V globalizovanom svete, kde je obchod, podnikanie a zamestnanie často rozšírené mimo hraníc jednotlivých štátov, sa zdaňovanie príjmov zo zahraničia stáva dôležitou témou pre jednotlivcov aj spoločnosti. Medzinárodné transakcie, investície a digitálne služby umožňujú dosahovanie príjmov v zahraničí jednoduchšie než kedykoľvek predtým. Tento trend však prináša aj výzvy pre daňové orgány, ktoré sa snažia zabezpečiť, aby boli takéto príjmy správne zdaňované a aby nedochádzalo k obchádzaniu daňových povinností.
Slovenská daňová legislatíva, podobne ako legislatíva mnohých iných štátov,
rozlišuje medzi daňovými rezidentmi a nerezidentmi
a ustanovuje osobitné pravidlá pre zdaňovanie príjmov zo zahraničia. Pre daňových rezidentov
Slovenskej republiky platí zásada neobmedzenej daňovej povinnosti
, čo znamená, že ich príjmy sú zdaňované bez ohľadu na to, kde boli dosiahnuté. Táto zásada je často upravená medzinárodnými zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré majú zamedziť situáciám, keď je príjem zdaňovaný v dvoch krajinách súčasne.Dôležitou otázkou, ktorá sa v rámci tejto problematiky rieši, je
definícia zdroja príjmu a určenie, kde bol príjem dosiahnutý
. Príjmy zo zahraničia zahŕňajú široké spektrum - od pracovného pomeru a podnikania až po príjmy z investícií a licenčných poplatkov. Rôznorodosť príjmových typov a jurisdikcií, v ktorých tieto príjmy vznikajú, vytvára potrebu detailných pravidiel na správne uplatnenie zdanenia. Článok obsahuje základné legálne definície potrebné pre pochopenie problematiky zdaňovania príjmov zo zahraničia, následne sa článok venuje jednotlivým druhom príjmu a ich zdaneniu, problematike dvojitého zdanenia dvojitej rezidencie, formám zdaňovania a na záver niekoľkými príkladmi, ktoré môžu čitateľovi pomôcť pri zdaňovaní predmetných príjmov.Úvodné pojmy
Prvým veľmi dôležitým pojmom je
daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou
. Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je rezidentom Slovenskej republiky, a preto podlieha zdaňovaniu z celosvetových príjmov, teda bez ohľadu na to, či boli dosiahnuté na území SR alebo v zahraničí. Táto povinnosť vyplýva z § 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).Podľa § 2 písm. d) ZDP daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, t.j. rezidentom SR je fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky:
-
trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava, pričom:
-
fyzická osoba má na území Slovenskej republiky bydlisko, ak má možnosť ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie, a so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti vrátane osobných väzieb a ekonomických väzieb fyzickej osoby k územiu Slovenskej republiky je zrejmý zámer fyzickej osoby sa v tomto bydlisku trvale zdržiavať,
-
fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu.
Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou je povinný priznať a odviesť daň z príjmov dosiahnutých doma aj v zahraničí. V prípade zahraničných príjmov sa na zamedzenie dvojitého zdanenia uplatňujú príslušné medzinárodné zmluvy, ktoré Slovensko uzatvorilo s viacerými štátmi. Tieto zmluvy určujú, v ktorej krajine sa príjem zdaní a umožňujú využiť metódy na zníženie daňovej záťaže, ako je zápočet dane alebo vylúčenie dvojitého zdanenia, čo má zabezpečiť, aby nedochádzalo k opakovanému zdaneniu toho istého príjmu v oboch krajinách. O týchto zmluvách budeme písať v odsekoch nižšie.
Ďalším dôležitým pojmom je
daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou
. Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou je fyzická alebo právnická osoba, ktorá nie je rezidentom Slovenskej republiky, a preto podlieha zdaňovaniu len z príjmov, ktoré pochádzajú zo zdrojov na území SR.Podľa § 2 písm. e) ZDP je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou:
-
fyzická osoba, ktorá nie je uvedená v § 2 písm. d) ZDP v prvom bode,