Prenájom dopravných prostriedkov

Spoločnosť s r. o. prenajíma osobný automobil - elektromobil, ktorého obstarávacia cena bola 50 000 €. Ročný príjem z dlhodobého prenájmu je 10 800 €. Aký veľký ročný daňový odpis si môže (prenajímateľ) uplatniť? Môže to byť až 10 800 €, teda do výšky príjmu z prenájmu? Môže si časť daňového odpisu, ktorý si nemohla uplatniť v čase odpisovania majetku uplatniť aj v ďalších rokoch (za predpokladu, že bude prenájom pokračovať)? Napríklad za: - prvý rok 10 800 €, - druhý rok 10 800 €, - tretí rok 10 800 €, - štvrtý rok 10 800 € a - piaty rok 6 800 €?

Spoločnosť s. r. o. prenajíma osobný automobil - elektromobil (OC = 50 000 €). Ročný príjem z dlhodobého prenájmu je 10 800 € - aký veľký ročný daňový odpis si môže (prenajímateľ) uplatniť? = 10 800 € do výšky príjmu z prenájmu? - časť daňového odpisu, kt.si nemohla uplatniť v čase odpisovania majetku si môže uplatniť aj v ďalších rokoch? (za predpokladu, že bude prenájom pokračovať) napr. : 1. rok 10 800 2. rok 10.800 3.rok 10.800 4.rok 10.800 5.rok 6.800 Predpokladajme, že vykázaný základ dane v daňovom priznaní bude 7 000 €.

Výbor pre daň z pridanej hodnoty (DPH) znovu otvoril diskusiu k možnosti odpočítať dovoznú DPH nájomcom dovezeného tovaru, ak je nájomca osobou povinnou platiť daň pri dovoze tohto tovaru colnému orgánu.

Stavebná spoločnosť je platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH). Na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku plánuje prenajať automobil inej spoločnosti, ktorá bude pre prenajímanú spoločnosť vykonávať stavebné práce v rámci Slovenskej republiky. Môžu sa zmluvné strany dohodnúť na paušálnom mesačnom nájomnom, v ktorom bude zahrnutá aj suma za spotrebované pohonné látky (PHL)? Prenajímateľ automobilu bude platiť nájomcovi celú sumu za zakúpené / spotrebované PHL. Prenajímateľ náklady vo svojej spoločnosti za spotrebované PHL bude účtovať v pomere 80:20, lebo nebude viesť knihu jázd. Môže takto prenajímateľ postupovať a do nákladov si zahrnúť 80 % a 20 % budú nedaňové náklady? Nájomca bude prenajaté auto používať pri presunoch na stavbách a prevoze materiálu podľa potreby. Nájomca má všetky náklady v cene mesačného paušálu. Môže takto postupovať a účtovať spotrebované PHL?

V zákone o dani z motorových vozidiel je ustanovené, že daňovníkom je vždy fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je ďalej podrobnejšie špecifikovaná nielen v závislosti od druhu zápisu v dokladoch vozidla ale aj podľa vzťahu k vozidlu.

Podnikateľ fyzická osoba, neplatiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) obstaral luxusný automobil v cene 70 000 € prostredníctvom finančného prenájmu. Je DPH a úrok z mesačnej splátky plne uznaným výdavkom ovplyvňujúcim základ dane alebo je tam limit ako pri odpisovaní (maximálne 48 000 €)?

Sme obchodná firma, mesačný platiteľ DPH. V obchodnom majetku spoločnosti mame zaradený osobný automobil, pri ktorého obstaraní sme si odpočítali vstupnú DPH v plnom rozsahu. Vozidlo bolo pridelené zamestnancovi spoločnosti na pracovné, ale aj súkromne účely. V zmysle § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v z. n. p., zamestnancovi zdaňujeme 1 % z obstarávacej ceny vozidla. Vzhľadom na to, že pri obstaraní vozidla bola vstupná DPH vozidla odpočítaná v plnom rozsahu, každý mesiac sme odvádzali DPH z mesačnej čiastky daňového odpisu, podľa „%“ vyžitia vozidla na súkromné účely. Vozidlo sme však už doodpisovali. Sme povinní aj naďalej odvádzať DPH z dôvodu používania vozidla zamestnancom aj na súkromne účely? Ak áno, tak z akej čiastky, vzhľadom na to, že auto je už plne odpísané?

