výdavky. Tým, že daňovník určité výdavky vynaložené na dokončené nadstavby, prístavby, stavebné úpravy, rekonštrukcie alebo modernizácie, ktorých úhrnná hodnota u jednotlivého majetku v danom zdaňovacom období neprevýšila čiastku 1 700 €, na základe vlastného rozhodnutia nezahrnie priamo do svojich daňových výdavkov, sú potom zo zákona považované za technické zhodnotenie.
Podľa § 29 ods. 1 ZDP z dôvodu nízkej čiastky celkových výdavkov nejde o povinné (obligatórne) technické zhodnotenie. Daňovník sa však v súlade s § 29 ods. 2 ZDP rozhodol, že napriek tomu bude tieto výdavky považovať za technické zhodnotenie. Dôsledkom tohto jeho rozhodnutia teda je, že si vynaložené výdavky neuplatní do daňových výdavkov jednorazovo, ale o hodnotu technického zhodnotenia zvýši vstupnú cenu predmetnej nehnuteľnosti.
***
Hodnotová hranica platí aj pre zmeny stavieb
Uvedená hodnotová hranica (1 700 €) pre vznik technického zhodnotenia sa vzťahuje aj na zmeny stavieb (nadstavby, prístavby, stavebné úpravy). Zaujímavé je to z toho dôvodu, že stavby samotné vznikajú ako majetok pre daňové aj účtovné účely vždy bez ohľadu na ich vstupnú (obstarávaciu) cenu, zatiaľ čo zmeny na týchto stavbách ovplyvňujú odpisy len vtedy, ak výdavky na tieto zmeny prevýšia v zdaňovacom období čiastku 1 700 €.
Príklad dokumentuje situáciu, že aj keď obidvaja podnikatelia vynaložili rovnakú čiastku na rozšírenie svojich skladovacích kapacít, z daňového hľadiska je tu odlišný režim. Technické zhodnotenie (podnikateľ B urobil prístavbu) totiž vznikne len pri prekročení čiastky 1 700 €, zatiaľ čo samostatná stavba (podnikateľ A obstaral novú budovu) vznikne ako odpisovaný hmotný majetok bez ohľadu na jej obstarávaciu cenu.
***
Hodnotová hranica platí aj pre dlhodobý hmotný majetok do 1 700 €
Podľa § 29 ods. 3 ZDP sa za technické zhodnotenie považuje aj technické zhodnotenie v sume vyššej ako 1 700 € za zdaňovacie obdobie vykonané na dlhodobom hmotnom majetku (DHM), ktorého obstarávacia cena bola 1 700 € a menej. Takéto technické zhodnotenie sa pripočíta k obstarávacej cene DHM a uplatní sa ročný odpis vypočítaný podľa § 26 ZDP.
HM s obstarávacou cenou 1 700 € a menej a dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok možno podľa § 13 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“) zaradiť do DHM alebo účtovať o ňom ako o zásobách. Ak sa účtovná jednotka rozhodne o tomto majetku účtovať na účte 022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí, v účtovnej triede 0 – Dlhodobý majetok, odpisy tohto majetku stanoví vo svojom účtovnom pláne s ohľadom na opotrebovanie zodpovedajúce bežným podmienkam jeho používania. Vzhľadom na skutočnosť, že