Vo všeobecnosti predstavuje faktúra najčastejší doklad, ktorý svojim dokumentačným charakterom do určitej miery vypovedá o obchodných vzťahoch podnikateľov. Zjednodušene možno skonštatovať, že faktúrou sa v aplikačnej praxi nazýva doklad o dodaných tovaroch a službách. Okrem údajov o množstve a cene dodaných tovarov a služieb obsahuje faktúra aj mnohé ďalšie údaje (najčastejšie údaje o dodávateľovi a odberateľovi, o dátume dodania tovarov a služieb, o dátume vystavenia faktúry, o dátume splatnosti faktúry, poradové číslo faktúry, platobné údaje pre odberateľa a podobne).
Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) je jediným zákonom, ktorý upravuje pojem faktúry ako aj jej náležitosti. Podľa zákona o DPH je faktúrou každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa zákona o DPH alebo zákona platného v inom členskom štáte Európskej únie upravujúceho vyhotovenie faktúry. Potrebné je tiež spomenúť, že fakturačné pravidlá sú do zákona o DPHtransponované na základe smernice Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ESo spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie (ďalej len „fakturačná smernica“). Význam faktúry z hľadiska zákona o DPH spočíva predovšetkým v tom, že plní predovšetkým funkciu kontroly dane z pridanej hodnoty, slúži na kontrolu DPH, ktorú je povinný odviesť dodávateľ z dodania tovaru alebo služby ako aj na kontrolu odpočítania DPH uplatňovanej príjemcom tovaru alebo služby.
Vymedzenie osôb povinných vyhotoviť faktúru s predpísanými náležitosťami je obsiahnuté v rámci ustanovenia § 72 zákona o DPH. Tato povinnosť sa vzťahuje za podmienok ustanovených zákonom o DPH na platiteľov DPH, zdaniteľné osoby, ktoré nie sú platiteľmi DPH, všetky osoby, ktoré dodajú nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu ale aj v zákone o DPH ustanovených prípadoch na zahraničné osoby.
Uplatňovanie pravidiel fakturácie v rámci členských štátov
V záujme zabezpečenia právnej istoty pre zdaniteľné osoby v súvislosti s ich povinnosťami fakturácie fakturačná smernica v článku 219a jednoznačne určuje pravidlá, ktorého členského štátu sa majú v prípade fakturácie uplatniť. Do úvahy prichádzajú dve pravidlá fakturácie, a to pravidlá uplatňované v členskom štáte, kde je miesto dodania tovarov alebo služieb, alebo pravidlá uplatňované v členskom štáte, kde je usadený dodávateľ. Faktúry totiž nie je možné vyhotovovať podľa legislatívy ľubovoľného členského štátu.
Pravidlá členského štátu, v ktorom je miesto dodania
Vo všeobecnosti platí, že fakturácia podlieha pravidlám uplatňovaným v členskom štáte, v ktorom sa dodanie tovaru alebo poskytnutie služby uskutočnilo, teda kde je miesto dodania zdaniteľného obchodu. Jednoznačne teda podľa zákona o DPH vyhotovuje faktúru platiteľ dane, ak dodáva tovar alebo službu s miestom dodania v tuzemsku. Ak je dodanie tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku oslobodené od dane podľa § 28 až 42 zákona o DPH, podľa