Prijatá platba

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa existencie DPH prevádzkarne spoločnosti so sídlom v treťom štáte prostredníctvom jej dcérskej spoločnosti usadenej v členskom štáte EÚ – C‑547/18 Dong Yang Electronics sp. z o.o. proti Dyrektor Izby Administracji Skarbowej we Wrocławiu.

Pri posudzovaní prevádzkarne na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) sa ako hlavné kritérium neberie do úvahy samotný zápis organizačnej zložky zahraničnej osoby do obchodného registra, ale skúmajú sa ďalšie faktory, ktoré sú nevyhnutné pre existenciu prevádzkarne z hľadiska DPH. V príspevku uvádzame, ktoré faktory sú podstatné pre posúdenie existencie prevádzkarne a ďalšie súvislosti s ňou spojené.

Súdny dvor EÚ vydal viacero rozhodnutí zaoberajúcich sa problematikou DPH prevádzkarne. V tomto článku prinášame prehľad vybraných rozsudkov, ktoré obsahujú základné zásady, ktoré treba vziať do úvahy pri stanovení existencie DPH prevádzkarne. Ako však Súdny dvor EÚ konštatoval vo viacerých svojich rozsudkoch, nie je možné stanoviť presné kritériá či podrobný návod, ako v daných situáciách správne postupovať, a je preto potrebné každý jednotlivý prípad posudzovať samostatne.

Dňa 12. septembra 2013 vydal Súdny dvor EÚ rozsudok vo veci C-388/11 Le Crédit Lyonnais týkajúci sa otázky tzv. celosvetového DPH koeficientu pri výpočte odpočítateľnej DPH (v súvislosti s dodaniami tovarov a služieb oslobodenými od DPH bez nároku na odpočítanie DPH) ústredia a jej DPH prevádzkarní v iných členských štátoch EÚ a mimo EÚ.