Ústava Slovenskej republiky v článku 36 s podtitulom Hospodárske, sociálne a kultúrne práva garantuje zamestnancom právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky. Ako príklad uvádza právo na adekvátnu odmenu, či právo na ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci. Z ústavy vychádzajú základné zásady zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) a nadväzujúce ustanovenia. Ústavou garantované práva Zákonník práce upravuje na podmienky individuálnych a kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov. Premieta ich do práv a povinností zamestnanca aj zamestnávateľa.
Vymedzenie pojmu stravovanie
Zákonník práce chápe zabezpečenie závodného stravovania, resp. stravovania zamestnancov v pracovných zmenách ako súčasť vhodných pracovných podmienok. Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať stravovanie priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.
Stravovanie musí zodpovedať zásadám správnej výživy a môže byť zabezpečené:
- poskytnutím jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja
- vo vlastnom stravovacom zariadení,
- v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa,
- prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby; výsledkom sprostredkovania je poskytnutie stravovacích poukážok.
Uvedené formy stravovania chápeme na účely tohto článku závodným stravovaním.
Povinnosť zabezpečiť stravovanie vzniká voči zamestnancom v priebehu pracovnej zmeny trvajúcej viac ako štyri hodiny. Fakultatívne môže zamestnávateľ zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla, ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín. Povinnosťou zamestnávateľa rovnako nie je zabezpečenie stravovania:
- zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, okrem tých, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny,
- zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí,
- zamestnancom, ktorým poskytne finančný príspevok.
Finančný príspevok je možné poskytnúť zamestnancovi vo výnimočných prípadoch. Nejde o štandardný postup zamestnávateľa, ale osobitnú situáciu, kedy zabezpečenie stravovania vylučujú:
- podmienky výkonu práce na pracovisku (napr. pracovníci v lomoch, lesní robotníci),
- prekážky na strane zamestnávateľa (napr. časové rozvrhnutie prestávok v práci),
- zdravotný stav zamestnanca na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára.
Finančný príspevok sa poskytne aj pri výkone domáckej práce alebo telepráce, ak nie je možné zabezpečiť stravovanie inak. Domáckou prácou pritom rozumieme výkon práce na dohodnutom mieste (doma alebo na inom dohodnutom mieste) a telepráca je obdobou domáckej práce, ale s použitím informačných technológií. Charakteristickou črtou domáckej práce a telepráce je osobitné rozvrhnutie pracovného času samotným zamestnancom.
Zákonník práce ďalej rozširuje možnosti zabezpečenia stravovania pre:
- zamestnancov na obdobie dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti v práci, zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien,
- ďalšie osoby.
Podmienkou uvedeného postupu je prerokovanie so zástupcami zamestnancov. Do 31. augusta 2007 bolo potrebné takéto rozhodnutie zamestnávateľa upraviť výlučne v kolektívnej zmluve, čo predpokladalo pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa.
Vymedzenie foriem financovania stravovania
Na financovaní stravovania sa podieľa zamestnávateľ a zamestnanec. Zamestnávate