Právnická osoba si prenajíma osobný automobil a používa ho len na podnikateľské účely. Môže si táto právnická osoba nárokovať daň z pridanej hodnoty z nákupu pohonných látok, ktoré spotrebúva pri podnikateľskej činnosti? Ak je v nájomnej zmluve k osobnému automobilu uvedené, že opravu a údržbu vozidla zabezpečuje právnická osoba, ktorá si vozidlo prenajala, sú tieto náklady na prípadné opravy daňovo uznané? Ako sa posudzuje taký prípad, ak si právnická osoba prenajíma osobný automobil na podnikateľské účely od svojho spoločníka?

Konateľ a zároveň aj spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným vypožičal bezodplatne súkromné motorové vozidlo svojej spoločnosti (jeho podiel na základnom imaní je 20 %, spoločnosť tvoria dvaja spoločníci, dvaja konatelia) ktorá ho používa na podnikanie. Je možné uplatňovať daňové náklady v súvislosti s použitím automobilu na cesty z miesta bydliska konateľa do sídla spoločnosti v prípade, ak: Má v mieste bydliska trvalý pobyt? Má v mieste bydliska prechodný pobyt? Býva v prenajatom byte, v ktorom nemá trvalý ani prechodný pobyt?

Slovenská spoločnosť s ručením obmedzeným, platiteľ DPH na Slovensku, si prenajala auto (ide o dlhodobý prenájom) od českej spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá je platiteľ DPH v ČR. Česká firma mesačne vystavuje za tieto služby faktúru bez DPH. Je slovenská firma povinná vykonať samozdanenie pri prijatí takejto služby?

V zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) sú príjmy zamestnanca, t. j. príjmy zo závislej činnosti, vymedzené v § 5 ods. 1 až 3. Sú to príjmy, ktoré zamestnancovi plynú v peňažnej alebo v nepeňažnej forme. Už v základných pojmoch v § 2 písm. c) ZDP príjmom sa rozumie peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia, predmetného plnenia, ak ZDP neustanovuje inak.

Asi najbežnejším prípadom obchodného majetku u podnikateľa je automobil. Ak takýto automobil podnikateľ prenajíma, musí počítať s určitými daňovými obmedzeniami pri jeho odpisovaní, ktoré sú riešené v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Rovnako k určitým daňovým obmedzeniam môže prísť aj na strane nájomcu. Najbežnejšie situácie týkajúce sa týchto špecifických daňových úprav budú uvedené v nasledujúcom príspevku.

Slovenská jednoosobová spoločnosť bude vykonávať služby výlučne na území Poľska. Konateľ a spoločník je Poliak. Vlastní osobný automobil, ktorý mieni vypožičať na základe Zmluvy o výpožičke slovenskej spoločnosti. V zmluve bude uvedené, že všetky náklady spojené s údržbou a výkonom vozidla, t. j. opravy a údržba, spotrebované PHL na jednotlivé služobné cesty na základe počtu najazdených km, prehliadky, zákonné a havarijné poistenie, umývanie auta bude daňovým nákladom vypožičiavateľa, teda spoločnosti. Otázkou je, či uvedené náklady si bude môcť spoločník a konateľ uplatniť v nákladoch slovenskej spoločnosti, auto bude registrované v Poľsku. Nechce aby spoločnosť vlastnila osobné vozidlo, ktoré 99 % bude jazdiť v Poľsku. Bude musieť asi rozdeľovať náklady na údržbu v pomere na služobné cesty a súkromné? Myslíte si, že slovenská spoločnosť môže vlastniť osobný automobil, ktorý bude jazdiť iba v Poľsku? Mala by jazdiť na poľských značkách? Alebo by mala byť zaregistrovaná na Slovensku a zo Slovenska by vykonávala služobné cesty do Poľska?

Slov. subjekt zdaniteľná osoba, platiteľ DPH vlastní lietadlo, ktoré chce prenajať zdaniteľnej osobe, platiteľovi DPH do Anglicka. Ak by bol prenájom do 30 dní, postupovali by sme podľa § 16 ods. 2. Slovenský subjekt bude mať povinnosť zaregistrovať sa ako platiteľ DPH v Anglicku, alebo sa prenesie daňová povinnosť na príjemcu služby v Anglicku? Určite DPH musí byť odvedená v Anglicku, len nevieme, či bude samozdanenie, alebo prenos daňovej povinnosti na prijímateľa služby v Anglicku. Ak by to bol dlhodobý prenájom lietadla viac ako 30 dní postupovali by sme podľa § 15 ods. 1, išlo by o samozdanenie. Slov. subjekt by fakturoval bez DPH a v Anglicku by si prijímateľ služby túto samozdanil?

