Neoddeliteľnou súčasťou fungovania mechanizmu dane z pridanej hodnoty (DPH) je právo na jej odpočítanie. Toto právo predstavuje základnú zásadu, ktorá je vlastná systému DPH a ktorú v podstate nemožno obmedziť.
Uvedená zásada, vyplývajúca zo smernice 2006/112/ESz 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len "smernica o DPH"), ktorá bola transponovaná aj do slovenského zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.(ďalej len "zákon o DPH"). Na druhej strane však túto zásadu nemožno chápať ako "absolútne právo platiteľa na odpočet DPH".
Pri posudzovaní oprávnenosti nároku na odpočítanie DPH je tento nárok posudzovaný z hľadiska hmotnoprávneho aj procesnoprávneho.
Z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vyplývajú určité zásady pri posudzovaní nárokov na odpočítanie DPH u platiteľa - kupujúceho, t.j. do akej miery je zodpovedný za to, že zdaniteľné plnenie fakturované jeho dodávateľom zodpovedá tomu, čo bolo deklarované na faktúre, resp. iných dokladoch v súvislosti s daným obchodom.
Hmotnoprávne posúdenie podľa slovenského práva
Základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH je, aby
došlo k vzniku daňovej povinnosti
, t.j. aby DPH z predmetného zdaniteľného obchodu
bola odvedená do štátneho rozpočtu
. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že nepostačuje len samotné uvedenie DPH na faktúre, podstatné je, aby došlo k vzniku daňovej povinnosti v intenciách ustanovenia § 19 (resp. § 20, alebo § 21) zákona o DPH, t.j. z titulu skutočného dodania tovaru alebo dodania služby (nadobudnutia tovaru, dovozu tovaru, alebo prijatia cezhraničnej služby), pri ktorých podľa zákona o DPH daňová povinnosť vzniká.Táto podmienka nie je splnená len pri formálnom uvedení DPH na faktúre za plnenie, ktoré predmetom dane vôbec nie je, alebo za plnenie oslobodené od dane, prípadne za formálne deklarované obchody bez reálneho podkladu. Uvedená podmienka pre odpočítanie DPH vyplýva z § 49 ods. 1 zákona o DPH.
Dôležité tiež je, aby DPH, ktorá predstavuje vznik daňovej povinnosti, bola voči platiteľovi - kupujúcemu aj uplatnená, t.j. napr. v prípade tuzemskej dodávky, aby dodávateľ žiadal jej úhradu práve od kupujúceho, nie od inej osoby.
Samotný vznik daňovej povinnosti a uvedenie DPH na faktúre, vo väzbe na nárok odpočítanie DPH u kupujúceho však nestačí, pretože na strane platiteľa ako príjemcu zdaniteľného plnenia musí byť preukázané, že prijaté plnenia obstaral na účely uskutočňovania svojich vlastných plnení (na účely svojho podnikania). Rozsah dane, ktorá môže byť odpočítaná závisí od toho, na akú činnosť platiteľa (aký výstup) bude prijaté plnenie použité. Uvedené upravuje ustanovenie § 49 ods. 2 až 4 zákona o DPH.
Okrem uvedených vecných podmienok pre odpočítanie DPH zákon o DPH upravuje v ustanovení § 51 ods. 1 aj formálne preukázanie nároku na odpočítanie DPH dokladom na účely DPH, a to faktúrou, dovozným dokladom alebo uvedením dane v evidencii pre DPH (prípad cezhraničných služieb).
Kritérium existencie dodávateľa
Kritérium existencie dodávateľa nie je uvedené medzi podmienkami práva na odpočet dane. Zdaniteľnej osobe nemožno zamietnuť právo na odpočítanie z dôvodu, že totožnosť dodávateľa tovaru nedokážu určiť ani zdaniteľná osoba a ani daňový orgán. V opačnom prípade dôjde k porušeniu povinností štátom voči Európskej únii, nerešpektovaniu práva únie a výkladu, ktorý bude v priamom rozpore s prejudiciálnym rozhodnutím SD EÚ vo veci C-277/14 PPUH Stehcemp. Ak správca dane spochybňuje, že tovar a služby nedodal dodávateľ uvedený na faktúre, pričom nebolo spochybnené, že ich dodal dodávateľ ktorého totožnosť nie je možné určiť, nie je možné zamietnuť platiteľovi právo na odpočet DPH. Závery v súvislosti s nepriznaním práva na odpočítanie dane sa nemôžu opierať len o konanie dodávateľa platiteľa. Ak správca dane neskúma a ani nijako nepreukáže vedomosť platiteľa o neplnení si povinností jeho dodávateľa, potom na tieto skutočnosti ani nemožno prihliadať a nemôžu