Správca dane

Pokračovanie článku sa týka zákonnej povinnosti subjektov poskytovať správcovi dane potrebné údaje relevantné na účely správy daní v súlade s príslušnými daňovými predpismi. Článok podrobne rozoberá právny rámec, ktorý ukladá daňovým poplatníkom túto povinnosť, špecifikuje typy údajov, ktoré sú predmetom tejto povinnosti, a analyzuje dôsledky pre subjekty, ktoré by túto povinnosť nesplnili. Ďalej sú tu vysvetlené možné sankcie a postupy správnych orgánov pri zisťovaní nezrovnalostí, ako aj práva a povinnosti daňových subjektov v rámci poskytovania informácií. Text prináša ucelený pohľad na právnu reguláciu v oblasti správy daní a zdôrazňuje význam transparentnosti a spolupráce medzi daňovými poplatníkmi a správcom dane.

V 90. rokoch minulého storočia boli niektorým občanom zo susednej obce Čata vymerané náhradné pozemky v našom katastrálnom území Pohronský Ruskov. Obec Pohronský Ruskov má k dispozícii Rozhodnutia o pridelení týchto náhradných pozemkov. Register obnovenej evidencie pozemkov v obci Pohronský Ruskov už máme a Projekt pozemkových úprav ešte neprebehol. Kto je v takýchto prípadoch vecne a miestne príslušným správcom dane?

Ako má postupovať správca dane, keď zanikne poplatková povinnosť za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v priebehu roka (napr. odhlásenie z trvalého pobytu, úmrtie) a ak jeden z poplatníkov prevzal na seba plnenie povinnosti za ostatných členov domácnosti a poplatok vyrubený rozhodnutím nebol zaplatený v plnej výške (zaplatená bola len prvá splátka poplatku). Má správca dane obnoviť ukončené právoplatné rozhodnutie alebo vyrubí novým rozhodnutím upravenú výšku poplatku. Podľa § 99e ods. 10 pri zániku miestnej dane v priebehu zdaňovacieho obdobia správca dane vydá nové rozhodnutie, ktorým vyrubí pomernú časť dane. Novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie alebo časť výroku rozhodnutia zrušuje. V hmotno právnom zákone č. 582/2004 Z. z. nie je uvedená taká možnosť aj pri poplatku za KO a DSO. Vrátenie, zníženie alebo odpustenie poplatku - má správca dane vrátiť pomernú časť poplatku pri zániku poplatkovej povinnosti aj keď do 30 dní zánik poplatkovej povinností nie je oznámený? Obec vedie evidenciu obyvateľov a vie, ktorí obyvatelia zomreli alebo sa odhlásili z TP. Keď je rozhodnutie právoplatné a zmenia sa skutočnosti na vyrubenú výšku poplatku v priebehu zdaňovacieho obdobia ako má správca dane postupovať (vydá rozhodnutie o znížení alebo odpustení poplatku)?

Keď daňovník nepodal čiastkové priznanie na zánik daňovej povinnosti (zaniká celá daňová povinnosť) - nový vlastník (daňovník) podal priznanie k dani z nehnuteľností ..., má ho na podanie čiastkového priznania na zánik daňovej povinnosti správca dane vyzvať? Za nepodanie čiastkového priznania na zánik daňovej povinnosti dopúšťa sa daňovník správneho deliktu [§ 154 zákona č. 563/2009 Z. z. zákona o správe daní (daňový poriadok) v z. n. p.]? Má správca dane v takomto prípade uložiť pokutu [§ 155 ods. 1 písm. a) prvého bodu prípadne podľa § 1 písm. a) tretieho bodu] v zmysle uvedeného zákona?

Ako má postupovať správca dane, keď roľnícke družstvo podá daňové priznanie na daň z pozemkov, ktoré užíva, ale nie je uzatvorená nájomná zmluva s vlastníkom pozemkov a nájomný vzťah nie je zapísaný v katastri nehnuteľností. Má vyzvať vlastníka pozemkov na podanie daňového priznania a roľnícke družstvo na odstránenie nedostatkov v daňovom priznaní (§ 17 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.)?

