Ing. Pavol Farárik

V pracovnom práve, ktoré je ťažiskovo obsiahnuté v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), patrí vnútorným predpisom zamestnávateľa významné miesto. Poznáme viacero druhov vnútorných predpisov zamestnávateľa, medzi základné patria pracovný poriadok a vnútorné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“). Zamestnávateľ sa bez nich v rámci organizácie a riadenia práce, BOZP a ďalších aspektov spojených so vzťahmi so zamestnancami, v podstate nezaobíde.

Obvyklou súčasťou praxe zamestnávateľov je vydávanie vnútorných dokumentov. Sú veľmi rôznorodé a majú rôznu povahu. Medzi významné patria tie, ktoré majú normatívnu povahu. Najmä nimi sa zaoberá tento článok.  Zamestnávatelia sa bez nich v rámci organizácie a riadenia práce, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ďalších aspektov spojených so vzťahmi so zamestnancami, v podstate nezaobídu. Vydávajú ich pod rôznymi označeniami, napr. ako smernice, poriadky, prevádzkové predpisy a pod.    Na ich označenie dosiaľ nebol záväzne stanovený zjednocujúci všeobecný pojem. V aplikačnej praxi sa tieto dokumenty najčastejšie označujú pojmom vnútorné predpisy, ktorý aj keď dosiaľ nebol oficiálne uznaný, je výstižný a jeho používanie sa ustálilo. Stretávame sa však aj s ich označením ako vnútropodnikové normatívne akty, vnútropodnikové predpisy, interné predpisy a pod.  

Všeobecne možno konštatovať, že v pracovnom práve princíp oboznamovania a informovania zamestnanca zo strany zamestnávateľa bez ohľadu nato, či ide o oblasť BOZP alebo inú oblasť, je ten istý.