Spoločnosť, ktorej hlavnou činnosťou je spracovanie mäsa, rozšírila predmet svojej činnosti o prenájom hnuteľných vecí (predmet činnosti má zapísaný aj v ORSR) a rozhodla sa obstarať obytné motorové vozidlo (karavan) s úmyslom jeho dlhodobého prenájmu. Podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") „sú daňovými výdavkami aj odpisy hmotného majetku, okrem majetku poskytnutého na prenájom, pri ktorom sa do daňových výdavkov prenajímateľa zahŕňajú odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie...“ Obstarávacia cena vozidla je 100 000 € bez DPH. Jednorazový poplatok na Ministerstvo vnútra (luxusné vozidlá) – predpokladaný možný najvyšší poplatok okolo 3 000 €. Vozidlo by spoločnosť zaradila do 2. odpis. skupiny (6 rokov) ako motorové vozidlá na špeciálne účely (29.10.5). Havarijné a povinné zmluvné poistenie vozidla bude platiť spoločnosť, ale výdavky na PHL budú hradené nájomcom. Pre zjednodušenie spoločnosť počítala s celým rokom (t. j., 12 mesiacov): obstarávacia cena 100 000 € + poplatok na MINV 3 000 € = 103 000 €, ročný odpis (daňový je totožný s účtovným): 17 167 €. Znamená to, že ročný výnos z prenájmu tohto motorového vozidla musí dosiahnuť min. výšku 17 167 € bez DPH, aby nedošlo k zdaneniu rozdielu medzi dosiahnutým výnosom a daňovo uznanou výškou odpisov? Spoločnosť má v úmysle dať svojmu právnemu zástupcovi vypracovať aj zmluvu týkajúcu sa dlhodobého prenájmu. Je potrebné a dostačujúce, aby k prevádzkovaniu dlhodobého prenájmu existovala zmluva takéhoto charakteru? A ak by išlo o príležitostný prenájom, bola by tiež potrebná zmluva? Vyplýva po novele ZDP (rok 2015) ešte nejaká povinnosť z titulu takéhoto prenájmu?

Spoločnosť má zaradený osobný automobil v majetku spoločnosti, a tento prenajíma FO na základe zmluvy o prenájme. Musí túto tržbu z prenájmu majetku spoločnosť evidovať cez ERP? Alebo môže použiť na príjem hotovosti príjmový doklad?

Miestom dodania služby spočívajúcej v poskytnutí dlhodobého nájmu dopravných prostriedkov nezdaniteľnej osobe bude od 1. januára 2013 miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Výnimkou z tohto osobitného pravidla je dlhodobý nájom výletnej lode nezdaniteľnej osobe, pri ktorom miestom dodania služby je miesto, kde sa dá výletná loď fyzicky k dispozícii zákazníkovi za podmienky, že v tomto mieste má poskytovateľ svoje sídlo alebo prevádzkareň.

Finančný lízing predstavuje nájomný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom založený na oddelení právneho a ekonomického vlastníctva prenajatého predmetu. Z časového hľadiska ide o dlhodobý zmluvný vzťah, ktorý spravidla zodpovedá celej dobe ekonomickej životnosti predmetu lízingu.

V druhej časti príspevku sa autorka venuje účtovným a daňovým aspektom automobilu v podnikaní obstaraného prostredníctvom finančného prenájmu (tzv. finančného lízingu) a operatívneho prenájmu (tzv. operatívneho prenájmu).

Lízing auta bol predčasne /po cca 2 rokoch/ ukončený v roku 2008 z dôvodu neopraviteľnej vady motora. Formálno-právne bol ukončený tak, že nájomca odkúpil auto od prenajímateľa za kúpnu cenu 450 tis. Sk, ktorá bola vyššia, ako zostatková cena, t. j. nemusí upravovať základ dane o rozdiel medzi odpismi podľa § 26 a odpismi podľa § 27 alebo § 28 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. Následne nájomca predal auto tretiemu subjektu za tiež 450 tis. Sk. Majú kúpna cena 450 tis. Sk a následne výnos z predaja auta 450 tis. Sk vplyv na základ dane u nájomcu? Nájomca následne kúpil jazdené auto za 1 milión Sk. Predajca mu z kúpnej ceny dal zľavu, resp. spísali dohodu o odpustení dlhu približne 400 tis. Sk. Ako zaúčtovať do základu dane tých odpustených 400 tis. Sk, alebo sa budú musieť zdaniť ako napr. dar alebo nepeňažný príjem?