Ako má postupovať zamestnávateľ v prípade, ak by mal zamestnanca na služobnej ceste v zahraničí, a tento je hospitalizovaný v nemocnici alebo nepracuje z dôvodu ochorenia? Ak by mal zamestnanec na tie dni vystavenú v dochádzke práceneschopnosť, vzniká mu nárok za tieto dni na cestovné náhrady?
Podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) sa cestovné náhrady pri pracovnej ceste poskytujú zamestnancovi počas celej doby trvania pracovnej cesty. Cestovné náhrady sa zamestnancovi poskytujú za každý kalendárny deň trvania pracovnej cesty, na ktorú bol zamestnanec vyslaný podľa § 57 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. a ktorému boli podľa § 3 zákona o cestovných náhradách určené podmienky pracovnej cesty.
Cestovné náhrady sa poskytujú za podmienok ustanovených v zákone o cestovných náhradách a v súlade s podmienkami pracovnej cesty, ktoré zamestnancovi určil zamestnávateľ (§ 3, vnútorný predpis zamestnávateľa).
Zamestnancovi sa v prípade choroby / hospitalizácie neprerušuje zahraničná pracovná cesta ako taká, ale prerušuje sa mu iba výkon práce na zahraničnej pracovnej ceste. Počas celej doby zahraničnej pracovnej cesty mu patrí náhrada výdavkov podľa konkrétnych podmienok zahraničnej pracovnej cesty, ako aj podmienok hospitalizácie.
Uvedené sa týka poskytovania všetkých náhrad, teda aj poskytovania stravného, ubytovacích výdavkov a podobne. Zamestnávateľ musí preukázateľne vedieť, či mal zamestnanec počas hospitalizácie napríklad poskytnuté stravovanie, či si za toto stravovanie platil a podobne.