Ing. Ján Mintál

U elektromobilov za účelom zvýšenia motivácie podnikateľského sektoru na ich obstarávanie s cieľom podpory nízkoemisnej, resp. bezemisnej formy dopravy, a to v nadväznosti na "Akčný plán rozvoja elektromobility v Slovenskej republike" je zvýhodnené uplatňovanie daňových odpisov oproti klasickým automobilom so spaľovacím motorom. V súčasnosti platná právna úprava z daňového hľadiska zatraktívňuje obstarávanie batériových elektrických vozidiel (BEV) alebo plug-in hybridných elektrických vozidiel (PHEV), pričom plug-in hybridné elektrické vozidlá môžu byť v akejkoľvek kombinácii s iným druhom paliva alebo zdroja energie.

Pojmom "samozdanenie" sa v podnikateľskej praxi označuje v rámci problematiky dane z pridanej hodnoty prenos daňovej povinnosti z dodávateľa na odberateľa. V princípe to znamená, že v prípade, ak dodávateľ prenesie svoju daňovú povinnosť na odberateľa (t.j. vyfakturuje dodaný tovar alebo službu bez DPH), odberateľ je povinný hodnotu nakúpených tovarov alebo služieb zdaniť tuzemskou DPH. Za predpokladu splnenia podmienok ustanovených zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") sa samozdanenie uplatňuje aj pri prijatí služby zo zahraničia.

V súčasnej dobe rýchlo sa meniacej legislatívy, predpisov a trendov v podnikateľskej praxi je potrebné neustále dopĺňanie vedomostí, informácií alebo aj kvalifikácie. Uvedené sa netýka len zamestnancov, ale v mnohých prípadoch aj samotných podnikateľov - fyzických osôb. Problematika vzdelávania podnikateľov však nie je obsiahnutá v žiadnom platnom právnom predpise.

Nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie je jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich zdaniteľných obchodov, ktoré sú predmetom DPH podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znaní neskorších predpisov (ďalej iba "zákon o DPH"). Podrobne je tento typ zdaniteľného obchodu bližšie špecifikovaný v rámci § 11 a § 11a spomínaného právneho predpisu.

Všeobecne platí, že predmetom dane z príjmov fyzických osôb sú nielen príjmy peňažné, ale aj nepeňažné, dokonca aj príjmy dosiahnuté zámenou. V prípade nepeňažných príjmov je zásadným problémom ich správne ocenenie. Vychádzajúc z ustanovenia § 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba "ZDP") sa nepeňažné príjmy oceňujú cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak ZDP neustanovuje inak.

Základom dane na účely dane z pridanej hodnoty (DPH) je pri dodaní tovaru a služby všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od svojho odberateľa - príjemcu plnenia alebo od inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.

Možnosť uplatniť odpočet nákladov alebo výdavkov na výskum a vývoj je predovšetkým podmienená posúdením, či v danom prípade skutočne ide o výskumno-vývojové činnosti. Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba "ZDP") definíciu pojmov výskum a vývoj neobsahuje. Vymedzenie týchto pojmov možno nájsť v zákone č. 172/2005 Z.z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v z. n. p. (ďalej len "zákon č. 172/2005 Z.z.").

Intrastat - predstavuje štatistický systém, prostredníctvom ktorého sa sledujú tovarové obchodné operácie medzi členskými štátmi Európskej únie. V podmienkach Slovenskej republiky to znamená štatistické zisťovanie o dovozoch a vývozoch tovarov uskutočnených medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi na základe mesačných hlásení v štatistickom zisťovaní Intrastat-SK podľa Prílohy č. 1 kódu 2103 Vyhlášky Štatistického úradu SR č. 425/2023 Z.z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2024 až 2026.

Samotná povinnosť ako aj podmienky a pravidlá podávania súhrnného výkazu sú predmetom ustanovenia § 80 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Súhrnný výkaz v podstate predstavuje zákonom ustanovený prostriedok, prostredníctvom ktorého dochádza k výmene potrebných informácií medzi členskými štátmi, čím sa vytvárajú predpoklady na to, aby daňová správa členského štátu, v ktorom je daň z pridanej hodnoty splatná, mala k dispozícii nevyhnutné informácie o dodaniach tovaru v rámci spoločenstva.

