Všeobecne platí, že predmetom dane z príjmov fyzických osôb sú nielen príjmy peňažné, ale aj nepeňažné, dokonca aj príjmy dosiahnuté zámenou. V prípade nepeňažných príjmov je zásadným problémom ich správne ocenenie. Vychádzajúc z ustanovenia § 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba "ZDP") sa nepeňažné príjmy oceňujú cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak ZDP neustanovuje inak.
Uvedené konštatovania sa plne vzťahujú aj na daňové posudzovanie príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP. U daňovníkov, ktorí poberajú takéto príjmy (ďalej iba "zamestnanci"), sa v praxi vyskytujú prípady, keď za svoju prácu dostávajú rovnako príjmy v peňažnej aj nepeňažnej forme. V čase plnenia (tzn. nie len výplaty) je preto potrebné posúdiť spôsob ich zdanenia resp. nezdanenia, a to bez ohľadu na formu týchto príjmov. V súvislosti s doteraz uvedeným možno pripomenúť, že na základe § 5 ods. 2 ZDP sa za príjmy zo závislej činnosti považujú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od platiteľa týchto príjmov - t.j. zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.
V kontexte s problematikou nepeňažných príjmov zamestnancov je tiež vhodné zadefinovať základné pojmy v súvislosti so zdaňovaním príjmov:
-
Príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov
je príjem, ktorý spadá pod režim ZDP, a to tak v peňažnej ako aj nepeňažnej forme.-
Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov
fyzických osôb sú uvedené v rámci § 3 ods. 2 ZDP, pričom v prípade príjmov zo závislej činnosti sú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov osobitne naviac uvedené v rámci ustanovenia § 5 ods. 5 a ods. 6 cit. zákona.