Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia

Zahraničná právnická osoba s daňovým domicilom v krajine EÚ podniká v SR prostredníctvom: stálej prevádzkarne (SP). Na účel jej fungovania jej hlavná spoločnosť poskytla finančné prostriedky. Ako sa tieto prostriedky správajú z hľadiska účtovania a daní, ak:  tieto finančné prostriedky boli poskytnuté formou pôžičky za obvyklých podmienok - sú úroky z pôžičky daňovo uznané na strane SP a aplikuje sa ich daňová uznateľnosť splnením pravidla 25 % EBITDA? sú vyplácané svojej hlavnej spoločnosti uplatňujú sa články zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia? organizačnej zložky (OZ). - Ako sa správajú transakcie a) b) vyššie - môže vyplácať organizačná zložka podiel na zisku / dividendu?

Príspevok poskytuje výklad v oblasti medzinárodného zdaňovania ziskov podnikov. Podniky, ktoré sú rezidentmi druhých zmluvných alebo nezmluvných štátov a vykonávajú svoju činnosť na území Slovenskej republiky, podliehajú špecifickým pravidlám. Okrem iného sa v článku dočítate, ako sa aplikujú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a posudzuje vznik tzv. "klasickej stálej prevádzkarne" v súlade s aktualizáciou Modelovej zmluvy OECD o daniach z príjmov a z majetku.

Cieľom príspevku je poskytnúť výklad v oblasti medzinárodného zdaňovania ziskov podnikov (rezidentov druhých zmluvných, resp. nezmluvných štátov), ktorí vykonávajú na území SR svoju činnosť, vysvetliť, ako sa aplikujú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, posúdiť vznik tzv. "klasickej stálej prevádzkarne" na území SR v súlade s aktualizáciou Modelovej daňovej zmluvy OECD o daniach z príjmov a z majetku (ďalej len "Modelová zmluva OECD") v kontexte záverov správy k akcii 7 "Úmyselné vyhýbanie sa situáciám existencie stálej prevádzkarne" vypracovanej pracovnou skupinou č. 1 k daňovým zmluvám a súvisiacim otázkam v rámci projektu OECD BEPS (Base Erosion and Profit Shifting - projekt na zamedzenie erózii základu dane a presunu ziskov) a uvedenú problematiku ilustrovať na praktických príkladoch.

Slovenská spoločnosť pracuje na zákazkách v Nemecku pre nemecké spoločnosti. Konateľ spoločnosti a spoločník v jednej osobe cestuje väčšiu časť roka pracovne do Nemecka (kontrola, práca, podpisovanie kontraktov a pod.). Za tieto cesty si inkasuje cestovné náhrady. Cesty presahujú viac ako 183 dní. Má nárok na cestovné náhrady a sú daňovo uznané, ak väčšiu časť roka strávi konateľ spoločnosti a spoločník v zahraničí (v Nemecku)? Vzniká slovenskej spoločnosti stála prevádzkareň v Nemecku za týchto podmienok, resp. za akých podmienok vznikne?

Slovenská spoločnosť s. r. o., daňový rezident SR má jediného spoločníka poľského občana, nerezidenta SR, rezident PL. Slovenská s. r. o. ide vyplatiť dividendy za rok 2022. Som názoru, že táto výplata podlieha zrážkovej dani, a keďže ideme na medzinárodnú zmluvu uplatním našu 7 % zrážkovú daň, pretože v Zmluve medzi SR a PL v článku 10 bod 2 písm. b je uvedená vyššia sadzba dane (10 %). daňovník § 2 písm.e) bod 1 predmet dane § 3 ods. 1 pis e) zdroj príjmov § 16 ods. 1 pism. e) bod 9

Sme materská spoločnosť so sídlom na území SR. Máme odštepný závod v CZ a organizačnú zložku v DE. Odštepný závod v CZ má v majetku osobné a nákladné motorové vozidla, ktoré prenajíma materskej spoločnosti v SK. Vozidlá používajú zamestnanci, evidovaný v pracovnom pomere v materskej spoločnosti SK v rámci EÚ pri stavebných prácach. Moja otázka znie, ak uhradíme nájom odštepného závodu, podlieha zrážkovej dani na SK v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia? Uhradiť odštepnému závodu sumu nižšiu o zrážku, zrážku zaplatiť daňovému úradu na SK? Môžeme túto zrážkovú daň započítať s daňovou povinnosťou na daň z príjmov v CZ?

Ak obchodujete s partnermi v USA alebo vám plynú niektoré druhy príjmov zo zdroja v USA, môžete sa podľa lokálnej legislatívy vystaviť riziku zrážkovej dane vo výške až 30%. Formulár W8-BEN-e umožňuje zahraničnému podniku uplatniť nárok na zníženie sadzby dane v USA, ak má krajina, v ktorej má podnik sídlo uzatvorenú Zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.