Na základe ustanovenia § 50 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z.z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej iba "zákon o športe") sa zmluvou o sponzorstve v športe sponzor zaväzuje poskytnúť priame alebo nepriame peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie (ďalej iba "sponzorské") športovcovi, športovému odborníkovi alebo športovej organizácii, ktorí sú členmi národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie (ďalej len "sponzorovaný"), a sponzorovaný sa zaväzuje využiť sponzorské na dohodnutý účel súvisiaci so športovou činnosťou vykonávanou sponzorovaným. Tiež platí, že ak sú sponzorovaným športovec alebo športový odborník, ktorí sú členmi národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie, cieľom sponzorského nesmie byť ich mzda alebo odmena za vykonávanie športu alebo inej športovej činnosti, ani úhrada nákladov na ich osobnú potrebu nesúvisiacich s vykonávaním ich športovej činnosti.

Intrastat - predstavuje štatistický systém, prostredníctvom ktorého sa sledujú tovarové obchodné operácie medzi členskými štátmi Európskej únie. V podmienkach Slovenskej republiky to znamená štatistické zisťovanie o dovozoch a vývozoch tovarov uskutočnených medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi na základe mesačných hlásení v štatistickom zisťovaní Intrastat-SK podľa prílohy č. 1 kódu 2103 vyhlášky Štatistického úradu SR č. 425/2023 Z.z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2024 až 2026.

Na základe ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej iba "zákon o účtovníctve") platí, že účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. V prípadoch, keď uvedenú zásadu dodržať možné nie je, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili.

V roku 2022 sme vystavili faktúru za stavebné práce, ktorú nám odberateľ neuznal. Párkrát sme si ju urgovali a nakoniec sme ju posunuli spoločnosti na vymáhanie, bez odozvy. Na súd sme sa neobrátili. Čo s uvedenou pohľadávkou, máme ju stornovať a podať dodatočné daňové priznanie za rok 2022, resp. odpísať pohľadávku v roku 2023?

Pohľadávka predstavuje subjektívne právo jedného subjektu (veriteľa) požadovať od druhého subjektu tohto istého záväzkovo-právneho vzťahu (dlžníka) určité plnenie, tzn. aby niečo dal, niečo konal alebo nekonal, t.j. opomenul alebo strpel. V prípade, že ide o pohľadávku splatnú, nazýva sa nárokom (uplatniteľným na súde). V rámci účtovných jednotiek sleduje celé obdobie "života" pohľadávky od jej vzniku pri fakturácii výkonov až po rôzne formy účtovného či reálneho (peňažného) vysporiadania účtovníctvo. Účtovné zápisy rešpektujúce účtovné, daňové a hospodárske právo, informujú o pohybe pohľadávok a prostredníctvom účtovných výkazov sa zobrazuje vplyv týchto transakcií na finančnú situáciu v podniku.

1., Firma A (slovenská sro, platiteľ podľa § 4) chce vykonávať práce na hnuteľnom hmotnom majetku zákazníka (takže lode nemáme vo vlastníctve, má ich vo vlastníctve zákazník). Presnejšie ide o opravu a údržbu lodí. Ide o rôzne práce, napr. natieračské práce, rôzne opravy, repasovanie...atď. Klientom je firma B (nórska spoločnosť, ktorá má vo vlastníctve tieto lode). Podľa nás ide o základné pravidlo § 15 zákona o DPH. Lode sú fyzicky buď v Nórsku alebo na Slovensku alebo v Maďarsku. Z hľadiska zákona o DPH tu fyzická poloha lodí je irelevantná, miesto dodania je tam, kde zdaniteľná osoba odberateľ má sídlo. SK spoločnosť A fakturuje firme B službu s prenesením daňovej povinnosti. V tomto uvedenom prípade slovenská sro potrebuje použiť samozrejme aj materiál pri opravách. 2., Môže nastať taká situácia, že nórska spoločnosť od SK firmy objedná kamerový systém, GPS systém na tieto jeho lode spolu s montážou [§ 13 ods. 1 písm. b) zákona o DPH]. Tu by už fyzickosť rozhodovala, napr. ak je montáž vykonaná na území SK, tak je vznik daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 1, ak je vykonaná na území HU, tak SK DPH sa to netýka, ale SK spoločnosť by možno mala povinnosť HU registrácie, ďalej ak montáž je vykonaná v Nórsku, tak predpokladám je klasický prenos na nórsku firmu. 3., Môže nastať taká situácia, že nórska spoločnosť objedná od SK firmy len samotnú montáž GPS a kamerového systému a samotný tovar objedná od niekoho iného. Z nášho pohľadu by sa postupovalo podľa bodu 1. Montáž a inštalácia sa zdaňuje podľa ustanovenia pre zdanenie služby. Kde je tá pomyselná čiara medzi hore uvedenými prípadmi 1 a 2? Mám na mysli to, že napr. aj pri oprave a údržbe sa použije nejaký ten materiál. Záleží to od formulácie zmluvy, alebo napr. že aký pomer má samotný tovar (materiál) k samotným prácam? Sú hore uvedené úvahy správne? Ďakujeme

