Článok p. Farkaša o ostatných kapitálových fondoch (účet 413) v čísle 1/2003 časopisu Dane a účtovníctvo v praxi a následná diskusia, ktorá sa okolo účtu 413 rozprúdila ma primäli k tomu, aby som sa nad úpravou kapitálových fondov dôkladnejšie zamyslel. Lepšie povedané, aby som sa vôbec zamyslel, lebo ako väčšina právnikov som tejto téme doteraz nevenoval dostatočnú pozornosť. Inak si neviem vysvetliť, prečo sa doteraz nevykonala legislatívna zmena, ktorá by odstránila existujúcu právnu neistotu. Pokiaľ ide o výsledok mojich úvah, vo väčšine bodov som dospel k rovnakým záverom ako p. Farkaš. Pokiaľ ide o argumentáciu p. Čarnogurského, má podľa môjho názoru jednu zásadnú trhlinu, a síce že kvôli príliš reštriktívnemu výkladu Obchodného zákonníka vytváranie a používanie ostatných kapitálových fondov úplne vylučuje, a ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré by umožňovali opačný výklad ignoruje.
Samozrejme, celý problém spočíva v tom, že Obchodný zákonník ostatné kapitálové fondy vôbec neupravuje. Jediné miesto, kde na ne nepriamo odkazuje je § 6 (4), keď pri definícii vlastného imania odkazuje na vlastné zdroje financovania podľa osobitného predpisu (t. j. zákona o účtovníctve). Pokiaľ ide o ich distribúciu, tak jediné ustanovenie, ktoré prichádza do úvahy je § 179 (4) ObZ, ktorý umožňuje za stanovených podmienok rozdeliť nie len čistý zisk, ale aj vlastné zdroje spoločnosti, medzi ktoré patria v zmysle odkazu na zákon o účtovníctve aj ostatné kapitálové fondy. Samozrejme je tu aj napríklad § 144, § 208 a § 223 ObZ, ktoré umožňujú použiť vlastné zdroje spoločnosti na (nominálne) zvýšenie základného imania.