Pri posudzovaní prevádzkarne na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) sa ako hlavné kritérium neberie do úvahy samotný zápis organizačnej zložky zahraničnej osoby do obchodného registra, ale skúmajú sa ďalšie faktory, ktoré sú nevyhnutné pre existenciu prevádzkarne z hľadiska DPH. V príspevku uvádzame, ktoré faktory sú podstatné pre posúdenie existencie prevádzkarne a ďalšie súvislosti s ňou spojené.
Pojem prevádzkareň podľa slovenského práva
Pojem „prevádzkareň“ sa nachádza vo viacerých právnych predpisoch platných v SR.
Podľa § 17 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v z. n. p. (ďalej len „živnostenský zákon“), sa prevádzkarňou rozumie priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť. Nie je ňou priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti (napr. odstavné plochy pre autá, garáže, vzorkové predajne, priestor na prijímanie zákaziek) ani technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti (napr. stánky, pulty a prenosné predajné zariadenia na trhových miestach, ak si ich zriadenie nevyžaduje stavebné povolenie, pojazdné predajne, predajné automaty).
Miesto podnikania fyzickej osoby a sídlo právnickej osoby tiež nie sú prevádzkarňou. Prevádzkareň je teda také miesto, v ktorom podnikateľ alebo jeho zamestnanci vykonávajú samotnú podnikateľskú činnosť (predajňa, výrobňa, reštaurácia a pod.).
V ust. § 7 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“) sa uvádza širší pojem ‒ organizačná zložka. Rozumie sa ňou odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku, teda aj prevádzkareň. Prevádzkarňou sa rozumie priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť. Prevádzkareň musí byť označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť názov prevádzkarne alebo iné rozlišujúce označenie.
Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) príjmom plynúcim zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je aj príjem z činností vykonávaných prostredníctvom jeho stálej prevádzkarne.
Podľa § 16 ods. 2 cit. zákona stálou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, ktorého prostredníctvom daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonávajú úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky.
Na účely dane z príjmov s uvedeným pojmom súvisí geografická stálosť trvalého miesta (ako miesta, z ktorého je činnosť daňovníka organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja a pod.) a časová stálosť trvalého miesta. Miesto alebo zariadenie na výkon činností je považované za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane.
Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom je činnosť vykonávaná, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činností presiahne šesť mesiacov, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov.
Za činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej prevádzkarne sa považuje aj činnosť vykonávaná na území SR pri poskytovaní služieb daňovníkom, alebo osobami pre neho pracujúcimi, ak doba výkonu presiahne šesť mesiacov, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov.
Stálou prevádzkarňou je aj osoba, ktorá koná v mene daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a sústavne alebo opakovane prerokováva alebo uzatvára v jeho mene zmluvy na základe splnomocnenia.
V zákone o dani z pridanej hodnoty je prevádzkareň na rozdiel od zákona o dani z príjmov definovaná v ustanovení § 4 ods. 5 pomerne stručne ako stále miesto podnikania, ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania.
Organizačná zložka zahraničnej osoby
Podľa Obchodného zákonníka môžu zahraničné osoby podnikať na území SR za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Oprávn