Slovenská firma A (slovenská sro, platiteľ podľa § 4) nakupuje hnuteľný majetok- staré lode aj od fyzických osôb (na základe kúpnej zmluvy -mimo DPH- nevstupuje do DPH priznania), aj z EU od iných firiem (vstupuje do DPH priznania § 69 ods. 6). Tieto lode sú fyzicky dovezené na územie SR. Následne po repasovaní sú lode (tovar) predané odberateľom. SR spoločnosť premiestní lode na územie Maďarska kde maďarská spoločnosť B (platiteľ v HU, dodávateľ) repasuje (oprava, údržba, natieračské práce, modernizácia) tieto lode. Následne sa loď vráti na územie SR. Takže podľa zákona o DPH v § 8 ods. 4 písm f platiteľ dane nevykazuje premiestnenie tovaru v daňovom priznaní a ani v súhrnnom výkaze. Podľa nás sa jedná o základné pravidlo §15 zákona o DPH. HU spoločnosť B fakturuje firme A službu s prenesením daňovej povinnosti. V tomto uvedenom prípade maďarská spoločnosť potrebuje použiť samozrejme aj materiál pri opravách. Môže nastať aj taká situácia, že maďarská spoločnosť poskytuje všetok materiálu/tovaru pre potreby repasovania a zmodernizuje aj loď (kamerový systém, GPS systém). Kde je tá pomyselná čiara/hranica, aby sa nejednalo o dodanie tovaru s montážou? Záleží to od formulácie zmluvy, alebo napr. že aký pomer má samotný tovar (materiál) k samotným prácam? Sú hore uvedené úvahy správne?

V kontexte s predmetnou problematikou je predovšetkým potrebné uviesť, že územnú pôsobnosť zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") ustanovuje tento právny predpis v rámci § 2 ods. 2 a ods. 3.

Pre veľkú väčšinu účtovných jednotiek predstavuje koniec kalendárneho roka zároveň aj koniec účtovného obdobia, ktorý je v kontexte ustanovení § 16 ods. 4 písm. b) a § 16 ods. 6 písm. a) zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej iba "zákon o účtovníctve") dňom, ku ktorému sa povinne uzatvárajú účtovné knihy. K tomuto dňu sa viaže aj problematika správneho oceňovania majetku a záväzkov účtovnej jednotky, a to podľa ustanovení § 24 ods.1 písm. b), § 26 a § 27 zákona o účtovníctve.

Máme pohľadávku z r. 2020, na ktorú sme vytvorili opravnú položku v r. 2021 a 2022. V r. 2023 bol na uvedenú firmu vyhlásený konkurz. Pohľadávku sme neprihlásili. Môžme ju teraz odpísať a vyradiť? Vyradenie vo výške OP 391/311 a 546/311 zvyšných nevytvorených 50 % - tento odpis by bol daňovo uznaný alebo nie?

V r. 2022 sme vystavili faktúru za stavebné práce, ktorú nám odberateľ neuznal. Pár krát sme si ju "pohadzovali" a dali na vymáhanie, bez odozvy. Na súd sme sa neobrátili. Čo s uvedenou pohľadávkou, stornovať a podať dodatočné DP za r. 2022, resp. odpísať v r. 2023?