V predchádzajúcom príspevku boli rozobraté nielen všeobecné povinnosti pri dani vyberanej zrážkou, spôsob jej vybratia, sadzby dane, sťažnosť na nesprávne zrazenú daň, ale aj vzťah zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „zmluvy o ZDZ“) na vybratie dane zrážkou a v tejto súvislosti aj koncept konečného príjemcu/skutočného vlastníka príjmu.

Zahraničná súkromná vysoká škola bude zaisťovať akreditované vzdelávanie na Slovensku. Akreditáciu už získala. Výučba bude prebiehať dennou formou štúdia v Bratislave (teda existuje konkrétne miesto na poskytnutie služby), ako aj online formou. Zatiaľ všetky úlohy s prevádzkovaním vykonávala zahraničná spoločnosť, ktorá hradila aj všetky náklady. Vzniká tejto zahraničnej vysokej škole na území stála prevádzkareň podľa § 16 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), alebo je povinná zriadiť na území SR organizačnú zložku?

Daná je nemecká spoločnosť (A – shareholder), ktorá je spoločníkom v inej nemeckej komanditnej spoločnosti (B), a je tiež spoločníkom aj v slovenskej spoločnosti so sídlom na území Slovenska (C). Spomínaná nemecká spoločnosť (A – shareholder) predá svoj obchodný podiel v slovenskej spoločnosti (C) nemeckej komanditnej spoločnosti (B). Predpokladáme, že ide o príjem zo zdrojov na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), teda spoločnosť A považujeme za daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý zdaní daný príjem na Slovensku. Bude príjem zdanený zrážkou (v ustanovení § 43 ZDP nie je predmetný príjem spomínaný) alebo spoločnosť A musí podať daňové priznanie k dani z príjmov (s vyplnením časti H – výpočet základu dane nerezidenta), teda vznikne mu registračná povinnosť pre daň z príjmov na Slovensku? Čo môže spoločnosť A odpočítať ako výdavok pri predmetnom príjme?

V poslednej časti článku o zdaňovaní podielov na zisku uverejňujeme modelové situácie s riešením. Súčasťou článku sú aj prílohy, tie uverejňujeme na konci článku.

Občan (fyzická osoba – rezident Slovenska) uzavrel pracovnú zmluvu s medzinárodnou donorskou organizáciou so sídlom v USA, ktorá pôsobí v krízových regiónoch (Irak, Macedónsko) a v ktorých vykonáva humanitárnu činnosť. Znamená to, že títo zamestnanci sú vysielaní do uvedených krajín. Príjmy vyplácal zamestnávateľ vždy zo štátu pôsobenia, teda zdroj príjmov bol Irak a Macedónsko. Potvrdenie o príjmoch vystavil zamestnávateľ (medzinárodná organizácia so sídlom v USA). Na základe potvrdenia o príjmoch zamestnancovi neboli zrazené žiadne odvody ani preddavky na daň z príjmov, pretože podľa ich tvrdenia ide o činnosť, ktorá je v štáte pôsobenia oslobodená od dane. Ak daná fyzická osoba dosiahla v predmetnom zdaňovacom období iba uvedené príjmy, musí ich priznať v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby (príjmy presiahli limit na podanie daňového priznania), alebo sú skutočne oslobodené od dane? Ak dané príjmy nie sú oslobodené od dane, ktorá zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia a ktorá metóda zamedzenia dvojitého zdanenia sa uplatní pri daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby?

Pokračovanie príspevku ďalej vysvetľuje aktuálne zdaňovanie podielov na zisku (dividend) s ohľadom na aplikáciu medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia vrátane implementácie súvisiacich opatrení projektu OECD „BEPS“ proti erózii základu dane a presunu ziskov a príslušného primárneho a sekundárneho práva Európskeho spoločenstva v kontexte aktuálneho znenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).

Občan (fyzická osoba – rezident Slovenska) uzavrela pracovnú zmluvu s medzinárodnou donorskou organizáciou so sídlom v USA, ktorá pôsobí v krízových regiónoch (Irak, Macedónsko), v ktorých vykonávajú humanitárnu činnosť, teda zamestnanci sú vysielaní do spomínaných krajín. Príjmy vyplácal zamestnávateľ vždy zo štátu pôsobenia, teda zdroj príjmov bol Irak a Macedónsko. Potvrdenie o príjmoch vystavila zamestnávateľ (medzinárodná organizácia so sídlom v USA). Na základe potvrdenia o príjmoch, zamestnancovi neboli zrazené žiadne odvody ani preddavky na daň z príjmov, pretože podľa ich tvrdenia ide o činnosť, ktorá je v štáte pôsobenia oslobodená od dane. Ak daná fyzická osoba dosiahla v predmetnom zdaňovacom období iba horeuvedené príjmy, musí ich priznať v daňovom priznaní k dani z príjmov FO (príjmy presiahli limit na podanie daňového priznania), alebo sú skutočne oslobodené od dane. Ak dané príjmy nie sú oslobodené od dane, ktorá zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia a ktorý metóda zamedzenia dvojitého zdanenia sa uplatní pri daňového priznania k dani z príjmov FO. 