Naša spoločnosť uzatvorila so spoločnosťou z Českej republiky zmluvu o zabezpečení výstavby Aquaparku v tretej krajine (mimo EÚ). Obchodný partner z ČR vystupuje ako generálny dodávateľ stavby v tretej krajine. Naša spoločnosť zabezpečuje prostredníctvom prepravných spoločností prepravu tovarov, stavebných materiálov, technológie, prepravu pracovníkov montážnych firiem. Tieto služby fakturujeme obchodnému partnerovi do Českej republiky. Tovar ide z Poľska, Slovenska, Českej republiky priamo do miesta výstavby v tretej krajine − my zabezpečíme dopravu ukrajinským prepravcom. Túto prepravu fakturujeme generálnemu dodávateľovi stavby usadenému v Českej republike. Stavba je umiestnená v tretej krajine. Zabezpečíme prepravu montážnych pracovníkov (letenky), tieto potom fakturujeme generálnemu dodávateľovi stavby z ČR. Zabezpečíme architektov, ich prepravu na miesto stavby v tretej krajine a generálnemu dodávateľovi stavby z ČR fakturujeme riadenie projektu. Ako máme postupovať z hľadiska DPH? Môžeme tieto služby považovať za služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť v tretej krajine, teda českému obchodnému partnerovi fakturujeme bez DPH (tieto služby neuvádzame v daňovom priznaní k DPH, lebo nie sú predmetom dane v SR)? Taktiež tieto služby neuvádzame v súhrnnom výkaze, pretože miesto dodania je v tretej krajine. Postupujeme správne? Ako máme posudzovať prepravu − ide o službu prepravy spojenej s vývozom tovaru a táto je oslobodená od DPH. Čo ak ide o prepravu priamo z Poľska do tretej krajiny a my zabezpečíme prepravu, stále ju fakturujeme do Českej republiky? Musíme faktúru za prepravu tovaru samozdaniť? Postupujeme správne, keď faktúru došlú za prepravu spojenú s vývozom nesamozdaňujeme a zároveň keď túto prepravu fakturujeme do Čiech, uplatňujeme oslobodenie ako prepravu spojenú s vývozom? Dodali sme projektovú dokumentáciu na stavbu umiestnenú v tretej krajine. Túto projektovú dokumentáciu sme považovali za službu spojenú s nehnuteľnosťou, nakoľko súčasťou dodávky projektov je aj stavebný dozor, fakturovali sme to ako službu spojenú s nehnuteľnosťou umiestnenou v tretej krajine. Druhá strana (odberateľ) má však iný názor, projekty považujú za tovar, ktorý sme mali dodať ako vývoz tovaru (prostredníctvom JCD). Ako máme postupovať? Išlo o čiastočnú dodávku projektov aj riadenie projektu. Ďalšie dodávky projektov a stavebný dozor ešte budeme fakturovať.

Spoločnosť − platiteľ DPH vstúpila do likvidácie 25. 7. 2013. Môže si spoločnosť uplatňovať odpočítanie DPH na vstupe aj počas likvidácie? Spoločnosť zatiaľ nepožiadala o zrušenie registrácie k DPH z dôvodu, že na základe uzavretých zmlúv s obchodnými partnermi ešte prebieha vývoz služieb do EÚ, čiže spoločnosť má povinnosť podávať súhrnné výkazy.

Môže byť uvedené vo všeobecnom záväznom nariadení: „Správca poplatku poplatok zníži o 60 % poplatníkom, ktorí sú oprávnení užívať nehnuteľnosť, v obci sa zdržiavajú len časť zdaňovacieho obdobia a nie sú v obci prihlásení k trvalému ani prechodnému pobytu“? Výklady k zákonu č. 582/2004 Z. z. o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) sú rôzne.

Často v našej praxi daňovníci podávajú daňové priznanie na pozemok, aj keď je na ňom vybudovaný prístrešok s tým, že podľa § 10 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len "zákon o miestnych daniach") prístrešok nepatrí do skupiny stavby. Samosprávy na základe § 10 cit. zákona, majú veľký výpadok na miestnych daniach, nakoľko každý daňovník si § 10 cit. zákona vysvetľuje po svojom. Podávajú daňové priznanie na pozemky a nie na stavby, nakoľko sú podľa nich bez podlažia a sú napr. dočasné. Nakoľko kumulatívnym podmienkam § 10 pomaly nebudú patriť žiadne stavby v SR, nakoľko aj projektanti vystihujú tieto nedostatky pri osadení veľkých hál - bez spevnenia so zemou, takto ostávajú na území SR iba pozemky, ktoré v skutočnosti sú zastavané stavbami. Obce a mestá musia skúmať využívanie nehnuteľností, naháňať sa po súdoch, aby získali im patriace miestne dane. Najväčším nedostatkom § 10 je nesúlad definícií stavieb s definíciou stavieb v stavebnom zákone. Je to neprípustné, že podľa prenesených kompetencií sú mestá a obce stavebným úradom, kde určujú čo je stavbou, ktorá podlieha stavebnému a kolaudačnému povoleniu a určujú podmienky výstavby a využívania stavieb a na základe zákona o miestnych daniach rovnaký úrad - správca dane - nevie stavbu zaradiť podľa predmetu dane zo stavieb. Správca dane na základe nesúladu definícií v jednotlivých zákonoch prevádza odvolacie konania a nevie sa domáhať miestnych daní.

Akým spôsobom možno dosiahnuť zmenu miestnej príslušnosti správcu dane, ak ale dôvodom nie je zmena sídla spoločnosti a ani iný dôvod v zmysle § 3 zákona č. 511/92 Zb. o správe daní a poplatkov  a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. V skutočnosti sa môžu vyskytnúť aj rôzne iné dôvody, ktoré zákon neupravuje. Je možné podať žiadosť o zmenu miestnej príslušnosti na Daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici?