PhDr. Miroslav Škoda, PhD.

Zásada opatrnosti patrí nesporne medzi podstatné charakteristiky súčasného účtovníctva. Platí to predovšetkým o tej jeho zložke, ktorou sa účtovná jednotka prezentuje navonok, t. j. o periodicky zostavovaných účtovných výkazoch. Zásada opatrnosti má navyše univerzálnu povahu. Uplatňuje sa vo všetkých účtovných systémoch vo všetkých krajinách, aj keď možno skonštatovať, že nie v rovnakom rozsahu, s príslušnými negatívnymi dôsledkami pre porovnateľnosť vykazovaných informácií medzi jednotlivými krajinami.

Z hľadiska problematiky oceňovania v účtovníctve je potrebné poznamenať, že ide o oblasť, kde je potreba verného a pravdivého zobrazenia skutočnosti možno významnejšia, ako pri iných oblastiach účtovníctva. Súvahové položky by mali byť vykazované v takom ocenení, aby toto čo najvernejšie vyjadrovalo, aký ekonomický úžitok je možné získať v budúcnosti z majetku nadobudnutého v minulosti, a to podľa súčasných podmienok a v súčasnosti dostupných informácií. Takejto podmienke nezodpovedá vždy oceňovanie v historických nákladoch, a preto sa v mnohých prípadoch nahrádza niektorou z bežných hodnôt.

Vzhľadom na rastúci význam globálnej ekonomiky sa zvyšujú aj požiadavky na implementáciu kvalitných, medzinárodne akceptovaných účtovných štandardov. Táto požiadavka je osobitne významná v EÚ, kde medzinárodné štandardy predstavujú nevyhnutnú podmienku na vytvorenie efektívne fungujúceho trhu finančných služieb. To je dôvodom pre ďalšie zdokonaľovanie štandardov IAS/IFRS a ich čo najširšie uplatňovanie, či už v európskom alebo celosvetovom meradle. Zmeny, ktoré v tejto oblasti nastali v SR od roku 2003 sú obsahom článku.

Emisné kvóty predstavujú podľa slovenských postupov účtovania krátkodobý finančný majetok. Pravdou však je, že rôzne účtovné systémy sveta klasifikujú emisné kvóty ako rôzne položky bilancie. Na druhej strane ich spoločným znakom je, že ich vykázanie v bilancii nie je výsledkom kompenzácie aktív vyplývajúcich z ich držby a záväzkov vznikajúcich z povinnosti ich odovzdania.