Finančné deriváty ako predmet účtovníctva podnikateľov (III.)

prof. Ing. Anna Šlosárová PhD.

prof. Ing. Rudolf Šlosár PhD.

Vydáno: 01. 10. 2006 29 minút čítania

V poslednej časti seriálu sa autori zaoberajú účtovaním zmeny reálnej hodnoty zabezpečovacích derivátov, pričom problematiku vysvetľujú na príkladoch.

(pokračovanie – 1. časť, 2. časť článku)

Účtovanie zmeny reálnej hodnoty zabezpečovacích derivátov

Zmeny reálnych hodnôt zabezpečovacích derivátov sa účtujú na účet 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov so súvzťažným zápisom na príslušnom účte derivátu. Zmeny reálnych hodnôt zabezpečeného aktíva alebo záväzku z dôvodu zabezpečeného rizika sa účtujú tiež na účte 414 so súvzťažným zápisom na príslušný účet majetku alebo záväzkov.

Ku dňu ukončenia zabezpečenia precenenie na reálnu hodnotu zabezpečených aktív alebo záväzkov sa zruší.

Ak bude zabezpečovaný majetok alebo záväzky a so zabezpečovacím derivátom sa obchoduje na verejnom trhu a zmeny reálnej hodnoty je možné doložiť údajmi z verejného trhu alebo so zabezpečovacím derivátom sa neobchoduje na verejnom trhu, ale derivát bude vysporiadaný podľa uzavretej zmluvy najneskôr do konca nasledujúceho účtovného obdobia.

Následne na stranu MD príslušného účtu nákladov alebo na stranu D príslušného účtu výnosov sa účtuje nielen o zmenách reálnych hodnôt zabezpečeného majetku a záväzkov, ale aj o zabezpečovacích derivátoch.

P. č.	Text	MD	D
1	Účtovanie zmeny reálnej hodnoty zabezpečovacieho derivátu: a) zvýšenie reálnej hodnoty pri účtoch majetku b) zvýšenie reálnej hodnoty pri účtoch záväzkov c) zníženie reálnej hodnoty pri účtoch majetku d) zníženie reálnej hodnoty pri účtoch záväzkov	373, 376 414 414 373, 377	414 373, 377 373, 376 414
2	Účtovanie zmeny reálnej hodnoty zabezpečeného majetku: a) zvýšenie reálnej hodnoty b) zníženie reálnej hodnoty	účet majetku 414	414 účet majetku
3	Účtovanie zmeny reálnej hodnoty zabezpečeného záväzku: a) zvýšenie reálnej hodnoty b) zníženie reálnej hodnoty	414 účet záväzku	účet záväzku 414
4	Rozdiel vzniknutý z precenenia zabezpečeného majetku reálnou hodnotou účtovaný ku dňu ukončenia zabezpečenia, ak bolo účtované: a) zvýšenie reálnej hodnoty b) zníženie reálnej hodnoty	414 účet majetku	účet majetku 414
5	Rozdiel vzniknutý z precenenia zabezpečeného záväzku reálnou hodnotou účtovaný ku dňu ukončenia zabezpečenia, ak bolo účtované: a) zvýšenie reálnej hodnoty b) zníženie reálnej hodnoty	účet záväzku 414	414 účet záväzku

Príklad č. 3 – Forward medzi ÚJ A a ÚJ B, pri ktorom sú podkladovým nástrojom cenné papiere – akcie:
ÚJ A k 2. 5. 01 vlastní 10 000 kusov akcií spoločnosti X, a. s. a plánuje ich predať o pol roka, pretože vtedy bude potrebovať peňažné prostriedky na nákup dlhodobého majetku – pozemku. Chce mať istotu, že 2. 11. 01, t. j. o pol roka skutočne tieto akcie predá za cenu pevne stanovenú v čase uzavretia obchodu. Sama si nájde kupujúceho – ÚJ B, uzavrie s ňou zmluvu a dohodne sa s ňou o predaji akcií. V zmluve je stanovené, že cena jednej akcie o pol roka bude cena stanovená v deň uzavretia zmluvy – – 1 200 Sk za 1 akciu. To znamená, je dohodnuté, že kupujúca ÚJ B zaplatí o pol roka predávajúcej ÚJ A za akcie sumu 12 000 000 Sk (12 mil. Sk je dohodnutá budúca cena). Kupujúca ÚJ musí zaplatiť dohodnutú sumu bez ohľadu na to, ako sa situácia vyvinie v čase splatnosti zmluvy. ÚJ B uvažuje, že nebude obchodovať s nakúpenými akciami spoločnosti X, a. s. a kúpou akcií získa v spoločnosti X, a. s. podstatný vplyv.

Identifikácia zmluvného vzťahu:

V zmluvnom vzťahu vystupujú dva subjekty, ÚJ A a B. Účtovná jednotka A (predávajúci) sa zaviazala predať akcie, Účtovná jednotka B (kupujúci) sa zaviazala sa kúpiť akcie.

Obchod sa má udiať v budúcnosti (o pol roka po jeho uzavretí); jeho podmienky sú presne zmluvne stanovené; obchod sa skutoční mimo burzy.

Je to typický príklad na forward, pričom ÚJ A ide o to, aby si zabezpečila peňažné toky (príjmy) v budúcnosti – v presne stanovenom termíne. Ide teda o hedging peňažných tokov (cash flow).

Podkladové aktívum a derivát:

Podkladové aktívum, na základe ktorého vznikol derivát, sú cenné papiere – akcie. K predaju akcií dôjde až o pol roka. To znamená, že dovtedy sú v majetku ÚJ A a pri uzavretí obchodu o podkladovom nástroji na súvahových a výsledkových účtoch sa neúčtuje ani v ÚJ A ani v ÚJ B. O podkladovom aktíve sa bude účtovať v čase, keď sa daný obchod uskutoční, t. j. o pol roka spôsobom, ako sa účtuje bežný predaj akcií.

Derivát je zmluva o obchode, t. j. o predaji (v ÚJ A) a kúpe (v ÚJ B) akcií (podkladového aktíva) o pol roka. Túto zmluvu budú obidve ÚJ sledovať v podsúvahovej evidencii (hodnotu na podsúvahových účtoch) odo dňa uzavretia zmluvy (obchodu) do dňa, ku ktorému bude obchod vyrovnaný. V deň uzavretia zmluvy (dohodnutia obchodu) vzniká:

v ÚJ A finančný nárok voči ÚJ B z titulu budúceho predaja akcií (nárok, ktorý bude v budúcnosti predstavovať pohľadávku, ktorá sa bude inkasovať) a záväzok predať akcie v dohodnutej cene,
v ÚJ B finančný záväzok voči ÚJ A z titulu budúcej kúpy akcií (povinnosť, ktorá bude v budúcnosti predstavovať záväzok, ktorý bude hradený) a nárok (pohľadávka) voči A pri kúpe akcií v dohodnutej