Cieľom príspevku je vysvetliť aktuálne zdaňovanie podielov na zisku (dividend) s ohľadom na aplikáciu medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia vrátane implementácie súvisiacich opatrení projektu OECD „BEPS“ proti erózii základu dane a presunu ziskov a príslušného primárneho a sekundárneho práva Európskeho spoločenstva v kontexte aktuálneho znenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

Cieľom príspevku je vysvetliť aktuálne posudzovanie možnosti vzniku stálej prevádzkarne v prípade výkonu činnosti fyzickej osoby (zamestnanca, resp. inej osoby) v mieste bydliska (Home office) pred, počas a po pandémii COVID-19 s ohľadom na aplikáciu bilaterálnych zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „medzinárodná zmluva“), odporúčaní sekretariátu Pracovnej skupiny č. 1 Výboru pre fiškálne záležitosti OECD k zmluvám o zamedzení dvojitého zdanenia a s tým súvisiacich záležitostí (Working party No. 1 on Tax Conventions and Related Issues) a aktuálneho znenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

Daná je talianska spoločnosť, ktorá má 100 % podiel na základnom imaní (ďalej len „ZI“) poľskej spoločnosti, a táto poľská dcérska spoločnosť má 100 % podiel na ZI slovenskej spoločnosti. Otázkou je, či slovenská dcérska spoločnosť môže vyplatiť dividendy priamo talianskej spoločnosti? Ako musí postupovať z hľadiska medzinárodného zdaňovania (Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia)?

Belgický športovec sa zúčastnil na pretekoch na Slovensku v priebehu 5 dní. Ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, a z tohto dôvodu by uvedený príjem mal byť zdanení na Slovensku aj podľa Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretej medzi Belgickou a Slovenskou republikou, aj podľa § 16 ods. 1 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Príjem by mal byť zdanený zrážkou podľa § 43 ZDP, ale daň nebola zrazená pri jeho vyplatení. Daňovník plánuje podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typu B, v ktorom by priznal uvedený príjem. Zo základu dane by odpočítal paušálne výdavky (60 %). Daňovník však nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 7, pretože jeho príjem dosiahnutý na Slovensku tvorí menej ako 90 % zo všetkých príjmov daňovníka. Po podaní daňového priznania by sme požiadali daňový úrad o vydanie potvrdenia o zaplatení dane za účelom, aby daňovník mohol započítať daň zaplatenú na Slovensku v štáte rezidencie. Je uvedený postup správny?

Daná je talianska spoločnosť (banka), ktorá plánuje odmeňovať svojich zamestnancov / riaditeľov nasledujúcimi spôsobmi: Bezplatné postúpenie opcií, ktoré oprávňujú príjemcom získať kmeňové akcie banky v prípade ich uplatnenia. Príjemcovia budú mať možnosť uplatniť si opcie v takzvanom „bezhotovostnom“ spôsobe, v čase uplatnenia (po období nadobudnutia/udržania) príjemca dostane počet akcií rovnajúci sa celkovej trhovej hodnote akcií zodpovedajúcich uplatneným opciám bez sumy realizačnej ceny a príslušnej zrážkovej dane, vydelených trhovou hodnotou jednej akcie. Bezplatné postúpenie nástrojov spojených s akciami príjemcom, ktorí tak získajú právo prijať (v deň uplatnenia) platbu v hotovosti vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi trhovou hodnotou určitého počtu akcií banky (referenčná cena) a vopred stanovenou realizačnou cenou. Aké sú daňové a odvodové dôsledky uvedených benefitov z hľadiska medzinárodného zdaňovania a slovenského daňového práva v prípade, ak ich príjemcom je rezident Slovenskej republiky?

Zaujímalo by nás porovnanie legislatívnej právnej úpravy v rámci reťazových obchodov pred 1. januárom 2020 a po 1. januári 2020. Vyriešili sa doplnením nového ustanovenia § 13a do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) všetky problémy vznikajúce v praxi, ktoré sa vyskytovali pred zavedením tohto nového ustanovenia § 13a zákona o DPH, teda pred 1. januárom 2020?